Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_64Ek-1707-2023.pdf
PDF · 100.63 KB
Case nature
Subarea
64Ek/1707/2023
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: Všeobecná zdravotná poisťovňa, a. s., so sídlom Panónska cesta 2, 851 04 Bratislava - Petržalka, proti povinnému: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt D. E. F. XX, XXX XX D. E. F., o vymoženie pohľadávky vo výške 1284,19 EUR s príslušenstvom, vykonávanej súdnym exekútorom: JUDr. Jana Dobiašová, so sídlom exekútorského úradu A. Dubčeka 3558/78, 908 51 Holíč, ktorý ju vedie pod sp. zn. XXXXXX XXX/XX, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, takto
rozhodol:
I. Súd exekúciu podľa § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku z a s t a v u j e.
II. Oprávnený je p o v i n n ý zaplatiť súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie v sume 36 EUR, a to do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 07.07.2023 domáhal od povinného vymoženia pohľadávky vo výške 1284,19 EUR s príslušenstvom na základe exekučného titulu – Vykonateľné rozhodnutie a výkaz nedoplatkov vo veciach sociálneho zabezpečenia, sociálneho poistenia, starobného dôchodkového sporenia a vo veciach zdravotného poistenia - Platobný výmer č. k. C. zo dňa 22.12.2016, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 11.02.2017 a vykonateľnosť dňa 27.02.2017, vydaný Úradom pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou.
2. Okresný súd Banská Bystrica po preskúmaní návrhu na vykonanie exekúcie a priložených príloh, vydal dňa 17.07.2023 poverenie na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi: JUDr. Jana Dobiašová, so sídlom exekútorského úradu A. Dubčeka 3558/78, 908 51 Holíč, ktorý ju vedie pod sp. zn. XXXXXX XXX/XX.
3. Upovedomenie o začatí exekúcie bolo povinnému doručené dňa 14.08.2023. Povinný podal poštovú zásielku, ktorej obsahom bol návrh na zastavenie exekúcie na pošte Nové Mesto nad Váhom 3 - Tesco dňa 30.08.2023. Návrh na zastavenie exekúcie bol doručený na Okresný súd Banská Bystrica dňa 04.09.2023, ktorý následne dňa 06.09.2023 doručil podanie povinného súdnemu exekútorovi. V zmysle § 121 ods. 4 a ods. 5 zákona č. 160/2016 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej ako „CSP“), by posledný deň lehoty na podanie návrhu na zastavenie exekúcie pripadol na 29.08.2023, ktorý je dňom pracovného pokoja, a preto v zmysle uvedených ustanovení bol posledným dňom lehoty najbližší pracovný deň, t. j. 30.08.2023. Súd na základe uvedených skutočností konštatuje, že návrh na zastavenie exekúcie bol podaný v zákonnej lehote.
4. Povinný v podanom návrhu na zastavenie exekúcie uvádzal, že vymáhanú pohľadávku považuje za nemorálnu, neopodstatnenú a nezákonnú, a mal za to, že sa oprávnený chce na úkor povinného nezákonne obohatiť. Povinný poukázal na ustanovenie § 11 ods. 2 zákona č. 580/2004 Z. z. Zákon o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení
niektorých zákonov, účinného v čase vydania exekučného titulu, mu malo byť vyrubené minimálne poistné, a nie poistné z priemernej mesačnej mzdy. Ďalej povinný uvádzal, že oprávnenému oznamoval, že bol dlhodobo nezamestnaný, a nedosahoval žiadne príjmy, a taktiež nebol súkromne zárobkovo činnou osobou. Povinný poukazoval na nespolupracovanie zo strany oprávneného. Povinný ďalej uvádzal, že oprávnenému opakovane oznamoval, že dlhodobo nežije v Slovenskej republike, a teda nečerpal výhody, a preto by bolo nemorálne, aby sa oprávnený na úkor povinného nezákonne obohatil. Povinný tiež uviedol, že v roku 2012 pred odchodom do zahraničia stratil preukaz poistenca. Povinný uvádzal, že požiadal oprávneného o opravu predmetnej pohľadávky, čo však oprávnený odignoroval, a preto bola povinnému odobratá možnosť si riadne plniť pohľadávku v zákonnej výške. Ďalej vo svojom podaní uvádzal, že žije v zahraničí, a na území Slovenskej republiky nevlastní žiadny hnuteľný ani nehnuteľný majetok, nie je vlastníkom účtov v banke, o čom informoval oprávneného, a preto by bolo i vymoženie pohľadávky nemožné. Povinný ďalej uvádzal, že mal za to, že predmetná pohľadávka je premlčaná, a preto je aj jej plnenie nemožné. Povinný v závere podaného návrhu na zastavenie exekúcie uvádzal, že mal za preukázané, že vymáhaná pohľadávka je v rozpore s dobrými mravmi a zákonmi Slovenskej republiky, a tiež bolo nesporné, že povinnému nebolo umožnené riadne plnenie v nižšej výške tak, ako to ustanovoval zákon. Na základe uvedených skutočností žiadal povinný, aby súd exekúciu pre nezákonnosť a nemorálnosť zastavil, a zároveň vzniesol i námietku premlčania vymáhanej pohľadávky.
