Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

19Co/357/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Beáty Čupkovej a sudcov JUDr. Viery Škultétyovej a JUDr. Aleny Záhumenskej v spore žalobcu D. Y., bytom S. proti žalovanému C., o zrušenie rozhodcovského rozsudku, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Trenčín, č.k. 18C/308/2014-73 zo dňa 14. marca 2016, takto

rozhodol:

Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalobcovi sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie svojím rozsudkom zrušil rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu Slovenská rozhodcovská, a.s., sp. zn. SR 11243/14 zo dňa 03.11.2014. Rozhodol, že žalobcovi sa náhrada trov konania nepriznáva. Pri rozhodovaní vychádzal zo zistenia, že strany sporu uzatvorili dňa 26.10.2012 zmluvu o úvere a dňa 26.10.2012 aj rozhodcovskú zmluvu. Vo veci rozhodol podľa § 52 ods. 1, 2, 3, 4, § 53 ods. 1, 2, 3, 4 písm. r), 5, § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, § 1 ods. 2, § 2 písm. a), b) zákona č. 129/2010 o spotrebiteľských úveroch, § 73 ods. 1, 2 zákona č. 355/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, § 3 ods. 1, § 4 ods. 1, 2, § 40 ods. 1, § 41 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní. Za zásadnú považoval otázku, či rozhodcovská zmluva zo dňa 26.10.2012, na základe ktorej rozhodcovský súd rozhodol, je individuálne dojednaná a v negatívnom prípade, či zakladá hrubý nepomer v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa (ako neprijateľná podmienka). Po preskúmaní veci dospel k záveru, že predmetná rozhodcovská zmluva nebola so žalobcom individuálne dojednaná. Považoval za nepochybné, že spotrebiteľ nemohol meniť formulárovú zmluvu o úvere, ani obsah rozhodcovskej zmluvy, vrátane rokovacieho poriadku rozhodcovského súdu. Pokiaľ by prijal argumentáciu žalovaného, že rozhodcovská zmluva bola dojednaná individuálne, pretože podľa jej textu žalobca vyhlásil, že bol pred uzavretím zmluvy osobitne poučený o dôsledkoch uzavretia rozhodcovskej zmluvy, k čomu pripojil vlastnoručný podpis, potom by platilo, že všetky rozhodcovské zmluvy, dojednané so spotrebiteľom, sú individuálne vyjednané len z dôvodu, že ich spotrebiteľ podpísal. Zdôraznil, že dôkazné bremeno preukázať, že spotrebiteľ si individuálne vyjednal rozhodcovské konanie, zaťažovalo žalovaného. V tomto smere neboli doložené žiadne relevantné dôkazy, podporujúce záver o individuálnom vyjednaní rozhodcovskej doložky. Takýto záver rozhodne nebolo možné z vykonaného dokazovania vyvodiť. Žalobca nemal možnosť ovplyvniť obsah predmetnej rozhodcovskej zmluvy. Nebolo zistené, že by žalovaný vysvetlil žalobcovi - spotrebiteľovi význam rozhodcovskej zmluvy, nepredstavil mu pravidlá, podľa ktorých sa bude viesť súkromný „súdny“ proces a nedal mu po preukázateľnom poučení na výber rozhodnúť sa. Uviedol, že rozhodcovská zmluva bola uzavretá ako tzv. nevýhradná rozhodcovská zmluva, pričom žalovaný argumentuje, že žalujúca zmluvná strana je oprávnená riešiť spory, ktoré vzniknú zo zmluvy o úvere buď pred rozhodcovským súdom alebo pred príslušným súdom

