Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_18Csp-57-2019.pdf
PDF · 91.87 KB
Case nature
Area
Subarea
18Csp/57/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Zvolen samosudkyňou Mgr. Janette Nôtovou, v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s. r. o., Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, právne zastúpeného TOMÁŠ KUŠNÍR, s. r. o., Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 36 613 843, proti žalovanému: K. D., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom Z.. O. XXXX/XX, XXX XX Y., štátny občan SR, v konaní o zaplatenie sumy 2.921,06 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I/ Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 2.921,06 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne od 22. 05. 2018 do zaplatenia, to všetko v lehote do 3 (troch) dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II/ Žalovaný je p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100 % v lehote do 3 (troch) dní od právoplatnosti uznesenia, ktorým bude rozhodnuté o výške náhrady trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobca podal na upomínacom súde Okresný súd Banská Bystrica dňa 25. 03. 2019 žalobu, ktorou sa domáhal zaplatenia sumy 2.921,06 € spolu s príslušným. Žalobu odôvodnil tým, že žalobca získal pohľadávku na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 21. 05. 2018 od Slovenskej sporiteľne, a. s. (ďalej len banka). Banka so žalovaným uzavreli dňa 29. 01. 2003 zmluvu, ktorej súčasťou boli Všeobecné obchodné podmienky, na základe ktorej boli žalovanému poskytnuté peňažné prostriedky. Zmluva bola uzavretá v súlade s Obchodným zákonníkom a Zákonom o spotrebiteľských úveroch platne. Žalovaný neplnil v stanovených termínoch splátky, čím porušil zmluvu a banka úver zosplatnila ku dňu 24. 01. 2017. Pohľadávka žalobcu ku dňu postúpenia činila 4.480,47 € a pozostávala z istiny 2.921,06 €, úroku 1.048,61 €, úroku z omeškania 465,30 €, poplatky 45,50 €. Žalobca si v žalobe uplatňuje len istinu a úrok z omeškania z istiny 3.200 € od postúpenia pohľadávky vo výške 8 % ročne od 22. 05. 2018 do zaplatenia.
2. Súd vo veci rozhodol platobným rozkazom č. k. 14Up/370/2019 dňa 17. 04. 2019 tak, že žalobe žalobcu v celom rozsahu vyhovel. Keďže sa žalovanému nepodarilo doručiť platobný rozkaz spolu so žalobou do vlastných rúk, žalobca bol podľa § 10 ods. 1 zákona č. 307/2016 Z. z. vyzvaný, či navrhuje pokračovať v konaní, v takom prípade sa platobný rozkaz zrušuje a vec sa postúpi príslušnému súdu (§ 10 ods. 3 zákona č. 307/2016 Z. z.). Žalobca navrhol pokračovať v konaní, dňom 16. 07. 2019 bola vec postúpená tunajšiemu súdu ako súdu miestne príslušnému.
3. Žalovanému bola doručovaná súdna zásielka na adresu uvedenú v žalobe, súdna zásielka sa súdu vrátila s poznámkou „adresát neznámy“. Následne bola doručovaná na adresu, ktorá je evidovaná ako trvalý pobyt žalovaného v Registri obyvateľov, súdna zásielka sa súdu vrátila s poznámkou „adresát neznámy“. Šetrením polície bolo zistené, že žalovaný sa na uvedenej adrese nezdržiava, iné miesto jeho pobytu sa nepodarilo zistiť. Tunajší súd ďalej postupom podľa § 116 ods. 2 C. s. p. zverejnil oznámenie
o podanej žalobe na úradnej tabuli a na webovej stránke súdu s tým, že po 15-tich dňoch od zverejnenia oznámenia sa žaloba považuje za doručenú, aj keď sa adresát o tom nedozvie, t. j. 21. 08. 2019. Ďalej postupom podľa § 116 ods.3, § 106 ods.1 písm. a/ C. s. p., súd doručoval súdne zásielky pre žalovaného na adresu evidovanú v Registri obyvateľov, pričom zásielka sa považuje za doručenú dňom vrátenia súdu podľa § 111 ods.3 C. s. p., aj keď sa adresát o nej nedozvie. Žalovanému tak súd doručoval žalobu spolu s uznesením zo dňa 25. 07. 2019, v ktorom bol vyzvaný na vyjadrenie k podanej žalobe, zásielka sa považuje za doručenú dňom 08. 08. 2019. Žalovaný sa k žalobe písomne nevyjadril.
