Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9Co/196/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Andrey Szombathovej-Polákovej a členiek senátu Mgr. Ingrid Radošickej Vallovej a JUDr. Kataríny Marčekovej, v právnej veci žalobcov: 1. Q. M., nar. XX. XX. XXXX, bytom W. A. - W. D. XXXXX/XX, 2. P. A., nar. XX. XX. XXXX, bytom N. XXXX/ X, M. - M., 3. W. A., nar. XX. XX. XXXX, bytom N. XXXX/X, M. - M., 4. A. A., nar. XX. XX. XXXX, bytom C. nad M. č. XXX, všetci žalobcovia zastúpení JUDr. Andrea Kelemenová, advokátka, so sídlom Nitra, Mariánska 2, proti žalovanému: Obec Podhorany, so sídlom Podhorany, Mechenice 51, IČO: 00 308 374, zastúpený Advokátska kancelária Mihalda, Valach, Kišac, s. r. o., so sídlom Bratislava, Gogoľova 18, IČO: 36 663 051, o zaplatenie 6.883,20 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa 13. marca 2018 č. k. -263 takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutom vyhovujúcom výroku p o t v r d z u j e .

Napadnutý výrok o náhrade trov konania m e n í tak, že žalovanému vo vzťahu k žalobcom v 1. až 4. rade priznáva nárok na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie v rozsahu 37,82%.

Žalobcom v 1. až 4. rade vo vzťahu k žalovanému priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol tak, že žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcom v 1. až 4. rade sumu 2.140 eur s

- s 9% úrokom z omeškania zo sumy 89,17 eura od 01. 04. 2012 do zaplatenia

- s 9% úrokom z omeškania zo sumy 89,17 eura od 01. 05. 2012 do zaplatenia

- s 9% úrokom z omeškania zo sumy 89,17 eura od 01. 06. 2012 do zaplatenia

- s 9% úrokom z omeškania zo sumy 89,17 eura od 01. 07. 2012 do zaplatenia

- s 9% úrokom z omeškania zo sumy 89,17 eura od 01. 08. 2012 do zaplatenia

- s 8,75% úrokom z omeškania zo sumy 89,17 eura od 01. 09. 2012 do zaplatenia

- s 8,75% úrokom z omeškania zo sumy 89,17 eura od 01. 10. 2012 do zaplatenia

- s 8,75% úrokom z omeškania zo sumy 89,17 eura od 01. 11. 2012 do zaplatenia

- s 8,75% úrokom z omeškania zo sumy 89,17 eura od 01. 12. 2012 do zaplatenia

- s 8,75% úrokom z omeškania zo sumy 89,17 eura od 01. 01. 2013 do zaplatenia

- s 8,75% úrokom z omeškania zo sumy 89,17 eura od 01. 02. 2013 do zaplatenia

- s 8,75% úrokom z omeškania zo sumy 89,17 eura od 01. 03. 2013 do zaplatenia

- s 5,75% úrokom z omeškania zo sumy 89,17 eura od 01. 04. 2013 do zaplatenia

- s 5,75% úrokom z omeškania zo sumy 89,17 eura od 01. 05. 2013 do zaplatenia

- s 5,50% úrokom z omeškania zo sumy 89,17 eura od 01. 06. 2013 do zaplatenia

- s 5,50% úrokom z omeškania zo sumy 89,17 eura od 01. 07. 2013 do zaplatenia

- s 5,50% úrokom z omeškania zo sumy 89,17 eura od 01. 08. 2013 do zaplatenia

- s 5,50% úrokom z omeškania zo sumy 89,17 eura od 01. 09. 2013 do zaplatenia

- s 5,50% úrokom z omeškania zo sumy 89,17 eura od 01. 10. 2013 do zaplatenia

- s 5,50% úrokom z omeškania zo sumy 89,17 eura od 01. 11. 2013 do zaplatenia

- s 5,25% úrokom z omeškania zo sumy 89,17 eura od 01. 12. 2013 do zaplatenia

- s 5,25% úrokom z omeškania zo sumy 89,17 eura od 01. 01. 2014 do zaplatenia

- s 5,25% úrokom z omeškania zo sumy 89,17 eura od 01. 02. 2014 do zaplatenia

- s 5,25% úrokom z omeškania zo sumy 89,17 eura od 01. 03. 2014 do zaplatenia, a to žalobcovi v 1. rade v podiele 1/2-ice a žalobcom v 2. až 4. rade v podiele , a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia. Vo zvyšku súd konanie zastavil. Ďalším výrokom žalobcovi vrátil súdny poplatok v sume 149 eur, preddavok na znalecké dokazovanie v sume 3,05 eura z položky denníka , ako aj preddavok na znalecké dokazovanie v sume 3,05 eura z položky denníka , po právoplatnosti tohto rozhodnutia. O trovách konania rozhodol tak, že žiadna zo strán nemá právo na ich náhradu. Rozhodnutie po právnej stránke odôvodnil ustanoveniami , , , , , , , o niektorých opatreniach pri majetkovo-právnom usporiadaní pozemkov pod stavbami, ktoré prešli z vlastníctva štátu na obce a vyššie územné celky a o zmene a doplnení niektorých zákonov, SR, , , , , , vety prvej, vety prvej, vety prvej, , , . Uviedol, že žalobcovia sa podaným návrhom zo dňa 20. 03. 2014 domáhali voči žalovanému, aby im uhradil finančné prostriedky v sume 6.883,20 eura z titulu bezdôvodného obohatenia. Žalovaný je vlastník nehnuteľnosti - stavby súpisné číslo XXX

