Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Medzitýmny_rozsudok_9Cpr-25-2018.pdf
PDF · 231.17 KB
No categories available
9Cpr/25/2018
Medzitýmny rozsudok
Okresný súd Poprad v konaní pred sudcom Mgr. Nina Kollárová, v právnej veci žalobcu: A. S., H.. XX.X.XXXX, E.. H. XXX/XX, XXX XX K., štátny občan SR, právne zastúpeného: JUDr. Sylvia Leščáková, advokátka, Hlavná 1416/28, 058 01 Poprad proti žalovanému: Terichem Tervakoski, a.s., Štúrova 101, 059 21 Svit, IČO: 31 705 472, právne zastúpenému: Mgr. Štefan Šalkovský, advokát, Štúrova 101, 059 21 Svit o neplatnosť skončenia pracovného pomeru a o náhradu mzdu s príslušenstvom takto
rozhodol:
Súd u r č u j e , že výpoveď z pracovného pomeru zo dňa 08.06.2018 daná žalovaným žalobcovi je n e p l a t n á a pracovný pomer t r v á .
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou podanou na Okresnom súde Poprad dňa 25.10.2018 domáhal určenia, že výpoveď z pracovného pomeru, podaná zo strany žalovaného dňa 08.06.2018 podľa § 63 ods. 1 písm. e) Zákonníka práce je neplatná a pracovný pomer trvá a náhrady mzdy počnúc dňom 06.07.2018 až do času, kým žalovaný umožní žalobcovi pokračovať v práci, spolu s ročným úrokom z omeškania 5 % z príslušnej sumy mzdy za každý kalendárny mesiac.
2. Žalobu odôvodnil nasledujúcimi skutočnosťami. Žalobca uzatvoril so žalovaným pracovnú zmluvu dňu XX.XX.XXXX s dňom nástupu do práce dňa XX.XX.XXXX na druh práce - S.r. Dňa 28.05.2018 bol zamestnávateľom vyhotovený tzv. „Záznam o porušení pracovnej disciplíny“, v ktorom opísal údajné závažné porušenie pracovnej disciplíny žalobcom. Podľa tohto záznamu sa mal žalobca dopustiť závažného porušenia pracovnej disciplíny tým, že dňa 09.05.2018 nebol prítomný na pracovisku na odpoludňajšej zmene o 16.30 hod., svojvoľne a bezdôvodne opustil pracovisko počas chodu stroja bez upovedomenia priameho nadriadeného a kolegu pri vedľajšom stroji. Porušením tejto základnej povinnosti mal súčasne porušiť aj povinnosť nekonať v rozpore s oprávnenými záujmami zamestnávateľa alebo neohroziť jeho záujem, že nedodržal právne a ostatné predpisy, keď zamestnávateľ prostredníctvom zmenového majstra zistil mimo pracoviska porušenie zákazu fajčenia, ktorý je platný v celom areáli zamestnávateľa a je vymedzený príkazom riaditeľa, pričom sa mal žalobca hrubo chovať voči nadriadenému v súvislosti so zisteným porušením pracovnej disciplíny, keď sa mu vyhrážal slovami „nechaj si to pre seba, aj tak máš dosť problémov“. Na svoju obhajobu žalobca uviedol, že na chodbe bol súrne telefonovať (3 minúty), nefajčil a majstrovi sa nevyhrážal. V ten istý deň, t. j. 28.05.2018 bolo účelovo pre žalobcu už vopred pripravené aj rozhodnutie žalovaného o tom, že žalobcovi nebude prideľovať prácu z dôvodu závažného porušenia pracovnej disciplíny. To žalobca prevzal 29.05.2018. Dňa 14.06.2018 bola žalobcovi doručená výpoveď s odôvodnením, že závažne porušil pracovnú disciplínu tým, že dňa 09.05.2018 nebol prítomný na pracovisku na odpoludňajšej zmene o 16.30 hod., svojvoľne a bezdôvodne opustil pracovisko počas chodu stroja bez upovedomenia priameho nadriadeného a kolegu pri vedľajšom stroji. Porušením tejto základnej povinnosti mal súčasne porušiť aj povinnosť nekonať v rozpore s oprávnenými záujmami zamestnávateľa alebo neohroziť jeho záujem, že nedodržal právne a ostatné predpisy, keď zamestnávateľ prostredníctvom zmenového majstra zistil mimo pracoviska porušenie zákazu fajčenia,
ktorý je platný v celom areáli zamestnávateľa a je vymedzený príkazom riaditeľa, pričom sa mal žalobca hrubo chovať voči nadriadenému v súvislosti so zisteným porušením pracovnej disciplíny, keď sa mu vyhrážal slovami „nechaj si to pre seba, aj tak máš dosť problémov“. Žalobca žalovanému oznámil, že nesúhlasí s výpoveďou z pracovného pomeru a žalovanému oznámil, že trvá na ďalšom zamestnávaní. Toto oznámenie žalovaný prevzal dňa 06.07.2018. V prílohe žalobca pripojil Zápisnicu zo zasadania ZO ECHOZ CHEMOSVIT (odborová organizácia) zo dňa 30.05.2018, ktorá konštatuje, že žalobca sa majstrovi - svojmu nadriadenému nevyhrážal, naopak poprosil ho, aby si skutočnosť, že si bol na chodbe zatelefonovať, nechal pre seba, pretože v súčasnosti má už dosť problémov žalobca, a nie zmenový majster žalovaného. Tu žalobca myslel na svoju pracovnú situáciu potom, ako bol nútený podať na žalovaného žalobu o určenie, že ide o pracovný úraz. Žalobca má oprávnený dôvod domnievať sa, že hlavným dôvodom, pre ktorý s ním žalovaný ukončil pracovný pomer, je tá skutočnosť, že dňa 23.01.2018 bol nútený podať na Okresný súd v Poprade žalobu o určenie, že ide o pracovný úraz a o určenie rozsahu zodpovednosti zamestnávateľa za škodu spôsobenú pracovným úrazom, o ktorej doposiaľ konajúci súd právoplatne nerozhodol a konanie sa vedie pod spisovou značkou 17Cpr/3/2018 z dôvodu, že dňa 29.11.2017 sa mu na pracovisku stal úraz, ktorý však žalovaný odmieta uznať za pracovný úraz. Žalobca výpovedné dôvody pokladá v časti opustenia miesta pri stroji na 3 minúty (počas telefonátu) za neprimerane určené ako závažné porušenie pracovnej disciplíny, pretože prax medzi zamestnancami je taká, že bežne sa miesta pri strojoch opúšťajú. Výpovedný dôvod pre porušenie zákazu fajčenia a údajného vyhrážania sú absolútne nepravdivé a žalovaným vykonštruované voči osobe žalobcu. Žalobca si svoje pracovné povinnosti vždy plnil, o čom svedčí aj dĺžka pracovného pomeru 23 rokov. Do pozornosti žalobca dáva aj tú skutočnosť, že odborová organizácia nesúhlasila s výpoveďou z pracovného pomeru.
3. Žalovaný sa k žalobe vyjadril elektronickým podaním zo dňa 08.02.2019 a uviedol nasledovné. Skutkové vymedzenie výpovedného dôvodu obsahuje záznam o porušení pracovnej disciplíny z 28.05.2018 ako aj samotná výpoveď z pracovného pomeru z 08.06.2018. Žalobca výpovedné dôvody (bezdôvodné opustenie pracoviska, porušenie zákazu fajčenia a vyhrážky nadriadenému) neuznáva a oznámením z 04.07.2018 trvá na ďalšom zamestnávaní u žalovaného. Žalovaný odmieta tvrdenia žalobcu, že pracovisko opustil na tri minúty počas telefonátu, že neporušil zákaz fajčenia na pracovisku a že nepoužil bezprávnu vyhrážku voči nadriadenému. Nadriadený vedúci pracovník našiel rezací stroj, ktorý obsluhoval žalobca, opustený a v chode. Podľa pracovnej inštrukcie (PI.EFVR.02) počas chodu rezacieho stroja je žalobca povinný sledovať čistotu fólie a rezu, zvrásnenosť na kotúčoch, rozšmýkavanie kotúčov, aby obsluha zakročením zabránila prípadným škodám na majetku žalovaného. Neprítomnosť na pracovisku žalovaný evidoval od 16.30 hod. do 17.00 hod. Žalobca svoj odchod nehlásil nadriadenému a ani spolupracovníkovi prítomnému pri vedľajšom stroji. Týmto zavineným konaním žalobca svojvoľne bezdôvodne opustil pracovisko počas chodu rezacieho stroja (18.4. a 19.6 pracovného poriadku) a takéto konanie je dôvodom na výpoveď zo strany zamestnávateľa. Zároveň v tejto dobe porušil absolútny zákaz fajčenia v celom areáli CHEMOSVIT (rozhodnutie predsedu predstavenstva), v rámci ktorého svoju podnikateľskú činnosť vykonáva aj žalovaný. Žalobca úmyselne opustil pracovisko za účelom požívania tabakových výrobkov, čím porušil § 6 ods. 5 zákona č. 124/2006 Z. z. o BOZP. Pracovisko odd. XXX, na ktorom žalobca vykonáva prácu, je zaradené medzi pracoviská s nebezpečenstvom vzniku požiaru, určené požiarnym technikom a schválené zamestnávateľom. Podľa 18.22 pracovného poriadku porušenie zákazu fajčenia na takomto pracovisku je dôvodom na výpoveď zo strany zamestnávateľa. Za uvedených okolností bezprávnou vyhrážkou (nechaj si to pre seba, aj tak máš dosť problémov) sa žalobca pokúšal deformovať slobodnú vôľu konajúceho nadriadeného zamestnanca za účelom vynútenia si, zatajiť zistené porušenie pracovnej disciplíny. V prípade, že tak neurobí, bude sa mať na čo tešiť. Takéto hrubé chovanie žalobcu je dôvodom na výpoveď podľa 18.6 pracovného poriadku. Zvýšená ochrana odborových funkcionárov sa vzťahuje aj na zástupcov zamestnancov pre BOZP (žalobca funkcionárom do XX.XX.XXXX), ale táto nemôže ísť nad právo zamestnávateľa riadiť a kontrolovať prácu zamestnancov či obchádzať vytváranie podmienok na bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci. Rovnako v prípade neudelenia súhlasu zástupcov zamestnancov s výpoveďou z pracovného pomeru nemôže zakladať povinnosť zamestnávateľa, aby bol zamestnanec - odborový funkcionár ďalej zamestnávaný. Keďže predmetná výpoveď splňuje formálne podmienky (písomná forma a skutkové vymedzenie výpovedného dôvodu), tak i materiálne predpoklady (existencia použitého výpovedného dôvodu) uvedené v Zákonníku práce poukazuje žalovaný na to, že u žiadneho výpovedného dôvodu nemožno vopred vylučovať situácie, kedy na zamestnávateľovi nemožno spravodlivo požadovať, aby naďalej zamestnanca ďalej zamestnával. Pri hodnotení požiadavky na ďalšie zamestnávanie prepusteného zamestnanca - odborového funkcionára je potrebné súčasne mať na zreteli konkrétne
okolnosti, za ktorých k porušeniu pracovnej disciplíny došlo. Ako už uviedli, žalobca zavineným konaním bezdôvodne opustil pracovisko počas chodu rezacieho stroja v pracovnom čase za účelom požitia tabakových výrobkov. Išlo pritom o pracovisko so zvýšenou ochranou pred vznikom požiaru, pre ktoré zamestnávateľ zriadil požiarnej hliadky. Takéto konanie je v priamom rozpore so základnou povinnosťou zamestnanca pracovať zodpovedne a riadne, byť na pracovisku a využívať pracovný čas na plnenie pracovných úloh, a povinnosťou riadne hospodáriť so zverenými prostriedkami a chrániť majetok zamestnávateľa pred poškodením, zničením. Povinnosť vykonávať prácu v určenom čase je jedným z dôležitých znakov závislej práce, ktorá vyplýva z § 47 ZP. Žalobca počas pracovného času sa teda správal voči svojmu zamestnávateľovi tak, že svojou činnosťou alebo nečinnosťou ohrozoval plnenie povinnosti zamestnávateľa na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a ohrozoval jeho majetok. Úvaha, že od zamestnávateľa nemožno spravodlivo požadovať, aby žalobcu ďalej zamestnával, vyžaduje aj prihliadnuť k ďalším skutočnostiam, ktoré majú vzťah k výkonu práce žalobcu. V tejto súvislosti je to osoba zamestnanca, ktorý zároveň vykonával funkciu zástupcu zamestnancov S.. Žalobca z uvedenej funkcie bol odvolaný príslušným odborovým orgánom 18.06.2018 z dôvodu porušenia pracovnej disciplíny. Táto skutočnosť v dostatočnej miere diskvalifikuje jeho vzťah k výkonu závislej práce, keď ani v postavení odborového funkcionára nedodržiaval podnikový poriadok a voči nadriadenému použil bezprávnu vyhrážku. Nehovoriac o tom, aký dopad na plnenie úloh zamestnávateľa má takéto konanie žalobcu na ostatných zamestnancov. Ďalej sú to doterajšie pracovné výsledky a postoj k plneniu pracovných úloh, ktorý žalovaný charakterizuje ako vágne. Kolísavé a neurčité pracovné výkony žalobcu vyplývali najmä z problémov počas nočnej zmeny, kedy vo zvýšenej miere sa vyskytovali prietrhy pri rezaní fólie. Pokles pracovného výkonu v pomere k ostatným zamestnancom žalobca obhajoval tým, že reže na kvalitu a nie na výkon. V neposlednom rade je to schopnosť tímovej spolupráce, ktorá sa dá charakterizovať tak, že žalobca svojím postojom k plneniu pracovných úloh rozrušuje kolektív a presadzuje osobný prospech. Napr. v roku 2011 pri kontrole valcov napriek zákazu ignoroval bezpečný pracovný postup, liezol po regáli a vzniknutý iný úraz žiadal prekvalifikovať na pracovný. Podobne v roku 2017 pri svojvoľnej manipulácii s materiálom po ukončení rezania fólie a nakoniec v roku 2018 pri psychickom nátlaku na nadriadeného zamestnanca v snahe vynútiť si zatajenie porušenia pracovnej disciplíny žalobcom. Bezprávnou vyhrážkou si tak žalobca vynucoval prejav vôle nadriadeného ako dotknutej osoby tak, že by konal v jeho prospech. Žalovaný v súvislosti so závažným porušením pracovnej disciplíny žalobcu dňa 28.05.2018 považoval jeho zotrvanie v pracovnom kolektíve do uplynutia výpovednej doby za neprijateľné a počnúc nasledujúcim dňom mu neprideľoval prácu a poskytol náhradu mzdy v sume priemerného zárobku. Vzhľadom na vyššie uvedené okolnosti a po zhodnotení spravodlivosti požiadavku na ďalšie zamestnávanie prepusteného zamestnanca - odborového funkcionára žalovaný navrhuje, aby konajúci súd určil, že výpoveď z pracovného pomeru je platná a nárok na náhradu mzdy sa zamieta.