4. Žalobca bol súdom vyzvaný na bližšiu špecifikáciu žaloby a doplnenie pravdivých a rozhodujúcich skutočností za účelom preskúmania nároku z hľadiska dodržiavania práv spotrebiteľa. Elektronickým podaním doručené súdu 04. 10. 2019 žalobca uviedol, pôvodný veriteľ uzavrel so žalovaným Zmluvu dňa 09. 06. 2005, kde v časti IV. bola Zmluva o kontokorentnom úvere, predmetom ktorého bolo poskytnutie úveru do výšky úverového rámca 88.000,-- (2.921,06 €) s úrokom 10,35% ročne. Súčasťou zmluvy boli aj príslušné Obchodné podmienky. Banka vyzvala žalovaného na úhradu dlhu dňa 23. 01. 2018 a zároveň vyhlásila mimoriadnu splatnosť dlhu. Dňa 24.01.2017 banka zmluvu vypovedala, s dvojmesačnou výpovednou lehotou. Žalovanému boli na účte účtované debetné položky a to čerpanie úveru celkom 19.001,61 €, poplatky 656,84 €, úroky 5,688,41 €, úroky z omeškania 350,06 €. Ako kreditné položky boli účtované úhrady v celkovej výške 24.324,18 €. Ku dňu postúpenia pohľadávky zostala evidovaná okrem iných súm neuhradená istina 2.921,06 €.
5. Súd vo veci vykonal dokazovanie na pojednávaní dňa 09. 10. 2019 a to v neprítomnosti žalovaného, ktorý bol na pojednávanie predvolaný včas a riadne (postupom podľa § 106 ods,. 1 písm. a/, § 111 ods. 3 C.s.p.), svoju neprítomnosť neospravedlnil, ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie pojednávania, čím boli splnené podmienky § 180 C.s.p. Súd vykonal dokazovanie oboznámením listinných dokladov a zistil nasledujúci stav veci.
6. Slovenská sporiteľňa, a. s. ako veriteľ a žalovaný ako dlžník uzavreli Zmluvu o bežnom účte dňa 29. 01. 2003, predmetom ktorej bolo zriadenie bežného účtu pre žalovaného č. XXXXXXXXX/XXXX. K zmluve žalobca pripojil Obchodné podmienky pre rôzne bankové produkty a sadzobník poplatkov.
7. Podľa výpisu z úverového účtu žalobca deklaroval obraty na účte žalovaného 2006 - 2018.
8. Listom zo dňa 24. 01. 2017 bolo žalovanému oznámené bankou, že banka vypovedá Zmluvu, ktorou mu bolo poskytnuté povolené prečerpanie k účtu č. XXXXXXXXX/XXXX, banka zároveň vyhlásila mimoriadnu splatnosť úveru. Výpovedná doba je 2 mesiace, dlh činí 4.110,05 €. Listom zo dňa 19. 04. 2017 banka oznámila žalovanému odstúpenie od zmluvy o vedení účtu č. XXXXXXXXX/XXXX a to ku dňu doručenia oznámenia, kedy pohľadávka banky činí 4.264,33 €. Žalovaný bol vyzvaný na jej úhradu do 7 dní od prevzatia oznámenia.
9. Listom zo dňa 23. 01. 2018 banka vyzvala žalovaného na zaplatenie dlhu 4.264,33 €.
10. Žalobca na preukázanie aktívnej legitimácie predložil súdu Zmluvu o postúpení pohľadávok z 21. 05. 2018, kde v prílohe bola špecifikovaná tu uplatnená pohľadávka. Pripojil oznámenie banky adresované žalovanému zo dňa 21. 05. 2018 o postúpení pohľadávky na žalobcu. Žalobca listom z 31. 01. 2019 vyzval žalovaného na zaplatenie dlhu 4.582,51 €.
11. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka (platné znenie v čase uzavretia zmluvy) spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy. . Podľa ods. 2, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Podľa ods. 3, spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
12. Predmetné ustanovenie zákona prešlo následne rôznymi úpravami, podľa prechodných ustanovení následných noviel sa vznik a nároky z dovtedy vzniknutých právnych vzťahov posudzovali podľa pôvodnej právnej úpravy. Napriek tomu, že cit. zák. ustanovenie explicitne nevymenúva zmluvu o
spotrebiteľskom úvere, ani zmluvu o bežnom účte ako zmluvu spotrebiteľskú, doterajšou rozhodovacou činnosťou súdov SR bolo ustálené, že za spotrebiteľskú zmluvu možno považovať každú zmluvu, ktorá je uzatváraná medzi dodávateľom na jednej strane, ktorý koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. a spotrebiteľom na strane druhej, ktorý nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Tomu zodpovedá aj súčasná právna úprava cit. ust. § 52 OZ. Nemali by byť teda žiadne pochybnosti a žalobca to ani nepopieral, že spor vznikol zo zmluvy uzavretej medzi obchodníkom pri výkone jeho obchodnej činnosti (poskytovanie bankových služieb) a žalovaným ako spotrebiteľom jeho služby, t.j. že ide o spotrebiteľskú zmluvu a že sporný vzťah sa má posúdiť vo svetle cieľov smernice Rady 93/13 EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (,,smernica“).
