Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6S/57/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Tatiany Sabadošovej, členov senátu Mareka Kotoru JUDr. a Pavla Tkáča, v právnej veci žalobkyne: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XX, XXX XX E. proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Prezídium Policajného zboru, Národná kriminálna agentúra Bratislava, so sídlom Pribinova 2, 812 72 Bratislava, v konaní o preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. ČVS: F./NKA-FP-VY-2013 zo dňa 06.09.2018, takto

rozhodol:

I. Z r u š u j e písomné oznámenie žalovaného Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, Prezídium Policajného zboru, národná kriminálna agentúra, národná jednotka finančnej polície, expozitúra Východ č. ČVS: F./NKA-FP-VY-2013 zo dňa 06.09.2018 označené ako Vec: Odvolanie – k ČVS: KÚV-7/20-1999/ ČVS:F./NKA-FP-VY-2013/-odpoveď a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.

II. Žalobkyni p r i z n á v a voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu dňa 20.11.2018 domáhala, aby súd uložil povinnosť povinnej osobe - MV SR, PPZ, NAKA, NJFP exp. Východ, Košice - vyšetrovateľovi PZ pplk. Mg. G. H. - správnemu orgánu, aby v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku vybavil žiadosť žalobkyne z 05.08.2018 v súlade so o slobode informácii v platnom znení a zároveň, aby súd v celom rozsahu zrušil písomné podanie vybavované a podpísané F. I. I. C. - zástupcom riaditeľa 06.09.2018 pod č. ČVS: F./NKA-FP-VY-2013 s názvom: Vec: Odvolanie -k č. k. -1999 / ČVS: F./NKAFP- VY-2013/ - odpoveď.

Žalovaný v preskúmavanom rozhodnutí uviedol, že na základe listu žalobkyne zo dňa 26.08.2018 – odvolanie – k ČVS:KÚV-7/20-1999 / ČVS:PPZ-383-NKA-FP-VY-2013/, ktorým ako odvolateľka podala odvolanie z dôvodu, že F. J. G. H. ako povinná osoba žiadnym spôsobom nereagoval na jej žiadosť z 05.08.2018 v zákonom stanovenej lehote, oznamuje, že uvedená žiadosť bola zaslaná na zaujatie stanoviska tlačovému odboru kancelárie ministra vnútra Slovenskej republiky, ktorý je gestorom poskytovania informácií v podmienkach ministerstva; podľa tohto stanoviska žiadosť z 05.08.2018 nie je žiadosťou podľa zákona o slobode informácií z dôvodu, že žalobkyni prináleží procesné postavenie obvinenej; žiadosť má byť riešená v režime príslušnými orgánmi činnými v trestnom konaní. Z uvedeného dôvodu, že predmetná žiadosť nebola od počiatku posudzovaná v režime zákona o slobode informácií, nemožno aktuálne podanie – „ODVOLANIE“ za žiadnych okolností posudzovať v medziach opravného prostriedku podľa zákona upravujúceho slobodu informácií. V konkrétnostiach, ak nebolo konané podľa zákona o slobode informácií, nemohlo byť vydané ani fiktívne rozhodnutie podľa tohto zákona. Keďže podanie zo dňa 26.08.2018 nie je opravným prostriedkom podľa zákona o slobode informácií, a teda neprichádza do úvahy rozhodnutie autoremedúrou podľa zákona

č. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov, ani predloženie druhostupňovému orgánu podľa správneho poriadku (vedúci ústredného orgánu štátnej správy).