- kultúrny dom na parc. č. 175/1 v celosti v kat. území B.. Žalobcovia sú podieloví spoluvlastníci v podieloch 1/2, resp. 1/6, 1/6 a 1/6 parc. č. 175/1 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 521 m2 a parc. č. 175/3 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 435 m2 v kat. území B.. Žalovaný obe parcely žalobcov užíva od roku 1975, ako to sám uvádzal v konaní vedenom na OS Nitra. Žalovaný žalobcom neplatí žiaden nájom za nehnuteľnosti, žalovaného vyzvali aj na uzavretie nájomnej zmluvy, čo sa nestalo. Žalovaná suma predstavovala nájom za obdobie od 01. 03. 2011 do 28. 02. 2014, teda za tri roky po 2,40 eura za m2/rok s úrokom z omeškania za každý jednotlivý mesiac omeškania. Sporná bola skutočnosť, či žalovaný užíva obe parcely žalobcov, keď stavba žalovaného je len na parc. č. 175/1. Žalobcovia tvrdili, že parcela č. 175/3 sa nachádza okolo kultúrneho domu a bez jej používania nie je možné sa do kultúrneho domu dostať. Kultúrny dom nie je možné bez parc. č. 175/3 užívať. Žalovaný tvrdil, že síce sa domáhal určenia vlastníctva aj k parcele č. 175/3 na základe kúpnej zmluvy, túto neužíva, štrk na ňu dal vysypať z dôvodu, že tam bolo blato. Následne bol vypracovaný znalecký posudok Ing. Oliverom Stolárom za účelom určenia všeobecnej hodnoty nájmu za žalované obdobie od 20. 03. 2012 do 20. 03. 2014 (ustálené po čiastočnom späťvzatí žaloby), ktorý určil sumu 2.460 eur za žalované obdobie. Podľa znalca nie je iné využitie parc. č. 175/3 možné. Vzhľadom na záver posudku, zobrali žalobcovia žalobu v časti o zaplatenie sumy 1.936,40 eura späť dňa 12. 04. 2017. Predmetom konania ostala suma 2.460 eur. Po vypracovaní znaleckého posudku začal žalovaný v apríli 2017 namietať premlčanie nároku žalobcu z dôvodu, že vzniklo žalovanému vecné bremeno k predmetným parcelám, pričom žalobcovia mali právo si uplatniť nárok na náhradu za vecné bremeno, pričom účinnosť zákona bola od 01. 07. 2009, a keďže žalobcovia tak neučinili v lehote troch rokov, ich nárok sa premlčal. V tejto skutočnosti poukazoval na rozhodnutie NS SR , rozhodnutie OS Prešov , rozsudok KS v Bratislave , rozsudok KS v Prešove , nález ÚS SR . Mal za to, že finančná náhrada za vznik vecného bremena je jednorazovou náhradou a je tak premlčaná. Žalovaný tiež namietal, že pôvodne si žalobca uplatňoval úhradu nájomného, čo zmenil na bezdôvodné obohatenie, pričom nárok žalobcov nemožno posúdiť ako nárok z titulu bezdôvodného obohatenia. Žalobcovia cestou právnej zástupkyne s námietkou premlčania nesúhlasili, mali za to, že majú nárok požadovať finančnú náhradu za zriadenie vecného bremena. nedáva vlastníkom pozemku žiadnu možnosť domáhať sa usporiadania vlastníckych vzťahov k pozemkom zaťaženým zákonným vecným bremenom a ponecháva ich usporiadanie výlučne na dobrej vôli užívateľa. Žalovaný mohol postupovať podľa a 3 , čo sa však nestalo. Žalovaný nesúhlasil ani s úrokom z omeškania, keď mal za to, že žalobcovia ho nevyzvali kvalifikovane na náhradu za zriadené vecné bremeno. Žalobcovia namietali, že súd nie je viazaný právnou kvalifikáciou nároku uskutočnenou účastníkom konania, pričom listom zo dňa 11. 06. 2009 žiadali žalobcu o úhradu nájomného, ten im na tento list aj dňa 22. 06. 2009 odpovedal. Žalovaný namietal aj znalecký posudok Ing. Stolára. Namietal nesprávne stanovenie východiskovej hodnoty, nesprávny výpočet koeficientu východiskovej hodnoty, nesprávne stanovenie faktorov vplývajúcich na určenie východiskovej hodnoty. K námietkam žalovaného sa vyjadril znalec. Čo

sa týka vzdialenosti obce od mesta Nitry, nie je pre výsledok posudku smerodajný, robil viacero posudkov o ocenenie nehnuteľnosti obce Podhorany, ktoré potvrdzujú jeho záver v predloženom znaleckom posudku, čo aj dokladoval predložením uvedených posudkov a zotrval na záveroch svojho znaleckého posudku. Žalovaný predložil znalecký posudok Ing. Petra Števulu, podľa ktorého bola všeobecná hodnota nájmu za dané obdobie 1.820 eur. Vzhľadom na predbežný právny názor súdu, žalobcovia zobrali návrh nad sumu 2.140 eur späť (v časti 320 eur). Súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 2.140 eur žalobcom, a to žalobcovi v 1. rade polovičku tejto sumy a žalobcom v 2. až 4. rade jednu šestinu uvedenej sumy za obdobie od 20. 03. 2012 od 20. 03. 2014. Nesporné medzi stranami je, že nehnuteľnosť - budova - kultúrny dom, ktorý je vo vlastníctve žalovaného, sa nachádza na parcele č. 175/1 patriacej žalobcom. Parcela č. 175/3, ktorá je vo vlastníctve žalobcov, sa nachádza bezprostredne okolo kultúrneho domu žalovaného. Podľa súdu ide o priľahlú parcelu v zmysle . Bez toho, aby sa používala parcela č. 175/3 nie je možné užívať kultúrny dom. Znalec Ing. Stolár konštatoval, že predmetná parcela tvorí priame okolie kultúrneho domu. Z parcely č. 175/3 sa vstupuje do kultúrneho domu, či do kuchyne. Na tejto parcele stojí zásobovacie auto, či akékoľvek iné auto, ktoré by chcelo vykonávať zásobovanie. Návštevníci kultúrneho domu bezprostredne používajú parc. č. 175/3. Žalovaný predmetnú parcelu aj vysypal štrkom, i keď tvrdil, že z dôvodu, že tam bolo blato. Ak by však predmetnú parcelu nepoužíval v rámci využívania kultúrneho domu, muselo by mu byť úplne jedno, či tam blato je, alebo nie je. Skutočnosť, že ide o priľahlú parcelu, potvrdzovalo aj konanie vedené na OS Nitra, kde sa žalovaný domáhal nielen vlastníctva parcely pod kultúrnym domom, ale aj predmetnej priľahlej parcely. V minulosti boli na tejto parcele postavené aj toalety a žumpa. V zmysle zákonných ustanovení mali žalobcovia nárok na náhradu za zákonom zriadené vecné bremeno. Toto vecné bremeno bolo zriadené zákonom Náhradu za užívanie predmetných pozemkov za obdobie od 20. 03. 2012 od 20. 03. 2014 je nepochybne potrebné posúdiť podľa , ktorý nadobudol účinnosť 01. 07. 2009. Žalovaný namietal premlčanie podaného nároku po začatí konania, keď poukazoval na to, že žalobcovia podali návrh na súd 20. 03. 2014, teda po ubehnutí trojročnej lehoty, počas ktorej si mohli žalobcovia uplatniť jednorazovú náhradu za zriadenie vecného bremena, pričom poukazoval na judikatúru súdu. Na druhej strane sa žalobcovia s týmto nestotožňovali, tiež poukazovali na judikatúru súdov. Podľa súdu nebola v otázke vecného bremena ustálená rozhodovacia prax súdov. Podľa , vznikol žalovanému na užívanie pozemkov právny titul, vecné bremeno, ktoré žalobcovia riadne trpia. Toto vecné bremeno však nevzniká bezodplatne. Zákon vytvára priestor na komplexné vyriešenie vzťahov k pozemkom do budúcnosti a predpokladá, že vlastníci pozemkov zastavaných stavbami vo vlastníctve miest a obcí získajú náhradné pozemky a až po uskutočnení týchto úkonov, teda až po tom, ako prestane žalovaný užívať pozemok žalobcov, pretože získa iný nezaťažený pozemok, odpadne potreba vecného bremena, ako aj odplaty za jeho zriadenie. Do tohto okamžiku je však žalovaný povinný platiť odplatu za existujúce vecné bremeno a neexistuje tu žiadny právny titul na bezodplatné užívanie cudzích pozemkov. Žalobcovia náhradný pozemok nedostali, žalovaný im ani žiadne náhradné pozemky doteraz neponúkol. žiadnym spôsobom neupravuje stav do doby, než je vlastníkovi pozemku pridelený náhradný pozemok, resp. než sa usporiadajú vlastnícke vzťahy k pozemku pod stavbou v konaní o pozemkových úpravách. V zmysle , ods. 4 SR má každý právo vlastniť majetok s tým, že vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký je takým zákonom, ktorý predpokladá veta prvá , t. j. zriadenie vecného bremena zákonom. Vzhľadom na to, že je predpisom, ktorým sa upravujú vlastnícke vzťahy k pozemkom pod stavbami vo vlastníctve obcí a vyšších územných celkov nadobudnutých podľa osobitných predpisov, problém náhrady za nútené obmedzenie vlastníckych práv vlastníkov pozemkov pod stavbami priamo nerieši; keďže však v ustanovení odkazuje na úpravu obsiahnutú v až , pri riešení otázky náhrady za obmedzenie vlastníckych práv je potrebné z týchto ustanovení vychádzať. Na uvedenom základe možno zhrnúť, že by bolo v rozpore so zásadou ochrany vlastníckeho práva, ak by vlastníkovi pozemku neprislúchala náhrada za v nestanovuje obci, resp. vyššiemu územnému celku žiadnu lehotu, v ktorej obec, resp. územný celok môže vlastníkovi pozemku poskytnúť náhradný pozemok, a ani lehotu, v ktorej musí dôjsť k pozemkovým úpravám v zmysle ( ). V zmysle predloženej judikatúry sa súd priklonil k tomu názoru, že jednorazová odplata za vecné bremeno sa stanovuje výlučne pre prípad časovo neobmedzeného a trvalého vecného bremena, pričom v zmysle citovaného zákona má predmetné vecné bremeno dočasný charakter, teda do vykonania pozemkových úprav v príslušnom katastrálnom území. Nie je teda možné ustáliť dobu jeho trvania, a teda, ani hodnotu odplaty. Pozemkové úpravy zatiaľ vykonané neboli. Súd sa prikláňa aj k záveru NS SR (uznesenie ), že záver o neexistencii

