Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11Ek/1305/2018

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica vo veci exekúcie oprávneného: Mesto Nitra, so sídlom: Štefánikova trieda č. 60, 950 06 Nitra, IČO: 00 308 307, proti povinnému: U. D., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom: W. č. XXXX/XX, XXX XX A., zastúpený: JUDr. Jaroslav Veis, advokát, so sídlom: Štefánikova 22, Nitra, o vymoženie nepeňažného plnenia: Povinnosti odstrániť nepovolenú stavbu (novostavbu) „Sklad z kontajnerov", situovanej na ulici Podzámska, na pozemkoch parcelné číslo 313, 187/21 katastrálne územie Nitra, zrealizovanej bez stavebného povolenia, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Evou Pálffyovou, so sídlom exekútorského úradu: Javorová č. 7, 927 01 Šaľa, pod sp. zn. 126 EX 565/18, o sťažnosti povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 17. júna 2019, takto

rozhodol:

I. Sťažnosť povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 17. júna 2019 zamieta.

II. Oprávnenému voči povinnému nárok na náhradu trov konania o sťažnosti nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 17. júna 2019 vydaným vyšším súdnym úradníkom súd návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku zamietol.

2. Súd svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie zo dňa 10.09.2018 domáhal od povinného vymoženia nepeňažného plnenia, a to povinnosti odstrániť nepovolenú stavbu (novostavbu) „Sklad z kontajnerov“, situovanej na ulici Podzámska, na pozemkoch parcelné číslo 313, 187/21, katastrálne územie Nitra, zrealizovanej bez stavebného povolenia na základe exekučného titulu - Rozhodnutie o nariadení odstránenia nepovolenej stavby, č. k. SP 18674/2017-013-Ing. Br., ktoré dňa 13.03.2018 vydalo Mesto Nitra, Odbor stavebného poriadku, vykonateľného dňa 06.04.2018 (ďalej ako „exekučný titul“). Súd po preskúmaní návrhu na vykonanie exekúcie zo dňa 10.09.2018 a príloh k nemu vydal dňa 12.09.2018 poverenie na vykonanie exekúcie, ktorým poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Evu Pálffyovú. Doručením poverenia súdnemu exekútorovi sa začala exekúcia. Povinný dňa 28.11.2018 doručil súdnemu exekútorovi návrh na zastavenie exekúcie s odkladným účinkom, v ktorom ako dôvod zastavenia exekúcie uvádza porušovanie stavebného zákona oprávneným a to tým, že oprávnený nerešpektoval vykonávajúci a realizačný projekt Podzámskej ulice v statickej a vykonávajúcej podobe, následkom čoho hrubo poškodil povinného pri získavaní územného a stavebného konania a spôsobil vlastníkovi susedného pozemku škodu. Povinný ďalej tvrdil, že oprávnený svojím konaním, výpoveďou zo zmluvy o nájme pozemku, znemožnil povinnému cez jeho vlastný pozemok odstrániť nepovolenú stavbu. Taktiež odstránenie tzv. „Skladu kontajnerov“ k dátumu jeho výkonu neexistuje z toho dôvodu, že samotný oprávnený to v priebehu konaní preklasifikoval na tzv. bytový dom z kontajnerov. Podľa povinného so spisového materiálu je zrejmé, že oprávnený nekonal aj s vlastníčkou predmetného pozemku, na ktorej sa