4. Žalobca k vyjadreniu žalovaného v elektronickom podaní doručenom súdu dňa 19.03.2019 uviedol, že o účelovosti dôvodov k výpovedi z pracovného pomeru žalobcu svedčí aj fakt že k údajnému závažnému porušeniu pracovnej disciplíny malo dôjsť 09.05.2018 a žalovaný to začal riešiť až 28.05.2018, teda o viac ako dva týždne po údajnom závažnom porušení pracovnej disciplíny, ktorého sa mal žalobca dopustiť. V zázname o porušení pracovnej disciplíny žalobca povedal, že na chodbe si bol zatelefonovať, pritom nefajčil a majstrovi sa nijako nevyhrážal, čo v zázname aj písomne uviedol. Nikde v zázname nie je spomenutá doba, ako dlho telefonoval, ako tvrdí žalovaný, že to bolo 30 minút. Toto tvrdenie žalovaného sa nezakladá na pravde, pretože keby to tak bolo, majster by ho určite hľadal. - čo sa týka "opustenia stroja počas chodu" - táto prax je bežne zaužívaná, odkedy bol žalobca zamestnaný v danej firme Terichem (predtým Elektrofolie), teda od roku 1995, a to z toho dôvodu, že je potrebné robiť aj úkony, ktoré sa robia počas rezania fólie, teda počas chodu stroja (napr. je potrebné doviezť pomocný materiál, potrebný k rezaniu -dutinky, čalá, palety, stojany) a je potrebné narezaný materiál aj spracovať, zabaliť a odviezť, poprípade uskladniť do skladu. Ďalšie dôvody k "opusteniu stroja" sú návšteva WC, prestávka na jedlo, keď je potrebné urobiť BDV testy (robia sa vo vedľajšej hale)... Vo väčšine prípadov opustenia stroja je ale prítomný kolega z vedľajšieho stroja, ktorý okrem kontroly svojho stroja pozrie občas aj na kolegov stroj, ale nie vždy sa to dá. To, že je rezač povinný sledovať čistotu fólie a rezu, zvrásnenosť a rozšmykávanie kotúčov, je potom skoro nemožné, pokiaľ musí zamestnanec, t.j. aj žalobca počas chodu stroja zabezpečiť aj iné pracovné úkony. Okrem iného stroj má rezné miesta vpredu aj vzadu a naraz to sledovať sa ani nedá. Neprítomnosť žalobcu pri stroji netrvala od 16:30 do 17:00 hod.. Pracovisko bezdôvodne neopustil. Odbehol na chodbu vzdialenú cca 20 metrov od stroja. Pri telefonovaní nefajčil. Túto skutočnosť žalovaný nepreukázal, je to tvrdenie žalobcu proti tvrdeniu žalovaného, keďže už v tej dobe sa súdne riešil jeho pracovný úraz, ktorý mu žalovaný nechcel za pracovný uznať, mal žalobca
veľmi napäté vzťahy pri vykonávaní svojej práce a bol pod neustálym dohľadom a tlakom zo strany vedúcich zamestnancov. Keď ho majster našiel telefonovať, povedal žalobcovi, že túto skutočnosť ide telefonicky oznámiť S.. A. (vedúcemu, ktorý v danú dobu už na pracovisku nebol prítomný). Keďže v tej dobe bol žalobca so žalovaným v pracovnoprávnom spore o uznanie pracovného úrazu, poprosil majstra S.. H. slovami "Prosím Ťa, nechaj si to pre seba, už aj tak mám dosť problémov“. Toto nemožno v nijakom prípade považovať za vyhrážanie. Do dnešného dňa žalovaný žalobcovi žiadnym spôsobom neoznámil zánik jeho funkcie Zástupcu zamestnancov pre bezpečnosť, ani ústne, ani písomne. Svoju výpoveď žalovaný opiera o skutočnosť, že žalobca fajčil, hoci o tom nemá nijaký dôkaz. Prípadnú svedeckú výpoveď pána H. spochybňujeme, z dôvodu jeho zaujatosti voči osobe žalobcu a pracovnoprávneho vzťahu so žalovaným. Tvrdenia o citujem: "kolísavé a neurčité pracovné výkony počas nočnej zmeny“ žalobcu považujeme taktiež za účelové z dôvodu, že niekedy vo zvýšenej miere sa vyskytujúce prietrhy záležia od toho, aký materiál sa vyrobí v základnej výrobe. Pokiaľ je to bezprietrhový základný valec, aj rezač ho poreže bez zastávky, pokiaľ je na valci zo základnej výroby jeden alebo aj viac prietrhov, aj rezač musí jeden alebo viackrát stroj zastaviť a prietrh opraviť, pretože keby žalobca rezal nekvalitne a zle, už dávno by zo strany žalovaného, t.j. jeho zamestnávateľa dochádzalo k upozorneniam na nekvalitný výkon práce. Zo strany žalovaného takéto upozornenie žalobca nikdy nedostal. Jeho práca nemohla byť nekvalitná, pretože by výrobky ním vyrobené nemohli byť distribuované odberateľom. Problém s reznou rýchlosťou nastáva vtedy, keď z dôvodu zlého stavu stroja je nutné rezať pomalšie práve z dôvodu rozšmykávania sa fólie, ktoré nastáva pri rýchlejšom chode stroja. Vtedy žalovaný vyrábal zákazku pre svojho kľúčového odberateľa (U. O.), tak sa žalobca snažil, aby narezaný materiál bol čo najkrajší. Napriek tomu, žalobcovi p. H. ako majster vtedy prikázal, že na príkaz vedúceho S.. A. má rezať rýchlejšie, čo žalobca odmietol, lebo za narezaný materiál zodpovedal osobne on ako rezač a nie p. H. a p. A.. V prípade reklamácie by bol postihnutý žalobca, nie jeho majster a sám žalobca najlepšie vedel, ako pripraviť kvalitný materiál. Čo sa týka tímovej spolupráce žalobcu, vždy keď to bolo potrebné pomáhal každému, kto to potreboval, či už pri zaúčaní nových rezačov, alebo napríklad, keď žena z malého rezania nedokázala svojimi silami naložiť kotúč na manipulačný vozík. To, čo spomína žalovaný, sa stalo v roku 2014 a nebolo to svojvoľným konaním žalobcu (lezenie po regáloch), ale poslal ho tam vtedajší zmenový majster p. K. (podľa informácie žalobcu bol s ním ukončený pracovný pomer pre požívanie alkoholických nápojov na pracovisku), lebo mal robiť inventúru a nechcelo sa tam liezť jemu, tak žalobca dostal príkaz vyliezť na regály a pre účely inventúry zistiť čísla valcov. Inak ako vylezením na regál sa číslo valca prečítať nedá, pokiaľ je uložený v zlej pozícii. V roku 2017 to nebola žiadna svojvoľná manipulácia po ukončení rezania, ale bežný pracovný postup, keď sa zo stroja zhodia okraje a musia sa osekať do vozíka s odpadom (teda v tej dobe, v súčasnosti sa už nesekajú, ale celé aj s dutinkou sa ukladajú do vozíka na odpad) a pri manipulácii s ťažkým okrajom žalobcu seklo v krížoch. Žalobca má plne a oprávnene za to, že výpoveď z pracovného pomeru z dôvodu údajného závažného porušenia pracovnej disciplíny, je len "odpoveďou" žalovaného na vedenie pracovnoprávneho sporu. Po nástupe žalobcu do práce po skončení dočasnej práceneschopnosti po pracovnom úraze, nastala podľa jeho slov na neho doslova "poľovačka". Zmenový majster S.. H. totiž počas pracovnej zmeny prešiel okolo jeho pracoviska každú pracovnú zmenu minimálne tridsaťkrát, hoci predtým raz na začiatku pracovnej zmeny a raz na jej konci. Majú plne za to, že pracovný pomer zo strany žalovaného bol ukončený účelovo, pretože si žalobca „dovolil“ domáhať sa svojich oprávnených nárokov súdnou cestou. Okresný súd Poprad rozsudkom č. k. 17Cpr/3/2018 tento úraz za pracovný uznal. Žalobca pracoval u právneho predchodcu žalovaného a potom u žalovaného nepretržite od roku 1995. Keby bol tzv. „problémovým zamestnancom“, jeho pracovný pomer by podľa jeho názoru skončil už dávno. Žalobca poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 5 Cdo 74/2008.
5. Žalovaný v duplike k vyjadreniu žalobcu zo dňa 24.04.2019 uviedol, že podľa žalobcu skončenie pracovného pomeru výpoveďou je odpoveďou žalovaného ako zamestnávateľa na vedenie pracovnoprávneho sporu (17Cpr/3/2018). Uvedený názor žalobcu pokladá žalovaný len za subjektívne hodnotenie situácie, za ktorej došlo k porušeniu pracovnej disciplíny a snahu o riešenie právneho sporu v jeho prospech. Spor o určenie, že ide o pracovný úraz, nehral žiadnu rolu pri vyvodení dôsledkov porušenia pracovnej disciplíny a tak isto odborová organizácia vyvodila dôsledky z porušenia pracovnej disciplíny a odvolala žalobcu z funkcie zástupcu zamestnancov S.. Žalobca zavinenie v prípade opustenia pracoviska počas pracovnej doby sám priznáva, keď uvádza: „odbehol som na chodbu, kde ma našiel majster telefonovať.“ Je si vedomý, že pracovisko opustil bez súhlasu priameho nadriadeného. Okolnosti, za ktorých žalobca svojvoľne opustil pracovisko, sa však nezhodujú so zjednodušeným podaním skutku zo strany žalobcu. Nadriadený zamestnanec Ľ. H. o 16.30 hod. prechádzal zo základnej výroby do rezania a zistil, že rezací stroj, pri ktorom pracoval na odpoludňajšej
pracovnej zmene žalobca, je pustený a bez dozoru pridelenej obsluhy. Podľa pracovného poriadku (bod 18.4.) a pracovnej zmluvy je svojvoľné opustenie pracoviska porušením pracovnej disciplíny a zároveň aj porušením určených pracovných postupov pri rezaní biaxiálnej polypropylénovej fólie (PI.EFVR.02). Majster zistený skutkový stav najskôr nijako neposúdil a zašiel do kancelárie. Po krátkom čase sa vrátil späť na pracovisko skontrolovať žalobcu a na vzhľadom na jeho pretrvávajúcu neprítomnosť sa pýtal zamestnanca, ktorý pracoval na zmene spoločne so žalobcom. Obsluha vedľajšieho stroja (VR1) oznámila, že žalobca nič nepovedal a nevedela uviesť, kde sa nachádza a ani dôvod jeho neprítomnosti na pracovisku. Od prvotného zistenia opustenia pracoviska do následného overenia skutkového stavu u spoluzamestnanca ubehlo cca 5-6 minút a táto skutočnosť vylučuje tvrdenie žalobcu o opustení pracoviska na 3 minúty. Vzhľadom na uvedené okolnosti majster následne zašiel pozrieť do skladu polotovarov, či sa tam náhodou žalobca nezdržiaval. Možnosti opustenia pracoviska počas pracovného času upravuje pracovný poriadok žalovaného v bode 26.4. tak, že zamestnanec môže opustiť pracovisko len so súhlasom priameho nadriadeného alebo so súhlasom ním povereného zástupcu. Keďže žalobca nebol počas pracovnej doby na svojom pracovisku a ani v sklade polotovarov, majster vyšiel z prevádzky rezania na chodbu a po 30 m na vedľajšom schodisku našiel žalobcu o 16.40 hod. telefonovať a fajčiť. Žalovaný zdôrazňuje, že používanie mobilného telefónu zamestnancom je možné zásadne v sociálnych priestoroch. Na pracovisku môže použiť mobilný telefón na vybavenie súkromnej záležitosti na nevyhnutne potrebný čas, ak o tom upovedomí nadriadeného a ten mu to schváli. Navyše na pracovisku je zriadená pevná linka a teda neexistoval žiaden dôvod pre opustenia pracoviska za účelom vybavenia telefonátu. Skutočným dôvodom opustenia pracoviska bolo fajčenie, a to na bočnom schodisku prevádzky rezania fólie a pritom si aj zatelefonoval. Napriek zistenému porušeniu pracovnej disciplíny žalobca majstra ignoroval a na pracovisko sa vrátil až o 16.53 hod.. V tom čase sa majster vracal zo základnej výroby do svojej kancelária a na pracovisku VR2 stretol prichádzajúceho žalobcu. Žalobca uvedeným konaním závažne porušil pracovnú disciplínu z dôvodu, že okolnosti porušenia (opustenie pracoviska počas chodu stroja a fajčenie v priestoroch s nebezpečenstvom vzniku požiaru) znamenajú vážne porušenie prevenčnej povinnosti zamestnanca vo vzťahu k majetku a oprávneným záujmom zamestnávateľa. Napriek tomu, že žalobca mal vytvorené predpoklady pre kvalitný výkon práce a potrebné pracovné skúsenosti, pracoval pomaly a nepružne. Neboli ojedinelé situácie, že za pracovnú zmenu žalobca zrezal jeden valec, kým iní zamestnanci zrezali tri valce. Odmietol plniť pokyn vedúceho zamestnanca S.. A. (zvýšiť rýchlosť rezania) a osočoval tých zamestnancov, ktorí riadne plnili pracovné povinnosti. Postupoval teda opačne ako ustanovuje § 81 zákonníka práce. Jeho pracovný výkon bol jeden z najslabších v porovnaní s ostatnými zamestnancami obsluhujúcich rezací stroj, čo preukazujú dáta z roku 2017. Uvedené základné povinnosti predstavujú „mravný imperatív kladený na každého zamestnanca, ktorý vo svojom obsahu znamená určitú mieru lojality vo vzťahu k svojmu zamestnávateľovi a zároveň tiež všeobecnú prevenčnú povinnosť zamestnanca vo vzťahu k majetku a oprávneným záujmom zamestnávateľa“ (NS ČR sp. zn.21Cdo 3325/2012 z 18.07.2013). Pracovné inštrukcie vydané žalovaným pri obsluhe rezacieho stroja a pri manipulácii s materiálom (PI.EFVR.01 - 04) sú záväzným pracovným postupom, ktorý určuje bezpečný pracovný postup pri vykonávaní pracovnej činnosti obsluhy VR2 a neumožňuje počas chodu stroja robiť aj iné úkony. Účelom je chronologický popis činností, ktoré musí obsluha stroja vykonať a zároveň návodom na činnosť obsluhy pri rezacom stroji. Pracovné inštrukcie výslovne obsluhu stroja upozorňujú, že pred začiatkom rezania zloží valec z regálu a uloží ho na manipulačný vozík. Manipulačný vozík s valcom dopraví k rezaciemu stroju a valec upne do čeľustí odvíjacieho zariadenia. Následne navlečie fóliu na kotúče a spustí stroj. Počas chodu rezacieho stroja obsluha je povinná sledovať čistotu fólie a rezu, zvrásnenosť na kotúčoch a rozšmýkavanie kotúčov. Po ukončení rezania a odstavení stroja vykonáva predpísané manipulačné práce a manipulačným vozíkom presunie narezané kotúče do stojana a na určené miesto k baleniu produkcie. V tomto ohľade tvrdenie žalobcu, že počas chodu stroja je potrebné robiť niektoré manipulačné úkony, nie je pravdivé. Fajčenie na pracovisku je zakázané osobitným predpisom a zároveň aj v pracovnom poriadku. Účelom je zabezpečiť prevádzkovú a požiarnu bezpečnosť na pracovisku a rešpektovať aj právo ostatných zamestnancov - nefajčiarov. Porušenie uvedeného zákazu žalobcom zvyšuje skutočnosť, že šlo o pracovisko s nebezpečenstvom vzniku požiaru, pre ktoré zamestnávateľ zriadil aj požiarne hliadky (bod 18.22 pracovného poriadku). Slovné napadnutie a vyhrážku spôsobenia problémov žalobca jednostranne adresoval majstrovi Ľ. H., bez predchádzajúceho vzájomného konfliktu. Konkrétnou príčinou, ktorá jeho konanie vyvolala, bola kontrolná činnosť majstra v dôsledku opustenia pracoviska a fajčenia a vyvodenie dôsledkov voči žalobcovi. Vážnosť konfliktu zvyšuje to, že šlo o psychický nátlak na nadriadeného zamestnanca zo strany podriadeného s cieľom narušiť pracovnú atmosféru na oddelení rezania a odradiť ho od riadneho plnenia povinností vedúceho zamestnanca (bod 14.15. pracovného poriadku). Vyhrážanie je
