Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_11T-132-2021.pdf
PDF · 121.13 KB
Case nature
Area
Subarea
11T/132/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Rimavská Sobota samosudcom Mgr. Ivanom Antalom v trestnej veci obžalovaného A. B., nar. XX.XX.XXXX v C. D., pre zločin obchodovania s ľuďmi podľa § 179 ods. 1 Tr. zákona a iné, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 07. decembra 2023, takto
rozhodol:
Obžalovaný: A. B. E. C. E. B. , nar. XX.XX.XXXX v C. D., trvale bytom C. D., F. G. XXXX/X, t.č. vo väzbe v Ústave na výkon väzby a Ústave na výkon trestu odňatia slobody Banská Bystrica,
j e v i n n ý , ž e
v období od 27.06 2003 do 30.01.2013 a od 26.04 2013 do 30.06 2016 v C. D., Slovenská republika a všade inde, kde sa zdržiaval, si vôbec neplnil svoju vyživovaciu povinnosť, ktorá mu vyplýva z § 62 odsek 3 a nasledovných Zákona o rodine číslo 36/2005 Zbierky zákonov a ktorá mu bola uložená rozsudkom Okresného súdu v Žďári nad Sázavou v Českej republike, č.k. Nc 253/98-17 zo dňa 04.03.1999, právoplatného a vykonateľného dňa 13.04.1999, a to prispievať výživným na svojho maloletého syna A. B., nar. XX.XX.XXXX v H. I. H. I. v Českej republike, do 30.06.2016 študenta, sumou vo výške po 700,- Kč mesačne najneskôr do každého 5.-teho dňa v mesiaci, do rúk matky dieťaťa E. J., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom K. H. D., L. M. XXXX/XX, M. C., počas ktorého obdobia nikde nepracoval, nepoberal žiadne dávky v hmotnej núdzi od príslušného Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny C. D., vyjmúc obdobie od 01.08.2005 do 31.04.2008, nebol evidovaný ako uchádzač o zamestnanie na príslušnom Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny C. D., a to aj napriek absencii príjmu, vyjmúc obdobie od 30.03.2011 do 28.12.2011, ale v období od 01.01.2007 do 31.12.2007 a od 01.02.2008 do 31.07.2008 poberal aktivačný príspevok a v prípade vykonávania väzby v Ústave na výkon väzby a Ústave na výkon trestu odňatia slobody Banská Bystrica v trvaní od 27.06.2003 do 25.06.2005 a výkonu trestu odňatia slobody v Ústave na výkon trestu odňatia slobody v Hrnčiarovciach nad Parnou v trvaní od 09.03.2010 do 09.11.2010 nenahlásil vyživovaciu povinnosť ako prednostnú pohľadávku voči svojmu synovi maloletému A. B., nar. XX.XX.XXXX, pričom týmto konaním matke dieťaťa E. J. spôsobil za uvedené obdobie od 27.06.2003 do 12.09.2015 dlh neplatením bežného výživného v celkovej sume 3.492,60 eur a svojmu plnoletému synovi A. B., nar. XX.XX.XXXX spôsobil za obdobie od 13.09.2015 do 30.06.2016 dlh neplatením bežného výživného v celkovej sume 258,84 eur (prepočet podľa platného kurzu Národnej banky Slovenska k piatemu dňu toho ktorého mesiaca jednotlivých mesačných splátok),
t e d a
najmenej tri mesiace v období dvoch rokov neplnil úmyselne zákonnú povinnosť vyživovať iného a uvedený čin spáchal závažnejším spôsobom, t.j. po dlhší čas,
t ý m s p á c h a l
prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 odsek 1, odsek 3 písm. b/ Trestného zákona v súvislosti s ustanovením § 138 písm. b/ Trestného zákona.
Za to sa
o d s u d z u j e
podľa § 207 ods. 3 Tr. zákona s prihliadnutím na ustanovenie § 36 písm. l/ Tr. zákona, § 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zákona, na trest odňatia slobody v trvaní 12 (dvanásť) mesiacov.
Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona samosudca obžalovanému výkon trestu podmienečne o d k l a d á .
Podľa § 50 ods. 1 Tr. zákona samosudca u r č u j e skúšobnú dobu v trvaní 12 (dvanásť) mesiacov.