13. Okrem toho v tom čase platila definícia typovej spotrebiteľskej zmluvy podľa § 23a zákona č. 634/1992 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších noviel, spotrebiteľskou zmluvou sa podľa tohto zákona rozumejú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka <aspi:// module='ASPI'&link='40/1964%20Zb.'&ucin-k-dni='30.12.9999'>, Obchodného zákonníka <aspi:// module='ASPI'&link='513/1991%20Zb.'&ucin-k-dni='30.12.9999'>, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Pre spotrebiteľský vzťah je typické, že naň dopadá právna úprava predpisov civilného práva. Hoci je pravdou, že zmluva o úvere je v súlade s predpismi Obchodného práva tzv. absolútnym obchodom, t.j. podľa § 261 ods. 3 OBZ sa úverový vzťah má posudzovať podľa ustanovení III. časti OBZ o obchodných záväzkových vzťahoch bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkového vzťahu, súd je toho názoru, že v prípade „ kolízie“ právnych predpisov občianskeho práva a obchodného práva, ktoré upravujú rovnaké práva a povinnosti v spotrebiteľských vzťahoch, prednostne sa požijú predpisy občianskeho práva, ak sú pre spotrebiteľa výhodnejšie. Tento právny názor vyslovený napr. v rozsudku Krajského súdu v Prešove č. k. 6Co 81/2012-279 zo dňa 14.02.2013, bol Ústavným súdom SR (uznesenie sp. zn. I.ÚS 402/2013 zo dňa 19.6.2013) preskúmaný a vyhlásený za ústavne konformný. Súd preto pri právnom posúdení predmetného úverového vzťahu vychádzal z ustanovení Obchodného zákonníka (ďalej len OBZ), ako aj predpisov občianskeho práva, najmä s prihliadnutím na zachovanie práv spotrebiteľa.
14.1. Podľa § 261 ods.6 písm. d/ Obchodného zákonníka, touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy, (okrem iných) zmluvy o bežnom účte (§ 708), zmluvy o úvere (§ 497).
14.2. Podľa § 708 ods.1 Obchodného zákonníka, zmluvou o bežnom účte sa zaväzuje banka zriadiť od určitej doby na určitú menu bežný účet pre jeho majiteľa.
14.3. .Podľa § 710 Obchodného zákonníka, ak je v zmluve určené, že banka vykoná do určitej sumy príkazy na platby, aj keď nemá na to potrebné peňažné prostriedky na účte, spravujú sa práva a povinnosti strán pri uskutočnení týchto platieb zmluvou o úvere (§ 497 <aspi:// module='ASPI'&link='513/1991%20Zb.%2523497'&ucin-k-dni='30.12.9999'> a nasl.).
14.4. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
14.5. Podľa § 517 ods.2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
14.6. Podľa § 3 ods.1 Nariadenia Vlády SR č. 586/2008 Z. z. účinný do 31. 01. 2013, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky, platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
14.7. Podľa § 10c Nariadenia Vlády SR č. 87/1995 Z. z., ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.
14.8. Úroková sadzba Európskej centrálnej banky v čase omeškania bola vo výške 0,25 %.
15. Vzhľadom k tomu, že nárok žalobcu bol uplatnený zo spotrebiteľskej zmluvy, súd ho podrobil prieskumu ex offo z hľadiska dodržiavania práv spotrebiteľa. Vykonaným dokazovaním bolo nepochybne preukázané, že žalobcom uplatnený nárok vznikol zo záväzkovo-právneho vzťahu na základe Zmluvy o spotrebiteľskom úvere poskytnutý formou povoleného prečerpania k bežnému účtu až do výšky úverového rámca. Žalobca nedoložil samotnú zmluvu, na základe ktorej mal byť poskytnutý úver, avšak doložil listiny vzťahujúce sa k tomuto úverovému vzťahu a výpisy z účtu žalovaného, z ktorých je zrejmé čerpanie finančných prostriedkov žalovaným. Preto súd považoval za nesporné, že žalovaný čerpal finančné prostriedky tak, ako uviedol a zdokladoval žalobca. Keďže žalobca okrem uplatnenej istiny iné nároky nežiadal, súd považoval za irelevantné zaoberať sa a preskúmavať príp. iné zmluvné podmienky z hľadiska ich prijateľnosti. Výpoveďou zo zmluvy došlo k jej zániku uplynutím výpovednej doby a žalovaný bol povinný vrátiť poskytnuté finančné prostriedky v sume 2.921,06 €. Keďže žalovaný dlh po skončení zmluvy nezaplatil, súd ho zaviazal na plnenie v prospech žalobcu, ktorého aktívna legitimácia v spore je preukázaná Zmluvou o postúpení pohľadávky pôvodným veriteľom. Žalovaný je v omeškaní s platením peňažného dlhu, preto súd priznal žalobcovi aj právo na úrok z omeškania, ktorý bol uplatnený v súlade s predpismi civilného práva.
16. O trovách konania rozhodoval súd podľa § 255 ods.1 C. s. p., keďže žalobca bol úspešný v plnom rozsahu, súd zaviazal žalovaného nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia, ktoré vydá vyšší súdny úradník (§ 262 ods.2 C. s. p.).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, a to písomne v potrebnom počte vyhotovení. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.