práva vlastníkov pozemku na náhradu za nútené obmedzenie vlastníckeho práva na dobu vopred neurčiteľnú, nemôže byť v súlade nielen s ustanoveniami , ale ani s Listinnou základných práv a slobôd, resp. SR. Ak nedáva vlastníkovi pozemku žiadnu možnosť domáhať sa usporiadania vlastníckych vzťahov k pozemkom zaťažených zákonným vecným bremenom a ponecháva ich usporiadanie výlučne na dobrej vôli užívateľovi pozemku, záver o neexistencii práva vlastníkov pozemku na náhradu za nútené obmedzenie vlastníckeho práva na dobu vopred neurčiteľnú, nemôže byť v súlade nielen s citovanými ustanoveniami , Listinou základných práv a slobôd, ale ani s . V danej veci boli predložené dva znalecké posudky. Vzhľadom na vykonané dokazovanie, a to aj výsluchom znalca Ing. Stolára, mal súd za to, že nemožno z hľadiska ich posúdenia súdom vylúčiť žiaden z posudkov. Strany pritom iné dokazovanie za účelom zistenia nároku žalobcov nenavrhli. V takom prípade s poukazom na platný súd postupoval tak, že zo záverov týchto posudkov spravil priemer a žalobcom priznal túto priemerne určenú sumu vo výške 2.140 eur (2.460 + 1.820 : 2). Žalobcovia ešte v roku 2009 vyzvali žalovaného na platenie nájomného. Žalovaný im obratom odpovedal, že s nárokom nesúhlasí, majúc za to, že žalovaný je vlastníkom nehnuteľnosti. Žalobcovia si uplatňovali úrok z omeškania za každý mesiac žalovaného obdobia vždy k prvému dňu nasledujúceho mesiaca. Súd sa stotožnil s tým, že právny titul uvádzaný žalobcami nie je pre rozhodnutie súdu záväzný, pričom ani sám žalovaný, dokonca ani na začiatku tohto konania, nevedel o tom, že má právo vecného bremena k predmetným nehnuteľnostiam, preto ani v neprospech žalobcov nemožno tento fakt brať, a keďže žalobcovia si uplatňovali úrok z omeškania po predmetnej výzve, mal súd za to, že sa žalovaný s plnením dostal do omeškania. Výška úroku vychádza z nariadenia vlády 87/95 Z. z. Vo zvyšku súd konanie podľa zastavil, keď pred začatím konania, ako aj počas konania, vzhľadom na predložené znalecké posudky, žalobcovia upravovali petit smerom dole. Podľa o súdnych poplatkoch súd žalobcom vrátil súdny poplatok v sume 149 eur v späťvzatej časti pred začatím konania. Súd po právoplatnosti rozhodnutia v zmysle vráti stranám časť preddavku na trovy štátu, každej strane 3,05 eura, keď preddavok každej strany bol 200 eur a na znalecké dokazovanie bola vynaložená suma 193,90 eura a strany sa rovnakou mierou, vzhľadom na výsledok sporu, podieľali na nákladoch štátu. O trovách konania súd rozhodol v zmysle tak, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania. Po čiastočnom späťvzatí pred začatím konania boli strany pomerne rovnako úspešné, pričom výška priznanej sumy záležala od znaleckého posúdenia a aj predložené posudky sa v sume nestotožňovali.

2. Proti tomuto rozhodnutiu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný, udávajúc, že napáda rozhodnutie súdu prvej inštancie v celom rozsahu, avšak vzhľadom na obsah podaného odvolania mal odvolací súd za nesporné, že predmetom prejednania v rámci odvolacieho konania je vyhovujúci výrok napadnutého rozhodnutia a s ním súvisiaci výrok o náhrade trov konania. Vytkol súdu prvej inštancie, že nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, ako i to, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Uviedol, že súd otázku charakteru náhrady za zriadenie posúdil právne nesprávne, keď určil, že má ísť o opakujúce sa plnenie, aj keď v skutočnosti malo ísť o jednorazovú náhradu a následne tak neprihliadol na ním vznesenú námietku premlčania. výslovne neuvádza, že vecné bremeno vzniknuté podľa daného zákona vzniká za náhradu a rovnako tak výslovne neuvádza, či takáto prípadná náhrada je jednorazová alebo ide o opakované plnenie. Z tohto dôvodu bolo potrebné subsidiárne použiť všeobecnú úpravu občianskeho práva o vecných bremenách upravenú v a vychádzať z ustanovenia , ktoré upravuje obdobné situácie (ani výslovne neupravuje otázku náhrady za zriadenie zákonného vecného bremena, t. j. ani jej charakteru, či ide o jednorazové alebo opakované plnenie). Obdobnou situáciou k zriadeniu vecného bremena zo zákona je zriadenie vecného bremena súdom podľa , cit.: „Súd môže usporiadať pomery medzi vlastníkom pozemku a vlastníkom stavby aj inak, najmä tiež zriadiť za náhradu vecné bremeno, ktoré je nevyhnutné na výkon vlastníckeho práva k stavbe.“, pričom dané ustanovenie upravuje zriadenie vecného bremena za náhradu. Následne z citovaného ustanovenia, ako aj zo spôsobu výpočtu náhrady za zriadenie vecného bremena uvedeného vo vyhláške č. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku vyplýva, že náhrada za zriadenie vecného bremena podľa má charakter jednorazovej finančnej náhrady, a nie opakujúceho sa plnenia. Uviedol, že k vyššie prezentovanému záveru dospela súdna prax vo viacerých skutkovo rovnakých veciach, pričom poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave vo veci sp. zn. a sp. zn. , Krajského súdu v Prešove vo veci sp. zn.