5. Súdny exekútor dňa 11.09.2023 doručil oprávnenému podaný návrh na zastavenie exekúcie spolu s prílohami na vyjadrenie. Oprávnenému bola žiadosť o vyjadrenie k návrhu na zastavenie exekúcie doručená dňa 11.09.2023. Z vyjadrenia súdneho exekútora vyplývalo, že oprávnený sa ku dňu 18.10.2023 k podanému návrhu na zastavenie exekúcie nevyjadril.
6. Podľa § 45 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len ako „Exekučný poriadok“): „Exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok.“
7. Podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku: „Súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§ 54 ods. 2), d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu, e) je predpoklad, že iná povinnosť uložená exekučným titulom, najmä povinnosť niečoho sa zdržať alebo niečo strpieť, ktorú okrem povinného nemôžu vykonať iné osoby, bude dobrovoľne a riadne plnená aj bez vedenia exekučného konania; predpokladá sa, že iná povinnosť je dobrovoľne a riadne plnená, ak od posledného porušenia tejto inej povinnosti uplynulo najmenej 6 mesiacov.”
8. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku: „Povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.“
9. Podľa § 61k ods. 5 Exekučného poriadku: „Návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora. Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu.“
10. Podľa § 61l ods. 3 prvej vety Exekučného poriadku: „Ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne.“
11. Podľa § 121 ods. 4 CSP: „Ak koniec lehoty pripadne na sobotu alebo deň pracovného pokoja, je posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň.“
12. Podľa § 121 ods. 5 CSP: „Lehota je zachovaná, ak sa v posledný deň lehoty urobí úkon na súde alebo sa podanie odovzdá orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť; to platí aj vtedy, ak je podanie urobené elektronickými prostriedkami doručené súdu mimo pracovného času.“
13. Účelom exekučného konania je nútená realizácia exekučného titulu vykonaná zásahom do práv povinného. Uskutočňuje sa za podmienok a predpokladov vymedzených procesnými predpismi s cieľom uspokojiť nárok oprávneného, ktorý mu bol priznaný vykonateľným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, prípadne vo verejnej listine (notárska zápisnica) a dobrovoľne sa nesplnil. Základnou vlastnosťou, ktorú musí mať každý exekučný titul bez ohľadu na jeho druh, je vykonateľnosť. Vykonateľnosťou sa vo všeobecnosti rozumejú účinky (vlastnosti) rozhodnutia umožňujúce núteným spôsobom aj proti vôli povinného realizovať povinnosť obsiahnutú vo výroku rozhodnutia, ktorá nebola dobrovoľne splnená. Vykonateľnosť exekučného titulu sa skúma ex offo, a to tak z formálnej stránky ako aj zo stránky materiálnej. Formálna a materiálna vykonateľnosť exekučného titulu sú rovnocenné zložky vykonateľnosti rozhodnutia. Chybnosť alebo nedostatok niektorej zložky vykonateľnosti spôsobuje neprípustnosť exekúcie a jej zastavenie v ktoromkoľvek štádiu exekučného konania. Súd je v exekučnom konaní v ktoromkoľvek štádiu povinný skúmať materiálnu a formálnu vykonateľnosť exekučného titulu, ako aj zhodu návrhu na vykonanie exekúcie s exekučným titulom, a to nielen v štádiu preskúmavania návrhu na vykonanie exekúcie podľa § 53 ods. 1 Exekučného poriadku za účelom vydania poverenia na vykonanie exekúcie, ale aj za účelom zistenia existencie dôvodu, pre ktorý by bolo potrebné návrh na vykonanie exekúcie zamietnuť z dôvodu podľa § 53 ods. 3 Exekučného poriadku, alebo taktiež aj v prípade, keď by došlo k vydaniu poverenia na vykonanie exekúcie pre zistenie dôvodu na zastavenie exekučného konania podľa § 61k ods.1 Exekučného poriadku a to aj bez návrhu povinného na zastavenie exekúcie.