novostavba nachádza, s pani Danielou Lipovskou. Podľa povinného stavba spĺňa najprísnejšie kritéria na tzv. „pasívny obytný dom“ v rámci Európskej únie a v súčasnosti je stavba, o ktorej rozhodol stavebný úrad, že ju treba odstrániť najkrajšou a najlepšie zrealizovanou stavbou minimálne na Podzámskej ulici. Oprávnený vo vyjadrení k návrhu povinného na zastavenie exekúcie uviedol, že tvrdenia povinného sa nezakladajú na pravde. Rovnako tvrdenie o tom, že oprávnený svojím konaním, výpoveďou zo zmluvy o nájme pozemku znemožnil povinnému cez jeho vlastný pozemok odstrániť nepovolenú stavbu sa nezakladá na pravde, nakoľko odstránenie stavby resp. prechod cez pozemok oprávneného povinný nikdy nepožiadal a tento stav sa dal vyriešiť nielen nájomnou zmluvou, ale aj individuálnym súhlasom oprávneného. V exekučnom titule je jasne vyšpecifikovaná stavba s presne uvedenými identifikačnými údajmi stavby a presným nezmeniteľným popisom. Oprávnený konal aj s vlastníčkou nehnuteľnosti zastúpenej P. Lipovským na podklade udeleného plnomocenstva. Súd k obrane povinného proti exekúcii dôvodil, že exekučný súd nie je príslušný skúmať hmotnoprávnu správnosť exekučného titulu, resp. preskúmavať vecnú správnosť rozhodnutia (vrátanie postupu orgánu) vydaného v základnom konaní. Obsahom tohto rozhodnutia je viazaný a musí z neho vychádzať, pričom prípadné vady základného konania (aj vtedy ak by existovali) sa do exekučného konania neprenášajú. To teda znamená, že vytýkané nedostatky v základnom konaní sú pre exekučné konanie bez právneho významu (NS ČR ). Nerešpektovanie exekučného titulu by totiž znamenalo neprípustnú nápravu vykonávaného rozhodnutia. Súd preto dospel k právnemu záveru, že návrh povinného na zastavenie exekúcie nie je dôvodný, nakoľko povinný nepreukázal súdu dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, v spojení so skutočnosťou, že súd ex offo nenašiel ani iný dôvod na zastavenie exekúcie, a preto súd návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku v celom rozsahu zamietol, tak ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia. Doplnil, že sa nezaoberal návrhom povinného na odklad exekúcie, nakoľko v zmysle § 61h Exekučného poriadku je rozhodovanie o povolení odkladu exekúcie výlučne v kompetencii povereného súdneho exekútora.

3. Proti tomuto rozhodnutiu podal povinný sťažnosť, v ktorej sa domáhal zrušenia napadnutého uznesenia so zreteľom na nové skutočnosti. Namietal, že oprávnený neoznámil súdnej exekútorke ani súdu, že povinný podal dňa 21. 12. 2018 žiadosť o vydanie dodatočného stavebného povolenia a do pokladne prijal úhradu za tzv. dodatočné stavebné povolenie vo výške 1200,- eur. Povinný zaplatil v pokladnici MÚ 1200,- eur a týmto podaním začalo konanie o dodatočné povolenie stavby a konanie OÚ Nitra č. OÚ-NR-OVBP2-2019/008636-2 malo byť prerušené do právoplatného rozhodnutia o dodatočnom povolení stavby. Táto nová skutočnosť je tak zásadného významu, ktorá so zreteľom na povahu sporu zásadným spôsobom mení povinnosť povinného odstrániť nepovolenú stavbu. Podľa názoru povinného stavba je bez akýchkoľvek pochybností tzv. pasívnym domom a je „najekologickejšou stavbou v meste“ Nitra. Svedčia o tom jednak predložená stavebná dokumentácia, fotodokumentácia a vyjadrenia architektov. Odstrániť takúto stavbu navyše keď oprávnený porušil niekoľko zákonných ustanovení pri výstavbe cesty je v rozpore s právom Európskej únie. Na preukázanie svojich tvrdení predložil súdu judikát Najvyššieho súdu Českej a Slovenskej republiky č. -81, podľa ktorého preukazovanie súladu nepovolenej stavby s verejným záujmom leží výlučne na stavebníkovi, čo je možné považovať za logické, lebo zákonný predpokladaný stav bol porušený práve konaním stavebníka a teda nepochybne je po ňom spravodlivé konštatovať, aby on preukázal, že škodlivé následky jeho konania nedosahujú intenzity, ktoré by viedli k porušeniu jeho verejného záujmu. Ak potom v dome bývajú dve slobodné matky s maloletými deťmi a dcéra stavebníka a dom spĺňa náležitosti tzv. pasívneho domu, nie je možné konštatovať, že takéto konanie je porušením verejného záujmu. Stavba bude nepochybne povolená a skolaudovaná a preto nemôže byť odstránená. V prípade odstránenia stavby dôjde k následkom, ktoré si bude vlastník stavby uplatňovať žalobou na príslušnom súde. Namietal, že nebolo konané s vlastníčkou pozemku, na ktorom sa nepovolená stavba nachádza a stavba musí byť odstránená z pozemku vo vlastníctve mesta, ktorý sa vytvoril v rozpore s územným plánom a stavebným poriadkom. Poukázal aj na skutočnosť, že oprávnený mu udelil pokutu vo výške spolu 50 000,- eur, avšak sebe pri porušení stavebného zákona v obdobnom prípade pri výstavbe telocvične udelilo pokutu len vo výške 600,- eur. Zastavenie exekúcie právne odôvodnil ust. § 61n ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku a § 61h ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku.