, Okresného súdu v Prešove vo veci sp. zn. . V prípade skutkovo obdobných vecí, ktorých predmetom bolo riešenie nárokov zriadenia zákonného vecného bremena podľa iných zákonov poukázal na rozsudok NS SR sp. zn. , pričom mal za to, že jeho závery možno vzťahovať aj na Toto rozhodnutie považuje z hľadiska charakteru náhrady za zriadenie vecného bremena podľa za zásadné, nakoľko sa ním ukončila polemika ohľadne charakteru náhrady za zriadenie zákonného vecného bremena. Tiež poukázal na rozsudok Krajského súdu v Prešove vo veci sp. zn. , Nález Ústavného súdu SR sp. zn. . Uviedol, že podporne možno analogicky vychádzať zo o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (Stavebný zákon), a to s poukazom na úpravu zriadenia vecného bremena vo verejnom záujme rozhodnutím správneho orgánu, pričom z uvedeného vyplýva, že zriadenie vecného bremena zo zákona je odplatné, pričom táto odplata musí zodpovedať rozsahu obmedzenia vlastníctva pozemku, musí byť primeraná a poskytuje sa ako jednorazová náhrada. Súd sa v rozsudku priklonil k názoru, že náhrada za zriadenie zákonného vecného bremena by mala mať charakter opakujúceho sa plnenia, pričom predmetný názor odôvodnil v bode 35. Vo vzťahu k prezentovanej argumentácií súdu prvej inštancie poukázal na výklad vyhlášky č. , z ktorej vyplýva, že výpočet všeobecnej hodnoty vecného bremena sa vykoná tak, že práva spojené s nehnuteľnosťou sa odhadnú zistením výhody, ktorú tieto práva prinášajú oprávnenému v období jedného roka a hodnota tejto výhody sa násobí pri právach časovo neobmedzených dvadsiatimi a pri právach časovo obmedzenými počtom rokov, počas ktorých má právo ešte trvať, najviac však dvadsiatimi. To znamená, že finančná náhrada za vznik vecného bremena podľa vyhlášky č. je vždy jednorazová, akurát jej výška sa stanovuje inak, a to v závislosti od toho, či ide o časovo neobmedzené alebo časovo obmedzené vecné bremeno. Predmetom rozsudku NS SR zo dňa 23. 04. 2015 nebolo posúdenie charakteru náhrady za zriadenie zákonného vecného bremena, t. j. či ide o jednorazový nárok alebo nárok na opakujúce sa plnenie, ale predmetom daného rozhodnutia bolo stanovenie, či vlastník pozemku zaťaženého vecným bremenom podľa má vôbec nárok na nejakú odplatu, t. j. či zákonné vecné bremeno je odplatné alebo bezodplatné. NS SR tak v danom rozhodnutí nevyslovil záver, ktorý by odporoval tomu, že náhrada za zriadenie má jednorazový charakter, pričom sa premlčuje vo všeobecnej premlčanej lehote troch rokov, resp. nevyslovil záver, podľa ktorého by náhrada za zriadenie mala mať charakter opakujúceho sa plnenia. S ohľadom na skutočnosť, že žalobcami uplatnený nárok na odplatu za zriadenie vecného bremena vznikol ku dňu účinnosti , t. j. ku dňu 01. 07. 2009, pričom predmetný nárok má charakter jednorazovej odplaty a žaloba bola podaná až dňa 20. 03. 2014, t. j. až po uplynutí všeobecnej premlčanej lehoty, uplatnil v konaní námietku premlčania žalovaného nároku, pričom je nesporné, že súd vec nesprávne právne posúdil, keďže namiesto toho, aby žalobu zamietol, t.j. postupoval podľa , žalobe vyhovel, t.j. priznal žalobcom uplatnený nárok. Ďalej konštatoval, že pokiaľ súd neodôvodní svoje rozhodnutie s náležitosťami podľa , odníme strane sporu právo konať pred súdom. Diametrálne odlišná rozhodovacia činnosť všeobecného súdu o tej istej právnej otázke za rovnakej alebo analogickej skutkovej situácie, pokiaľ ju nemožno objektívne a rozumne odôvodniť, je ústavne neudržateľná. Ak sa súd v rozsudku priklonil k ojedinelým rozhodnutiam prezentovaným žalobcami, pri ktorých išlo buď o rozhodnutia toho istého senátu, alebo toho istého súdu, rozhodnutia, ktoré sa otázkou charakteru náhrady za zriadenie zákonného vecného bremena vôbec nezaoberali, alebo sa nijakým spôsobom nevysporiadali s judikátom NS SR sp. zn. , mal súd v rozsudku, v súlade s , dôkladne a presvedčivo odôvodniť svoj odklon od ustálenej rozhodovacej praxe súdov Slovenskej republiky. Keďže tak súd neučinil, odňal mu právo konať pred súdom, a teda mu znemožnil, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Tiež namietal, že žalobcovia ho pred podaním žaloby nevyzvali na úhradu náhrady za zriadenie vecného bremena podľa , a teda sa s jej úhradou nemohol dostať do omeškania. Žalobcovia tak v prípade, ak by aj hypoteticky mali nárok na úhradu istiny, nemajú nárok na úrok z omeškania pred podaním žaloby, nakoľko ho nevyzvali na zaplatenie náhrady za zriadenie vecného bremena podľa Záverom uviedol, že nie je známe, z akého dôvodu súd prvej inštancie rozhodol o trovách konania v zmysle tak, že žiadnej sporovej strane nepriznal náhradu trov konania. Súdne konanie začalo podaním žaloby zo dňa 20. 03. 2014, v ktorej sa žalobcovia domáhali zaplatenia sumy vo výške 6.883,20 eura s príslušenstvom. Z rozsudku súdu prvej inštancie vyplýva, že súd ho zaviazal k úhrade sumy 2.140 eur s príslušenstvom v prospech žalobcov. Žalobcovia počas konania vykonali trikrát späťvzatie časti žaloby, celkovo v sume 4.743,20 eura, čím z procesného hľadiska zavinili, že konanie bolo v danej časti zastavené (pričom k späťvzatiu časti žaloby nedošlo na základe správania sa žalovaného). Z vyššie

uvedeného vyplýva, že súd nesprávne právne posúdil otázku trov konania, kedy žalobcovia boli úspešní v časti 31,09% a on ako žalovaný bol úspešný v časti 68,91%, preto mu prináleží po pomernom rozdelení náhrada trov konania vo výške 37,82%. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobu zamietne a žalobcov zaviaže na náhradu trov konania v plnom rozsahu (100%).

