Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_14C-399-2015.pdf
PDF · 141.11 KB
Case nature
Area
Subarea
14C/399/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Zvolen v konaní pred sudkyňou Mgr. Ľudmilou Ostroluckou, v právnej veci žalobkyne U. F., S.. XX.XX.XXXX, N. M. X. R. XXXX/X, XXX XX Z., právne zastúpenej advokátkou Mgr. Hanou Volšíkovou, IČO: 50 244 949, so sídlom Záhradnícka 64, 821 08 Bratislava, proti žalovanému Roľnícke družstvo Cerovan, družstvo, IČO: 36 050 369, so sídlom Cerovo 260, 962 52 Cerovo, právne zastúpenému advokátkou JUDr. Evou Horniakovou, IČO: 45 029 008, so sídlom J. Kozačeka 6, 960 01 Zvolen, o určenie neplatnosti zmlúv o nájme pozemkov, o určenie, že žalobkyňa ako vlastníčka a ako spoluvlastníčka je oprávnenou držiteľkou pozemkov, takto
rozhodol:
I. Súd u r č u j e, že Zmluva o nájme pozemkov zo dňa 19.01.2001 uzatvorená medzi F. M., S.. XX.XX.XXXX a žalovaným, je absolútne neplatná.
II. Súd u r č u j e, že Zmluva o nájme pozemkov zo dňa 30.09.2003 uzatvorená medzi F. M., S.. XX.XX.XXXX a žalovaným, je absolútne neplatná.
III. Súd u r č u j e, že Zmluva o nájme pozemkov zo dňa 30.09.2003 uzatvorená medzi L. H., S.. XX.XX.XXXX a žalovaným, je absolútne neplatná.
IV. Súd u r č u j e, že Zmluva o nájme pozemkov zo dňa 30.09.2003 uzatvorená medzi žalobkyňou a žalovaným je absolútne neplatná.
V. Súd u r č u j e, že Zmluva o nájme pozemkov zo dňa 13.10.2006 uzatvorená medzi U. M., S.. XX.XX.XXXX a žalovaným je absolútne neplatná.
VI. Súd konanie v časti o určenie, že žalobkyňa ako vlastníčka a spoluvlastníčka je oprávnenou držiteľkou pozemkov z a s t a v u j e.
VII. Žiadna zo strán n e m á na náhradu trov konania právo.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa sa žalobou zo dňa 23.06.2016, ktorá bola doručená súdu dňa 28.06.2016 domáhala voči žalovanému určenia neplatnosti Zmluvy o nájme pozemkov zo dňa 19.01.2001 uzatvorenou medzi F. M., S.. XX.XX.XXXX ako prenajímateľom a žalovaným ako nájomcom, Zmluvy o nájme pozemkov zo dňa 30.09.2003 uzatvorenou medzi F. M., S.. XX.XX.XXXX ako prenajímateľom a žalovaným ako nájomcom, Zmluvy o nájme pozemkov zo dňa 30.09.2003 uzatvorenou medzi L. H., S.. XX.XX.XXXX ako prenajímateľkou a žalovaným ako nájomcom, Zmluvy o nájme pozemkov zo dňa 30.09.2003 uzatvorenou medzi U. F., S.. XX.XX.XXXX ako prenajímateľkou a žalovaným ako nájomcom, Zmluvy o nájme pozemkov zo dňa 30.09.2006 uzatvorenou medzi U. M., S.. XX.XX.XXXX ako prenajímateľkou
a žalovaným ako nájomcom (ďalej len „zmluvy o nájme pozemkov“), ďalej určenia, že je ako vlastníčka oprávnenou držiteľkou pozemkov nachádzajúcich sa v obci G., katastrálne územie G., vedených katastrálnym odborom Okresného úradu Krupina, zapísaných na listoch vlastníctva: H. Č.. XXX Q. R. ".O.". Q.. Č.. XXXX L. Q.. Č.. XXXX, J. G. W. X.XXX X.X, H. Č.. XXX Q. R. ".O.". Q.. Č.. XXX L. Q.. Č.. XXX, J. G. W. X.XXX X.X, H. Č.. XXX Q. R. ".O.". Q.. Č.. XXX, Q.. Č.. XXX, Q.. Č.. XXX, Q.. Č.. XXX, Q.. Č.. XXX, Q.. Č.. XXX, Q.. Č.. XXX, Q.. Č.. XXX, Q.. Č.. XXXX, Q.. Č.. XXXX, Q.. Č.. XXXX, Q.. Č.. XXXX, Q.. Č.. XXXX, Q.. Č.. XXXX, Q.. Č.. XXXX J. G. W. XX.XXX X.X, H. Č.. XXX Q. R. ".O.". Q.. Č.. XXX, Q.. Č.. XXXX, Q.. Č.. XXXX, Q.. Č.. XXXX, Q.. Č.. XXXX J. G. W.X. XX.XXX X.X, H. Č.. XXX Q. R. ".O.". Q.. Č.. XXX, Q.. Č.. XXX, Q.. Č.. XXX, Q.. Č.. XXXX, Q.. Č.. XXXX J. G. W.X. XX.XXX X.X, H. Č.. XXX Q. R. ".O.". Q.. Č.. XXXX J. G. W. X.XXX X.X, H. Č.. XXX Q. R. ".O.". Q.. Č.. XXXX, Q.. Č.. XXXX J. G. W. X.XXX X.X, H. Č.. XXX Q. R. ".O.". Q.. Č.. XXXX, Q.. Č.. XXXX/X, Q.. Č.. XXXX/X, Q.. Č.. XXXX, Q.. Č.. XXXX o celkovej výmere 62.606 m2, s tým, že má právo držby, užívania a nakladania s týmito pozemkami (ďalej len „pozemky“) a ďalej určenia, že je ako spoluvlastníčka oprávnenou držiteľkou pozemkov nachádzajúcich sa v obci Cerovo, katastrálne územie Cerovo, vedených katastrálnym odborom Okresného úradu Krupina, zapísaných na liste vlastníctva: H. Č.. XXX Q. R. ".O.". Q.. Č.. XXX J. G. W. X.XXX X.X, W. Q. X/X, Č. C. W. X.XXX X.X, H. Č.. XXX Q. R. ".O.". Q.. Č.. XXX L. Q.. Č.. XXX J. G. W. X.XXX X.X, W. Q. 1., Č. C.