Naproti tomu obžalovaného A. B., nar. XX.XX.XXXX v C. D., trvale bytom C. D., F. G. XXXX/X, t.č. vo väzbe v Ústave na výkon väzby a Ústave na výkon trestu odňatia slobody Banská Bystrica,
spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry v Rimavskej Sobote zo dňa 02.11.2021, č.k. 2Pv/411/17/6609-78, ktorou mu je kladené za vinu, že
v bližšie nezistenom čase dňa 15.08.2008 na D. N. O. C. D. zlákal poškodenú I. L., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. D., F. G. M. XXXX/X na robenie sôch v Taliansku, s čím poškodená súhlasila a následne spolu s obžalovaným a osobami prezývanými A. a C. vycestovali na motorovom vozidle obvineného Honda, ev. číslo C. do mesta P. v Taliansku, kde následne obžalovaný nútil poškodenú, aby vykonávala prostitúciu a zarobila pre neho sumu 300 eur, ktoré potreboval na vyplatenie pokuty za zadržané auto, pričom ju aj udieral rukami po celom tele,
t e d a
s použitím podvodného konania a násilia mal zlákať a prepraviť iného, hoci aj s jeho súhlasom, na účel prostitúcie a žobrania,
t ý m m a l s p á c h a ť
zločin obchodovania s ľuďmi podľa § 179 odsek 1 Trestného zákona,
o s l o b o d z u j e podľa § 285 písm. a/ Tr. poriadku, pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný.
odôvodnenie:
Prokurátor Okresnej prokuratúry v Rimavskej Sobote podal dňa 03.11.2021 pod č. konania 2Pv/411/17/6609-78 na Okresný súd Rimavská Sobota obžalobu na obvineného A. B., nar. XX.XX.XXXX v C. D., pre zločin obchodovania s ľuďmi podľa § 179 ods. 1 Tr. zákona na tom skutkovom základe, ako je to uvedené v obžalobe.
V predmetnej trestnej veci bol určený termín hlavného pojednávania na deň 03.10.2022, na ktorý sa obžalovaný nedostavil, doručenie predvolania nemal vykázané, pričom zo správy od Národnej ústredne SIRENE (čl. 178) bolo zistené, že obžalovaný bol prevezený do trestného ústavu vo Q. kvôli vnútroštátnemu prípadu, preto bolo toto hlavné pojednávanie odročené na neurčito za účelom vydania príkazu na zatknutie a Európskeho zatýkacieho rozkazu na obžalovaného. Následne bol súdom dňa 14.10.2022 vydaný príkaz na zatknutie obžalovaného A. B. a toho istého dňa aj Európsky zatýkací rozkaz.
V súvislosti s realizáciou Európskeho zatýkacieho rozkazu bol obžalovaný A. B. vydaný pre účely trestného stíhania v predmetnej trestnej veci do Slovenskej republiky a na územie Slovenskej republiky bol eskortovaný dňa 05.10.2023 a v tento deň o 17.15 h bol zatknutý príslušníkmi polície na hraničnom priechode Jarovce-Kittsee. Následne bol obžalovaný uznesením Okresného súdu Rimavská Sobota, sp.zn. 11T/132/2021 zo dňa 06.10.2023, ktoré nadobudlo právoplatnosť toho istého dňa, podľa § 72 ods. 1 písm. a/, ods. 3 Tr. poriadku s použitím § 73 ods. 5, ods. 6 Tr. poriadku vzatý do väzby z dôvodov podľa § 71 ods. 1 písm. a/, písm. c/ Tr. poriadku. Väzba sa začala dňa 05.10.2023 o 17.15 h a obžalovaný ju vykonáva v Ústave na výkon väzby a Ústave na výkon trestu odňatia slobody v Banskej Bystrici.
Pre úplnosť je na tomto mieste potrebné uviesť, že obžalovaný A. B. bol pre účely trestného stíhania vydaný na základe realizácie Európskeho zatýkacieho rozkazu aj vo veci Okresného súdu Rimavská Sobota, sp.zn. 3T/103/2018, v ktorej je stíhaný pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b/ Tr. zákona v súvislosti s ustanovením § 138 písm. b/ Tr. zákona. V tejto trestnej veci bola prokurátorkou Okresnej prokuratúry Rimavská Sobota podaná obžaloba na A. B., nar. XX.XX.XXXX v C. D. na okresný súd dňa 08.08.2018 pod č.k. 1Pv/258/14/6609-145. Tiež je potrebné uviesť, že obžalovaný A. B. bol v súvislosti s realizáciou Európskeho zatýkacieho rozkazu po výsluchu dňa 06.10.2023 príkazom Okresného súdu Rimavská Sobota zo dňa 06.10.2023 podľa § 73 ods. 7 Tr. poriadku prepustený zo zatknutia na slobodu, pretože vo veci Okresného súdu Rimavská Sobota, sp.zn. 11T/132/2021 bol vzatý do väzby.
