Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5To/5/2024

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Štefana Nováka LL.M., a sudcov JUDr. Bc. Viktora Marka, PhD. a Štefana Juhása v trestnej veci obžalovaného A. B., pre zločin obchodovania s ľuďmi podľa a iné, na verejnom zasadnutí dňa 30. januára 2024, o odvolaní prokurátora Okresnej prokuratúry Rimavská Sobota proti rozsudku Okresného súdu Rimavská Sobota sp. zn. zo dňa 07.12.2023, takto

rozhodol:

Podľa odvolanie okresného prokurátora z a m i e t a.

odôvodnenie:

Rozsudkom Okresného súdu Rimavská Sobota sp. zn. zo dňa 07.12.2023 bol obžalovaný A. B. v odsudzujúcej časti rozsudku uznaný za vinného z prečinu zanedbania povinnej výživy podľa , v súvislosti s ustanovením , na tom skutkovom základe, že

v období od 27.06 2003 do 30.01.2013 a od 26.04 2013 do 30.06 2016 v Rimavskej Sobote, Slovenská republika a všade inde, kde sa zdržiaval, si vôbec neplnil svoju vyživovaciu povinnosť, ktorá mu vyplýva z § 62 odsek 3 a nasledovných Zákona o rodine číslo 36/2005 Zbierky zákonov a ktorá mu bola uložená rozsudkom Okresného súdu v Žďári nad Sázavou v Českej republike, č.k. -17 zo dňa 04.03.1999, právoplatného a vykonateľného dňa 13.04.1999, a to prispievať výživným na svojho maloletého syna A. B., nar. XX.XX.XXXX v Novom Měste na Moravě v Českej republike, do 30.06.2016 študenta, sumou vo výške po 700,-Kč mesačne najneskôr do každého dňa v mesiaci, do rúk matky dieťaťa C. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. F. G., H. I. XXXX/XX, I. J., počas ktorého obdobia nikde nepracoval, nepoberal žiadne dávky v hmotnej núdzi od príslušného Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Rimavská Sobota, vyjmúc obdobie od 01.08.2005 do 31.04.2008, nebol evidovaný ako uchádzač o zamestnanie na príslušnom Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny Rimavská Sobota, a to aj napriek absencii príjmu, vyjmúc obdobie od 30.03.2011 do 28.12.2011, ale v období od 01.01.2007 do 31.12.2007 a od 01.02.2008 do 31.07.2008 poberal aktivačný príspevok a v prípade vykonávania väzby v Ústave na výkon väzby a Ústave na výkon trestu odňatia slobody Banská Bystrica v trvaní od 27.06.2003 do 25.06.2005 a výkonu trestu odňatia slobody v Ústave na výkon trestu odňatia slobody v Hrnčiarovciach nad Parnou v trvaní od 09.03.2010 do 09.11.2010 nenahlásil vyživovaciu povinnosť ako prednostnú pohľadávku voči svojmu synovi maloletému A. B., nar. XX.XX.XXXX, pričom týmto konaním matke dieťaťa C. D. spôsobil za uvedené obdobie od 27.06.2003 do 12.09.2015 dlh neplatením bežného výživného v celkovej sume 3.492,60 eur a svojmu plnoletému synovi A. B., nar. XX.XX.XXXX spôsobil za obdobie od 13.09.2015 do 30.06.2016 dlh neplatením bežného výživného v celkovej sume 258,84 eur (prepočet podľa platného kurzu Národnej banky Slovenska k piatemu dňu toho ktorého mesiaca jednotlivých mesačných splátok).

Za to okresný súd obžalovaného A. B. odsúdil podľa § 207 ods. 3 Tr. zák. s prihliadnutím na ustanovenie § 36 písm. l) Tr. zák., § 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zák., na trest odňatia slobody v trvaní 12 (dvanásť) mesiacov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zák. obžalovanému výkon trestu podmienečne odložil. Podľa § 50 ods. 1 Tr. zák. mu určil skúšobnú dobu v trvaní 12 (dvanásť) mesiacov.