Á. W. X.XXX X.X, H. Č.. XXX Q. R. ".O.". Q.. Č.. XXXX/X, Q.. Č.. XXXX/X, Q.. Č.. XXXX/X, Q.. Č.. XXXX/X, Q.. Č.. XXXX, Q.. Č.. XXXX J. G. W. XXX.XXX X.X, W. Q. X/X, Č. C. W. XX.XXX X.X, H. Č.. XXXX Q. R. ".O.". Q.. Č.. XXX/X L. Q.. Č.. XXX/X J. G. W. XXX X.X, W. Q. X/XX, Č. C. W. XX X.X, H. Č.. XXX Q. R. ".O.". Q.. Č.. XXXX, Q.. Č.. XXXX, Q.. Č.. XXXX, Q.. Č.. XXXX, Q.. Č.. XXXX J. G. W.X. X.XXX X.X, W. Q. X/X, Č. C. W. X.XXX X.X, H. Č.. XXX Q. R. ".O.". Q.. Č.. XXX, Q.. Č.. XXX, Q.. Č.. XXX/X, Q.. Č.. XXX/X J. G. W. X.XXX X.X, W. Q. X/XX, Č. C. W. XXX X.X, H. Č.. XXX Q. R. ".O.". Q.. Č.. XXXX, Q.. Č.. XXXX, Q.. Č.. XXXX, Q.. Č.. XXXX, Q.. Č.. XXXX, Q.. Č.. XXXX, Q.. Č.. XXXX o celkovej výmere 21.529 m2, v podiele 1, čo zodpovedá výmere 10.764 m2, s tým, že má právo držby, užívania a nakladania s týmito pozemkami (ďalej len „pozemky“). Súčasne uplatnila i nárok na náhradu trov konania. V súvislosti s touto žalobou žalobkyňa sa s ohľadom na dlhodobé obmedzenie svojho vlastníckeho práva resp. spoluvlastníckeho práva a práva užívať svoje vlastníctvo resp. spoluvlastníctvo zo strany žalovaného, odvolala na ustanovenie § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Pozemky, ktoré sú v jej vlastníctve, resp. v jej spoluvlastníctve, tak ako dôvodila v žalobe, nemôže v zmysle § 123 a nasl. Občianskeho zákonníka plne užívať a nakladať s nimi, nakoľko žalovaný dlhodobo a bezprávne obmedzuje jej vlastnícke právo, resp. spoluvlastnícke právo k týmto pozemkom, neoprávnene vykonáva na pozemkoch poľnohospodársku výrobu a neoprávnene žiada na pozemky, ktoré sú v jej vlastníctve, resp. v jej spoluvlastníctve dotácie, cez Poľnohospodársku platobnú agentúru. Spor ohľadne neoprávnenej držby pozemkov medzi ňou a žalovaným pretrváva už niekoľko rokov. Viackrát mala záujem tento spor riešiť so žalovaným mimosúdne, avšak bezúspešne. Žalovaný odvodzuje právo užívať sporné pozemky od zmlúv o nájme pozemkov, ktoré špecifikovala v tejto žalobe. Tieto však ona považuje za absolútne neplatné a v rozpore so zákonom, konkrétne s § 37 ods. 1 a § 39 Občianskeho zákonníka, nakoľko zmluvy o nájme pozemkov neobsahujú podstatné náležitosti nájomných zmlúv, nie je v nich dostatočne určito a bez pochybností vyšpecifikovaný predmet nájmu, doba nájmu je v týchto zmluvách upravená spôsobom, ktorý vzbudzuje pochybnosti o jej dojednaní, výška nájmu je dojednaná v rozpore so zákonom a zmluvy majú aj iné právne vady. Z tých neurčitých zmlúv o nájme pozemkov nie je možné odvodzovať právo žalovaného užívať a obhospodarovať pozemky, ktoré sú v jej vlastníctve alebo v jej spoluvlastníctve a tým obmedzovať jej právo plne užívať svoje vlastníctvo, resp. spoluvlastníctvo k týmto pozemkom v súlade s § 123 Občianskeho zákonníka. V tejto súvislosti poukázala na súdnu prax a judikatúru, konkrétne na rozhodnutie NS SR 4 Cdo/240/2009. Viaceré zmluvy o nájme pozemkov obsahujú rozporuplné údaje o dĺžke trvania nájmu. Takáto zmluva môže byť uzatvorená na dobu určitú, ako aj neurčitú. Je však neprípustné, aby jedna takáto nájomná zmluva vo svojom znení obsahovala informáciu o uzatvorení na určitý čas a zároveň na čas neurčitý. Ak je uzatvorená na dobu určitú, musí obsahovať presný časový údaj. Takáto nájomná zmluva je neplatná aj v tom prípade, ak obsahuje dve protichodné informácie o dĺžke trvania nájmu. Zmluvy o nájme pozemkov sú neplatné aj ak výška nájomného je najmenej 1 % z hodnoty poľnohospodárskej pôdy určenej podľa osobitného prepisu. Toto ustanovenie je kogentné a v prípade konania v rozpore s jeho dikciou je sankciou absolútna neplatnosť, nakoľko takto vyhotovený právny úkon by bol v rozpore so zákonom. Žalovaný užíva pozemky na základe takýchto zmlúv o nájme pozemkov, neplatí však podľa nich nájom a ani daň z pozemkov, teda daň z nehnuteľností. Žalovaný neoprávnene užíva a drží pozemky v jej vlastníctve, resp. v spoluvlastníctve a tým obmedzuje jej vlastnícke právo v rozpore so zákonom a dobrými mravmi. Naliehavý právny záujem na určení neplatnosti zmlúv o nájme pozemkov a na určení oprávneného držiteľa pozemkov zdôvodnila tým, že v zmysle § 123 Občianskeho zákonníka je
oprávnená predmet svojho vlastníctva držať, užívať, používať jeho plody a úžitky a nakladať s ním. Bez požadovaného určenia je jej právo vlastníctva, resp. spoluvlastníctva ohrozené, bezprávne obmedzené a jej právne postavenie ako vlastníka, resp. spoluvlastníka je neisté. Rozhodnutie súdu by vytvorilo pevný základ pre usporiadanie práv a povinností strán sporu. Touto žalobou žalobkyňa zmenila pôvodnú žalobu zo dňa 09.11.2015, ktorá bola doručená súdu dňa 10.11.2015. Zmenu pôvodnej žaloby súd na základe procesného návrhu žalobkyne pripustil uznesením č.k. 14C/399/2015-143 zo dňa 25.11.2016, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 27.12.2016, a to už podľa § 139 a nasl. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“).