14. Návrh na zastavenie exekúcie predstavuje inštitút procesnej obrany povinného proti neprípustnej exekúcii, ktorej účelom je zastavenie v prípadoch vymedzených Exekučným poriadkom. Procesne legitimovaným na podanie návrhu na zastavenie exekúcie súdom je povinný. Exekučný súd v konaní o návrhu na zastavenie exekúcie skúma oprávnenosť a dôvodnosť začatia exekúcie. Dôkazné bremeno ohľadom tvrdení uvedených v návrhu na zastavenie exekúcie zaťažuje výlučne povinného, ktorý návrh na zastavenie exekúcie podal. V zmysle § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, musí byť návrh na zastavenie exekúcie odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Inštitút návrhu na zastavenie exekúcie nie je opravným prostriedkom proti exekučnému titulu. Návrh na zastavenie exekúcie je podaním vo veci samej a okrem všeobecných náležitostí, musí obsahovať aj vymedzenie dôvodov, pre ktoré má byť podľa povinného exekúcia zastavená. Je vhodné, aby návrh na zastavenie exekúcie obsahoval aj návrhy na vykonanie dôkazov na preukázanie tvrdených skutočností. Súd v exekučnom konaní je viazaný exekučným titulom, na podklade ktorého je vedené exekučné konanie a exekúcia v ňom prebiehajúca. Ustanovenie § 61k ods. 1 Exekučného poriadku taxatívne vymenúva dôvody, pre ktoré musí súd exekúciu zastaviť, a to bez ohľadu na to, či to účastník konania navrhol. Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z vyššie citovaného ustanovenia Exekučného poriadku, z ktorého vyplýva, že návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Povinný musí uviesť okolnosti, ktoré podľa neho po vzniku exekučného titulu spôsobili zánik vymáhaného nároku, zrušenie exekučného titulu alebo iné skutočnosti, ktoré jeho vymáhateľnosti bránia. Prostredníctvom tohto procesného inštitútu má povinný možnosť namietať všetky skutočnosti dôvodiace zastavenie exekúcie, pritom ide najmä o tie skutočnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu a ktoré sú povinnému známe ku dňu podania návrhu na zastavenie exekúcie. 15. Súd poukazuje na skutočnosť, že exekučný súd nie je oprávnený preskúmavať vecnú správnosť rozhodnutí vydaných v základnom konaní. Teda exekučný súd nie je oprávnený preskúmavať exekučný titul z hľadiska hmotného práva ani preskúmavať právne posúdenie všeobecným súdom Slovenskej republiky a ani nijakým spôsobom nemôže zasahovať do práva priznaného exekučným titulom. Exekučný súd nie je súdom, ktorý by slúžil ako opravný prostriedok voči rozhodnutiam v základnom konaní. Exekučný súd je oprávnený preskúmavať materiálnu a formálnu vykonateľnosť exekučného titulu a súlad návrhu na vykonanie exekúcie s exekučným titulom.
16. Súd po preskúmaní návrhu povinného na zastavenie exekúcie v zmysle ustanovení Exekučného poriadku v platnom znení, preštudovaní písomností predložených súdnym exekútorom, v predmetnej veci vydáva nasledovné rozhodnutie.
17. Povinný v podanom návrhu na zastavenie exekúcie namietal vedenie exekúcie z dôvodu jej nemorálnosti, nezákonnosti a neopodstatnenosti, pričom poukazoval na účel oprávneného, a to obohatenie sa na úkor povinného. Povinný zároveň v rámci podaného návrhu na zastavenie exekúcie uvádzal, že žije od roku 2013 mimo územia Slovenskej republiky, a taktiež sa pokúšal spolupracovať s oprávneným. Povinný mal oznámiť oprávnenému, že došlo k strate preukazu poistenca, zároveň mal oznámiť, že je dlhodobo nezamestnaný, a že nepoberal žiadne príjmy v čase vyrubovania poistného. Povinný ako dôvod zastavenia exekúcie namietal skutočnosť, že pohľadávka oprávneného je premlčaná.