i s ohľadom na udalosti bezprostredne predchádzajúce tomuto napadnutiu (nízke pracovné výkony, arogancia voči nadriadeným, osočovanie iných zamestnancov) považovať za porušenie povinnosti vyplývajúcich z pracovnoprávnych predpisov závažným spôsobom. Slovným napadnutím a vyhrážaním je u nadriadeného zamestnanca vzbudená dôvodná obava z toho, že narúšanie pracovnej atmosféry bude pokračovať, preto aby ho kompromitoval. Z tohto dôvodu nie je možné po žalovanom ako zamestnávateľovi spravodlivo požadovať, aby žalobcu naďalej zamestnával. V tomto prípade príslušný odborový orgán odmietol dať súhlas (05.06.2018) na skončenie pracovného pomeru výpoveďou, nakoľko žalobca bol menovaný za zástupcu zamestnancov pre BOZP, ale nepoukázal na žiadne skutočnosti, ktoré by pozitívne hodnotili žalobcu z hľadiska vykonávanej práce. Okolnosť, že žalobca je zástupcom zamestnancov pre BOZP, nemôže byť dôvodom nesúhlasu s výpoveďou, pretože povinnosťou každého zamestnanca je predovšetkým plniť úlohy vyplývajúce z jeho pozície. Odborový orgán nezohľadnil stanovisko ROD č. 11 o zavinenom porušení pracovnej disciplíny v dôsledku opustenia stroja po jeho spustení (vyjadrenie z 30.05.2018) a preto následné odvolanie žalobcu z funkcie zástupcu zamestnancov BOZP (po doručení výpovede dňa 18.06.2018) považuje žalovaný za alibistické a bezbrehú ochranu funkcionára. Navyše žalobcu nepovažoval za zamestnanca, ktorý by príkladne plnil svoje povinnosti, dodržiaval zásady dobrého spolunažívania alebo mal schopnosť tímovej spolupráce. Rozhodujúce sú teda okolnosti, za ktorých k porušeniu pracovnej disciplíny došlo s prihliadnutím k tomu, aký dopad na plnenie funkcie zamestnávateľa by malo ďalšie zamestnávanie žalobcu (spochybňovanie vážnosti nadriadeného, narúšanie pracovnej atmosféry na pracovisku, prevenčná povinnosť vo vzťahu k majetku a oprávneným záujmom zamestnávateľa) na strane jednej a aký dopad na postavenie zamestnanca by malo skončenie pracovného pomeru na jeho osobné či rodinné pomery na strane druhej. O dopadoch na postavenie žalobcu nie sú im známe žiadne okolnosti. Za dôvody, pre ktoré nemožno spravodlivo požadovať, aby žalobcu ďalej zamestnával, považuje žalovaný aj ďalšie skutočnosti, ktoré uviedli vo vzťahu k výkonu práce.
6. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu, štatutárneho zástupcu žalovaného, prednesom právneho zástupcu žalobcu a právneho zástupcu žalovaného, výsluchom svedkov P.. X. A., Z. E., Ľ. H., Ľ. K., Ľ. D., M. C., Z. E., A. K., oboznámením s listinnými dôkazmi - pracovnou zmluvou zo dňa 25.04.1995, záznamom o porušení pracovnej disciplíny zo dňa 28.05.2018, neprideľovaním práce v súvislosti so závažným porušením pracovnej disciplíny zo dňa 29.05.2018, výpoveďou z pracovného pomeru zo dňa 08.06.2018, nesúhlasom s výpoveďou zo dňa 04.07.2018, zápisnicami zo zasadania o porušení pracovnej disciplíny s ROD č. 11 zo dňa 30.05.2018, odvolaním zástupcu zamestnancov S. zo dňa 18.06.2018, vyjadrením ROD č. 11 zo dňa 30.05.2018 o porušení pracovnej disciplíny žalobcom, prerokovaním skončenia pracovného pomeru výpoveďou zo dňa 05.06.2018 ako aj ďalšími listinnými dôkazmi založenými v spise.
7. Žalobca na pojednávaní uviedol, že firmou uvádzané dôvody popiera. Nepopiera, že bol telefonovať, ale nefajčil a majstrovi sa určite nevyhrážal. Celé to vzniklo tak, že potreboval si naozaj súrne zatelefonovať a keďže pri stroji je hluk počas chodu, tak si odbehol na neďalekú chodbu a tam telefonoval. Pri tom ho našiel majster H. a vytkol mu, že sa nenachádza pri stroji. Povedal ešte „a ty si tu určite aj fajčil“. A že to ide zavolať vedúcemu, pánovi A., ktorý už v tom čase nebol prítomný na pracovisku. Žalobca mu na to povedal slová: „Ľ., nechaj si to prosím ťa, pre seba, už aj tak mám dosť problémov“. A bolo to myslené v súvislosti s tým pracovným úrazom, ktorý mu vznikol 29.11.2017, pre ktorý aj firmu zažaloval, lebo mu ho neuznali ako pracovný úraz. Potom na druhý deň sa ho pán A. na túto skutočnosť opýtal, či je to pravda, na čo žalobca odpovedal, že áno, že to pravda je, že si bol zatelefonovať, ale že pri tom nefajčil a majstrovi sa nevyhrážal. Na to on povedal, že verí pánovi H.. Žalobca mu odpovedal, že tam nebol žiaden svedok, nikto ich nevidel. Na to sa pán A. vyjadril, že keď on bude chcieť, zoženie si svedkov 250. Pán H. je majster, je to žalobcov priamy nadriadený, oni sa tam striedajú dvaja. Pán H. a pán E., vždy po týždni. Čiže v danom čase to bol pán H.. Pán A. je priamy nadriadený pánovi H., ale vlastne aj jemu, on je tam vedúci. Čo sa týka práce žalobcu, 23 rokov, ktoré tam pracuje, nedostal ani jedno jediné ústne ani písomné upozornenie na akékoľvek porušenie pracovnej disciplíny, nekvalitu práce. Dokonca bol firmou vyslaný na Ukrajinu zaúčať nových zamestnancov, keďže patrí medzi najlepších rezačov, teda patril, keďže ho prepustili. A v roku 2017 dostal ocenenie za 30 rokov nepretržitej práce v Chemosvite, pri tejto príležitosti obdržal aj medailu. Čo sa týka práce a opúšťania strojov, charakter jeho práce mu neumožňuje sedieť pri tom stroji neustále, nakoľko je potrebné urobiť aj iné úkony ako sedieť a pozerať na ten stroj, či ide fólia v požadovanej kvalite. Lebo pokiaľ bol stroj ešte v poriadku, rezali rýchlosťou 420 m/minútu a vtedy nevidno nič. Potom, čo sa stroj pri premiestňovaní polámal, muselo sa na ňom rezať pomalšie. Keď sa napríklad doreže jeden valec, narezaný materiál
sa musí zhodiť na vozíky, musí sa odkontrolovať vizuálne aj pomocou elektronickej pomôcky a potom, keď už vie výsledky tvrdosti, lebo to musí mať určitú tvrdosť, až potom môže pustiť nasledujúci, aby mohol skorigovať parametre. Neexistuje, aby každý valec vyšiel rovnako, vždy to bude len približné. Keby vyšiel príliš mäkký, musí pridať, keby vyšiel príliš tvrdý, musí ubrať. Potom, ako sa spustí stroj, je potrebné kotúče, ktoré predtým zhodil, zabaliť a uložiť na palety alebo do stojanu. Po naplnení palety alebo stojanu je potrebné narezaný materiál odviezť do inej haly a treba si najprv pozháňať vozík, ktorý sa nie vždy nachádza na jeho pracovisku, takže niekedy sa stávalo, že 10 minút hľadal len káru, lebo bola napríklad 300 metrov inde a až potom mohol zaskladniť narezaný materiál a medzitým stroj išiel. Ďalším dôvodom na opustenie stroja je napr. potreba nových dutiniek, ktoré tam nie vždy sú a baliaceho materiálu alebo návšteva WC alebo odchod na prestávku. Bolo bežnou praxou, že stroj išiel aj cez jeho prestávku. Teda išiel aj cez riadnu prestávku v práci, keď sa šiel najesť. Stroj išiel kvôli tomu stále aj počas prestávky v práci, aby čo najviac narezali. Bola by možnosť aj vypnúť ten stroj, ale pri opätovnom spúšťaní by to bolo vidno na kvalite, na valci v mieste zastavenia a opätovného spustenia by sa fólia trochu rozšmykla do strán, čiže by to už nebolo také kvalitné. Keď sa dá nový valec do stroja, on nastaví metre, pri ktorých má stroj automaticky vypnúť. Čiže keď sa narežú tieto metre, tak ako ich nastaví a valec sa minie, stroj sám automaticky zastane. Zvýšenú pozornosť treba venovať len vtedy, keď má ten valec označený prietrh zo základnej výroby a to sa označuje červenou páskou, vtedy treba na tej páske stroj zastaviť a urobiť lepenicu. Proste opraviť ten prietrh. Čo sa týka aj tých telefónov, mali tzv. chemosvitský paušál. To je ako zvýhodnený paušál pre zamestnancov Chemosvitu a telefón používali často, aj súkromný telefón na služobné účely ako aj na súkromné účely. To zvýhodnenie spočívalo v tom, že mohli telefonovať vrámci Chemosvitu na skrátené telefónne čísla, tzv. klapky, čo bolo zadarmo. A bolo to aj výhodnejšie, lebo pevná linka, ktorá bola pri stroji, nie vždy fungovala. Necíti sa, že by nejakým závažným spôsobom porušil pracovnú disciplínu. V odpovediach na otázky žalobca ďalej uviedol, že v tú chvíľu telefonoval bývalému kolegovi, v tom čase bol ešte jeho kolegom, ktorý bol po ťažkej operácii, operovali mu nádor na mozgu a vlastne boli dohodnutí, že keď bude po operácii, tak žalobcovi prezvoní a on na to zavolá. Keďže mu prezvonil ešte v dobe, keď bol prítomný vedúci pán A., tak mu zavolal až potom, keď pán A. odišiel. Lebo chcel vedieť, ako mu dopadla operácia. Jemu sa stal pracovný úraz dňa 29.11.2017. Dovtedy mu nikto nevytýkal nekvalitnú prácu ani porušenie pracovnej disciplíny. Nedostal nikdy ani písomné ani ústne napomenutie. Pred pracovným úrazom zmenový majster prišiel na začiatku zmeny, opýtal sa, či má všetko potrebné a potom prišiel buď v strede zmeny pozrieť ešte alebo až na konci skontrolovať. Ako nastúpil po maródke do práce, pokiaľ sa mu stretla zmena s pánom H., tak tento človek bol schopný prejsť okolo jeho pracoviska 20 až 30 krát za zmenu. Majster E. postupoval tak ako pred tým úrazom, čiže štandardne prišiel ráno alebo na začiatku zmeny, v strede a na konci. Počas 23 rokov výkonu práce pre žalovaného neobdržal nikdy ani písomné ani ústne napomenutie alebo upozornenie na neplnenie svojich pracovných povinností alebo porušenie pracovnej disciplíny. Školenia prebiehali takým spôsobom, bolo to väčšinou na nočnej zmene a to tak, že všetci zamestnanci, ktorí mali byť na školení, sa zišli vo velíne základnej výroby. Velín je taká kabína, z ktorej sa riadi základná výroba, a nachádza sa asi približne 60-70 metrov od rezacích strojov v inej hale. Pokiaľ v dobe školenia rezačka išla, bola v chode, tak bezpečne išli na školenie a rezačky niekedy išli aj obidve. A školenie bolo v trvaní od 30 do 40 minút, podľa počtu tém, ktoré sa preberali. Telefonát bolo možné vybaviť počas pracovnej prestávky, ale bol zvedavý na kamarátov zdravotný stav. Lebo volal mu možno hodinu a pol predtým a on čakal túto dobu, kým odíde vedúci, aby ho nevidel telefonovať. Pokiaľ to bolo nevyhnutné, telefonovali aj pri pracovnej činnosti. Niekedy bolo treba majstrovi oznámiť nejakú skutočnosť alebo sa ho niečo opýtať. Nepožiadal nadriadeného pána H. o možnosť telefonovania mimo pracoviska, pretože to nerobil absolútne nikto. Proste, keď niekto si potreboval zatelefonovať, tak si zatelefonoval. Podotkol, že telefonoval v práci veľmi málo a telefón mal vlastne len kvôli tomu, lebo obidvaja rodičia sú invalidní dôchodcovia, otec je po štyroch mozgových príhodách, takže bol na telefóne, keby bolo niečo potrebné doma okamžite zariadiť alebo zavolať pomoc. Odborovú organizáciu o právnu pomoc pri zastupovaní v tomto prípade požiadal. Postoj odborovej organizácie bol taký, že už mu poskytli právnu pomoc pri tom prvom prípade, čo sa týkalo pracovného úrazu a že vraj mu už ďalšiu pomoc poskytnúť nemôžu. Výplatnú pásku naposledy videl asi tak pred rokom a marí sa mu, nie je si naozaj istý, že osobná zložka bola okolo 80 centov plus mínus. Keďže si spolupracovníci výplatné pásky neukazovali, tak nemá ani poňatia o tom, koľko mali ostatní. Čo sa týka jeho výkonov v práci, je to veľmi individuálne, lebo môže sa stať, že nastane perióda, ktorá môže trvať aj týždeň - dva, keď mu stále vyjdú prietrhové valce. Proste kolega na zmene, ktorý ide po ňom alebo bol pred ním, prietrhové valce nemal. Z toho logicky vyplýva, že on jednoducho nareže menej ako kolega, ktorý bol pred ním alebo po ňom a mal prietrhových valcov menej. Ešte podotkol, že rezačka,
na ktorej pracoval, bola pri prevoze polámaná, následne opravená a nebolo na nej už možné dosahovať také rezné rýchlosti ako na rezačke, ktorá polámaná nebola. A z toho dôvodu aj raz odmietol nariadenie pána A., aby zvýšil reznú rýchlosť, lebo pri zvýšenej reznej rýchlosti dochádzalo k rozkmitávaniu a rozšmykávaniu reznej fólie a vtedy rezali pre kľúčového odberateľa. Takže keby došla reklamácia na nekvalitnú fóliu, zodpovedný by bol on a nie pán A.. Vyjadril sa k tomu, že mal povedať pánovi H., aby si to nechal pre seba, že už aj tak má pán H. dosť problémov. Lebo to nedáva zmysel. Pán H. žiadne problémy nemal, pokiaľ vie a v tomto kontexte je to nezmysel. Lebo v tej dobe podal žalobca žalobu ohľadne pracovného úrazu, takže on mal problémy a prosil ho, aby si nechal to, že ho chytil telefonovať, pre seba, že už aj tak má dosť problémov.