2. Žalobkyňa súčasne s týmto procesným podaním zo dňa 23.06.2016, ktoré bolo doručené súdu dňa 28.06.2016, teda so zmenou žaloby doručila i návrh na nariadenie neodkladného opatrenia (v tom čase ešte návrh na nariadenie predbežného opatrenia), ktorý doplnila podaním zo dňa 05.08.2016, ktoré bolo doručené súdu dňa 08.08.2016. Neodkladným opatrením žalobkyňa žiadala, aby súd uložil žalovanému povinnosť nenakladať a neobhospodarovať pozemky a zdržať sa akýchkoľvek zásahov do jej vlastníckych práv k pozemkom špecifikovaným v tomto návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Poukázala pri tomto návrhu na skutkové a právne dôvody žaloby zo dňa 23.06.2016, ktorú doručila súdu dňa 28.06.2016. Potrebu naliehavej predbežnej úpravy vzťahov medzi stranami sporu videla v tom, že v auguste a v septembri kalendárneho roka dochádza k zberu úrody za hospodársky rok 2015/2016 a po zbere sa pripravuje pôda pre nový hospodársky rok, ako aj užívatelia pôdy podávajú žiadosti o dotácie na hospodársky rok 2016/2017. Nariadením neodkladného opatrenia by sa zamedzilo ďalším zásahom a obmedzeniam do jej práv, ako aj vzniku škôd na oboch stranách sporu.
3. O návrhu žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia súd rozhodol uznesením č.k. 14C/399/2015-132 zo dňa 15.08.2016, ktorým návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol podľa § 324 a nasl. CSP.
4. Dňom 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ktorým bol zrušený Občiansky súdny poriadok (§ 473 CSP), v ktorom v prechodných ustanoveniach v § 470 ods. 1 je zakotvené, že ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. V § 470 ods. 2 v prvej vete CSP sa uvádza, že právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali, predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.
5. V zmysle § 470 ods. 1 CSP, platí tento zákon aj na konanie v súdenej veci, ktoré začalo predo dňom nadobudnutia účinnosti CSP.
6. Uznesením č.k. 14C/399/2015-148 zo dňa 25.11.2016 súd podľa § 167 ods. 2 CSP vyzval žalovaného, aby sa v lehote 15 dní od doručenia tohto uznesenia písomne vyjadril k zmenenej žalobe žalobkyne zo dňa 23.06.2016 doručenej súdu dňa 28.06.2016, a ak uplatnený nárok v celom rozsahu neuznáva, uviedol vo vyjadrení rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu, pripojil listiny, na ktoré sa odvoláva a označil dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 22.12.2016. Žalovaný na výzvu súdu v tomto uznesení nereagoval.
7. O žalobe žalobkyne prvoinštančný súd rozhodol rozsudkom č.k. 14C/399/2015-170 zo dňa 09.03.2017, ktorým žalobu žalobkyne zamietol. Žalovanému nárok na náhradu trov konania voči žalobkyni nepriznal.
8. Proti rozsudku prvoinštančného súdu č.k. 14C/399/2015-170 zo dňa 09.03.2017 žalobkyňa podala odvolanie. Na základe odvolania žalobkyne Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací uznesením sp.zn. 16Co/331/2017-232 zo dňa 14.02.2019 rozsudok prvoinštačného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V odôvodnení svojho zrušujúceho uznesenia uviedol, že pokiaľ prvoinštančný súd zamietol žalobu žalobkyne v časti o určenie absolútnej neplatnosti sporných zmlúv o nájme poľnohospodárskej pôdy z dôvodu, že žalobkyňa nepodala žalobu voči všetkým pasívne legitimovaným subjektom, tento záver je nesprávny a predčasný, pretože prvoinštančný súd sa opomenul vo svojom rozhodnutí vysporiadať s tým, že jednu zo sporných zmlúv uzavretých dňa 30.09.2003 so žalovaným uzavrela iba žalobkyňa a že v prípade ďalšej spornej nájomnej zmluvy pôvodná zmluvná strana zomrela. V tomto prípade by sa žalobkyňa nemohla domáhať absolútnej neplatnosti právneho úkonu, hoci ako vlastníčka sporných nehnuteľností preukazuje, že je v dôsledku neplatných zmlúv vo svojich právach dotknutá. V ostatných sporných zmluvách žalobkyňa vstúpila do právneho postavenia vlastníka,
teda do právneho postavenia pôvodných prenajímateľov, ktorí zmluvy so žalovaným subjektom uzavreli. Prvoinštančný súd mal vychádzať preto z toho, že pokiaľ sporné zmluvy so žalovaným neuzavrela žalobkyňa, stala sa právnym nástupcom pôvodnej zmluvnej strany na strane prenajímateľa. Rozhodnutím súdu o určení neplatnosti nájomnej zmluvy nie sú práva a povinnosti pôvodných prenajímateľov nijako dotknuté lebo boli prevedené na žalobkyňu. Z týchto dôvodov nemá prípadné určenie neplatnosti právneho úkonu voči pôvodným zmluvným stranám na strane prenajímateľa žiadne právne účinky. Vlastnícke právo žalobkyne k sporným nehnuteľnostiam je právo absolútne, ktoré pôsobí a konzumuje právne postavenie jej právnych predchodcov. Skutková stránka žaloby bola odôvodnená tým, že žalovaný neoprávnene vykonával na sporných pozemkoch poľnohospodársku výrobu a cez Poľnohospodársku platobnú agentúru žiada a poberá na sporné pozemky dotácie. Rovnaké nároky na sporné pozemky uplatnila žalobkyňa ako ich vlastníčka, ktorá sama vykonáva poľnohospodársku výrobu ako samostatne hospodáriaci roľník. Žalobkyňa v konaní tvrdila, že Poľnohospodárska platobná agentúra rešpektuje sporné nájomné zmluvy a z tohto dôvodu nemôže preto riadne vykonávať a brať