Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_3Co-58-2021.pdf
PDF · 169.5 KB
Case nature
Area
Subarea
3Co/58/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Bolebrucha a sudcov Mgr. Patricie Skotnickej a JUDr. Miroslavy Saxovej v spore žalobcu: X./. G.. F. F., A.. XX.XX.XXXX, S. W. Š. X, T. D., X./. G.. M. F., A.. XX.X.XXXX, S. W. Š. X, T. D., X./. M. F., A.. XX.X.XXXX, S. W. Š. X, T. D., X./. G.. E. L., A.. XX.XX.XXXX, S. W. Š. X, T. D.Á., X./. U.. X. L., H.. D., A.. XX.XX.XXXX, S. W. Š. X, T. D., X./. F.. P. F., A.. XX.XX.XXXX, S. W. Š. X, T. D., X./. F.. T. F., I.., A.. XX.XX.XXXX, S. W. Š. X, T. D., X./. G.. F. I.Č., A.. XX.X.XXXX, S. W. Š. XX, XXX XX T. D., Š. E.č., X./. G.. N. I., A.. XX.X.XXXX, S. W. Š. XX, T. D., Q. N.F. U.. X. L.č Y. X. X. F. XX, W., F.oti žalovanému: G. P., A.. XX.XX.XXXX, S. W. O. XX, W., zastúpený Y. O. U.. I. X.. H.. E.., G.Č XX XXX XXX, X. X. X.čX, Ž., o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, na odvolanie žalobcov 1./ až 9./ a žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Pezinok zo dňa 10.04.2018, č. k. 6C/123/2010-350 v spojení s opravným uznesením zo dňa 09.12.2020, č. k. 6C/123/2010-453, takto
rozhodol:
I. Odvolací súd o p r a v u j e vo výrokoch I. a II. rozsudku Okresného súdu Pezinok zo dňa 10.04.2018, č. k. 6C/123/2010-350 v spojení s opravným uznesením zo dňa 09.12.2020, č. k. 6C/123/2010-453 označenia žalobcov tak, že tieto majú správne znieť:
„ I. Súd zrušuje podielové spoluvlastníctvo žalovaného G. P., nar. XX.XX.XXXX vo výške 1/6 k nehnuteľnostiam vedeným na liste vlastníctva č. XXXX parcely č. 15/8 o výmere 1088 m2 - záhrada a parcely č. XX/XX o výmere 64 m2 - záhrada, situovaných v okrese X., obec T. D., katastrálne územie A. D. a tieto prikazuje do vlastníctva žalobcov takto:
- žalobcom v 1. a 2. rade prikazuje podiel 1/5 - ina,
- žalobcovi v 3. rade prikazuje podiel 1/5 - ina,
- žalobcom v 4. a 5. rade prikazuje podiel 1/5 - ina,
- žalobcovi v 6. rade prikazuje podiel 1/10 - ina,
- žalobkyni v 7. rade prikazuje podiel 1/10 - ina,
- žalobcovi v 8. a 9. rade prikazuje podiel 1/5 - ina.
II. Žalobcovia v 1., 2., 3., 4., 5., 6., 7., 8. a 9. rade sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalovanému sumu 10.430,69 Eur za nadobudnutý podiel žalovaného do 15 dní po právoplatnosti tohto rozhodnutia.“
II. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch I., II. a III. p o t v r d z u j e a vo výroku IV. m e n í tak, že žalovanému priznáva voči žalobcom 1./ až 9./ nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
III. Žalovanému p r i z n á v a proti žalobcom 1./ až 9./ nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zrušil podielové spoluvlastníctvo žalovaného G. P., nar. XX.XX.XXXX vo výške 1/6 k nehnuteľnostiam vedeným na LV č. XXXX parc. č. XX/X o výmere 1088 m2- záhrada a parc. č. XX/XX o výmere 64 m2- záhrada, situovaných v okrese Senec, obec T. D., kat. úz. A. D. a tieto prikázal do vlastníctva žalobcov, konkrétne žalobcom 1./ a 2./ podiel 1/5, žalobcovi 3./ podiel 1/5, žalobcom 5./ a 6./ podiel 1/5, žalobcovi 7./ podiel 1/10, žalobcovi 8./ podiel 1/10, žalobcom 9./ a 10./ podiel 1/5. Žalobcom 1./, 2./, 3./, 5./., 6./, 7./, 8./, 9./ a 10./ uložil povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť žalovanému sumu 10.430,69 eura za nadobudnutý podiel žalovaného v lehote 15 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia (výrok II.) a vo zvyšku žalobu zamietol (výrok III.). O nároku na náhradu trov konania rozhodol tak, že stranám nárok na náhradu trov konania nepriznal (výrok IV.).
2. Rozhodnutie s odkazom na ust. § 141 ods. 1, § 142 ods. 1 OZ a § 137 písm. a) CSP a vykonané dokazovanie odôvodnil čiastočnou dôvodnosťou žaloby o vyporiadanie podielového spoluvlastníctva. Úvodom uviedol, že na základe späťvzatia žaloby pôvodne označenou žalobkyňou 4./, ktorá sa v priebehu konania rozviedla za súčasného vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov, konanie v časti návrhu žalobkyne 4./ zastavil a súčasne predmetným rozhodnutím pripustil zmenu žaloby. V konaní bolo nesporné, že žalobcovia 1./ až 10./ sú spoločne so žalovaným podieloví spoluvlastníci nehnuteľností špecifikovaných v žalobe, konkrétne parcely č. XX/X o výmere 1088 m2 a parcely č. XX/XX o výmere 64 m2- záhrada v okrese X., obec T. D., kat. úz. A. D., zapísaných na LV č. XXXX s tým, že spoluvlastnícky podiel žalobcov predstavuje 5/6 a žalovaného 1/6. Zo žaloby a výpovedí žalobcov mal súd za preukázané, že žalobcovia sú vlastníkmi parciel č. XX/X až č. XX/X v kat. úz. D. a dotknuté parcely č. XX/XX a XX/X nadobudli do spoluvlastníctva v podiele 5/6 spoločne s kúpou pozemkov od právneho predchodcu žalovaného (jeho otca G. P., st., nar. XX.XX.XXXX), ktorý sa zaviazal v čl. III. bod 5 kúpnej zmluvy zo dňa 06.06.2001, že po výzve kupujúcimi (žalobcami 1./ a 2./) najneskôr do dvoch mesiacov dokončí výstavbu komunikácie na uvedených parcelách č. XX/X a č. XX/XX. Rovnako za nespornú považoval skutočnosť, že žalovaný nadobudol svoj spoluvlastnícky podiel 1/6 k dotknutým nehnuteľnostiam darom od svojho otca darovacou zmluvou zo dňa 13.10.2004 zaregistrovanou v katastri nehnuteľnosti pod č. Q. XXXX/XX. Nesporným ostal aj prevod dotknutej časti nehnuteľnosti v podiely 1/12 zo strany H. M. a jeho manželky kúpnou zmluvou zo dňa 28.11.2006, s ktorou otázkou sa vysporiadal Krajský súd v Bratislave, ktorý svojim rozhodnutím sp. zn. 3Co/36/2008 zo dňa 17.09.2009, právoplatným dňa 01.12.2009, určil, že kúpna zmluva medzi G. P.Š. (žalovaným) a H. M. a manželkou zo dňa 28.11.2006 je neplatná. Za ďalšiu nespornú skutočnosť označil to, že stavebné povolenie na výstavbu prístupovej cesty (na parcelách č. XX/X Y. XX/XX) bolo vydané dňa 11.12.2000 Okresným úradom v Senci, odbor dopravy a cestného hospodárstva č. k. 1847/Dopr.2000, avšak nie žalovanému, ale jeho otcovi G. P., st., nar. XXXX, ktorý bol v tom čase vlastníkom parciel a súčasne aj stavebníkom komunikácie. Za nepravdivé označil tvrdenie žalobcov, že G. P., st. sa zaviazal za cenu, ktorú zaplatili žalobcovia ako spoluvlastníci v celkovej sume 1.150.000 Sk po ukončení stavieb ich rodinných domčekov na parcelách č. XX/X Y. XX/X vybudovať prístupovú komunikáciu výlučne len k ich parcelám, zaviazal sa len dokončiť výstavbu komunikácie najneskôr do dvoch mesiacov po výzve kupujúcimi, v zmluve však nie je uvedené tvrdenie žalobcov, že za cenu, ktorú žalobcovia zaplatili v celkovej sume 1.150.000 Sk. Medzi stranami nebolo sporné, že predmetné parcely sú oplotené a uzavreté a nie je možný prístup z nich k iným parcelám, pričom dňa 03.03.2007 H. M., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. X, W. (kupujúci z neplatnej kúpnej zmluvy) násilne prestrihol pletivo oplotenia parcely č. XX/X a poškodil výstuhový drôt oplotenia (plot v celkovej dĺžke cca 166,5 m), čím vytvoril dieru v plote a osadil v poškodenej časti cca 8 m bránu a až na základe zásahu OO PZ SR v konaní vedenom pod č. ORP-18-37/DL-07/H zo dňa 05.03.2007 H. M. bránu odstránil a snažil sa zadrôtovať poškodené pletivo a výstuhový drôt dať do pôvodného stavu, čo je podľa žalobcov technicky nemožné. Následne sa situácia zopakovala dňa 27.07.2008, keď H. M. znovu poškodil plot žalobcov prostredníctvom svojho syna a až na zásah polície bránu odstránil. Následnú opravu plota zabezpečili žalobcovia zo svojich finančných prostriedkov. Žalobcovia uviedli, že podľa tvrdenia p. M. mu dal žalovaný na takéto konanie svoj súhlas, čo v konaní žiadnym spôsobom nepreukázali. Konštatoval, že k dohode medzi stranami sporu nedošlo, hlavne z dôvodu žalobcami navrhnutej ceny za spoluvlastnícky podiel žalovaného, keď žalobcovia spočiatku navrhovali sumu 1.920 eura, v priebehu konania jej výšku upravili na 3.615,69 eura, s ktorou sa žalovaný nestotožnil vzhľadom na výhodnú a atraktívnu lokalitu, v ktorej sa nehnuteľnosť nachádza.