3. Žalobcovia v 1. až 4. rade v písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu uviedli, že sú toho názoru, že sa jedná o nárok na opakujúce sa plnenie. nedáva vlastníkovi pozemku žiadnu možnosť domáhať sa usporiadania vlastníckych vzťahov k pozemkom zaťažených zákonným vecným bremenom a ponecháva ich usporiadanie výlučne na dobrej vôli užívateľovi pozemku. Žalovaný mohol v záujme vyriešenia situácie postupovať podľa alebo 3 ., čo sa doteraz nestalo. Ak vecné bremeno žalovaného k parcelám vzniklo 01. 07. 2009, obmedzenie vlastníckeho práva žalobcov k uvedenej parcele trvá už siedmy rok, po túto dobu nemôžu svoj pozemok žiadnym spôsobom užívať, ani brať z neho žiadne úžitky, ktoré by im ako vlastníkom prináležali, a nie je možné ani približne určiť, dokedy bude uvedený stav trvať. Výklad tak, že vlastník pozemku má nárok len na jednorazovú náhradu za zriadenie vecného bremena, považujú za nelogický a v rozpore s dobrými mravmi, nakoľko pri takomto výklade je ponechané vlastníkovi stavby časovo neobmedzené právo na podniknutie krokov podľa a bez možnosti uplatnenia si akýchkoľvek ďalších nárokov zo strany vlastníka pozemku za pretrvávajúce obmedzovanie jeho vlastníckeho práva. Majú za to, že ich nárok je daný, keď zákonom zriadené vecné bremeno je obmedzením vlastníckeho práva, ktoré je možné iba za primeranú náhradu. Bolo by v rozpore so zásadou ochrany vlastníckeho práva, ak by vlastníkovi pozemku neprislúchala náhrada za zákonom zriadené vecné bremeno zaťažujúce jeho pozemok, a to samozrejme počas celej doby užívania pozemku. v totiž nestanovuje obci, resp. vyššiemu územnému celku, žiadnu lehotu, v ktorej obec, resp. územný celok môže vlastníkovi pozemku poskytnúť náhradný pozemok, a ani lehotu, v ktorej musí dôjsť k pozemkovým úpravám v zmysle ( ). Mohlo by teda dôjsť k tomu, že obec, resp. vyšší územný celok, vlastníkovi pozemku po dlhú dobu trvajúcu i viac rokov neposkytne náhradný pozemok, prípadne konanie o pozemkových úpravách (ktoré možno začať na návrh obce, resp. vyššieho územného celku, ale i na návrh vlastníka pozemku) bude trvať po dlhú dobu. V takom prípade by bol vlastník pozemku nútený po vopred neurčenú dobu trpieť užívanie pozemku v jeho vlastníctve zo strany obce, resp. vyššieho územného celku z titulu práva zodpovedajúceho vecnému bremenu bez nároku na akúkoľvek náhradu, čo by znamenalo zvýhodnenie postavenia obce, resp. vyššieho územného celku na úkor postavenia vlastníka. K analogickej aplikácii súdnych rozhodnutí vydaných v konaniach, ktorých predmetom bolo riešenie nárokov z vecných bremien vzniknutých podľa uviedli, že vo svojom znení neupravuje možnosti riešenia situácie vzniknutej zriadením zákonného vecného bremena podľa tak, ako je tomu v texte Z., ktorý v a vyslovene upravuje možnosti oprávneného z vecného bremena, ktorými tento môže existujúci stav vyporiadať. Tak v , ako aj v je zákonom upravená iniciatíva zo strany vlastníka stavby - t. j. subjektu oprávneného zo zákonom vzniknutého vecného bremena. Tým, že zakomponoval, nepochybne mal záujem postaviť a znením zákona aj postavil oprávneného z vecného bremena do pozície toho, kto má predovšetkým vo vlastnom záujme, ale aj v záujme vlastníkov pozemkov, vysporiadať vzniknutý stav tak, aby nedochádzalo k obmedzovaniu vlastníckeho práva vlastníkov pozemkov. Predovšetkým s poukazom na túto skutočnosť považujú potom výklad tohto ustanovenia zákona tak, že vlastník pozemku má nárok len na jednorazovú náhradu za zriadenie vecného bremena, za nelogický a v rozpore s dobrými mravmi, nakoľko pri takomto výklade je ponechané vlastníkovi stavby časovo neobmedzené právo na podniknutie krokov podľa a bez možnosti uplatnenia si akýchkoľvek ďalších nárokov zo strany vlastníka pozemku za pretrvávajúce obmedzovanie jeho vlastníckeho práva. K priznaniu úrokov z omeškania uviedli, že vyzvali žalovaného k uzavretiu nájomnej zmluvy a k úhrade nájmu Výzvou zo dňa 11. 06. 2009 a v konaní bolo preukázané, že žalovaný výzvu prevzal a bol si vedomý skutočností v nej uvedených. Nemajú právne vzdelanie, a preto uplatnili voči žalovanému nárok, ktorý označili ako „nájomné“. Svoj nárok na plnenie za obmedzenie ich vlastníckeho práva k parcelám však voči žalovanému uplatnili, a naviac, z odpovede žalovaného zo dňa 22. 06. 2009 je evidentné, že plnenie odmietol z dôvodu, že sa cítil byť vlastníkom predmetných parciel, a nie z dôvodu nesprávnej špecifikácie uplatneného nároku. Rozsudok súdu prvej inštancie navrhli ako vecne správny potvrdiť.

4. Žalovaný v písomnom vyjadrení k podanému vyjadreniu žalobcov v 1. až 4. rade uviedol, že keďže výslovne neuvádza, či prípadná náhrada je jednorazová alebo

ide o opakované plnenie, je potrebné subsidiárne použiť všeobecnú úpravu občianskeho práva o vecných bremenách upravenú v a vychádzať z ustanovenia , ktoré upravuje obdobné situácie. Obdobnou situáciou k zriadeniu vecného bremena zo zákona je zriadenie vecného bremena súdom podľa , pričom náhrada za zriadenie vecného bremena sa určuje podľa vyhlášky č. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku a táto vyhláška pozná iba jednorazovú odplatu za zriadenie vecného bremena, pričom jej výška závisí od toho, či vecné bremeno je časovo obmedzené alebo nie. Aj keď stanovuje, že vecné bremeno zriadené podľa daného zákona má trvať do vykonania pozemkových úprav, nie je reálne možné v čase jeho zriadenia určiť, ako dlho bude trvať. Z daného dôvodu, keďže sa nevie v čase jeho zriadenia určiť dĺžka trvania vecného bremena, vychádza sa pri určení odplaty za jeho zriadenie ako pri výpočte všeobecnej hodnoty časovo neobmedzeného vecného bremena. Prezentovaným postupom zároveň povinný z vecného bremena nie je dotknutý na svojich právach, keďže obdrží odplatu v maximálne možnej výške. Zároveň však bez ohľadu na to, ako sa postupuje pri stanovaní odplaty za vecné bremeno zriadené podľa , je podstatné, že každá z odplát je vždy jednorazová, t. j. nemá charakter opakujúceho sa plnenia. Nad rámec uvedeného poukázal aj na tú skutočnosť, že žiadny právny predpis nestanovuje možnosť, že by odplata za zriadenie vecného bremena mala byť platená opakovane vo forme renty. Výklad ním prezentovaný ohľadne výpočtu odplaty za zriadenie vecného bremena v zmysle ust. je pre vlastníka pozemku najvýhodnejší, a teda nemôže byť v rozpore s dobrými mravmi. Analogická aplikácia rozhodnutí vzťahujúcich sa k určeniu odplaty za zákonné vecné bremeno zriadené podľa Zákona o vlastníctve bytov, je plne oprávnená, keďže závery daných rozhodnutí možno vzťahovať aj na Predmetom oboch zákonov bola úprava samotného vecno-právneho vzťahu vlastníka pozemku a vlastníka stavby a zároveň oba zákony osobitne neupravili vzájomné (finančné) vyrovnanie nositeľov práv a povinností tvoriacich obsah daného právneho vzťahu, pričom v oboch prípadoch prichádza do úvahy iba možnosť vyrovnania vzniknutých nárokov podľa všeobecných ustanovení (avšak len do doby stanovenej zákonom). Je potrebné uviesť, že to, či postup vysporiadania existujúceho stavu, je takáto okolnosť vo vzťahu k určeniu charakteru odplaty za zriadenie vecného bremena bezpredmetná, keďže odplata za zriadenie vecného bremena sa určuje s poukazom na vyhlášku č. Nakoľko v je určený postup riešenia existujúceho stavu, prípadné určenie odplaty za zriadenie zákonného vecného bremena vo forme opakujúceho sa plnenia by malo logiku v prípade Zákona o vlastníctve bytov, a nie Vo vzťahu k úrokom z omeškania priznaných rozsudkom poukázal na to, že žalobcovia sa domáhali zaplatenia úrokov z omeškania za obdobie od 20. 03. 2012 do 20. 03. 2014, pričom poukazovali na výzvu zo dňa 11. 06. 2009. Z predmetného listu však vyplýva, že žalobcovia ho vyzvali na vydanie bezdôvodného obohatenia z titulu užívania pozemkov bez právneho dôvodu, a tak ho nevyzvali pred podaním žaloby na zaplatenie náhrady za zriadenie vecného bremena podľa V liste zo dňa 11. 06. 2009 sa takýto typ nároku nikde neuvádza. Z uvedeného vyplýva, že žalobcovia nemajú nárok na úhradu úrokov z omeškania.

5. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací ( ), viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania žalovaného ( a ), prejednal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania, s verejným vyhlásením rozsudku a po prejednaní veci dospel k záveru, že odvolanie žalovaného vo veci samej nie je dôvodné a rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutom vyhovujúcom výroku je potrebné v zmysle ustanovenia ako vecne správny potvrdiť. V napadnutom výroku týkajúcom sa trov konania pred súdom prvej inštancie dospel odvolací súd k záveru, že v tomto rozsahu je odvolanie žalovaného dôvodné, čo malo za následok zmenu rozhodnutia súdu prvej inštancie vo výroku o trovách prvoinštančného konania podľa ustanovenia tak, že žalovanému sa vo vzťahu k žalobcom v 1. až 4. rade priznáva nárok na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie v rozsahu 37,82%..

6. Z obsahu podanej žaloby vyplýva, že žalobcovia v 1. až 4. rade sa ňou domáhali od žalovaného zaplatenia sumy 6.883,20 eura spolu s úrokom z omeškania špecifikovaným v žalobe, a to tak, že žalovaný bude plniť žalobcovi v 1. rade zo žalovanej sumy s príslušenstvom v rozsahu 1/2 a žalobcom v 2. až 4. rade v rozsahu 1/6 z uplatneného nároku. Z odôvodnenia žaloby vyplýva, že žalobcovia sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX pre katastrálne územie B., a to parc. č. 175/1 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 521 m2 a parc. č. 175/3 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 435 m2, a to žalobca v 1. rade v podiele 1/2 k celku a každý zo žalobcov v 2. až

4. rade v podiele 1/6 k celku. Žalovaný je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXX pre katastrálne územie B., a to stavby so súpisným číslom XXX - kultúrny dom, postavenej na parc. č. 175/1. Žalovaný obe parcely vo vlastníctve žalobcov užíva od roku 1975, pričom žalobcom za užívanie parciel nikdy neplatil. Žalobcovia sa tak podanou žalobou domáhali úhrady nájomného za parc. č. 175/1 a č. 175/3 v katastrálnom území B., pričom požadovali nájom vo výške 2,40 eura/m2/rok za obdobie od 01. 03. 2011 do 28. 02. 2014.

7. V priebehu konania žalobcovia čiastočne disponovali podanou žalobou v smere jej späťvzatia tak, že po čiastočnom spätvzatí žaloby predmetom sporu zostala suma 2.140 eura s príslušenstvom (úrokom z omeškania), ktorá po zmene právnej kvalifikácie uplatneného nároku v podanej žalobe (s ohľadom na uplatnenú obranu žalovaného) predstavuje nárok na náhradu za obmedzenie vlastníckeho práva žalobcov vo forme o niektorých opatreniach pri majetkovoprávnom usporiadaní pozemkov pod stavbami, ktoré prešli z vlastníctva štátu na obce a vyššie územné celky, a to za obdobie od 20. 03. 2012 do 20. 03. 2014. Súd prvej inštancie podanej žalobe v rozsahu uplatneného nároku na zaplatenie sumy 2.140 eur s úrokom z omeškania vyhovel a v rozsahu čiastočného späťvzatia žaloby konanie zastavil.

8. Podľa , ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

9. Podľa prvej vety právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

10. Počnúc od 01. 07. 2016 nadobudol účinnosť , ktorý zrušil dovtedy platný v znení neskorších predpisov . Keďže v zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti (ak nie je ustanovené inak), je potrebné na danú právnu vec aplikovať právnu úpravu

11. Podľa odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

12. Podľa odvolací súd je rozsahom odvolania viazaný okrem prípadov, ak a/ od rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol dotknutý b/ ide o nerozlučné spoločenstvo podľa a odvolanie podal len niektorý zo subjektov c/ určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.

13. Podľa odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný.

14. V sporovom konaní je súd viazaný žalobným petitom, okrem zákonnej výnimky, ktorá vyplýva z . Táto zásada sa premieta aj do odvolacieho konania, keď aj odvolací súd je viazaný rozsahom, v akom odvolateľ napadne rozhodnutie súdu prvej inštancie. V odvolacom konaní sa tak dispozičná zásada prejavuje tým, že odvolací súd je viazaný rozsahom odvolania, t. j. odvolanie prejedná len v medziach, v akých ho odvolateľ napáda. Odvolateľ musí v podanom odvolaní uviesť, ktoré výroky rozhodnutia konkrétne napáda, t. j. proti ktorým konkrétnym výrokom odvolanie smeruje. Odvolateľ súčasne v podanom odvolaní vymedzuje, z akých dôvodov žiada o preskúmanie napadnutého rozhodnutia. Odvolací súd je viazaný dôvodmi odvolania, t. j. na iné pochybenia súdu prvej inštancie, ktoré by mohli byť v súlade s dôvodom na podanie odvolania, odvolací súd pri svojom rozhodovaní o odvolaní prihliadať nemôže, aj keby takéto porušenia zistil. Odvolací súd preto pri rozhodovaní o podanom odvolaní môže prihliadať len na také dôvody, ktoré boli uplatnené v lehote na podanie odvolania a zároveň vyšli v odvolacom konaní najavo. Odvolateľ teda v podanom odvolaní fakticky svojím dispozičným úkonom vymedzuje nielen rozsah, ale aj dôvody preskúmavacej činnosti odvolacieho súdu.

15. Podľa názoru odvolacieho súdu rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutom vyhovujúcom výroku je vecne správny, keď súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav a z takto zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny právny záver o dôvodnosti uplatneného nároku žalobcu. Odvolací

súd preto rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom vyhovujúcom výroku v zmysle ustanovenia ako vecne správny potvrdil.

16. o niektorých opatreniach pri majetkovoprávnom usporiadaní pozemkov pod stavbami, ktoré prešli z vlastníctva štátu na obce a vyššie územné celky, bol prijatý za účelom majetkovoprávneho usporiadania pozemkov pod stavbami, ktoré prešli z vlastníctva štátu na obce a vyššie územné celky. Teda tento zákon upravuje usporiadanie vlastníckych vzťahov k pozemkom pod stavbami vo vlastníctve obce alebo vyššieho územného celku, ktoré prešli do vlastníctva obce alebo vyššieho územného celku podľa osobitných predpisov, vrátane priľahlej plochy, ktorá svojím umiestnením a využitím tvorí neoddeliteľný celok so stavbou ako i sa primerane vzťahuje aj na usporiadanie vlastníckych vzťahov k pozemkom, na ktorých je umiestnený cintorín, okrem pozemkov vo vlastníctve cirkví, športový areál alebo verejná zeleň, ak tento cintorín, športový areál alebo verejná zeleň prešli do vlastníctva obce podľa osobitného predpisu.

17. teda upravuje nielen spôsob, ale aj poradie spôsobu usporiadania vlastníckych vzťahov k pozemkom pod stavbami vo vlastníctve obce alebo vyššieho územného celku, ktoré prešli do vlastníctva obce alebo vyššieho územného celku podľa osobitných predpisov. Obec alebo vyšší územný celok nie je pri usporiadaní vlastníckych vzťahov spôsobom uvedeným v viazaná žiadnou lehotou.