8. Štatutárny zástupca žalovaného v odpovediach na otázky na pojednávaní uviedol, že on nie je ten, ktorý hodnotí efektivitu a kvalitu práce žalobcu, on je štatutárny zástupca. Osobne nevidel vykonávať prácu žalobcu. Má nástroje, ktorými si túto efektivitu dokáže zhodnotiť. Jednak je to hodnotenie osobných zložiek, ktoré vyjadruje súhrne charakter zamestnancov a teda aj žalobcu a ďalšími údajmi, ktoré majú, je individuálny prehľad pracovných výkonov zamestnancov. Ako dlho pán A. pracuje vo firme povedať nevedel.
9. Svedok P.. X. A. pri výsluchu na pojednávaní uviedol, že k žalobcovi nie je v žiadnom vzťahu a žalovaný je jeho zamestnávateľom. K veci samej uviedol, že ohľadom vzniknutej situácie bol informovaný telefonicky, žalobca v podstate bol mimo svojho pracovného miesta, bol pristihnutý zmenovým majstrom, ako fajčí a taktiež bol informovaný o tom, že tam došlo k určitým vyhrážkam alebo nátlaku zo strany žalobcu na zmenového majstra. Zmenovým majstrom bol Ľ. H., on ho informoval telefonicky. Na základe týchto faktov vyhodnotili túto situáciu, zhodli sa, že sa jedná o závažné porušenie pracovnej disciplíny. Vzhľadom k tomu, akých vecí sa dopustil žalobca, tak to považovali za dôvod na ukončenie pracovného pomeru. Čo sa týka jednotlivých vecí ako ich pomenoval, v podstate tá prítomnosť pracovníka počas výkonu alebo počas operácie rezania pri tom stroji je nevyhnutná vzhľadom k tomu, že jednak ide o kontrolu stroja, aby nedošlo k nejakým technickým problémom na stroji a poškodeniu samotného stroja. Tá druhá veľmi podstatná vec je, že na materiál, ktorý produkujú, sú kladené mimoriadne vysoké nároky, tá garancia vrámci projektov, na ktorých pracujú, sa pohybuje od 30 do 40 rokov, preto každé zaváhanie pre nich predstavuje extrémne riziko z hľadiska kvalitatívnych parametrov. On je zamestnaný ako Z. N. T. U., je priamy nadriadený Ľ. H. ako majstra. Čo sa týka fajčenia, žalobca bol aj ním osobne niekoľkokrát upozornený na to, že počas pracovnej doby je z neho cítiť výrazne nikotínový pach po fajčení, jednalo sa nie o čas hneď na začiatku zmeny, kedy by to bolo pochopiteľné, ale jednalo sa o druhú polovicu zmeny. V odpovediach na otázky svedok ďalej uviedol, že pokiaľ ide o fajčenie žalobcu dňa 09.05.2018, je to informácia od zmenového majstra. On osobne ho fajčiť nevidel. Pokiaľ ide o vyhrážanie sa žalobcu zo dňa 09.05.2018 zmenovému majstrovi, je to vyjadrenie zmenového majstra ohľadom tohto skutku. Osobne ho nepočul vyhrážať sa. Riešili to okamžite, riešili to s ľuďmi vo firme, s právnym zástupcom firmy a na základe všetkých tých informácií, ktoré dostali, pristúpili k tomuto. Zároveň dodržali všetky lehoty, ktoré sú uvedené v Zákonníku práce. Žalobca pracoval na oddelení veľkého rezania. Jeho pracovný výkon na uvedenom stroji v porovnaní s priemerným výkonom ostatných pracovníkov tejto zmeny bol nižší a v porovnaní s najlepšími pracovníkmi bol výrazne nižší. Ten systém práce, ktorú vykonával žalobca, je pomerne individuálny, na tom stroji pracuje sám. Zároveň ale je súčasťou tímu základnej výroby veľkého rezania. Jeho povinnosťou je pri akýchkoľvek anomáliách alebo pri potrebe opustiť stroj informovať kolegov, je povinnosť informovať nadriadeného na zmene, tzv. predáka alebo majstra o tom, že potrebuje opustiť stroj. Pomerne často má informácie, že sa tieto veci nediali a podľa vyjadrení kolegov má informácie, že boli ignorované pomerne často žalobcom. K dĺžke zamestnania žalobcu sa vyjadriť nevedel, vzhľadom k veku, ktorý má, predpokladá, že je to jeho prvé zamestnanie. Aj v základnej výrobe je predpísaný spôsob ako, kedy a čo majú operátori kontrolovať, robí sa tam následne kontrola každého jedného zhodu a následne na rezaní, vzhľadom k tomu, že ten človek je priamo prítomný a je možné kontrolovať opticky ten stroj, tak je možné identifikovať chybu, ktorá by vznikla počas výroby. Preto je prítomnosť operátora veľkého rezania počas chodu stroja pri stroji nevyhnutná. Bol upozornený opakovane aj na problém cigaretového zápachu v priebehu zmeny, bol upozornený aj na otázky lepšej komunikácie s nadriadenými a z tohto dôvodu mu nebola opakovane osobná zložka upravovaná. Podotkol, že v podstate pravidlá úpravy osobných zložiek prijaté spoločnosťou umožňujú osobnú zložku nielen upraviť smerom hore ale aj smerom dole, ale aj napriek tomu, že žalobca bol upozornený, zamestnávateľ nepristúpil ku kráteniu osobnej zložky v danom momente. Pri výsluchu na ďalšom pojednávaní svedok uviedol, že na pozícii vedúceho výroby pracuje od decembra 2012. Školenia boli vykonávané buď pri konkrétnom stroji a v posledných dvoch - troch rokoch
to upravil tak, že školenia boli vykonávané kolektívne pre celú zmenu formou nadčasu, to znamená, že ľudia prišli ráno do práce, absolvovali školenie, tréning a následne nastúpili na popoludňajšiu zmenu. Pracovník tým, že dozerá na chod stroja, všimne si vzniknuté skryté chyby, ktoré sú na tom materiáli, prípadne poruchy stroja a dokáže zareagovať, aby zabránil rozsiahlejším škodám. Z dodávky nekvalitného materiálu vzniká reklamácia. To je ten menej komplikovaný prípad. V prípade väčšieho rozsahu to môže mať závažnejšie následky, stratu dôvery zákazníka prípadne stratu zákazníka. Myslí si, že fajčenie žalobcu bolo potvrdené svedkami majstrom Ľ. H. a pracovníkom Ľ. D.. Inšpekcia z Prešova došla neohlásená myslí si, že z iného dôvodu, prezentovali to ako kontrolu pracovísk, resp. čiernej práce. Myslí si, že potom spomenuli, že to bolo na základe podnetu žalobcu.
10. Svedok Z. E. pri výsluchu na pojednávaní uviedol, že žalobca je jeho priateľ aj bývalý kolega, žalovaný je bývalý zamestnávateľ. K veci samej uviedol, že v Tericheme bol zamestnaný asi od februára 2012 približne do februára 2019 ako S.. Obsluhoval rezací stroj, pracoval na tzv. veľkom rezaní. Posledné tri roky pracoval so žalobcom ako kolegom. V roku 2018 podstúpil operáciu hlavy a bol práceneschopný celý rok. Potom z firmy musel odísť, lebo nemôže už robiť nočnú prácu na základe posudku lekára. Inú prácu mu neumožnili, resp. nemali preňho inú prácu, preto došlo k rozviazaniu pracovného pomeru dohodou. Presne už nepovie, kedy absolvoval jednotlivé operácie, pretože boli až štyri. Ale bolo to zhruba v období mája 2018. Asi tak apríl, máj. Bol v tom čase v kontakte so žalobcom, volali si, aj on mu telefonoval. V odpovediach na otázky svedok ďalej uviedol, že si pamätá, že žalobca mu telefonoval 09.05.2018. Bol po operácii, volal mu, ako sa má, ako dopadla operácia. Telefonát netrval veľmi dlho, lebo bol po narkóze a bolo mu veľmi zle. Pamätá si záver telefonátu, keď mu žalobca povedal, že majster ho čapol telefonovať. Po tomto tvrdení telefonát zrušili, žalobca ukončil telefonát, povedal, že musí ísť za majstrom. Samozrejme, bolo bežné, že ľudia opúšťali pracovisko, bežne išli na toaletu, aj napiť sa, telefonovať, podľa toho, čo bolo treba. Ťažko si môže pamätať presný deň operácie, absolvoval štyri operácie hlavy. Bol v nemocnici na dvakrát a bolo to v tomto období. Pokiaľ je to potrebné, môže zdokladovať, kedy presne bol v nemocnici.
