Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_7C-35-2019.pdf
PDF · 119.02 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
CA-7C/35/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Č a d c a sudkyňou JUDr. Laurou Židekovou v spore žalobcu: SetCar sk, a. s., so sídlom Ulica priemyselná 10, 038 52 Sučany, IČO: 50 387 189, zastúpený: ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA JUDr. Tomáš Zboja, advokát, so sídlom Kuzmányho 4, 036 01 Martin, IČO: 42 072 905, proti žalovanému: KOOPERATIVA poisťovňa, a. s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava - Staré Mesto, IČO: 00 585 441, zastúpený: JUDr. Felix Neupauer, advokát, so sídlom Dvořákovo nábrežie 8/A, 811 02 Bratislava, IČO: 37928422, o zaplatenie 153,60 € s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 153,60 € do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Žalobu vo zvyšku z a m i e t a .
III. Žalobca m á voči žalovanému n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Žalobou podanou v upomínacom konaní na Okresnom súde Banská Bystrica sa žalobca domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 153,60 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 153,60 € od 01. 03. 2018 do zaplatenia a náhrady trov konania. V žalobe uviedol, že na základe škodovej udalosti evidovanej u žalovaného došlo ku škode na vozidle poškodeného. Škodová udalosť bola spôsobená prevádzkou motorového vozidla poisteného v poisťovni žalovaného. V dôsledku uvedeného bol poškodený užívať náhradné vozidlo na zabezpečenie svojich potrieb, a to zapožičaním si náhradného vozidla u žalobcu. Po ukončení nájmu žalobca vystavil poškodenému faktúru, ktorú si tento uplatnil na náhradu u žalovaného. Oznámení o poistnom plnení žalovaný oznámil poškodenému šetrenie udalosti tak, že neuznal uplatnenú výšku v plnom rozsahu. Poškodený následne uzatvoril so žalobcom Zmluvu o postúpení pohľadávky, ktorej predmetom bol nárok na náhradu škody vyplývajúcej z predmetnej poistnej udalosti z titulu náhrady účelne vynaložených nákladov na prenájom náhradného vozidla a uvedenú skutočnosť oznámil žalovanému. Žalobca opiera nárok na náhradu škody v zmysle § 4, ods. 1, ods. 2, § 11, ods. 7 a § 15, ods. 1 Zákona o PZP a v zmysle § 442 OZ.
2. Po vydaní platobného rozkazu v rámci upomínacieho konania (sp. zn. 11Up/1122/2018 zo dňa 18. 12. 2018) žalovaný podal odpor proti platobnému rozkazu. Žalovaný v odpore uviedol, že nárok žalobcu neuznáva v celom rozsahu a považuje ho za nedôvodný. Faktúra ohľadom uplatňovaného nároku mu nebola doručená a uplatňovaný nárok neeviduje vo svojom účtovníctve. Návrh žalobcu nespĺňa zákonné kritéria požadované ustanovením § 132 Civilného sporového poriadku. Žalobca mal v žalobnom návrhu v časti opisu skutočností, z ktorých vyplýva uplatňovaný peňažný nárok, označiť a presne špecifikovať skutočnosti a dôkazy, o ktoré svoj návrh opiera, t. j. presne špecifikovať údaje - o akú škodovú udalosť ide, kto bol poškodený, údaje zmluvy
o nájme, vystavenej faktúry, zmluvy o postúpení pohľadávok a pod. Zo zmluvy o nájme nie je zrejmý počet najazdených km prenajatého náhradného motorového vozidla. Tento údaje je len ručne dopísaný na Faktúre č. 180051 zo dňa 21. 04. 