Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_7Co-148-2023.pdf
PDF · 93.43 KB
Case nature
Area
Subarea
7Co/148/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Františka Dulačku a členov senátu JUDr. Zuzany Krivdovej a JUDr. Jozefa Turzu, v právnej veci žalobkyne: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C., D. XXX/XXX, právne zastúpená: JUDr. Martin Benický, advokát, so sídlom E. F. XX, proti žalovanému: G. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom C., I. XXX/X, právne zastúpený: Mgr. Igor Palider, advokát, so sídlom J., H. K. XXX/XX, o zaplatenie 1 000,- eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Námestovo z 4. júla 2023 č.k. 12C/35/2021-175, takto
rozhodol:
Rozsudok súdu prvej inštancie potvrdzuje.
Žalovanému priznáva voči žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu na uloženie povinnosti žalovaného zaplatiť žalobkyni sumu 1 000,- eur spolu s úrokom z omeškania 5% ročne od 14.04.2021 do zaplatenia (výrok I.). Podľa § 255 ods. 1 CSP úspešnému žalovanému priznal voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% (výrok II.).
2. Na základe vykonaného dokazovania mal preukázané, že medzi stranami sporu prebiehali predzmluvné rokovania, ktorých cieľom bolo uzatvorenie zámennej zmluvy, na základe ktorej mala žalobkyňa previesť jej spoluvlastnícke podiely na pozemkoch na žalovaného a žalovaný mal na žalobkyňu previesť jeho iné pozemky, resp. podiely na týchto pozemkoch. Z e-mailovej komunikácie medzi stranami vyplýva, že predmetom ich rokovaní bola aj otázka náhrady časti nákladov, ktoré žalobkyni vznikli v súvislosti s právnymi službami, ktoré je poskytol advokát A. H. – ktorý je jej vnukom, v súvislosti s tým, že bolo porušené jej predkupné právo k podielom na pozemkoch. Z predloženej e- mailovej komunikácie vyplýva, že dohoda o urovnaní (pokonávka), v zmysle ktorej sa mal žalovaný zaviazať zaplatiť žalobkyni titulom vzniknutých (vyplatených) trov právneho zastúpenia zaplatiť sumu 1 000,- eur, táto mala byť dojednaná spolu so zámennou zmluvou v rámci komplexného vyporiadania vzťahov medzi žalobkyňou a žalovaným. Vyplýva to zo samotnej e-mailovej komunikácie advokáta A. H. z 12.02.2021, v ktorom uviedol: „V prípade, že s návrhom súhlasíte, pripravíme zámennú zmluvu a dohodu o pokonávke.“..., v e-mailoe na ktorý žalovaný odpovedal dňa 23.02.2021, advokát H. uvádza: „Prosím skúste naozaj dôsledne zvážiť ponuku výmeny + úhrada vyčíslených trov do budúceho pondelka.“,...v ďalšej odpovedi advokát A. H. uvádza: „Ešte raz, dohodli sme sa telefonicky, že uhradíte 1 000,- eur a uzatvorí sa zámenná zmluva, pretože ste žiadali, či sa nedohodneme s nákladmi 50:50.“ V e-maile z 24.02.2021 o 11.43 hod. advokát A. H. uvádza: „V piatok sme sa jednoznačne dohodli, že 1 000,- eur si uhradíte, pričom ste ma žiadali „poďme napoly“ a uzatvoríme zámennú zmluvu s tým, že sa vzdáme predkupného práva a celá vec je uzatvorená.“... Opačne, zo strany žalovaného
z 24.02.2021 a jeho vyjadrení vyplýva: „Telefonická dohoda neplatí...“ a „za zrušenie našej dohody 50:50 sa ospravedlňujem...“ Na základe uvedeného bolo možné vyvodiť, že skutočne medzi žalobkyňou a žalovaným došlo k dohode ohľadom nákladov žalobkyne, podľa ktorej mal žalovaný nahradiť žalobkyni časť nákladov na právne zastúpenie vo výške 1 000,- eur, ktorú skutočnosť obidve strany riešili vo vzájomnej súvislosti a previazane spolu s otázkou zámeny pozemkov (resp. ich podielov), keď nakoniec k uzavretiu takejto dohody medzi stranami nedošlo. Z vykonaného dokazovanie je teda zrejmé, že uvedené zmluvy – dohoda o urovnaní (pokonávke) a zámenná zmluva pozemkov boli na sebe vzájomne závislé, vznik každej z týchto zmlúv bolo podmienkou vzniku aj druhej z nich. Vzhľadom k tomu, že medzi stranami ku konsenzu na takejto (celistvej) zmluve nedošlo, žalobu na uloženie povinnosti žalovaného zaplatiť žalobkyni žalovanú sumu, či už titulom dohody o urovnaní v zmysle § 585 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka alebo náhrady škody, ako nedôvodnú zamietol.
3. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobkyňa. Skutkové závery súdu prvej inštancie nezodpovedajú a nekorešpondujú s výsledkami vykonaného dokazovania, poukazuje na skutočnosť, že ešte pred samotným dovolaním sa relatívnej neplatnosti právnych úkonov prebiehali medzi stranami sporu (advokátom žalobkyne a žalovaným) dojednania ohľadom zámeny určitých pozemkov, resp. spoluvlastníckych podielov na nich. Strany konania v rámci týchto rokovaní uzavreli medzi sebou zmluvu o budúcej zámennej zmluve z 20.11.2020 s podmienkou, že žalovaný nebude naďalej nadobúdať spoluvlastnícke podiely na nehnuteľnostiach a tým zasahovať do zákonného predkupného práva žalobkyne. Uvedenú podmienku však žalovaný nerešpektoval, naďalej nadobúdal vlastnícke právo k spoluvlastníckym podielom na nehnuteľnostiach, prestal komunikovať s jej advokátom. Až po neúspešných pokusoch o kontaktovanie sa so žalovaným pristúpila k uplatneniu svojho predkupného práva a dovolala sa relatívnej neplatnosti právnych úkonov. Po úspešnom dovolaní sa relatívnej neplatnosti právnych úkonov zo strany žalobkyne opätovne začal žalovaný komunikovať s jej advokátom, pričom až neskôr dňa 19.02.2021 telefonicky dobrovoľne sa zaviazal na čiastočnú úhradu nákladov vzniknutých s uplatnením jej práv, a teda až v tomto, v podstatne neskoršom momente došlo k uzatvoreniu pokonávky 1 000,- eur, ktorá je predmetom tohto konania. Z uvedeného skutkového stavu pred súdom prvej inštancie bolo zrejmé, že k uzavretiu Zmluvy o budúcej zámennej zmluve a dohode o urovnaní nedošlo v rámci tých istých rokovaní, ale v podstate v časovom odstupe niekoľkých mesiacov. V konaní pred súdom prvej inštancie bolo z jej strany preukázané, že došlo k uzavretiu dvoch samostatných právnych úkonov, čo potvrdzuje výzva na uzatvorenie zámennej zmluvy k pozemkom z 24.03.2021, ako aj predžalobná výzva na zaplatenie sumy vo výške 1 000,- eur zo dňa 19.03.2021. Z výpovede svedka – advokáta žalobkyne, čestného vyhlásenia advokáta je zrejmé, že medzi stranami došlo k uzavretiu dohody o urovnaní ako samostatného hmotnoprávneho úkonu. Žalovaný v rámci celého súdneho konania nepredložil súdu prvej inštancie žiadny relevantný dôkaz a zameral sa iba na spochybňovanie jej skutkových tvrdení bez uvedenia vlastných tvrdení o predmetných skutkových okolnostiach. V konaní pred súdom prvej inštancie preukázala odlišný časový moment uzavretia právnych úkonov a ich vzájomnú nezávislosť. V konaní bolo nesporné, že došlo k uzavretiu Zmluvy o budúcej zámennej zmluve, avšak keďže táto nespĺňa zákonom požadovanú náležitosť (písomnú formu v zmysle § 50a ods. 1 Občianskeho zákonníka), bolo ju potrebné považovať za absolútne neplatný právny úkon. Vo vzťahu k Dohode o urovnaní (pokonávke) Občiansky zákonník v ust. § 585 ods. 2 podmieňuje písomnú formu iba v prípade, ak bol doterajší záväzok zriadený písomnou. Žiadny doterajší záväzok medzi stranami konania nebol zriadený v písomnej forme, a tak postačovala aj ústna forma. V súvislosti s preukázaním svojho nároku predložila súdu prvej inštancie množstvo dôkazov, a to Zmluvu o budúcej zámennej zmluve z 20.11.2020, Dohodu o urovnaní z 19.02.2021, výzvu na uzatvorenie zámennej zmluvy z 24.03.2021, predžalobnú výzvu na zaplatenie sumy 1 000,- eur z 19.03.2021, čestné vyhlásenie advokáta A. G. H. z 27.04.2021 a svedkyne G. H. L. z 27.04.2021, a e-mailovú komunikáciu medzi advokátom žalobkyne