Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_6S-169-2018.pdf
PDF · 94.59 KB
Case nature
Subarea
6S/169/2018
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v právnej veci žalobcu: JUDr. R. F., bytom Š. Č.. XXX/XX, XXX XX Z., proti žalovanému: Ministerstvo vnútra SR, Prezídium Policajného zboru, Národná kriminálna agentúra Bratislava, Pribinova 2, 812 72 Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti postupu a nečinnosti správneho orgánu, takto
rozhodol:
I. Žalobu o d m i e t a.
II. Žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 20.11.2018 domáhal, aby súd uložil povinnosť povinnej osobe - MV SR, PPZ, NAKA, NJFP exp. Východ, Košice - vyšetrovateľovi PZ pplk. Mg. K.L. P. - správnemu orgánu, aby v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku vybavil žiadosť žalobkyne z 05.08.2018 v súlade so zák. č. 211/2000 Z. z. o slobode informácii v platnom znení a zároveň, aby súd v celom rozsahu zrušil písomné podanie vybavované a podpísané pplk. Ing. A. F. - zástupcom riaditeľa 06.09.2018 pod č. ČVS: PPZ-383/NKA-FP-VY-2013 s názvom: Vec: Odvolanie -k č. k. KÚV-7/20-1999 / ČVS: PPZ-383/NKAFP-VY-2013/ - odpoveď.
2. Z obsahu žaloby vyplýva, že žalobkyňa podaním zo 05.08.2018 žiadala orgán činný v trestnom konaní, t. j. povinnú osobu podľa zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov o zaslanie fotokópií dokumentov, týkajúcich sa trestnej veci a to: 1. „Predkladaciu správu“ pre prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky, vykonávajúceho dozor nad dodržiavaním zákonnosti v trestnej veci vedenej pod sp. zn.: ČVS: PPZ-383/NKA-FP-VY-2013 po skončení vyšetrovania, s uvedením dátumu expedície „správy“ a originálu vyšetrovacieho spisu prokurátorovi vykonávajúcemu dozor a dátumu prijatia veci Úradom špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky; 2. Písomný pokyn prokurátorky Godžovej číslo VII/1 GV 254/09-20 z 08.12.2009, podľa ktorého bol údajný skutok prijímania úplatku vzťahujúci sa na osobu žalobkyne vylúčený na samostatné konanie ČVS: KRP-13/OEK-PO-2010; 3. Písomný pokyn prokurátorky Godžovej číslo VII/1 GV 234/09-30 zo dňa 14.06.2010, ktorým boli obe trestné veci vzťahujúce sa na osobu žalobkyne spojené do spoločného konania; 4. Požiadavku, aby každá zaslaná fotokópia požadovaných dokumentov bola opatrená dátumom, úradnou pečiatkou a podpisom kompetentnej osoby s textom, že obsah dokumentu súhlasí s originálom dokumentu riadne žurnalizovaným nielen v rámci originálu vyšetrovacieho spisu, ale aj v jeho rovnopise. Predmetom podanej správnej žaloby preskúmanie zákonnosti postupu a nečinnosti vyšetrovateľa expozitúry Východ národnej jednotky finančnej polície národnej kriminálnej agentúry Prezídia Policajného zboru, ktorý mal podľa nej ignorovať jej žiadosť z 05.08.2018 podanú podľa zákona č. 211/2000 Z. z. a nesprístupniť jej požadované informácie. Preto mala žalobkyňa za to, že s poukazom na § 18 ods. 3 zákona č. 211/2000 Z. z. došlo k vydaniu fiktívneho rozhodnutia, ktorým bolo poskytnutie