4. Oprávnený k sťažnosti povinného uviedol, že podanie žiadosti o dodatočné povolenie predmetnej stavby a uhradenie s tým súvisiaceho správneho poplatku ešte nemožno považovať za legalizáciu predmetnej stavby. Konanie o dodatočnom povolení stavby upravuje ust. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „“). Podľa , , ak stavebný úrad zistí, že stavba bola postavená bez

stavebného povolenia alebo v rozpore s ním, začne z vlastného podnetu konanie a vyzve vlastníka stavby, aby v určenej lehote predložil doklady o tom, že dodatočné povolenie nie je v rozpore s verejnými záujmami chránenými týmto zákonom, najmä s cieľmi a zámermi územného plánovania, a osobitnými predpismi. Ak bola stavba začatá bez právoplatného stavebného povolenia, ktoré už bolo vydané, stavebný úrad posúdi súlad stavby s verejnými záujmami na základe záväzných stanovísk podľa § 140b a podkladov predložených v stavebnom konaní. Ak vlastník stavby požadované doklady nepredloží v určenej lehote, alebo ak sa na ich podklade preukáže rozpor stavby s verejným záujmom, stavebný úrad nariadi odstránenie stavby. Oprávnený ako stavebný úrad už raz viedol konanie o dodatočnom povolení stavby, no keďže povinný ako stavebník ignoroval výzvu stavebného úradu, bolo vydané rozhodnutie o odstránení stavby podľa č.k. SP 18674/2017-013-Ing.Br zo dňa 13. 03. 2018 (právoplatnosť 06. 04. 2018), ktoré bolo exekučnému súdu predložené ako exekučný titul. Povinný ako vlastník tzv. „čiernej stavby“ uskutočnenej bez stavebného povolenia až po uplynutí 8 mesiacov od právoplatnosti exekučného titulu podal dňa 21. 12. 2018 žiadosť o dodatočné povolenie stavby. Na základe podanej žiadosti stavebný úrad vyzval povinného, aby v zmysle preukázal, že jej dodatočné povolenie nie je v rozpore s verejnými záujmami a vyzval ho na predloženie podkladov nevyhnutných pre posúdenie stavby. Konanie bolo zároveň prerušené, no povinný ako vlastník stavby nepredložil relevantné doklady o tom, že stavba nie je v rozpore s verejnými záujmami. Tvrdenia povinného, že „stavba je bez akýchkoľvek pochybnosti tzv. pasívnym domom a najekologickejšou stavbou v meste Nitra“, o čom mali svedčiť predložená stavebná dokumentácia, fotodokumentácia a vyjadrenia architektov, oprávnený označil za subjektívne a nepreukázané. Poukázal na to, že z hľadiska členenia stavieb nepozná pojem „autonómny objekt“ alebo „pasívna stavba“ a predložená projektová dokumentácia neposkytuje dostatočný podklad ani pre posúdenie stavby z hľadiska dodržania všeobecných technických požiadaviek na výstavbu ( ). Zhrnul, že o odstránení stavby bolo právoplatne rozhodnuté a povinný ako vlastník ani po podaní ďalšej žiadosti o dodatočné povolenie tejto stavby nepreukázal, že jej dodatočné povolenie nie je v rozpore s verejným záujmom. Vo vzťahu k judikátu -81, na ktorý poukázal povinný, poukázal na judikát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 28. 04. 2011, r.č. 101/2012, z ktorého citoval: „účelom konania o dodatočnom povolení stavby je následné zhojenie závažnej chyby, ktorou je prvotné vedomé ignorovanie zákona zo strany stavebníka pod podmienkou preukázania skutočnosti, že ďalšia existencia nepovolenej stavby nie je v rozpore s verejnými záujmami, pričom dôkazné bremeno je na vlastníkovi stavby, keďže sa dopustil porušenia zákona.