Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_17Csp-31-2019.pdf
PDF · 101.61 KB
Case nature
Area
Subarea
17Csp/31/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Banská Bystrica, v konaní pred sudkyňou JUDr. Máriou Kováčikovou, v právnej veci žalobcu BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, so sídlom Boulevard Haussmann1, 75009 Paríž, Francúzsko, zapísaná v parížskom Registri obchodu a spoločnosti pod č. 542 097 902, konajúca na území Slovenskej republiky prostredníctvom BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE, pobočka zahraničnej banky, so sídlom Karadžičova 2, Bratislava, IČO: 47 258 713, v konaní zast. Advokátskou kanceláriou JUDr. Marek Czompoly s.r.o., Ventúrska 16, Bratislava-Staré Mesto, proti žalovanému P. W., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom T. P. XXX, štátny občan SR, pre zaplatenie 789,22 Eur s prísl. takto
rozhodol:
Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 749,22 Eur spolu s 5 %-ným úrokom z omeškania ročne od 17. 03. 2016 až do zaplatenia v lehote 3 dní od nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia na účet žalobcu, č. účtu: X. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, Q.:XXXXXXXXXX.
Súd návrh žalobcu vo zvyšku z a m i e t a .
Žalobca m á n á r o k na náhradu trov konania proti žalovanému v rozsahu 100 %, ktoré je žalovaný povinný zaplatiť žalobcovi v lehote 3 dní od nadobudnutia právoplatnosti uznesenia, ktorým súd rozhodne o ich výške.
O výške náhrady trov konania súd rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal vydania platobného rozkazu pre zaplatenie sumy 789,22 Eur s príslušenstvom. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 19. 04. 2015 uzavrel právny predchodca žalobcu spoločnosť CETELEM SLOVENSKO a.s. so žalovaným Zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej žalovanému poskytol revolvingový úver vo forme úverového rámca do výšky 5 000 Eur na financovanie kúpy spotrebného tovaru. Žalovaný z poskytnutého úverového rámca vyčerpal sumu 686,04 Eur tak, že sumu 682,64 Eur žalovaný čerpal výbermi v hotovosti z bankomatov, platbami na vybraných obchodných miestach a platbami doplnkového zdravotného poistenia vo výške 3,40 Eur. Žalovaný svoj záväzok riadne a včas neplnil a žalobcovi uhradil len sumu 90,51 Eur. V dôsledku neplnenia dohodnutých splátok zo strany žalovaného žalobca vyhlásil dňa 16. 03. 2016 mimoriadnu splatnosť úveru. Žalovaný má voči žalobcovi neuhradené záväzky v celkovej výške 789,22 Eur, z toho suma 626,73 Eur je zvyšok dlžnej úverovej istiny, suma 98,34 Eur dlžné úroky z úveru, suma 24,15 Eur dlžné poistné z úveru, suma 40 Eur náklady spojené s vymáhaním pohľadávky. Okrem toho je žalovaný povinný zaplatiť žalobcovi úroky z dlžnej úverovej istiny vo výške 30 % ročne zo sumy 626,73 Eur od 17. 03. 2016 až do zaplatenia a úroky z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 749,22 Eur od 17. 03. 2016 až do zaplatenia.
2. Tunajší súd vo veci platobný rozkaz nevydal.
3. Tunajší súd žalovanému doručoval opis návrhu spoločne s uznesením zo dňa 21. 05. 2019, ktorým ho súd vyzval, aby sa v lehote 15 dní k veci písomne vyjadril, uviedol vo vyjadrení rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu, pripojila listiny, na ktoré sa odvoláva a označil dôkazy ne preukázanie svojich tvrdení, ak uplatnený nárok v celom rozsahu neuznáva. Zásielka nebola žalovanému listinne doručená z dôvodu, že adresát si zásielku neprevzal v odbernej lehote.
4. Súd z lustrácie v Registri obyvateľov SR a Sociálnej poisťovne zistil, že žalovaný je prihlásený na trvalý pobyt na adrese T. P.Č. XX a naposledy bol zamestnaný od 23. 07. 2018- 30. 07. 2018 u spoločnosti EUROTRADE - SR a.s., so sídlom Galanta, Drevená 888.