18. Podľa § 21 ods. 2 zákona č. 580/2004 Zákon o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej ako „Zákon o zdravotnom poistení“): „Právo vymáhať poistné, úrok z omeškania a úhradu za zdravotnú starostlivosť podľa odseku 1 sa premlčí uplynutím troch rokov odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o uložení povinnosti zaplatiť poistné, úrok z omeškania alebo úhradu za zdravotnú starostlivosť, ak nie je ustanovené inak.“
19. Premlčanie je hmotnoprávny inštitút, ktorý v prípade použitia námietky premlčania má za následok zánik nároku patriaceho k obsahu práva, teda zánik jeho vymáhateľnosti. Námietku premlčania môže povinný subjekt uplatniť v ktoromkoľvek štádiu konania až do právoplatného skončenia veci. Súd nie je oprávnený z úradnej povinnosti (ex offo), na rozdiel od preklúzie práva, skúmať či veriteľovo právo alebo vymáhaná pohľadávka sú premlčané, ak túto námietku dlžník (povinný) nevzniesol.
20. Zákon o zdravotnom poistení rozlišuje medzi právom zdravotnej poisťovne uplatniť nárok na poistné (§ 21 ods. 1 Zákona o zdravotnom poistení) - vydaním výkazu nedoplatkov a právom vymáhať poistné (§ 21 ods. 2 Zákona o zdravotnom poistení) - podaním návrhu na vykonanie exekúcie. Pokiaľ ide o prvú premlčaciu lehotu na uplatnenie práva na poistné, platiteľ poistného (povinný) má možnosť namietať premlčanie v rámci 15-dňovej lehoty na podanie námietok od doručenia výkazu nedoplatkov. Ak túto lehotu z akéhokoľvek dôvodu zmeškal a námietku premlčania v rámci lehoty na podanie námietok voči výkazu nedoplatkov neuplatnil, výkaz nedoplatkov sa stal vykonateľným exekučným titulom a to aj pre tie pohľadávky na poistnom, ktoré by inak (po vznesení námietky) boli pred súdom nevymáhateľné. Exekučný súd na námietku premlčania vznesenú povinným posudzuje plynutie premlčacej lehoty len podľa § 21 ods. 2 Zákona o zdravotnom poistení - právo zdravotnej poisťovne vymáhať poistné a iné nároky na základe právoplatného a vykonateľného výkazu nedoplatkov zdravotnej poisťovne (viď napr. uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 331/2014 zo dňa 24.07.2014). Exekučný súd má za to, že pohľadávka oprávneného priznaná exekučným titulom je pohľadávkou premlčanou z dôvodu, že odo dňa nadobudnutia právoplatnosti uplynula trojročná premlčacia doba ustanovená zákonom o zdravotnom poistení.
21. V danom prípade bola pohľadávka vymáhaná na základe exekučného titulu - Vykonateľné rozhodnutie a výkaz nedoplatkov vo veciach sociálneho zabezpečenia, sociálneho poistenia, starobného dôchodkového sporenia a vo veciach zdravotného poistenia - Platobný výmer č. k. C. zo dňa 22.12.2016, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 11.02.2017 a vykonateľnosť dňa 27.02.2017, vydaný Úradom pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. Predmetným rozhodnutím bola povinnému uložená povinnosť zaplatiť oprávnenému preddavok na poistné na verejné zdravotné poistenie vo výške 1284,19 EUR spolu s povinnosťou náhrady trov konania oprávneného v sume 5,00 EUR. Začiatok premlčacej lehoty tohto exekučného titulu v zmysle § 21 ods. 2 Zákona o zdravotnom poistení je daný dňom nadobudnutia jeho právoplatnosti, ktorý nastal dňa 11.02.2017. Na základe uvedených skutočností má súd za to, že oprávneným uplatnená pohľadávka je pohľadávkou premlčanou v zmysle § 21 ods. 2 Zákona o zdravotnom poistení.