Z obsahu žaloby vyplýva, že žalobkyňa podaním zo 05.08.2018 žiadala orgán činný v trestnom konaní, t. j. povinnú osobu podľa o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) o zaslanie fotokópií dokumentov, týkajúcich sa trestnej veci a to: 1. predkladaciu správu pre prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky, vykonávajúceho dozor nad dodržiavaním zákonnosti v trestnej veci vedenej pod sp. zn.: ČVS: F./NKA-FP-VY-2013 po skončení vyšetrovania, s uvedením dátumu expedície „správy“ a originálu vyšetrovacieho spisu prokurátorovi vykonávajúcemu dozor a dátumu prijatia veci Úradom špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky; 2. písomný pokyn prokurátorky Godžovej číslo VII/1 GV 254/09-20 z 08.12.2009, podľa ktorého bol údajný skutok prijímania úplatku vzťahujúci sa na osobu žalobkyne vylúčený na samostatné konanie ČVS: KRP-13/OEK-PO-2010; 3. písomný pokyn prokurátorky Godžovej číslo VII/1 GV 234/09-30 zo dňa 14.06.2010, ktorým boli obe trestné veci vzťahujúce sa na osobu žalobkyne spojené do spoločného konania; 4. požiadavku, aby každá zaslaná fotokópia požadovaných dokumentov bola opatrená dátumom, úradnou pečiatkou a podpisom kompetentnej osoby s textom, že obsah dokumentu súhlasí s originálom dokumentu riadne žurnalizovaným nielen v rámci originálu vyšetrovacieho spisu, ale aj v jeho rovnopise. Predmetom podanej správnej žaloby preskúmanie zákonnosti postupu a nečinnosti vyšetrovateľa expozitúry Východ národnej jednotky finančnej polície národnej kriminálnej agentúry Prezídia Policajného zboru, ktorý mal podľa nej ignorovať jej žiadosť z 05.08.2018 podanú podľa a nesprístupniť jej požadované informácie. Preto mala žalobkyňa za to, že s poukazom na došlo k vydaniu fiktívneho rozhodnutia, ktorým bolo poskytnutie informácie odmietnuté. Z uvedeného dôvodu žalobkyňa zaslala vyšetrovateľovi podanie označené ako „Vec: Odvolanie - k č. k. ČVS: KÚV-7/20-199 /ČVS: F./NKA-FP-VY-2013/“ zo dňa 26.08.2018. Na uvedené podanie žalobkyne zo dňa 26.08.2018 bolo zo strany žalovaného reagované listom č. p.: ČVS: F./NKA-FP-VY-2013 zo dňa 06.09.2018, ktorým jej bolo oznámené, že jej žiadosť z 05.08.2018 nebola od počiatku posudzovaná v režime . Podľa žalobkyne mali byť týmto postupom žalovaného porušené jej práva a právom chránené záujmy. Žalobkyňa v správnej žalobe ďalej poukazuje na nálezy Ústavného súdu Slovenskej republiky a uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, v zmysle ktorých: a) môžu byť predmetom skúmania súdom aj rozhodnutia orgánov verejnej správy, ktoré nemajú predpísané formálne náležitosti, ak sa dotýkajú, alebo ak sa môžu dotknúť práv a právom chránených záujmov fyzických alebo právnických osôb; b) súdna prax ustálila, že rozhodnutím správneho orgánu je každé rozhodnutie, ktorým sa zakladajú, menia alebo rušia, alebo ktorým môžu byť priamo dotknuté práva a povinnosti právnických osôb a fyzických osôb; c) v právnom štáte z práva nemôže vzísť neprávo. Následne žalobkyňa odkázala na , ods. 4 a nález Ústavného súdu Slovenskej republiky číslo , ktoré odkazujú na princíp právnej istoty a jej komponent - predvídateľnosť práva. Žalobkyňa ďalej tvrdí, že list žalovaného č. p.: ČVS: F./NKA-FP-VY-2013 zo dňa 06.09.2018 je podľa nej nejasný, neurčitý a nepreskúmateľný, nakoľko až v ňom jej bolo oznámené postúpenie žiadosti na zaujatie stanoviska tlačovému odboru žalovaného bez toho, aby jej bol zrejmý konkrétny dátum postúpenia jej žiadosti a tiež bez toho, aby jej bolo toto postúpenie dané na vedomie, čím podľa žalobkyne malo dôjsť k porušeniu a Následne žalobkyňa uvádza, že je už takmer 20 rokov neúčinne trestne stíhaná, čo malo byť konštatované aj právoplatným uznesením Špecializovaného trestného súdu č. k. -3187, IČS: XXXXXXXXXX zo dňa 03.08.2016, ktorý odmietol obžalobu Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky zo dňa 01.04.2016 sp. zn. VII/1 GV 36/15/1000-37, podanú na jej osobu a vec vrátil pre závažné procesné chyby, najmä také, ktoré sa týkali práv obhajoby. Následne žalobkyňa tvrdí, že 20 rokov trvajúce stíhanie jej osoby je založené len na torze vyšetrovacieho spisu, keďže jeho krádež z kancelárie pôvodného vyšetrovateľa Policajného zboru nie je doposiaľ objasnená.

Žalovaný vo svojom vyjadrení k správnej žalobe zo dňa 22.03.2019 uviedol, že z chronológie prípadu vyplýva, že žiadateľka, ktorej prináleží procesné postavenie obvinenej v trestnej veci vedenej pod ČVS: F./NKA-FP-VY2013 sa domáha informácií a fotokópií z označeného tohto trestného spisu nie podľa osobitného právneho predpisu, ktorým je , ale podľa všeobecného právneho predpisu