2018, čo považuje za nedôveryhodné. Žalobca nemá ako predmet svojho podnikania v Obchodnom registri zapísané činnosti ako faktoring, forfaiting, či nadobúdanie pohľadávok, ani obchodnú činnosť súvisiacu s nadobúdaním a správou pohľadávok. Takúto činnosť žalobcu možno považovať za neoprávnené podnikanie. Údajný nárok voči žalovanému Zákon o PZP vyslovene neuvádza, takisto nevyplýva z Občianskeho zákonníka. Zároveň má za to, že žalobca nie je aktívne vecne legitimovaný. Z uvádzaného skutkového stavu, ktorý vychádza a súčasne potvrdzujú aj dôkazy predkladané žalobcom, vyplýva, že žalovaný mal voči žalobcovi záväzok, ktorý spočíval v neuhradenej faktúre. Z uvedeného potom vyplýva, že poškodený predstavoval subjekt, ktorý bol dlžníkom žalobcu. Uvedené preukazuje žalobcom predložená faktúra, v zmysle ktorej subjektom zaviazaným na plnenie bol práve poškodený a nie žalovaný. Nakoľko poškodený predstavoval dlžníka žalobcu, nemohol so žalobcom platne uzatvoriť zmluvu o postúpení pohľadávky. Uzatvorením predmetnej zmluvy o postúpení pohľadávky nemohlo dôjsť k postúpeniu pohľadávky žalovaného na žalobcu, nakoľko uvedenú pohľadávku žalobcu pred jej cesiou poškodený žalobcovi neuhradil, a teda mu ako pohľadávka nevznikla. Uvedeným postúpením došlo medzi poškodeným ako postupcom a žalobcom ako postupníkom k postúpeniu pohľadávky žalobcu, čo je v rozpore s vyššie citovaným zákonným ustanovením § 524 Občianskeho zákonníka. K úhrade faktúry pritom v uvedených súvislostiach logicky nemohlo dôjsť ani na základe vzájomného zápočtu realizovaného v žalobcom predloženej zmluve o postúpení pohľadávky. Zo zmluvy o postúpení pohľadávky totiž jednoznačne vyplýva, že prejav vôle jej účastníkov najskôr smeroval k cedovaniu pohľadávky a až následne k započítaniu údajne vzájomných pohľadávok poškodeného a žalobcu. Ak teda poškodený nebol majiteľom pohľadávky voči žalovanému pred jej postúpením, nemohol túto pohľadávku postúpiť na žalobcu a kauzálne žalobcovi následne nemohla vzniknúť pohľadávka voči poškodenému na zaplatenie odplaty za postúpenie, ktorú následne žalobca mienil použiť na započítanie. Z uvedeného potom vyplýva, že žalobca nemôže predstavovať aktívne, vecne legitimovaný subjekt na strane žalobcu v predmetnom konaní. Z dôvodu, že predmetom zmluvy o postúpení pohľadávky malo byť postúpenie pohľadávky zo strany poškodeného, ktorú žalobca ako veriteľ eviduje voči poškodenému ako dlžníkovi (t. j. neexistujúci predmet postúpenia), považuje takýto právny úkon podľa ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka za absolútne neplatný. Zároveň poukázal na oznámenie o poistnom plnení predložené zo strany žalobcu, v zmysle ktorého bolo žalobcovi zo strany žalovaného, bez ohľadu na vyššie uvedené skutočnosti, poukázané plnenie v sume 300,- €.
3. Žalovaný vo vyjadrení k odporu uviedol, že návrh na vydanie platobného rozkazu spĺňa náležitosti uvedené v Zákone č. 307/2016 Z. z. s poukazom na § 3, ods. 4 predmetného zákona. Dňa 16. 01. 2018 došlo v Turzovke ku škodovej udalosti na motorovom vozidle Nissan Qashqai, ev. č. E. XXX E., spôsobenej poškodenému W. F.. Škodová udalosť bola spôsobená prevádzkou motorového vozidla Subaru Forester, ev. č. E. XXX A., poisteného v poisťovni žalovaného. V dôsledku uvedeného bol poškodený nútený užívať náhradné vozidlo na zabezpečenie svojich potrieb, a to zapožičaním si náhradného vozidla, ev. č. A. XXX Q., u žalobcu v zmysle Zmluvy o nájme č. 43 zo dňa 18. 01. 2018. Po ukončení nájmu žalobca vystavil poškodenému Faktúru č. 180051 zo dňa 24. 01. 2018 s dátumom splatnosti 07. 02. 2018 na sumu 453,60 €. Oznámením o poistnom plnení zo dňa 14. 02. 