22. Súd konštatuje, že oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie po uplynutí premlčacej lehoty stanovenej osobitným právnym predpisom. Povinný v danom exekučnom konaní úspešne vzniesol námietku premlčania. Súd pri rozhodovaní podaného návrhu na zastavenie exekúcie dospel k právnemu názoru, že návrh povinného na zastavenie exekúcie na základe vyššie uvedených dôvodov je dôvodný, súd mal preukázané zo strany povinného, že bola naplnená podmienka na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku, a preto návrh povinného na zastavenie exekúcie zastavil.
23. Podľa § 195 Exekučného poriadku: „Trovami exekučného konania sú trovy exekútora, trovy účastníkov exekučného konania a trovy štátu.“
24. Podľa § 196 Exekučného poriadku: „Trovami exekútora sú odmena exekútora a náhrada výdavkov ustanovených týmto zákonom.“
25. Podľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku: „Za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena a náhrada paušálnych výdavkov a nevyhnutných výdavkov spojených s vedením konania, ktoré nie sú kryté paušálnymi výdavkami. Výška odmeny exekútora pri exekúcii na vymoženie práva na peňažné plnenie sa určí ako percento z vymoženého plnenia a nemôže presiahnuť výšku vymáhaného nároku podľa stavu ku dňu vydania poverenia na vykonanie exekúcie.“
26. Podľa § 197 ods. 2 Exekučného poriadku: „Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrada výdavkov o daň z pridanej hodnoty.“
27. Podľa § 198 ods. 2 vety prvej Exekučného poriadku: „Ak došlo k zastaveniu exekúcie, patrí exekútorovi náhrada výdavkov, ktorú znáša účastník konania povinný platiť trovy exekútora podľa tohto zákona.“
28. Podľa § 199 Exekučného poriadku: „Výšku odmeny exekútora, náhrady výdavkov, preddavku na trovy exekútora a spôsob ich určenia ustanoví ministerstvo všeobecne záväzným právnym predpisom.“
29. Podľa § 199a ods. 2 Exekučného poriadku: „Trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie.“
30. Podľa § 199b Exekučného poriadku: „Oprávnený a povinný v exekučnom konaní platia trovy, ktoré im v konaní vzniknú a trovy svojho zástupcu.“
31. Podľa § 199c ods. 1 Exekučného poriadku: „Ak sa exekúcia ukončila z iného dôvodu ako pre vymoženie alebo splnenie vymáhaného nároku povinným a ide o dôvod, ktorý možno oprávnenému pričítať, alebo z dôvodu, pre ktorý prináleží exekútorovi vydať upovedomenie o zastavení exekúcie, platí trovy podľa § 198 ods. 2 oprávnený. Ak ide o exekúciu na vymoženie pohľadávky na výživnom pre maloleté dieťa, platí trovy exekúcie zastavenej podľa § 61n ods. 1 písm. d) súd.“
32. Podľa § 199d ods. 2 Exekučného poriadku: „Povinný má voči oprávnenému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, ak mu súd na jeho návrh priznal ich náhradu v súvislosti s rozhodnutím o zastavení exekúcie z dôvodu, ktorý možno oprávnenému pričítať.“
33. Podľa § 199e Exekučného poriadku: „Ak je zástupcom oprávneného alebo povinného advokát, odmena za právne zastúpenie sa nahrádza podľa ustanovení o tarifnej odmene.17bc) Do začatia exekúcie má oprávnený nárok na náhradu trov právneho zastúpenia najviac vo výške odmeny za dva úkony právnej služby; a ak ide o exekúciu na vymoženie práva na peňažné plnenie, patrí mu náhrada týchto trov právneho zastúpenia najviac vo výške vymáhaného nároku podľa stavu ku dňu vydania poverenia na vykonanie exekúcie.“
34. Podľa § 200 Exekučného poriadku: „Na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.“
35. Podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej ako „CSP“): „Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.“
36. Podľa § 255 ods. 2 CSP: „Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.“