V ďalšej časti rozsudku Okresný súd Rimavská Sobota obžalovaného A. B. oslobodil spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry v Rimavskej Sobote zo dňa 02.11.2021, č. k. -78 pre zločin obchodovania s ľuďmi podľa , na tom skutkovom základe, že

v bližšie nezistenom čase dňa 15.08.2008 na Sídlisku západ v Rimavskej Sobote zlákal poškodenú K. H., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom J. G., L. M. I. XXXX/X na robenie sôch v Taliansku, s čím poškodená súhlasila a následne spolu s obžalovaným a osobami prezývanými A. a J. vycestovali na motorovom vozidle obvineného Honda, ev. číslo J. do mesta Pordenone v Taliansku, kde následne obžalovaný nútil poškodenú, aby vykonávala prostitúciu a zarobila pre neho sumu 300 eur, ktoré potreboval na vyplatenie pokuty za zadržané auto, pričom ju aj udieral rukami po celom tele,

pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný.

Proti tomuto rozsudku po jeho vyhlásení podal intervenujúci prokurátor odvolanie proti výroku v oslobodzujúcej časti rozsudku ku skutku kvalifikovaného ako zločin obchodovania s ľuďmi podľa . Rozsudok v odsudzujúcej časti pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa , nebol odvolaniami procesných strán napadnutý.

Prokurátor podané odvolanie dodatočne písomne odôvodnil dňa 8.12.2023. V odôvodnení odvolania uviedol, že s hodnotením vykonaného dokazovania súdom prvého stupňa sa nestotožňuje. Vyslovil názor, že výpoveď poškodenej v tomto smere možno z jej pohľadu hodnotiť ako konzistentnú, pričom z hľadiska jej obsahu obžalovaného z trestnej činnosti ako priamy svedok usvedčuje. Pokiaľ súd dospel k záveru, že obžaloba nepreukázala, že by obžalovaný poškodenú na žobranie či prostitúciu zlákal, k uvedenému uvádza, že takéto hodnotenie vykonaného dokazovania je v priamom rozpore s výpoveďou poškodenej z prípravného konania, ktorá pri výpovedi dňa 10.03.2009 po vznesení obvinenia len poukázala na obsah jej predchádzajúcej výpovede zo dňa 03.10.2008, avšak pri výpovedi zo dňa 03.10.2008 spôsob protiprávneho konania obžalovaného opísala, a to v zhode so skutočnosťami ňou uvádzanými v trestnom oznámení. Má za to, že z uvedenej výpovede jednoznačne vyplýva, že to bol práve obžalovaný, ktorý poškodenú dňa 15.08.2008 navštívil v jej bydlisku a navrhol jej, aby s ním išla do Talianska robiť sochy, čo znamenalo, že si mala dať masku, pomaľuje sa a bude stáť na ulici. Uvedené skutočnosti poškodená síce spontánne pri následnej výpovedi po vznesení obvinenia (pri priznaní procesného postavenia obzvlášť zraniteľnej obete) dňa 16.01.2019 neuviedla, avšak výslovne uviedla, že už v zahraničí začal po nej obžalovaný niečo špekulovať a začal jej vyčítať, že nezarobí ani halier, pričom obžalovaný mal vedieť ako s poškodenou zarobiť peniaze. Poškodenej výslovne uviedol, že peniaze chcel takto zarobiť z tela poškodenej. V závere výpovede (ktorá bola príslušným procesným postupom na hlavnom pojednávaní prečítaná) poškodená vzhľadom na odstup času po prečítaní jej predchádzajúcej výpovede zo dňa 03.10.2008 uviedla, že všetko je tak, ako je tam napísané. Vyslovila názor, že z uvedeného dôvodu je potrebné pri posudzovaní preukázaných skutočností prihliadnuť aj na skutočnosti uvádzané v prvotnej výpovedi poškodenej zo dňa 03.10.2008, nakoľko poškodená pri výpovedi po vznesení obvinenia potvrdila, že skutočnosti uvádzané v tejto výpovedi zodpovedajú pravde. Z písomného odôvodnenia odvolaním napadnutého rozsudku pritom vyplýva, že súd uvedené vyjadrenie poškodenej zrejme nehodnotil a zrejme k nemu vôbec neprihliadol. Súd obsah výpovede poškodenej ozrejmil v dvoch odsekoch rozsudku (str. 8, 9), pričom z odôvodnenia rozsudku nevyplývajú žiadne dôvody, pre ktoré súd opomenul zhodnotiť aj vyjadrenie poškodenej ohľadom zotrvania na skutočnostiach uvádzaných v jej predchádzajúcom výsluchu, ktoré poškodená uviedla v závere zápisnice o jej výsluchu (č.l. 65). Súd v tomto smere obsah vykonaného dokazovania vyhodnotil v rozpore s ustanovením , pretože nehodnotil obsah vykonaného dokazovania jednotlivo i vo vzájomnom súhrne. Pokiaľ ide o hodnotenie výpovede poškodenej, ktorá je podľa záveru súdu rozporná, tak s takýmto hodnotením sa nestotožňuje. Záverom vyslovil názor, že z vykonaného dokazovania teda vyplýva, že obžalovaný naplnil všetky obligatórne znaky objektívnej stránky skutkovej podstaty zločinu obchodovania s ľuďmi podľa . Bolo preukázané, že obžalovaný určitým spôsobom konal – teda poškodenú zlákal, prevzal, prepravoval, prechovával, konal tak za vymedzeným účelom – za účelom žobrania, pričom pri konaní použil zákonom predpokladaný prostriedok – podvod, lesť. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok Okresného súdu Rimavská Sobota v tejto časti zrušil a vec mu vrátil na nové prejednanie.