Následne boli uznesením Okresného súdu Rimavská Sobota, sp.zn. 11T/132/2021 zo dňa 15.11.2023, právoplatným dňa 15.11.2023 podľa § 21 ods. 3 Tr. poriadku spojené trestné veci Okresného súdu Rimavská Sobota, sp.zn. 11T/132/2021 a sp.zn. 3T/103/2018 na spoločné prejednanie a rozhodnutie s tým, že spojená vec sa vedie pod sp.zn. 11T/132/2021.
V spojenej veci bol termín hlavného pojednávania vytýčený na deň 07.12.2023, na ktorom obžalovaný A. B. vo vzťahu ku skutku pre zločin obchodovania s ľuďmi podľa § 179 ods. 1 Tr. zákona vyhlásil podľa § 257 ods. 1 písm. a/ Tr. poriadku, že sa z jeho spáchania cíti byť nevinný. Naproti tomu ohľadom skutku pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b/ Tr. zákona v súvislosti s ustanovením § 138 písm. b/ Tr. zákona, podľa § 257 ods. 1 písm. b/ Tr. zákona vyhlásil, že z jeho spáchania cíti byť vinný.
Samosudca následne obžalovanému po jeho vyhlásení o tom, že sa cíti byť vinný ohľadom skutku pre prečin zanedbania povinnej výživy, položil otázky podľa § 333 ods. 3 Tr. poriadku, a to podľa: písm. c/ - či rozumie, čo tvorí podstatu skutku, ktorý sa mu kladie za vinu, písm. d/ - či bol ako obvinený poučený o svojich právach, najmä o práve na obhajobu, či mu bola daná možnosť na slobodnú voľbu obhajcu a či sa mohol radiť o spôsobe obhajoby, písm. f/ - či rozumie právnej kvalifikácii skutku ako trestného činu, písm. g/ - či bol oboznámený s trestnými sadzbami, ktoré zákon ustanovuje za trestné činy jemu kladené za vinu, písm. h/ - či sa dobrovoľne priznal a uznal vinu za spáchaný skutok, ktorý sa kvalifikuje ako určitý trestný čin.
Obžalovaný na položené otázky odpovedal „áno“.
Následne samosudca podľa § 257 ods. 6 Tr. poriadku zistil stanovisko prokurátorky k vyhláseniu obžalovaného, pričom prokurátorka uviedla, že nemá námietky voči tomu, aby bolo vyhlásenie obžalovaného o vine prijaté.
Na uvedenom základe samosudca podľa § 257 ods. 7 Tr. poriadku uznesením prijal vyhlásenie obžalovaného, že sa cíti byť vinný zo spáchania skutku, ktorý je právne kvalifikovaný ako prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b/ Tr. zákona s použitím § 138 písm. b/ Tr. zákona.
Zároveň samosudca podľa § 257 ods. 8 Tr. poriadku rozhodol, že vzhľadom na prijaté vyhlásenie obžalovaného vykoná dokazovanie k tomuto skutku v obmedzenom rozsahu, a to len vo výroku o treste.
Ohľadom skutku pre prečin zanedbania povinnej výživy samosudca na hlavnom pojednávaní podľa § 269 Tr. poriadku prečítal odpis registra trestov, správu o priestupkoch, správu o povesti, správu Ústavu na výkon trestu odňatia slobody Košice – Šaca a podania svedkov A. B. a E. J. a po takto vykonanom dokazovaní bol zistený tento skutkový stav a samosudca dospel k nasledovným skutkovým a právnym záverom.
Na základe prijatého vyhlásenia obžalovaného o tom, že sa cíti byť vinný zo spáchania skutku pre prečin zanedbania povinnej výživy, ako aj z dokazovania, ktoré bolo v predmetnej trestnej veci vykonané v prípravnom konaní, mal samosudca bez akýchkoľvek pochýb za preukázané, že obžalovaný A. B. najmenej tri mesiace v období dvoch rokov úmyselne neplnil zákonnú povinnosť vyživovať iného, a to svojho syna A. B., nar. XX.XX.XXXX, a to v období od 27.06.2003 do 30.01.2013 a od 26.04.2013 do 30.06.2016, teda po dlhší čas, pričom svojím konaním spôsobil pre matku dieťaťa E. J. dlh na nezaplatenom výživnom vo výške 3.492,60 eur a svojmu už plnoletému synovi A. B. dlh na výživnom vo výške 258,84 eur.
Uvedené konanie bolo preto samosudcom následne právne kvalifikované a obžalovaný bol uznaný za vinného zo spáchania prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b/ Tr. zákona v súvislosti s ustanovením § 138 písm. b/ Tr. zákona.
Podľa § 34 ods. 1 Tr. zákona, trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.
Podľa § 34 ods. 3 Tr. zákona, trest má postihovať iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby.
Podľa § 34 ods. 4 Tr. zákona, pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.