11. Svedok Ľ. H. pri výsluchu na pojednávaní uviedol, že so žalobcom nie je v žiadnom príbuzenskom ani obdobnom vzťahu, bol jeho majster. Vo vzťahu k žalovanému bol aj je zamestnanec. K veci samej uviedol, že v máji 2018 aj teraz stále je majster, zaradenie XXX, XXX, XXX a XXX. Zmena prebiehala normálne, mal nejakú prácu v kancelárii. Pravidelne robia kontroly pracoviska, čo sa vyrába, kde sú pracovníci atď.. V ten deň, myslí že to bolo 09.05.2018, prechádzal výrobu. Začal v základnej výrobe oddelenie 381, nazývajú to stará linka, skontroloval pracovníkov, boli tam všetci. Pozrel, či nie je nikto pri BDV testoch, tam nebol nikto. Prechádzal na oddelenie 382, medzi týmito dvomi oddeleniami 381 a 382 sú dvere. Keď prišiel na oddelenie 382, rezačka VR2, na ktorej pracoval žalobca, bola spustená, obsluhu pri nej nevidel, nebola za ani pred strojom. Na stroji VR1 pán K. prestavoval stroj, tak sa ho pýtal, či vie niečo o tom, kde je žalobca. Odpovedal mu, že pred chvíľou tu bol, ale nevie, kam išiel. To bolo 16.30 hod., pozrel sa na hodinky. Potom sa vrátil, išiel smerom ku kancelárii, keby náhodou tam bol žalobca na WC, lebo tam by ho stretol. V kancelárii bol krátko, počkal tam asi 5 minút a opäť išiel na pracovisko 382, tam bol stav nezmenený. Čas bol 16.36 hod.. Potom šiel, či náhodou nie je v sklade polotovarov, aj keď nerobil polotovary. Tam prešiel sklad, nenašiel ho. Sklad doslova prebehol. Vyšiel zo skladu dverami na chodbu, tam majú šatne metalisti, aj údržba tam má dielne. Keď šiel po chodbe, šiel okolo zaťahovacích dverí a tam cítil cigaretový smrad. Odtiahol dvere, šiel ďalej, tam sú schody ku klimatizáciám. Tam sedel žalobca na schodoch, v pravej ruke mal telefón, telefonoval a v ľavej ruke mal cigaretu. Ešte keď tam vošiel, tak spravil také gesto s rukou, v ktorej držal cigaretu, akože nazdar, ako keby ho to vôbec nerozhodilo. To bolo cca 16.38 - 16.39 hod. Svedok šiel potom do výroby na novú linku a po cca 10 - 12 minútach sa vracal naspäť, šiel ku rezačkám na pracovisko 382, k rezačkám VR1 a VR2. Prechádzal cez metalízy a tam sa so žalobcom stretli. On sa vracal z tej pauzy, bolo to 16.50 hod.. Smerom k nemu povedal, aby si to láskavo nechal pre seba, že aj tak má dosť problémov. Bolo to zrejme v súvislosti s tým úrazom, ktorý mal predtým. Tú skutočnosť, že ho nachytal, hneď volal vedúcemu pánovi A.. Potom už išiel na svoje miesto a žalobca šiel k VR2, teda k svojmu stroju. Bol aj na odboroch, keď to odborári prerokovávali, toto isté tam povedal. V odpovediach na otázky svedok uviedol, že on ako taký nemal problémy so zamestnávateľom. Viac - menej došlo k tomu, že bol privolaný inšpektorát práce na základe úrazu žalobcu, kde v podstate mal pocit, že niet horšej firmy, čo sa týka bezpečnosti práce, že majstri všetko zanedbávajú podľa žalobcu. Pripadal si, ako keby niekoho osobne poškodil, pritom nemal absolútne na úraze žalobcu žiadnu vinu ani podiel. Je to síce sprostredkovane, ale bolo mu povedané cez tretie osoby, že žalobca sa vyjadroval,
že ho dá do laty, keď sa vráti po úraze. Žalobcovi nepovedal, „ty si tu určite aj fajčil“. Vôbec nič mu nehovoril, takže mu nepovedal ani tieto slová. Nemajú kamery, že by chodili a natáčali. Teda ani on kameru u seba nemal. On to tak pochopil, že si už narobil dosť problémov s tým, že s tým úrazom mal problémy s inšpektorátom práce. Žalobca mu presne povedal, že „Láskavo si to nechaj pre seba, aj tak už máš dosť problémov“. On rozumel „máš“. Žalobca patril skôr k tým, ktorí sa snažili robiť menej ako viac. Môže dať dôkaz. Bol to ešte rok 2016-2017, keď prišiel na výrobu elektrofólií, keď prešiel z iného oddelenia, robil tam pán, ktorého požiadal, aby zvýšil výkon, aby robil viac a následne na druhý deň mu povedal, že žalobcom bol „zjazdený“, že prečo takto robí. Že kazí normy zrejme. Jeho pracovné výkony boli také, že keď nastúpil po dlhšej prestávke v súvislosti s pracovným úrazom, tak jeho výkony boli podstatne nižšie ako u ostatných pracovníkov. Jeden pán, ktorý išiel rezať, sa ho pýtal, či má rezať ako pán S. alebo normálne. Lebo každý videl, ako pracuje pán S.. Neupozornil na to nikoho, tieto skutočnosti vedeli vedúci aj bez neho. Dlhodobo to nebolo riešené. Keď ho upozornili, povedal, že on robí na kvalitu a nie na kvantitu. K celkovému postoju žalobcu k ostatným spolupracovníkom sa vyjadriť nevedel. Tam nejaké výhrady nemal, ale ako spomenul, pracovník, ktorý zvýšil výkon, ktorý viac narezal, toho „zjazdil“. To je tiež určitý postoj. Žalobca opúšťal pracovisko častejšie. Nerobil s ním veľmi veľa zmien, ale cigarety občas z neho cítil. Rezačky sú tam dve, VR1, VR2. Každá rezačka má jednu obsluhu, teda jeden človek na jednej rezačke. V prípade, že pracovník opúšťa pracovisko, mal by o tom informovať svojho nadriadeného, ktorým je predák v základnej výrobe, prípadne majster. V podstate minimálne má oboznámiť kolegu pri vedľajšej rezačke, že odchádza. A mal by mu dať aj vedieť, za akým účelom. Keď nachádza pri stroji iba jedného, vždy sa pýta, kde je ten druhý. Samozrejme, potom majú prestávky na obed. Tiež to funguje tak, že pokiaľ rezačky dorežú obidve, tak môžu ísť spolu naraz na obed. Ak sa ešte niektorá točí, tak musí ostať jeden tam. Keď chce ísť na WC, stačí to kolegovi povedať. Samozrejme, keď si potrebuje ísť niečo vybaviť, napr. do administratívnej budovy, tak vždy o tom má byť informovaný majster, čiže on. Predáci v základnej výrobe sú na každej zmene, teda na všetkých štyroch zmenách a majstri robia týždeň ráno, týždeň poobede, sa striedajú. Cez víkendy funkciu majstra vykonáva predák. V ten deň bol predákom v základnej výrobe A. K.. Keď je v kancelárii, je tam ten predák, ktorému to má oznámiť. Ten predák je tam stále. Predák je tiež v pracovnom procese na linke a zároveň vykonáva túto funkciu predáka.
12. Svedok Ľ. K. pri výsluchu na pojednávaní uviedol, že so žalobcom nie je v žiadnom vzťahu, žalovaný je jeho zamestnávateľom. K veci samej uviedol, že na danú zmenu si pamätá, myslí, že to bola poobedná zmena. Kolega, tým myslí žalobcu, pracoval pri jednom stroji a on pracoval pri druhom stroji. Keďže vtedy tam bol krátko, ani nie rok, pamätá si, že robil úkon, ktorý robil po zaučení prvýkrát sám. Bol na rebríku a sústredil sa na nastavenie stroja. Vie, že prišiel majster H. a sa spýtal, kde je kolega. Povedal mu, že nevie, robil si svoju robotu. Tak odišiel. Na ten deň je to všetko. V danom dni najdôležitejšie preňho bolo, že ten stroj spustil a porezal, čo porezať mal. V odpovediach na otázky svedok ďalej uviedol, že žalobcu v tú zmenu, 09.05.2018 fajčiť nevidel. Nepočul ani nevidel žalobcu vyhrážať sa pánovi H. 09.05.2018. On ho fajčiť nevidel, veď tam sa fajčiť nesmie. Ich spolu nevidel. Aj jemu sa stáva počas pracovných zmien, že odíde od stroja z nejakého dôvodu. Žalobca sa vrátil späť po viac ako 5 minútach. Nepamätá si, že by sa vtedy bavil so žalobcom. Nevie. Boli spolu na zmene možno mesiac. Za ten čas žalobca opúšťal pracovisko. Vtedy konkrétne mu nepovedal, kam ide. Majú stroj od seba cca 15 metrov a nebavil sa s ním tak, aby zacítil cigaretový zápach. Žalobca bol k nemu otvorený. On bol nový, samozrejme, nový človek si nie je celkom istý. A keď sa žalobcu na niečo pýtal, nemal problém mu odpovedať. Ale nejaké širšie debaty neviedli. Keď sa majster pýtal, kde je žalobca, on bol vtedy na rebríku a vie zhruba, kedy sa majster pýtal, kde je žalobca. A nebola to minúta, ale nebola to ani polhodina.
13. Svedok Ľ. D. pri výsluchu na pojednávaní uviedol, že žalobca je bývalý kolega, mali dobrý vzťah, žalovaný je stále zamestnávateľom, tiež tam má dobré vzťahy. K veci samej uviedol, že v máji 2018 bol zamestnaný na pozícii S. - Z.. V ten inkriminovaný deň, keď sa to všetko odohralo, bol na večeri v jedálni. Potom prišiel aj kolega, teda žalobca a sa mu zdôveril s informáciou, že majster Ľ. H. ho prichytil ako fajčil na schodoch. Po večeri išiel svedok hore do výroby, po ceste stretol majstra, ktorý zrejme išiel do svojej kancelárie, kde sedia aj manažéri, stretli sa pri kávomate. Spýtal sa ho, či prichytil kolegu. Majster sa ho opýtal, odkiaľ to vie. Svedok mal kamarátsky vzťah aj s majstrom aj so žalobcom, tak nepredpokladal, že sa to dostane až na súd. Tam majstrovi povedal, že na večeri kolega mu to povedal. Nevie čo je za tým všetkým, o čo vlastne ide. V odpovediach na otázky svedok ďalej uviedol, že nepracoval na jednom pracovisku so žalobcom. Dňa 09.05.2018 nevidel osobne žalobcu fajčiť ani ho nepočul a nevidel vyhrážať sa majstrovi H.. Žalobca
mu povedal, že majster ho prichytil na schodoch fajčiť. Majster mu povedal, že prichytil žalobcu fajčiť na schodoch. K tomu, či sa mu žalobca vyhrážal, niečo v tom zmysle hovoril, ale nepamätá si, či to bolo v ten istý deň alebo od toho dňa niekoľko dní neskoršie.
14. Svedok M. C. pri výsluchu na pojednávaní uviedol, že so žalobcom nie je v žiadnom vzťahu, robil mu v minulosti majstra. Žalovaný je jeho zamestnávateľom. K veci samej uviedol, že v máji 2018 bol majstrom. K danej konkrétnej udalosti uvádza, že v tom čase asi v práci nebol, lebo o danej udalosti sa dozvedel až nasledujúci deň a to z rozprávania či už chlapov na šatni alebo potom konkrétne od pána H., ktorý mu vykreslil situáciu, ktorá sa mu stala. V odpovediach na otázky ďalej svedok uviedol, že v minulosti pracoval ako majster a bol aj kolegom žalobcu. Bolo to obdobie, keď mali na starosti aj základnú výrobu a rezanie. K pracovným úlohám pristupoval žalobca vždy tak svojsky. Nemôže povedať, že by nepracoval a nemôže povedať, že by bol hviezda na pracovisku. Vzhľadom k svojím dlhoročným skúsenostiam vedel si svoju prácu a svoje výkony prispôsobiť tak, aby vždy tzv. plával v tých pokojných vodách. Čo sa týka jeho napr. správania k nim ako k majstrom, bolo často také emotívne podľa jeho takého aktuálneho osobného stavu, či už mal problémy rodinné, vychádzali mu v ústrety, dostal neplatené voľná. Snažili sa mu vychádzať v ústrety a preto ho potom prekvapili takéto reči o tom, že či všetko to čo robia, musia robiť tak ako chce po nich zamestnávateľ. To sú veci, s ktorými sa niekedy zamestnanci ťažko stotožňujú na pracovisku, nielen žalobca ale vo všeobecnosti, sú to rôzne nové zmeny v náplni práce, povinnostiach atď.. Dosť ho osobne urazil jeho výstup medzi skrinkami, ktorý nebol adresovaný jemu ako osobe, ale majstrom a osobne si myslí, že majstri za to ani nemôžu, keď ho požiadala dcéra o tablet a on jej musel povedať, že jej ho nemôže kúpiť, lebo majstri mu nepridali na výplate. Majster nie je osoba, ktorá rozhoduje o navýšení mzdy. Konkrétne čísla alebo konkrétne hodnoty už k dispozícii nemá ani si nemôže pamätať, lebo boli kolegovia možno 20 rokov dozadu. To boli absolútne iné časy, ktoré sa týkali nárokov na výkony a kvalitu než sú dnes. Takže nevie, čo by k tomu mal viac povedať. Môže povedať svoj osobný názor na to. A. brali ľudia tak, že si ho nechceli pohnevať, lebo vedeli aký je, možno prostoreký, možno bezprostredný, aj keď nemusel mať vždy pravdu. Niečo zaňho aj pripravili, aby s ním nemuseli prísť do kontaktu, čo majstrom niekedy vadilo. Či mal osobné problémy s niektorými chlapcami, to nevie. Ale zase na pracovisku sú to stavy, ktoré sú bežné.
15. Svedok Z. E. pri výsluchu na pojednávaní uviedol, že nie je v žiadnom príbuzenskom ani obdobnom vzťahu so žalobcom ani so žalovaným, u žalovaného už nepracuje. K veci samej uviedol, že bol zamestnaný u žalovaného od roku 1989 do 30.06.2019 ako S.. Dá sa povedať, že žalobca bol jeho kolega. So žalobcom sa stretol na večeri v kuchynke, kde mu žalobca povedal, že mal nejaký konflikt s majstrom. Keď sa ho pýtal, o čo išlo, vravel, že ho majster našiel nevie kde, ale že ho hľadal na pracovisku a že ho nenašiel. Preto došlo k tomu konfliktu. Ešte predtým ako sa stretol so žalobcom, bol za ním majster H., ktorý mu povedal, že ho chytil kdesi na káve. Nevie, kde sú tie priestory, kde sa takto chodí. Viac k tej veci nič nevie. V odpovediach na otázky svedok ďalej uviedol, že so žalobcom nepracovali na jednom pracovisku. Len celkom na začiatku, cca pred 30 rokmi. Pán H. mu povedal, že žalobcu chytil na káve. Takže 09.05.2018 žalobcu nevidel fajčiť, to absolútne, on nechodí do takýchto priestorov a nevidel ho ani vyhrážať sa pánovi H.. To mu hovoril majster, že chytil žalobcu fajčiť a že bol na káve, nie žalobca. Či mu hovoril, že aj telefonoval, to si už nie je istý. To už bolo dávno. Miesto, kde sa žalobca nachádzal, majster nehovoril. A on tie priestory ani nepozná. Svedok nevykonával tú istú prácu ako žalobca, bol síce zaradený ako S., ale robil niečo iné. Pokiaľ ide o tú kávu, skôr by povedal, že asi nebol na pracovisku a na tú kávu majú kuchynku.