upravujúceho právo na informácie, teda podľa V tejto súvislosti si žalovaný dovoľuje uviesť, že poskytuje extenzívny rozsah práv osobe obvinenej, avšak podľa by bol jej nárok na informácie vylúčený, nakoľko by bol uplatnený obmedzujúci dôvod sprístupnenia informácií s poukazom na ustanovenie . Žalobkyňa sa rozhodla neakceptovať uzrozumenie žalovaného zo dňa 06.09.2018 o tom, že pokiaľ jej prináleží procesné postavenie obvinenej v konkrétnom trestnom konaní a z tohto trestného konania požaduje informácie alebo dokumenty, týchto práv je nenáležité sa dovolávať prostredníctvom , teda zákona, ktorý upravuje slobodu informácií, nakoľko jej práva a povinnosti sú regulované a preto o nich môže rozhodnúť výlučne orgán činný v trestnom konaní a v štádiu súdneho konania iba súd. Žalovaný považuje žalobu žalobkyne v celom rozsahu za nedôvodnú a neopodstatnenú. Poukázal na to, že žalobkyňa mala a aj v súčasnosti má možnosť oboznámiť sa s celým obsahom vyšetrovacieho spisu, viažuceho sa k jej osobe. V prípade, že žalobkyňa má záujem disponovať materiálmi, ktoré sa týkajú jej trestnej veci, mala a aj v súčasnosti má možnosť postupovať podľa a oboznámiť s týmito materiálmi a listinami, o ktoré má žalobkyňa záujem a nie podávať podľa žalovaného neúčelné a až nezmyselné žiadosti podľa a následne podávať takéto nijako neopodstatnené až neprípustné žaloby. Žalovaný má za to, že postupoval správne, keď podanie žalobkyne zo dňa 05.08.2018 nevyhodnotil a ani neriešil v intenciách , ale túto posúdil podľa jej obsahu, a subsumoval ju pod inštitút trestného práva. Žalovaný preto považuje žalobu v celom rozsahu za neopodstatnenú. Absolútne nedôvodnou a neopodstatnenou je podľa žalovaného námietka žalobkyne, že mala byť s poukazom na ustanovenie informovaná o postúpení jej žiadosti na tlačový odbor žalovaného, nakoľko tento krok, žiadosť o stanovisko, nebol procesným úkonom postúpenia žiadosti podľa a preto ani nevznikla povinnosť upovedomenia žalobkyne s poukazom na Okolnosti komunikácie jednotlivých útvarov žalovaného s tlačovým odborom žalovaného sú výrazom internej praxe v podmienkach žalovaného v prípadoch, kedy je podanie fyzickej alebo právnickej osoby síce označené v medziach , avšak s ohľadom na skutkové okolnosti a so zohľadnením pôsobenia iných právnych predpisov, je potrebné rozhodnúť o subsumovaní merita podania tomu právnemu predpisu, ktorý vec náležite reguluje. Uviedol, že ustanovenie rieši situácie, kedy: 1. štátny orgán reálne koná v intenciách a súčasne 2. zistí, že požadovanú informáciu nemá k dispozícii a zároveň 3. zistí subjekt, ktorý touto informáciou disponuje. Po splnení vyššie uvedených troch hmotnoprávnych podmienok následne podľa žiadosť povinná osoba postúpi, o čom vyrozumie žiadateľa. Táto situácia však v prípade žalobkyne nenastala. Podanie žalobkyne nebolo posudzované a ani vybavované podľa , a aj z uvedeného dôvodu je námietka žalobkyne o tom, že mala byť o postúpení jej žiadosti na tlačový odbor žalovaného vyrozumená, irelevantná a to nie len z dôvodu, že žiadosť nebola posudzovaná ako žiadosť o informácie v zmysle ale tiež z dôvodu, že k žiadnemu postúpeniu jej žiadosti ani reálne nedošlo. S poukazom na vyššie uvedené považuje žalovaný tvrdenia žalobkyne o tom, že žiadosť žalobkyne mala byť podriadená inštitútu postúpenie žiadosti podľa za právne bezvýznamné a nedôvodné. Rovnako za právne bezvýznamné a nedôvodné v súvislosti s podanou správnou žalobou považuje žalovaný tvrdenia žalobkyne o tom, že je už takmer 20 rokov neúčinne trestne stíhaná, čo malo byť konštatované aj právoplatným uznesením Špecializovaného trestného súdu, ktorý odmietol obžalobu Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky podanú na jej osobu a vec vrátil pre závažné procesné chyby, týkajúce sa práv obhajoby, ako aj o tom, že stíhanie jej osoby je založené len na torze vyšetrovacieho spisu, keďže jeho krádež z kancelárie pôvodného vyšetrovateľa Policajného zboru nie je doposiaľ objasnená. Uvedené tvrdenia podľa žalovaného pod správny prieskum nespadajú a rovnako tieto tvrdenia nemajú podľa žalovaného ani priamu príčinnú súvislosť s podstatou podanej správnej žaloby, ktorou má byť podľa žalovaného preskúmanie postupu žalovanej vo veci žiadosti žalobkyne o informácie zo dňa 05.08.2018. Nálezy Ústavného súdu Slovenskej republiky a uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, na ktoré žalobkyňa poukazuje riešia skôr otázky všeobecného charakteru, ktoré sú aplikovateľné na rôznorodé prípady. Žalovaný má však za to, že tieto nijako nepreukazujú opodstatnenosť žaloby žalobkyne. Žalovaný uviedol, že v prípade žalobkyne sa nejedná o prvú žalobu tohto typu v spojení s vybavovaním jej žiadosti, ktorú podala podľa Obdobne žalobkyňa postupovala aj v prípade jej žiadosti zo dňa 17.06.2018, ktorú adresovala totožnému vyšetrovateľovi Policajného zboru, rovnako podľa a rovnako s požiadavkou na zaslanie listín alebo iných informácií z vyšetrovacieho spisu ČVS: F./NKA-FP-VY-2013. Aj v danom prípade išlo o stav, kedy žiadosť taktiež nebola klasifikovaná v intenciách , ale v intenciách . Konanie o tejto správnej žalobe je vedené na Krajskom