3. Prvoinštančný súd podielové spoluvlastníctvo po vykonanom dokazovaní vyporiadal tak, že podiel žalovaného prikázal rovnakým dielom do vlastníctva žalobcov 1/, 2./, 3./, 5./, 6./, 7./, 8./, 9./, 10./, nakoľko žalobkyňa 4./ vzala žalobu v priebehu konania späť s odôvodnením, že medzičasom došlo k právoplatnému rozvodu jej manželstva so žalobcom 3./ a došlo k dohode o vyporiadaní BSM, kedy jej spoluvlastnícky podiel k dotknutým parcelám pripadol žalobcovi 3./. Za účelom zistenia ceny podielu prvoinštančný súd nariadil vo veci znalecké dokazovanie, na základe ktorého súdny znalec G.. P. P. stanovil všeobecnú hodnotu 1/6- iny spoluvlastníckeho podielu žalovaného v znaleckom posudku č. 2/2014 na sumu 10.546,56 eura, s ktorou sa strany sporu stotožnili. Žalobcovia sa však domáhali toho, aby súd z hodnoty podielu žalovaného stanovenej súdnym znalcom odpočítal sumu 5.971,87 eura (náklady na výstavbu prístupovej cesty predstavovali sumu 35.831,20 eura, ktoré hradili výlučne žalobcovia a suma 5.971,87 eura predstavuje podiel žalovaného). Súčasne od hodnoty podielu navrhli odpočítať aj pomernú časť žalovaného na nákladoch za napojenie spoločnej nehnuteľnosti na obecnú komunikáciu, kedy bola zo strany žalobcov uhradená suma 20.944 Sk, t. j. 695,21 eura, t. j. na každého spoluvlastníka, vrátane žalovaného, pripadá suma 3.490,70 Sk, t. j. 115,87 eura. Z hodnoty náhrady za spoluvlastnícky podiel žalobcovia žiadali odpočítať aj náklady za opravu poškodeného plota, ktorého poškodenie spôsobil p. H. M.. Týmto požiadavkám žalobcov súd nevyhovel. K náhrade sumy 115,87 eura za podiel žalovaného na pripojenie parcely č. XX/X na obecnú komunikáciu, kedy žalobcovia zaplatili faktúru č. XXXX/XX zo dňa 07.12.2006 (č. l. 194), vo výške 20.944 Sk (695,21 eur) dňa 13.12.2006 fa Š. A., stavebno- stolárska činnosť, F. XX, W. za zriadenie výjazdu na obecnú cestu N. J.. súd postupoval podľa § 100 ods. 1 OZ, podľa ktorého sa právo premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Konštatoval, že žalobcovia za napojenie na prístupovej cesty na obecnú cestu zaplatili sumu 20.944 Sk dňa 13.12.2006, a preto trojročná premlčacia lehota na uplatnenie práva uplynula dňa 13.12.2009. Nakoľko žaloba bola na súde podaná dňa 27.04.2010, t. j. po uplynutí trojročnej premlčacej lehoty a žalovaný voči nemu vzniesol námietku premlčania, prvoinštančný súd žalobu v tejto časti pre premlčanie zamietol. V časti požadovanej náhrady škody za poškodenie plota vo výške 843,13 eura, ktorú zaplatili žalobcovia dňa 18.11.2008 p. Y. O., H. XXX uviedol, že v zmysle § 420 ods. 1 OZ za ňu žalovaný nezodpovedá, nakoľko ju nespôsobil, čo vyplýva aj zo samotnej žaloby, v ktorej žalobcovia poukazovali na to, že túto škodu im spôsobil p. H. M. a túto náhradu si mali uplatniť voči nemu. Žalobcom vytkol, že žiadnym spôsobom nepreukázali, že im škoda bola spôsobená žalovaným, prípadne na jeho pokyn, a preto aj v tejto časti žalobu žalobcov zamietol.
4. Rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania odôvodnil s poukazom na ust. § 257 CSP, keď žiadnej strane nepriznal nárok na náhradu trov konania pre existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa. K tomuto záveru uviedol, že žalovaný ako spoluvlastník s ostatnými spoluvlastníkmi nevyvíjal úsilie na riešenie spoluvlastníctva dohodou, avšak zároveň považoval za potrebné konštatovať, že žalobcovia ako podieloví spoluvlastníci ponúkali za spoluvlastnícky podiel žalovanému nie adekvátnu sumu a túto aj počas konania niekoľkokrát menili a hodnota ich podielu bola ustálená až súdnoznaleckým dokazovaním.
5. Proti uvedenému rozsudku podali v zákonnej lehote odvolanie žalobcovia 1./ až 9./ ako aj žalovaný.
6. Žalobcovia 1./ až 9./ napadli výroky II., III. a IV. rozsudku, ktorými súd priznal žalovanému náhradu za spoluvlastnícky podiel v sume 10.430,69 eura a vo zvyšnej časti žalobu zamietol, ako aj výrok, ktorým súd nepriznal stranám nárok na náhradu trov konania. Z odvolacích dôvodov uvedených v § 365 ods. 1 pís. e), f) a h) CSP žiadali napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť tak, že súd zaviaže žalobcov na primeranú náhradu spoločne a nerozdielne v sume 3.731,56 eura a žalobcom prizná nárok na náhradu trov konania, eventuálne ho zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a rozhodnutie. Suma, ktorú titulom vyporiadania prvoinštančný súd priznal žalovanému, vznikla podľa nich nesprávnym posúdením hodnoty predmetu spoluvlastníctva súdom. Hodnota predmetu sporu bola v danej veci určená znaleckým posudkom č. 2/2014 zo dňa 07.01.2014 na sumu 10.546,56 eura pre každý spoluvlastnícky podiel včítane hodnoty prístupovej komunikácie, t. j. v hodnote 63.279,36 eura za celý predmet spoluvlastníctva včítane vybudovanej prístupovej komunikácie financovanej výlučne žalobcami. Namietali, že v znalcom určenej sume je zahrnutá aj hodnota následne a dodatočne vybudovanej prístupovej komunikácie (betónová zastavaná plocha), vybudovanej na parcelách č. XX/ X a XX/XX, ktorej spoluvlastníkom žalovaný ani jeho právny predchodca nikdy nebol, a to z dôvodu, že na výstavbe prístupovej komunikácie sa finančne ani jeden z nich nepodieľal. Spoluvlastníkmi tejto vybudovanej betónovej komunikácie o šírke 4 m sú výlučne žalobcovia (šírka parciel č. XX/X a XX/
XX je 6 metrov). Poukázali na to, že spoluvlastnícke podiely na parcelách reg. C č. XX/X a XX/XX situovaných v kat úz. A. D. v obci T. D., okres X., zapísaných na LV č. XXXX nadobudli od právneho predchodcu žalovaného v roku 2001, a to na základe kúpnych zmlúv, v ktorých bolo dohodnuté, že žalobcovia uhradia dohodnutú cenu predmetu kúpy (záhrady parc. č. XX/X Y. XX/XX) podľa znaleckého posudku uvedeného v kúpnych zmluvách a naviac uhradia právnemu predchodcovi žalovaného náklady na výstavbu budúcej prístupovej betónovej komunikácie na parcelách č. XX/X a XX/XX, ktorá bude slúžiť výlučne žalobcom (peši aj automobilmi, vrátane obsluhy napr. zber komunálneho odpadu, údržba inžinierskych sietí a pod.), t. j. bude slúžiť výlučne po potreby spoluvlastníkov (žalobcov). Za nesprávne vyhodnotenie skutkového stavu označili záver prvoinštančného súdu uvedený v ods. 21 odôvodnenia, v ktorom konštatoval, že nemohol vyhovieť požiadavke žalobcov o odpočítanie sumy 5.971,87 eura titulom výstavby prístupovej komunikácie z hodnoty vyporiadavaného podielu, nakoľko žalovaný sa žiadnym spôsobom na to nezaviazal. Namietali, že odpočítanie tejto sumy požadovali z dôvodu, že žalovaný nie je a nikdy nebol spoluvlastníkom prístupovej komunikácie (a ani jeho právny predchodca). Hodnota tejto betónovej komunikácie je však započítaná v sume pripadajúcej na jeden spoluvlastnícky podiel, čo znalec odôvodňoval tým, že vyhodnocuje skutočný stav veci v čase obhliadky a vykonávania znaleckého dokazovania bez ohľadu na to, kto je spoluvlastníkom prístupovej komunikácie. Prvoinštančný súd nesprávne vyhodnotil, že žalobcovia si uplatňujú akúsi náhradu od žalovaného za výstavbu komunikácie, ale nemôžu žalovanému vyplatiť hodnotu podielu na prístupovej komunikácii, ktorej spoluvlastníkom nikdy nebol, nakoľko jeho právny predchodca (darca) nebol podielovým spoluvlastníkom tejto prístupovej komunikácie. Ak by žalobcovia boli zaviazaní na základe právoplatného rozsudku súdu žalovanému priznanú sumu uhradiť, došlo by podľa nich k neoprávnenému majetkovému prospechu žalovaného, nakoľko táto