Samosudca pri ukladaní trestov obžalovanému vychádzal z vyššie citovaných zásad ukladania trestov a hodnotil zároveň aj pomer zistených poľahčujúcich a priťažujúcich okolností.
Z odpisu registra trestov bolo zistené, že obžalovaný A. B. bol ku dňu 30.06.2016 (teda ku dňu ukončujúceho skutok zanedbania povinnej výživy) celkom 15-krát trestaný, a to tak súdmi v Slovenskej republike, ale aj zahraničnými súdmi krajín Európskej únie. Z tohto registra bolo ďalej zistené, že počas doby páchania skutku zanedbania povinnej výživy nebol v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia súdu Slovenskej republiky, len zahraničného súdu, a to pod bodom 11/ AG München zo dňa 25.04.2013, právoplatným dňa 03.05.2013, sp.zn. 842Ls454Js117439/13, kde mu bol uložený podmienečný trest odňatia slobody 2 roky so skúšobnou dobou 4 roky (teda do 04.05.2017). Čo sa týka odsúdenia Slovenských súdov, tak bol pred skutkom odsúdený Okresným súdom Rimavská Sobota vo veci sp.zn. 2T/15/2002 pre § 213 ods. 1 Tr. zákona č. 140/1961 Zb. na podmienečný trest odňatia slobody v trvaní 8 mesiacov so skúšobnou dobou do 11.09.2003, dňa 27.04.2009 sa osvedčil, preto sa na neho hľadí, akoby nebol odsúdený. Pre zanedbanie povinnej výživy bol odsúdený aj vo veci Okresného súdu Rimavská Sobota, sp.zn. 3T/128/2008, kde sa však tiež osvedčil a hľadí sa na neho, akoby nebol súdený. Vo veci Okresného súdu Revúca, sp.zn. 2T/249/2009 bol odsúdený tiež pre prečin zanedbania povinnej výživy, za čo mu bol uložený nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 8 mesiacov, ktorý vykonal dňa 09.11.2010. Ďalej bol Okresným súdom Rimavská Sobota vo veci sp.zn. 2T/134/2010 odsúdený pre prečin podľa § 348 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona a bol mu uložený trest povinnej práce vo výmere 300 hodín,
avšak dňa 06.12.2016 mu bol tento trest premenený na trest odňatia slobody v trvaní 180 dní, ktorý vykonal dňa 21.07.2018. Zo zabezpečenej správy o priestupkoch vyplýva, že dňa 25.11.2013 sa dopustil priestupku na úseku cestnej premávky, za čo dostal v blokovom konaní pokutu 140 eur. Z miesta bydliska je hodnotený len administratívne. Vzhľadom k tomu, že počas trestného stíhania bol obžalovaný aj vo výkone trestu odňatia slobody pre inú trestnú činnosť, je v spise žurnalizovaná aj správa Ústavu na výkon trestu odňatia slobody Košice – Šaca zo dňa 25.07.2018. Z tejto správy vyplýva, že počas výkonu trestu odňatia slobody sa správal slušne, dodržiaval povinnosti vyplývajúce z ústavného poriadku, rešpektoval autority a konflikty s inými odsúdenými nevyvolával. Disciplinárne odmenený ani potrestaný nebol.
V prejednávanej veci samosudca u obžalovaného A. B. zistil jednu poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. l/ Tr. zákona, že sa priznal k spáchaniu trestného činu a trestný čin úprimne oľutoval, priťažujúca okolnosť nebola vzhliadnutá žiadna.
V tomto prípade tak bolo možné obžalovanému uložiť za spáchaný prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 3 Tr. zákona s prihliadnutím na ustanovenie § 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zákona, trest odňatia slobody v trvaní od 1 roka až na 3 roky a 8 mesiacov.
S prihliadnutím na dobu, ktorá uplynula od spáchania skutku až po odsúdenie obžalovaného, čo je už viac ako 7 rokov, mal samosudca za to, že na dosiahnutie účelu trestu bude postačujúce, keď bude obžalovanému uložený trest odňatia slobody na dolnej hranici zákonom stanovenej trestnej sadzby s podmienečným odkladom na primeranú skúšobnú dobu. Tento záver je podľa samosudcu odôvodnený aj tým, že tak matka dieťaťa E. J., ako aj plnoletý syn obžalovaného A. B. vo svojich písomných podaniach súdu oznámili, že nežiadajú, aby im obžalovaný uhradil zameškané výživné a že sa vzdávajú všetkého zameškaného výživného.