18. Podľa , ak nemá vlastník stavby ku dňu účinnosti tohto zákona k pozemku pod stavbou zmluvne dohodnuté iné právo, vzniká vo verejnom záujme k pozemku pod stavbou užívanému vlastníkom stavby dňom účinnosti tohto zákona v prospech vlastníka stavby právo zodpovedajúce vecnému bremenu, ktorého obsahom je držba a užívanie pozemku pod stavbou, vrátane práva uskutočniť stavbu alebo zmenu stavby, ak ide o stavbu povolenú podľa platných právnych predpisov, ktorá prešla z vlastníctva štátu na obec alebo vyšší územný celok. Podkladom na vykonanie záznamu o vzniku vecného bremena v katastri nehnuteľností je súpis nehnuteľností, ku ktorým vzniklo v prospech vlastníka stavby právo zodpovedajúce vecnému bremenu. Ustanovenie v časti o vzniku vecného bremena zo zákona odkazuje na ustanovenia až 151p o vecných bremenách a sám ako lex specialis k žiadne iné otázky okrem spôsobu vzniku vecného bremena a času jeho vzniku neupravuje. Občianske právo definuje vecné bremeno ako právo niekoho iného než vlastníka veci, ktoré ho obmedzuje tak, že je povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať. Tzv. zákonné vecné bremená tento charakter majú tiež. Ich režim ale nie je celkom totožný s režimom zmluvných vecných bremien, lebo sa riadi špeciálnou úpravou právnych predpisov, ktoré upravujú činnosti, na ktorých prevádzkovanie vznikli. Nejde ale o úpravu komplexnú, ktorá by vylučovala použitie všeobecnej úpravy Občianskeho práva o vecných bremenách. Preto pokiaľ tieto špeciálne predpisy nemajú zvláštnu úpravu, riadi sa ich režim všeobecnou občianskoprávnou úpravou. To potom znamená, že ak špeciálne predpisy zákonných vecných bremien neupravujú náhrady súvisiace s ich výkonom, treba použiť úpravu súkromnoprávnu.

19. Ak vlastníkovi stavby neurčuje žiadnu lehotu na usporiadanie majetkovoprávnych vzťahov k pozemku a nenúti vlastníka stavby podať v konkrétnej lehote návrh na začatie konania o pozemkových úpravách a povinnosť vlastníka strpieť výkon práva zodpovedajúceho vecnému bremenu vlastníkom stavby trvá podľa až do vykonania pozemkových úprav, patrí vlastníkovi pozemku náhrada za obmedzenie vlastníckeho práva vo forme opakujúceho sa plnenia za konkrétny časový úsek od obmedzenia vlastníckeho práva až do usporiadania vlastníckych vzťahov spôsobom predpokladaným v a Bolo by nespravodlivé od vlastníka pozemku požadovať, aby po vopred neurčenú dobu trpel obmedzenie svojho vlastníckeho práva a to bez náhrady alebo za neadekvátnu náhradu. Teda, za situácie, že preukázateľne žalobcovia sú podielovými spoluvlastníkmi označených nehnuteľností, na ktorých sa nachádza stavba vo vlastníctve žalovaného, a ku ktorým vzniklo ex lege vecné bremeno podľa v prospech žalovaného, pričom doposiaľ nedošlo k usporiadaniu vlastníckych vzťahov k týmto nehnuteľnostiam, je tak dôvodný záver súdu prvej inštancie, že žalobcom vznikol nárok na náhradu za obmedzenie ich vlastníckeho práva k pozemkom. Významnou je skutočnosť, že toto obmedzenie pretrváva viac rokov, kedy žalobcovia nemôžu pozemok užívať ani brať z neho úžitky a zároveň ani nie je zrejmé, dokedy bude tento stav trvať. I keď zákon explicitne neupravuje otázku náhrady za zriadenie vecného bremena, niet žiadnej zákonnej prekážky na to, aby sa vlastníkovi trpiaceho pozemku

nepriznala primeraná náhrada podľa všeobecných zásad upravujúcich inštitút vecného bremena, a to do času, kým sa podľa neskončí konanie o pozemkových úpravách.

20. S ohľadom na vyššie uvedené, pokiaľ súd prvej inštancie žalobe žalobcov na zaplatenie náhrady za obmedzenie ich vlastníckeho práva k pozemkom vyhovel, a priznal im plnenie za nimi požadované obdobie od 20. 03. 2012 do 20. 03. 2014 vo výške 2.140 eur, takýto záver súdu prvej inštancie je správny.

21. V tejto súvislosti odvolací súd, zhodne so súdom prvej inštancie, poukazuje na rozhodnutie NS SR sp. zn. , v ktorom NS SR konštatoval, že nie je možné opomenúť, že poskytnutie náhrady vlastníkovi pozemku pod stavbou v podobe náhradného pozemku podmienil ochotou vlastníka stavby na uzavretie zámennej zmluvy a tiež ďalšou podmienkou, ktorou je existencia pozemku vo vlastníctve vlastníka stavby, súceho na zámenu. Až neuplatnenie uvedeného postupu je dôvodom usporiadania pomerov k pozemku pod stavbou v rámci konania o nariadení pozemkových úprav, pričom osobou oprávnenou požiadať o nariadenie pozemkových úprav je len vlastník stavby, kedy sa má prihliadnuť na jeho potreby, pričom aj v rámci nariadených pozemkových úprav sa usporiadanie vlastníckych vzťahov k pozemku pod stavbou vykoná buď formou poskytnutia náhradného pozemku v obvode úprav, alebo formou finančnej náhrady, avšak len za kumulatívneho splnenia troch nedáva vlastníkovi pozemku žiadnu možnosť domáhať sa usporiadania vlastníckych vzťahov k pozemkom zaťažených zákonným vecným bremenom a ponecháva ich usporiadanie výlučne na dobrej vôli užívateľovi pozemku, záver o neexistencii práva vlastníkov pozemku na náhradu za nútené obmedzenie vlastníckeho práva na dobu vopred neurčiteľnú, nemôže byť v súlade nielen s ustanoveniami , Listinou základných práv a slobôd, ale ani s . I napriek zrušeniu toto rozhodnutia Ústavným súdom SR, a to z dôvodu procesnej neprípustnosti mimoriadneho dovolania podaného na podnet účastníka generálnym prokurátorom, keď sám účastník nevyužil možnosť podať dovolanie, uvedená skutočnosť nemá vplyv na vyslovený právny záver NS SR k otázke nároku vlastníka obmedzeného pozemku na náhradu za toto obmedzenie v zmysle I keď dovolací súd v tomto rozhodnutí nepoužil pojmy, „opakovaná“, resp. „jednorazová“ náhrada, z obsahu jeho odôvodnenia je podľa názoru odvolacieho súdu nesporne zrejmé to, že predmetom nároku v uvedenej veci bola uplatnená náhrada za obdobie od 01. 01. 2010 do 10. 08. 2011, teda za konkrétne vymedzené obdobie, rovnako ako v tejto veci, a teda dovolací súd posudzoval dôvodnosť uplatneného nároku za takéto obdobie, pričom súčasne vytkol konajúcim súdom (KS a OS), že žiadnym spôsobom neodôvodnili právny názor, na základe čoho sú žalobcovia povinní od času zákonom zriadeného vecného bremena až do vykonania pozemkových úprav trpieť obmedzenie vlastníckeho práva bez akejkoľvek náhrady, a teda vymedzil, že nárok vlastníkom pozemku za obmedzenie vlastníckeho práva je daný od času zákonom zriadeného vecného bremena až do vykonania pozemkových úprav, čo v žiadnom prípade nezodpovedá nároku na jednorazovú náhradu, uplatniteľnú v dobe troch rokov odo dňa účinnosti

22. Zo záveru, že žalobcom vznikol nárok na náhradu za vecné bremeno vo forme opakujúceho sa plnenia za určitý časový úsek vyplýva aj záver o nedôvodne vznesenej námietke premlčania žalovaným. Odvolací súd sa nestotožňuje s názorom žalovaného, že premlčacia doba začala plynúť žalobcom účinnosťou a márnym uplynutím troch rokov sa nárok žalobcu premlčal, keď je namieste uviesť to, že ak si žalobcovia uplatnili nárok len za obdobie dvoch rokov spätne, od 20. 03. 2012 do 20. 03. 2014, nemohla premlčacia doba začať plynúť od 01. 07. 2009, teda skôr ako nárok vznikol.

23. Teda, aj podľa názoru odvolacieho súdu vlastníkom pozemkov, na ktorých sa nachádza stavba vo vlastníctve žalovaného podľa patrí opakovaná náhrada za vecné bremeno za obdobie jeho trvania, a nie jednorazová náhrada uplatniteľná v trojročnej premlčacej dobe plynúcej odo dňa účinnosti

24. Pokiaľ žalovaný argumentoval, že žalobcovia majú nárok na jednorazovú náhradu za obmedzenie jeho vlastníckeho práva, pričom poukázal na rozhodnutie NS SR sp. zn. (s tvrdením, že súd sa odchýlil od ustálenej rozhodovacej praxe), je namieste uviesť, že toto rozhodnutie nerieši právo na náhradu za obmedzenie vlastníckeho práva podľa , ale právo na náhradu za obmedzenie vlastníckeho práva podľa o vlastníctve bytov a nebytových priestorov a odvolací súd sa nestotožňuje s názorom žalovaného, že uvedené rozhodnutie dopadá na prejednávanú vec. Zásadný rozdiel medzi právnou úpravou vecného bremena, výkon práva,

ktorého je vlastník povinný strpieť podľa a je treba vidieť v tom, že z ustanovenia vyplýva dočasnosť zákonom vzniknutého vecného bremena (do vykonania pozemkových úprav), pričom v nie je trvanie vecného bremena žiadnym spôsobom obmedzené, teda vecné bremeno vzniknuté podľa je trvalým a konečným riešením usporiadania majetkových vzťahov vlastníkov bytov a nebytových priestorov k pozemku pod stavbou. V tomto ohľade je potrebné uviesť, že i rozhodnutie ÚS SR sp. zn. , na ktoré poukázal žalovaný sa rovnako vzťahuje k Odvolaciemu súdu, okrem uznesenia NS SR sp. zn. , nie je známe iné rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, ktoré by meritórne riešilo náhradu za vecné bremeno vzniknuté podľa , ako ani rozhodnutie Ústavného súdu SR, v ktorom by najvyššie súdne autority vyslovili názor k forme náhrady za vecné bremeno vzniknuté podľa Teda nemožno ani prijať záver o ustálenej rozhodovacej praxi najvyšších súdnych autorít, od ktorej by sa mal súd prvej inštancie podľa názoru žalovaného odkloniť. Pokiaľ v tomto kontexte žalovaný poukázal na rôzne rozhodnutia krajských, resp. okresných súdov, je potrebné uviesť predovšetkým to, že rozhodovacia činnosť odvolacích súdov v otázke náhrady za obmedzenie vlastníckeho práva uplatnenej v zmysle nie je jednotná, a teda ani ustálená. Ak potom súd prvej inštancie, rovnako následne i odvolací súd, vec právne posúdil práve s ohľadom na závery prijaté v rozhodnutí NS SR sp. zn. , potom má odvolací súd za to, že toto rozhodnutie z hľadiska vyslovených úsudkov ohľadne nároku na náhradu v zmysle je síce jediné, avšak jeho závery z hľadiska merita veci neboli iným rozhodnutím NS SR spochybnené.

25. Z hľadiska poukazu žalovaného na vyhlášku č. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku a jeho argumentáciu, že v zmysle uvedenej vyhlášky je náhrada za náhradou jednorazovou, odvolací súd udáva, že ani s touto argumentáciou žalovaného sa nemožno stotožniť. Uvedená vyhláška stanovuje metódy a postupy stanovenia všeobecnej hodnoty majetku, pričom v prílohe č. 3 označenej ako Postup stanovenia všeobecnej hodnoty nehnuteľností a stavieb obsahuje bod F. označený ako Všeobecná hodnota závad, ktorý pojednáva o spôsobe výpočtu hodnoty akýchkoľvek vecných bremien vo všeobecnom ponímaní, viaznucich na nehnuteľnostiach, a tento spôsob výpočtu všeobecnej hodnoty vecného bremena v žiadnom prípade nedáva odpoveď na charakter náhrady za vecné bremeno v zmysle

26. Pokiaľ ide o omeškanie s plnením žalovaného, a teda žalobcami uplatnený úrok z omeškania, ktorý súd prvej inštancie vzhliadol za dôvodný, je z hľadiska odvolacej námietky žalovaného namieste uviesť to, že pokiaľ súdy pri rozhodovaní sporov nie sú viazané právnou kvalifikáciu uplatneného nároku, niet žiadneho opodstatneného dôvodu na to, aby ňou bola viazaná oprávnená osoba (navyše právne nevzdelaná) z hľadiska uplatnenia svojho nároku voči osobe povinnej formou výzvy na plnenie pred podaním žaloby. Z obsahu tejto výzvy zo dňa 11. 06. 2009 nesporne vyplývajú všetky podstatné skutkové okolnosti, ktoré žalobcov viedli k jej doručeniu žalovanému, a to, či žalobcovia svoj nárok v uvedenom čase kvalifikovali po právnej stránke správne alebo nie (čo je v konečnom dôsledku až úlohou súdu), nemožno chápať v tom zmysle, že by im nárok na úrok z omeškania vo vzťahu k žalovanému nevznikol, tak ako žalovaný tvrdil.

27. S ohľadom na všetky vyššie uvedené dôvody, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutom vyhovujúcom výroku v zmysle ustanovenia ako vecne správny potvrdil.

28. Z hľadiska žalovaným podaného odvolania vo výroku o náhrade trov konania dospel odvolací súd k záveru, že v tomto rozsahu je podané odvolanie dôvodné. Súd prvej inštancie podľa názoru odvolacieho súdu správne na rozhodovanie o trovách konania aplikoval ustanovenie , avšak nesprávne rozhodol tak, že žiadna zo strán nemá právo na ich náhradu. Podanou žalobou sa žalobcovia domáhali zaplatenia sumy 6.883,20 eura, pričom úspešní boli v konaní, čo do zaplatenia sumy 2.140 eur, keď nad túto sumu, do pôvodne žalovanej sumy, vzali v priebehu konania žalobu späť. Späťvzatím žaloby v časti uplatneného nároku žalobcovia zavinili, že konanie sa muselo zastaviť, s nárokom žalovaného na náhradu trov konania v tomto rozsahu, teda v rozsahu sumy 4.743,20 eura je potrebné vzhliadnuť nárok žalovaného na náhradu trov konania, čo v číselnom vyjadrení zodpovedá jeho úspechu v konaní 68,91%, oproti úspechu žalobcov 31,09%, z čoho potom výsledok tohto konania svedčí o väčšom úspechu žalovaného v konaní, a to v rozsahu 37,82%. Preto bolo dôvodné o trovách

konania pred súdom prvej inštancie rozhodnúť tak, že nárok na ich náhradu sa priznáva žalovanému vo vzťahu k žalobcom v 1. až 4. rade, a to v rozsahu 37,82%.

29. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa a tak, že úspešným žalobcom v odvolacom konaní priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%, pričom o výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením. | Toto rozhodnutie bolo prijaté v senáte pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).