a žalovaným z 15.02.2021 a 24.02.2021. Pokiaľ sa chcel súd prvej inštancie prikloniť k záveru o vzniku iba jedného právneho úkonu, mal v zmysle § 41 Občianskeho zákonníka vyhodnotiť zmluvu o budúcej zámennej zmluve z 20.11.2020 ako absolútne neplatnú a dohodu o urovnaní (pokonávke) zo dňa 19.02.2021 ako platnú a takto aj aplikovať v prejednávanej veci. Napriek tomu, že z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplýva špekulatívnosť konania žalovaného, ktorý najskôr súhlasil a dohodol sa s advokátom na úhrade 1 000,- eur, neskôr bezdôvodne namietal túto dohodu, že neplatí, resp. že ju ruší, súd prvej inštancie rozhodol v rozpore so zásadou „pacta sunt servanda“ (§ 3 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Rozsudok súdu prvej inštancie považuje za svojvoľný, arbitrárny, nepreskúmateľný, čím bolo porušené jej právo na spravodlivý proces. Žiadala rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.
4. Žalovaný vo vyjadrení k podanému odvolaniu žalobkyne uviedol, že všetky rokovania, ktoré viedol s právnym zástupcom žalobkyne, považoval za predzmluvné rokovania, ktoré nikdy nedospeli do takého štádia, aby bolo možné hovoriť o uzavretí perfektného právneho úkonu, či už zmluvy o budúcej zmluve alebo o údajnej pokonávke. Žalobkyňa v rámci procesného útoku poukazuje na časti komunikácie, z ktorej vyplývajú len dlhotrvajúce rokovania medzi jej právnym zástupcom a ním. Akokoľvek sa žalobkyňa, resp. jej právny zástupca pokúša vytrhovať časti vzájomných jednaní z celkového kontextu a tieto subsumovať pod právne inštitúty, v žiadnej fáze týchto jednaní nemožno dospieť do takého štádia, že by sa dalo uzavrieť, že došlo k uzavretiu perfektného právneho úkonu. Žiadal rozsudok súdu prvej inštancie ako správny potvrdiť.
5. Žalobkyňa vo vyjadrení k vyjadreniu žalobcu opätovne poukázala na predzmluvné rokovania, nestotožňuje sa s tvrdením žalovaného, že vytrháva z kontextu časti skutkového stavu, naopak, poukazuje na relevantné skutočnosti, na základe ktorých je možné dôjsť k záveru o oprávnenosti jej uplatneného právneho nároku.
6. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie podala včas (§ 362 ods. 1 CSP) strana sporu, v neprospech ktorej bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 1 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v intenciách § 379 a § 380 CSP, ktorý podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.
7. Záver súdu prvej inštancie, ktorý na základe výsledkov vykonaného dokazovania a zisteného skutkového stavu dospel k záveru, že dohodu o urovnaní (pokonávku) ohľadom náhrady nákladov žalobkyne, ku ktorej strany sporu dospeli, nemožno posudzovať samostatne, ale len ako súčasť predzmluvných rokovaní ohľadom viacerých sporných otázok medzi stranami sporu, ktorých predmetom bolo aj uzavretie zámennej zmluvy v rámci komplexného vysporiaradania vzťahov medzi žalobkyňou a žalovaným, keď ku konsenzu vo vyriešení týchto prebiehajúcich a sporných otázok nedošlo, v dôsledku čoho bolo dôvodné nárok žalobkyne na zaplatenie sumy 1 000,- eur s príslušenstvom – titulom dohody o urovnaní, prípadne nároku na náhradu škody zamietnuť – je správny.
8. V zmysle § 489 Občianskeho zákonníka záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.
9. Podľa § 43 Občianskeho zákonníka účastníci sú povinní dbať, aby sa pri úprave zmluvných vzťahov odstránilo všetko, čo by mohlo viesť k vzniku rozporov.