Z uvedených dôvodov bol obžalovanému pre tento trestný čin zanedbania povinnej výživy uložený trest odňatia slobody v trvaní 12 mesiacov, výkon ktorého mu bol podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona podmienečne odložený a podľa § 50 ods. 1 Tr. zákona mu bola určená skúšobná doba v trvaní 12 mesiacov.
Keďže obžalovaný A. B. na hlavnom pojednávaní ohľadom skutku pre zločin obchodovania s ľuďmi podľa § 179 ods. 1 Tr. zákona na hlavnom pojednávaní vyhlásil, že sa z jeho spáchania cíti byť nevinný, bolo ohľadom tohto skutku vykonané na hlavnom pojednávaní nasledovné dokazovanie.
Vo veci bol vypočutý samotný obžalovaný A. B., ktorý k veci samej ohľadom tohto skutku uviedol, že v lete 2008 sa dohodol spoločne s poškodenou I. L., ďalej s R. I. a I. L., že vycestujú do Talianska a zarobia si peniaze. Za týmto účelom išiel obžalovaný hrať na saxofón, poškodená išla robiť živé sochy a ďalší žobrať. Počas cesty do mesta P. sa zastavili v J., kde mala poškodená sestru a chvíľu sa spolu rozprávali. Potom pokračovali do Talianska, kde asi po dvoch až troch dňoch mal obžalovaný problém, pretože v zaparkovanom aute nechal psa, prišla policajná hliadka a vzali mu auto aj so psom. Za svoje konanie dostal pokutu. Obžalovaný ďalej vypovedal o tom, že raz ráno si išli všetci zarábať, mali sa stretnúť na obed na jednom mieste, avšak poškodená tam už neprišla. Začal ju hľadať, a to tak na polícii, ako aj v nemocnici, avšak ju nikde nenašiel a ona sama k nim neprišla. V súvislosti s poškodenou dodal, že ona stále hovorila, že chce ísť ku sestre do J..
Na doplňujúce otázky prokurátorky a samosudcu obžalovaný uviedol, že poškodená s vycestovaním do Talianska súhlasila a išla s nimi dobrovoľne a poprel, že by ju nútil aby vykonávala prostitúciu, aby zarábala pre neho peniaze, poprel, že by ju k niečomu nútil, vyhrážal sa jej, prípadne jej fyzicky ublížil. On sa zdržal v Taliansku asi dva až tri týždne a keď sa vrátil do C. D., tak ho napadla rodina poškodenej druha S. C. a hľadala ho polícia, keďže podali na neho toto trestné oznámenie. Nevedel vysvetliť, prečo poškodená na neho tvrdí, že sa na nej dopustil konania, špecifikovaného v obžalobe, v tejto súvislosti len uviedol, že asi chcela klamať svojmu druhovi S. C..
Okrem výsluchu obžalovaného, bolo k tomuto skutku vykonané aj ďalšie dokazovanie a na návrh prokurátorky a so súhlasom obžalovaného boli podľa § 263 ods. 1 Tr. poriadku prečítané zápisnice o výsluchu svedkov z prípravného konania, a to:
- poškodenej I. L. zo dňa 10.03.2009 z čl. 54 až 59 a zo dňa 16.01.2019 z čl. 61 až 65,
- svedkyne O. C. zo dňa 22.02.2019 z čl. 79 až 80,
- svedka S. C. zo dňa 10.03.2009 z čl. 86 až 87 a zo dňa 30.01.2019 z čl. 89 až 91,
- svedka A. L. zo dňa 24.01.2019 z čl. 97 až 98,
- svedka T. J. zo dňa 07.09.2021 z čl. 104 až 105,
- svedka R. I. zo dňa 31.01.2019 z čl. 106 až 108.
Zo zápisnice o výsluchu poškodenej I. L. zo dňa 10.03.2009 bolo zistené, že k veci samej uviedla len toľko, že trvá na svojej výpovedi zo dňa 03.10.2008 v plnom rozsahu.
Z ďalšej zápisnice o jej výsluchu zo dňa 16.01.2019 vyplýva, že asi pred 8 rokmi išla s obžalovaným vonku, že budú žobrať alebo robiť živé sochy, on si pýtal nájom na auto, ona však slabo zarábala a tak jej jeden deň povedal, že chce z jej tela vyrobiť peniaze. Na detaily sa však už nepamätala, aby to doslovne zopakovala, ale po tých slovách od neho ušla. Skryla sa na záchode na železničnej stanici, on ju naháňal, ale ju nenašiel. Uviedla ešte, že ako bežala, tak na ňu kričal, že stoj, lebo ťa hodím pod koľajnice. Potom si od ľudí pýtala peniaze, aby si mohla domov zatelefonovať a odvtedy už obžalovaného nevidela. Prišiel za ňou brat, ktorý ju odviezol domov. Následne jej boli vyšetrovateľkou kladené otázky, na ktoré okrem iného uviedla, že do Talianska v auguste 2008 vycestovala s manželom jej tety robiť živé sochy na ulici. Jednalo sa o A. B.. Tvrdila, že išli jeho autom a okrem nich dvoch išli ešte ďalší dvaja. Za cestu mu dala 50 eur na benzín. So B. nemala žiaden konflikt, až keď jej povedal „to slovo“, že čo má robiť, tak sa zľakla a ušla od neho a potom prišiel pre ňu brat. Tiež odpovedala, že do Talianska išla dobrovoľne a že tam dobrovoľne robila živé sochy.