5. Príbuzní žalovaného na výzvu tun. súdu o oznámenie adresy bydliska žalovaného nereagovali.
6. Obvodné oddelenie PZ Slovenská Ľupča tun. súdu oznámilo, že žalovaný sa na adrese trvalého bydliska nezdržiava a mal by pracovať niekde v Č. H..
7. Oznámením zo dňa 05. 08. 2019 tun. súd v zmysle § 116 C.s.p. doručoval žalovanému opis návrhu s prílohami, potvrdenie o pridelení veci, výzvu na vyjadrenie k návrhu a poučenie. Oznámenie bolo zverejnené na úradnej tabuli 21. 08. 2019 a zvesené 06. 09. 2019.
8. Podľa § 297 písm. b/ C.s.p., pojednávanie nie je potrebné nariaďovať ak ide o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 Eur.
9. Podľa § 219 ods. 3 C.s.p., vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke príslušného súdu, v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením. Ak o to strana požiada, súd jej oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku aj elektronickými prostriedkami.
10. Tunajší súd oznámil vyhlásenie rozsudku dňa 02. 10. 2019.
11. Súd vo veci rozhodol dňa 10. 10. 2019 bez nariadenia pojednávania v zmysle § 297 písm. b/ C.s.p.
12. Právny zástupca žalobcu podanou žalobou tun. súdu oznámil, že s účinnosťou ku dňu 01. 07. 2016 došlo k cezhraničnému zlúčeniu spoločnosti CETELEM SLOVENSKO a.s. so sídlom Panenská 7, Bratislava, IČO: 35 787 783 (zanikajúca spoločnosť), so spoločnosťou BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE. so sídlom Boulevard Hausmann 1, 75009 Paríž, Francúzsko (nástupnícka spoločnosť). Spoločnosť CETELEM SLOVENSKO a.s. zanikla zlúčením bez likvidácie a spoločnosť BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE.SA sa stala jej univerzálnym právnym nástupcom. Tunajšiemu súdu predložil v overenom preklade Výpis z hlavného zápisu v obchodnom a podnikovom registri zo dňa 12. 07. 2016 spoločnosti BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA.
13. Súd z fotokópie Zmluvy o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty a Rámcovej zmluvy o poskytovaní platobných služieb zo dňa 19. 04. 2015 zistil, že žalobca žalovanému poskytol revolvingový úver s výškou úverového rámca 5 000 Eur, ktorý sa žalovaný zaviazal splácať vo výške mesačnej splátky min. 5 % z dlžnej čiastky. Splatnosť 1. mesačnej splátky bola určená na 10. deň v mesiacu nasledujúcom po mesiaci, v ktorom bolo uskutočnené 1. čerpanie revolvingového úveru.. Výška úrokovej sadzby bola dohodnutá na 30 %, RPMN vo výške 34,48 %, odplata 30 %, priemerná RPMN 24,97 %. Splatnosť mesačnej splátky bola určená na 10. deň v mesiaci. Zároveň bol dohodnutý rozšírený súbor poistenia s poplatkom za poistenie 6,99 %.
14. Súd z potvrdenia o odfinancovaní peňažných prostriedkov zo dňa 06. 02. 2019 zistil, že žalovaný vyčerpal sumu 682,64 Eur.
15. Súd z fotokópie Oznámenia o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru č. 42692024411100 zo dňa 23. 06. 2016 zistil, že ku dňu 16. 03. 2016 sa stal záväzok žalovaného splatný v celom rozsahu a dlžná
suma vo výške 789,22 Eur pozostáva z úverovej istiny vo výške 626,73 Eur, dlžných úrokov, poplatkov a poistného vo výške 122,49 Eur a nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40 Eur.
16. Podľa 52 ods. 1 O.z., spotrebiteľskou zmluvou ja každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
17. Podľa § 53 ods. 1 O.z., spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len neprijateľná podmienka).
18. Podľa § 54 ods. 1 O.z., zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
19. Podľa § 54 ods. 2 O.z., v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
20. Podľa zákona č. 129/2010 Z.z. v znení noviel o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch, pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý sa stal účinným od 11. 06. 2010 sú upravené práva a povinnosti súvisiace s poskytovaním spotrebiteľského úveru. Spotrebiteľským úverom sa rozumie dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi, ak úver nie je menej ako 100 a viac ako 75 000 Eur.