10. Hodnotením dôkazov sa rozumie myšlienková činnosť súdu, ktorou je vykonaným dôkazom prisudzovaná hodnota závažnosti (dôležitosti) pre rozhodnutie, hodnota zákonnosti, hodnota pravdivosti, prípadne vierohodnosti.
11. V procese voľného hodnotenia dôkazov (§ 191 ods. 1 CSP) sú určujúce jednak dielčie, jednak komplexné závery sudcu o vierohodnosti správ, ktoré získal vykonaním dôkazov, ktoré sú podkladom pre záver o zistenom skutkovom stave veci. Základom hodnotiaceho postupu sú vedľa všeobecných a odborných skúseností sudcu tiež pravidlá logického myslenia (formulované do logických zásad), ako i zásada tzv. dostatočného dôvodu, ktorý vyžaduje, aby každé pravdivé tvrdenie bolo dostatočne zdôvodnené. Záver o tom, že strana neuniesla dôkazné bremeno, možno učiniť vtedy, ak hodnotenie dôkazov, ktoré bolo v konaní vykonané, neumožňuje súdu prijať záver ani o pravdivosti tvrdenia strany, ani o tom, že by bolo nepravdivé.
12. Preskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie na základe výsledkov dokazovania dospel k správnym skutkovým zisteniam, na základe ktorých následne dospel k správnemu právnemu záveru o nedôvodnosti uplatneného nároku žalobkyne na zaplatenie sumy 1 000,- eur titulom uzavretia dohody o urovnaní (pokonávky) podľa § 585 ods. 1 Občianskeho zákonníka ako práva, ktoré malo byť podľa tvrdenia žalobkyne uzavreté medzi stranami ako samostatný a platný právny úkon. Správne súd prvej inštancie v bodoch 8. až 15. poukázal na výsledky vykonaného dokazovania, z ktorých vyplýva, že medzi stranami prebiehali v určitom časovom období viaceré rokovania ohľadne prevodov spoluvlastníckych podielov na pozemkoch, ktorých výsledkom malo byť uzatvorenie zámennej zmluvy, na základe ktorej mala žalobkyňa previesť jej spoluvlastnícke podiely na pozemkoch na žalovaného
a žalovaný mal na žalobkyňu previesť jeho iné pozemky, resp. podiely na týchto iných pozemkoch. Je zrejmé, že súčasťou rokovania v uplatnení relatívnej neplatnosti právnych úkonov žalobkyňou, následne premietajúc do možnosti uzavretia prípadnej zámennej zmluvy medzi žalobkyňou a žalovaným, bol aj nárok (požiadavka) žalobkyne na tom, aby sa žalovaný podieľal na nákladoch (resp. časti), ktoré vznikli žalobkyni v súvislosti s uplatnením svojich nárokov titulom porušenia predkupného práva, t.j. vzniknutých nákladoch vyplatením finančnej odmeny jej právnemu zástupcovi A. H. vo výške 1 000,- eur, ktorá skutočnosť nebola medzi stranami sporná. Správne súd prvej inštancie v súlade s ust. § 191 ods. 1 CSP vyhodnotil uvádzané obsahové a časové súvislosti – rokovania zmluvných strán tak, že zaviazanie sa žalovaného na úhrade nákladov vzniknutých trov právneho zastúpenia vo výške 1 000,- eur, bolo podmienené uzavretím zámennej zmluvy na pozemkoch žalobkyne a žalovaného a opačne, keďže takéto okolnosti vyplývajú z uvádzaných konkrétnych skutkových zistení súdu prvej inštancie, a to nielen na strane žalovaného, ale aj na strane žalobkyne. Výsledky vykonaného dokazovania a ich vyhodnotenie tak, ako učinil súd prvej inštancie, nedávajú podklad k inému (opačnému) záveru, a preto odvolacie námietky žalobkyne, že nárok na zaplatenie sumy 1 000,- eur s príslušenstvom titulom dohody o urovnaní (pokonávky) ako samostatne dojednaného právneho úkonu odvolací súd nepovažoval za dôvodné a preukázané. Z uvedených dôvodov preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny v celom rozsahu potvrdil.
13. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP a úspešnému žalovanému priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie (§ 262 ods. 2 CSP).
14. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP)
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429 CSP)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 430 CSP)