2018 žalovaný oznámil poškodenému šetrenie poistnej udalosti tak, že neuznal uplatnenú výšku, čím priznal náklady vo výške 300,- €. Náhrada škody má plniť reparačnú funkciu a má zaistiť plnú kompenzáciu spôsobenej ujmy, nakoľko poškodený bol nie vlastným pričinením v dôsledku škodovej udalosti, fakticky obmedzený v užívaní vlastného vozidla. Čo sa týka tvrdenia, že zo zmluvy o nájme nie je zrejmý počet najazdených km prenajatého vozidla, toto považuje za neopodstatnené a účelové, nakoľko tento údaj vyplýva z iného dokumentu, a síce z predloženej Faktúry č. 180051. Zároveň uviedol, že vozidlo je zapožičiavané na dni nezávisle od počtu najazdených km. Námietku žalovaného týkajúcu sa činnosti súvisiacej s nadobudnutím a správou pohľadávok, má za neopodstatnenú. Uvedené nemožno považovať za neoprávnené podnikanie žalobcu, nakoľko žalobca nepodniká za týmto účelom. V danom prípade ide iba o štandardné postúpenie pohľadávky. Poškodený za týmto účelom uzatvoril so žalobcom dňa 24. 01. 2018 Zmluvu o postúpení pohľadávky, ktorej predmetom bol nárok na náhradu škody vyplývajúcej z poistnej udalosti zo dňa 16. 01. 2018 z titulu náhrady účelne vynaložených nákladov na prenájom náhradného vozidla, ktoré poskytol poškodenému žalobca. V zmysle bodu 5 predloženej zmluvy o postúpení pohľadávky je zrejmé, že k úhrade faktúry došlo na základe vzájomného zápočtu, v dôsledku čoho žalobca vstúpil do práv a povinností poškodeného. Keďže žalovaný nenahradil škodu vo vzniknutom rozsahu, žalobca sa na miesto poškodeného v tomto konaní domáha preplatenia zvyšnej
časti nákladov účelne vynaložených na prenájom náhradného vozidla. Akékoľvek tvrdenia žalovaného o neexistencii predmetnej pohľadávky, aktívnej vecnej legitimácii, rozpore s § 524 OZ, či neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky, považuje za neopodstatnené a účelové. Takéto postúpenie pohľadávky podľa ustálenej rozhodovacej praxe všeobecných súdov SR neodporuje zákonu. Zmluva o postúpení pohľadávky je tak v obdobných prípadoch považovaná za platne uzatvorenú. Žalobca poukázal na Rozsudok Okresného súdu Martin sp. zn. 18Cb/32/2018 zo dňa 03. 05. 2018, Rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 3Cob/2/2018. Skutočnosť, že došlo k úhrade predmetnej faktúry za nájom a súčasne aj k prevodu práva medzi žalobcom a poškodeným, tak rozhodne neodporuje zákonu a nespôsobuje absolútnu neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávky. V danom smere tak došlo k vzájomného zápočtu nároku na úhradu fakturovaného nájomného s nárokom na zaplatenie odplaty za postúpenie pohľadávky a nie so samotným nárokom na náhradu škody, ktorý bol v zmysle zmluvy postúpený. Predmetom zmluvy o postúpení tak nebolo postúpenie pohľadávky, ktorú žalobca ako veriteľ eviduje voči poškodenému ako dlžníkovi. V zmysle predloženej zmluvy o postúpení pohľadávky poškodený v rámci jedného dokumentu uhradil predmetnú faktúru za nájom, čím došlo ku vzniku škody a súčasne postúpil žalobcovi za odplatu svoj nárok na náhradu škody voči žalovanému, čím došlo k úbytku v majetkovej sfére žalobcu. Žalobca zároveň navrhol v predmetnom konaní v zmysle § 14, ods. 1 Zákona č. 307/2016 Z. z. o upomínacom konaní pokračovať na mieste príslušnom, Okresnom súde Čadca, kde došlo ku škodovej udalosti.
4. Dňa 07. 05. 2019 bola Okresným súdom Banská Bystrica postúpená tunajšiemu súdu vec ako súdu vecne a miestne príslušnému na jej prejednanie podľa § 19, písm. b) CSP, nakoľko žalobca v zmysle § 14, ods. 3 Zákona č. 307/2016 Z. z. v zákonom stanovenej lehote navrhol pokračovanie v konaní na súde príslušnom na prejednanie veci podľa CSP.
5. Žalovaný sa k vyjadreniu žalobcu k odporu napriek výzve súdu Uznesením č. k. 7C/35/2019
- 60 zo dňa 29. 05. 2019 písomne nevyjadril a neuviedol žiadne ďalšie skutočnosti, resp. nepredložil ďalšie dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.
6. Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 10. 10. 2019, na ktoré sa nedostavil žalobca, žalovaný a právny zástupca žalovaného. Právny zástupca žalovaného ospravedlnil svoju neúčasť a neúčasť žalovaného na pojednávaní elektronicky dňa 09. 10. 2019, vzhľadom na neodkladné pracovné povinnosti a pracovnú vyťaženosť v tomto termíne, ako aj z dôvodu hospodárnosti konania (t. j. aby nedochádzalo k zbytočnému zvyšovaniu trov konania). Zároveň uviedol, že nemá ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania a súhlasí s prejednaním veci, ako aj s vyhlásením rozsudku v jeho neprítomnosti. Navrhol, aby súd žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol ako nedôvodnú a priznal žalovanému nárok na náhradu trov konania proti žalobcovi v rozsahu 100 %. Vzhľadom na uvedené súd vec prejednal v neprítomnosti žalobcu, žalovaného a právneho zástupcu žalovaného.
7. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní navrhol, aby súd vydal rozsudok pre zmeškanie žalovaného v zmysle § 274 CSP, nakoľko mal za to, že neúčasť žalovaného na pojednávaní nebola ospravedlnená včas a vážnymi okolnosťami. Súd dospel k záveru, že v danom prípade neboli splnené podmienky na rozhodnutie rozsudkom pre zmeškanie žalovaného, nakoľko žalovaný ospravedlnil neúčasť na pojednávaní dostatočnom časovom predstihu pred určeným termínom pojednávania. Primárne možno za včasné ospravedlnenie neúčasti na nariadenom pojednávaní považovať také, ktoré je súdu doručené najneskôr do začiatku pojednávania. Z tohto dôvodu je ospravedlnenie doručené žalovaným deň pred pojednávaním, postačujúce/včasné.
8. Podľa § 524 Občianskeho zákonníka, (1) Veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. (2) S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
Podľa § 525 Občianskeho zákonníka, (1) Postúpiť nemožno pohľadávku, ktorá zaniká najneskôr smrťou veriteľa alebo ktorej obsah by sa zmenou veriteľa zmenil. Postúpiť nemožno ani pohľadávku, pokiaľ nemôže byť postihnutá výkonom rozhodnutia. (2) Nemožno postúpiť pohľadávku, ak by postúpenie odporovalo zákonu alebo dohode s dlžníkom.
Podľa § 526 Občianskeho zákonníka
(1) Postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením postupcovi. (2) Ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený sa dožadovať preukázania zmluvy o postúpení.
Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka, uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).
Podľa § 4 ods. 1, 2 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla (ďalej len zákon č. 381/2001 Z. z.), (1) Poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na každého, kto zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného v poistnej zmluve. (2) Poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené preukázané nároky na náhradu a) škody na zdraví a nákladov pri usmrtení, b) škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci, c) účelne vynaložených nákladov spojených s právnym zastúpením pri uplatňovaní nárokov podľa písmen a), b) a d), ak poisťovateľ nesplnil povinnosti uvedené v § 11 ods. 6 písm. a) alebo písm. b) alebo poisťovateľ neoprávnene odmietol poskytnúť poistné plnenie, alebo neoprávnene krátil poskytnuté poistné plnenie, d) ušlého zisku.
Podľa § 11 ods. 6, 7, 8 zákona č. 381/2001 Z. z., (6) Poisťovateľ je povinný bez zbytočného odkladu začať prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a do troch mesiacov odo dňa oznámenia poškodeného o škodovej udalosti a) skončiť prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a oznámiť poškodenému výšku poistného plnenia, ak bol rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a nárok na náhradu škody preukázaný, b) poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odmietol poskytnúť alebo pre ktoré znížil poistné plnenie alebo poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie k tým uplatneným nárokom na náhradu škody, v ktorých nebol v ustanovenej lehote preukázaný rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a výška poistného plnenia; písomné vysvetlenie sa považuje za doručené dňom, keď ho poškodený prevzal, odmietol prevziať, alebo dňom, keď ho pošta vrátila ako nedoručené. (7) Poisťovateľ je povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie alebo po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak z tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie poistného plnenia. (8) Ak poisťovateľ nesplní povinnosť podľa odseku 6, je povinný zaplatiť poškodenému úroky z omeškania podľa osobitného predpisu.
Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z., náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať.