21. Podľa § 2 písm. a/ zákona č. 129/2010 Z.z., spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania a veriteľom je fyzická alebo právnická osoba, ktorá spotrebiteľský úver poskytuje v rámci svojej podnikateľskej činnosti.
22. Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z., zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Podľa ods. 2 okrem všeobecných náležitostí a ďalších v zákone vymenovaných náležitostí, musí zmluva obsahovať podľa písm.: f/ dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, g/ celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, i/ úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, k/ ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú má spotrebiteľ zaplatiť, l/ výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, z/ priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov.
23. Podľa § 9 ods. 9 zák.č. 129/2010 Z.z. v znení ku dňu uzavretia zmluvy, od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok, poplatky alebo akékoľvek iné plnenie, ktoré nie sú ustanovené zákonom alebo uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.
24. Podľa § 11 ods. 1 písm. a/, b/ a d/ zákona č. 129/2010 Z.z., spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1, zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a/ až l/, s/ a z/ a aa/ a ak v zmluve o spotrebiteľskom úvere je nesprávne uvedená ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.
25. Súd po vykonanom dokazovaní mal preukázané, že dňa 19 04. 2015 uzavrel právny predchodca žalobcu so žalovaným Zmluvu o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty a Rámcovú zmluvu o poskytovaní finančných služieb, na základe ktorej bol žalovanému poskytnutý úverový rámec vo výške 5 000 Eur, ktorý sa zaviazal žalovaný splácať v mesačných splátkach min. vo výške 5 % z dlžnej čiastky. Z poskytnutého úveru žalovaný vyčrpal sumu 686,04 Eur a uhradil sumu 90,51 Eur.
26. Keďže žalovaný vyčerpal sumu 686,04 Eur, z ktorého uhradil sumu 90,51 Eur, súd žalovaného z tohto úveru zaviazal na zaplatenie sumy 626,73 Eur ako dlžnej úverovej istiny, taktiež na zaplatenie
sumy 98,34 Eur ako dlžných dohodnutých úrokov do dňa splatnosti úveru, ako aj sumy 24, 15 Eur z titulu dohodnutého poistného t.j. celkovej sumy vo výške 749,22 Eur.
27. Žalobca sa v danom prípade domáha aj zaplatenia dohodnutých úrokov vo výške 30 % z dlžnej úverovej istiny vo výške 626,73 Eur od 17. 03. 2016 do zaplatenia, t.j. po splatnosti úveru. V tejto časti súd návrhu žalobcu nevyhovel a žalovaného nezaviazal na zaplatenie dohodnutého úroku po splatnosti úveru. Prax súdov pri rozhodovaní o nároku na dohodnuté úroky z úveru po zosplatnení nie je ustálená. Predmetná zmluva o úvere uzavretá medzi stranami sporu tak, ako bolo konštatované je zmluvou spotrebiteľskou podliehajúcou zák.č. 129/2010 Z.z. v znení ku dňu uzavretia zmluvy o úvere. Zmluva o úvere je v zmysle § 261 ods. 6 zák.č. 513/1991 Zb. tzv. absolútnym obchodom a preto bez ohľadu na povahu účastníkov zmluvy o úvere je potrebné pri posudzovaní tohto právneho vzťahu vychádzať aj z ustanovení zák.č. 513/1991 Zb. o zmluve o úvere - § 497 a nasledujúce.