16. Svedok A. K. pri výsluchu na pojednávaní uviedol, že so žalobcom nie je v žiadnom vzťahu, u žalovaného je zamestnaný. K veci samej uviedol, že u žalovaného je zamestnaný ako S., S., vo firme robí 28 rokov a S. robí asi 8 rokov. Teda robí S. a zároveň má určitú skupinu pod sebou ako S.. Ako S. riadi výrobu a kontroluje zamestnancov. Dňa 09.05.2018 bol prítomný na zmene ako S.. O tom, že kolega opustil pracovisko, sa dozvedel až od majstra H.. Bolo to asi hodinu - dve po tom. Povedal mu toľko, že žalobca nebol na pracovisku a že ho chytil fajčiť. Spomína si teda, že hovoril s majstrom, ale či hovoril so žalobcom, to si nespomína. V odpovediach na otázky svedok ďalej uviedol, že pokiaľ kolegovia odchádzajú najesť sa, na toaletu a podobne, prídu mu to povedať. On je tam počas zmeny celý čas. Jedine, keď tiež ide na obed a podobne, ale inak je tam. Pokiaľ je zabezpečený chod výroby, tak plastikári môžu opustiť pracovisko bez problémov. Teda, keď je všetko v poriadku, môže sa ísť napr. najesť. Ak sú problémy, tak sa
obed posunie. Pokiaľ ide o to, či sú stanovené presné pravidlá, v ktorých presných prípadoch môže zamestnanec opustiť pracovisko, teda miesto pri stroji a koho presne v akom prípade má informovať o opustení tohto miesta, uviedol, že vie toľko, že keď potrebuje niekam ísť, tak o tom informuje predáka. Školenia sa robia formou nadčasu. Idú na nadčas a potom idú na zmenu. Školenia sa robili formou nadčasu tak, že u nich je síce nepretržitá prevádzka, ale zamestnanci išli na školenie mimo svojej zmeny ako nadčas. Dňa 09.05.2018 nevidel žalobcu fajčiť ani vyhrážať sa majstrovi. Pokiaľ tam nie je predák, vždy ho niekto zastupuje. Keď on niekam odchádza, tak poverí niekoho zastupovaním. Za vedúceho P.. A., ktorý je teraz, školenia tesne pred koncom zmeny neboli. On keď ide niekam, hlási to kolegovi, ktorý ho zastupuje, lebo vždy ho niekto zastupuje. Žalobca nehlásil v ten inkriminovaný deň, že opúšťa pracovisko . Nespomína si na to, či tam bola káva. Pokiaľ ide o miesto, malo to byť na schodoch, ako sa ide do klimatizácie. Je to cca 30 metrov a viac od pracoviska žalobcu. Žalobca pracoval pod jeho vedením. Pokiaľ ide o jeho pracovné výsledky, pracoval, do roboty chodil, absencie nerobil. Jeho pracovný výkon bol skôr nižší ako u iných zamestnancov. Robil, čo musel. Nebola tam iniciatíva navyše. Nie je si vedomý toho, že by žalobca zjazdil nejakého iného zamestnanca za to, že podáva vyšší výkon ako on sám. Pokiaľ ide o vzťah žalobcu k ostatným spoluzamestnancom, neboli s ním žiadne problémy. Niektorí zamestnanci niekedy vykonali prácu aj za žalobcu. Vie, že hovorili niekedy, že museli spraviť poriadok. To počul. Odchod by mali zamestnanci nahlásiť predákovi. Jeden zamestnanec musí zostať pri strojoch. Keď mu majster povedal, že chytil žalobcu, za žalobcom nebol.
17. V záverečnej reči právna zástupkyňa žalobcu uviedla, že žalovaný skončil so žalobcom pracovný pomer z dôvodu údajného závažného porušenia pracovnej disciplíny s tým, že žalobca opustil pracovisko počas telefonátu. Z uvedeného vyplýva, že logicky sa muselo jednať o čas krátky, ako to vyplynulo aj zo svedeckej výpovede Ľ. K., ktorý vypovedal, že bol vtedy na rebríku, to znamená pri druhom rezacom stroji a vie zhruba, kedy sa majster pýtal, kde je žalobca. A podľa jeho výpovede to nebola ani minúta, ale ani polhodina. Čo sa týka opúšťania pracoviska, sám žalovaný organizoval pracovné školenia počas chodu rezacích strojov, keď zamestnancov zvolal mimo svojich pracovísk ako to bolo preukázané tak z výpovede samotného žalobcu ako aj z výpovede pána K., ktorý povedal, že počas súčasného vedúceho sa to už nerobí. Logicky usudzuje, že predtým sa to dialo. Takisto zo svedeckých výpovedí vyplynulo to, že je bežné to, že zamestnanci opúšťajú pracovisko na čas nevyhnutný, to znamená jedlo, toaleta a určite aj krátke telefonáty. Takisto pán K. povedal, že zamestnanci by mali nahlasovať opúšťanie pracoviska, z toho tiež logicky vyplýva, že nie vždy sa to deje. To, že žalobca pri telefonovaní fajčil, žalovaný nijakým spôsobom ani dôkazom nepreukázal a nebola preukázaná ani výpoveďami všetkých svedkov, pretože ani jeden z nich žalobcu nevidel fajčiť, ani nepočul sa majstrovi vyhrážať. K údajnému vyhrážaniu majstrovi zo svedeckej výpovede pána H. vyplynulo, že sám si nie je istý, čo počul, pretože to čo mu údajne žalobca povedal, že „máš dosť problémov“, nemá v celom kontexte zmysel, pretože ako by problémy zmenového majstra mohol ovplyvniť žalobca. Žalobca povedal, „nechaj si to pre seba, aj tak už mám dosť problémov“. Narážal na súdny spor, ktorý vedie so žalovaným z titulu svojho pracovného úrazu. Sám žalobca priznáva, že telefonoval, ale toto porušenie pracovnej disciplíny má za to, nie je spôsobilým na to, aby sa vyvodil postih, ako je výpoveď z pracovného pomeru. Základným hľadiskom pri rozhodovaní za porušenie pracovnej disciplíny je jeho intenzita, a to si myslí, že závisí od konkrétnych okolností. To znamená, či napr. zamestnávateľovi vznikla škoda a podobne. O tom svedčí aj judikatúra, konkrétne rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Cdo 74/2008 z 29.09.2009. Žalobca od zamestnávateľa počas vyše 20 rokov trvania pracovného pomeru nikdy nedostal upozornenie na neuspokojivé plnenie pracovných úloh alebo za akékoľvek porušenie pracovnej disciplíny. Situácia, v ktorej ho majster našiel telefonovať, bola taká, že sa zaujímal o zdravotný stav svojho bývalého kolegu. Intenzita porušenia bola v tomto prípade minimálna, konaním žalobcu nevznikla žiadna škoda, ktorá by bola následkom zanedbania jeho povinností. Telefonovanie samo o sebe nemožno v tomto prípade hodnotiť ako závažné porušenie pracovnej disciplíny, takýto záver je tiež podporený napr. rozsudkom Krajského súdu Bratislava sp. zn. 3Co/210/2016 z 28.09.2017. Na podanej žalobe trvajú v celom rozsahu tak, ako ju podali. V prípade, ak súd žalobe vyhovie, navrhuje prikázať žalovanému poskytnúť súdu údaj o výške priemerného zárobku na pracovnoprávne účely podľa ust. § 134 ods. 1 Zákonníka práce, lebo tento údaj zisťuje podľa citovaného ustanovenia zamestnávateľ, t. j. žalovaný. Majú za to, že žalovaný neuniesol dôkazné bremeno vo vzťahu k preukázaniu závažného porušenia pracovnej disciplíny. Konajúcemu súdu navrhujú medzitýmnym rozsudkom rozhodnúť v zmysle petitu žaloby zo dňa 25.10.2018 s tým, že určí, že výpoveď z pracovného pomeru podaná zo strany žalovaného žalobcovi dňa 08.06.2018 podľa § 63 ods. 1 písm. e/ Zákonníka práce je neplatná a pracovný pomer trvá. Ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania nemajú, uplatňujú si náhradu trov konania.
18. V záverečnej reči právny zástupca žalovaného uviedol, že naďalej považujú žalobu za nedôvodnú. V priebehu konania žalovaný preukázal formálne i materiálne predpoklady skončenia pracovného pomeru. Pokiaľ ide o okolnosť opustenia pracoviska, tú skutočnosť potvrdil jednak svedok H., ktorý uviedol, že žalobca svoje pracovisko opustil v rozsahu 20 minút, v dobe od 16.30 do 16.50 hod., keď opustenie pracoviska žalobca nikomu neoznámil, o čom svedčia takisto svedecké výpovede predáka, spoluzamestnanca pána K.. Je pochybné miesto a doba opustenia pracoviska vzhľadom k tomu, že žalobca uvádzal, že pracovisko opustil na tri minúty, keď odišiel na chodbu vzdialenú desať metrov telefonovať s bývalým spoluzamestnancom pánom E. ohľadom jeho zdravotného stavu. Svedecké výpovede túto skutočnosť vylúčili a vyvrátili v plnom rozsahu, keď svedok K. uvádzal, že to bolo viac ako 5 minút a majster H. pri kontrole pracoviska, na ktorom pracoval žalobca, uviedol presnú dobu bezdôvodného opustenia pracoviska v rozsahu 20 minút. Takisto je tu pochybnosť ohľadne miesta, kde malo dôjsť k porušeniu pracovnej disciplíny. Majú za to, že žalobca fabuloval, keď rozprával svoju verziu opustenia pracoviska v rozsahu troch minút na chodbe, keďže zo svedeckých výpovedí vyplýva, že pracovisko opustil na dobu dlhšiu a bol prichytený fajčiť na inom mieste než sám uvádza a to na schodisku vedúcom ku klimatizácii. Pokiaľ ide o ďalší skutok uvedený a to fajčenie, porušenie pracovnej disciplíny a zákazu fajčenia v celom areáli akciovej spoločnosti Chemosvit, ktorej časťou je aj žalovaný, je nepochybné, že žalobca tento zákaz porušil, fajčil na schodoch, kde bol prichytený svojím nadriadeným. Túto skutočnosť žalobca nespochybnil, na priamu otázku majstrovi H. tento odpovedá, že ho videl fajčiť a ho prichytil fajčiť, na čo žalobca reagoval len tým, že v ktorej ruke mal cigaretu. Fajčenie potvrdil svedok D. a to tým, že žalobca sa mu sám zveril s porušením zákazu a svedok uvádza miesto, kde sa tak malo udiať, schodisko vedúce ku klimatizácii, teda nejde o miesto, ktoré uvádza žalobca. V tejto súvislosti majú za to, ak zamestnanec opakovane a po predchádzajúcom oboznámení sa s internými predpismi o zákaze fajčenia a po predchádzajúcom upozornení na neprípustnosť takého chovania, poruší zákaz fajčenia, nie je možné jeho konanie kvalifikovať inak ako závažné porušenie pracovnej disciplíny. V takomto prípade konanie žalobcu vykazuje znaky vedomého a úmyselného konania v rozpore s právnymi predpismi, ale aj interných predpisov žalovaného a takéto konanie nemožno ničím ospravedlniť. K základným povinnostiam zamestnancov patria najmä povinnosti upravené v Zákonníku práce, ale aj povinnosť plniť pokyny nadriadených vydané v súlade s právnymi predpismi, spolupracovať s ostatnými zamestnancami a nejednať v rozpore s oprávnenými záujmami zamestnávateľa ako aj plniť kvalitne a včas pracovné úlohy. Uvedené povinnosti teda predstavujú mravný imperatív kladený na každého zamestnanca a tiež všeobecnú prevenčnú povinnosť zamestnanca vo vzťahu k majetku a oprávneným záujmom zamestnávateľa. V tejto súvislosti oprávneným záujmom zamestnávateľa a ochrana jeho majetku spočíva v tom, že žalobca bezdôvodne opustil pracovisko na dobu 20 minút, kedy rezací stroj bežal, čím ohrozil majetok a záujmy žalovaného. Podnet na inšpektorát práce ohľadom vykonania inšpekcie dal žalobca s úmyslom zmeniť rozhodnutie žalovaného ohľadne priznania pracovného úrazu. Je teda preukázané, že jediný, komu chcel spôsobiť problémy, bol jeho nadriadený H.. V kontexte týchto udalostí je vierohodné vyjadrenie majstra H., že žalobca sa vyhrážal v zmysle, že „nechaj to tak, aj tak máš dosť problémov“. Žalobca chcel jednoznačne deformovať a ovplyvniť vôľu jeho nadriadeného zamestnanca nekonať tak ako mu to ukladá pracovný poriadok v bode 14, 15 pracovného poriadku. Čiže zdrojom konfliktu medzi žalobcom a jeho nadriadeným bolo to, že majster po zistení, že žalobca opustil svoje pracovisko bezdôvodne, chcel konať svoju povinnosť a vyvodiť z toho právne dôsledky, čomu žalobca chcel zabrániť. Poukazujú, že aj odborová organizácia vo svojom vyjadrení k výpovedi zo strany žalovaného neuviedla žiadne také skutočnosti, ktoré by pozitívne hodnotili plnenie pracovných úloh žalobcu, či pozitívne hodnotili jeho pracovné výsledky či vzťah k ostatným spoluzamestnancom. Príslušný odborový orgán len poukázal na skutočnosť, že žalobca vykonáva funkciu zástupcu zamestnancov pre BOZP. V rámci svedeckých výpovedí vyplynulo, že žalobca mal neuspokojivé pracovné výsledky, jednak vo vzťahu k najlepším pracovníkom, ktoré boli výrazne nižšie, ale aj vo vzťahu k ostatným priemerným zamestnancom, ktorí boli takisto nižšie. Svedkovia potvrdili, že žalobca pôsobil na ostatných spoluzamestnancov demotivačne, že rezal podstatne menej ako ostatní zamestnanci, potvrdili skutočnosť, že vykonávali za žalobcu aj práce, ktoré prislúchali k nemu a to v záujme toho, aby predišli konfliktom so žalobcom. V rámci týchto svedeckých výpovedí vyplynulo, že ignoroval nadriadených zamestnancov v potrebe opustiť pracovisko, bol upozornený na opakovaný problém cigaretového zápachu a vzhľadom na postup žalobcu pri ovplyvňovaní konania nadriadeného ako aj motivácii dosiahnutia zmeny uznania pracovného úrazu je dôvodná obava z toho, že žalobca bude aj do budúcna konať v rozpore so záujmami žalovaného, ako sa vyjadril svedok H., že ho postaví do laty. Vzhľadom na tieto okolnosti nie je spravodlivé požadovať, aby žalovaný naďalej zamestnával žalobcu a navrhujú súdu, aby určil, že nie je spravodlivé požadovať od žalovaného, aby naďalej žalobcu
zamestnával. V prípade, že súd ich návrhu vyhovie, uplatňujú si náhradu trov konania. Ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania nemajú.
19. Vykonaným dokazovaním zistil súd nasledujúci skutkový a právny stav.
20. Sporové strany uzavreli pracovnú zmluvu dňa XX.XX.XXXX, s dňom nástupu žalobcu do práce XX.XX.XXXX na druh práce - S. s trvalým miestom výkonu práce TERICHEM, a.s. SVIT.