suma už bola vyplatená jeho právnemu predchodcovi v zmysle uzatvorených kúpnych zmlúv medzi žalobcami a právnym predchodcom žalovaného. V ďalšom opätovne poukázali na to, že v čase uzatvárania kúpnych zmlúv na parcelách č. XX/X a XX/XX bol iba trávnatý porast (miestami spevnený štrkom), a tieto boli charakterizované ako záhrada. Právny predchodca sa zmluvne zaviazal prístupovú komunikáciu definitívne vybudovať dodatočne, a to výlučne iba z financií žalobcov, čo znamená, že žalovaný a ani jeho právny predchodca nie sú vlastníkmi predmetnej betónovej prístupovej komunikácie. Dohodnuté pritom bolo, že prístupová komunikácia bude vybudovaná následne až po dokončení výstavby rodinných domov žalobcov z dôvodu, aby nedošlo k zničeniu budúcej prístupovej komunikácie stavebnými mechanizmami a zariadeniami žalobcov počas výstavby ich rodinných domov. V čase uzatvárania kúpnych zmlúv neboli žalobcovia informovaní o tom, že podiel na parcelách č. XX/X a č. XX/XX- charakterizovaný ako záhrada, v podiele 1/6 si ponechal pôvodný vlastník (G. P., X..). Pôvodný vlastník však nemal záujem finančne sa podieľať na výstavbe prístupovej komunikácie, pretože z nej nemal prístup k žiadnej svojej parcele, a preto bolo dohodnuté, že vybuduje prístupovú komunikáciu z financií, ktoré získal výlučne od žalobcov. Vlastníkmi tejto komunikácie sú preto iba žalobcovia, žalovaný má podiel iba na parcele. V konaní pred súdom prvej inštancie žalobcovia uviedli, že uhradili právnemu predchodcovi žalovaného navyše (mimo ceny kupovanej záhrady) na výstavbu prístupovej komunikácie spolu sumu 1.079.450 Sk, t. j. sumu 35.831,20 eura. V znaleckom posudku G.. P. č. 2/2014 znalec ustanovil hodnotu 1/6- iny spoluvlastníckeho podielu žalovaného na sumu 10.546,56 eura, čomu zodpovedá hodnota predmetu spoluvlastníctva v sume 63.279,56 eura a z tejto sumy žalobcovia už uhradili sumu 35.831,20 eura na výstavbu prístupovej komunikácie právnemu predchodcovi žalovaného. Z uvedeného vyvodili, že hodnota predmetu vyporiadania, t. j. parciel č. XX/ X Y. Č.. XX/XX charakterizovaných ako záhrada, v nadväznosti na znalecký posudok a po odpočítaní investície do komunikácie zo strany žalobcov, je vo výške 27.448,16 eura, z čoho na žalovaného pripadá suma 4.574.69 eura. Tieto skutočnosti súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil a pri určovaní primeranej náhrady na vyplatenie odstupujúcemu spoluvlastníkovi nezohľadnil sumu uhradenú jeho právnemu predchodcovi na výstavbu komunikácie. V tejto súvislosti opätovne zdôraznili, že si nenárokujú vrátenie sumy investície na výstavbu prístupovej komunikácie od žalovaného, ako to posúdil prvoinštančný súd, nakoľko žalovaný a ani jeho právny predchodca nie sú vlastníkmi (spoluvlastníkmi) neskôr následne vybudovanej prístupovej komunikácie. Deklarovali, že majú záujem vyplatiť žalovanému reálne sumu vyporiadania, ktorá pripadá na spoluvlastnícky podiel žalovaného (na záhrade), ktorý nadobudol darom od svojho právneho predchodcu. Z takto vypočítanej sumy vyporiadania vo výške 4.574,69 eura žalobcovia v prvoinštančnom konaní požadovali zohľadniť pomernú sumu pripadajúcu na napojenie spoločnej záhrady na obecnú komunikáciu pripadajúcu na žalovaného v sume 115,87 eura. Na odpočítaní tejto sumy netrvajú zohľadňujúc skutočnosť, že žalovaný nemusel mať záujem na napojení svojho spoluvlastníckeho podielu na obecnú komunikáciu a akceptujú námietku premlčania vznesenú žalovaným. Trvajú však na úhrade škody, ktorú spôsobil žalovaný (resp. ním poverená osoba) na spoločnom majetku (plote), tým, že ho poškodil a odstránil jeho časť, nakoľko škodca
H. M. konal na pokyn žalovaného. Táto škoda bola odstránená na výlučne náklady žalobcov vo výške 843,13 eura (uhradená žalobcami dňa 28.11.2008). Tento nárok nie je premlčaný, nakoľko od podania žaloby (27.04.2010) neuplynula premlčacia lehota. Vo vzťahu k záveru súdu o nepreukázaní uviedli, že dôkazom súhlasu žalovaného s konaním H. M., ktorý jednoznačne konal so súhlasom žalovaného, sú dôkazy predložené žalobcami, a to kúpna zmluva, ktorú žalovaný uzatvoril s M. (aj keď bola neskôr súdom vyhlásenú za neplatnú). Na základe tejto kúpnej zmluvy H. M. prvýkrát poškodil spoločný plot spoluvlastníkov dňa 05.03.2007. Ďalším dôkazom bola aj nájomná zmluva uzatvorená medzi žalovaným a M., na základe ktorej M. druhýkrát poškodil spoločný plot spoluvlastníkov dňa 27.07.2008. Obe poškodenia boli následkom protiprávneho konania žalovaného, ktorý v rozpore s príslušnými ustanoveniami OZ uzatvoril kúpnu zmluvu a neskôr nájomnú zmluvu s H. M., čím mu udelil súhlas na poškodenie spoločnej veci. Navyše pri ohlásení opravy plota vystupoval žalovaný pred stavebným úradom v rozpore so záujmami žalobcov (väčšiny spoluvlastníkov), čím spôsobil vykonanie Štátneho stavebného dohľadu nad opravou plota, čím jednoznačne spôsobil ostatným spoluvlastníkom majetkovú a nemajetkovú ujmu. Poukázali tiež na to, že súdu prvej inštancie navrhli vypočuť žalovaného k tejto skutočnosti, ako aj k predmetu darovacej zmluvy a takisto právneho predchodcu žalovaného, čo však prvoinštančný súd nevykonal, konštatoval len, že žalovaný ani navrhnutý svedok sa na konanie nedostavili. Tieto výpovede žalovaného a svedka mali osvedčiť k čomu nadobudol vlastnícke právo titulom daru žalovaný a tiež na koho príkaz konala osoba, ktorá poškodila spoločný majetok žalobcov a žalovaného. Týmto postupom súd prvej inštancie nevykonal dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností. Uvedené malo za následok, že suma vyporiadania bola určená nesprávne, t. j. hodnota betónovej komunikácie uhradenej výlučne žalobcami nebola odpočítaná a odpočítanou nebola ani škoda, ktorú spôsobila na príkaz žalovaného, resp. s jej súhlasom tretia osoba na spoločnom majetku žalobcov a žalovaného. Zdôraznili tiež nepremlčateľnosť vlastníckeho práva k betónovej komunikácii, ktorej výlučnými vlastníkmi sú žalobcovia. Žalobcovia nepožadujú navrátenie nákladov na výstavbu komunikácie, považujú však požiadavku žalovaného na vyplatenie jeho spoluvlastníckeho podielu vrátane betónovej komunikácie, ktorej žalovaný nie je vlastníkom ani spoluvlastníkom a ani jeho právny predchodca, za neopodstatnenú, nakoľko všetky náklady na výstavbu prístupovej komunikácie v roku 2001 uhradili právnemu predchodcovi žalovaného výlučne žalobcovia, a teda oni sú spoluvlastníkmi betónovej prístupovej komunikácie osadenej na predmetnej záhrade. Ak by boli žalobcovia na základe napadnutého rozsudku povinní uhradiť žalovanému náhradu za pomernú časť včítane betónovej komunikácie, vznikol by z toho dôvodu žalovanému neoprávnený majetkový prospech, nakoľko tieto náklady už predtým uhradili žalobcovia jeho právnemu predchodcovi. Došlo by tým k neoprávnenému obohateniu sa žalovaného. K argumentácii právneho zástupcu žalovaného, že predávajúci G. P., X.. bol v čase predaja predmetných parciel ich vlastníkom uviedli, že G. P., X.S.. nikdy nebol vlastníkom predmetnej komunikácie, a preto ju ani žalobcovia nemohli nadobudnúť do vlastníctva kúpnymi zmluvami s ním uzatvorenými. V rozhodnom čase na dotknutých parcelách nebola komunikácia, len záhrada. Žalovaným prezentovanú informáciu preto označili za zavádzajúcu a nepravdivú. Odvolaním žalobcovia napadli aj výrok, ktorým prvoinštančný súd nepriznal stranám nárok na náhradu trov konania. Poukázali na podanie zo dňa 30.01.2018, v ktorom