Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_9CoEk-28-2023.pdf
PDF · 88.96 KB
Case nature
Area
Subarea
9CoEk/28/2023
Uznesenie
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Kotrčovej a členov senátu JUDr. Jozefa Šuleka a JUDr. Jany Vargovej, v exekučnej veci vedenej oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, právne zastúpený: Advocate s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 36 865 141, proti povinnému: A. B., nar. XX.X.XXXX, C. XXXX/XX, XXX XX D., v konaní o vymoženie sumy 3.564,95 Eur s príslušenstvom, na odvolanie oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Ružomberok č.k. 7Er/377/2011-43 zo dňa 24.8.2022, takto
rozhodol:
Uznesenie prvoinštančného súdu p o t v r d z u j e .
odôvodnenie:
1. Odvolaním napadnutým uznesením prvoinštančný súd vyhlásil exekúciu za neprípustnú. Zároveň ju zastavil s tým, že o trovách exekúcie rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia. Na základe návrhu oprávneného sa dňa 28.04.2011 začalo proti povinnému exekučné konanie pre vymoženie pohľadávky oprávneného priznanej rozsudkom Stáleho rozhodcovského súdu, sp. zn. SR 11778/10 zo dňa 30.03.2011. Vykonaním exekúcie poveril súd súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, PhD., E. XX, XXX XX F.. Dňa 23.12.2015 nadobudol účinnosť zákon č. 438/2015 Z.z., ktorým bol novelizovaný Exekučný poriadok. Predmetnou novelou zákonodarca stanovil oprávnenému v prípade, ak sa proti fyzickej osobe vymáha nárok zo zmenky, povinnosť v lehote do 30 dní odo dňa účinnosti tohto zákona doplniť návrh na vykonanie exekúcie podľa § 39 ods. 4 Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31.03.2017). Súčasťou doplneného návrhu na vykonanie exekúcie malo byť opísanie rozhodujúcich skutočností týkajúcich sa vlastného vzťahu s povinným a pripojenie dôkazov, ktoré tieto skutočnosti osvedčujú. Oprávnený mal preukázať, že v konaní nejde o nárok ktorý vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, alebo že ide o nárok, ktorý vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, a v konaní, v ktorom bol vydaný exekučný titul bolo prihliadnuté na prípadné neprijateľné zmluvné podmienky, obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky alebo rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom, t. z. že vo veci nie je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31.03.2017). Exekučný súd je v každom štádiu konania oprávnený a zároveň povinný skúmať, či sú splnené všetky predpoklady na vedenie exekučného konania. Jedným z týchto predpokladov je aj relevantný exekučný titul. Bez jeho existencie nie je možné exekúciu vykonať. Exekúcia môže byť nariadená len na základe titulu, ktorý je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej. Ak exekučný titul tieto požiadavky nespĺňa, musí byť exekúcia v každom štádiu konania i bez návrhu zastavená (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR spis. zn. 3 Cdo 164/1996). Pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu, je súd zároveň povinný skúmať v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31.03.2017), či rozhodcovské konanie prebehlo na základe rozhodcovskej zmluvy uzavretej, či už vo forme osobitnej zmluvy alebo rozhodcovskej doložky. V tomto smere je potrebné posúdiť nielen to, či rozhodcovská zmluva bola medzi zmluvnými stranami uzavretá, ale aj to, či bola uzavretá platne. Iba platná rozhodcovská zmluva môže totiž založiť právomoc rozhodcovského súdu na jej základe určitú
vec prejednať. Ak exekučný titul vydal orgán, ktorý k tomu nemal právomoc, ide o rozhodnutie ničotné, materiálne nevykonateľné, nevyvolávajúce žiadne právne účinky. So zreteľom na vyššie uvedené skutočnosti, exekučný súd ešte pred skúmaním skutočností podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31.03.2017) podrobil súdnej kontrole rozhodcovskú doložku, ktorá mala v predmetnom konaní založiť legitimitu pre exekučný titul. Ak by totiž vyšlo najavo, že rozhodca nemal právomoc prejednať a rozhodnúť spor medzi účastníkmi konania, bolo by bezpredmetné skúmať, či v konaní prihliadol na prípadné neprijateľné zmluvné podmienky, obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky alebo rozpor s dobrými mravmi. V danom prípade sa exekúcia vedie na podklade rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a.s., sp. zn. SR 11778/10 zo dňa 30.03.2011, ktorým bol povinný zaviazaný uhradiť oprávnenému sumu 