súde v Košiciach pod sp. zn. . O tejto vecne príslušný súd rozhodol uznesením sp. zn. zo dňa 11.10.2018 tak, že žalobu odmietol. Žalobkyňa voči uvedenému uzneseniu podala kasačnú sťažnosť, o ktorej v súčasnosti nie je rozhodnuté. Správnu žalobu, ktorú žalobkyňa podala, považuje žalovaný za irelevantnú až absurdnú, o ktorej nie je dôvodné konať v správnom súdnictve a to s poukazom na osobitný trestnoprávny predpis upravujúci vzťahy medzi obvineným z trestného činu a štátom. Predmetom prieskumu v rámci správneho súdnictva môžu byť len také správne akty a činnosť orgánov verejnej správy, ktoré sú realizované pri výkone pôsobnosti v oblasti verejnej správy. Verejno- správnu pôsobnosť možno vymedziť ako zákonom ustanovené vrchnostenské oprávnenie orgánu verejnej správy rozhodovať o právach, právom chránených záujmoch, alebo povinnostiach fyzických a právnických osôb, resp. tieto normatívne určovať. Nie každý výkon orgánu verejnej správy má povahu výkonu verejnej správy. Takýto je napríklad aj postup policajných orgánov v trestnom konaní. Policajný orgán v trestnom konaní má postavenie orgánu činného v trestnom konaní, ktorého postup je upravený predovšetkým ustanoveniami . Z obsahu žaloby vyplýva, že žalobkyňa žiadala informácie od vyšetrovateľa, t. j. orgánu činného v trestnom konaní. Avšak vyšetrovateľ, ako orgán činný v trestnom konaní, nie je orgánom verejnej správy, ktorý vykonáva činnosť v oblasti verejnej správy, ale je činný v oblasti, ktoré upravuje iné odvetvie práva. Okrem uvedeného, posudzovanie postupu, činnosti, eventuálne nečinnosti orgánu činného v trestnom konaní nepatrí do kompetencie správneho súdu. Vzhľadom na uvedené žalovaný navrhol, aby správny súd odmietol žalobu ako neprípustnú v zmysle .

Žalobkyňa v replike zo dňa 22.04.2019 uviedla, že má za to, že vyjadrenie žalovaného je enormnou špekulatívnou snahou za každú cenu vyviniť žalovaného z jasne dokázanej nezákonnosti pri postupe a nečinnosti, ktorej sa ako verejný činiteľ dopustil v predmetnom prípade. Zároveň poukázala na rozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. , sp. zn. a taktiež nálezy Ústavného súdu Slovenskej republiky , a ďalšie.

Žalovaný v duplike zo dňa 03.06.2019 uviedol, že má za to, že žalobkyňa neuviedla vo svojom vyjadrení zo dňa 22.04.2019 žiadne dôvody, ktoré by akokoľvek popierali náležitosť a zákonnosť vyjadrenia žalovaného. Jedinou, vlastným spôsobom pojatou argumentáciou je, že k vyjadreniu žalovaného z 22. marca 2019 sa nebude vyjadrovať a plne zotrváva na rozsahu a faktoch opísaných v správnej žalobe z 18. novembra 2018, ktoré, podľa jej subjektívneho hodnotenia, údajne žalovaný vecne, právne, ani skutkovo nevyvrátil, s čím sa však žalovaný nestotožňuje. Žalovaný k veci zaujal stanovisko s analýzou skutkového stavu a s jeho právnou bilanciou. Žalobkyňa však zásadne odmieta prijať, že meritum jej pôvodnej žiadosti, vzhľadom na jej procesný status podľa , nemožno za žiadnych okolností subsumovať generálnemu právnemu predpisu upravujúcemu verejné subjektívne právo na informácie. Ak žalobkyňa odmieta akceptovať primárne právne posúdenie, samozrejme odmieta aj sekundárne úkony žalovaného, ktorý zásadne deklaruje, že podstata namietanej veci nemá pôvod v rozhodnutí orgánu verejnej správy, keďže táto sa dotýka výlučne právomoci orgánu činného v trestnom konaní, ktorý je činný v oblasti upravenej trestným právom, čoho dôsledkom je neadekvátnosť riešenia veci osobou žalobkyne v podmienkach správneho súdnictva. Tento argument sa však stretol s intoleranciou osobou žalobkyne. Podľa žalovaného vyjadrenie žalobkyne z 22.04.2019 v podstate neobsahuje žiadnu náležitú contra argumentáciu k vyjadreniu žalovaného. Žalovaný preto trvá na svojom vyjadrení zo dňa 22.03.2019 ako aj na závere, že žaloba žalobkyne je neprípustná.

Správny súd v konaní pôvodne zapísanom pod sp. zn. rozhodol o žalobe uznesením č.k. -60 zo dňa 10.10.2019 tak, že žalobu odmietol a žiadnemu z účastníkov konania nepriznal právo na náhradu trov konania. Proti predmetnému uzneseniu správneho súdu podala žalobkyňa kasačnú sťažnosť, o ktorej rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením sp. zn. zo dňa 27.04.2021 tak, že uznesenie Krajského súdu v Košiciach z 10.10.2019, č. k. -60 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V dôvodoch rozhodnutia kasačný súd konštatoval, že správny súd sa mal pri posudzovaní svojej právomoci a prípustnosti správnej žaloby zaoberať nielen tým, akému štátnemu orgánu bola žiadosť adresovaná, ale aj jej obsahom, či sa jej podaním začalo administratívne konanie, či v ňom postupoval žalovaný zákonom stanoveným spôsobom a prípadne aká je právna kvalita a následky listu žalovaného. S tým potom súvisí potreba vysporiadať sa s otázkou, či správna žaloba iniciuje konanie proti nečinnosti orgánu verejnej správy, alebo konanie o