poukazovali na to, že správanie žalovaného voči ostatným spoluvlastníkom (žalobcom) bolo vždy arogantné, nerešpektoval ustanovenia o hospodárení so spoločnou vecou v zmysle § 149 a nasl. OZ, nereagoval na výzvy spoluvlastníkov, pri ohlásenej stavbe „rekonštrukcia poškodeného plota“, ktorý sám poškodil (resp. ním poverená osoba) vystupoval proti záujmom ostatných spoluvlastníkov, a teda v rozpore s ich záujmom opraviť plot pre zabezpečenie ochrany ich majetku a rodín, dopustil sa viacerých protiprávnych konaní voči žalobcom (uzavretie kúpnej zmluvy v rozpore s ustanoveniami OZ, tiež nájomnej zmluvy na spoločnú vec a pod.). V stavebnom konaní o dodatočnom povolení opravy plota vystupoval proti záujmom žalobcov, dôsledkom čoho vo vzťahu k stavebnému úradu bol nariadený Štátny stavebný dohľad nad stavbou oprava - rekonštrukcia plota. Z uvedeného namietali konanie žalovaného v rozpore s dobrými mravmi. Poukázali tiež na to, že žalovaný nemal záujem o vyriešenie sporu mimosúdnou cestou, čomu nasvedčuje aj jeho neúčasť na stretnutiach spoluvlastníkov, ignoroval aj výzvy na mimosúdne vyriešenie veci a nezúčastnil sa ani na jednom pojednávaní súdu vo veci, aj napriek tomu, že žalobcovia žiadali jeho vypočutie ku skutočnostiam potrebným na zistenie rozhodujúcich skutočností. Aj v záverečnej reči konkretizovali správanie žalovaného (uzatvorenie kúpnej zmluvy na časť spoluvlastníckeho podielu s H. M. v rozpore s predkupným právom žalobcov, v dôsledku čoho žalobcovia museli iniciovať súdne konanie o neplatnosť tejto zmluvy, snaha vylúčiť možnosť odkúpenia jeho spoluvlastníckeho podielu žalobcami dohodnutím fiktívnej kúpnej ceny, po právoplatnosti rozsudku, ktorým bola určená neplatnosť kúpnej zmluvy medzi žalovaným a M., podal návrh na zápis vlastníckych práv v prospech kupujúcich titulom neplatnej kúpnej zmluvy, potreba iniciovať protest prokurátora proti povolenému vkladu vlastníckeho
práva, uzatvorenie nájomnej zmluvy dňa 02.03.2007 s H. M. a jeho manželkou bez súhlasu žalobcov a zápis vecného bremena v katastri nehnuteľností, čo opäť viedlo k iniciovaniu protestu prokurátora, vystupovanie žalovaného v rozpore so záujmami ostatných spoluvlastníkov v konaní o ohlásení drobnej stavby, nesúhlas s vydaním dodatočného povolenia stavby, nariadenie Štátneho stavebného dohľadu v dôsledku činnosti žalovaného, pokus o nariadenie zbúrania časti rekonštruovaného plota). Žalobcovia sú preto toho názoru, že pre predmetné konania žalovaného nebolo možné spor riešiť mimosúdnou cestou, a preto trvajú na priznaní nároku na náhradu trov konania žalobcom.
7. Žalovaný odvolaním napadol výlučne výrok IV. rozsudku, ktorým prvoinštančný súd rozhodol, že žiadnej zo strán nárok na náhradu trov konania nepriznáva, a ktorý vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Dôvod hodný osobitného zreteľa uvedený v ods. 22. napadnutého rozsudku, a to, že žalovaný ako spoluvlastník s ostatnými spoluvlastníkmi nevyvíjal úsilie na riešenie spoluvlastníctva dohodou, inak právne neakceptovateľný, popiera aj samotný prvoinštančný súd, keď následne uvádza, že žalobcovia ponúkali za spoluvlastnícky podiel žalovanému sumu nie adekvátnu a aj počas súdneho konania jej výšku niekoľkokrát menili. Z tohto záveru súdu je zrejmé, že žalovaný nemohol vyvíjať žiadne úsilie na uzavretie dohody so žalobcami, ktorí ponúkali neadekvátnu hodnotu nehnuteľnosti, neustále ju menili, podmieňovali neoprávnenými požiadavkami a pod. Žalovaný od vzniku sporu súhlasil so zrušením podielového spoluvlastníctva a žiadal za svoj podiel primeranú náhradu. Boli to žalobcovia, ktorí prostredníctvom právnej zástupkyne neustále menili žalobný návrh, po vypracovaní znaleckého posudku vyplatenie náhrady za spoluvlastnícky podiel podmieňovali neopodstatnenými požiadavkami, navrhovali prerušenie konania. Len benevolentnosťou súdu vo vzťahu k početným procesným prostriedkom a neopodstatnenými podaniami žalobcov došlo k tomu, že tento úplne jednoduchý spor začatý v roku 2010 nie je doposiaľ právoplatne skončený. Žalovaný pritom ničím nezavinil prieťahy v konaní. Poukázal tiež na to, že ust. § 257 CSP možno aplikovať len pri existencii výnimočných dôvodov hodných osobitného zreteľa s tým, že v danej veci na strane žalobcov žiadne také dôvody neexistujú. Zo súdneho spisu vyplýva, že to boli žalobcovia, ktorí s neustálymi právne nedôvodnými podaniami spôsobili vleklé prieťahy v konaní. Napadnutý výrok navrhol zrušiť a rozhodnúť tak, že žalovaný má nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania v plnej výške.
8. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu protistrany uviedol, že toto je len pokračovaním právnej neopodstatnenosti a zmätočnosti procesnej obrany žalobcov prezentovanej v priebehu celého súdneho konania. Zdôraznil, že spoluvlastnícky podiel v 1/6- ine k predmetným nehnuteľnostiam nadobudol darovacou zmluvou od svojho otca registrovanou pod č. V 3287/04 zo dňa 24.10.2014 v čase, keď prístupová komunikácia už bola vybudovaná. Žalobcovia boli v priebehu súdneho konania upozorňovaní, že ich prípadné finančné nároky súvisiace s nákladmi na prístupovú komunikáciu môžu uplatňovať výlučne voči jeho právnemu predchodcovi, teda jeho otcovi, ktorý bol v čase výstavby komunikácie podielovým spoluvlastníkom nehnuteľnosti. Žalovaný nadobudol podiel 1/6 k nehnuteľnostiam otca v stave, ako sa nehnuteľnosti nachádzali v čase uzavretia darovacej zmluvy, t. j. s už vybudovanou prístupovou cestou. Náklady na výstavbu komunikácie uhradil právny predchodca žalovaného, v tom čase tiež spoluvlastník nehnuteľnosti. Žalobcovia nepreukázali, aká bola vo finančnom vyjadrení skutočná výška nákladov vo vzťahu k ich tvrdeniam, že tieto náklady uhradili (vopred) pri realizovaní kúpnych zmlúv v roku 2001 s právnym predchodcom žalovaného. Skutkovému stavu nezodpovedá ani tvrdenie žalobcov, že v kúpnych zmluvách uzavretých v r. 2001, ktorými odkupovali spoluvlastnícky podiel 1/6, bolo dohodnuté, že žalobcovia uhradia dohodnutú kúpnu cenu predmetu kúpy podľa znaleckého posudku uvedeného v kúpnych zmluvách a navyše uhradia právnemu predchodcovi žalovaného náklady na výstavbu budúcej prístupovej betónovej komunikácie. Poukázal tiež na jednu z totožných kúpnych zmlúv, a to kúpnu zmluvu zo dňa 06.06.2001, ktorou kupujúci G.. E. L. a manželka U.. X. L. odkúpili podiel 1/6 k pozemkom parc. č. XX/X a č. XX/XX, z ktorej vyplýva, že dohodnutá kúpna cena sa týka spoluvlastníckeho podielu 1/6 k pozemkom parc. č. XX/X a XX/XX v stave, v akom sa nachádzajú v čase uzavretia kúpnej zmluvy a v zmluve nie je uvedené, že časť kúpnej ceny bola kupujúcim poskytnutá na výstavbu prístupovej cesty, pričom žalobcovia v čase uzatvorenia kúpnych zmlúv nemali vedomosť o výške nákladov potrebných na jej vybudovanie a ani v súčasnosti nemajú vedomosť o reálnej výške týchto nákladov, ktoré zaplatil právny predchodca žalovaného. Za zmätočnú a neopodstatnenú označil argumentáciu žalobcov aj vo vzťahu k náhrade škody, ktorá neobsahuje ani predpoklady zodpovednosti za škodu. Takýto nárok si podľa žalovaného mali žalobcovia uplatňovať v inom konaní a v čase, kedy malo dôjsť k vzniku škody. K odvolaniu čo do výroku o náhrade trov konania uviedol, že žalobcami uvádzané dôvody, pre ktoré by im podľa nich mal byť priznaný nárok na náhradu trov konania, nie sú v žiadnom príčinnom vzťahu k predmetu sporu a ani ust. § 257 CSP.