28. Podľa § 497 zák.č. 513/1991 Zb., zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
29. Podľa § 502 ods. 1 zák.č. 513/1991 Zb. od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššej prípustnej výške.
30. Podľa § 497 zák.č. 513/1991 Zb. podstatnými náležitosťami zmluvy o úvere je určenie zmluvných strán, výšky úveru a záväzok veriteľa poskytnúť na požiadanie dlžníka peňažné prostriedky v dohodnutej výške, ako aj záväzok dlžníka vrátiť poskytnuté prostriedky a zaplatiť úroky. Zák. č. 513/1991 Zb. nemá priamu úpravu, z ktorej by vyplývalo, či veriteľovi patria zmluvné úroky v prípade predčasného zosplatnenia úveru iba do okamihu tohto zosplatnenia alebo mu tieto úroky patria až do doby konečného vrátenia peňažných prostriedkov dlžníkom. Takáto úprava absentuje aj pri zmluve o pôžičke podľa § 657 O.z. a taktiež v zák.č. 129/2010 Z.z. Taktiež ale zo žiadneho ustanovenia zák.č. 513/1991 Zb., Občianskeho zákonníka ani zák. č. 129/2010 Z.z. nevyplýva zákaz dohody účastníkov úverovej zmluvy o povinnosti dlžníka platiť úroky z úveru až do úplného splatenia úveru. Dohodnuté úroky v zmluve sú odmenou za užívanie istiny a preto z hľadiska posúdenia doby, za ktorú boli pri peňažnej pôžičke dohodnuté úroky, bude preto určujúci obsah zmluvy podľa dohody zmluvných strán ( rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 20. februára 2019 sp.zn. 17Co/298/2017-167).
31. Zosplatnenie je jednostranný právny úkon veriteľa, ktorý zásadne mení pôvodne dohodnutý úverový vzťah. Jednorázovým zosplatnením úveru veriteľom vzniká dlžníkovi povinnosť jednorázovo vrátiť požičané peňažné prostriedky, navýšené o kapitalizované úroky ku dňu zosplatnenia a počnúc prvým dňom omeškania dlžníka už ide o stav založený jednostranným predčasným zosplatením úveru, s ktorým sa spájajú sankcie, keďže dlžník je v omeškaní vrátením požičanej sumy. Ak aj existuje zmluvné dojednanie, z ktorého vyplýva nárok na dohodnuté úroky po zosplatnení úveru, je takéto dojednanie podľa § 52 ods. 2 O.z., resp. § 53 ods. 1 a 5 O.z. absolútne neplatné. Išlo by o dojednania, ktorými by na ťarchu dlžníka ako spotrebiteľa dochádzalo k dvojnásobnému zaťaženiu, a to jednak v podobe úrokov z úveru, ako aj úrokov z omeškania, ktoré sú zákonom stanovenou sankciou za omeškanie s platením istiny a tak by dochádzalo k dvojnásobnému zaťaženiu dlžníka a to jednak v podobe úrokov z úveru, ako aj úrokov omeškania, čo by spôsobovalo značnú nerovnováhu vo vzťahu medzi účastníkmi zmluvy, a to aj napriek tomu, že dohoda o splatení úveru v splátkach zanikla a došlo k zmene spôsobu splatenia úveru, ako dôsledku sankcie zo strany veriteľa. Dlžník v prípade zosplatnenia úveru stráca možnosť výhody splátok, je povinný zaplatiť celý dlh naraz a skôr ako bolo dojednané a tak už nemá povinnosť po zosplatení povinnosť splatiť úroky z úveru. Ak by bol dlžník povinný naďalej platiť aj po zosplatnení úroky z úveru, došlo by k zhoršeniu postavenia dlžníka ako spotrebiteľa dvojnásobným úrokovým zaťažením, ktoré Občiansky zákonník neumožňuje. Z ust. § 517 ods. 2 O.z. vyplýva, že pokiaľ ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení už len úroky z omeškania (rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.zn. 16 Co/287/2018 z 30. mája 2019).
32. Aj napriek tomu, že ide o tzv. absolútny obchod, v sporoch, kde sa jedná o spotrebiteľa, je potrebné vychádzať z poslednej vety ods. 2 § - u 52 O.z., v zmysle ktorého sa na všetky právne vzťahy, v ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa mali použiť normy obchodného práva.
33. Vychádzajúc tak z prednosti Občianskeho zákonníka pred ustanoveniami zák.č. 513/1991 Zb., tak je možné uzavrieť, že v prípade, ak je zmluva o úvere zároveň spotrebiteľskou zmluvou, ktorá skutočnosť nebola sporná, povinnosť splatiť úroky za poskytnutie peňažných prostriedkov aj po splatnosti pohľadávky až do vrátenia poskytnutých prostriedkov zo zákona nevyplýva.