K podanému odvolaniu sa prostredníctvom svojho obhajcu vyjadril obžalovaný A. B.. Uviedol, že už zo samotnej výpovede poškodenej K. H. zo dňa 16.01.2019 vyplýva, že ju žiadnym spôsobom ľstivo nevylákal do zahraničia za účelom vykonávania prostitúcie, nakoľko toto poškodená nikdy vo svojich výpovediach neuviedla a ako konštatovala samotná prokuratúra, vo svojom odvolaní, že konflikt medzí ním a poškodenou mal nastať v súvislosti s jeho nedostatkom finančných prostriedkov po uložení mu pokuty a zaistení jeho auta policajtami v Taliansku, pričom tento nedostatok finančných prostriedkov mal chcieť riešiť prostitúciou poškodenej. Zo samotného konštatovania prokuratúry teda jednoznačne vyplýva, že nikdy nemohol ľstivo - podvodne zlákať poškodenú na prostitúciu, či žobranie do zahraničia, keď ako vyplýva z výpovedi poškodenej k prostitúcii ju mal nútiť až po tom ako mu zaistili auto v Taliansku, čo rovnako zhodnotila aj prokuratúra. Má zato, že k dôveryhodnosti výpovedí svedkyne ja potrebné uviesť, že ako sama povedala, tak do zahraničia odišla s nimi dobrovoľne, peniaze ktoré si zarobila si nechala, nemusela mu odovzdať ani jeden cent, poškodená K. H. vo svojej výpovedi zo dňa 16.01.2019 spontánne neuviedla nič k tomu, že by ju mal nútiť k prostitúcii, alebo žobrať, nikdy mu neodovzdala ani svoj pas, odišla dobrovoľne sama a nikto ju nenútil ostať s ním. Ďalej poukázal, že poškodená vo svojej výpovedi zo dňa 16.01.2019 uvádza jeho protiprávne konanie až po tom, ako jej vyšetrovateľ dal nahliadnuť do svojej predchádzajúcej výpovede zo dňa 03.10.2008, no i napriek nahliadnutiu do svojej predchádzajúcej výpovedi, bola schopná uviesť len toľko, že všetko je pravda, čo tam uviedla predtým dňa 03.10.2008 a to zrejme z dôvodu, že nebola schopná zreprodukovať niečo, čo si predtým vymyslela a čo sa nikdy nestalo. Záverom vyslovil názor, že počas trestného konania nebolo preukázané, žeby sa dopustil spáchania skutku, ktorý sa mu kladie za vinu a v žiadnom prípade sa žiadnym spôsobom nepreukázalo, že naplnil všetky obligatórne znaky objektívnej stránky skutkovej podstaty zločinu obchodovania s ľuďmi podľa , ba práve bol preukázaný opak, čo vyplýva aj zo samotného odvolania príslušnej prokuratúry.