21. Žalovaný dňa 28.05.2018 vyhotovil Záznam o porušení pracovnej disciplíny, v ktorom je uvedené, že dňa 09.05.2018 došlo k závažnému porušeniu základnej povinnosti zo strany zamestnanca A. S.Š., osobné číslo XXXXXX tým, že vo funkcii S. na odd. XXX na odpoludňajšej zmene o 16.30 hod.: a) žalobca nebol prítomný na pracovisku, keď ho svojvoľne a bezdôvodne opustil počas chodu stroja bez upovedomenia priameho nadriadeného a kolegu na vedľajšom stroji. Porušením tejto základnej povinnosti súčasne porušil aj povinnosť nekonať v rozpore s oprávnenými záujmami zamestnávateľa alebo neohroziť jeho záujem; b) nedodržal právne a ostatné predpisy, keď zamestnávateľ prostredníctvom zmenového majstra zistil mimo pracoviska porušenie zákazu fajčenia v celom areáli zamestnávateľa vymedzený príkazom riaditeľa; c) hrubo sa choval voči nadriadenému v súvislosti so zisteným porušením pracovnej disciplíny, keď sa mu vyhrážal slovami „nechaj si to pre seba, aj tak máš dosť problémov“. Týmto konaním porušil § 81 Zákonníka práce, pracovný poriadok bod 18.4., 18.6., 18.22. a 19.6., vnútropodnikovú smernicu o zákaze fajčenia a z dôvodu závažného porušenia pracovnej disciplíny dáva žalovaný návrh na skončenie pracovného pomeru výpoveďou podľa § 63 ods. 1 písm. e) Zákonníka práce. V zázname je uvedené, že zamestnanec na svoju obhajobu uviedol k bodu a) že si bol zatelefonovať na chodbe a s bodmi b) a c) nesúhlasí, nebol fajčiť a majstrovi slová uvedené v bode c) neadresoval.
22. Žalovaný vyhotovil písomné podanie - Nepridelenie práce v súvislosti so závažným porušením pracovnej disciplíny zo dňa 28.05.2018 s opraveným dátumom na 29.05.2018 s tým, že v súvislosti so závažným porušením pracovnej disciplíny zamestnávateľ počnúc dňom 28.05.2018 neprideľuje prácu a v zmysle § 142 ods. 3 poskytne náhradu mzdy v sume priemerného zárobku do uplynutia výpovednej doby. Podanie žalobca prevzal 29.05.2018 s výhradou, že nesúhlasí s formuláciou „...so závažným porušením pracovnej disciplíny“ s tým, že dokument mu bol vystavený dňa 29.05.2018 o 14.57 hod..
23. Podľa Zápisnice zo zasadania s p. A. S. o porušení pracovnej disciplíny s ROD č. 11 - Terichem Tervakoski zo dňa 30.05.2018 (čl. 13) p. A. S. neoznámil svojmu kolegovi ani priamemu nadriadenému, že potrebuje opustiť pracovisko. Síce nebol prítomný v danom čase pri stroji, ale bol si súrne zatelefonovať na chodbe kvôli hluku na hale. Ďalej pán S. tvrdí, že na chodbe nefajčil a majstrovi sa nevyhrážal, ale slušne ho poprosil, aby si nechal pre seba to, že ho našiel mimo pracoviska s tým, že má pán S. už dosť problémov v súčasnosti. Podľa Zápisnice zo zasadania s pánom Ľ. H. o porušení pracovnej disciplíny p. A.. S.Á. s ROD č. 11
- Terichem Tervakoski zo dňa 30.05.2018 (čl. 125) pán Ľ. H., ktorý je majster vo výrobe uviedol, že o 16.30 hod. bol na kontrole pracoviska, pri ktorej nenašiel A.. S. pri stroji, ktorý bol v chode. Po šiestich minútach prišiel majster na kontrolu znovu a pán A.. S. stále nebol na pracovisku. Následne išiel p. H. na chodbu cez sklad polotovaru, kde zacítil cigaretový dym, ktorý vychádzal z poza zavretých dverí severného schodiska do klimatizácií. Tam našiel p. S. sedieť na schodoch telefonovať a fajčiť. Hneď po tomto zistení odišiel a volal vedúcemu výroby P.. X. A. o danej udalosti. O 16.50 hod. sa p. S.Č. a p. H. stretli na hale pri MET 6, kde p. S. povedal, aby si to nechal pre seba, že p. H. má aj tak dosť problémov. Vo Vyjadrení ROD č. 11 - Terichem Tervakoski Film zo dňa 30.05.2018 (čl. 83) k porušeniu pracovnej disciplíny p. A. S. je uvedené, že ROD 11 si vypočula obidve zainteresované strany a zaujala nasledovné stanovisko: k bodu a) ROD 11 súhlasí s porušením pracovnej disciplíny. K bodom b) a c) ROD 11 nesúhlasí s porušením pracovnej disciplíny, pretože zamestnávateľ dostatočne nedokázal skutočnosti tak, ako opisoval. Podľa ROD 11 ide o tvrdenie proti tvrdeniu.
24. V písomnom podaní ZO ECHOZ Chemosvit zo dňa 05.06.2018 - Prerokovanie skončenia pracovného pomeru výpoveďou (čl. 84) adresovanom riaditeľke pre ľudské zdroje Chemosvit a.s. je uvedené, že na základe žiadosti zo dňa 30.05.2018 OV na svojom zasadnutí dňa 05.06.2018 prerokoval rozviazanie pracovného pomeru výpoveďou podľa § 63 odst. 1 písm. e) Zákonníka práce so zamestnancom spoločnosti Terichem Tervakoski p. A. S. z dôvodu porušenia pracovnej disciplíny. Nakoľko p. A. S. je v zmysle § 19 zákona č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri
práci menovaný zamestnávateľom za zástupcu zamestnancov S. C. OV nedáva súhlas s ukončením pracovného pomeru výpoveďou, nakoľko zamestnávateľ dostatočne nedokázal skutočnosti tak ako ich opisuje v liste zo dňa 30.05.2018 - porušenie pracovnej disciplíny.
25. Žalobcovi bola dňa 14.06.2018 doručená výpoveď podľa § 63 ods. 1 písm. e) Zákonníka práce zo dňa 08.06.2018 pre závažné porušenie pracovnej disciplíny, pre ktoré možno pracovný pomer v zmysle ustanovení § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce okamžite skončiť. Vo výpovedi je uvedené, že pracovnú disciplínu porušil žalobca závažným spôsobom tým, že dňa 09.05.2018 nebol prítomný na pracovisku na odpoludňajšej zmene o 16.30 hod., keď svojvoľne a bezdôvodne opustil pracovisko počas chodu stroja bez upovedomenia priameho nadriadeného a kolegu pri vedľajšom stroji. Porušením tejto základnej povinnosti súčasne porušil aj povinnosť nekonať v rozpore s oprávnenými záujmami zamestnávateľa alebo neohroziť jeho záujem. Zároveň nedodržal právne a ostatné predpisy, keď zamestnávateľ prostredníctvom zmenového majstra zistil mimo pracoviska porušenie zákazu fajčenia, ktorý je platný v celom areáli zamestnávateľa a je vymedzený príkazom riaditeľa, pričom sa hrubo choval voči nadriadenému v súvislosti so zisteným porušením pracovnej disciplíny, keď sa mu vyhrážal slovami „nechaj si to pre seba, aj tak máš dosť problémov“. Platný pracovný poriadok spoločnosti porušil v bode 18.4., 18.6., 18.22., 19.6. a zároveň svojím konaním porušil § 81 Zákonníka práce, ktorý pojednáva o základných povinnostiach zamestnanca - pracovať zodpovedne a riadne, dodržiavať všeobecne záväzné právne predpisy a ostatné predpisy vzťahujúce sa na prácu, chrániť majetok zamestnávateľa pred poškodením, stratou a zneužitím a nekonať v rozpore s oprávnenými záujmami zamestnávateľa. Skutočnosti, ktoré uviedol pri prerokovaní porušenia pracovnej disciplíny na svoju obranu, nepovažujú za dostatočné na to, aby mohol naďalej zotrvať v pracovnom pomere. Skončenie pracovného pomeru výpoveďou na základe uvedeného dôvodu bolo prerokované so ZO ECHOZ Chemosvit. K žiadosti o vydanie súhlasu podľa § 240 Zákonníka práce ods. 11 ZO dal nesúhlasné stanovisko. Vzhľadom na uvedené skutočnosti a odpracované roky u zamestnávateľa je dĺžka výpovednej doby 2 mesiace. Výpovedná doba začína plynúť od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po doručení výpovede a skončí sa uplynutím posledného dňa príslušného kalendárneho mesiaca.
26. Podľa písomného podania zo dňa 18.06.2018 - Odvolanie zástupcu zamestnancov S. C. (čl. 57) ZO ECHOZ Chemosvit v zastúpení ROD č. 11 podľa § 19 odst. 1 Zákona č. 124/2006 o BOZP navrhuje odvolať z funkcie zástupcu zamestnancov S. C. p. A. S., odd. XXX, osobné číslo XXXXXX z dôvodu porušenia pracovnej disciplíny, ktoré ROD prerokovala na svojom zasadnutí dňa 30.05.2018. Uvedené písomné podanie žalobcovi doručené nebolo. Podľa písomného podania zo dňa 18.06.2018 - menovanie zástupcu zamestnancov S. C. (čl. 85) ZO ECHOZ Chemosvit v zastúpení ROD č. 11 podľa § 19 ods. 1 Zákona č. 124/2006 o BOZP navrhuje za zástupcu zamestnancov S. C.: odd. XXX, osobné číslo XXXXXX Z. C. - plastikár, túto funkciu doposiaľ vykonával p. A. S. odd. XXX, osobné číslo XXXXXX, ktorého ROD č. 11 navrhuje z funkcie zástupcu S. C. odvolať.
27. Žalobca písomným podaním zo dňa 04.07.2018 doručeným žalovanému 06.07.2018 nesúhlasil s výpoveďou zo strany zamestnávateľa zo dňa 08.06.2018 a oznámil ako zamestnanec, že trvá na ďalšom zamestnávaní. (čl. 11)
28. Žalobca podal dňa 23.01.2018 na Okresný súd v Poprade žalobu o určenie, že ide o pracovný úraz a o určenie rozsahu zodpovednosti zamestnávateľa za škodu spôsobenú pracovným úrazom (sp. zn. 17Cpr/3/2018), o ktorej bolo právoplatne rozhodnuté rozhodnutím súdu prvej inštancie v spojení s rozhodnutím súdu druhej inštancie a predmetný úraz zo dňa 29.11.2017 bol určený za pracovný úraz s mierou zodpovednosti zamestnávateľa za náhradu škody v rozsahu 100 %.
29. Podľa § 137 písm. c), d) Civilného sporového poriadku žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného právneho predpisu, alebo určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.
30. Naliehavý právny záujem na určovacom návrhu je daný vtedy, ak by bez určenia, v tomto prípade určenia neplatnosti výpovede, bolo právo žalobcu ohrozené alebo ak by sa jeho právne postavenie bez tohto určenia stalo neistým. Z uvedeného teda vyplýva, že naliehavý právny záujem na určení je daný vtedy, ak je tu aktuálny stav objektívnej právnej neistoty medzi žalobcom a žalovaným, ktorý je ohrozením
žalobcovho právneho postavenia a ktorý iným právnym prostriedkom nemožno odstrániť. Naliehavý právny záujem súvisí s vyriešením otázky, či sa konkrétnou žalobou môže dosiahnuť odstránenie spornosti žalobcovho práva alebo neistoty v jeho právnom postavení. V zmysle uvedeného naliehavý právny záujem žalobcu daný nesporne je, nakoľko len v tomto konaní možno vyriešiť neplatnosť výpovede a trvanie pracovného pomeru.
31. Podľa § 316 ods. 1 Civilného sporového poriadku individuálny pracovnoprávny spor na účely tohto zákona je spor medzi zamestnancom a zamestnávateľom vyplývajúci z pracovnoprávnych a iných obdobných pracovných vzťahov.
32. Podľa § 63 ods. 1 písm. e) Zákonníka práce zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď iba z dôvodov, ak sú u zamestnanca dôvody, pre ktoré by s ním zamestnávateľ mohol okamžite skončiť pracovný pomer, alebo pre menej závažné porušenie pracovnej disciplíny; pre menej závažné porušenie pracovnej disciplíny možno dať zamestnancovi výpoveď, ak bol v posledných šiestich mesiacoch v súvislosti s porušením pracovnej disciplíny písomne upozornený na možnosť výpovede.
33. Podľa § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce zamestnávateľ môže okamžite skončiť pracovný pomer výnimočne a to iba vtedy, ak zamestnanec porušil závažne pracovnú disciplínu.
34. Pracovnoprávna teória pod pojmom „pracovná disciplína“ chápe súhrn právnych noriem upravujúcich pracovnú disciplínu, ako aj súhrn povinností zamestnanca a v neposlednom rade dodržiavanie povinností zamestnancov. Vo všeobecnosti sú obsahovou náplňou pojmu „pracovná disciplína“ povinnosti zamestnanca. Zákonník práce zakotvuje len dva výpovedné dôvody pre porušenie pracovnej disciplíny, dôvod, pre ktorý by mohol zamestnávateľ okamžite skončiť pracovný pomer a pre menej závažné porušenie pracovnej disciplíny. Prvý výpovedný dôvod, o ktorý ide v tomto prípade, vyjadruje situáciu, že zamestnanec sa dopustí skutku, ktorý zakladá právo zamestnávateľa okamžite skončiť pracovný pomer, zamestnávateľ volí radšej výpoveď. Ešte pred uplatnením výpovede z dôvodu porušenia pracovnej disciplíny je zamestnávateľ povinný oboznámiť zamestnanca s výpovedným dôvodom a umožniť mu vyjadriť sa k nemu. Pri úvahách o porušení pracovnej disciplíny nie je súd obmedzovaný žiadnymi konkrétnymi hľadiskami či hranicami, ale berie do úvahy len špecifiká konkrétneho prípadu prejednávanej veci. Z uvedeného vyplýva, že súd nie je pri posudzovaní stupňa intenzity porušenia pracovnej disciplíny viazaný tým, ako zamestnávateľ vo svojom pracovnom poriadku (alebo v inom internom predpise) hodnotí určité konanie svojho zamestnanca. Mal by v súlade s ustálenou judikatúrou (napr. rozhodnutie NS ČR sp. zn. 21Cdo 1 252/2002; rozhodnutie NS ČR sp. zn. 21Cdo 414/2001) pri určovaní závažnosti prihliadať na osobu zamestnanca, na funkciu, ktorú zastáva, na jeho doterajší postoj k plneniu pracovných úloh, na čas a situáciu, v ktorej došlo k porušeniu pracovnej disciplíny, na mieru zavinenia zamestnanca, na spôsob a intenzitu porušenia konkrétnych povinností zamestnanca, na dôsledky porušenia pracovnej disciplíny pre zamestnávateľa, na to, či svojím konaním zamestnanec spôsobil škodu a súčasne je potrebné vziať do úvahy aj konkrétne pomery u zamestnávateľa (ustálené zvyklosti u zamestnávateľa, napr. v akom rozsahu je tolerované porušovanie pracovnej disciplíny a podobne).