3894,95 EUR s príslušenstvom a náhradu trov tohto konania. Z obsahu predmetného rozsudku a listín založených v spise vyplýva, že právnym dôvodom konania pred rozhodcovským súdom bol neplnenie záväzkov povinného zo zmluvy úvere č. 505800134 uzavretej medzi oprávneným a povinným dňa 18.12.2009. V zmysle uvedenej zmluvy oprávnený poskytol povinnému úver vo výške 2700 EUR, ktorý sa povinný spolu s príslušným poplatkom zaviazal splácať v dohodnutých mesačných splátkach. Oprávnený a povinný zabezpečili svoj záväzkový vzťah (zmluvu o úvere) neúplnou zmenkou (blankozmenkou), kde povinný vystupuje ako vystaviteľ a oprávnený ako remitent. Podpisom predmetnej zmluvy o úvere povinný potvrdil, že sa oboznámil a súhlasí s obsahom tejto zmluvy o úvere ako aj s obsahom plnomocenstiev v nej uvedených a súhlasí so Všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru, ktoré sú na zadnej strane tejto zmluvy, nemá k nim žiadne výhrady a zaväzuje sa ich dodržiavať. Súčasťou týchto všeobecných podmienok bola aj rozhodcovská doložka, v zmysle ktorej všetky spory, ktoré vzniknú zo zmluvy o úvere, ručiteľského vyhlásenia, vrátane sporu o ich platnosť, výklad alebo zrušenie, ako aj spory, ktoré vzniknú z dohody o vyplnení zmenky zabezpečujúcej túto úverovú zmluvu a uplatnenia práv z takto vyplnenej zmenky, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie budú riešené: a) pred Stálym rozhodcovským súdom zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská a.s., ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na rozhodcovskom súde; rozhodcovské konanie bude vedené podľa vnútorných predpisov rozhodcovského súdu, a to jedným rozhodcom ustanoveným podľa vnútorných predpisov rozhodcovského súdu, b) pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde podľa príslušného právneho predpisu (zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok). S poukazom na spotrebiteľský charakter zmluvy o úvere, súd rozhodcovskú doložku, ktorá mala v predmetnom konaní založiť legitimitu pre exekučný titul, posúdil ako neprijateľnú zmluvnú podmienku podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzatvorenia zmluvy, pretože spôsobila značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Rozhodcovská doložka nebola individuálne dohodnutá a jej obsah bol vopred pripravený, teda z tohto pohľadu spotrebiteľ nemohol dojednanie rozhodcovskej doložky akýmkoľvek spôsobom zmeniť, mohol len zmluvu odmietnuť alebo ju prijať a podrobiť sa všetkým jej podmienkam, a teda aj rozhodcovskému konaniu. Rozhodcovská doložka – zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá, a ktorá určuje, že spory zo zmluvy budú riešené výlučne rozhodcovským súdom resp. rozhodcom, je neprijateľná. Vzhľadom k tomu, že vo väčšine sporov zo spotrebiteľských zmlúv iniciuje rozhodcovské konanie práve veriteľ, súd poukázal na to, že o rozhodcovskú doložku, ktorá vyžaduje, aby spotrebiteľ riešil spory výlučne v rozhodcovskom konaní, ide aj vtedy, ak síce spotrebiteľ podľa nej má možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a štátnym súdom, ale ak by sa podľa tejto doložky začalo rozhodcovské konanie na návrh veriteľa, spotrebiteľ by bol nútený nezvratne sa podrobiť rozhodcovskému konaniu. V posudzovanej veci má súd za to, že rozhodcovská doložka poskytuje veriteľovi neprimeranú a nedôvodnú výhodu voči spotrebiteľovi spočívajúcu v tom, že veriteľ môže vopred a výlučne podľa vlastnej vôle určiť subjekt, ktorý bude rozhodovať prípadný spor so spotrebiteľom a vylúčiť tak pre prípad iniciovania rozhodcovského konania veriteľom, ochranu práv spotrebiteľa všeobecným súdom. Na základe uvedeného súd konštatuje, že posúdenie rozhodcovskej doložky ako neprijateľnej zmluvnej podmienky má za následok jej absolútnu neplatnosť podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzatvorenia zmluvy. Vzhľadom na neplatnosť rozhodcovskej doložky, rozhodcovský súd nemal právomoc rozhodnúť daný spor, preto predmetný exekučný titul nemožno považovať za spôsobilý exekučný titul, ale za nulitný právny akt, ktorý nikoho nezaväzuje a hľadí sa na neho akoby neexistoval. Vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností, z dôvodu neexistencie vykonateľného exekučného titulu, súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia, keď v zmysle § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31.03.2017) vyhlásil uvedenú exekúciu za neprípustnú a zároveň ju zastavil.