informácie odmietnuté. Z uvedeného dôvodu žalobkyňa zaslala vyšetrovateľovi podanie označené ako „Vec: Odvolanie - k č. k. ČVS: KÚV-7/20-199 /ČVS: PPZ-383/NKA-FP-VY-2013/“ zo dňa 26.08.2018. Na uvedené podanie žalobkyne zo dňa 26.08.2018 bolo zo strany žalovaného reagované listom č. p.: ČVS: PPZ-383/NKA-FP-VY-2013 zo dňa 06.09.2018, ktorým jej bolo oznámené, že jej žiadosť z 05.08.2018 nebola od počiatku posudzovaná v režime zákona č. 211/2000 Z. z.. Podľa žalobkyne mali byť týmto postupom žalovaného porušené jej práva a právom chránené záujmy. Žalobkyňa vo svojej žalobe ďalej poukazuje na nálezy Ústavného súdu Slovenskej republiky a uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, v zmysle ktorých: a) môžu byť predmetom skúmania súdom aj rozhodnutia orgánov verejnej správy, ktoré nemajú predpísané formálne náležitosti, ak sa dotýkajú, alebo ak sa môžu dotknúť práv a právom chránených záujmov fyzických alebo právnických osôb; b) súdna prax ustálila, že rozhodnutím správneho orgánu je každé rozhodnutie, ktorým sa zakladajú, menia alebo rušia, alebo ktorým môžu byť priamo dotknuté práva a povinnosti právnických osôb a fyzických osôb; c) v právnom štáte z práva nemôže vzísť neprávo. Následne žalobkyňa odkázala na článok 12 ods. 1, ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky a nález Ústavného súdu Slovenskej republiky číslo IV. ÚS 14/17, ktoré odkazujú na princíp právnej istoty a jej komponent - predvídateľnosť práva. Žalobkyňa vo svojej žalobe ďalej tvrdí, že list žalovaného č. p.: ČVS: PPZ-383/NKA-FP-VY-2013 zo dňa 06.09.2018 je podľa nej nejasný, neurčitý a nepreskúmateľný, nakoľko až v ňom jej bolo oznámené postúpenie žiadosti na zaujatie stanoviska tlačovému odboru žalovaného bez toho, aby jej bol zrejmý konkrétny dátum postúpenia jej žiadosti a tiež bez toho, aby jej bolo toto postúpenie dané na vedomie, čím podľa žalobkyne malo dôjsť k porušeniu § 15 ods. 1 a 2 zákona č. 211/2000 Z. z. Následne žalobkyňa uvádza, že je už takmer 20 rokov neúčinne trestne stíhaná, čo malo byť konštatované aj právoplatným uznesením Špecializovaného trestného súdu č. k. PK-2T/12/2016-3187, IČS: 9516100047 zo dňa 03.08.2016, ktorý odmietol obžalobu Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky zo dňa 01.04.2016 sp. zn. VII/1 GV 36/15/1000-37, podanú na jej osobu a vec vrátil pre závažné procesné chyby, najmä také, ktoré sa týkali práv obhajoby. Následne žalobkyňa tvrdí, že 20 rokov trvajúce stíhanie jej osoby je založené len na torze vyšetrovacieho spisu, keďže jeho krádež z kancelárie pôvodného vyšetrovateľa Policajného zboru nie je doposiaľ objasnená.
3. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe zo dňa 22.03.2019 uviedol, že z chronológie prípadu vyplýva, že žiadateľka, ktorej prináleží procesné postavenie obvinenej v trestnej veci vedenej pod ČVS: PPZ-383/ NKA-FP-VY2013 sa domáha informácií a fotokópií z označeného tohto trestného spisu nie podľa osobitného právneho predpisu, ktorým je Trestný poriadok, ale podľa všeobecného právneho predpisu upravujúceho právo na informácie, teda podľa zákona č. 211/2000 Z. z. V tejto súvislosti si žalovaný dovoľuje uviesť, že Trestný poriadok poskytuje extenzívny rozsah práv osobe obvinenej, avšak podľa zákona č. 211/2000 Z. z. by bol jej nárok na informácie vylúčený, nakoľko by bol uplatnený obmedzujúci dôvod sprístupnenia informácií s poukazom na ustanovenie § 11 ods. 1 písm. d) zákona č. 211/2000 Z. z.. Žalobkyňa sa rozhodla neakceptovať uzrozumenie žalovaného zo dňa 06.09.2018 o tom, že pokiaľ jej prináleží procesné postavenie obvinenej v konkrétnom trestnom konaní a z tohto trestného konania požaduje informácie alebo dokumenty, týchto práv je nenáležité sa dovolávať prostredníctvom zákona č. 211/2000 Z. z., teda zákona, ktorý upravuje slobodu informácií, nakoľko jej práva a povinnosti sú regulované Trestným poriadkom a preto o nich môže rozhodnúť výlučne orgán činný v trestnom konaní a v štádiu súdneho konania iba súd. Žalovaný považuje žalobu žalobkyne v celom rozsahu za nedôvodnú a neopodstatnenú. Žalobkyňa mala a aj v súčasnosti má možnosť oboznámiť sa s celým obsahom vyšetrovacieho spisu, viažuceho sa k jej osobe. V prípade, že žalobkyňa má záujem disponovať materiálmi, ktoré sa týkajú jej trestnej veci, mala a aj v súčasnosti má možnosť postupovať podľa Trestného poriadku a oboznámiť s tými materiálmi a listinami, o ktoré má žalobkyňa záujem a nie podávať podľa žalovaného neúčelné až nezmyselné žiadosti podľa zákona č. 211/2000 Z. z. a následne podávať takéto nijako neopodstatnené až neprípustné žaloby. Žalovaný má za to, že postupoval správne, keď podanie žalobkyne zo dňa 05.08.2018 nevyhodnotil a ani neriešil v intenciách zákona č. 211/2000 Z. z., ale túto posúdil podľa jej obsahu, a subsumoval ju pod inštitút trestného práva. Žalovaný preto považuje žalobu v celom rozsahu za neopodstatnenú. Absolútne nedôvodnou a neopodstatnenou je podľa žalovaného námietka žalobkyne, že mala byť s poukazom na ustanovenie § 15 zákona č. 211/2000 Z. z. informovaná o postúpení jej žiadosti na tlačový odbor žalovaného, nakoľko tento krok, žiadosť o stanovisko, nebol procesným úkonom postúpenia žiadosti podľa § 15 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z. z. a preto ani nevznikla povinnosť upovedomenia žalobkyne s poukazom na § 15 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z. z.. Okolnosti komunikácie jednotlivých útvarov žalovaného s tlačovým odborom žalovaného sú výrazom internej praxe v podmienkach žalovaného v prípadoch, kedy je podanie fyzickej alebo právnickej osoby síce označené v medziach zákona č. 211/2000 Z. z., avšak s ohľadom na skutkové
okolnosti a so zohľadnením pôsobenia iných právnych predpisov, je potrebné rozhodnúť o subsumovaní merita podania tomu právnemu predpisu, ktorý vec náležite reguluje. Ustanovenie § 15 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z. z. rieši situácie, kedy: 1. štátny orgán reálne koná v intenciách zákona č. 211/2000 Z. z. a súčasne 2. zistí, že požadovanú informáciu nemá k dispozícii a zároveň 3. zistí subjekt, ktorý touto informáciou disponuje. Po splnení vyššie uvedených troch hmotnoprávnych podmienok následne podľa § 15 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z. z. žiadosť povinná osoba postúpi, o čom vyrozumie žiadateľa. Táto situácia však v prípade žalobkyne nenastala. Podanie žalobkyne nebolo posudzované a ani vybavované podľa zákona č. 211/2000 Z. z., a aj z uvedeného dôvodu je námietka žalobkyne o tom, že mala byť o postúpení jej žiadosti na tlačový odbor žalovaného vyrozumená, irelevantná a