úžitky zo svojich vlastníckych práv. Vzhľadom na správanie žalovaného je jej právne postavenie naďalej do budúcnosti neisté. V konaní žalobkyňa tvrdí, že užívací titul pre žalovaného neexistuje, ale žalovaný neexistujúce právo uplatňuje za účelom poberania dotácii podľa osobitnej právnej úpravy. Potom by mala určovacia žaloba prednosť aj pred negatórnou žalobou, pretože tvrdené porušenie sa vzťahuje na terajšie a budúce právo užívania, ktoré žalobkyňa potrebuje preukázať voči Poľnohospodárskej platobnej agentúre podľa osobitnej právnej úpravy vyplývajúcej zo zákona č. 543/2007 Z.z. a v súčasnosti zo zákona č. 280/2017 Z.z., ktorá právna úprava na podanie určovacej žaloby dotknutý subjekt odkazuje. Pokiaľ prvoinštančný súd zamietol žalobu žalobkyne i v časti, v ktorej sa domáhala určenia, že titulom svojho vlastníckeho a spoluvlastníckeho práva je oprávnenou držiteľkou sporných pozemkov, a to z dôvodu, že k zásahu do práva žalobkyne už došlo a určovacia žaloba tak nevytvára pevný právny základ pre právny vzťah strán sporu, pričom na základe rozsudku o takejto žalobe, ak by jej bolo vyhovené, by žalovaný nebol nútený upustiť od zásahov do vlastníckeho práva žalobkyne, aj uvedený záver prvoinštačného súdu odvolací súd považoval za predčasný, keďže tento opomenul, že žaloba je odôvodnená právnym vzťahom strán sporu k Poľnohospodárskej platobnej agentúre, v ktorom si strany sporu konkurujú pri uplatnení nároku na vyplatenie dotácie na spornú poľnohospodársku pôdu. Za stavu, kedy žalobkyňa preukazuje vlastnícke právo k poľnohospodárskej pôde a napriek tomu je dotácia vyplácaná žalovanému, žaloba na vypratanie nehnuteľností podľa záverov odvolacieho súdu, tak ako to uviedol prvoinštančný súd vo svojom rozsudku, stav právnej neistoty neodstráni. Z týchto dôvodov a za predpokladu, že na spornú poľnohospodársku pôdu uplatňuje a poberá dotácie aj žalovaný, hoci pozemky využíva žalobkyňa ako vlastníčka, by bol naliehavý právny záujem na požadovanom určení preukázaný a naďalej je podľa záverov odvolacieho súdu na mieste preventívna určovacia žaloba. V ďalšom preto prvoinštančný súd bude vychádzať z toho, že naliehavý právny záujem na požadovanom určení je daný, pokiaľ žalovaný na sporné nehnuteľnosti uplatňuje nároky voči Poľnohospodárskej platobnej agentúre, čím konkuruje rovnakému nároku, uplatnenému žalobkyňou. Za týmto účelom bude zisťovať, či žalovaný voči žalobkyni a Poľnohospodárskej platobnej agentúre uplatňuje práva z jednotlivých nájomných zmlúv, a teda, či a v akom rozsahu je sporná ich platnosť a záväznosť. Zistenie dôvodov pre určenie absolútnej neplatnosti právnych úkonov však neznamená aj preukázanie naliehavého právneho záujmu na určení, že žalobkyňa je oprávnenou držiteľkou s právom držby, užívania a nakladania označených nehnuteľností, ak žalobkyňa nepreukáže, že požadované určenie práva má pre ňu právny význam pre uplatnenie práva voči Poľnohospodárskej platobnej agentúre alebo proti žalovanému.
9. Podľa § 391 ods. 2 CSP, ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.
10. Po odvolacom konaní žalobkyňa dňa 10.09.2019 vzala žalobu späť v časti o určenie, že je ako vlastníčka a spoluvlastníčka oprávnenou držiteľkou pozemkov nachádzajúcich sa v obci G., katastrálne územie G. špecifikovaných v žalobe s tým, že má právo držby, užívania a nakladania s týmito pozemkami. Žalovaný dňa 10.09.2019 so späťvzatím žaloby žalobkyňou v tejto časti súhlasil.
11. Podľa § 144 CSP, žalobca môže vziať žalobu späť.
12. Podľa § 145 ods. 2 CSP, ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.
13. Podľa § 146 ods. 1 prvá veta CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí.
14. Nakoľko žalobkyňa vzala späť sčasti žalobu, že je ako vlastníčka a spoluvlastníčka oprávnenou držiteľkou pozemkov nachádzajúcich sa v obci G., katastrálne územie G. špecifikovaných v žalobnom petite s tým, že má právo držby, užívania a nakladania s týmito pozemkami, súd konanie v tejto časti zastavil podľa § 145 ods. 2 CSP v spojení s § 146 ods. 1 prvá veta CSP, keď žalovaný k späťvzatiu žaloby udelil súhlas. Späťvzatie žaloby je jednostranný procesný úkon, ktorým žalobca prejavuje svoju vôľu nepokračovať ďalej v konaní s úmyslom dosiahnuť jeho zastavenie bez meritórneho rozhodnutia. Žalobca späťvzatím žaloby týmto spôsobom svojvoľne disponuje sporovým konaním, prípadne niektorou jeho časťou. Súd je povinný dispozičný prejav vôle žalobcu rešpektovať a po späťvzatí žaloby pokračuje v konaní tak, aby bolo toto konanie bez ďalšieho prejednania veci zastavené, resp. sčasti zastavené. Výnimku z uvedeného pravidla predstavuje iba alternatíva, keď zastaveniu konania alebo jeho časti bráni kvalifikovaný nesúhlas žalovaného podľa § 146 ods. 1 CSP. V súdenej veci takýto prípad nenastal. Žalobkyňa čiastočným späťvzatím žaloby prejavila vôľu nepokračovať v konaní o jej žalobe v tej časti, v ktorej vzala žalobu späť, keď na tento dispozičný prejav vôle žalobkyne súd prihliadol a keďže zastaveniu konania v tejto časti nebránil klasifikovaný nesúhlas žalovaného, bolo dôvodné konanie v tejto časti zastaviť.