37. Podľa § 21 ods. 1 Vyhlášky č. 68/2017 Z. z Vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej ako „Vyhláška“) účinného do 31.12.2023: „Exekútorovi patrí popri odmene za výkon exekučnej činnosti aj náhrada paušálnych výdavkov a náhrada nevyhnutných výdavkov spojených s vedením konania.“
38. Podľa § 21 ods. 2 veta prvá Vyhlášky: „Náhrada paušálnych výdavkov patrí exekútorovi pri zastavení exekúcie alebo jej ukončení iným spôsobom ako zastavením exekúcie.“
39. Podľa § 22 ods. 1 Vyhlášky: „Exekútorovi patrí náhrada paušálnych výdavkov vo výške 60 eur.“
40. Podľa § 22 ods. 2 vyhlášky: „Ak sa vymáhaný nárok splní do uplynutia lehoty na podanie návrhu na zastavenie exekúcie, ktorý má podľa zákona odkladný účinok, alebo do uplynutia tejto lehoty nastane iný dôvod na ukončenie exekúcie, patrí exekútorovi náhrada paušálnych výdavkov podľa odseku 1 v rozsahu 50 %.“
41. Vo všeobecnosti platí, že náhradu nákladov konania ovláda zásada úspechu vo veci, ktorá je doplnená zásadou zavinenia. Zmyslom využitia zásady zavinenia je sankčná náhrada nákladov konania, uložená rozhodnutím súdu tomu, kto ich vznik zavinil, a ktoré by pri riadnom priebehu konania. Pri návrhu na zastavenie exekúcie je potom pre vyriešenie otázky náhrady nákladov konania kľúčové zistenie, či a pokiaľ áno, ktorý z účastníkov z procesného hľadiska mal úspech. Ustanovenie o náhrade trov konania, nie je obmedzené len na určité konania. Platí preto pre každé konanie.
42. Oprávnený si v tomto exekučnom konaní neuplatnil nárok na náhradu trov exekučného konania, a ani nárok na náhradu trov konania v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie. S prihliadnutím na uvedené skutočnosti súd o nároku oprávneného na náhradu trov konania nerozhodoval.
43. Povinný si v rámci podaného návrhu na zastavenie exekúcie neuplatňoval nárok na náhradu trov v súvislosti s podaným návrhom na zastavenie exekúcie, a preto súd o nároku povinného na náhradu trov konania nerozhodoval.
44. V exekučnom konaní platí trovy súdneho exekútora spravidla povinný. Predmetné pravidlo vychádza zo skutočnosti, že príčinou podania návrhu na vykonanie exekúcie zo strany oprávneného bolo správanie povinného (povinný dobrovoľne v stanovenej lehote nesplnil to, čo mu ukladá exekučný titul). Uvedené však neplatí bezvýnimočne. Ak sa exekúcia končí inak ako uspokojením oprávneného, t. j. ak sa skončí zastavením na základe upovedomenia súdneho exekútora o zastavení exekúcie podľa § 61n Exekučného poriadku alebo na základe uznesenia exekučného súdu podľa § 61k a § 61l Exekučného poriadku z dôvodu, ktorý možno pričítať oprávnenému, platenie trov súdneho exekútora bude povinnosťou oprávneného. Podmienkou na prenesenie povinnosti platiť trovy exekútora z povinného na oprávneného je teda to, že dôvod zastavenia exekúcie možno pričítať oprávnenému. Všeobecne možno uviesť, že oprávnenému pri posudzovaní tejto otázky je možné dôvod zastavenia pričítať vždy, nakoľko pokiaľ by návrh na vykonanie exekúcie podaný nebol, žiadne náklady by súdnemu exekútorovi s vedením exekúcie nevznikli.
45. Súd rozhodol o trovách súdneho exekútora podľa § 198 ods. 2 Exekučného poriadku, v spojení s §199 Exekučného poriadku, §199c ods. 1 Exekučného poriadku a § 22 ods. 1 v spojení s § 22 ods. 2 Vyhlášky č. 68/2017 Z. z. účinnej do 31.12.2023, a priznal poverenému súdnemu exekútorovi trovy súdneho exekútora vo výške 36 EUR, ktoré pozostávajú zo sumy náhrady paušálnych výdavkov vo výške 30 EUR a zo sumy DPH vo výške 6 EUR, nakoľko súdny exekútor je platcom dane z pridanej hodnoty. Súd zaviazal k úhrade trov súdneho exekútora vo výške 36 EUR podľa § 199c ods. 1 Exekučného poriadku oprávneného.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.
Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.
Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.
V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.