Odvolanie žalobcov preto žiadal ako nedôvodné zamietnuť a žalovanému priznať nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
9. Žalobcovia 1./ až 9./ vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedli, že sa nestotožňujú s jeho názorom, že nemohol vyvíjať žiadne úsilie na uzavretie dohody so žalobcami, ktorí ponúkali neadekvátnu hodnotu nehnuteľností a označili ho za zavádzajúci. Nie je pravdou, že by mu žalobcovia ponúkali neadekvátnu hodnotu nehnuteľností, práve naopak bol to žalovaný, ktorý pred podaním žaloby so žalobcami nekomunikoval, na viaceré výzvy nereagoval, písomné pozvánky na stretnutie spoluvlastníkov ignoroval. Dokonca predložil návrh kúpnej zmluvy, kde bola cena predmetných nehnuteľností stanovená na sumu 1.144.000 Sk, t. j. sumu 37.973,84 eura za 1/12 jeho spoluvlastníckeho podielu, ktorý bez súhlasu spoluvlastníkov navyše rozdelil na 2/12 a tieto ponúkal za fiktívnu cenu 75.947,68 eura ostatným spoluvlastníkom v rámci predkupného práva. Z uvedeného tak vyplýva, že žalovaný ponúkal na odkúpenie svoj spoluvlastnícky podiel za neadekvátnu hodnotu. Pred predmetným súdnym konaním mu žalobcovia nemohli ponúknuť na odkúpenie adekvátnu hodnotu predmetných nehnuteľností, nakoľko žalovaný ignoroval iniciované stretnutie za účelom stanovenia výšky vyporiadania dohodou. Suma, ktorú v odvolaní spomína žalovaný, mu bola ponúknutá už počas súdneho konania a v tejto sume boli zohľadnené všetky výdavky spojené s výstavbou predmetnej neskolaudovanej komunikácie, ktorú financovali výlučne žalobcovia bez finančnej účasti žalovaného, či jeho právneho predchodcu. Práve z dôvodov na strane žalovaného a jeho právneho predchodcu nie je dodnes prístupová komunikácia skolaudovaná. Opätovne poukázali aj na arogantnosť správania žalovaného k ostatným spoluvlastníkom, nerešpektovanie zákonných ustanovení o hospodárení so spoločnou vecou v zmysle § 139 OZ, nereagovanie na výzvy spoluvlastníkov, vystupovanie proti ich záujmom, dopustenie sa viacerých protiprávnych konaní voči žalobcom, ktoré predstavuje konanie v rozpore s dobrými mravmi, šikanu, stres, ohrozovanie a poškodzovanie predmetu spoluvlastníctva. Žalovaný podľa žalobcov nemal záujem o mimosúdne vyriešenie veci, o čom svedčí aj skutočnosť, že žalovaný sa nezúčastňoval stretnutí spoluvlastníkov, ignoroval ich výzvy na vyriešenie veci mimosúdnou cestou a nezúčastnil sa ani na jednom pojednávaní súdu vo veci, aj napriek požiadavke žalobcov na jeho vypočutie. Vyslovili presvedčenie, že s ohľadom na opísané konania žalovaného nebolo možné riešiť spor mimosúdnou cestou a trvajú na priznaní nároku na náhradu trov konania žalobcom aj vzhľadom na šikanózne správanie žalovaného.
10. V odvolacej replike žalobcovia uviedli, že popierajú tvrdenie žalovaného, že nimi podané odvolanie je len pokračovaním právnej neopodstatnenosti a zmätočnej procesnej obrany žalobcov v priebehu celého konania a toto označili za zavádzajúce a nepodložené. Mali za to, že jasne a zreteľne formulovali dôvody, ktoré ich viedli k výpočtu sumy vyporiadania určenej v znaleckom posudku, ktorý vychádzal z toho, že všetci spoluvlastníci sú vlastníkmi tak záhrady, ako aj stavby v podobe prístupovej komunikácie vystavenej na základe stavebného povolenia. Žalovaný ani jeho právny predchodca však nikdy neboli spoluvlastníkmi tejto stavby a ani sa na jej výstavbe finančne nepodieľali. Táto stavba bola financovaná výlučne z financií žalobcov, ktoré poskytli právnemu predchodcovi žalovaného na jej výstavbu v zmysle kúpnej zmluvy, v ktorej bolo jasne deklarované, že mimo hodnoty záhrady je v kúpnej cene zahrnutá aj hodnota budúcej stavby, ktorá však bude zrealizovaná až následne po ukončení výstavby rodinných domov žalobcov, aby nedošlo k jej znehodnoteniu počas výstavby rodinných domov. Opätovne zdôraznili, že nepožadujú úhradu alikvótnej časti stavby pripadajúcej na žalovaného, nakoľko v znaleckom posudku je hodnota tejto stavby (z pohľadu žalovaného cudzia stavba) v hodnote spoluvlastníckeho podielu zahrnutá. Právny predchodca žalovaného však nebol vlastníkom tejto stavby, a preto nemohol na žalovaného previesť spoluvlastníctvo k nej titulom darovacej zmluvy. Nakoľko právny predchodca žalovaného nebol vlastníkom stavby, nemohla byť táto predmetom darovacej zmluvy a ani nie je, nakoľko predmet daru je charakterizovaný ako záhrada a nie zastavané plochy a nádvoria. Žalobcovia tak zotrvali na argumentácii, že žalovaný titulom daru nadobudol od svojho právneho predchodcu záhradu a zmätočným je vyjadrenie žalovaného, že spolu so záhradou nadobudol aj podiel na stavbe, ktorej darca nebol spoluvlastníkom. Za neetické označili vyjadrenie žalovaného aj s poukazom na tú skutočnosť, že ako doklad žalovaný použil práve kúpnu zmluvu od spoluvlastníkov G.. E. L. a U.. X. L., ktorá je súčasne aj právnou zástupkyňou žalobcov. Boli toho názoru, že žalovaný v priebehu súdneho konania žiadnym spôsobom nepreukázal, že by nadobudol vlastníctvo k predmetnej stavbe, preukázal len skutočnosť, že titulom darovania nadobudol vlastníctvo k záhrade. Z toho dôvodu navrhli žalobcovia vypočuť právneho predchodcu žalovaného, G. P., X.., ako aj žalovaného, čo súd nevykonal. Z uvedeného dôvodu je zmätočné a nepochopiteľné tvrdenie žalovaného, že titulom darovacej zmluvy nadobudol spoluvlastnícky podiel k stavbe, ktorej spoluvlastníkom nebol jeho právny
predchodca a jedná sa výlučne o stavbu vo vlastníctve žalobcov zdôrazniac, že nikto nemôže na iného previesť viac práv, ako má sám. Doplnili tiež, že nemajú žiadne finančné nároky súvisiace s nákladmi na prístupovú komunikáciu, ktorej sú výlučnými vlastníkmi len žalobcovia, ktorí nie sú ochotní v rámci finančného vyporiadania s odstupujúcim spoluvlastníkom zaplatiť mu hodnotu stavby, ktorej žalovaný ani jeho právny predchodca spoluvlastníkmi nie sú a nikdy predtým ani neboli. Týmto úkonom by vznikol neoprávnený majetkový prospech. K argumentácii ohľadom uplatnenej náhrady škody uviedli, že žalovaný svojim protiprávnym konaním v rozpore s § 139 a nasl. OZ, dal súhlas a umožnil H. M. (ktorý so žalobcami o zbúraní časti plota vôbec nejednal), aby poškodil spoločnú vec, a to opakovanými poškodeniami plota, odstránením pletiva, vybratím stĺpikov a poškodením vodiaceho drôtu oplotenia a osadil svoju bránu. Žalobcovia vôbec neboli v kontakte s H. M., tento konal podľa jeho vyjadrenia na základe súhlasu žalovaného, čo potvrdil aj pred privolanou policajnou hliadkou, a preto plnú zodpovednosť za spôsobenú škodu a náklady na odstránenie jej následkov nesie výlučne žalovaný. Ak tak H. M. konal na základe súhlasu žalovaného, môže si náhradu tejto škody od neho vymáhať sám žalovaný. V tom čase žalobcovia o existencii kúpnej zmluvy nevedeli, dozvedeli sa o nej až od H. M., pri poškodení oplotenia a osadení jeho brány na spoločný plot v spoluvlastníctve žalobcov v podiele 5/6- tin. Žalobcovia preto požadujú v rámci finančného vyporiadania s odstupujúcim spoluvlastníkom, aby takto spôsobená škoda zo strany žalovaného bola od sumy vyporiadania odpočítaná v plnej výške, a teda aby bola zadosťučinená žalobcom, ktorí túto škodu nespôsobili, avšak na jej odstránenie museli vynaložiť svoje vlastné finančné prostriedky výlučne sami. Naviac žalovaný vystupoval v čase opravy plota proti záujmom žalobcov, keď stavebnému úradu v T. D. oznámil, že nesúhlasí s opravou plota, čo spôsobilo prieťahy pri oprave.