“ Povinný doposiaľ nepreukázal, že ďalšia existencia stavby nie je v rozpore s verejnými záujmami. Tvrdenie povinného, že v nepovolenej stavbe bývajú dve slobodné matky s maloletými deťmi a dcéra stavebníka naznačuje, že je opätovne porušený zákon. Podľa , dokončenú stavbu, prípadne jej časť spôsobilú na samostatné užívanie alebo tú časť stavby, na ktorej sa vykonala zmena alebo udržiavacie práce, pokiaľ tieto stavby vyžadovali stavebné povolenie, možno užívať len na základe kolaudačného rozhodnutia. Užívanie predmetnej stavby bez kolaudačného rozhodnutia resp. umožnenie jej užívania iným osobám nerobí z nepovolenej stavby stavbu uskutočnenú v súlade s verejným záujmom. K výške pokút oprávnený nesúhlasil s tvrdením povinného o totožnosti porušenia právnych predpisov, keďže pri výstavbe telocvične nešlo o čiernu stavbu, ale o povolenú zmenu stavby. K právnemu odôvodneniu zastavenia exekúcie oprávnený uviedol, že nemieni navrhnúť zastavenie exekúcie podľa Exekučného poriadku, ako to uviedol povinný a nesúhlasí ani s odkladom exekúcie podľa exekučného poriadku, pretože nebola podaná vylučovacia žaloba a neprebieha ani konanie o určenie vlastníckeho práva. Tvrdenie povinného, že stavba bude povolená a skolaudovaná a z toho dôvodu nemôže byť odstránená, označil za nepravdivé. K označeniu stavby doplnil, že povinný namiesto toho, aby predmetnú stavbu, v tej dobe označenú ako „sklad kontajnerov“ odstránil, pokračoval v stavebných prácach a túto prebudoval na „bytový dom z kontajnerov“. Ani iné označenie tejto stavby napr. „novostavba autonómneho objektu“ alebo „pasívny dom“ nič nemení na skutočnosti, že ide o totožnú stavbu, jednoznačne špecifikovanú jej umiestnením na pozemkoch parc. č. 313 a 187/21, katastrálne územie Nitra. Zdôraznil, že povinný svojím konaním porušil nielen ustanovenie , pamiatkového zákona ale aj , keď v pamiatkovo chránenej lokalite uskutočnil predmetnú stavbu, ktorá je v rozpore s územným plánom mesta Nitra. Neodstránenie tejto stavby by potom predstavovalo nebezpečný precedens a pre iných stavebníkov aj návod na porušovanie právnych predpisov.

5. Podľa druhá veta o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „“), sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.

6. Podľa Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia , ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.

7. Podľa v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. V zmysle ods. 2 uvedeného ustanovenia, sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

8. V zmysle , ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.

9. V zmysle § 202 ods. 2 Exekučného poriadku, písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sudca zamieta sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, nemusí obsahovať odôvodnenie, ak sa sudca stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí.

10. Podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§ 54 ods. 2), d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.