9. Medzi stranami konania nebolo sporné, že dňa 16. 01. 2018 došlo v Turzovke ku škodovej udalosti, pri ktorej vznikla škoda na motorovom vozidle Nissan Qashquai, ev. č. E. XXX E. poškodenému W. F.. Škodová udalosť bola spôsobená prevádzkou motorového vozidla Subaru Forester, ev. č. E. XXX A. poisteného u žalovaného. Poškodený zapožičal od žalobcu náhradné vozidlo Zmluvou o nájme č. 43 z 18. 01. 2018, za čo mu bola vystavená faktúra na sumu 453,60 € za 7 dní od 18. 01. do 24. 01. 2018 pri výške nájomného 64,80 € denne (Záznam o dopravní nehode čl. 13 p.v., Zmluva o nájme č. 43 zo dňa 18. 01. 2018 z čl. 14, Faktúra č. 180051 z čl. 14 p.v.). Poškodený dňa 24. 01. 2018 postúpil žalobcovi svoju pohľadávku voči žalovanému titulom nároku na náhradu nákladov za prenájom náhradného motorového vozidla, ktorú skutočnosť oznámil písomne žalovanému (Zmluva o postúpení pohľadávky zo dňa 24. 01. 2018 z čl. 15 p.v., Oznámenie o postúpení pohľadávky z čl. 16). Žalovaný uznal a vyplatil žalobcovi sumu 300,- €, pričom nepriznal dobu na zapožičanie náhradného vozidla 1 deň a sadzbu za nájom znížil o sumu 14,80 € na deň
(Oznámenie o poistnom plnení zo dňa 14. 02. 2018 z čl. 16 p.v., 17). Uvedené skutkové okolnosti boli nesporné podľa § 151, ods. 1 CSP, pričom zároveň v konaní neexistovala dôvodná pochybnosť o ich pravdivosti, v nadväznosti na čo súd z týchto vychádzal v súlade s ustanovením § 186, ods. 2 CSP.
10. Žalovaný namietal, že žaloba nespĺňa zákonné kritéria požadované ustanovením § 132 CSP, avšak táto námietka je nedôvodná, nakoľko zo žaloby, dôkazov predložených spolu so žalobou, ako aj z vyjadrenia k odporu voči platobnému rozkazu, vyplývajú podstatné náležitosti a popis rozhodujúcich skutočností pre rozhodnutie o uplatnenom nároku žalobcu. Rovnako nedôvodná bola námietka žalovaného, že zo zmluvy o nájme nie je zrejmý počet najazdených km prenajatého náhradného motorového vozidla a tento údaj je len ručne dopísaný na Faktúre č. 180051 zo dňa 24. 01. 2018. Táto námietka žalovaného nie je dôvodná, nakoľko hoci je pravdou, že údaj o najazdených km je uvedený len na Faktúre č. 180051, pričom tento je dopísaný rukou, avšak v zmysle Zmluvy o nájme č. 43 zo dňa 18. 01. 2018, bolo vozidlo požičané na dni pri dojednanom dennom nájomnom a nie v závislosti od počtu najazdených km. Vzhľadom na uvedené, údaj o počte najazdených km nie je podstatný.
11. Žalovaný zároveň tvrdil, že žalobca nie je aktívne vecne legitimovaný, nakoľko zmluva o postúpení pohľadávky medzi poškodeným a žalobcom je absolútne neplatný právny úkon. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca svoju aktívnu vecnú legitimáciu odvodzoval od zmluvy o postúpení pohľadávok uzatvorenej dňa 24. 1. 2018 medzi žalobcom ako postupníkom a J.. W. F. - poškodeným z poistnej udalosti ako postupcom. Postúpená bola pohľadávka voči žalovanému z titulu nároku na náhradu škody
- vynaložených nákladov za užívanie náhradného vozidla v príčinnej súvislosti so škodovou udalosťou zo dňa 16. 1. 2018 na vozidle Nissan Quashqai, EVČ: E. (bod 1 zmluvy). Postúpenie pohľadávky bolo odplatné, pričom odplata za postúpenie pohľadávky predstavovala sumu 453,60 € (bod 4 zmluvy). Zmluvné strany sa dohodli, že dôjde k započítaniu ich vzájomných nárokov, a to nároku na úhradu odplaty za postúpenie pohľadávky vo výške 453,60 € a nároku na úhradu nájomného za náhradné vozidlo vo výške 453,60 €.