Slovenskej republiky, a teda možnosť obrátiť sa so svojím nárokom na rozhodcovský súd, prislúcha ako žalobcovi, tak aj žalovanému. Podľa názoru súdu možnosť takejto voľby pre spotrebiteľa je len iluzórna, pretože takmer s pravidelnosťou rozhodcovské žaloby podávajú veritelia, čo možno odôvodniť aj rozsahom nárokov plynúcich zo štandardne formulovanej zmluvy. Súd prvej inštancie pri svojej argumentácii vychádzal aj z právnych záverov právnej vedy a uviedol „z pohľadu spotrebiteľa je totiž rovnocenné, či riešenie jeho sporov prostredníctvom rozhodcovského konania mu „vnúti“ štandardná zmluvná klauzula, alebo dodávateľ svojím konaním. Spotrebiteľ má byť chránený pred oboma. Práve proti možnosti dodávateľa diktovať svoju vôľu v zmluvnom vzťahu bol vytvorený celý mechanizmus spotrebiteľsko-právnej ochrany pred štandardnými zmluvami.“ (Kristián Csach: Štandardné zmluvy, str. 214, Vydavateľ Aleš Čeněk, 2010). Neprijateľnosť rozhodcovskej zmluvy zo dňa 26.10.2012 súd videl aj v tom, že vôľa k tomu, aby strany spor medzi nimi predložili k rozhodnutiu rozhodcovským inštitúciám, pochádza len od jednej, a to silnejšej zo strán, ktoré spotrebiteľskú zmluvu uzavreli, čo v ich vzťahu spôsobuje značnú nerovnováhu. Dospel preto k záveru, že rozhodcovská zmluva predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku v zmysle § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka, ktorá je podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka absolútne neplatná. Uzavrel preto, že existujúca, ale neplatná rozhodcovská zmluva nemôže byť základom právomoci rozhodcovského súdu.

2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Je nepochybné, že rozhodcovská zmluva, dohodnutá medzi žalobcom a žalovaným, je tzv. nevýhradnou rozhodcovskou zmluvou na samostatnej listine a nie je to nijaká rozhodcovská doložka, ktorá by bola neprehľadne umiestnená v rámci iného textu, nakoľko umožňuje každej zmluvnej strane domáhať sa ochrany svojich práv buď prostredníctvom rozhodcovského konania alebo súdneho konania. Rozhodcovská doložka v spotrebiteľskej zmluve, ktorá je pre spotrebiteľa nevýhradná, nebude (podľa odbornej literatúry) dotknutá ust. § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka. Žalobca má teda kedykoľvek právo sa slobodne rozhodnúť, na ktorom orgáne uplatní svoje právo. Dôležitým je, či zmluva v čase jej uzavretia sama osebe umožňuje, alebo neumožňuje spotrebiteľovi uskutočniť voľbu medzi súdom alebo alternatívnym riešením sporu. Nie je dôležité, čo sa môže stať v budúcnosti. Zdôraznil, že možnosť mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru vyplýva jednoznačne z ust. § 4 ods. 2 písm. r) zákona o spotrebiteľských úveroch (zákon č. 258/2001 Z. z.), ako aj aktuálne účinného ust. § 9 ods. 2 písm. v) zákona o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov (zákon č. 129/2010 Z. z. v znení zákona č. 394/2011 Z. z.). Rovnaký záver vyplýva aj z aktuálne účinnej smernice č. 2005/48/ ES o spotrebiteľskom úvere, ako aj zo záverov odbornej literatúry. Zásadná prípustnosť rozhodcovskej doložky v spotrebiteľských sporoch bola priznaná tiež viacerými rozhodnutiami všeobecných súdov Českej republiky (napr. rozsudok Vrchného súdu v Olomouci zo dňa 12.02.2011, sp. zn. 12Cmo 13/2010, rozsudkom Krajského súdu v Hradci Králové zo dňa 01.03.2011, sp. zn. 19Co 481/2010 a iné). S ohľadom na právne závery, vychádzajúce z odbornej literatúry, uviedol, že rozhodcovskú doložku nemožno automaticky považovať za neprijateľnú zmluvnú podmienku. V prípadoch, ak sa spotrebiteľovi popri všeobecných obchodných podmienkach predloží rozhodcovská doložka, zmluva s jasným obsahom, uvedená na samostatnej listine, tvoriacej neoddeliteľnú súčasť zmluvy, s ktorou bol spotrebiteľ ako zmluvná strana riadne oboznámený, nejde o neprijateľnú zmluvnú podmienku. Veriteľ v danom prípade používa tzv. alternatívne doložky/ rozhodcovskú zmluvu. V týchto uvádza, že vzniknuté spory sa budú rozhodovať pred Stálym rozhodcovským súdom alebo pred všeobecným súdom. Takéto znenie doložky o rozhodovaní sporov vylučuje vo vzťahu k spotrebiteľovi možnosť vznesenia námietky neprijateľnej zmluvnej podmienky, lebo spotrebiteľ nie je nútený pri riešení sporu podrobiť sa rozhodovaniu rozhodcovského súdu, ak tak nechce, ale má na výber medzi všeobecným a rozhodcovským súdom.