všeobecnej správnej žalobe (proti opatreniu), prípadne či je kvôli umožneniu garantovaného prístupu k súdu potrebný určitý menej formálny postup. Kasačný súd tiež pripomína, že pri žalobe proti nečinnosti sa (okrem výnimočných prípadov) vyžaduje aj žalobe predchádzajúce neúspešné vyčerpanie sťažnosti podľa osobitného predpisu alebo podnetu na prokuratúre (, ). Na vyjasnenie týchto otázok môže prípadne slúžiť aj ďalšia komunikácia so sťažovateľkou kvôli odstráneniu nedostatkov podania (, ). Tiež poznamenal, že ak správny súd dospeje k zisteniu, že vec nepatrí do jeho právomoci (bod 9 odôvodnenia odmietajúceho uznesenia), musí buď zastaviť konanie a prípadne postúpiť vec príslušnému orgánu inému než súdu (SSP), alebo vec postúpiť príslušnému súdu ( , ). Zaiste takýto záver o chýbajúcej právomoci nezakladá dôvod pre odmietnutie správnej žaloby pre jej neprípustnosť podľa , k čomu zjavne smeroval správny súd. Zároveň zaviazal krajský súd rozhodnúť o nároku na náhradu trov konania, vrátane kasačného konania v zmysle .

Správny súd uznesením č. k. -11 zo dňa 12.09.2022 konanie o žalobe proti nečinnosti správneho orgánu vylúčil na samostatné konanie. Vzhľadom na to, že spoločné konanie o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. ČVS: F./NKA-FP-VY-2013 zo dňa 06.09.2018 a konanie o nečinnosti správneho orgánu nie je vhodné, súd dospel k záveru, že nie je možné ich posudzovať v spoločnom konaní, a preto podľa ustanovenia konanie o žalobe proti nečinnosti žalovaného vylúčil na samostatné konanie. Navyše konanie o žalobe proti nečinnosti správneho orgánu je v zmysle konaním, v ktorom koná a rozhoduje samosudca. Rozhodnutie žalovaného č. ČVS: F./NKA-FP-VY-2013 zo dňa 06.09.2018 zo dňa 06.09.2018 súd preskúma v konaní vedenom pod spisovou značkou .

Krajský súd v Košiciach ako správny súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (, ) preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného nebolo vydané v súlade so zákonom.

V predmetnej veci bolo predmetom konania na správnom súde preskúmanie listu žalovaného ČVS: F./ NKA-FP-VY-2013 zo dňa 06.09.2018, ktorým, žalovaný oznámil žalobcovi, že jeho podanie vzhľadom na jeho obsah nebolo možné vyhodnotiť ako žiadosť o poskytnutie informácie v zmysle , z dôvodu, že žalobcovi prináleží v trestnom konaní procesné postavenie obvineného, a teda žiadosť má byť riešená v režime príslušnými orgánmi činnými v trestnom konaní.

Žalobkyňa žiadosťou zo dňa 05.08.2018 požiadala žalovaného o sprístupnenie informácií podľa zákona o slobode informácií, a to konkrétne o zaslanie fotokópií predkladacej správy pre dozorového prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry, písomného pokynu prokurátorky č. VII/1 Gv 254/09-20 zo dňa 08.12.2009 a písomného pokynu prokurátorky č. VII/1 Gv 234/09-30 zo dňa 14.06.2010.

Podľa , v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

Podľa , sloboda prejavu a právo na informácie sú zaručené.

Podľa , orgány verejnej moci majú povinnosť primeraným spôsobom poskytovať informácie o svojej činnosti v štátnom jazyku. Podmienky a spôsob vykonania ustanoví zákon.

Podľa § 3 ods. 1 zákona o slobode informácií, každý má právo na prístup k informáciám, ktoré majú povinné osoby k dispozícii.

Podľa § 4 ods. 1 zákona o slobode informácií, žiadateľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá požiada o sprístupnenie informácie.

Podľa § 5 ods. 1 zákona o slobode informácií, každá povinná osoba podľa § 2 ods. 1 a 2 je povinná zverejniť tieto informácie:

a) spôsob zriadenia povinnej osoby, jej právomoci a kompetencie a popis organizačnej štruktúry, b) miesto, čas a spôsob, akým možno získavať informácie; informácie o tom, kde možno podať žiadosť, návrh, podnet, sťažnosť alebo iné podanie, c) miesto, lehota a spôsob podania opravného prostriedku a možnosti súdneho preskúmania rozhodnutia povinnej osoby vrátane výslovného uvedenia požiadaviek, ktoré musia byť splnené, d) postup, ktorý musí povinná osoba dodržiavať pri vybavovaní všetkých žiadostí, návrhov a iných podaní, vrátane príslušných lehôt, ktoré je nutné dodržať, e) prehľad predpisov, pokynov, inštrukcií, výkladových stanovísk, podľa ktorých povinná osoba koná a rozhoduje alebo ktoré upravujú práva a povinnosti fyzických osôb a právnických osôb vo vzťahu k povinnej osobe, f) sadzobník správnych poplatkov, ktoré povinná osoba vyberá za správne úkony, a sadzobník úhrad za sprístupňovanie informácií.