Na otázku, či použil voči nej A. B. násilie alebo nejakú formu násilia v Taliansku, uviedla „Myslím si, že áno. Túto vec. Keď som bežala na stanici a on kričal, že ma hodí pod vlak. Bolo to veľmi dávno, už si neviem spomenúť. A myslím si, že ešte bolo niečo, bolo nejaké násilie. Myslím si, že bolo ešte niečo. Niečo sa mi marí. Nechcem krivo vypovedať, chápete. Neviem si tak na rýchlo spomenúť. Nechcela by som podať krivú výpoveď. Niečo bolo, ale už si to nepamätám.“. Na otázku, či vykonávala prostitúciu v tomto období v Taliansku, uviedla, že nie. Na ďalšiu otázku, či si peniaze, ktoré zarobila nechala pre vlastnú potrebu, uviedla, že áno. Tiež uviedla, že v Taliansku bola dobrovoľne. Na ďalšiu otázku vyšetrovateľky, že pri svojej výpovedi dňa 03.10.2008 uviedla, že ju zbil, keď odmietla robiť prostitúciu, aby sa k tomu vyjadrila, uviedla, „Myslím si, že som pila kávu, lebo pri káve bola reč o tejto veci. Vtedy bol voči mne taký agresívny a myslím si, že sa káva vyliala na mňa. Lebo ja som držala kávu a on bol nervózny a vtedy sa vyliala káva na mňa. Ale už sa nepamätám, možno mi dal facku, ale teraz už neviem. Nechcela by som krivo vypovedať. Ale desať rokov nie je málo. To si pamätám, že na stanici sa mi vyhrážal, že ma hodí pod vlak.“. Na ďalšiu otázku tiež uviedla, že sa jej marí, že ju udrel, ale nevie ako sa to stalo.
Zo zápisnice o výsluchu svedkyne O. C. bolo zistené, že už desať rokov nežije s A. B., pričom nevie kde je a ani čo robí. K veci samej nič neuviedla.
Zo zápisnice o výsluchu svedka S. C. zo dňa 10.03.2009 bolo zistené, že tento svedok k veci samej nič neuviedol, pričom trval na svojej výpovedi zo dňa 03.10.2008 v plnom rozsahu.
Zo zápisnice o výsluchu tohto svedka zo dňa 30.01.2019 bolo zistené, že žil ako druh s poškodenou I. L. asi 18 až 19 rokov a že sa asi pred 4 rokmi rozišli. Pamätal si, že v tejto veci podával oznámenie a že bol s I. na polícii. Uviedol tiež, že si pamätá, ako mu I. telefonovala, že A. chce od nej, aby pre neho robila na ulici, že ju zbil, lebo nezarobila. Tiež uviedol, že od nej chcel, aby sa vyspala s inými za peniaze a tak pre neho zarobila peniaze. Na otázku, koľkokrát ju zbil, uviedol, že nevie a dodal, že možno dvakrát, možno trikrát. Na otázku, či Margita odovzdala nejaké peniaze A. B., uviedol, že to nevie, to by vedela povedať ona.
Zo zápisnice o výsluchu svedka A. L. bolo zistené, že jeho sestra bola v Taliansku, kde robila živé sochy a telefonovala mu domov, že má problémy a aby pre ňu prišiel na aute. Už sa nevedel presne vyjadriť k akým veciam ju nútil, len uviedol, že sestra od neho ušla, lebo sa bála, tak pre ňu išiel. Keď prišiel pre ňu, tak na sebe modriny nemala. Na doplňujúce otázky vypovedal aj o tom, že si nespomína, či A. B. použil násilie alebo hrozbu násilia na jeho sestre I. L. a tiež, že sestra išla do Talianska robiť živé sochy, aby si zarobila peniaze.
Zo zápisnice o výsluchu svedka T. J. vyplýva, že v roku 2008 išiel do Talianska s A. L. hrať ako muzikanti. Išli na aute, ktoré šoféroval A.. Podľa svedka išli cez mesto P., kde sa nachádzala v tom čase aj sestra A., I. L.. Pamätal sa, že sa s ňou stretli, rozprávali sa, dali si kávu, ale nič zvláštne sa nestalo. Nevedel sa vyjadriť ku skutku, ktorý sa kladie za vinu A. B..