3. Žalobca v písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu vyjadril súhlas s rozhodnutím súdu prvej inštancie a žiadal, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie potvrdil ako vecne správne s tým, že sa dosiahne definitívne ukončenie celej kauzy.

4. Krajský súd preskúmal vec podľa § 379 a § 380 Civilného sporového poriadku, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 a dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je potrebné potvrdiť ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP.

5. Odvolací súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce námietky, ktoré boli v odvolaní žalovaného vznesené a v plnom rozsahu sa stotožňuje so skutkovými i právnymi závermi súdu prvej inštancie. Súd prvej inštancie riadne zistil skutkový stav a na zistený skutkový stav použil správny právny predpis, ktorý aj správne interpretoval. Odvolacie námietky žalovaného vo veci samej sú totožné s námietkami, ktoré boli uplatnené pred súdom prvej inštancie, súd prvej inštancie sa s týmito riadne v odôvodnení svojho rozhodnutia vyporiadal a tieto preto nemohli privodiť zmenu napadnutého rozsudku. Ani v odvolacom konaní neboli tvrdené také skutočnosti, ktoré by mohli mať za následok odlišné rozhodnutie vo veci. Rozhodnutie súdu prvej inštancie zodpovedá zákonným požiadavkám, kladeným na odôvodnenie rozhodnutia. Súd prvej inštancie v súlade s ust. § 157 ods. 2 O.s.p. (účinným v čase rozhodnutia súdu prvej inštancie) v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská procesných strán v prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania a citoval právne predpisy, ktoré na prejednávaný prípad aplikoval, a z ktorých vyvodil svoje závery, prijaté závery primerane vysvetlil. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia podľa § 387 ods. 2 CSP, na ktoré odkazuje. 6. V danom spore sa žalobca domáhal zrušenia rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu Slovenská rozhodcovská, a.s., sp. zn. SR 11243/14 zo dňa 03.11.2014, ktorému nároku súd prvej inštancie vyhovel, keď na základe vykonaného dokazovania dospel k právnemu záveru, že rozhodcovská zmluva zo dňa 26.10.2012 predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku v zmysle § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka, ktorá je podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka absolútne neplatná s tým, že existujúca, ale neplatná rozhodcovská zmluva, nemôže byť potom základom právomoci rozhodcovského súdu. Žalovaný v podanom odvolaní spochybňuje skutkový a právny záver súdu prvej inštancie a na základe zhodnej argumentácie ako v prvoinštačnom konaní zastáva názor, že predmetné znenie rozhodcovskej doložky o rozhodovaní sporov vylučuje vo vzťahu k spotrebiteľovi možnosť vznesenia námietky neprijateľnej zmluvnej podmienky. Zdôrazňuje, že predmetná rozhodcovská doložka spotrebiteľa nenúti pri riešení sporu podrobiť sa rozhodovaniu rozhodcovského súdu, ak tak nechce, ale má na výber medzi všeobecným a rozhodcovským súdom.

