Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_8Er-941-2010.pdf
PDF · 80.95 KB
Case nature
Area
Subarea
8Er/941/2010
Uznesenie
Okresný súd Trnava vo veci výkonu exekúcie v prospech oprávneného: Slovenská konsolidačná, a.s., IČO: 35 776 005, so sídlom Cintorínska 21, 814 99 Bratislava, proti povinnému: I. W., D.. XX.XX.XXXX, R.. XX.XX.XXXX, D. N. C. XXX/XX, XXX XX H., vedenej súdnym exekútorom: JUDr. Pavel Šajánek, Exekútorský úrad Senica so sídlom Sadová 621, 905 01 Senica, o vymoženie sumy 482,10 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Súd exekúciu z a s t a v u j e .
II. Súd ukladá oprávnenému p o v i n n o s ť zaplatiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 91,81 Eur do troch dní odo dňa doručenia tohto uznesenia.
odôvodnenie:
1. Podľa § 243h ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v aktuálnom znení, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
2. Poverením č. 5207*092476 zo dňa 17.12.2010 bol súdny exekútor JUDr. Pavel Šajánek v zmysle § 45 ods. 1 zákona NR SR č. 233/1995 Z. z., o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení do 31.03.2017 (ďalej len „Exekučný poriadok“) poverený vykonaním exekúcie v prospech oprávneného na základe exekučného titulu - Platobného výmeru Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, č. k. PV 201/05338/2010 zo dňa 06.07.2010, právoplatného dňa 08.10.2010 a vykonateľného dňa 25.10.2010.
3. Súd je v ktoromkoľvek štádiu exekučného konania povinný skúmať, či tu nie je prekážka, pre ktorú by exekúcia ďalej prebiehať nemala, pretože opak by bol v rozpore s platným právom. Súdny exekútor predložil súdu podanie zo dňa 23.03.2015, v ktorom navrhuje zastaviť exekúciu podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, nakoľko povinný dňa 13.12.2013 zomrel.
4. Podľa § 7 ods. 1 zák. č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, spôsobilosť fyzickej osoby mať práva a povinnosti vzniká narodením. Podľa ods. 2 smrťou táto spôsobilosť zanikne. 5. Podľa § 9a ods. 1 a 2 Exekučného poriadku, (1) Ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku (ďalej len: „C.s.p.“). (2) Na účely tohto zákona sa pojmy strana a spor vykladajú ako účastník konania a konanie podľa tohto zákona, ak z povahy veci nevyplýva inak.
6. Podľa § 61 C.s.p., procesnú subjektivitu má ten, kto má spôsobilosť na práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva.
7. Podľa § 67 C.s.p., každý môže pred súdom samostatne konať v rozsahu, v akom má spôsobilosť na právne úkony. 8. Podľa § 161 ods. 1 C.s.p., súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť.
9. Podľa § 161 ods. 2 C.s.p., ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.
10. Podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.
11. Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
12. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
XX. Z. O. R. X. P. Z. H. Č.. G.. XXD/XX/XXXX - XX, XDnot XX/XXXX R. W. XX.XX.XXXX A., Ž. A. W. XX.XX.XXXX R., A. W. G. N. R. A. D. A..
14. Súd v rámci rozhodovacej činnosti vychádzal z rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorý v rozhodnutí zo dňa 13.5.2011, sp. zn. 7 M Cdo 5/2011 konštatoval, že: „úmrtie povinnej v priebehu exekučného konania nemôže byť dôvodom na vyhlásenie exekúcie za neprípustnú a ani dôvodom na zastavenie exekučného konania. V danej veci povinný v priebehu konania zomrel. Povinnosti vyplývajúce z exekučných vzťahov však smrťou povinného nezanikajú (§ 37 ods. 3 Exekučného poriadku), ale prechádzajú na dedičov, ktorí sa okamihom smrti poručiteľa stávajú subjektom jeho práv a povinností a veritelia môžu od nich žiadať uspokojenie svojich pohľadávok do výšky nadobudnutého dedičstva. V tomto prípade však poručiteľ žiaden majetok nezanechal a dedičské konanie bolo právoplatne zastavené podľa § 175h ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku pre jeho nemajetnosť. Prípadní dedičia nevstúpili do žiadnych povinností poručiteľa, nakoľko ten bol nemajetný“, a tiež z rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 29.2.2012, sp. zn. 6M Cdo 8/2011 a sp. zn. 6M Cdo 9/2011, v ktorých sa uvádza: „ak došlo k zastaveniu konania o dedičstve z dôvodu, že poručiteľ nezanechal majetok (§ 175h ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku), exekučný súd zastaví exekúciu nie preto, že je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať (§ 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku), ale preto, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie (§ 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku)“.
15. Nakoľko má súd za preukázané, že dedičské konanie bolo právoplatne zastavené pre nemajetnosť povinného a majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, súd má za to, že podmienky ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku boli splnené, a preto v súlade s vyššie uvedeným exekúciu zastavil.
16. Podľa § 200 ods. 1 a 5 Exekučného poriadku, (1) trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). (5) Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku. Ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
17. Podľa § 203 ods. 2 veta prvá Exekučného poriadku, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.
18. O povinnosti oprávneného nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie rozhodol súd v zmysle § 203 ods. 2 Exekučného poriadku v súlade s § 199 Exekučného poriadku a vyhláškou MS SR č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení účinnom od 01.09.2009 (ďalej len „vyhláška“).
19. Súdny exekútor spolu s podnetom na zastavenie exekúcie doručil tunajšiemu súdu vyčíslenie trov exekúcie vo výške 91,81 Eur (odmenu vo výške 33,19 Eur + poštovné vo výške 15,05 Eur + náhrada
cestovných výdavkov a stratu času vo výške 27,37 Eur + náhrada za elektronickú súčinnosť vo výške 0,90 Eur a 20% DPH).
20. Podľa § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
21. Podľa § 14 ods. 1 Vyhlášky, ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 eura.
22. Podľa § 14 ods. 2 Vyhlášky, paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32 €.
23. Podľa § 15 ods. 1 Vyhlášky, paušálnou sumou sa odmeňujú tieto úkony exekučnej činnosti: a) získanie poverenia na vykonanie exekúcie, b) doručenie príkazu na začatie exekúcie, c) doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, d) doručenie exekučného príkazu, e) doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie, f) doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní, g) každé zisťovanie bydliska povinného, h) každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného, i) každé zisťovanie účtu povinného, j) každé ďalšie zisťovanie majetku povinného.
24. Podľa § 22 ods. 1 Vyhlášky, súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonaním exekučnej činnosti, táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.
25. Podľa § 22 ods. 2 Vyhlášky, cestovné náhrady sa poskytujú podľa osobitného predpisu.
26. Podľa § 23 ods. 1 Vyhlášky, náhrada za stratu času patrí súdnemu exekútorovi pri úkonoch vykonávaných v mieste, ktoré nie je sídlom jeho exekútorského úradu alebo kancelárie, a za čas strávený na ceste do tohto miesta a späť.
27. Podľa § 23 ods. 2 Vyhlášky, náhrada podľa odseku 1 je 0,66 Eur za každú aj len začatú polhodinu.
28. Súd priznal súdnemu exekútorovi požadovanú paušálnu odmenu v zmysle § 14 ods. 1 vyhlášky v minimálnej výške 33,19 Eur.
29. V zmysle § 22 vyhlášky žiadal súdny exekútor priznať náhradu hotových výdavkov za poštovné vo výške 15,05 Eur a za poplatky za súčinnosť (banky, regis. Obyvateľstva, dopr. inšpektorát) vo výške 0,90 Eur. Predpokladom na priznanie hotových výdavkov nie je len ich vyčíslenie, ale aj ich preukázanie a to takým spôsobom, ktorý nevyvoláva pochybnosti jednak čo do výšky, a jednak ich dôvodnosti a účelnosti. V časti rozhodovania súdu o priznaní náhrady hotových výdavkov podľa § 22 ods. 1 vyhlášky súd skúmal, či vynaloženie a reálna výška hotových výdavkov boli dostatočne preukázané v exekučnom spise, pričom ich vynaloženie súd posudzoval z hľadiska účelnosti a hospodárnosti. Súd vychádzal výlučne z obsahu spisu súdneho exekútora. Súd priznal súdnemu exekútorovi náhradu za poštovné vo výške 15,05 Eur nakoľko preukázal vznik poštovného 5 doručenkami a 5 nedoručenými zásielkami. Súd ďalej priznal súdnemu exekútorovi náhradu za poplatky za súčinnosť vo výške 0,90 Eur.
30. Súdny exekútor si v zmysle § 22 a § 23 Vyhlášky uplatnil cestovnú náhradu vo výške 24,07 Eur, nakoľko súdny exekútor vykonal dňa 19.12.2011 služobnú cestu, pričom cestoval zo Senice do Trnavy a späť (vzdialenosť 94 km x 0,257 Eur = 24,07 Eur). Nakoľko mal súd z exekučného spisu preukázané, že súdny exekútor vykonal dňa 19.12.2011 služobnú cestu, súd priznal súdnemu exekútorovi náhradu za cestovné vo výške 24,07 Eur.
31. Súdny exekútor si v zmysle § 23 Vyhlášky uplatnil náhradu za stratu času vo výške 3,30 Eur za vykonanie cesty zo Senice do Trnavy a naspäť dňa 19.12.2011, pričom súdny exekútor si uplatňoval náhradu za 5 začatých polhodín [5 x 0,66 Eur]. Súd mal preukázané, že súdny exekútor takúto cestu vykonal a preto priznal súdnemu exekútorovi náhradu za stratu času vo výške 3,30 Eur.
32. Nakoľko má súd za preukázané, že súdny exekútor je platiteľom dane z pridanej hodnoty, súd mu priznal zvýšenie odmeny o 20% DPH. V zmysle ustanovenia § 196 Exekučného poriadku súd súdnemu exekútorovi priznal základnú sadzbu DPH vo výške 20 % zo sumy 76,51 Eur v súlade s ust. § 85j zákona č. 222/2004 o dani z pridanej hodnoty v aktuálnom znení. Súd priznal súdnemu exekútorovi DPH vo výške 15,30 Eur.
33. Súd priznal súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie v celkovej výške 91,81 Eur (odmenu vo výške 33,19 Eur + poštovné vo výške 15,05 Eur + náhrada cestovných výdavkov a stratu času vo výške 27,37 Eur + náhrada za elektronickú súčinnosť vo výške 0,90 Eur a DPH vo výške 15,30 Eur) ako celkovú sumarizáciu skutočných trov exekúcie, na úhradu ktorých súd zaviazal v súlade s § 197 ods. 1 Exekučným poriadkom povinného.
34. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
35. Podľa § 256 ods. 1 C.s.p., ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
36. Podľa § 262 ods. 1 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
37. Ak jedna strana sporu neexistuje, nie je medzi kým rozhodnúť o nároku na náhradu trov konania a výrok o nároku na náhradu trov konania je nadbytočný. (Uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 28. februára 2017, sp. zn. 17Co/38/2017). S poukazom na uvedené rozhodnutie súd o nároku na náhradu trov konania nerozhodoval.
38. V súlade s vyššie uvedeným súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti výroku I. tohto uznesenia je prípustné odvolanie, ktoré možno podať v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Trnava.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Proti výroku II. tohto uznesenia odvolanie nie je prípustné.