Zo zápisnice o výsluchu svedka R. I. vyplýva, že asi pred 10 rokmi bol v Taliansku s A. B. a „A.“. Bola s nimi aj jedna žena, ktorej meno nevie. On tam išiel žobrať, a to dobrovoľne. Išli autom, ktoré bolo A. B., pričom ešte pred odchodom dal A. peniaze na benzín. Počas cesty v aute sa nikto nehádal. Keď prišli do Talianska, tak neostal s ostatnými, ale išiel preč a ani domov neprišiel s A. B.. Nevidel, že by A. bil tú ženu, lebo pri nich neostal. Nevedel sa vyjadriť k tomu, čo tam robili ostatní, pretože s nimi nebol. Na otázku, či sa niečo odohralo, kým bol s ostatnými v aute, uviedol, že nič neregistroval, lebo v aute zaspal.
Okrem uvedeného dokazovania samosudca podľa § 269 Tr. poriadku na hlavnom pojednávaní ako listinné dôkazy prečítal odpis registra trestov, výpis z evidencie priestupkov, správu o povesti, ako aj evidenčnú kartu vozidla, pričom obžalovaný sa k čítanej evidenčnej karte vozidla na čl. 112 vyjadril tak, že do Talianska nešli na vozidle, ktoré je uvedené na evidenčnej karte, teda na vozidla zn. Honda Accort, evidenčné číslo C., ktorého je držiteľom, ale na vozidle zn. Hodna Civic, ktorá patrila O. C..
Po zhodnotení vykonaného dokazovania dospel samosudca ohľadom skutku právne kvalifikovaného ako zločin obchodovania s ľuďmi podľa § 179 ods. 1 Tr. zákona k nasledovným skutkovým a právnym záverom.
V obžalobe sa kladie obžalovanému za vinu, že v bližšie nezistenom čase, dňa 15.08.2008 zlákal poškodenú I. L. na robenie sôch v Taliansku, s čím poškodená súhlasila a následne spolu s obžalovaným a osobami prezývanými A. a C. vycestovali na motorovom vozidle obžalovaného Honda, evidenčné číslo C. do mesta P. v Taliansku, kde následne obžalovaný nútil poškodenú, aby vykonávala prostitúciu a zarobila pre neho sumu 300 eur, ktoré potreboval na vyplatenie pokuty za zadržané auto, pričom ju aj udieral rukami po celom tele.
Uvedené skutkové tvrdenia obžaloby sa však na hlavnom pojednávaní prokurátorke nepodarilo preukázať a vo vykonaných dôkazoch boli zistené vzájomné rozpory.
Obžalovaný svoju vinu za tento skutok nepriznal, cítil sa byť nevinný a podľa neho sa skutok nestal. Poprel, že by poškodenú zlákal na robenie sôch v Taliansku, tvrdil, že ona sama išla s ním a s ďalšími dvoma do Talianska dobrovoľne, pričom si tam mala zarábať robením živých sôch. Poprel tiež, že by ju nútil k prostitúcii a že by jej akýmkoľvek spôsobom fyzicky ublížil.
Táto obhajoba obžalovaného nebola na hlavnom pojednávaní vyvrátená žiadnym dôkazom, a to ani čítaním zápisníc z výsluchu priameho svedka – poškodenej z prípravného konania. Samotná poškodená si pri výsluchu zo dňa 16.01.2019 protirečí, pretože v ňom uviedla, že s obžalovaným nemala žiadny konflikt, že s ním išla dobrovoľne do Talianska, aby tam robila živé sochy, žiadnu prostitúciu v Taliansku nevykonávala a peniaze, ktoré si zarobila, si nechala pre vlastnú potrebu. Naproti tomu zároveň pri tomto výsluchu uviedla, že obžalovaný jej povedal, že chce z jej tela vyrobiť peniaze, na čo od neho ušla a on ju naháňal a mal kričať aby stála, že ju hodí pod koľajnice. Nič neuviedla o žiadnom fyzickom útoku na jej osobu zo strany obžalovaného a až na doplňujúce otázky ohľadom jeho správania k nej uviedla, že bol agresívny, lebo keď pila kávu, on bol nervózny a tak sa káva na ňu vyliala. Uviedla aj to, že si nepamätá, či jej dal facku, len sa jej marí, že ju udrel, ale nevie ako sa to stalo.
Podľa prokurátorky má obžalovaného nepriamo usvedčovať aj výpoveď svedka S. C. a taktiež svedka A. L..