Obžalovaný A. B. sa verejného zasadnutia odvolacieho súdu osobne nezúčastnil, upovedomenie o tomto procesnom úkone prevzal v zákonom predpísanej lehote (10.1.2024), pričom svoju neúčasť na verejnom zasadnutí písomnou formou ospravedlnil a požiadal, aby sa verejného zasadnutia vykonalo v jeho neprítomnosti. Verejné zasadnutie sa potom konalo v neprítomnosti obžalovaného za splnenia podmienok uvedených v .

Prokurátorka krajskej prokuratúry na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu sa stotožnila s písomnými dôvodmi odvolania okresného prokurátora. Navrhla, aby odvolací súd vyhovel odvolaniu Okresného prokurátora v Rimavskej Sobote.

Obhajca obžalovaného na verejnom zasadnutí navrhol, aby bolo odvolanie okresného prokurátora zamietnuté, pretože tento skutok sa nestal.

Krajský súd Banská Bystrica ako súd odvolací predtým ako začal plniť svoju preskúmavaciu povinnosť podľa ods. zistil, že odvolanie prokurátora bolo podané včas, v lehote ustanovenej , odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v súlade s , pričom nedošlo k vzdaniu sa práva na podanie odvolania alebo k späťvzatiu podaného odvolania v zmysle a preto odvolací súd nepostupoval podľa .

Podľa ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa alebo nezruší rozsudok podľa , preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa V tejto súvislosti zistil, že odvolanie prokurátora nie je dôvodné.

I.

Pokiaľ ide o odsudzujúcu časť odvolaním napadnutého rozsudku, ktorou bol obžalovaný A. B. uznaný za vinného z prečinu zanedbania povinnej výživy podľa , v súvislosti s ustanovením , tak táto výroková časť nebola odvolaním napadnutá, preto ju odvolací súd nepreskúmaval.

II.

K oslobodzujúcej časti odvolaním napadnutého rozsudku odvolací súd konštatuje, že napadnutý rozsudok tak, ako bol písomne vyhotovený, spĺňa kritéria obsiahnuté v ustanovení Z jeho dôvodov je zrejmé, ktoré skutočnosti vzal súd za preukázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel a akými úvahami sa riadil pri vyhodnotení vykonaných dôkazov. Pokiaľ prokurátor namieta hodnotenie dôkazov súdom prvého stupňa, tak odvolací súd v tomto smere pripomína, že v súčasnej trestnoprávnej teórii a praxi platí neprekročiteľná zásada, že ak súd prvého stupňa postupoval pri hodnotení dôkazov dôsledne podľa ustanovenia , teda že vykonané dôkazy hodnotil podľa svojho vnútorného presvedčenia, založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne a vzájomných súvislostiach a pokiaľ urobil logicky odôvodnené skutkové zistenia, nemôže odvolací súd vstupovať do tohto hodnotenia dôkazov a nariadiť súdu nižšieho stupňa k akým záverom má dospieť. Hodnotenie dôkazov je totiž výsostným právom súdu prvého stupňa, ktorý dôkazy vykonáva. Na základe týchto úvah možno potom vysloviť, že ak prvostupňový súd dospeje k určitému záveru a tento záver je výsledkom logického konania a uvažovania, nemožno mu potom vytknúť žiadne pochybenie. Z napadnutého rozsudku je totiž zrejmé, ktoré skutočnosti vzal súd za preukázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel a akými úvahami sa riadil pri vyhodnotení vykonaných dôkazov. Odvolací súd v prejednávanom prípade dospel k záveru, že súd prvého stupňa jednotlivé dôkazy, o ktoré sa vo svojom rozhodnutí oprel, napriek výhradám prokurátora, riadne vyhodnotil a vysporiadal sa s podstatnými skutočnosťami vyplývajúcimi z obsahu vykonaného dokazovania a postupoval v dokazovaní v súlade s vyššie zmieneným ustanovením . Dôkazy o ktoré opieral súd prvého stupňa svoje rozhodnutie krajský súd, považuje za zákonné. Závery súdu prvého stupňa, ktoré v smere skutkových zistení z týchto dôkazov vyvodil, považuje odvolací súd za logické a zodpovedajúce vykonaným dôkazom.

