Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_5Tos-87-2019.pdf
PDF · 65.34 KB
Case nature
Area
Subarea
5Tos/87/2019
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kristíny Ferencziovej a sudcov JUDr. Vladimíra Tencera a JUDr. Martina Žovinca, v trestnej veci odsúdeného V. V., o povolenie obnovy konania, o sťažnosti odsúdeného proti uzneseniu Okresného súdu Galanta zo dňa 13.2.2019 č. k. 31Nt/9/2018-19, na neverejnom zasadnutí konanom dňa 10.10.2019 takto
rozhodol:
Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku sa sťažnosť odsúdeného V. V., nar. XX.X.XXXX, z a m i e t a .
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením prvostupňový súd podľa § 399 ods. 2 Trestného poriadku zamietol návrh odsúdeného V. V., nar. XX.XX.XXXX, t. č. vo výkone trestu odňatia slobody, na povolenie obnovy konania vedeného na Okresnom súde Galanta pod sp. zn. 2T/154/2016, keďže neboli zistené podmienky obnovy konania podľa § 394 Trestného poriadku. Proti tomuto uzneseniu podal odsúdený priamo na verejnom zasadnutí, ihneď po jeho vyhlásení sťažnosť, ktorú neskôr odôvodnil prostredníctvom obhajcu. Tento v odôvodní sťažnosti zopakoval dôvody návrhu odsúdeného a zároveň uviedol, že odsúdeným uvádzané skutočnosti v návrhu a navrhované dôkazy sú spôsobilé odôvodniť iné rozhodnutie o vine, príp. i to, že pôvodný trest je v zrejmom nepomere k závažnosti činu ako aj k pomerom páchateľa. Prokurátor sa na verejnom zasadnutí vzdal práva podať sťažnosť. Na podklade podanej sťažnosti sťažnostný súd v zmysle § 192 ods. 1 Trestného poriadku preskúmal správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť, ako i správnosť postupu konania predchádzajúceho vydaniu napadnutého uznesenia, a tak zistil, že sťažnosť odsúdeného nie je dôvodná. Podľa § 192 ods. 1 Trestného poriadku pri rozhodovaní o sťažnosti preskúma nadriadený orgán a) správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť, a b) konanie predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia. Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku nadriadený orgán zamietne sťažnosť, ak nie je dôvodná. Prvostupňový súd vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na svoje rozhodnutie a skutočnosti, ktoré zistil z vykonaného dokazovania správne vyhodnotil. Prvostupňový súd v odôvodnení napadnutého uznesenia uviedol, že zo zápisnice o verejnom zasadnutí zo dňa 23.11.2016 jednoznačne vyplýva, že odsúdený bol riadne poučený a priznal svoju vinu za uvedený skutok. Ďalej poukazuje na to, že znalecký posudok bol vykonaný v rámci pitvy poškodeného a boli tam zohľadnené nájdené zranenia, pričom pri zlomenine rebier boli konštatované jednak aktuálne zranenia a jednak zranenia staršieho dáta. Z uvedeného vyplýva, že skutočnosť tvrdená odsúdeným bola pri znaleckom skúmaní ako aj následnom rozhodovaní známa a zohľadnená. Každopádne aj keby tomu tak nebolo, samotný fakt že poškodený mal v čase spáchania skutku zlomené nejaké rebrá nemení nič na právnej kvalifikácii skutku a nemohli by odôvodniť iné rozhodnutie o vine alebo spôsobiť zrejmý nepomer trestu - ako vyplýva zo znaleckého posudku, následok smrti nenastal z dôvodu pár zlomených rebier, ale ako následok celkovej surovosti a bolestivosti útoku, ktorý spôsobil zlyhanie srdca.
Pokiaľ ide o správnosť napadnutého výroku, sťažnostný súd považuje napadnutý výrok za vecne správny. Preskúmaním obsahu prvostupňového rozhodnutia, ktoré bolo napadnuté sťažnosťou odsúdeného sťažnostný súd zistil, že toto bolo urobené v súlade so zistenými skutočnosťami, na ktoré potom súd prvého stupňa správne aplikoval príslušné ustanovenia Trestného poriadku. Prvostupňový súd správne postupoval pokiaľ obnovu konania v uvedenej trestnej veci nepovolil práve pre absenciu zákonných podmienok. Aj podľa názoru sťažnostného súdu, skutočnosti a námietky uvádzané v rozsahu písomného podania odsúdeného nemožno považovať za také, ktoré by boli súdu skôr neznáme, resp. ktoré by dodatočne vyšli najavo. Ako na to správne poukázal prvostupňový súd, konanie o povolení obnovy konania sa obmedzuje len na zistenie, či vyšli takéto skutočnosti alebo dôkazy najavo, pričom súd nemôže preskúmavať zákonnosť postupu v pôvodnom konaní, takéto konanie nie je založené na revíznom princípe. V konaní o povolenie obnovy konania nemôže súd preskúmavať zákonnosť postupu v pôvodnom konaní v tom smere, či sa súdy pri rozhodovaní vyrovnali so všetkými okolnosťami a s obhajobou obvineného. V konaní o povolení obnovy konania nemožno preskúmavať vecnú správnosť rozsudku vydaného v základnom konaní, ale je obmedzené predovšetkým na riešenie otázky, či návrh na povolenie obnovy konania obsahuje skutočnosti, alebo dôkazy, ktoré sú pre súd nové, resp. skôr neznáme. Za nové skutočnosti, alebo dôkazy v zmysle ustanovenia § 394 ods. 1 Trestného poriadku nemožno považovať skutočnosti, alebo dôkazy, ktoré možno zistiť z obsahu spisov, a to ani vtedy, keď sa súd s nimi v rozhodnutí nevysporiadal, alebo ich dokonca prehliadol, resp. sa zmýlil pri hodnotení vykonaných dôkazov, prípadne ich nesprávne vyhodnotil. V danom prípade nebol produkovaný žiaden nový dôkaz súdu v pôvodnom konaní neznámy, nakoľko skutočnosti tvrdené odsúdeným boli súčasťou znaleckého posudku, s ktorým bol prvostupňový súd v pôvodnom konaní oboznámený. Je teda zrejmé, že nebola splnená ani základná podmienka na prípadné povolenie obnovy konania. K povoleniu obnovy konania tak nemôže viesť len subjektívna následná nespokojnosť odsúdeného, s postupom orgánov činných v trestnom konaní, s postupom a rozhodnutím súdu, ku ktorej dospel s určitým časovým odstupom od tohto rozhodnutia. Sťažnostný súd zároveň konštatuje, že v sťažnosti odsúdeného neboli uvedené žiadne nové skutočnosti, ktoré by odôvodňovali povolenie obnovy konania. Obhajca odsúdeného v odôvodnení sťažnosti len zopakoval návrhy a skutočnosti uvádzané odsúdeným v návrhu na povolenie obnovu konania. S týmito skutočnosti sa v dostatočnej miere vysporiadal prvostupňový súd v napadnutom uznesení, preto naň sťažnostný súd na tomto mieste odkazuje, bez potreby jeho opakovania. Sťažnostný súd preto považuje sťažnosť odsúdeného za neodôvodnenú. Konanie, ktoré predchádzalo vydaniu napadnutého uznesenia bolo vykonané v súlade s ustanoveniami Trestného poriadku a odsúdenému bola daná plná možnosť realizovať práva, ktoré mu garantuje zákon. S poukazom na uvedené sťažnostný súd zamietol sťažnosť odsúdeného, nakoľko táto nebola dôvodná.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.