Výpoveď svedka S. C. má usvedčovať obžalovaného z dôvodu, že tento svedok pri výpovedi dňa 10.03.2009 okrem iného uviedol, že v plnom rozsahu trvá na svojej výpovedi zo dňa 03.10.2008. V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že svedok C. sa v zápisnici o svojom výsluchu zo dňa 10.03.2009 odvolal na svoju výpoveď zo dňa 03.10.2008. Zápisnica o jeho výsluchu zo dňa 03.10.2008 však na hlavnom pojednávaní nebola čítaná, preto skutočnosti v nej uvedené nemôžu byť predmetom hodnotenia dokazovania vykonaného na hlavnom pojednávaní a naviac čítanie zápisnice o výsluchu zo dňa 03.10.2008 nemôže byť ako dôkaz vykonaný, pretože táto výpoveď bola zabezpečená ešte
pred vznesením obvinenia obžalovanému (uznesenie o vznesení obvinenia je zo dňa 23.01.2009, čl. 10 až 11, ktoré bolo A. B. oznámené dňa 10.04.2009). Pokiaľ tento svedok vo výpovedi dňa 30.01.2019 uvádza niektoré skutočnosti, ktoré sa týkajú skutku kladeného za vinu obžalovanému (v tejto súvislosti sa odkazuje na vyššie uvedenú reprodukciu výsluchu svedka), je potrebné zdôrazniť, že nie je priamym svedkom udalosti, o všetkom vie len sprostredkovane od poškodenej, ktorej samotná výpoveď je rozporuplná.
Uvedené rovnako platí aj ohľadom čítanej zápisnice o výsluchu svedka A. L., ktorý tiež v prípravnom konaní vypovedal len o tom, čo mu do telefónu povedala poškodená sestra, pričom k veci sa vyjadroval len veľmi všeobecne, neurčito a nekonkrétne, preto ani tento dôkaz nevyvrátil žiadnym spôsobom obhajobu obžalovaného.
Na základe uvedeného tak samosudca ustálil, že žiadnym priamym dôkazom nebolo na hlavnom pojednávaní preukázané, že obžalovaný použitím podvodného konania a násilia zlákal poškodenú I. L. a prepravil ju do Talianska hoc aj s jej súhlasom na účel prostitúcie a žobrania.
Zároveň nepriame dôkazy, ktoré boli ku skutku vykonané na hlavnom pojednávaní, netvorili vo svojom súhrne logickú, ničím neporušenú a uzavretú sústavu nepriamych dôkazov navzájom sa doplňujúcich a na seba nadväzujúcich, ktoré sú v takom príčinnom vzťahu k dokazovanej skutočnosti, že z nich možno vyvodiť len jediný záver a súčasne vylúčiť možnosť iného záveru, tak ako to vyplýva z judikovaného rozhodnutia pod č. R 38/1970 a č. R 38/1968.
Na uvedenom základe a zároveň aplikovaním zásady „pochybnosti v prospech obžalovaného“, samosudca dospel k záveru, že nebolo dokázané, že skutok právne kvalifikovaný obžalobou ako zločin obchodovania s ľuďmi podľa § 179 ods. 1 Tr. zákona, sa stal, a preto obžalovaného podľa § 285 písm. a/ Tr. poriadku spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry v Rimavskej Sobote zo dňa 02.11.2021, č.k. 2Pv/411/17/6609-78, oslobodil. -najmenej tri mesiace v období dvoch rokov neplnil úmyselne zákonnú povinnosť vyživovať iného a uvedený čin spáchal závažnejším spôsobom, t.j. po dlhší čas, -s použitím podvodného konania a násilia mal zlákať a prepraviť iného, hoci aj s jeho súhlasom, na účel prostitúcie a žobrania,
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia na Okresnom súde Rimavská Sobota ku Krajskému súdu v Banskej Bystrici. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok (§ 306/2 Tr. poriadku). Odvolanie môžu podať: Prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a Tr. poriadku), a to v neprospech i v prospech obžalovaného (§ 308/1,2 Tr. poriadku). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného (§ 308/2 Tr. poriadku). Obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b Tr. poriadku), a to len vo svoj prospech (§ 308/2 Tr. poriadku). Príbuzní obžalovaného v priamom rade (jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh) pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2 Tr. poriadku). Zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli (§ 308/2 Tr. poriadku). Orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého obžalovaného, a to len v jeho prospech, ako aj proti jeho vôli (§ 345/1 Tr. poriadku). Poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c Tr. poriadku), a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1 Tr. poriadku). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68 Tr. poriadku). Zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d Tr. poriadku a § 45/1 Tr. poriadku).
Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.