11. Opravným uznesením zo dňa 09.12.2020, č. k. 6C/123/2010-453 súd prvej inštancie po upozornení odvolacieho súdu opravil označenie žalobcov v záhlaví napadnutého rozsudku tak, že ako žalobcu 4./ označil G.. E. L., žalobkyňu 5./ U.. X. L., žalobcu 6./ F.. P. F., žalobkyňu 7./ F.. T. A., žalobcu 8./ G.. F. I. a žalobkyňu 9./ G.. N. I., t. j. po žalobcovi 3./ označenie každého z nasledovných žalobcov ponížil o jedno poradové číslo. V reakcii na tento procesný postup súdu prvej inštancie, v ktorom nereflektoval na to, že zmena označenia žalobcov 1./ až pôvodne 10./ v záhlaví napadnutého rozsudku (vypustením žalobkyne 4./, voči ktorej na základe späťvzatia žaloby konanie v jeho priebehu zastavil), sa nevyhnutne musela dotknúť a premietnuť aj do opravy výrokov I. a II. napadnutého rozsudku, odvolací súd postupom podľa § 224 CSP túto zrejmú nesprávnosť a výroky I. a II. napadnutého rozsudku zosúladil s označením žalobcov v záhlaví rozsudku v znení opravenom uznesením zo dňa 09.12.2020, č. k. 6C/123/2010-453. V napadnutom rozsudku v znení zo dňa 10.04.2018 boli ako žalobcovia 5./ a 6./ označení G.. E. L. a U.. X. L., ktorým bol prikázaní spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1/5-iny, žalobca 7./ F.. P. F. nadobudol podiel o veľkosti 1/10-iny, žalobkyňa 8./ F.. T. A. nadobudla podiel o veľkosti 1/10-iny a žalobcom 9./ a 10./ G.. F. I. a G.. N. I. podiel o veľkosti 1/5-iny. V zmysle opravy vykonanej uznesením zo dňa 09.12.2020 sú však G.. E. L. a U.. X. L. označení ako žalobcovia 4./ a 5./ (pôvodne 5./ a 6./), F.. P. F. ako žalobca 6./ (pôvodne ako žalobca 7./), F.. T. A. ako žalobkyňa 7./ (pôvodne ako žalobkyňa 8./) a G.. F. I. a G.. N. I. ako žalobcovia 8./ a 9./ (pôvodne ako žalobcovia 9./ a 10./). Predmetná oprava vykonaná odvolacím súdom sa tak týka výlučne zrejmej nesprávnosti v označení žalobcov v napadnutom výroku po vykonaní opravy súdom prvej inštancie uznesením zo dňa 09.12.2020 a nemení samotnú obsahovú stránku spôsobu vyporiadania podielového spoluvlastníctva sporových strán (veľkosti podielov ani povinnosti na vyplatenie vyrovnacieho podielu).
12. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 CSP), preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu (§ 367 ods. 2 veta druhá CSP), prejednal odvolanie žalobcov 1./ až 9./ bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario v spojení s § 219 ods. 3 CSP) a viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP) dospel k záveru, že odvolanie žalobcov 1./ až 9./ nie je dôvodné, dôvodné je len odvolanie žalovaného voči rozhodnutiu súdu o nároku na náhradu trov konania. Po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na rozhodnutie vo veci, z vykonaného dokazovania vyvodil správne skutkové závery, na zistený skutkový stav aplikoval príslušné ustanovenia a vec správne právne posúdil. Žalobcovia 1./ až 9./ v odvolaní neprezentovali žiadne relevantné argumenty, ktoré by boli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia a ich subjektívna nespokojnosť s rozhodnutím nemôže byť sama o sebe dôvodom pre spochybnenie jeho vecnej správnosti.
13. Podľa § 142 ods. 1 zák. č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení účinnom v čase vyporiadania podielového spoluvlastníctva (ďalej len „OZ“) ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a účelné využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.
14. V prejednávanej veci súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom rozhodol o zrušení podielového spoluvlastníctva sporových strán a prikázaní spoluvlastníckeho podielu žalovaného o veľkosti 1/6 rovnakým dielom medzi ostatných spoluvlastníkov, t. j. žalobcov 1./ až 9./ za náhradu vo výške 10.430,69 eura. Žalobcovia 1./ a ž 9./ v odvolacom konaní namietali výšku žalovanému priznanej primeranej náhrady, ktorá podľa nich vychádzala z ocenenia parciel vrátane prístupovej komunikácie, ktorá sa na nich nachádzala, a to aj napriek tomu, že žalovaný a ani jeho právny predchodca nikdy neboli spoluvlastníkmi tejto komunikácie, ale len pozemku evidovaného v katastri nehnuteľností ako záhrada, nakoľko sa na jej výstavbe finančne nepodieľali. Priznaním finančnej náhrady nezohľadňujúcej túto skutočnosť vzniká podľa nich na strane žalovaného neoprávnený majetkový prospech. Súdu prvej inštancie v odvolaní vytkli, že nesprávne vyhodnotil, že ponížením finančnej náhrady žiadajú od žalovaného náhradu nákladov za výstavbu tejto komunikácie. Z dôvodu, že žalovaný bol len vlastníkom pozemku a nie na ňom sa nachádzajúcej prístupovej komunikácie, navrhli, aby odvolací súd od hodnoty predmetu spoluvlastníctva odpočítal výšku investície žalobcov do vybudovania prístupovej komunikácie a z tejto sumy určil výšku spoluvlastníckeho podielu žalovaného. Zároveň zotrvali aj na požiadavke z takto určenej sumy vo výške 4.574,69 eura odpočítať sumu 843,13 eura zodpovedajúcu náhrade škody spôsobenej na oplotení pozemku H. M., konanie ktorého odsúhlasil a zodpovedá zaň žalovaný.
15. K odvolacej námietke žalobcov 1./ až 9./ týkajúcej sa nezohľadnenia skutočnosti, že žalovaný ani jeho právny predchodca sa finančne nepodieľali na výstavbe prístupovej komunikácie nachádzajúcej sa na pozemkoch, ktoré sú predmetom vyporiadania, odvolací súd uvádza, že z obsahu súdneho spisu nepochybne vyplýva, že žalobcovia 1./ až 9./ vzhľadom k skutočnosti, že v znalcom určenej hodnote spoluvlastníckeho podielu žalovaného vo výške 10.546,56 eura je zahrnutá aj hodnota prístupovej komunikácie, na výstavbe ktorej sa žalovaný nepodieľal, žiadali, aby súd od takto určenej hodnoty spoluvlastníckeho podielu, s ktorou sa stotožnili (nenamietajúc v danom štádiu konania, že žalovaný nie je podielovým spoluvlastníkom pozemku vrátane prístupovej komunikácie), odpočítal nimi uvedené náklady vynaložené výlučne na výstavbu a udržiavanie spoločnej prístupovej komunikácie, resp. odpočítať od sumy vyporiadania podiel žalovaného/ jeho právneho predchodcu na výstavbe a udržiavaní spoločnej veci a v ďalšom finančne vyčíslili výšku investície na výstavbu komunikácie pripadajúcu na jeden spoluvlastnícky podiel (viď napr. vyjadrenie žalobcov 1./ až 9./ zo dňa 17.02.2014 na č. l. 188 k znaleckému posudku). Obdobne aj v písomnej záverečnej reči žalobcov 1./ až 9./ zo dňa 30.01.2018 žalobcovia síce poukazujú, že predmetom darovania bola nehnuteľnosť charakterizovaná ako záhrada, no v ďalšom argumentujú tým, že od znalcom určenej hodnoty spoluvlastníckeho podielu žalovaného na nehnuteľnosti je potrebné odpočítať podiel spoluvlastníka G. P. na nákladoch na zhodnotenie spoločnej nehnuteľnosti- záhrady na prístupovú betónovú komunikáciu, a to časť nákladov pripadajúcich na žalovaného, ktorú za neho hradili oni. Celkom zavádzajúco a zjavne účelovo potom žalobcovia 1./ až 9./ v odvolaní prvoinštančnému súdu vyčítajú, že dospel k nesprávneho skutkovému záveru, keď ustálil, že žalobcovia 1./ až 9./ v konaní v rámci vyporiadania podielového spoluvlastníctva žiadali započítať výšku nákladov na vybudovanie prístupovej komunikácie na predmetných pozemkoch. Rovnako nereflektujú ani ďalšiu v tomto svetle zásadnú skutočnosť, a to že výška nákladov na vybudovanie prístupovej komunikácie na vyporiadavaných parcelách odhliadnuc od časového aspektu (vybudovaná v roku 2001) nepredstavuje hodnotu prístupovej komunikácie v čase vyporiadavania podielového spoluvlastníctva. Ich argumentácia v tomto smere je však odhliadnuc od uvedeného právne neopodstatnená a nemožno jej priznať úspech. Pokiaľ žalobcovia 1./ až 9./ v konaní pred súdom prvej inštancie nástojili na započítaní časti nákladov na vybudovanie prístupovej komunikácie pripadajúcich na žalovaného voči výške primeranej náhrady za vyporiadanie podielového spoluvlastníctva prináležiacej žalovanému ako odstupujúcemu spoluvlastníkovi odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie postupoval správne, pokiaľ tejto požiadavke nevyhovel a osobitným výrokom žalobu v tejto časti, t. j. v časti žalobcami uplatnených započítacích nárokov, zamietol.