11. Súd (§ 202 ods. 1 Exekučného poriadku), po zistení, že sťažnosť bola podaná včas, oprávnenou osobou - účastníkom konania, v ktorého neprospech bolo uznesenie vydané, proti rozhodnutiu, proti ktorému je sťažnosť prípustná, po skonštatovaní, že sťažnosť má zákonom predpísané náležitosti, preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi sťažnosti a postupom bez nariadenia pojednávania (§ 61l ods. 2 Exekučného poriadku, 202 ods. 1 Exekučného poriadku) dospel k záveru, že sťažnosť povinného nie je dôvodná. Súd sa plne stotožnil s odôvodnením napadnutého uznesenia a v podrobnostiach naň preto odkazuje. Z obsahu súdneho spisu mal sťažnostný súd potvrdený skutkový stav tak, ako ho zistil aj súd v napadnutom uznesení a z takto zisteného skutkového stavu vyvodil i správny právny záver. Odôvodnenie napadnutého uznesenia poskytuje dostatočný podklad pre prijaté rozhodnutie, pričom poskytuje primeranú odpoveď aj na povinnou uplatnené dôvody sťažnosti. Písomné vyhotovenie uznesenia tak nemusí obsahovať odôvodnenie o to viac, keďže povinný závery vyslovené súdom v napadnutom uznesení žiadnym spôsobom nespochybnil (§ 202 ods. 3 Exekučného poriadku).

12. Nad rámec svojej povinnosti však považuje sťažnostný súd za potrebné doplniť argumentáciu v napadnutom uznesení v tom smere, že návrh na zastavenie exekúcie predstavuje procesný prostriedok obrany povinného proti neoprávnene začatej alebo ďalej vykonávanej exekúcii, ktorého účelom je úplné alebo čiastočné zastavenie exekúcie. Z toho je zrejmé, že návrh na zastavenie exekúcie nie je opravným prostriedkom, ktorým by sa napádalo rozhodnutie štátneho orgánu (exekučný titul). Je to procesný prostriedok, ktorým možno vyvolať začiatok incidenčného sporu o prípustnosť exekúcie. Je preto nutné prisvedčiť názoru súdu v napadnutom uznesení, že exekučný súd nesmie vykonávať meritórny prieskum predloženého exekučného titulu, na takýto prieskum nemá zo zákona žiadnu právomoc a v tomto smere nepôsobí ako opravná inštancia. S ohľadom na požiadavku právnej istoty sa v exekučnom konaní uplatňuje zásada prezumpcie správnosti, podľa ktorej sa správne akty považujú za bezvadné, teda majúce právne účinky, pokiaľ nie sú predpísaným (zákonným) spôsobom revidované (zrušené, zmenené) príslušným orgánom, a to aj v prípade, ak by boli nezákonné, alebo vecne nesprávne. Ustálená judikatúra zaujala tiež záver, že vecnú správnosť správneho aktu súd (s výnimkou súdov správneho súdnictva) oprávnený skúmať nie je, a je oprávnený skúmať len to, či sa vôbec jedná o správny akt (či sa teda nejedná o paakt), či bol vydaný v medziach právomoci správneho orgánu, a či nadobudol právomoc a vykonateľnosť. Prekročenie právomocí oprávneného pri vydávaní exekučného titulu sťažovateľ nenamietal, ani súd z úradnej povinnosti nedostatok právomoci oprávnenej v konaní nezistil. Rozhodnutie správneho orgánu predložené súdu v tomto exekučnom konaní nebolo zrušené, či zmenené, z pohľadu exekučného súdu sa jedná o právoplatné a vykonateľné rozhodnutie, ktoré je spôsobilé byť podkladom pre výkon exekúcie. Námietky povinného, že stavba, ktorej odstránenia sa oprávnený domáha, je v súlade s verejným záujmom, je možné očakávať jej dodatočné povolenie