Podľa § 18 ods. 1 zákona o slobode informácií, ak povinná osoba poskytne žiadateľovi požadované informácie v rozsahu a spôsobom podľa § 16 v zákonom stanovenej lehote, urobí rozhodnutie zápisom v spise. Proti takému rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

Podľa § 18 ods. 2 zákona o slobode informácií, ak povinná osoba žiadosti nevyhovie hoci len sčasti, vydá o tom v zákonom stanovenej lehote písomné rozhodnutie. Rozhodnutie nevydá v prípade, ak žiadosť bola odložená ( § 14 ods. 3).

Podľa § 18 ods. 3 zákona o slobode informácií, ak povinná osoba v lehote na vybavenie žiadosti neposkytla informácie, či nevydala rozhodnutie a ani informáciu nesprístupnila, predpokladá sa, že vydala rozhodnutie, ktorým odmietla poskytnúť informáciu. Za deň doručenia rozhodnutia sa v tomto prípade považuje tretí deň od uplynutia lehoty na vybavenie žiadosti ( § 17).

Podľa § 19 ods. 1 zákona o slobode informácií, proti rozhodnutiu povinnej osoby o odmietnutí požadovanej informácie možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia alebo márneho uplynutia lehoty na rozhodnutie o žiadosti podľa § 17. Odvolanie sa podáva povinnej osobe, ktorá rozhodnutie vydala alebo mala vydať.

Podľa § 19 ods. 2 zákona o slobode informácií, o odvolaní proti rozhodnutiu povinnej osoby rozhoduje nadriadený povinnej osoby, ktorá vo veci rozhodla alebo mala rozhodnúť. Ak ide o rozhodnutie obecného úradu, o odvolaní rozhoduje starosta obce (primátor). Proti rozhodnutiu ústredného orgánu štátnej správy možno podať rozklad, o ktorom rozhoduje vedúci ústredného orgánu štátnej správy.

Podľa § 19 ods. 3 zákona o slobode informácií, odvolací orgán rozhodne o odvolaní do 15 dní od doručenia odvolania povinnou osobou. Ak odvolací orgán v tejto lehote nerozhodne, predpokladá sa, že vydal rozhodnutie, ktorým odvolanie zamietol a napadnuté rozhodnutie potvrdil; za deň doručenia tohto rozhodnutia sa považuje druhý deň po uplynutí lehoty na vydanie rozhodnutia.

Podľa § 22 ods. 1 zákona o slobode informácií, ak nie je v tomto zákone ustanovené inak, použijú sa na konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní.

Podľa (Správny poriadok), podanie sa posudzuje podľa jeho obsahu. Z podania musí byť zrejmé, kto ho podáva, akej veci sa týka a čo sa navrhuje. Osobitné právne predpisy môžu ustanoviť jeho ďalšie náležitosti.

Podľa o správnom konaní (Správny poriadok), rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.

Podľa (Správny poriadok), rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní (rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v plnom rozsahu.

Podľa (Správny poriadok), výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny orgán určí pre ňu lehotu; lehota nesmie byť kratšia, než ustanovuje osobitný zákon.

Podľa (Správny poriadok), v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

V danom prípade ide o právo na informácie, ktoré spolu so slobodou prejavu patria medzi

politické práva vyplývajúce z (čl. 26). Právo na informácie je v modernom demokratickom právnom štáte jednou zo záruk zákonnosti. Len prostredníctvom informácií je možné účinne vykonávať kontrolu, keďže len informovaný občan sa môže efektívne podieľať na verejnom živote.

Právo na informácie podľa SR potrebuje konkretizáciu osobitným zákonom (na rozdiel od slobody prejavu, takisto zakotvenej v SR, ktorá nemusí byť bližšie špecifikovaná osobitnými predpismi). Súčasťou režimu práva na informácie je výslovne uložená povinnosť orgánov verejnej moci zverejniť (sprístupniť) informácie, ktoré sa zaručujú prostredníctvom práva na informácie.

Rozsah a podmienky prístupu k informáciám, zaručeného SR, upravuje o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií), podľa ktorého má každý právo na prístup k informáciám, ktoré majú povinné osoby k dispozícii, pričom informácie sa sprístupňujú bez preukázania právneho alebo iného dôvodu alebo záujmu, pre ktorý sa informácia požaduje. Osobami povinnými podľa tohto zákona sprístupňovať informácie sú štátne orgány, obce ako aj tie právnické osoby a fyzické osoby, ktorým zákon zveruje právomoc rozhodovať o právach a povinnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb v oblasti verejnej správy a to iba v rozsahu tejto ich rozhodovacej činnosti. Všetky zákonom ustanovené obmedzenia práva na informácie vykonáva povinná osoba tak, že sprístupní požadované informácie vrátane sprievodných informácií po vylúčení tých informácií, pri ktorých to ustanovuje zákon. Oprávnenie odmietnuť sprístupnenie informácie trvá iba dovtedy, kým trvá dôvod nesprístupnenia ( cit. zákona).