12. Súd vyhodnotil predmetnú pohľadávku ako pohľadávku spôsobilú na postúpenie a zmluvu o postúpení pohľadávky hodnotí ako platný právny úkon spĺňajúci všetky kritériá platnosti právneho úkonu zmluvy o postúpení pohľadávky stanovené hmotnoprávnou úpravou. Poškodený ako pôvodný veriteľ mohol na základe vlastného rozhodnutia a bez súhlasu dlžníka svoju pohľadávku postúpiť písomnou zmluvou na tretiu osobu, čím došlo k zmene v osobe veriteľa bez toho, aby sa zmenil obsah doterajšieho záväzkového vzťahu (§ 1 ods. 2, § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka), keďže pohľadávka (ako iné majetkové hodnoty) môže byť predmetom právneho obehu, ak nejde o pohľadávku, ktorú nemožno postúpiť, čo nie je prípad tohto sporu. Postúpená môže byť iba existujúca pohľadávka, aj premlčaná, a tiež budúca pohľadávka, pokiaľ je určitá, identifikovateľná. „Podmienkou platnosti zmluvy je, aby išlo o existujúcu, určitú a identifikovanú pohľadávku“ (citované z Uznesenia ÚS SR sp. zn. II ÚS 165/2017). V danom prípade postúpená pohľadávka je určitá a existujúca. Postúpenie bolo oznámené žalovanému listom poškodeného (č.l. 16). Okrem toho súd poznamenáva, že žalovanému bolo preukázateľné oznámené postúpenie pohľadávky z poškodeného na žalobcu, nakoľko oznámenie o poistnom plnení už žalovaný adresoval priamo žalobcovi. Na základe uvedeného súd konštatuje, že postúpenie pohľadávky medzi žalobcom a poškodeným bolo platné a vyplýva z neho aktívna legitimácia žalobcu v spore.
13. Súd na základe predložených listinných dôkazov zároveň konštatuje, že v konaní bol preukázaný vznik škody, ktorá spočíva v nákladoch na zapožičanie náhradného vozidla. Žalovaný ani vo svojom odpore nespochybnil, že náklady na požičanie náhradného vozidla predstavujú náklady vzniknuté v príčinnej súvislosti so vznikom poistnej udalosti. Postupcovi ako poškodenému z dopravnej nehody vznikla povinnosť zaplatiť žalobcovi vyfakturovanú sumu spočívajúcu v nájomnom za prenájom motorového vozidla. To, že uvedený záväzok postupca priamo nesplnil, ale vo vzťahu k tomuto záväzku uplatnil započítanie, ktoré predstavuje tiež jeden zo spôsobov zániku dlhu, nemôže mať vplyv na vznik pohľadávky z titulu náhrady škody. Žalobca na základe zmluvy o postúpení pohľadávky nadobudol existujúcu žalovanú pohľadávku, ktorá zakladá jeho aktívnu vecnú legitimáciu v prejednávanom spore (obdobne rozsudky Krajského súdu Žilina sp. zn. 9Co 30/2019 zo dňa 25.04.219, sp. zn. 11Co 135/2019 zo dňa 25.06.2019, sp. zn. 10Co/104/2019 zo dňa 30.05.2019, sp. zn. 6Co/122/2019 zo dňa 21.08.2019 a ďalšie). Žalovaný si sám vo
svojej obrane protirečí, keď na jednej strane namieta aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu, no na druhej strane uvádza, že mu sám dobrovoľne uhradil v zmysle oznámenia o poistnom plnení sumu 300,- €.
14. Pasívna legitimácia žalovaného je daná a nesporne vyplýva zo skutočnosti, že poškodený bol v rozhodnom čase poistený u žalovaného, čo v priebehu sporu samotný žalovaný nenamietal, a tak to súd považuje za nesporné.
15. Žalovaný ďalej namietal, že údajný nárok voči žalovanému Zákon o PZP (t. j. zákon č. 381/2001 Z. z.) vyslovene neuvádza, takisto nevyplýva z Občianskeho zákonníka. Iné relevantné dôvody spochybňujúce dôvodnosť žalobcom uplatneného nároku neuviedol. Žalovaný ani neuviedol žiadne dôvody, pre ktoré krátil poskytnuté poistné plnenie zo sumy 453,60 € na sumu 300,- €. Dôvodnosť uplatneného nároku na náhradu nákladov za prenájom náhradného motorového vozidla vo výške 453,60 € mal súd preukázanú z listinných dôkazov (zmluva o nájme č. 43, oznámenia o poistnom plnení, čestného vyhlásenia poškodeného, faktúr vystavených autoservisom Point, a. s.).
16. V zmysle ustálenej súdnej praxe škodca je povinný nahradiť škodu v rozsahu nutne a účelne vynaložených nákladov. Skutočnou škodou je aj škoda spočívajúca v tom, že poškodený musí vynaložiť vyššie náklady na požičanie veci, ktorá mu má nahradiť vec, ktorá sa stala v dôsledku poškodenia dočasne nepoužiteľnou vecou v porovnaní s nákladmi na použitie poškodenej veci. Zaplatením požičovného sa zmenší majetkový stav poškodeného. Škodou je požičovné zaplatené za vypožičanie vozidla porovnateľného s poškodeným vozidlom, ak prevyšuje výdavky spojené s užitím vlastného vozidla. Aplikácia zákona o cestovných náhradách pri určovaní výšky náhrady za nájom je vylúčená (R7/1992, R5/1978, R71/1971, R12/1991...).