a skolaudovanie, v konaní podľa nebolo konané s vlastníčkou pozemku, či jeho argumentácia, na koho pleciach leží preukazovanie súladu nepovolenej stavby s verejným záujmom, smeruje proti vecnej správnosti exekučného titulu, avšak exekučný súd (ako bolo uvedené vyššie) je právoplatným exekučným titulom viazaný bez toho, aby bol oprávnený na jeho vecný prieskum. Súd zdôrazňuje, že predmetom námietok proti exekúcii môžu byť iba skutočnosti, ktoré nastali až po vzniku exekučného titulu. Preto ak by aj namietané skutočnosti existovali pred vznikom exekučného titulu, nemožno ich v danom štádiu konania uplatniť, nakoľko ich relevancia sa skončila nadobudnutím právoplatnosti rozhodnutia správneho orgánu a do exekučného konania sa neprenášajú. Ani povinným označená nová skutočnosť, a to podanie žiadosti o dodatočné povolenie dotknutej stavby, nemôže mať za následok neprípustnosť exekúcie, keďže exekučný súd by zastavením exekúcie prezumoval úspech povinného resp. dodatočné povolenie stavby bez toho, aby na posúdenie týchto skutočností mal právomoc a bez príslušných podkladov, čo je neprípustné, keďže právomoc rozhodovať o dodatočnom povolení stavby a posudzovanie jej súladu s verejnými záujmom je zverená stavebnému úradu. V tejto súvislosti súd pripomína, že oprávnený zdôraznil, že povinný doposiaľ nepredložil žiadnu projektovú dokumentáciu, ktorá by tvorila dostatočný podklad pre posúdenie stavby vôbec z hľadiska základných požiadaviek na stavby a ani iným spôsobom nepreukázal jej súlad s verejným záujmom, aj keď k tomu mal počas stavebného konania príležitosť. V tejto súvislosti súd zdôrazňuje, že povinnému nič nebránilo v správnom konaní preukázať súlad dotknutej stavby s verejným záujmom predložením potrebných dôkazných prostriedkov, svoju nečinnosť tak nemôže naprávať v exekučnom konaní. Pokiaľ sa v exekučnom konaní domáha, aby exekučný súd sám posúdil súlad stavby s verejným záujmom, vo svojej podstate žiada súd o neprípustné prehodnotenie záverov stavebného úradu ako správneho orgánu. Na viac súd v tomto smere považuje za správne vyjadrenie oprávneného, že tvrdenia povinného o tom, že v nepovolenej stavbe žijú dve slobodné matky s deťmi, poukazuje skôr na porušenie zákona ( v spojení s ), než na preukázanie súladu stavby s verejnými záujmami. Súd preto uzatvára, že nie je stavebným úradom a nemá jeho kompetencie. V exekučnom konaní sa len vykonáva to, o čom už bolo právoplatne rozhodnuté. Úlohou súdu je rozhodovať o zastavení exekúcie len v prípadoch existencie skutočností, pre ktoré je exekúcia neprípustná ( Exekučného poriadku). Z povahy exekučného konania vyplýva, že musí ísť o také skutočnosti (pokiaľ logicky porovnáme jednotlivé dôvody zastavenia exekúcie zo strany súdu), pre ktoré je ďalší výkon exekúcie spôsobilý založiť kolíziu s procesnými zásadami, ktoré môžu mať podklad v práve hmotnom, na ktorých je exekúcia ako procesný inštitút vybudovaná, alebo sú protichodné vo vzťahu k účelu, ktorý sa exekúciou sleduje, a to je zaistenie efektívneho splnenia povinnosti priznanej exekučným titulom. V danom prípade povinný žiadne takéto skutočnosti netvrdil a ani nepreukázal. Pokiaľ povinný v konaní tvrdil, že je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa Exekučného poriadku, podľa ktorého exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ak zastavenie exekúcie navrhol oprávnený, takéto právne posúdenie daného skutkového stavu je vyložene nesprávne, keďže je nesporné, že zastavenie exekúcie navrhol povinný a oprávnený v konaní poprel, že by niekedy v budúcnosti vôbec mienil takýto návrh podať, keďže povinný flagrantným spôsobom porušuje zákon a nerešpektuje rozhodnutia stavebného úradu. 13. Súd v reakcii na obranu povinného proti exekúcii pre úplnosť vo všeobecnosti dodáva, že všeobecným predpokladom pre nariadenie výkonu rozhodnutia je existencia právoplatného a vykonateľného exekučného titulu ako podkladu tohto výkonu, vydaného na to oprávneným orgánom, ktoré má potrebnú formu a obsah a ktoré ukladá určitému subjektu povinnosť niečo plniť. Počas celého priebehu exekúcie sa súd zaoberá okrem iného aj tým, či je exekučný titul z hľadísk zakotvených v príslušných právnych predpisoch vykonateľné, a to ako formálne (z pohľadu právneho prepisu upravujúceho konanie, v ktorom bolo vydané) tak aj materiálne (z hľadiska obsahových náležitostí reflektujúcich určitosť, zrozumiteľnosť a presnosť v označení subjektov práv a povinností, vrátane určenia povinnosti, ktorá sa má vykonať). Vykonateľnosť (v jednote oboch jej stránok, materiálnej aj formálnej) je možné stotožniť s vlastnosťou exekučného titulu, ktorá ho robí spôsobilým na výkon exekúcie. Jednou zo základných náležitostí materiálnej vykonateľnosti rozhodnutia je, aby v ňom bol vymedzený rozsah a obsah povinnosti, ku ktorých splneniu smeruje aj následný výkon rozhodnutia. Je tomu tak preto, aby vykonávajúci orgán vedel, čo vlastne má byť vynútené, a aby nemusel iba v priebehu exekúcie zisťovať, čo je obsahom uloženej povinnosti. Exekučnému súdu teda prináleží posúdiť, či exekučný titul ukladá povinnému povinnosti, ktoré je možné uskutočniť, a to najmä, či uložená povinnosť zodpovedá možným spôsobom exekúcie, či je táto povinnosť konkretizovaná dostatočne určito a pod. Pri skúmaní materiálnej vykonateľnosti rozhodnutia vychádza súd predovšetkým z jeho výroku (obsah rozhodnutia je vyjadrený vo výroku rozhodnutia), prípadne i z jeho odôvodnenia, avšak len za účelom výkladu výroku. Súd po preskúmaní výroku rozhodnutia dospel k záveru, že exekučný titul spĺňa