16. Úvodom odvolací súd považuje za potrebné poukázať na súdnou praxou ustálenú prípustnosť vyporiadania podielového spoluvlastníctva v tzv. širšom zmysle na základe návrhu strany sporu, príp. vzájomného návrhu, kedy okrem samotného vyporiadania sa súd vysporiada aj s označenými investíciami do nehnuteľnosti, ktorá je predmetom vyporiadania, a ktoré vznikli počas trvania podielového spoluvlastníctva účastníkov konania (obdobne viď rozsudok NS ČR sp. zn. 4Cz 11/69, R 40/1970, R 1/1975, R 37/982, rozsudok NS ČR sp. zn. 3Cz 9/1989, R 46/1991, rozsudok NS ČR sp. zn. 22Cdo/1640/2006, sp. zn. 22Cdo/1596/2000, rozsudok NS SR sp. zn. 2Cdo/53/2004, ZSP 3/2007, uznesenie NS SR zo dňa 27.02.2012, sp. zn. 4MCdo/12/2011 a iné). Na rozdiel od širšieho vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ktoré zaniká už právoplatnosťou rozhodnutia o rozvode a nie rozhodnutia o vyporiadaní BSM je však potrebné zohľadniť, že v dôsledku konštitutívneho charakteru rozhodnutia, ktorým súd vyporiadania podielové spoluvlastníctvo, a až na základe ktorého vzniká samotný nárok, nie je možné akékoľvek investície či náklady na nehnuteľnosť počas trvania podielového spoluvlastníctva vzájomne započítať s primeranou náhradou, ktorú súd uloží zaplatiť podielovým spoluvlastníkom odstupujúcemu spoluvlastníkovi, a ktorá sa stáva splatnou až po uplynutí súdom stanovenej paričnej lehoty (R 46/1991). Uvedené priamo vyplýva z ust. § 581 ods. 2 veta druhá OZ, v zmysle ktorého voči splatnej pohľadávke (pohľadávka titulom investície či nákladov) nie je možné započítať pohľadávku, ktorá nie je splatná (súdom určená primeraná náhrada za vyporiadanie). Práve z uvedeného dôvodu nie je možné investície či náklady na spoločnú nehnuteľnosť uplatňovať len prostredníctvom obrany (kompenzačnej námietky) a súd o takejto žalobnej požiadavke musí vždy rozhodnúť samostatným výrokom.
17. V danom prípade súd prvej inštancie žalobcom 1./ až 9./ nepriznal voči žalovanému nárok na zaplatenie sumy 5.971,87 eura majúc za to, že žalovaný sa k tejto povinnosti žiadnym spôsobom nezaviazal a pokiaľ takýto záväzok na seba prebral jeho právny predchodca, ktorý cestu budoval (otec G. P., X..), mali si žalobcovia tento nárok uplatňovať voči nemu, nakoľko darovacou zmluvou takáto povinnosť na žalovaného neprešla. S uvedeným právnym záverom sa odvolací súd plne stotožňuje. Pre zdôraznenie jeho správnosti poukazuje na to, že podľa nesporných skutkových tvrdení prístupová komunikácia bola na predmetných parcelách vybudovaná ešte pred darovaním podielu na dotknutých pozemkoch žalovanému (10/2004), t. j. v čase keď účastníkom spoluvlastníckeho vzťahu so žalobcami 1./ až 9./ bol otec žalovaného, G. P., X.. Tieto investície, ktoré nepochybne aj podľa záverov znaleckého dokazovania zhodnotili nehnuteľnosť, by tak mohli byť zohľadnené len pri vyporiadaní podielového spoluvlastníctva medzi žalobcami 1./ až 9./ a G. P., X.. Pokiaľ však po ich vynaložení došlo k zmene v spoluvlastníckom vzťahu, do ktorého v dôsledku darovania vstúpil žalovaný, refundáciu týchto nákladov si žalobcovia 1./ až 9./ mali uplatňovať samostatnou žalobou voči G. P., X.., ako v konaní správne namietal žalovaný. Pokiaľ tak neurobili, uvedené bez ohľadu na morálnu stránku veci nemôže byť na ťarchu žalovaného, ktorý vo vzťahu k týmto nákladom nie je voči žalobcom 1./ až 9./ pasívne vecne legitimovaný. Rovnako správne a v súlade s ust. § 500 ods. 2 OZ prvoinštančný súd uviedol, že darovaním nehnuteľnosti žalovanému neprešli na neho neuspokojené záväzky právneho predchodcu žalobcu viaznuce na nehnuteľnosti.
18. Pokiaľ sa žalobcovia v odvolacom konaní sústredili na skutočnosť, že žalovaný ani jeho právny predchodca nebol nikdy vlastníkom prístupovej komunikácie a ich povinnosť na primeranú náhradu mala zodpovedať výlučne oceneniu pozemku (záhrady) bez prístupovej komunikácie odvolací súd uvádza, že v konaní nebolo preukázané, že by namietaná prístupová komunikácia, ktorá podľa nesporných skutkových tvrdení predstavuje spevnenú betónovú plochu slúžiacu na prístup k rodinným domom vo vlastníctve žalobcov 1./ až 9./, mala predstavovať samostatnú nehnuteľnosť v občianskoprávnom zmysle. Len v dôsledku spevnenia predmetnej cesty, t. j. technickej úpravy pozemku, nedošlo k vzniku novej nehnuteľnosti nachádzajúcej sa na vyporiadavaných parcelách a z občianskoprávneho hľadiska sa jedná len o zhodnotenie predmetných parciel. Na uvedené nemá vplyv ani skutočnosť, že v katastri nehnuteľností sú aj v súčasnosti tieto pozemky evidované ako záhrady a tiež skutočnosť, že pre realizáciu stavebných prác na vybudovanie prístupovej komunikácie bolo potrebné stavebné povolenie a užívanie stavebný zákon podmieňuje vydaním kolaudačného rozhodnutia. Súdna prax dospela k záveru, že nemožno hovoriť o samostatnej nehnuteľnosti v právnom zmysle slova, hoci ide o výsledok stavebných prác, ktoré podliehajú administratívnemu konaniu, pokiaľ výsledok stavebných prác má iba povahu technickej úpravy pozemku (napr. rôzne spevnenia pozemku prostredníctvom betónu či iných stavebných materiálov a postupov) a tento výsledok nemožno od stavby odlíšiť a v tejto súvislosti je irelevantné aj to, že by spĺňala charakter stavby v zmysle stavebných predpisov.
19. V súvislosti s ďalšou žalobnou požiadavkou na zohľadnenie nároku na náhradu škody na oplotení pozemku spôsobenom H. M., odvolací súd uvádza, že základom pre to, aby určitý nárok mohol byť vyporiadaný v rámci širšieho vyporiadania podielového spoluvlastníctva je, že sa musí jednať o majetkové právo (nárok), ktoré vzniklo medzi účastníkmi v súvislosti s existenciou ich podielového spoluvlastníctva k veci a ak zrušením podielového spoluvlastníctva niektorý zo spoluvlastníkov je na takto vzniknutom práve dotknutý (napr. rozsudok NS SR sp. zn. 2Cdo/53/2004). Žalobcovia 1./ až 9./ v rámci širšieho vyporiadania podielového spoluvlastníctva žiadali zohľadniť nárok na náhradu škody, ktorá im za trvania spoluvlastníckeho vzťahu mala byť spôsobená H. M. so súhlasom žalovaného. Predmetný zodpovednostný nárok však podľa odvolacieho súdu nemožno uplatňovať v rámci vyporiadania podielového spoluvlastníctva, nakoľko tento nárok nemá základ v spoluvlastníckom vzťahu, vzniká bez ohľadu na jeho existenciu, a pre jeho založenie je nevyhnutné splnenie zákonných podmienok, ktoré rovnako nevychádzajú z podstaty podielového spoluvlastníctva medzi sporovými stranami. Takýto nárok nemožno preto uplatňovať a subsumovať pod širšiu likvidáciu spoluvlastníckych vzťahov, ako to nesprávne urobili žalobcovia 1./ až 9./. Odhliadnuc od uvedeného aj v tomto smere možno konštatovať správnosť súdom prvej inštancie prijatých záverov, keď správne uzavrel, že žalobcovia 1./ až 9./ v konaní nepreukázali, že by za uplatnenú škodu zodpovedal podľa § 420 ods. 1 OZ žalovaný. Žalobcovia 1./ až 9./ v priebehu celého konania argumentovali tým, že túto škodu na oplotení spoločnej nehnuteľnosti spôsobil H. M. (nie žalovaný). Túto argumentáciu doplnili tým, že žalovaný mal údajne dať pokyn, resp. súhlas s jeho konaním, čo ostalo výlučne v rovine nepreukázaných tvrdení. Tento žalobcami 1./ až 9./ prezentovaný skutkový záver nevyplýva ani z dôkazov, na ktoré v odvolaní poukazovali (kúpna zmluva uzatvorená medzi žalovaným a H. M. či nájomná zmluva). Nemožno prisvedčiť záveru žalobcov 1./ až 9./, že žalovaný uzatvorením kúpnej či nájomnej zmluvy udelil súhlas na poškodenie oplotenia spoločnej nehnuteľnosti. Ďalšie uvedené skutočnosti týkajúce sa vystupovania žalovaného pri ohlásení opravy plota sú vo vzťahu k založeniu zodpovednosti žalovaného právne irelevantné. Pokiaľ žalobcovia 1./ až 9./ v odvolaní namietali aj nevykonanie dokazovania výsluchom žalovaného a jeho právneho predchodcu (G. P.) k tejto skutočnosti, ako aj k predmetu darovania, prvoinštančným súdom, odvolací súd konštatuje, že navrhované dokazovanie ako už uviedol nie je spôsobilé zmeniť vecne a právne správne závery prvoinštančného súdu (viď odôvodnenie v úvode tohto odseku, ako aj v ods. 17 odôvodnenia). Žalovaný v celom konaní sporoval skutkové tvrdenie žalobcov 1./ až 9./, že by dal pokyn či súhlas s poškodením oplotenia a žalobcovia 1./ až 9./ okrem jeho výsluchu a výsluchu jeho právneho predchodcu nepredložili a neoznačili žiadne iné dôkazy (napr. výsluch H. M. a iné), ktoré by nasvedčovali nimi tvrdenému skutkovému stavu v súvislosti so škodou spôsobenou H. M., ktorej refundáciu si uplatňovali voči žalovanému. Odvolací súd len okrajovo poukazuje na viazanosť vymedzením predmetu konania žalobcami 1./ až 9./, ktorý si v rámci širšieho vyporiadania podielového spoluvlastníctva uplatnili zodpovednostný nárok na náhradu škody, nie nárok na náhradu nákladov na opravu oplotenia spoločnej nehnuteľnosti.