15. Po čiastočnom späťvzatí žaloby žalobkyňou, predmetom sporu medzi stranami zostala žaloba žalobkyne, ktorou sa domáhala určenia absolútnej neplatnosti Zmluvy o nájme pozemkov zo dňa 19.01.2001 uzatvorenou medzi F. M., S.. XX.XX.XXXX a žalovaným, Zmluvy o nájme pozemkov zo dňa 30.09.2003 uzatvorenou medzi F. M., S.. XX.XX.XXXX a žalovaným, Zmluvy o nájme pozemkov zo dňa 30.09.2003 uzatvorenou medzi L. H., S.. XX.XX.XXXX a žalovaným, Zmluvy o nájme pozemkov zo dňa 30.09.2003 uzatvorenou medzi U. F. (žalobkyňou), a žalovaným a Zmluvy o nájme pozemkov zo dňa 30.09.2006 uzatvorenou medzi U. M., S.. XX.XX.XXXX, a žalovaným. Absolútnu neplatnosť týchto zmlúv o nájme pozemkov žalobkyňa hmotnoprávne odôvodnila tým, že ide o absolútne neplatné právne úkony podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka a § 39 Občianskeho zákonníka, nakoľko zmluvy o nájme pozemkov neobsahujú podstatné náležitosti takejto zmluvy, sú neurčité a nezrozumiteľné, pretože neobsahujú predmet nájmu, tiež doba nájmu je v nich upravená spôsobom, ktorý vzbudzuje pochybnosti o dojednaní jej dĺžky, výška nájmu je tiež v nájomných zmluvách dojednaná v rozpore so zákonom, pričom tieto nájomné zmluvy majú aj iné právne vady. Medzičasom sa stala vlastníčkou resp. spoluvlastníčkou pozemkov dotknutých nájomnými zmluvami (pôvodne vlastnila pozemky len podľa nájomnej zmluvy zo dňa 30.09.2003, ktorú uzatvorila so žalovaným ako prenajímateľka). Žalovaný jej bráni v užívaní týchto pozemkov. Ide o poľnohospodárske pozemky, na ktorých vykonáva poľnohospodársku výrobu ako samostatne hospodáriaca roľníčka. Žalovaný zasahuje do jej vlastníckeho resp. spoluvlastníckeho práva tým, že ich nanovo obrobí a zorie, čím zničí výsledky jej poľnohospodárskej práce. Tým neoprávnene jej bráni v ich riadnom a bezproblémovom užívaní. Žalovaný, ktorý je družstvom a ktorý tiež vykonáva poľnohospodársku výrobu, odvodzuje nárok na užívanie a obhospodarovanie poľnohospodárskych pozemkov práve od nájomných zmlúv, ktorých vyslovenia neplatnosti sa žalobou v zvyšujúcej časti domáha. Týmto žalobkyňa odôvodňovala naliehavý právny záujem na požadovanom určení.
16. Právny záujem na požadovanom určení žalobkyňa dôvodila okrem uvedeného i tým, že na poľnohospodárske pozemky žalovaný uplatňuje dotácie u Pôdohospodárskej platobnej agentúry, čím konkuruje jej rovnakému nároku. Pre spornosť a tzv. krížové uplatnenie nárokov na dotácie Pôdohospodárska platobná agentúra na tieto pozemky dotácie neposkytuje, keď neboli vyplatené už od roku 2014. Tento stav pretrváva niekoľko rokov.
17. V súdenej veci žalobkyňa určovaciu žalobu podala ešte za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku (zákon č. 99/1963 Zb., v znení do 30.06.2016) podľa § 80 písm. c/, ktorého návrhom na začatie konania bolo možné uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem. Podanie žaloby žalobkyňou vyplývalo z ustanovenia § 16c ods. 1 a ods. 2 zákona č. 543/2007 Z.z. o pôsobnosti orgánov štátnej správy pri poskytovaní podpory v poľnohospodárstve a rozvoji vidieka (ďalej len „zákon č. 543/2007 Z.z.“) platného a účinného v čase podania žaloby (zrušený bol zákonom č. 280/2017 Z.z. s účinnosťou od 01.01.2018). Podľa tohto zákonného ustanovenia, ak žiadosť o poskytnutie podpory na tú istú poľnohospodársku podali viacerí žiadatelia a postupom podľa § 16b ods. 1 sa zistilo, že právo užívania žiadateľov k pôde je
sporné, platobná agentúra na spornej výmere neurčí stanovenú plochu a v súlade s ustanovenými podmienkami rozhodne podľa osobitného predpisu. Proti rozhodnutiu o poskytnutí podpory zníženej o spornú výmeru nie je prípustný opravný prostriedok. Ak sa v konaní pred súdom preukáže, že jeden zo žiadateľov podľa odseku 1 mal v čase rozhodnutia právo užívania k pôde, a sú zachované lehoty podľa všeobecného predpisu o správnom konaní, platobná agentúra obnoví konanie podľa všeobecného predpisu o správnom konaní. Z tohto zákonného ustanovenia síce nevyplýva, aká konkrétna určovacia žaloba podľa § 80 písm. c/ OSP môže byť podaná, je tu len odkaz všeobecne na možnosť podania určovacej žaloby podľa § 80 písm. c/ OSP s tým, že vzhľadom na znenie § 80 písm. c/ OSP na požadovanom určení bolo nevyhnutné preukázať naliehavý právny záujem. Žalobkyňa sa rozhodla podať žalobu na určenie neplatnosti nájomných zmlúv, keď bola povinná tak v konaní preukázať na požadovanom určení naliehavý právny záujem. Žalobu podala ešte za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku platného a účinného do 30.06.2016, ktorý takúto určovaciu žalobu pripúšťal podľa § 80 písm. c/, a takáto žaloba bola procesne prípustná, ak bol na nej preukázaný naliehavý právny záujem. Žalobkyňa bola preto v konaní povinná preukázať na požadovanom určení neplatnosti nájomných zmlúv naliehavý právny záujem.
18. Dňa 01.07.2016 nadobudol účinnosť Civilný sporový poriadok, ktorý žalobu o určenie právnych skutočností pripúšťa, len ak to vyplýva z osobitného predpisu a to vzhľadom na ustanovenie § 137 písm. d/ CSP. Podľa § 137 písm. d/ CSP, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu. Zmluvy a iné právne úkony, ich existencia, platnosť či neplatnosť, sú právnymi skutočnosťami v zmysle § 2 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Ak je žaloba podaná podľa § 137 písm. d/ CSP na určenie právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu, tu sa už právny záujem na požadovanom určení procesným zákonom nevyžaduje. Ak by žalobkyňa takúto žalobu o určenie neplatnosti nájomných zmlúv podala za účinnosti Civilného sporového poriadku, takáto jej žaloba by procesne nebola prípustná vzhľadom na zákonné procesné ustanovenie § 137 písm. d/ CSP, pretože oprávnenie na podanie takejto žaloby pre žalobkyňu nevyplýva zo žiadneho hmotnoprávneho predpisu, a to ani zo zákona č. 543/2007 Z.z., a ani zo zákona č. 280/2017 Z.z., o poskytovaní podpory a dotácie v pôdohospodárstve a rozvoji vidieka a o zmene zákona č. 292/2014 Z.z. o príspevku poskytovanom z európskych štrukturálnych a investičných fondov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý nadobudol účinnosť dňom 01.01.2018 a ktorým bol zrušený zákon č. 543/2007 Z.z., s odkazom na ktorý žalobkyňa žalobu v súdenej veci podala ešte za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku. Z ustanovenia § 470 ods. 1 CSP, ktoré je prechodným ustanovením k Občianskemu súdnemu poriadku je síce zakotvené, že ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti, ale vzhľadom na znenie § 470 ods. 2 prvej vety CSP, že právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované, súd žalobu žalobkyne, vzhľadom k tomu, že ju podala za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku posudzoval z hľadiska § 80 písm. c/ OSP, lebo iný výklad by bol na ujmu procesných práv žalobkyne, ktorá v čase podania žaloby na súd bola oprávnená podľa platného procesného práva takúto žalobu podať.