2. Proti uzneseniu prvoinštančného súdu v zákonnej lehote doručil odvolanie oprávnený. Uviedol, že dňa 18.12.2009 uzavrel s povinným zmluvu o úvere č. 505800134, na základe ktorej bol povinnému poskytnutý úver na účel zamestnania. Povinný v zmluve o úvere uviedol a aj osobitne podpísal vyhlásenie, že poskytované peňažné prostriedky budú využité na tento účel. Podľa Zákona o spotrebiteľských úveroch spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania. Dôležité teda je, na aký účel bol úver poskytnutý, a nie na aký účel povinný poskytnuté peňažné prostriedky v skutočnosti použil. Oprávnený v danom prípade pri poskytnutí úveru vychádzal z vyhlásení povinného, že ide o úver poskytnutý na výkon zamestnania. Rozhodcovská doložka bola dojednaná v bode 18. VPPÚ a je písaná čitateľným písmom, pričom z nej už na prvý pohľad vyplýva alternatívna možnosť riešenia sporov medzi klientom a veriteľom pred rozhodcovským súdom alebo pred všeobecným súdom. Oprávnený je i naďalej toho názoru, že povinný nie je spotrebiteľ a z toho dôvodu je vylúčená aplikácia ustanovení zákona týkajúca sa neprijateľnosti zmluvných podmienok. Zmluva o úvere, VPPÚ sú neoddeliteľnou súčasťou Zmluvy o úvere, na podklade čoho žiadal uznesenie prvoinštančného súdu zrušiť, vec mu vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
3. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP) súc viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania (§ 379, § 380 CSP) postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP a contrario odvolaním napadnuté uznesenie prvoinštančného súdu ako správne podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.
4. Po preskúmaní veci odvolací súd dospel k záveru, že prvoinštančný súd z výsledkov vykonaného dokazovania, dospel k správnym skutkovým zisteniam, vyvodil správny právny záver, svoje rozhodnutie náležite vyčerpávajúcim spôsobom odôvodnil.