to nie len z dôvodu, že žiadosť nebola posudzovaná ako žiadosť o informácie v zmysle zákona č. 211/2000 Z. z. ale tiež z dôvodu, že k žiadnemu postúpeniu jej žiadosti ani reálne nedošlo. S poukazom na vyššie uvedené považuje žalovaný tvrdenia žalobkyne o tom, že žiadosť žalobkyne mala byť podriadená inštitútu postúpenie žiadosti podľa § 15 zákona č. 211/2000 Z. z. za právne bezvýznamné a nedôvodné. Rovnako za právne bezvýznamné a nedôvodné v súvislosti s podanou správnou žalobou považuje žalovaný tvrdenia žalobkyne o tom, že je už takmer 20 rokov neúčinne trestne stíhaná, čo malo byť konštatované aj právoplatným uznesením Špecializovaného trestného súdu, ktorý odmietol obžalobu Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky podanú na jej osobu a vec vrátil pre závažné procesné chyby, týkajúce sa práv obhajoby, ako aj o tom, že stíhanie jej osoby je založené len na torze vyšetrovacieho spisu, keďže jeho krádež z kancelárie pôvodného vyšetrovateľa Policajného zboru nie je doposiaľ objasnená. Uvedené tvrdenia podľa žalovaného pod správny prieskum nespadajú a rovnako tieto tvrdenia nemajú podľa žalovaného ani priamu príčinnú súvislosť s podstatou podanej správnej žaloby, ktorou má byť podľa žalovaného preskúmanie postupu žalovanej vo veci žiadosti žalobkyne o informácie zo dňa 05.08.2018. Nálezy Ústavného súdu Slovenskej republiky a uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky na ktoré žalobkyňa poukazuje riešia skôr otázky všeobecného charakteru, ktoré sú aplikovateľné na rôznorodé prípady. Žalovaný má však za to, že tieto nijako nepreukazujú opodstatnenosť žaloby žalobkyne. Žalovaný uviedol, že v prípade žalobkyne sa nejedná o prvú žalobu tohto typu v spojení s vybavovaním jej žiadosti, ktorú podala podľa zákona č. 211/2000 Z. z. Obdobne žalobkyňa postupovala aj v prípade jej žiadosti zo dňa 17.06.2018, ktorú adresovala totožnému vyšetrovateľovi Policajného zboru, rovnako podľa zákona č. 211/2000 Z. z. rovnako s požiadavkou na zaslanie listín alebo iných informácií z vyšetrovacieho spisu ČVS: PPZ-383/NKA-FP-VY-2013. Aj v danom prípade išlo o stav, kedy žiadosť taktiež nebola klasifikovaná v intenciách zákona č. 211/2000 Z. z., ale v intenciách Trestného poriadku. Konanie o tejto správnej žalobe je vedené na Krajskom súde v Košiciach pod sp. zn. 6S/134/2018. O tejto vecne príslušný súd rozhodol uznesením sp. zn. 6S/134/2018 zo dňa 11.10.2018 tak, že žalobu odmietol. Žalobkyňa voči uvedenému uzneseniu podala kasačnú sťažnosť, o ktorej v súčasnosti nie je rozhodnuté. Správnu žalobu, ktorú žalobkyňa podala, považuje žalovaný za irelevantnú až absurdnú, o ktorej nie je dôvodné konať v správnom súdnictve a to s poukazom na osobitný trestnoprávny predpis upravujúci vzťahy medzi obvineným z trestného činu a štátom. Predmetom prieskumu v rámci správneho súdnictva môžu byť len také správne akty a činnosť orgánov verejnej správy, ktoré sú realizované pri výkone pôsobnosti v oblasti verejnej správy. Verejno - správnu pôsobnosť možno vymedziť ako zákonom ustanovené vrchnostenské oprávnenie orgánu verejnej správy rozhodovať o právach, právom chránených záujmoch, alebo povinnostiach fyzických a právnických osôb, resp. tieto normatívne určovať. Nie každý výkon orgánu verejnej správy má povahu výkonu verejnej správy. Takýto je napríklad aj postup policajných orgánov v trestnom konaní. Policajný orgán v trestnom konaní má postavenie orgánu činného v trestnom konaní, ktorého postup je upravený predovšetkým ustanoveniami Trestného poriadku. Z obsahu žaloby vyplýva, že žalobkyňa žiadala informácie od vyšetrovateľa, t. j. orgánu činného v trestnom konaní. Avšak vyšetrovateľ, ako orgán činný v trestnom konaní, nie je orgánom verejnej správy, ktorý vykonáva činnosť v oblasti verejnej správy, ale je činný v oblasti, ktoré upravuje iné odvetvie práva. Okrem uvedeného, posudzovanie postupu, činnosti, eventuálne nečinnosti orgánu činného v trestnom konaní nepatrí do kompetencie správneho súdu.
4. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy, a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy, alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde (§ 2 ods. 2 SSP).
5. Podľa § 4 Správneho súdneho poriadku orgány verejnej správy sa na účely tohto zákona rozumejú: a) orgány štátnej správy, b) orgány územnej samosprávy, ktorými sú obce, mestá, a v hlavnom meste Slovenskej republiky Bratislava a v meste Košice mestské časti a samosprávne kraje, c) orgány záujmovej samosprávy, ktorým osobitný predpis zveril rozhodovanie o právach, právom chránených záujmoch, a povinnostiach fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy, d) právnické osoby a fyzické osoby, ktorým osobitný predpis zveril rozhodovanie o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy, e) štátne orgány, iné orgány alebo subjekty, ktorým osobitný predpis zveril rozhodovanie o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy.
6. Podľa § 2 ods. 1, 2, 3 a 4 zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám v znení neskorších predpisov osobami povinnými podľa tohto zákona sprístupňovať informácie (ďalej len „povinné osoby“) sú štátne orgány, obce, vyššie územné celky, ako aj tie právnické osoby a fyzické osoby, ktorým zákon zveruje právomoc rozhodovať o právach a povinnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb v oblasti verejnej správy, a to iba v rozsahu tejto ich rozhodovacej činnosti.
Povinnými osobami sú ďalej právnické osoby zriadené zákonom a právnické osoby zriadené štátnym orgánom, vyšším územným celkom, alebo osobou podľa osobitného zákona.
Povinnými osobami sú ďalej aj právnické osoby založené povinnými osobami podľa odseku 1 a 2.
Osobitný zákon môže ustanoviť povinnosť sprístupňovať informácie aj inej právnickej osobe, alebo fyzickej osobe.
7. Z citovaných ustanovení vyplýva, že predmetom prieskumu v rámci správneho súdnictva môžu byť len také správne akty a činnosť orgánov verejnej správy, ktoré sú realizované pri výkone pôsobnosti v oblasti verejnej správy. Verejno-správnu pôsobnosť možno vymedziť ako zákonom ustanovené vrchnostenské oprávnenie orgánu verejnej správy rozhodovať o právach, právom chránených záujmoch, alebo povinnostiach fyzických a právnických osôb, resp. tieto normatívne určovať. Nie každý výkon orgánu verejnej správy má povahu výkonu verejnej správy. Takýto je napríklad aj postup policajných orgánov v trestnom konaní.
8. Policajný orgán v trestnom konaní má postavenie orgánu činného v trestnom konaní, ktorého postup je upravený predovšetkým ustanoveniami zákona č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov.
9. Z obsahu žaloby a pripojených príloh vyplýva, že žalobkyňa žiadala informáciu od vyšetrovateľa, t.j. orgánu činného v trestnom konaní. Vyšetrovateľ - orgán činný v trestnom konaní nie je orgánom verejnej správy, ktorý vykonáva činnosť v oblasti verejnej správy, ale je činný v oblasti, ktoré upravuje iné odvetvie práva. Posudzovanie správnosti postupu, činnosti, eventuálne nečinnosti orgánu činného v trestnom konaní, nepatrí do kompetencie správneho súdu.
10. Podľa § 98 ods. 1 písm. g) Správneho súdneho poriadku správny súd uznesením odmietne žalobu, ak je neprípustná.
11. Z uvedených dôvodov súd žalobu podľa citovaného ustanovenia Správneho súdneho poriadku odmietol.
12. Podľa § 170 písm. a) Správneho súdneho poriadku žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania, ak žaloba bola odmietnutá.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť.
V kasačnej sťažnosti sa uvedú všeobecné náležitostí podania to znamená, ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, ako aj označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 Správneho súdneho poriadku (ďalej len "sťažnostné body") sa podáva a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh), podpis a spisová značka konania.
Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body") a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm.g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.
Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.