19. Z hľadiska otázky aktívnej a pasívnej legitimácie strán sporu (okruhu strán sporu tak na strane žalujúcej, ako na strane žalovanej) pri svojom opätovnom rozhodnutí je prvoinštačný súd viazaný právnym názorom odvolacieho súdu vyslovenom v uvedenej veci v zrušujúcom uznesení. Na základe tohto, prvoinštačný súd pri svojom opätovnom rozhodnutí mal za to, že pokiaľ nájomné zmluvy so žalovaným neuzavrela žalobkyňa ako prenajímateľka (okrem jednej), tým, že medzičasom (od ich uzavretia) sa stala vlastníčkou dotknutých pozemkov, ktoré skutočnosti v konaní preukázala výpismi z listov vlastníctva a predloženými kúpnymi zmluvami, stala sa tak nástupcom pôvodnej zmluvnej strany na strane prenajímateľa. Rozhodnutím súdu o určení neplatnosti nájomných zmlúv (za predpokladu, že žalobe bude vyhovené) nebudú práva a povinnosti pôvodných prenajímateľov nijako dotknuté, lebo boli prevedené na žalobkyňu. Žalobkyňa má tak aktívnu legitimáciu na podanie žaloby o určenie neplatnosti všetkých nájomných zmlúv, teda aj tých, ktorých pôvodnou zmluvnou stranou nebola a to na základe uvedených právnych skutočností, pasívne legitimovanou stranou v konaní o určenie neplatnosti nájomných zmlúv (všetkých nájomných zmlúv) je žalovaný, ktorý nájomné zmluvy na strane nájomcu s jednotlivými prenajímateľmi uzavrel. Uvedené platí aj vo vzťahu k nájomnej zmluve zo dňa 19.01.2001, kde vstúpila do nájomného vzťahu v postavení prenajímateľa jednak dedením po pôvodnom prenajímateľovi (otcovi) a jednak na základe kúpnych zmlúv, ktoré uzatvorila so svojimi súrodencami F. M. X. L. L. H..
20. Určovacia žaloba je procesnoprávny nástroj preventívnej ochrany subjektívneho práva. Preventívnu funkciu plní vzhľadom na jej hlavný cieľ, ktorým je chrániť právnu istotu žalobcu tam, kde hrozí, že jeho právo alebo jeho právne postavenie môže byť nejakým spôsobom ohrozené, prípadne narušené. Výrok súdu o určení potom ohrozenie, neistou a neurčitosť v právnom postavení žalobcu odstraňuje bez toho, že by ukladal splnenie nejakej povinnosti. Úlohou určovacej žaloby je predchádzať žalobe na plnenie. Základným predpokladom žaloby o určenie je naliehavý právny záujem žalobcu na požadovanom určení. Tento je daný vtedy, ak bez tohto určenia je ohrozené právo žalobcu, alebo ak by sa bez tohto určenia stalo jeho právne postavenie neistým. Záver súdu o existencii, či neexistencii naliehavého právneho záujmu žalobcu predpokladá posúdenie, či podaný určovací návrh je vhodným (správne zvoleným a prípustným) procesným nástrojom ochrany jeho práva alebo návrhom, ktorý spornosť neodstraňuje a len zbytočne vyvoláva konanie, po ktorom bude musieť aj tak nasledovať ešte iné konanie. Naliehavý právny záujem na určovacej žalobe je daný vtedy, ak sa ňou vytvára pevný základ pre strany sporu a tým predíde prípadným ďalším žalobám na plnenie. Existenciu naliehavého právneho záujmu musí v konaní preukázať žalobca, pričom naliehavý právny záujem musí existovať a byť preukázaný nielen v čase začatia konania, ale aj v čase, kedy bol rozsudok súdu vyhlásený. Nedostatok naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení je dôvodom na zamietnutie žaloby bez toho, aby sa súd zaoberal vecou v merite.
21. V súdenej veci skutková stránka žaloby žalobkyne o neplatnosť nájomných zmlúv bola odôvodnená tým, že žalovaný neoprávnene vykonáva na sporných pozemkoch dotknutých nájomnými zmluvami u ktorých sa vyslovenia neplatnosti žalobkyňa žalobou domáha, poľnohospodársku výrobu a cez Pôdohospodársku platobnú agentúru žiada o dotácie na podporu tejto poľnohospodárskej výroby z dôvodu obrábania týchto pozemkov podľa osobitného zákona, ktorým je zákon č. 543/2007 Z.z., neskôr zákon č. 280/2017 Z.z.. Tento stav pretrváva dlhodobo, najmenej od roku 2014. Rovnaké nároky na sporné pozemky si však uplatňuje i žalobkyňa ako ich vlastníčka, ktorá sama vykonáva poľnohospodársku výrobu ako samostatne hospodáriaci roľník. Žalobkyňa sa preukazuje v konaní o dotácie pred poľnohospodárskou platobnou agentúrou výpismi z listov vlastníctva a kúpnymi zmluvami, ktoré predložila na dôkaz i v súdnom konaní, žalovaný sa v konaní o žiadosti o dotácie na poľnohospodárske pozemky pred Pôdohospodárskou platobnou agentúrou preukazuje ako užívateľ týchto sporných pozemkov titulom nájmu, ktorý odvodzuje od sporných nájomných zmlúv.