7. V danom prípade strany sporu uzavreli dňa 26.10.2012 zmluvu o úvere, na základe ktorej sa žalovaný poskytol žalobcovi úver vo výške 500 Eur, ktorý sa žalobca zaviazal žalovanému vrátiť zvýšený o poplatok vo výške 364 Eur, celkom teda vo výške 864 Eur v 8 mesačných splátkach po 108 Eur, počnúc dňom 06.11.2012. V rovnaký deň 26.10.2012 strany sporu uzavreli i rozhodcovskú zmluvu, ktorá sa nachádza na samostatnej listine, a ktorú žalobca osobitne podpísal. V rozhodcovskej zmluve je žalobca označený menom, priezviskom, adresou, rodným číslom. Rozhodcovská zmluva je vyhotovená ako formulár, v ktorom sa nachádza priestor na doplnenie údajov o dlžníkovi, ručiteľovi, čísle úverovej zmluvy a dátume uzatvorenia úverovej zmluvy a rozhodcovskej zmluvy. Podľa čl. II bod 1 rozhodcovskej zmluvy všetky spory, ktoré vzniknú zo zmluvy o úvere č. XXXXXXXX, uzatvorenej dňa 26.10.2012, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenia, ako aj spory, ktoré vzniknú z dohody o vyplnení zmenky zabezpečujúcej uvedenú úverovú zmluvu a uplatnenia práv z takto vyplnenej zmenky, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, budú riešené: a) pred Stálym rozhodcovským súdom, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na Stálom rozhodcovskom súde, rozhodcovské konanie bude vedené podľa vnútorných predpisov Stáleho rozhodcovského súdu, a to jedným rozhodcom ustanoveným podľa vnútorných predpisov Stáleho rozhodcovského súdu, b) pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde podľa príslušného právneho predpisu (zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok). 8. Zmluvné strany sa ďalej v čl. II bod 2 rozhodcovskej zmluvy dohodli, že pokiaľ ktorákoľvek zo zmluvných strán podá žalobu o rozhodnutie akéhokoľvek sporu, ktorý vznikne z právnych vzťahov uvedených v bode 1 z tohto článku zmluvy, vrátane sporov o platnosť, výklad alebo zrušenie zmluvy o úvere na všeobecnom súde, považuje sa táto skutočnosť za rozväzovaciu podmienku tejto rozhodcovskej zmluvy; ustanovenie tejto vety sa nepoužije v prípade, ak pred podaním žaloby na všeobecnom súde bola podaná žaloba na rozhodcovský súd vo veci, v ktorej je touto rozhodcovskou zmluvou v súlade s vnútornými predpismi Stáleho rozhodcovského súdu založená právomoc Stáleho rozhodcovského súdu. Rozhodcovským súdom sa na účely tejto zmluvy rozumel Stály rozhodcovský súd zriadený spoločnosťou Slovenská rozhodcovská, a.s., so sídlom Bratislava, Karloveské rameno 8, IČO: 35 922 761 (čl. I, bod 1 rozhodcovskej zmluvy).

9. Rozsudkom Stáleho rozhodcovského súdu, sp. zn. SR 11243/14 zo dňa 03.11.2014 bola navrhovateľovi uložená povinnosť zaplatiť odporcovi sumu 385,27 Eur s príslušenstvom, a to známy úrok vo výške 309,37 Eur, známy úrok z omeškania vo výške 98,21 Eur, poplatok vo výške 247,52 Eur,

úrok vo výške 32 % ročne zo sumy 385,27 Eur od 08.10.2014 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 632,79 Eur od 08.10.2014 do zaplatenia, trovy mediačného konania vo výške 201,97 Eur, poplatok za upomienky vo výške 20 Eur a trovy rozhodcovského konania vo výške 332,64 Eur s tým, že uvedený dlh sa navrhovateľovi povolil splácať v mesačných splátkach po 120 Eur mesačne, počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti tohto rozsudku, pod stratou výhody splátok. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 31.12.2014 a vykonateľnosť dňa 05.01.2015.