35. „Jedným zo základných hľadísk pri rozhodovaní o postihu za porušenie pracovnej disciplíny je intenzita porušenia pracovnej disciplíny. Hodnotenie intenzity porušenia pracovnej disciplíny závisí od konkrétnych okolností a ovplyvňuje ho tak osoba zamestnanca, jeho doterajší postoj k plneniu pracovných povinností, spôsob a intenzita porušenia konkrétnych pracovných povinností, ako aj situácia, v ktorej k porušeniu došlo, dôsledky porušenia pre zamestnávateľa, či konanie zamestnanca spôsobilo zamestnávateľovi škodu a pod.“ (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 5 Cdo 74/2008)
36. Podľa § 79 ods. 1 Zákonníka práce ak zamestnávateľ dal zamestnancovi neplatnú výpoveď alebo ak s ním neplatne skončil pracovný pomer okamžite alebo v skúšobnej dobe a ak zamestnanec oznámil zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby ho naďalej zamestnával, jeho pracovný pomer sa nekončí, s výnimkou, ak súd rozhodne, že nemožno od zamestnávateľa spravodlivo požadovať, aby zamestnanca naďalej zamestnával. Zamestnávateľ je povinný zamestnancovi poskytnúť náhradu mzdy. Táto náhrada patrí zamestnancovi v sume jeho priemerného zárobku odo dňa, keď oznámil zamestnávateľovi, že trvá na ďalšom zamestnávaní až do času, keď mu zamestnávateľ umožní pokračovať v práci alebo ak súd rozhodne o skončení pracovného pomeru.
37. Zákonník práce nedefinuje skutočnosti, pre ktoré nemožno od zamestnávateľa spravodlivo požadovať, aby zamestnanca naďalej zamestnával. Je to vždy vecou posúdenia individuálnych okolností každého prípadu. Vždy však treba vychádzať zo základnej zásady Zákonníka práce (čl. 2), ktorá ustanovuje okrem iného, že výkon práv a povinností vyplývajúcich z pracovnoprávnych vzťahov musí byť v súlade s dobrými mravmi. Pri rozhodovaní o tejto výnimke je potrebné prihliadnuť na návrhovú povinnosť zamestnávateľa ako strany žalovanej v konaní, na ktorého sa v tomto prípade presúva dôkazné bremeno. Zamestnávateľ musí navrhnúť a preukázať dôvody, ktoré vedú k tomu, že nemožno od neho spravodlivo požadovať, aby zamestnanca, ktorý namieta platnosť skončenia pracovného pomeru, naďalej zamestnával. V tomto smere aj pojem „spravodlivo“ treba vykladať s prihliadnutím na základné zásady Zákonníka práce. Pôjde preto o výnimočné prípady, najčastejšie pri porušení pracovnej disciplíny s následkom okamžitého skončenia pracovného pomeru, ktoré môžu za určitých okolností túto výnimku odôvodňovať.
38. Podľa § 81 písm. a), b), c) Zákonníka práce zamestnanec je povinný najmä a) pracovať zodpovedne a riadne, plniť pokyny nadriadených vydaných v súlade s právnymi predpismi; nadriadeným je aj predstavený podľa osobitného predpisu, b) byť na pracovisku na začiatku pracovného času, využívať pracovný čas na prácu a odchádzať z neho až po skončení pracovného času a c) dodržiavať právne predpisy a ostatné predpisy vzťahujúce sa na prácu ním vykonávanú, ak bol s nimi riadne oboznámený.
39. Podľa § 6 ods. 5 Zákona č. 124/2006 o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov zamestnávateľ je povinný vydať zákaz fajčenia na pracoviskách, na ktorých pracujú aj nefajčiari, a zabezpečiť dodržiavanie tohto zákazu, ako aj zákazu fajčenia na pracoviskách.
40. Podľa bodu 12.7. Pracovného poriadku zamestnanec sa nesmie svojvoľne vzdialiť z pracoviska s výnimkou plnenia svojich pracovných povinností, ktoré vyplývajú z pracovného pomeru a pri prestávkach na jedenie a oddych, bezpečnostných prestávkach - na miesto výdaja stravy a na oddychové miesta.
41. Podľa článku 18 Pracovného poriadku za závažné porušenie pracovnej disciplíny na skončenie pracovného pomeru výpoveďou sa bude považovať: bod 18.4. svojvoľné, bezdôvodné opustenie pracoviska počas pracovného času, bod 18.6. hrubé chovanie (osočovanie, nadávanie, vyhrážky) voči vedúcemu, podriadenému alebo spoluzamestnancom, bod 18.22. porušenie zákazu fajčenia na pracoviskách s nebezpečenstvom vzniku požiaru, ktoré sú vymedzené príkazom generálneho riaditeľa.
42. Podľa článku 19 Pracovného poriadku porušenie pracovnej disciplíny na okamžité skončenie pracovného pomeru v zmysle § 68 Zákonníka práce, bod 19.6. konanie proti oprávneným záujmom zamestnávateľa, ktoré spôsobí zamestnávateľovi škodu, alebo ohrozí jeho záujem, vyzradenie obchodného tajomstva a dôverných informácií, ktoré poškodzujú zamestnávateľa a jeho záujmy.
43. Podľa článku 26 Pracovného poriadku: začiatok a koniec pracovného času, možnosti opustenia pracoviska počas pracovného času, bod 26.4. zamestnanec môže svoje pracovisko počas pracovného času opustiť len so súhlasom priameho nadriadeného alebo so súhlasom ním povereného zástupcu.
44. Podľa pracovnej inštrukcie PLEFVR02 (čl. 54) jej cieľom je určenie bezpečného pracovného postupu pri vykonávaní pracovnej činnosti pracovníka pri obsluhe rezacieho stroja pri rezaní biaxiálnej polypropylénovej fólie. Žalovaný poukazoval na Upozornenie za bodom 5.9 (Navlečenie fólie a spustenie rezacieho stroja), kde je uvedené, že počas chodu rezacieho stroja je potrebné sledovať: čistotu fólie, čistotu rezu, zvrásnenosť na kotúčoch, rozšmýkavanie kotúčov.
45. Podľa rozhodnutia predsedu Predstavenstva obchodnej spoločnosti Chemosvit a.s. R-PP-2/2009 zo dňa 25.11.2009 bol stanovený zákaz fajčenia v celom areáli CHEMOSVIT.
46. Podľa § 240 ods. 9 Zákonníka práce zamestnávateľ môže dať členovi príslušného odborového orgánu, členovi zamestnaneckej rady alebo zamestnaneckému dôverníkovi výpoveď alebo s nimi okamžite skončiť pracovný pomer len s predchádzajúcim súhlasom týchto zástupcov zamestnancov. Za predchádzajúci súhlas sa považuje aj, ak zástupcovia zamestnancov písomne neodmietli udeliť zamestnávateľovi súhlas do 15 dní odo dňa, keď o to zamestnávateľ požiadal. Zamestnávateľ môže použiť predchádzajúci súhlas len v lehote dvoch mesiacov od jeho udelenia.
47. Podľa § 240 ods. 11 Zákonníka práce rovnaké podmienky činnosti a ochrana podľa odsekov 1, 2, 5 až 10 sa vzťahujú aj na zástupcov zamestnancov pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci podľa osobitného predpisu.
48. V konaní bolo preukázané, že žalobca dňa 09.05.2018 počas zmeny opustil miesto pri rezacom stroji za účelom telefonátu s kolegom Z.H. E., ktorý bol v tom čase práceneschopný, po závažnej operácii. Svedok Z. E. telefonát žalobcu 09.05.2018 potvrdil, čo ani nebolo sporné, žalobca opustenie miesta pri rezacom stroji a telefonát priznal, tvrdil len, že sa nejedná o závažné porušenie pracovnej disciplíny odôvodňujúce jeho výpoveď. Uvedený svedok zároveň potvrdil, že bolo bežnou praxou opúšťať pracovisko a ísť na toaletu, napiť sa, podľa toho, čo bolo treba. Uvedenú skutočnosť potvrdili aj ďalší svedkovia s tým, že opustenie pracoviska bolo potrebné oznámiť minimálne kolegovi pri vedľajšom stroji. Taká povinnosť však upravená nie je, podľa bodu 26.4. pracovného poriadku zamestnanec môže svoje pracovisko počas pracovného času opustiť len so súhlasom priameho nadriadeného alebo so súhlasom ním povereného zástupcu. Bolo teda obvyklé a zaužívané, že zamestnanci sa týmto bodom striktne nespravovali, nie je preto možné jeho nedodržanie v jednotlivom prípade vyhodnotiť ako závažné porušenie pracovnej disciplíny žalobcom. Žalovaný tiež poukazoval na znenie citovaného upozornenia v pracovnej inštrukcii PLEFVR.02 - je potrebné sledovať počas chodu rezacieho stroja čistotu fólie, čistotu rezu, zvrásnenosť na kotúčoch, rozšmykávanie kotúčov, čo zjavne nie je možné ak - ako uviedol svedok K. (ktorý pracoval pre vedľajšom stroji) - majú stroje od seba cca 15 metrov. Nedošlo k vzniku žiadnych negatívnych dôsledkov na strane zamestnávateľa ani nikoho z ostatných zamestnancov.
49. Ak by sa malo jednať o závažné porušenie pracovnej disciplíny, z ktorého hrozí žalovanému bezprostredne vznik škody, je nepochopiteľné a nelogické, prečo majster Ľ. H. v tom čase, keď našiel žalobcu telefonovať a podľa jeho vyjadrenia aj fajčiť, ho vôbec neupozornil a nevyzval, aby sa okamžite vrátil na miesto pri rezacom stroji, ale šiel ďalej a následne telefonoval p. A. ako svojmu nadriadenému. A. tam nebol, svedok však nezavolal nikoho iného a Zápis o závažnom porušení pracovnej disciplíny bol spísaný až 28.05.2018.
50. Žalovanému sa v konaní nepodarilo preukázať vznik akejkoľvek škody, ktorá by bola následkom zanedbania povinností žalobcu. Takéto porušenie samo osebe nemožno hodnotiť ako závažné porušenie pracovnej disciplíny, absentuje tu totiž potrebná intenzita závažnosti konania. Na to, aby súd mohol konkrétny dôvod spočívajúci v určitom konaní zamestnanca vyhodnotiť ako závažné porušenie pracovnej disciplíny, je nutné, aby samotné konanie vykazovalo vysoký stupeň neprípustnosti a škodlivosti, kedy za žiadnych okolností nemožno od zamestnávateľa spravodlivo očakávať, že by mal zamestnanca zamestnávať čo i len na čas plynutia výpovednej doby. V tomto prípade však konanie žalobcu vykazovalo skôr znaky nesprávneho vyhodnotenia situácie v zmysle jej podcenenia, pričom z jeho postoja nie je zrejmé, že by jeho úmyslom bolo poškodiť svojho dlhoročného zamestnávateľa, z ktorého strany žalobcovi nebolo vo vzťahu k plneniu pracovných povinností nikdy nič vytknuté (svedok Ľ. H. pokiaľ ide o pracovné výkony žalobcu, vyslovene uviedol, že „dlhodobo to nebolo riešené“), neboli voči nemu uplatnené žiadne postihy v rovine morálnej ani materiálnej. Preto toto konanie samo osebe nemožno vyhodnotiť ako závažné porušenie pracovnej disciplíny a nie je opodstatnené a spravodlivé, aby súd rozhodol, že nemožno od zamestnávateľa spravodlivo požadovať, aby zamestnanca naďalej zamestnával.
51. Posledným konaním, ktoré bolo ako dôvod skutkovo vymedzené vo výpovedi, malo byť údajné vyhrážanie sa majstrovi Ľ. H.. Pokiaľ ide o vyhrážanie, svedok Ľ. H. doslovne uviedol, že problémy so zamestnávateľom nemal. Podľa toho, čo ďalej vo svojej výpovedi uviedol, ich skutočne nemal so zamestnávateľom (žalovaným), ale z jeho uhla pohľadu s Inšpektorátom práce Prešov v súvislosti so šetrením pracovného úrazu žalobcu a so žalobcom. Založiť niečo také závažné ako je vyhrážanie len na tom, že mal počuť (malo byť povedané) „mám dosť problémov“ alebo „máš dosť problémov“ je neopodstatnené, neadekvátne a v konaní nepreukázané.
52. Z hľadiska vyššie uvedených záverov je zrejmé, že súd považuje za porušenie povinností len porušenie zákazu fajčenia, čo tvrdil svedok Ľ. H. a potvrdil Ľ. D., ktorému to mal povedať sám žalobca - žalobca sa k tomu nevyjadril. Ani vo vzájomných súvislostiach nemožno ustáliť záver o vzniku závažného
porušenia pracovnej disciplíny a zákonnosti postupu zamestnávateľa v prípade dania výpovede z tohto dôvodu.
53. V konaní bolo preukázané, že žalovaný nemal predchádzajúci súhlas zástupcov zamestnancov na danie výpovede žalobcovi ako zástupcovi zamestnancov pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci podľa osobitného predpisu v zmysle § 240 ods. 9, ods. 11 Zákonníka práce.
54. Vzhľadom na vyššie uvedené, hoci žalobca pochybil, tento jeho postup nemožno vyhodnotiť ako závažné porušenie pracovnej disciplíny jednotlivo ani vo vzájomných súvislostiach a žalovaný nemal predchádzajúci súhlas podľa § 240 ods. 9, ods. 11 Zákonníka práce. Súd preto návrhu žalobcu vyhovel a určil neplatnosť výpovede zo dňa 08.06.2018 s tým, že pracovný pomer trvá.
55. Podľa § 214 ods. 1, 2, 3 Civilného sporového poriadku ak je to účelné, súd môže rozhodnúť najskôr len o základe alebo dôvode uplatneného procesného nároku medzitýmnym rozsudkom. Súd môže na návrh strany medzitýmnym rozsudkom rozhodnúť, či tu je, alebo nie je právo, od ktorého celkom alebo sčasti závisí rozhodnutie vo veci samej. Do právoplatnosti medzitýmneho rozsudku súd nekoná o žalobou uplatnenom procesnom nároku.
56. Na základe horeuvedených skutočností považoval súd za účelné rozhodnúť najskôr medzitýmnym rozsudkom o právnom základe žaloby, to znamená o neplatnosti výpovede a trvaní pracovného pomeru.
57. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O náhrade trov konania bude podľa citovaného zákonného ustanovenia rozhodnuté v konečnom rozhodnutí.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove v troch vyhotoveniach.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.