22. Z celého súdneho konania vyplynulo, že žalobkyňa a žalovaný od roku 2014 žiadajú Pôdohospodársku platobnú agentúru o podporu na poľnohospodársku výrobu za obhospodarovanie časti tých istých poľnohospodárskych pozemkov, podľa osobitnej právnej úpravy, ktorou je zákon č. 543/2007 Z.z., neskôr zákon č. 280/2017 Z.z.. Táto skutočnosť vyplýva z rozhodnutí Pôdohospodárskej platobnej agentúry zo dňa 08.06.2015 a zo dňa 15.06.2016, z rozhodnutia Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR zo dňa 29.09.2016, ďalej z oznámení Pôdohospodárskej platobnej agentúry o nezrovnalostiach vo výmerách zo dňa 30.09.2015 a zo dňa 08.09.2016, ako i z informácií o započítaní sumy vyplývajúcej z vylúčenia z poskytovania podpory, ktoré vydala Pôdohospodárska platobná agentúra dňa 02.12.2016 a dňa 23.05.2017, ktoré žalobkyňa v konaní predložila na dôkaz. Táto skutočnosť napokon v konaní medzi stranami ani nebola sporná. Výplata dotácii za roky 2014 až 2016 od Pôdohospodárskej platobnej agentúry pre tzv. „krížové“ uplatnenie za obhospodarovanie tých istých poľnohospodárskych pozemkov bola krátená o spornú plochu pre obidve strany sporu. Pôdohospodárska platobná agentúra, keďže zistila pri uplatnení žiadosti, že právo užívania žiadateľov (žalobkyne a žalovaného) k časti pôdy je sporné, na spornej výmere neurčila stanovenú plochu. Z dokazovania ďalej pred súdom vyplynulo, že žalobkyňa užívacie právo pred Pôdohospodárskou platobnou agentúrou k spornej výmere preukazovala a preukazuje listami vlastníctva a odvodzuje tak svoje užívacie právo k spornej výmere od svojho vlastníckeho práva. Žalovaný preukazoval a preukazuje svoje užívacie právo k spornej výmere pred Pôdohospodárskou platobnou agentúrou nájomnými zmluvami, u ktorých sa žalobkyňa domáha žalobou určenia ich neplatnosti. Žalovaný v konaní potvrdil, že užívacie právo k spornej výmere v konaní pred Pôdohospodárskou platobnou agentúrou preukazoval všetkými dotknutými nájomnými zmluvami.
23. Na základe týchto skutočností potom súd dospel k záveru, že pokiaľ žalovaný v konaní pred Pôdohospodárskou platobnou agentúrou pri uplatnení žiadosti o dotácie sa preukazuje ako oprávnený užívateľ spornej výmery dotknutými nájomnými zmluvami, ktorých platnosť žalobkyňa v konaní spochybňuje, pričom táto je vlastníčkou spornej výmery, čo žalovaný v konaní nerozporoval, potom žalobkyňa má naliehavý právny záujem na požadovanom určení neplatnosti nájomných zmlúv.
Posúdenie naliehavého právneho záujmu je otázkou právnej kvalifikácie rozhodujúcich skutočností, a nie otázkou skutkovou. Potom keď žalovaný v konaní pred Pôdohospodárskou platobnou agentúrou popiera užívacie právo žalobkyne k spornej výmere a preukazuje svoje užívacie právo k spornej výmere nájomnými zmluvami, keď do budúcna nemožno vylúčiť, že táto spornosť bude trvať i naďalej, žalobkyňa má naliehavý právny záujem na požadovanom určení. Na tejto skutočnosti nič nemení tvrdenie žalovaného, že medzičasom sa skutková situácia zmenila v tom, že nájomné zmluvy sa v zmysle novej právnej úpravy zákona č. 504/2003 Z.z. o nájme poľnohospodárskych pozemkov, poľnohospodárskeho podniku a lesných pozemkov a o zmene niektorých zákonov, účinnej od 01.05.2018 neobnovili. Žalobkyňa má naliehavý právny záujem na požadovanom určení i naďalej, pretože Pôdohospodárska platobná agentúra nerozhoduje o spornosti užívacích práv k sporným výmerám, len zisťuje túto spornosť a nakoľko nie je do budúcna vylúčené, že žalovaný napriek tomu, že medzičasom vydal časť spornej užívacej plochy žalobkyni (tú, ktorou je výlučnou vlastníčkou v celosti), nebude spochybňovať ďalej užívacie právo žalobkyne k spornej výmere, žalobkyňa za takéhoto skutkového stavu má naliehavý právny záujem na požadovanom určení, a tak je na mieste preventívna určovacia žaloba. Táto je na mieste i z toho dôvodu, že žalovaný nevydal žalobkyni celú spornú plochu, resp. spornú výmeru, ale len tú, ktorej je vlastníčkou v celosti, nie aj tú, ktorou je spoluvlastníčkou, keď predmetná žaloba obstojí i z dôvodu, že žalobkyňa v zmysle § 16c ods. 2 zákona č. 543/2007 Z.z., ako i v zmysle § 29 ods. 2 zákona č. 280/2017 Z.z., môže žiadať o obnovu konania o dotácie i na spornú výmeru. Preto požadovaná žaloba má pre žalobkyňu právny význam, a teda žalobkyňa má naliehavý právny záujem na požadovanom určení aj po zmene skutkovej situácie, podľa ktorej žalovaný nemieni ďalej uplatňovať užívacie právo podľa nájomných zmlúv k tej pôde, ktorej je žalobkyňa výlučnou vlastníčkou. Spornosť užívacieho práva k pôde je možné vyriešiť požadovaným určením. Požadované určenie môže prispieť k lepšiemu právnemu postaveniu žalobkyne, pretože ak by súd rozhodol, že nájomné zmluvy sú neplatné, žalovaný by sa ďalej pred Pôdohospodárskou platobnou agentúrou nemohol preukazovať ako užívateľ pôdy podľa týchto nájomných zmlúv, čo platí aj spätne, odkedy je užívacie právo sporné.
24. Po vyriešení súdom, že žalobkyňa má naliehavý právny záujem na požadovanom určení súd sa zaoberal ďalej po hmotnoprávnej stránke žalobou vo veci samej. Žalobkyňa v konaní namietala, že nájomné zmluvy sú absolútne neplatnými právnymi úkonmi podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka a § 39 Občianskeho zákonníka, nakoľko neobsahujú podstatné náležitosti, sú neurčité a nezrozumiteľné, lebo neobsahujú predmet nájmu, tiež doba nájmu je v nich upravená spôsobom, ktorý vzbudzuje pochybnosti o jej dojednaní, tiež výška nájmu v nich bola dojednaná v rozpore so zákonom, pričom zmluvy majú aj iné právne vady.
25. Žalovaný v tomto ohľade nevzniesol žiadne námietky.
26. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.
27. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
28. Súd pristúpil následne k vecnému prieskumu žalobkyňou tvrdených dôvodov absolútnej neplatnosti právnych úkonov, teda nájomných zmlúv.