10. Podľa § 40 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní, v znení účinnom do 31.12.2014, účastník rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou na príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského rozsudku, len ak a) rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, ktorá nemôže byť predmetom rozhodcovského konania (§ 1 ods. 3), b) rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, o ktorej už predtým právoplatne rozhodol súd, alebo sa o nej právoplatne rozhodlo v inom rozhodcovskom konaní, c) jeden z účastníkov rozhodcovského konania popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy, d) sa rozhodlo o veci, na ktorú sa rozhodcovská zmluva nevzťahovala a účastník rozhodcovského konania túto okolnosť v rozhodcovskom konaní namietal, e) účastník rozhodcovského konania, ktorý musí byť zastúpený zákonným zástupcom, nebol takto zastúpený alebo v mene účastníka rozhodcovského konania vystupovala osoba, ktorá nebola na to splnomocnená a jej úkony neboli ani dodatočne schválené, f) sa na vydaní rozhodcovského rozsudku zúčastnil rozhodca, ktorý bol rozhodnutím podľa § 9 vylúčený pre predpojatosť, alebo ktorého vylúčenie účastník rozhodcovského konania pred vydaním rozhodcovského rozsudku nie zo svojej viny nemohol dosiahnuť, g) bola porušená zásada rovnosti účastníkov rozhodcovského konania (§ 17), h) sú dôvody, pre ktoré možno žiadať o obnovu konania podľa osobitného zákona, 14) alebo i) bol rozhodcovský rozsudok ovplyvnený trestným činom rozhodcu, účastníkov konania alebo znalca, za ktorý bol právoplatne odsúdený, j) pri rozhodovaní boli porušené všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa.

11. Súd prvej inštancie považoval uplatnený žalobný nárok za dôvodný, s ktorým záverom odvolací súd súhlasí. Pokiaľ totiž v danej spotrebiteľskej veci (skutočnosť, že sa jedná o spotrebiteľskú vec medzi stranami sporu nie je sporná ), bol vydaný rozhodcovský rozsudok - Rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu, sp. zn. SR 11243/14 zo dňa 03.11.2014, ktorý je v rozpore so zákonom, keďže rozhodcovská zmluva, na ktorej bola založená právomoc rozhodcovského súdu, bola uzatvorená neplatne, možno súhlasiť s tým, že nedostatok právomoci rozhodcovského súdu, odvíjajúci sa od neplatnosti rozhodcovskej zmluvy, má v spotrebiteľskej veci za následok jednak tzv. materiálnu nevykonateľnosť rozhodcovského rozsudku a jednak zakladá právo súdu rozhodnúť, na základe podaného žalobného návrhu, že rozsudok vydaný v rozhodcovskom konaní sa zrušuje. Takouto interpretáciou totiž možno dosiahnuť ochranu práv spotrebiteľa a odstrániť značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach založených spotrebiteľskou zmluvou.

12. Podľa zákona o rozhodcovskom konaní (v znení do 31.12.2014) doručený rozhodcovský rozsudok má pre účastníkov rozhodcovského konania rovnaké účinky ako právoplatný rozsudok súdu. Nemožno totiž prehliadnuť, že v prípade nevydaného poverenia, rozhodcovský rozsudok zostáva naďalej v platnosti a oprávnený má tak ďalej možnosť disponovať rozhodcovským rozsudkom ako exekučným titulom a len v predmetom konaní, ak návrhu na zrušenie rozhodcovského rozsudku súd vyhovie, stráca rozhodcovský rozsudok platnosť exekučného titulu. Pokiaľ exekučný súd nevydal poverenie na vykonanie exekúcie na podklade rozhodcovského rozsudku, pre absolútnu neplatnosť rozhodcovskej zmluvy (viď uznesenie Okresného súdu Trenčín, sp.zn. 59Er/1122/2015 zo dňa 02.09.2015 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trenčíne, sp. zn. 16CoE/308/2016 zo dňa 21.02.2016 vo veci oprávneného C., s.r.o. proti povinnému D. Y., o vymoženie 238,99 Eur s prísl. ) nie je legitímne očakávať, že súd v konaní o zrušenie rozhodcovského rozsudku pri posudzovaní rovnakých kritérií vlastností rozhodcovského rozsudku dospeje k inému právnemu záveru o platnosti rozhodcovskej zmluvy.