20. V intenciách vyššie uvedeného a bez ohľadu na žalobcami 1./ až 9./ načrtnutý morálny rozmer veci, odvolacej argumentácii žalobcov 1./ až 9./ z právneho hľadiska nie je možné priznať úspech. Nakoľko súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie vo veci, z vykonaného dokazovania vyvodil správne skutkové závery, na zistený skutkový stav aplikoval príslušné zákonné ustanovenia a vec správne právne posúdil, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch II. a III. podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.
21. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
22. Podľa § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
23. Obe sporové strany odvolaním napadli aj výrok IV. prvoinštančného rozsudku, ktorým nebol žiadnej zo sporových strán s odkazom na ust. § 257 CSP priznaný nárok na náhradu trov konania. Obe strany v odvolaní dôvodili tým, že vo veci neboli splnené podmienky pre výnimočnú aplikáciu ust. § 257 CSP. Súd prvej inštancie za dôvody hodné osobitného zreteľa označil pasivitu žalovaného pri riešení vyporiadania podielového spoluvlastníctva mimosúdnou cestou, pričom zároveň konštatoval, že žalobcovia mu za spoluvlastnícky podiel ponúkali neadekvátnu sumu a túto aj počas konania niekoľkokrát menili. Žalobcovia 1./ až 9./ v odvolaní poukázali na arogantné a vo vzťahu k mimosúdnemu vyriešeniu veci pasívne správanie žalovaného voči ostatným spoluvlastníkom, nerešpektovanie ustanovení o hospodárení so spoločnou vecou a potrebu iniciovať konanie o určení neplatnosti kúpnej zmluvy, postoj
po ohlásení opravy poškodeného plota, jeho neúčasť na pojednávaniach. Žalovaný zase v odvolaní argumentoval neakceptovateľnosťou právneho záveru súdu prvej inštancie, ktorý z nevyvíjania úsilia žalovaným o mimosúdne vyriešenie veci vyvodil nutnosť aplikácie ust. § 257 CSP na rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania. Poukázal naviac na protichodnosť tohto záveru prvoinštančného súdu, keď sám uznal, že žalobcovia 1./ až 9./ mu za spoluvlastnícky podiel núkali neadekvátnu finančnú náhradu, ako aj na to, že od samotného začiatku súdneho konania súhlasil s navrhovaným zrušením podielového spoluvlastníctva a za svoj podiel žiadal primeranú náhradu, zatiaľ čo žalobcovia 1./ až 9./ vyplatenie primeranej náhrady aj po vypracovaní znaleckého posudku podmieňovali neopodstatnenými požiadavkami.
24. Odchýlkou od procesnej zásady za zavinenie pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania je existencia dôvodov hodných osobitného zreteľa, ktorá umožňuje súdu vo výnimočných prípadoch neúspešnej strane, ktorú v zmysle zodpovednosti za výsledok zaťažuje povinnosť na náhradu trov konania, celkom alebo sčasti nepriznať nárok na náhradu trov konania (§ 257 CSP). Jedná sa o osobitné moderačné oprávnenie súdu, ktorého použiteľnosť vzhľadom na negatívne dopady na stranu, ktorá by inak mala nárok na náhradu trov konania, musí mať výnimočný charakter a musí zodpovedať osobitným okolnostiam daného prípadu. Pre rozhodnutie o nepriznaní nároku na náhradu trov konania podľa § 257 CSP musia byť kumulatívne splnené obe uvedené podmienky, a to danosť dôvodov hodných osobitného zreteľa a výnimočných okolností. Dôvody hodné osobitného zreteľa môžu byť dané vo vzťahu k určitým druhom konania alebo určitej procesnej situácii a nie je ich možné zovšeobecniť vo vzťahu k určitým typom konania, ale rozhodujúcim meradlom je individualizačný prvok (viď nález ÚS ČR sp. zn. III. ÚS 727/2000). Ďalším možným aspektom (spolu)majúcim vplyv na použitie tohto výnimočného ustanovenia sú sociálne dôvody niektorej zo strán sporu s tým, že len samotná nepriaznivá majetková situácia strany nezakladá bez ďalšieho dôvod na aplikáciu ust. § 257 CSP. Pri posudzovaní dôvodov hodných osobitného zreteľa súd prihliada aj na majetkové, osobné, sociálne, zárobkové a iné pomery všetkých strán sporu, okolnosti, ktoré viedli k uplatneniu práva na súde, postoj strán v konaní a iné (R 24/1964). Účelom tohto ustanovenia je aj odstránenie neprimeranej tvrdosti a zmiernenie situácií, v ktorých je nespravodlivé, aby tomu, kto sa dôvodne bránil alebo útočil, bol priznaný nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.
25. Odvolací súd dospel v intenciách vyššie uvedeného k záveru, že vo veci neboli splnené zákonné predpoklady pre moderáciu rozhodnutia o nároku na náhradu trov konania prostredníctvom ust. § 257 CSP. K opačnému záveru nemôže viesť žiaden zo žalobcami 1./ až 9./ uvádzaných dôvodov, z ktorých prevažná väčšina nie je ani v priamej príčinnej súvislosti s prejednávanou vecou, na čo poukazoval vo svojom vyjadrení aj žalovaný (skutočnosti ohľadom administratívneho konania v súvislosti s opravou plota, skutočnosti týkajúce sa uzatvárania kúpnej zmluvy medzi žalovaným a H. M. a jeho manželkou, ktoré boli predmetom samostatného súdneho konania). Rovnako len samotná pasivita protistrany pri pokuse o mimosúdne vyriešenie sporu sama o sebe bez ďalšie nezakladá záver pre aplikáciu ust. § 257 CSP a tento záver nemôže založiť ani skutočnosť, že pred začatím súdneho konania žalovaný požadoval od žalobcov neprimeranú náhradu. V súdnom konaní žalovaný skutočne súhlasil so žalobcami navrhnutým zrušením podielového spoluvlastníctva a spôsobom vyporiadania, svoju požiadavku obmedzil na vyplatenie primeranej náhrady. Túto bez ďalšieho a akýchkoľvek námietok akceptoval vo výške určenej súdom ustanoveným znalcom. Na druhej strane žalobcovia 1./ až 9./ od začiatku konania žiadali určiť finančnú náhradu v neprimerane nízkej výške, podľa výsledku sporu neoprávnene si voči žalovanému uplatňovali aj náklady na vybudovanie prístupovej komunikácie, náklady na jej napojenie na obecnú komunikáciu a nárok na náhradu škody. V dôsledku toho pôvodne navrhovali výšku primeranej náhrady 1.610 eur a po poslednej úprave žalobného petitu navrhovali, aby ich súd zaviazal na vyplatenie primeranej náhrady vo výške 3.615,69 eura. Komparujúc žalobné požiadavky žalobcov 1./ až 9./ a súdom priznanú výšku primeranej náhrady 10.430,69 eura v spojení so zamietnutím všetkých nárokov uplatnených tak v rámci širšieho vyporiadania podielového spoluvlastníctva ako aj nad jeho rámec (nárok na náhradu škody) možno jednoznačne konštatovať neúspech žalobcov v konaní, ktorý je podľa § 255 ods. 1 CSP vzhľadom na už uvedené okolnosti jedinou rozhodujúcou skutočnosťou pre rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania. Žalovanému, ktorý súhlasil so zrušením a vyporiadaním podielového spoluvlastníctva a plne akceptoval aj výšku znalcom určenej primeranej náhrady za jeho spoluvlastnícky podiel tak podľa § 255 ods. 1 CSP prináleží plný nárok na náhradu trov prvoinštančného konania. Podporne v tejto súvislosti odvolací súd poukazuje aj na právny záver vyslovený v uznesení NS ČR zo dňa 26.07.2017, sp. zn. 22Cdo 2767/2017, v zmysle ktorého ak je medzi podielovými spoluvlastníkmi zhoda na zrušení spoluvlastníctva a jeho
vyporiadaní prikázaním veci jednému zo spoluvlastníkov a nezhoda iba na výške primeranej náhrady, je pre posúdenie procesného úspechu rozhodný rozsudok v časti týkajúcej sa primeranej náhrady v porovnaní s procesnými stanoviskami účastníkov. S prihliadnutím na uvedené odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom IV. výroku podľa § 388 CSP zmenil tak, že žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
26. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa zásady úspechu vyjadrenej v ust. § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 a § 396 CSP. V odvolacom konaní plne úspešnému žalovanému priznal voči žalobcom 1./ až 9./ nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
27. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).