29. Absolútna neplatnosť právneho úkonu nastáva priamo zo zákona a na takýto právny úkon sa hľadí, ako keby nebol urobený. Absolútne neplatným právnym úkonom je aj neurčitý právny úkon. Pri takomto právnom úkone nemožno zistiť, čo je jeho predmetom. Po preskúmaní nájomných zmlúv poľnohospodárskych pozemkov súdom nebolo možné zistiť, čo bolo ich predmetom. Nájomná zmluva zo dňa 19.01.2001 uzavretá s právnym predchodcom žalobkyne F. M. starším, obsahuje len katastrálne územie, kde sa poľnohospodárske pozemky nachádzajú a čísla listov vlastníctva s celkovou výmerou prenajatých pozemkov, ostatné nájomné zmluvy uzavreté dňa 30.09.2003 s L. H., ďalej so žalobkyňou a s F. M. mladším obsahujú len katastrálne územie kde sa poľnohospodárske pozemky nachádzajú a celkovú výmeru poľnohospodárskych pozemkov. Nájomná zmluva uzatvorená dňa 13.10.2006 s U. M. obsahuje katastrálne územie kde sa poľnohospodárske pozemky nachádzajú, čísla listov vlastníctva a celkovú výmeru poľnohospodárskych pozemkov. Vo všetkých nájomných zmluvách chýbajú parcelné čísla pozemkov. Chýba tak v nich špecifikácia predmetu prenájmu pozemkov, čo spôsobuje neurčitosť týchto nájomných zmlúv, pokiaľ ide o ich predmet, a tým aj ich absolútnu neplatnosť. Zo zmlúv nie
je možné zistiť o prenájom ktorých poľnohospodárskych pozemkov ide, nakoľko špecifikácia týchto pozemkov nie je parcelnými číslami pozemkov, a okrem dvoch nájomných zmlúv chýbajú v nájomných zmluvách aj listy vlastníctva, na ktorých sú pozemky zapísané. Súd v tomto odkazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 4Cdo 240/2009 zo dňa 25.03.2010. Legálnu definíciu právneho úkonu zakotvuje Občiansky zákonník v § 34, podľa ktorého právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s týmto prejavom spájajú. Predpokladom platnosti právneho úkonu je to, že spĺňa všetky náležitosti, ktoré stanovujú normy hmotného práva, v opačnom prípade ide o neplatný právny úkon. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný. Citované ustanovenie stanovuje základné náležitosti právnych úkonov, pričom pokiaľ právny úkon nespĺňa čo i len jednu náležitosť, je postihnutý absolútnou neplatnosťou. Nedostatok prejavu vôle pokiaľ ide o špecifikáciu predmetu nájmu nemožno odstrániť ani cez výkladové pravidlá uvedené v § 35 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Pri predmete nájmu v danom prípade chýbali nielen parcelné čísla pozemkov, ale aj konkrétny druh pozemkov a ich jednotlivé výmery, keď podľa názoru súdu k riadnej špecifikácii predmetu nájmu nepostačuje uviesť len celkovú výmeru spoločnú prenajatých pozemkov, keď len uvedenie konkrétnej výmery každého jednotlivého pozemku je smerodajným údajom, či strany mienili prenajať pozemok v celosti alebo jeho časť. Už len to, že nájomné zmluvy neobsahujú riadnu špecifikáciu predmetu nájmu spôsobuje ich absolútnu neplatnosť podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka v spojení s § 39 Občianskeho zákonníka. Len pre úplnosť súd dodáva, že nevidel absolútnu neplatnosť nájomných zmlúv v neurčitosti dojednania doby nájmu, keď všetky zmluvy boli uzatvorené na dobu neurčitú, len zmluva s F. M. starším bola uzatvorená na obdobie 10 rokov, teda na dobu určitú. F. M. V. zomrel počas plynutia tejto doby, a to dňa XX.XX.XXXX, kedy do práv tohto pôvodného prenajímateľa ale aj povinností vstúpila žalobkyňa ako jedna z jeho právnych nástupcov. Žalobkyňa túto skutočnosť tvrdila a žalovaný ju nepopieral. Vzhľadom k tomu, že žalovaný v konaní pred Pôdohospodárskou platobnou agentúrou dokladal užívací stav k spornej výmere aj predmetnou zmluvou o nájme, ako súd už dôvodí vyššie, žalobkyňa mala právny záujem aj na určení tejto zmluvy o nájme, za neplatnú. Nedostatočná špecifikácia predmetu zmlúv o nájme nepochybne vyvolala i spornosť užívacieho vzťahu strán zmluvy k pozemkom. Či zmluvy o nájme boli uzatvorené v rozpore so zákonom aj pokiaľ ide o dojednanie výšky nájmu, uvedené nebolo možné súdom posúdiť z dôvodu nedostatočnej špecifikácie predmetu nájmu. Pre úplnosť súd však dodáva, že len zmluva uzatvorená s U. M. bola uzatvorená v čase účinnosti zákona č. 504/2003 Z.z. o nájme poľnohospodárskych pozemkov, ktorý nadobudol účinnosť od 01.01.2004. Nemožnosť posúdenia tohto dôvodu tvrdenej neplatnosti nájomných zmlúv však nemá žiaden vplyv na záver súdu o absolútnej neplatnosti nájomných zmlúv z dôvodu neurčitosti predmetu nájmu. Z uvedených dôvodov súd žalobe žalobkyne o určenie neplatnosti nájomných zmlúv vyhovel.
30. O nároku na náhradu trov konania strán sporu súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP, v spojení s § 256 ods. 1 CSP, podľa ktorých ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. Ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
31. Žalobkyňa v konaní uplatnila dva osobitné nároky, keď bola úspešná v jednom nároku, ktorým sa domáhala určenia neplatnosti nájomných zmlúv. Ohľadne druhého nároku, ktorým sa žalobkyňa domáhala určenia, že ako vlastníčka je oprávneným držiteľom pozemkov s tým, že má právo držby, užívania a nakladania s týmito pozemkami, žalobkyňa vzala žalobu späť. V tejto časti súd konanie zastavil vzhľadom na dispozičný úkon žalobkyne so žalobou. V tejto časti súd bol pre späťvzatie žaloby nútený konanie zastaviť, a teda žalobkyňa procesne zavinila zastavenie konania v tejto časti. V tejto časti by tak mal nárok na náhradu trov konania žalovaný. Vzhľadom na uvedené možno súdom konštatovať, že žiadna zo strán nemala v konaní plný úspech, a preto súd o nároku na náhradu trov konania strán sporu rozhodol tak, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, a to písomne v potrebnom počte vyhotovení (§ 355 ods. 1, § 362 ods. 1 CSP).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 363, § 364 CSP).
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 CSP).
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP).
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP).
Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť vyhotovené v písomnej forme, podpísané a v prípade doručenia podania do prebiehajúceho konania s uvedením spisovej značky (§ 127 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 CSP).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a/ sa týkajú procesných podmienok, b/ sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c/ má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d/ ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 CSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších predpisov).