všetky predpoklady materiálnej vykonateľnosti, je presný, určitý a zrozumiteľný, pričom nevzbudzuje žiadne pochybnosti o tom, aká povinnosť má byť na jeho základe splnená, v akej lehote, za akých podmienok a aká osoba je na splnenie tejto povinnosti zaviazaná. Povinný súdu nepredložil žiadne dôkazné prostriedky preukazujúce skutočnosť, že odstránenie predmetnej nepovolenej stavby reálne nie je možné. V priebehu exekučného konania nevznikli ani žiadne pochybnosti o tom, odstránenia ktorej stavby sa oprávnený na podklade exekučného titulu domáha, bez ohľadu na jej formálne označenie. 14. Tvrdenia povinného ohľadom výšky udelených pokút v jednotlivých prípadoch iným stavebníkom súd považoval za irelevantné, pretože s prejednávanou vecou nemajú žiadny súvis. S prejednávanou vecou nemá žiadny súvis ani skutočnosť, že k odstráneniu stavby má dôjsť z pozemku, ktorý bol podľa povinného vytvorený v rozpore s územným plánom a ani to, či prípadne oprávnený porušil nejaký právny predpis pri výstavbe cestnej komunikácie. Pre posúdenie zákonnosti vedenia exekúcie sú tieto okolnosti nepodstatné a povinný ani žiadny ich súvis s prebiehajúcou exekúciou súdu neozrejmil, preto sa nimi súd v konaní nazaoberal. 15. Sťažnostný súd na podklade predchádzajúceho výkladu dospel k záveru, že oprávnený sa v tomto konaní proti povinnému domáha len vymoženia toho, čo mu priznáva vykonateľný exekučný titul, pričom z vyjadrenia povinného nevyplýva, že by si svoju povinnosť na podklade exekučného titulu splnil. Výkon vykonateľného rozhodnutia správneho orgánu sa musí považovať za integrálnu časť „súdnej ochrany“ v zmysle . Právo na súdnu ochranu zaručené v zahŕňa aj možnosť núteným spôsobom a aj proti vôli povinného realizovať povinnosť na plnenie obsiahnutú vo výroku exekučného titulu, ktorá nebola splnená dobrovoľne (Nález ÚS SR, sp. zn. , z 13. júla 2000). Pokiaľ má oprávnený k dispozícii vykonateľný exekučný titul, je oprávnený domáhať sa aj jeho núteného výkonu. 16. Na základe uvedeného výkladu súd dospel k záveru, že povinný ani v konaní o sťažnosti neuviedol a nepreukázal žiadne skutočnosti odôvodňujúce v zmysle Exekučného poriadku právny záver o zániku vymáhaného nároku, o zrušení exekučného titulu, ani o skutočnostiach brániacich vymáhateľnosti exekučného titulu, pričom neexistuje ani dôvod zastavenia exekúcie podľa osobitného predpisu. Súd preto nemal inú možnosť, než sťažnosť povinného ako nedôvodnú zamietnuť, pretože v konaní na podklade obsahu spisu nezistil žiadny zo zákonných dôvodov na zastavenie exekúcie. Záverom súd dodáva, že pokiaľ povinný žiadal o odklad exekúcie, v zmysle Exekučného poriadku o odklade exekúcie rozhoduje súdny exekútor. Nakoľko právomoc rozhodnúť o odklade exekúcie nebola zákonodarcom zverená súdu, súd v napadnutom rozhodnutí dospel k správnemu právnemu záveru, že o tomto návrhu súd rozhodovať nemohol. 17. Podľa veta prvá Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne.