Pokiaľ ide o vymedzenie pojmu „informácia“ tento nie je v zákone o slobode informácií priamo definovaný, je však už preskúmateľne ustálený aplikačnou praxou. Z hľadiska frazeologického možno pod pojmom informácia rozumieť správu, zvesť, údaj, skutočnosť, poznatok ako výsledok poznávacej činnosti. Vychádzajúc z výkladu účelu samotného zákona o slobode informácií, vo všeobecnosti platí, že v zmysle § 3 ods. 1 cit. zákona sa sprístupňujú všetky informácie, ktoré majú povinné osoby k dispozícii. S cieľom zachovania informačnej povinnosti povinnej osoby a aj práva na prístup k informáciám oprávnenej osoby je nevyhnutné v ďalšom štádiu skúmať, či informáciu ako takú možno sprístupniť v obmedzenom rozsahu podľa § 9, § 11 a § 12 cit. zákona. Ak informáciu nemožno sprístupniť ani v obmedzenom rozsahu, potom povinná osoba informáciu nesprístupní podľa § 8, § 10. V prípade obmedzenia práva na informácie, čiastočného alebo úplného, prechádza samotná žiadosť testom legality (súlad so zákonom) a testom legitimity, akcentujúc podstatu a zmysel práva na informácie. Všeobecnými cieľmi sú opatrenia v demokratickej spoločnosti, ktoré sú nevyhnutné na ochranu práv a slobôd iných, bezpečnosť štátu, verejného poriadku, ochranu verejného zdravia a mravnosti ( SR) a ďalšie ciele vymedzené v až samotného zákona o slobode informácií. Je povinnosťou povinnej osoby, teda aj žalovaného v danej veci, posúdiť možnosti sprístupnenia, obmedzenia nesprístupnenia alebo aj nesprístupnenia informácie z pohľadu proporcionality a odôvodnenosti takého zásahu do práv na informácie oprávnenej

osoby a rozhodnúť jedným zo spôsobov ustanovených zákonom.

Správny súd sa nestotožnil s postupom správneho orgánu mimo režim zákona o slobode informácií, ktorý vyhodnotil žiadosť žalobkyne zo dňa 05.08.2018 (ďalej aj ako „infožiadosť“) tak, že nejde o žiadosť o sprístupnenie informácie podľa zákona o slobode informácií, nakoľko jej prináleží postavenie obvinenej v trestnom konaní a jej žiadosť má byť riešená v režime .

Povinnej osobe právna úprava zákona o slobode informácií umožňuje v rámci rozhodnutia o infožiadosti, informáciu sprístupniť, rozhodnúť o čiastočnom alebo úplnom odmietnutí sprístupnenia, alebo žiadosť o sprístupnenie informácie odložiť. Odloženiu infožiadosti v zmysle § 14 ods. 3 zákona o slobode informácií predchádza výzva povinnej osoby na doplnenie, k čomu v predmetnom prípade zo strany žalovaného

- povinnej osoby nedošlo, preto tento účinok nenastal.

Pokiaľ žalovaný nesprístupnil žalobkyni ňou požadované informácie z ním uvedeného dôvodu (na základe stanoviska tlačového odboru kancelárie ministra vnútra Slovenskej republiky, ktorý je gestorom poskytovania informácií v podmienkach ministerstva), mal tak urobiť rozhodnutím v zmysle § 18 ods. 2 zákona o slobode informácií, podľa ktorého ak povinná osoba žiadosti nevyhovie hoci len sčasti, vydá o tom v zákonom stanovenej lehote písomné rozhodnutie.

Žalobkyňa požiadala žalovaného o sprístupnenie informácie podľa zákona o slobode informácií žiadosťou zo dňa 05.08.2018 podanou na poštovú prepravu dňa 06.08.2018 a keďže žalovaný v lehote na vybavenie žiadosti požadované informácie neposkytol a takisto nevydal rozhodnutie, že požadované informácie nesprístupňuje, bolo vydané fiktívne rozhodnutie o odmietnutí sprístupnenia informácií v zmysle § 18 ods. 3 zákona o slobode informácií. Žalovaný v prvom stupni vydal tzv. fiktívne rozhodnutie, ktoré je vzhľadom na svoju fiktívnu povahu a s tým spojenú absenciu základných formálnych a materiálnych náležitostí nepreskúmateľné a preto nezákonné. Z dôvodu neposkytnutia požadovaných informácii žalovaným v lehote na vybavenie žiadosti, žalobkyňa podala odvolanie proti fiktívnemu rozhodnutiu.

Žalovaný na odvolanie žalobkyne zo dňa 26.08.2018 reagoval listom č. ČVS: F./NKA-FP-VY-2013 zo dňa 06.09.2018, ktorým, žalovaný oznámil žalobcovi, že jeho podanie vzhľadom na jeho obsah nebolo možné vyhodnotiť ako žiadosť o poskytnutie informácie v zmysle , z dôvodu, že žalobcovi prináleží v trestnom konaní procesné postavenie obvineného, a teda žiadosť má byť riešená v režime príslušnými orgánmi činnými v trestnom konaní. Žalovaný teda o odvolaní nerozhodol riadnym rozhodnutím v zmysle ust. zákona o slobode informácií, a teda keďže žalovaný ako povinná osoba v lehote na vybavenie odvolania o tomto nerozhodol, opätovne

nepovažujúc podanie žalobcu za vybaviteľné v režime zákona o slobode informácií, ale len ako bežnú korešpondenciu, predpokladá sa, že vydal rozhodnutie, ktorým odvolanie zamietol a napadnuté rozhodnutie potvrdil. Obdobne ide o rozhodnutie, ktoré nespĺňa náležitosti ani po formálne a ani obsahovej stránke. Takéto rozhodnutie nie je možné pre nezrozumiteľnosť a pre nedostatok dôvodov možné správnym súdom preskúmať z hľadiska jeho zákonnosti.