5. Nestotožnil sa s námietkou oprávneného o tom, že predmetný úverový vzťah nie je vzťahom spotrebiteľským. I napriek tomu, že podľa znenia zmluvy by mali byť finančné prostriedky použité na výkon zamestnania, je takáto formulácia neurčitá, nakoľko nie je z nej zrejmé, aká je súvislosť poskytnutého úveru so zamestnaneckým vzťahom povinného. Naopak, z predloženej zmluvy o úvere jednoznačne vyplýva, že ide o klasickú spotrebiteľskú úverovú zmluvu, v ktorej je spotrebiteľ označený svojimi bežnými identifikačnými údajmi ako každá iná fyzická osoba, a to rodným číslom, číslom občianskeho preukazu a v žiadnom prípade nemožno prijať záver o tom, že len zaškrtnutím kolónky, že má byť poskytnutý úver použitý na výkon zamestnania zástupcom oprávneného, neopodstatňuje záver o tom, že by predmetný úverový vzťah bol vylúčený spod právnej úpravy týkajúcej sa spotrebiteľského práva. Napokon závery, vyslovené prvoinštančným súdom sú v súlade s konštantnou rozhodovacou praxou Najvyššieho súdu SR (napr. uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6 Cdo 1/2012). Rozhodcovský rozsudok vydaný v spotrebiteľskej veci je ako exekučný titul v rozpore so zákonom, ak rozhodcovská zmluva (či už uzavretá vo forme osobitnej zmluvy alebo rozhodcovskej doložky), na ktorej sa zakladá právomoc rozhodcovského súdu, nebola vôbec uzavretá alebo bola uzavretá neplatne. Oprávnenie exekučného súdu skúmať súvisiacu Rozhodcovskú zmluvu v tom smere, či nenapĺňa charakteristiku neprimeranej podmienky spotrebiteľskej zmluvy, vyplýva aj z rozhodnutia Súdneho dvora EÚ vo veci C-40/08. Dotknuté rozhodnutie nielen výslovne definuje oprávnenie exekučného súdu posúdiť nekalosť rozhodcovskej doložky/zmluvy, ale v bode 34 jeho odôvodnenia „stanovuje súdu poverenému vykonaním právoplatného rozhodnutia povinnosť zabezpečiť absolútnu ochranu spotrebiteľa, a to aj v prípade, že spotrebiteľ nepodal nijaký opravný prostriedok na účely uplatnenia svojich práv a bez ohľadu na vnútroštátne procesné predpisy, v ktorých sa upravuje právna sila rozhodnutej veci“.
6. Veriteľ mohol na základe tejto Rozhodcovskej zmluvy vec predložiť na prejednanie rozhodcovskému súdu, ktorý sám určil a vylúčiť tak súd, ktorý by bol inak príslušný. Spotrebiteľ týmto stratil právo brániť sa voči nárokom veriteľa na všeobecnom súde v mieste svojho bydliska vo všetkých prípadoch, keď by vystupoval na strane žalovaného. V súlade s ustanoveniami Rozhodcovskej zmluvy spočíval výber rozhodcovského súdu na zmluvnej strane podávajúcej žalobný návrh. Odvolací súd je aj napriek námietkam oprávneného toho názoru, že konanie pred rozhodcovským súdom iniciuje takmer vo všetkých prípadoch práve veriteľ, a to predovšetkým kvôli charakteru uzatváranej zmluvy a veľmi obmedzeného spektra potenciálnych požiadaviek spotrebiteľa nesplnených druhou zmluvnou stranou. Sám veriteľ, ktorý zostavil znenie Rozhodcovskej zmluvy vo svojej vopred pripravenej formulárovej podobe, jednostranne určil, komu, resp. ktorému rozhodcovskému súdu bude vec predložená. V danej spojitosti je irelevantný poukaz odvolateľa na cieľ ustanovenia § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho
zákonníka, keďže neakceptovateľným spôsobom (v štádiu uzavretia zmluvy a nadväzujúcim postupom) sám znemožnil voľbu spotrebiteľa rozhodnúť sa, kde uplatní svoje práva (na všeobecnom alebo na rozhodcovskom súde).
7. Podľa § 387 ods. 2 CSP, odvolací súd sa plne stotožnil so skutkovými zisteniam, vyslovenými právnymi závermi zo strany prvoinštančného súdu, ktoré boli v konaní obsahom spisu náležite podložené, v nadväznosti na čo uznesenie prvoinštančného súdu ako správne postupom podľa § 387 ods. 1, 2 potvrdil.
8. O trovách odvolacieho konania odvolací súd nerozhodoval, nakoľko o nich v súlade s § 396 ods. 1 CSP rozhoduje aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa Exekučného poriadku sa konanie skončí rozhodnutím o zastavení exekučného konania.
9. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v senáte v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP)
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429 CSP)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 430 CSP)