17. „Skutočnou škodu podľa ustálenej súdnej praxe je nájomné za prenajaté porovnateľné motorové vozidlo, nie aritmetický priemer, resp. individuálne výpočty poisťovne o možnej (predpokladanej) výške nájomného v náhodne vybratom okruhu požičovní prostredníctvom internetu,...“ (rozsudok Okresného súdu Bratislava I zo dňa 06.06.2017, č. k. 27Cb/39/2012, rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa 05. 05. 2015, sp. zn. 2Cob/134/2014). Je nepochybné, že poškodený mal prenajaté náhradné vozidlo z dôvodu poškodenia jeho vozidla, v dôsledku čoho je jeho nárok voči žalovanému opodstatnený, čo medzi stranami nebolo sporné a namietané. Musí ísť o náklady vynaložené nutne a účelne. Súd má za to, že nepochybne ide o náklady vynaložené nutne, keďže poškodený si prenajal vozidlo v dôsledku poškodenia jeho vlastného vozidla a tieto náklady spojené s prenájmom sú kryté povinne zmluvným poistením žalovaného. K dôvodnosti a účelnosti samotného prenájmu náhradného vozidla súd konštatuje, že poškodený je ten, ktorý bol následkom škodovej udalosti, ktorú sám nespôsobil, ukrátený na svojom majetku a musel znášať jeho následky spojené so zabezpečovaním náhradného vozidla, obstaraním jeho opravy a prevzatia. Nutnosť a účelnosť vynaložených nákladov spojených so zabezpečením náhradného motorového vozidla za dobu opravy poškodeného vozidla z titulu škodovej udalosti, ktorá bola zavinená klientom žalovaného, podľa názoru súdu bola žalobcom preukázaná. Poškodený, teda právny predchodca žalobcu, z titulu škodovej udalosti nemohol svoje motorové vozidlo užívať a dôvodne si zabezpečil náhradné vozidlo, preto aj náklady spojené so zabezpečením tohto náhradného vozidla, a to nájomné, ktoré bolo preukázané, že bolo zaplatené, patrí do právneho nároku poškodenia. Poškodený bol nútený vynaložiť náklady súvisiace so zabezpečením motorového vozidla spôsobom jeho prenájmu, keďže po dobu opravy nemohol používať svoje motorové vozidlo. Škoda v tejto súvislosti vzniknutá na strane poškodeného, je škodou v rozsahu účelne vynaložených nákladov na nájom tohto náhradného motorového vozidla. Skutočnou škodou bolo nájomné za prenajaté motorové vozidlo, k prenájmu ktorého bol poškodený donútený poistnou udalosťou, za ktorú zodpovedá klient žalovaného. Škoda spočívajúca v tom, že poškodený vynaložil náklady na zapožičanie osobného automobilu, prípadne aj vyššie náklady v porovnaní s nákladmi, ktoré by inak vynaložil na prevádzku svojho automobilu, ktorý nemohol používať v dôsledku poškodenia, je potrebné považovať za skutočnú škodu, ktorú je škodca povinný nahradiť v rozsahu nutne a účelne vynaložených nákladov. To, že takáto škoda v majetkovej sfére poškodeného ako právneho predchodcu žalobcu aj nastala, bolo preukázané tým, že došlo k úhrade nájomného, a to vo forme započítania s pohľadávkou prenajímateľa. Náhrada nákladov za používanie motorového vozidla nereparuje poškodenému stav, keď nemohol z titulu poistnej udalosti používať svoje motorové vozidlo. Pokiaľ išlo o výšku nákladov z titulu doby nájmu na zapožičanie náhradného motorového vozidla, tak za skutočnú škodu spočívajúcu v nákladoch na zapožičanie prenájom náhradného motorového vozidla sa považujú náklady, ktoré boli nutne a účelne vynaložené na požičanie
náhradného vozidla, čo žalobca v konaní v rámci svojej dôkaznej povinnosti preukázal. Poškodený v danom prípade právny predchodca žalobcu preukázal, že z titulu poistnej udalosti nemohol motorové vozidlo používať. Toto sa nachádzalo v oprave, a preto počas celej nevyhnutej doby opravy vozidla bol poškodený nútený vynaložiť náklady za nájom náhradného motorového vozidla, ktoré náklady boli nutne a účelne vynaložené, a ktoré by inak nevznikli, ak by poškodený mohol používať svoje vlastné vozidlo.