13. K samotnému záveru súdu prvého inštancie v súvislosti s rozhodcovskou zmluvou - jej platnosťou

- je s ohľadom na odvolacie námietky potrebné uviesť, že v danom prípade mal súd prvej inštancie dostatok skutkových podkladov, z ktorých mohol získať podklady pre svoje skutkové a právne závery (zmluva o úvere zo dňa 26.10.2012, rozhodcovská zmluva zo dňa 26.10.2012,

rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu, sp. zn. SR 11243/14 zo dňa 03.11.2014 a doručenky Stáleho rozhodcovského súdu). Na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, s ktorým sa možno stotožniť, že rozhodcovská zmluva zo dňa 26.10.2012 nebola so žalobcom individuálne dojednaná, neboli individuálne dojednané podmienky rozhodcovského konania. Aj keď v danom prípade bola rozhodcovská zmluva uzatvorená na samostatnej listine a účastníci zmluvy ju uzatvorili slobodne, nemožno prehliadnuť, že rozhodcovská zmluva bola spísaná na predpísanom tlačive, formulárovým spôsobom, ktorého obsah nemohol spotrebiteľ ovplyvniť a bol nútený sa jeho obsahu podriadiť. Odvolací súd nevidí v danom prípade dôvod odkloniť sa už od ustálenej súdnej praxe, že kvalifikačným kritériom pre záver, že nejde o individuálne vyjednanú zmluvnú podmienku, je stav, že zmluvné podmienky boli vopred pripravené a nebolo možné meniť ich obsah, čo je daný prípad. Súdna kontrola totiž dopadá aj na stav, že zmluvný vzťah bol vyjadrený v samostatných listinách. Niet dôvod vylúčiť súdnu kontrolu formulárovej zmluvy len preto, že je na samostatnej listine a nebola hodnoverne preukázaná vôľa spotrebiteľa individuálne vyjednať, aby prípadné spory riešil rozhodca. Podstatou individuálne nevyjednanej zmluvnej klauzuly je skutočnosť, že bola vopred dodávateľom naformulovaná, bez možnosti zmeniť jej obsah.

14. Podľa § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka, v znení účinnom ku dňu uzatvorenia rozhodcovskej zmluvy dňa 26.10.2012, za neprijateľné podmienky, uvedené v spotrebiteľskej zmluve, sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. 15. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky, upravené v spotrebiteľských zmluvách, sú neplatné.

16. Ak je dojednaná podmienka, ukladajúca spotrebiteľovi povinnosť podrobiť sa rozhodcovskému konaniu, vyvolanému dodávateľom, je pre jej neprijateľnosť rozhodcovská zmluva neplatná a v rozhodcovskom konaní takto uplatnený nárok rozhodcovským súdom vôbec nemal byť prejednaný a rozhodnutý. Pokiaľ odvolateľ v odvolaní poukázal na to, že rozhodcovská zmluva zakladá pre žalobcu právo výberu súdu (rozhodcovského alebo všeobecného), možno súhlasiť s jeho argumentáciou, že predmetná rozhodcovská zmluva umožňuje, aby sa dlžník v spore s veriteľom obrátil aj na všeobecný súd, avšak nemožno opomenúť, že jeho právo je dané iba do doby, kým nepodá veriteľ návrh na prejednanie sporu na rozhodcovský súd. Voľba súdu sa tak pre spotrebiteľa stáva iluzórnou, pretože v prípade spotrebiteľských úverov je to výlučne veriteľ, ktorý rozhodcovské konanie proti spotrebiteľovi iniciuje. Nakoľko predmetná rozhodcovská doložka znemožňuje voľbou spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu pred všeobecným súdom, pokiaľ ho dodávateľ vyvolá ako prvý, je tak založená nerovnováha v právach a povinnostiach zmluvných strán.

17. Nakoľko predmetnú rozhodcovskú zmluvu bolo potrebné posúdiť ako neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá má za následok absolútnu neplatnosť rozhodcovskej zmluvy, na ktorej rozhodcovský súd založil svoju právomoc, dôvodne súd prvej inštancie zrušil namietaný rozhodcovský rozsudok, v dôsledku čoho odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil.

18. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 a § 251 CSP, kedy úspešnému žalobcovi v konaní náhrada trov odvolacieho konania priznaná nebola, nakoľko z obsahu spisu odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, súvisiace s uplatňovaním práva, nevyplývajú.

19. Toto rozhodnutie bolo senátom krajského súdu prijaté jednomyseľne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .