Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17Co/98/2019

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Burešovej a sudkýň JUDr. Gabriely Klenkovej, PhD. a JUDr. Moniky Juskovej v spore žalobcu: K. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XXX/XX, XXX XX L. V. B., proti žalovanému: Silverside, a.s., Plynárenská 7/B, 821 09 Bratislava, IČO: 50 052 560, právne zastúpený Mgr. Hanou Kulíškovou, advokátkou, so sídlom Klariská 7, Bratislava, o určenie neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy a neplatnosti úverovej zmluvy a o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súd Vranov nad Topľou č.k. -19 zo dňa 10.04.2019 takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e uznesenie.

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením Okresný súd Vranov and Topľou (ďalej len „súd prvej inštancie“) nariadil neodkladné opatrenie v znení: „Súd nariaďuje neodkladné opatrenie v nasledovnom znení: I. Žalovaný je povinný zdržať sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy uzavretej medzi Žalobcom a Žalovaným dňa 19.05.2017 do právoplatného skončenia konania vo veci samej o neplatnosť dohody o zrážkach zo mzdy. II. Žalovaný je povinný oznámiť zamestnávateľovi žalobcu - R. obrany T. republiky, Q. XXX/X,XXX XX P. - mestská časť V. R., IČO: XX XXX XXX, aby upustil od vykonávania zrážok zo mzdy v zmysle predmetnej dohody o zrážkach zo mzdy, až do právoplatného skončenia konania vo veci samej o neplatnosť Dohody o zrážkach zo mzdy. III. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodne v rozhodnutí vo veci samej.“ Rozhodnutie právne odôvodnil podľa a , , a , , , , , , , . V odôvodnení uviedol, že žalobca uzavrel so žalovaným Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX dňa 19.05.2017. Zároveň s ním uzavrel na zabezpečenie pohľadávky z úverovej zmluvy Dohodu o zrážkach zo mzdy z toho istého dňa. Žalobca preukázal, že žalovaný dňa 31.07.2017 požiadal jeho zamestnávateľa o začatie vykonávania zrážok zo mzdy. Vzťah medzi žalobcom a žalovaným vzniknutý na základe úverovej zmluvy je spotrebiteľským vzťahom. Žalovaný poskytuje úvery v rámci predmetu svojho podnikania a žalobca vystupuje v zmluvnom vzťahu ako spotrebiteľ. Žalobca spochybnil splatnosť dohody o zrážkach zo mzdy a zároveň aj platnosť jednotlivých zmluvných ustanovení úverovej zmluvy s poukazom na aplikáciu spotrebiteľského práva. Súd hodnotí, že v konaní vo veci samej bude nutné podrobiť úverovú zmluvu súdnej kontrole, teda či zmluva neobsahuje neprijateľné zmluvné podmienky a či ich výkonom nedochádza k realizácii nemorálnosti, úžery a nekalosti. Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje obísť dôležitý prvok únijného práva, a to ex offo súdnu kontrolu zmluvných podmienok, či nespôsobujú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa (neprijateľné zmluvné podmienky). Spotrebiteľovi je nevyhnutné poskytnúť ochranu, najmä ak existuje nebezpečenstvo, že v procese zrážok zo mzdy na základe dohody o zrážkach

zo mzdy, zabezpečuje a umožňuje uhradiť plnenie z neprijateľných zmluvných podmienok bez súdnej kontroly, na ktorú skutočnosť musí brať súd ohľad (porovnaj rozsudok ESĽP C-106/77 Siementhal). Potrebu nariadenia neodkladného opatrenia mal súd za dostatočne osvedčenú, pretože žalobca realizáciou zrážok zo mzdy stráca právo disponovať so svojím príjmom ako vlastným majetkom, na základe skutočnosti, ktorá je sporná. V prípade, ak by súd nenariadil neodkladné opatrenie mohol by vzniknúť stav, kedy by na základe dohody o zrážkach zo mzdy boli žalovanému bezdôvodne poukázané finančné prostriedky zo mzdy žalobcu.

2. Proti uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný. Namietal, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia ani dôkazy, ktoré žalobca predložil súdu mu do času koncipovania odvolania neboli súdom prvej inštancie doručené. Rozhodnutie súdu prvej inštancie je arbitrárne, nepreskúmateľné. Samotná skutočnosť, že žalobca spochybňuje dohodu o zrážkach zo mzdy a zmluvu sama o sebe nie je dôvodom pre nariadenie neodkladného opatrenia. Súd nepovedal, kde vidí možnosť existencie neprijateľnej podmienky. Nie je zrejmé, na základe akých dôkazov, aplikáciou ktorej právnej normy súd dospel k záveru o potrebe nariadenia neodkladného opatrenia. Súd neuskutočnil analýzu primeranosti, rozhodol nad rámec svojich zákonných právomocí. Uznesenie je v rozpore s princípom právnej istoty. Súd nemá zákonné oprávnenie analyzovať prijateľnosť podmienok dohody. Súd prvej inštancie nevykonal úkony, ktorými by zisťoval rozsah dopadu nariadenia neodkladného opatrenia na žalovaného. Dohoda o zrážkach zo mzdy nie je neprijateľnou podmienkou a ani v texte neobsahuje podmienku, ktorá by mohla byť neprijateľná. Zrážky zo mzdy nepresahujú zákonom stanovenú hranicu zrážok zo mzdy. Žalobca dobrovoľne neplní záväzok zo zmluvy, preto má žalovaný nárok minimálne na pravidelné splácanie istiny. Zmluvný úrok aj ostatné plnenia sú dohodnuté v súlade s právnymi predpismi. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia je šikanózny, pre nariadenie neodkladného opatrenia nie sú dané predpoklady. Žalobca podpísal dohodu dobrovoľne a bol oboznámený s tým, že ide o právny úkon, ktorý môže odmietnuť uzatvoriť. Všetky podmienky dohody kopírujú ustanovenia . Súd vec nesprávne právne posúdil. Žiaden právny predpis neprikazuje, aby bol v dohode o zrážkach zo mzdy označený platiteľ mzdy. Súd prvej inštancie opomenul vykonať test proporcionality. Žalobca nepreukázal existenciu potreby bezodkladnej úpravy pomerov strán, nie sú splnené základné predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia. Z uvedených dôvodov navrhol, aby odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie zmenil tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne alternatívne, aby napadnuté uznesenie zrušil.

3. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu navrhol uznesenie ako vecne správne potvrdiť.

4. Krajský súd v Prešove (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní ( účinný od 01.07.2016, ďalej len „CSP“) po oboznámení sa s obsahom spisu zistil, že súd prvej inštancie nepostupoval v súlade s ust. , keď žalovanému spolu s uznesením č.k. -19 zo dňa 10.04.2019 nedoručil návrh na nariadenie neodkladného opatrenia s prílohami. Vzhľadom na uvedené odvolací súd žalovanému doručil návrh na nariadene neodkladného opatrenia s prílohami a vyzval ho na vyjadrenie sa k predmetným písomnostiam (listom zo dňa 06.09.2019) v lehote 15 dní od doručenia. Výzva spolu s prílohami bola žalovanému doručená dňa 17.09.2019.

5. Žalovaný v podaní, ktorým reagoval na výzvu odvolacieho súdu uviedol, že odvolací súd nemá kompetenciu zhojiť porušenie ust. súdom prvej inštancie. Porušenie ust. má za následok porušenie práva na spravodlivý súdny proces, čo nemôže byť zhojené konaním odvolacieho súdu, nakoľko by tým došlo k porušeniu rovnosti zbraní.

6. Odvolací súd vzhľadom na včas podané odvolanie, preskúmal rozhodnutie ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. a nasl. , bez nariadenia pojednávania ( a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné. Podľa , pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. Podľa , neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Podľa neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

Účelom neodkladného opatrenia je dočasná úprava práv a povinností, ktorá nevylučuje, že o právach a povinnostiach účastníkov konania o neodkladnom opatrení bude vo veci samej rozhodnuté inak, než v konaní o neodkladnom opatrení. Všeobecný súd neodkladným opatrením dočasne upravuje pomery účastníkov konania, pričom je dôležité, že je povinný poskytnúť ochranu tomu, kto sa vydania neodkladného opatrenia domáha, ale v rámci ústavných pravidiel tiež tomu, proti komu návrh smeruje. Neodkladné opatrenia s ohľadom na ich charakter nemôžu spravidla zasiahnuť do základných práv alebo slobôd účastníkov konania, lebo rozhodnutia o nich nemusia zodpovedať konečnému meritórnemu rozhodnutiu. Predpokladom nariadenia neodkladného opatrenia je opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana ( ). Samotná lehota na rozhodnutie indikuje, že súd nerozhoduje na základe štandardného dokazovania, ale vychádza z osvedčenia práv účastníkov a z osvedčenia porušenia týchto práv. Je potrebné si uvedomiť, že žalobca sa pri realizácii dohody o zrážkach zo mzdy dostáva do pozície subjektu strácajúceho právo disponovať so svojim vlastným majetkom reprezentovaným príjmom dosahovaným za výkon svojej pracovnej činnosti. Navyše, pri zrážkach zo mzdy nie je možné preveriť, či sú zo mzdy zrážané len tie finančné nároky, ktoré dodávateľovi aj prináležia a nie aj tie, na ktoré nemá právny nárok, a to s poukazom na potrebu riadneho vyhodnotenia spotrebiteľskej zmluvy. Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje veriteľovi dosiahnuť uspokojenie pohľadávky siahnutím na majetok dlžníka bez predchádzajúceho odobrenia súdom či inou nezávislou inštitúciou. V podstate ide o exekúciu majetku s tým rozdielom, že ju nevykonáva súd ale spravidla podnikatelia. Pritom ide okrem iného aj o otázku, či dlh existuje a v akej výške. Výšku dlhu veriteľ sám diktuje, vykonávajú sa zrážky zo mzdy dlžníka a dlžník nemá možnosť ich priamo zastaviť. Dlžník je tak vystavený jedine konaniu a rozhodovaniu podnikateľa naviac zainteresovaného vo vlastnej veci a o vlastnom zisku. Tieto okolnosti opodstatňujú obzvlášť obozretnosť pri vykonávaní ex offo súdnej kontroly čestnosti dohody o zrážkach zo mzdy. Ako to konštatoval aj súd prvej inštancie, inštitút dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje obísť dôležitý prvok únijného práva, a to ex offo súdnu kontrolu zmluvných podmienok, či nespôsobujú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa (neprijateľné zmluvné podmienky). Spotrebiteľovi je nevyhnutné poskytnúť ochranu, najmä ak existuje nebezpečenstvo, že sa v procese zrážok zo mzdy, na základe dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje veriteľovi získať plnenie z neprijateľných zmluvných podmienok, plnenia, na ktoré veriteľ nárok nemá, a to bez súdnej kontroly, na ktorú skutočnosť musí brať súd ohľad. Ak by vnútroštátne právo umožnilo obísť takéto preskúmanie prostredníctvom uzavretia dohody o zrážkach zo mzdy, išlo by o pozbavenie smernice 93/13/EHS jej užitočného účinku. Odvolací súd konštatuje, že prostredníctvom listinných dôkazov predložených zo strany žalobcu boli dostatočne osvedčené najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Ide v tejto súvislosti najmä o existenciu zmluvy o spotrebiteľskom úvere uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným dňa 19.05.2017, dohody o zrážkach zo mzdy zo dňa 19.05.2017, žiadosť žalovaného adresovanú zamestnávateľovi žalobcu o vykonávanie zrážok zo mzdy zo dňa 31.07.2017. Dohoda o zrážkach zo mzdy má formulárovú podobu, pričom slúži na zabezpečenie záväzkov žalobcu zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo dňa 19.05.2017. Zo zmluvy o úvere vyplýva, že žalobca za zaviazal žalovanému uhradiť sumu 7730,40 Eur. Podľa čl. XII. Zmluvy o úvere, súčasťou zmluvy je Sadzobník poplatkov. V zmysle dohody o zrážkach zo mzdy, touto je zabezpečená pohľadávka vo výške 7730,40 Eur spolu s ostatným príslušenstvom vyplývajúcim zo zmluvy alebo súvisiacim so zmluvou, napríklad úrok z omeškania, a právami spojenými s uvedenými nárokmi, napríklad zmluvná pokuta. Z výziev žalovaného na úhradu dlžnej sumy adresovaných žalobcovi (č.l. 55, 57) vyplýva, že dlh žalobcu pozostáva zo splátok spotrebiteľského úveru ako aj z náhrady nákladov za vystavenie upomienok, výziev, ktoré sú účtované v zmysle Sadzobníka. Žalobcovi boli výzvy a upomienky zasielané opakovane. Je zrejmé, že žalovaný na základe dohody o zrážkach zo mzdy môže od žalobcu vymáhať aj iné peňažné plnenia než istinu a zmluvné úroky. Poplatky, resp. náklady sú upravené v Sadzobníku poplatkov, pričom až vykonaním dokazovania vo veci samej možno vyhodnotiť predmetné zmluvné podmienky, či tieto nevykazujú znaky neprijateľnosti v zmysle . V tomto štádiu konania tiež nemožno ustáliť, v akom rozsahu žalovaný pred vstupom do zmluvného vzťahu so žalobcom skúmal bonitu žalobcu, či k posudzovaniu bonity došlo s odbornou starostlivosťou. Otázka skúmania bonity pritom môže mať vplyv na rozsah záväzkov dlžníka - spotrebiteľa (, o spotrebiteľských úveroch). Zo zmluvy o úvere vyplýva iba vyhlásenie žalobcu, že žalovanému poskytol pravdivé a úplné údaje potrebné pre posúdenie bonity.

K tomuto odvolací súd uvádza, že až v konaní vo veci samej môže byť na základe dokazovania ustálené, či žalovaný pri posudzovaní bonity žalobcu zhromaždil všetky potrebné údaje (pochádzajúce nielen od žalobcu) pre zistenie objektívnej finančnej, sociálnej situácie žalobcu. Pochybnosti o riadnom splnení si povinnosti skúmania bonity dlžníka dodávateľom vyvoláva skutočnosť, že žalovaný požiadal zamestnávateľa žalobcu o vykonávanie zrážok zo mzdy už po dvoch mesiacoch od uzatvorenia zmluvy o úvere. V konaní o nariadenie neodkladného opatrenia vzhľadom na krátkosť času, ktorý má súd na rozhodnutie o návrhu, nie je možné vykonať náležitú súdnu kontrolu zmluvy, súvisiacich zmluvných dokumentov, komplexnú kontrolu zmluvných dojednaní vrátane okolností uzatvorenia zmluvy, ktorou by došlo k naplneniu čl. 6 ods. 1 smernice Rady 93/13/EHS a k určeniu reálnej výšky dlhu dlžníka. Tieto otázky prináleží súdu posudzovať v konaní vo veci samej. Nič nebráni judikovať klauzulu ako neplatnú ( ), hoci má základ v znení zákona, akou je aj dohoda o zrážkach zo mzdy. Dôležité sú okolnosti jej zakotvenia v zmluve a význam ostatných zmluvných podmienok (Bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia článku 7, nekalosť zmluvných podmienok sa hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy, v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí; čl.4 smernice Rady 93/13 ES o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách). Zmluvná podmienka môže byť posúdená ako neprijateľná a teda neplatná v zmysle a aj vtedy, ak vychádza z dispozitívnej normy a odkláňa sa v neprospech spotrebiteľa, keď v súvislosti s ostatnými zmluvnými podmienkami umožňuje vymôcť plnenia, na ktoré veriteľ nemá nárok (V tejto súvislosti treba uviesť, že na účely určenia, či je zmluvná podmienka vylúčená z pôsobnosti smernice 93/13, je úlohou vnútroštátneho súdu, aby overil, či táto podmienka odráža ustanovenia vnútroštátneho práva, ktoré platia medzi zmluvnými stranami bez ohľadu na ich voľbu alebo ustanovenia, ktoré sa uplatnia automaticky, to znamená v prípade, ak neexistujú odlišné ustanovenia, ktoré si zmluvné strany v tomto ohľade dohodli (pozri v tomto zmysle rozsudok RWE Vertrieb, EU:C:2013:180, bod 26). So zreteľom na predchádzajúce úvahy treba na štvrtú otázku odpovedať tak, že článok 1 ods. sa má vykladať v tom zmysle, že zmluvná podmienka obsiahnutá v zmluve, ktorú uzavrel predajca alebo dodávateľ so spotrebiteľom, je vylúčená z pôsobnosti tejto smernice len vtedy, ak uvedená zmluvná podmienka odráža obsah záväzného zákonného alebo regulačného ustanovenia, čo overiť prináleží vnútroštátnemu súdu; bod 79., 80. rozsudku SD C-34/13 Monika Kušionová proti SMART Capital a.s.). Odvolací súd má za to, že potreba bezodkladnej úpravy pomerov strán bola osvedčená, keďže žalovaný pristúpil k aktivácii inštitútu zrážok zo mzdy. Je zrejmé, že žalovaný na základe neobmedzenej vôle môže vymáhať od žalobcu dlh na základe právneho úkonu - dohody o zrážkach zo mzdy, ktorej platnosť je sporná. Žalobca týmto spôsobom stráca právo disponovať so svojím príjmom ako vlastným majetkom. Nariadenie neodkladného opatrenia je dôvodné, pričom do skončenia konania vo veci samej žalovaný neutrpí, ak sa zrážky nebudú vykonávať. Právo žalovaného na splatenie úveru týmto rozhodnutím nie je nenávratne znemožnené, je len závislé od výsledku konania vo veci samej.

7. Vo vzťahu k nedodržaniu postupu súdom prvej inštancie podľa odvolací súd uvádza, že účelom doručenia uznesenia o neodkladnom opatrení spolu s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia je umožniť žalovanému efektívne sa brániť, efektívne využiť opravné prostriedky proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie pri znalosti všetkých relevantných skutočností, z ktorých súd prvej inštancie pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vychádzal. Nemožno považovať za porušenie práva žalovaného na spravodlivý súdny proces, keď návrh na nariadenie neodkladného opatrenia mu bol doručený až dodatočne, odvolacím súdom. Konvalidovanie nesprávneho postupu súdu prvej inštancie odvolacím súdom je prípustné (opak zo zákona nevyplýva) a zároveň sleduje naplnenie zásady hospodárnosti a rýchlosti vo vzťahu k ochrane práva v konaní o nariadení tohto neodkladného opatrenia. Odvolací súd totiž poskytol žalovanému možnosť v plnej miere uplatniť svoje procesné práva, keď mu určil lehotu na vyjadrenie sa k doručeným písomnostiam v trvaní 15 dní (teda lehotu totožnú s dĺžkou lehoty na podanie odvolania). Žalovaný mal v tejto súdom určenej lehote možnosť doplniť svoju argumentáciu uvedenú v odvolaní, procesne sa brániť proti tvrdeniam žalobcu obsiahnutým v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a záverom súdu prvej inštancie. Takéto doplnenie je potrebné vnímať ako doplnenie odvolacích dôvodov a na tieto odvolací súd nemá dôvod pri prejednávaní odvolania neprihliadať, a to práve s cieľom naplnenia práva žalovaného na spravodlivý súdny proces, princípu rovnosti zbraní. Nie je rozhodujúce, či súdom, ktorý zabezpečí, resp. dovŕši naplnenie práv žalovaného je súd prvej inštancie alebo odvolací súd, podstatnou zostáva

skutočnosť, že žalovanému boli v konečnom dôsledku doručené všetky písomnosti v zmysle zákona ( ) a že mal potrebný, zákonom predpokladaný časový priestor na uplatnenie svojich procesných práv. Žalovaný nebol ukrátený na svojich právach, keďže všetky písomnosti v zmysle mu boli doručené, k týmto mal žalovaný možnosť sa vyjadriť pred rozhodnutím odvolacieho súdu, a to v lehote 15 dní od ich doručenia žalovanému. V poskytnutej ďalšej lehote žalovaný meritórne svoje argumenty od odvolania nezmenil. Judikatúra súdov vrátane európskeho súdu nevyžaduje, aby na každý argument strany (účastníka) bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia (porov. rozsudok Georgiadis proti Grécku z 29. mája 1997, sťažnosť č. 21522/93, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-III; rozsudok Higginsová a ďalší proti Francúzsku z 19. februára 1998, sťažnosť č. 20124/92, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1998-I; uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 23. júna 2004 sp. zn. ). Za daného stavu odvolací súd uznesenie ako vecne správne potvrdil ( ).

8. Toto uznesenie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Podľa , dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa , dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa , dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n).

Podľa , dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa , dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa , dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Podľa , dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.

Podľa , v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa , dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa , povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.