34. V tejto súvislosti súd poukazuje aj na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4 Obo 143/98 a uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. IV. ÚS 476/2012-14 zo dňa 18. 09. 2012, ako aj R 55/1996 ZSP, v zmysle ktorých dohodnuté úroky z poskytnutých prostriedkov patria len do splatnosti dlhu. Zároveň tunajší súd poukazuje na rozsudok Krajského súdu v Prešove č. k. 6Co/190/2014 zo dňa 30. 06. 2015, ktorý uviedol, že k predčasnému zosplatneniu záväzku spotrebiteľa dochádza konaním veriteľa a predčasné zosplatnenie úveru predstavuje vo svojej povahe jednostranný sankčný právny inštitút, ktorý umožňuje veriteľovi zmenou záväzku požadovať jednorazové okamžité vrátenie celej požičanej istiny. Veriteľ týmto svojím právnym úkonom navodil stav, podľa ktorého by sa popreli účinky veriteľom vyvolanej zmeny obsahu záväzku a veriteľ by úroky inkasoval ako keby k zmene záväzku nedošlo a spotrebiteľovi by tak neboli garantované nijaké práva, ktoré mu plynuli zo zmluvy pred veriteľom vyvolanou zmenou záväzku. Takýto stav je neprípustný a bol by hrubou nadvládou dodávateľa voči spotrebiteľovi. Takéto konanie veriteľa neponíma v slovenskom právnom poriadku nijakú právnu ochranu a ani preto niet titulu na inkasovanie odplatných úrokov po lehote splatnosti. Taktiež súd poukazuje na rozsudok Krajského súdu v Košiciach sp.zn. 2Co 224/2015 zo dňa 09.06.2016, rozhodnutie NS SR sp.zn. 4Obo 95/2000-ZSP 42/2001, rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp.zn. 19Co 4/2017 zo 16. 02. 2017.
35. Žalobca zároveň do žalovanej sumy zahrnul aj sumu 40 Eur ako nákladov spojených s uplatnením pohľadávky. Náklady spojené s uplatnením pohľadávky sú spravidla trovy vzniknuté s uplatnením pohľadávky, a to aj v predsúdnom štádiu, ktoré sa musia týkať splatnej pohľadávky a musia byť účelne vynaložené na to, aby sa dali úspešne uplatniť aj v súdnom spore ako hmotnoprávny nárok odlišný od trov konania. Žalobca v danom prípade žiadnym spôsobom náklady, ktoré si uplatnil nešpecifikoval, súdu predložil len ich všeobecný výpočet, ktorý je nezrozumiteľný a nepreskúmateľný, taktiež nepreukázal dôvodnosť a účelnosť ich vynaloženia a preto súd toto plnenie nemohol priznať. Účtovanie nákladov spojených s vymáhaním pohľadávky nevyplýva ani z uzavretej zmluvy a tak priznanie uplatnených nákladov by bolo v rozpore s § 9 ods. 9 zák.č. 129/2010 Z.z. v znení platnom ku dňu uzavretia zmluvy.
36. Žalobca sa v danom prípade domáhal aj zaplatenia úroku z omeškania vo výške 5 % zo sumy 749,22 Eur od 17. 03. 2016 až do zaplatenia. Súd v danom prípade v tejto časti návrhu žalobcu čiastočne vyhovel a žalovaného zaviazal na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 5 % z priznanej sumy od 17. 06. 2016 do zaplatenia. Úrok z omeškania je v súlade s § 517 ods. 2 O.z. a Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Zb.
37. Vzhľadom k tomu, že žalobca sa domáhal zaplatenia celkovej sumy 789,22 Eur a súd žalovaného zaviazal len na zaplatenie sumy 749,22 Eur, súd návrh žalobcu vo zvyšku zamietol.
38. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 255 ods. 1 C.s.p. a to podľa pomeru úspechu vo veci a žalobcovi, ktorý bol v konaní v prevažnej miere úspešný, priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % proti žalovanému, ktorý bol v konaní v prevažnej miere neúspešný.
39. O výške náhrady trov konania rozhodne súd v zmysle § 262 ods. 2 C.s.p. po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Banská Bystrica na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne vo vyhotovení dvojmo.
V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, kto ho robí
- odvolateľ, ktorej veci sa týka, v akom rozsahu odvolateľ napáda rozhodnutie, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody), čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh), odvolanie musí byť podpísané (§ 363 v spojení s § 127 C. s. p.). Odvolanie treba predložiť v dvoch rovnopisoch, inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa.
Odvolanie možno odôvodniť (odvolacie dôvody) len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 C. s. p.). Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 C. s. p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Zák. č. 233/95 Z.z. a noviel - Exekučný poriadok.