18. Podľa § 195 Exekučného poriadku, trovami exekučného konania sú trovy exekútora, trovy účastníkov exekučného konania a trovy štátu.

19. Podľa , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

20. Podľa § 199a ods. 1 Exekučného poriadku, trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie.

21. Podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku, oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.

22. V ustanovení v spojení s Exekučného poriadku sa ako kritérium priznania náhrady trov exekučného konania premieta zásada úspechu vo veci (zásada zodpovednosti za výsledok sporu), a to tak, že neúspešná strana je povinná nahradiť úspešnej strane preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené trovy, ktoré táto strana vynaložila v súvislosti s uplatnením alebo bránením svojho práva. Oprávnený bol v tomto konaní úspešný (súd sťažnosť povinného zamietol), voči povinnému mu tak vznikol nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré mu vznikli v súvislosti so sťažnostným konaním vyvolaným zo strany povinného ( Exekučného poriadku). Oprávnený si nárok na náhradu trov konania o sťažnosti voči povinnej neuplatnil a ani mu žiadne preukázateľné trovy v tomto

konaní nevznikli. ani výslovne neriešia situáciu, ak účastník konania, ktorý na základe procesných ustanovení má nárok na náhradu trov konania, o náhradu trov zjavne neprejavil záujem a podľa obsahu spisu mu v sťažnostnom konaní ani žiadne trovy nevznikli. Na daný prípad nie sú k dispozícii ani analogicky použiteľné ustanovenia alebo iného zákona (analogia legis alebo iuris). Sťažnostný súd preto s použitím základných princípov aplikoval na rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania princíp racionálneho zákonodarcu a o náhrade trov exekučného konania oprávneného rozhodol podľa fiktívnej normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom. Vychádzal pritom z pomyselnej normy, že ak si účastník náhradu trov konania neuplatní, prípadne mu podľa obsahu spisu v konaní žiadne trovy nevzniknú, je na mieste rozhodnúť tak, že sa mu nárok na náhradu trov daného konania nepriznáva. Z uvedených dôvodov súd oprávnenému voči povinnému nárok na náhradu trov konania o sťažnosti nepriznal.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu súdu o sťažnosti (výrok I.) a proti rozhodnutiu súdu o trovách konania vrátane ich výšky (výrok II.) odvolanie nie je prípustné ( Exekučného poriadku, ).

Proti rozhodnutiu súdu o sťažnosti (výrok I.) a proti rozhodnutiu súdu o trovách konania vrátane ich výšky (výrok II.) dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora nie je prípustné (§ 202 ods. 4 Exekučného poriadku).