Náležitosti rozhodnutia stanovuje ustanovenie § 47 Správneho poriadku. Podľa § 47 ods. 1 Správneho poriadku, rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní (rozklade). Výrok musí byť formulovaný presne, určito, stručne a musí úplne vyjadrovať vyriešenie veci, ktorá je predmetom správneho konania. Aby rozhodnutie mohlo vyvolať zamýšľané právne účinky, musí spĺňať predpoklady stanovené zákonom. Výrok je najdôležitejšou časťou rozhodnutia, pretože obsahuje rozhodnutie vo veci, ktorá musí byť jednoznačne špecifikovaná. Iba vo výroku rozhodnutia možno vysloviť vznik, zmenu alebo zánik individuálneho právneho vzťahu, ktorým sa zakladajú práva, určujú povinnosti, prípadne menia právne vzťahy. Žalobou napadnuté rozhodnutie okrem výroku rovnako neobsahuje odôvodnenie. Odôvodnenie zahŕňa a hodnotí všetky skutočnosti, ktoré boli podkladom pre výrok rozhodnutia, podáva celkový prehľad o priebehu konania, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, reaguje na pripomienky, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania. Medzi výrokom a odôvodnením musí byť logická zhoda. Odôvodnenie musí byť presvedčivé. Právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia zodpovedá ústavnému i zákonnému rámcu. Nevyžaduje sa síce, aby na každú zistenú skutočnosť alebo každý argument účastníka konania, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia, ak však ide o skutočnosť alebo argument, ktoré sú pre rozhodnutie podstatné, musí sa s nimi správny orgán v dôvodoch rozhodnutia vysporiadať.

Osoby dotknuté rozhodnutím správneho orgánu majú právo na také odôvodnenie rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom konania. Absenciu dôvodov v rozhodnutí, na základe ktorých orgán verejnej moci vo veci rozhodol, je treba považovať za prejav arbitrárnosti znamenajúci porušenie garantovaného základného práva. S uvedeným právom je v rozpore úplný, či čiastočný nedostatok (absencia) dôvodov rozhodnutia, extrémny nesúlad medzi právnymi závermi a skutkovými zisteniami, prípadne len všeobecné súhrnné zistenia bez špecifikácie a vyhodnotenia jednotlivých dôkazov, z ktorých mali byť tieto zistenia vyvodené, alebo situácia, kedy právne závery zo skutkových zistení v žiadnej možnej interpretácii nevyplývajú. Absencia odôvodnenia má za následok nepreskúmateľnosť rozhodnutia. Osobe dotknutej takýmto rozhodnutím je tým odňatá možnosť skutkovo, či právne argumentovať proti záverom rozhodnutia.

Žalobkyňa, ako žiadateľka o poskytnutie požadovaných informácií mala právo, aby žalovaný, pokiaľ jej odvolaniu proti fiktívnemu rozhodnutiu nemienil vyhovieť, rozhodol rozhodnutím v súlade s ust. § 18 ods. 2 zákona o slobode informácií, ktoré by obsahovalo náležitosti rozhodnutia podľa § 47 Správneho poriadku, z ktorého odôvodnenia by sa žalobkyňa mohla dozvedieť dôvody, pre ktoré jej odvolaniu nebolo vyhovené.

Správny súd vzhľadom na vyššie uvedené má za to, že žalovaný pri rozhodovaní o žalobkyňou podanom odvolaní listom č. ČVS: F./NKA-FP-VY-2013 zo dňa 06.09.2018 postupoval spôsobom, ktorý je v rozpore s platnou právnou úpravou zákona o slobodnom prístupe k informáciám, a preto napadnuté rozhodnutie žalovaného bolo potrebné v zmysle zrušiť a to z dôvodu nepreskúmateľnosti, a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie.

Úlohou žalovaného v ďalšom konaní bude vo veci opätovne konať a znovu posúdiť žiadosť žalobkyne o sprístupnenie informácii a rozhodnúť o nej, resp. rozhodnúť o žalobkyňou podanom odvolaní, v súlade s právnym názorom správneho súdu prezentovaným v odôvodnení tohto rozhodnutia, ktorým je správny orgán podľa v ďalšom konaní viazaný.

O práve na náhradu trov konania súd rozhodol podľa tak, že úspešnej žalobkyni priznal úplnú náhradu trov konania. O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd samostatným uznesením v súlade s po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.

Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Košiciach prijal pomerom hlasov 3 : 0 ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote 1 mesiaca od jeho doručenia na Krajský súd v Košiciach.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa (ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania) uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). ( ).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Kasačnú sťažnosť možno podľa odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v až i/ sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti ( ).

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.

Uvedená povinnosť neplatí, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa a , je žalovaným Centrum právnej pomoci. (, ).