V reakcii na odvolacie námietky prokurátora k skutkovým okolnostiam odvolací súd zdôrazňuje, že si v celom rozsahu argumentáciu súdom prvého stupňa uvedenú v napadnutom rozsudku v plnom rozsahu osvojil a na ňu odkazuje a bolo by nadbytočné ju na tomto mieste znovu opakovať, napriek tomu odvolací súd k veci dodáva.

Obžaloba kladie A. B. za vinu, že nútil poškodenú, aby vykonávala prostitúciu a zarobila pre neho sumu 300 eur, ktoré potreboval na vyplatenie pokuty za zadržané auto, pričom ju aj udieral rukami po celom tele.

Pokiaľ ide o skutkové zistenia k tejto časti rozsudku, odvolací súd konštatuje, že obžalovaný A. B. na hlavnom pojednávaní v celom rozsahu poprel spáchanie skutku, obžalobou kvalifikovaného ako zločin obchodovania s ľuďmi podľa .

Podľa prokurátora má byť obžalovaný usvedčovaný trestným oznámením poškodenej K. H. a jej následnými výpoveďami. Keďže okresný prokurátor založil obžalobu a následne i odvolanie predovšetkým na výpovedi poškodenej K. H., preto bolo nevyhnutné sa zaoberať kvalitou výpovede poškodenej. Okresný súd v tejto súvislosti správne poukázal na to, že „samotná poškodená si pri výsluchu zo dňa 16.01.2019 (prvá výpoveď obžalovanej po vznesení obvinenia) protirečí, pretože v ňom uviedla, že s obžalovaným nemala žiadny konflikt, že s ním išla dobrovoľne do Talianska, aby tam robila živé sochy, žiadnu prostitúciu v Taliansku nevykonávala a peniaze, ktoré si zarobila, si nechala pre vlastnú potrebu. Naproti tomu zároveň pri tomto výsluchu uviedla, že obžalovaný jej povedal, že chce z jej tela vyrobiť peniaze, na čo od neho ušla a on ju naháňal a mal kričať aby stála, že ju hodí pod koľajnice. Nič neuviedla o žiadnom fyzickom útoku na jej osobu zo strany obžalovaného a až na doplňujúce otázky ohľadom jeho správania k nej uviedla, že bol agresívny, lebo keď pila kávu, on bol nervózny a tak sa káva na ňu vyliala. Uviedla aj to, že si nepamätá, či jej dal facku, len sa jej marí, že ju udrel, ale nevie ako sa to stalo“. Poškodená K. H. vo svojej výpovedi zo dňa 3.10. 2008 (pred vznesením obvinenia) uviedla, že obžalovaný jej navrhol, aby s ním išla do Talianska robiť tzv. sochy, s čím ona súhlasila. Do Talianska cestovali na B. aute, pričom s nimi išli aj J. a A.. A. B. jej povedal, že potrebuje rýchlo peniaze, aby mohol vyplatiť policajtom za auto a tiež jej povedal, že jej zoženie zákazníkov, aby robila prostitútku a takto zarobila peniaze na to auto. Ona s týmto nechcela súhlasiť a povedala mu, že ona robiť prostitútku nebude. Začal na ňu kričať, že to musím robiť a aj ju tam na ulici niekoľkokrát udrel rukami po celom tele, ešte aj tí dvaja, A. a J. mu povedali, že čo to robí.