18. Súd v závere konštatuje, že nezistil žiadny dôvod neposkytnúť poškodenému, resp. žalobcovi náhradu nákladov nájmu v plnej výške. Súd posúdil, že skutočná výška škody v zmysle § 442 Občianskeho zákonníka je aj žalovaná istina - náklady spojené s odstraňovaním následkov poškodenia, medzi ktoré v zmysle ustálenej súdnej praxe patria aj náklady za prenájom motorového vozidla. Pre posúdenie nutnosti a účelnosti je podstatné, že v dôsledku škodovej udalosti zavinenej klientom žalovaného nemohol poškodený užívať svoje motorové vozidlo, nakoľko bolo potrebné zabezpečiť jeho opravu, v dôsledku čoho si musel prenajať vozidlo - až do vydania vozidla. Pri zohľadnení nespornej skutočnosti vyplatenia poistného plnenia žalovaným v sume 300,- € je potom žalobcom v tomto konaní uplatnená pohľadávka vo výške 153,60 € uplatnená dôvodne (uplatnená suma 453,60 € mínus žalobcom už vyplatená suma 300,- € = žalovaná istina 153,60 €), a toto právo bolo žalobcovi ako subjektu aktívne vecne legitimovanému priznané ako právo na náhradu škody podľa § 15 ods. 1 v spojení s § 4 ods. 1, 2 zákona č. 381/2001 Z. z. a podľa všeobecných hmotno-právnych ustanovení vyplývajúcich z úpravy § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka, na základe skonštatovania súdu vychádzajúceho z výsledkov vykonaného dokazovania vyhodnotených podľa § 191 CSP.
19. Žalobca si zároveň uplatnil úroky z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 153,60 € od 01. 03. 2018 do zaplatenia. V nadväznosti na doterajšiu súdnu prax súd konštatuje, že z hľadiska uplatneného nároku na úrok z omeškania v zmysle ust. § 11 ods. 8 zák. č. 381/2001 Z. z. je potrebné v spore ustáliť, či si žalovaná poisťovňa splnila povinnosti podľa § 11 ods. 6 zák. č. 381/2001 Z. z. tým, že poskytla žalobcovi písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odmietla poskytnúť poistné plnenie, ktoré od nej žalobca nárokoval. Žalovaný si splnil túto svoju zákonnú povinnosť tým, že listom zo dňa 14. 02. 2018 zaslal žalobcovi Oznámenie o poistnom plnení, z ktorého vyplýva oznámenie výšky poistného plnenia 300,- € a uvedenie dôvodov, pre ktoré znížil poistné plnenie (nepriznaná doba na zapožičanie vozidla 1 deň - 64,80 € a nepriznaná sadzba za nájom 14,80 € s DPH/deň x 6 dní - 88,80 €). Nakoľko si žalovaný svoju povinnosť ako poisťovateľ podľa § 11 ods. 6 Zák. č. 381/2001 Z. z. splnil, nie je povinný uhradiť žalobcovi ako poškodenému úroky z omeškania. Do omeškania by sa dostal s plnením náhrady škody až vtedy, ak by po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody neuhradil v lehote určenej súdom priznanú náhradu škody žalobcovi podľa § 11 ods. 7 zák. č. 381/2001 Z. z. Vzhľadom na uvedené súd žalobcu v časti o zaplatenie úrokov z omeškania ako nedôvodnú zamietol.
20. Súd o nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, teda podľa zásady úspešnosti žalobcu v konaní. Súd v časti uplatnenej istiny vo výške 153,60 € žalobe vyhovel, a tak bol žalobca úspešnou stranou sporu, preto mu súd priznal proti žalovanému právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
Poučenie:
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd v Čadci.
Právo podať odvolanie nemá tá strana sporu, ktorá sa tohto práva po vyhlásení rozsudku výslovne vzdala.
V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, spisová značka, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané.
Odvolanie podľa § 365 ods. 1 CSP možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočnila jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, d) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, e) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, f) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo g) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia. Súd môže nariadiť výkon rozhodnutia aj bez návrhu. Konanie o výkone neodkladného opatrenia nariadi súd vždy aj bez návrhu.