Svedkovia N. K. a O. D., ktorí cestovali do Talianska s obžalovaným, vo svojich výpovediach, nepotvrdili tvrdenia poškodenej, že by boli prítomný pri tom, keď ju mal obžalovaný fyzicky napadnúť. Taktiež nepotvrdili, že by sa bavili o prostitúcii.

Okrem výpovede poškodenej, ďalší priamy dôkaz, ktorý by usvedčoval obžalovaného zo žalovaného skutku nebol vo veci produkovaný. Z výpovede brata poškodenej svedka A. H. vyplýva, že jeho sestra bola v Taliansku, kde robila živé sochy a telefonovala mu domov, že má problémy s obžalovaným a aby pre ňu prišiel na aute. Bližšie sa k tomu nevedel vyjadriť, k akým veciam ju nútil, len uviedol, že sestra od neho ušla, lebo sa bála, tak pre ňu išiel. Keď prišiel pre ňu, tak na sebe modriny nemala. Potvrdil, že poškodená išla do Talianska robiť živé sochy, aby si zarobila peniaze. Svedok P. J., bývalý partner poškodenej K. H. uviedol, že od poškodenej sa dozvedel, že obžalovaný po nej chcel aby robila na ulici a mal ju zbiť. V danom prípade sa však jedná iba o výpovede na základe sprostredkovaných informácii od poškodenej, ktoré nie je možné inými dôkazmi verifikovať.

Za daného stavu aj keď poškodená usvedčuje obžalovaného A. B. zo spáchania skutku, za danej dôkaznej situácie, však ide o tvrdenie proti tvrdeniu a žiadne ďalšie dôkazy vinu obžalovaného objektívne nepreukazujú, pričom svedkovia N. K. a O. D. nepotvrdili výpoveď poškodenej. Odvolací súd za takéhoto stavu, preto považuje za potrebné uviesť, že samotná výpoveď poškodenej nepostačuje na to, aby mohol byť obžalovaný uznaný za vinného zo žalovaného skutku, a to aj za situácie, keď výpoveď poškodenej nie je jednoznačná a je spochybnená výpoveďami svedkov N. K. a O. D..

V prejedávanom prípade vykonané dôkazy vylučujú spoľahlivý záver o vine obžalovaného. Vo veci boli vykonané všetky dostupné dôkazy pre náležité zistenie skutkového stavu, ale tieto nestačili pre uznanie viny obžalovaného a v súčasnosti už nie je možné vykonať iné dôkazy za účelom vyvrátiť dôvodné pochybnosti. V danom prípade neboli produkované žiadne ďalšie relevantné dôkazy, ktoré by potvrdzovali, že obžalovaný nútil poškodenú k prostitúcii a úž vonkoncom k žobraniu.

Odvolací súd pripomína, že vina ako aj právna kvalifikácia skutku musí vychádzať z objektívne preukázaných skutočností, pritom vina musí byť preukázaná bez rozumných pochybností. Odvolací súd v danom prípade dospel k jednoznačnému záveru, že dôkazy, na ktoré okresný prokurátor poukazuje v odôvodnení svojho odvolania vo svojom súhrne netvoria ucelenú, logickú a ničím nespochybniteľnú reťaz takých dôkazov, na základe ktorých by bolo možné jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností ustáliť vinu obžalované zo žalovaného trestného činu obchodovania s ľuďmi podľa . V danom prípade totižto absentujú relevantné dôkazy o tom, že obžalovaný konal voči poškodenej spôsobom ako je to popísané v skutku.

Odvolací súd dodáva, že okresný súd správne aplikoval ustanovenie , pretože z dokazovania vykonaného orgánmi činnými v trestnom konaní a súdom nemožno spoľahlivo (bez rozumných a dôvodných pochybností) uzavrieť, že sa stal skutok pre ktorý je obžalovaný A. B. stíhaný, preto súd prvého stupňa správne obžalovaného spod obžaloby oslobodil.

Na základe uvedených skutočností dospel krajský súd k záveru, že prvostupňový súd rozhodol správnym a zákonným spôsobom a preto odvolanie prokurátora v zmysle ustanovenia ako nedôvodné zamietol.

Uznesenie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici jednomyseľne ( v spojení s ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.