Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6C/386/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Komárno, sudcom JUDr. Máriom Pivarčim, v spore žalobcu: Západoslovenská distribučná, a. s., so sídlom Čulenova 6, 816 47 Bratislava, IČO: 36 361 518, v konaní zastúpený: GRABAN, TORMA & PARTNERS s.r.o., advokátska kancelária so sídlom Kováčska 53, Košice - mestská časť Staré Mesto, IČO: 36 730 564, proti žalovanému: R. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. I., o zaplatenie 292,60 € s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 250,73 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,75 % ročne zo sumy 250,73 € od 06.04.2013 do zaplatenia, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Súd žalobcovi p r i z n á v a proti žalovanému nárok náhradu trov prvoinštatnčného a odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Dňa 03.02.2014 žalobca súdu doručil žalobu, ktorou sa domáhal, aby súd žalovaného zaviazal zaplatiť mu 292,60 €, ako aj úrok z omeškania vo výške 5,75 % ročne zo sumy 292,60 € za čas od 06.04.2013 do zaplatenia a trovy konania na tom skutkovom základe, že dňa 20.02.2013 bola vykonaná kontrola odberného miesta poverenými zamestnancami žalobcu, pri ktorej bolo zistené, že žalovaný odoberal elektrickú energiu bez platne uzavretej zmluvy o odbere elektrickej energie, okrem toho boli odstránené podnikové plomby z krytu hlavného ističa, uvoľnený bol uchytávací šrob elektromera, spojené vodiče pod svorkovnicou elektromera. Neoprávneným odberom elektriny mu vznikla škoda v sume 292,60 €, ktorú sumu žalovanému vyfakturoval faktúrou č. 3301407, tento však žiadnu sumu mu nezaplatil.

2. Okresný súd Komárno rozsudkom č. k. -72 zo dňa 16.06.2017 rozhodol, že žalovaný je povinný žalobcovi zaplatiť 41,87 €, ako aj úrok z omeškania vo výške 5,75 % ročne zo sumy 41,87 € za čas od 06.04.2013 do zaplatenia, všetko do 60 dní po právoplatnosti tohto rozsudku. Vo zvyšku žalobu zamietol a rozhodol, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania nárok.

3. Proti tomuto rozsudku podal v zamietajúcej časti a v časti trov konania odvolanie žalobca.

4. Krajský súd v Nitre uznesením č. k. -97 zo dňa 31.01.2019 rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti a v časti náhrady trov konania zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Odvolací súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že úlohou súdu prvej inštancie bude ustálenie, od ktorej skutkovej podstaty neoprávneného odberu dodávateľ elektriny (žalobca) odvíja uplatnený nárok na náhradu škody, ďalej ustáli, či v danej právnej veci s poukazom na doposiaľ vykonané dokazovanie, bolo možné vyčísliť skutočne vzniknutú škodu na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov za rozhodné obdobie, ak nie, či žalobca danú škodu vyčíslil správne a riadne v súlade s

citovanou vyhláškou č. , ktorý výpočet žalobcu nebol zo strany žalovaného doposiaľ žiadnym spôsobom spochybnený. Odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie v danej právnej veci v otázke preukázania výšky škody bez uvedenia relevantných dôvodov vychádzal zo znaleckého posudku č. 8/2013 K.. R. T., ktorý riešil neoprávnený odber elektriny žalovaným v konaní o priestupku Okresného úradu Komárno, odbor všeobecnej správy č. spisu : Pk-383/2013-RU, č. konania: OU-KN- OVVS-2013/1272 zo dňa 18.11.2013 ohľadne dňa 20.02.2013 a to za 6,5 hodiny a nevysporiadal sa s vyčíslením škody zo strany žalobcu zo na č. l. 9 až 11 spisu.

5. Predmetom opätovného konania preto zostala suma 250,73 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,75 % ročne zo sumy 250,73 € od 06.04.2013 do zaplatenia.

6. Na opätovné prejednanie veci súd nariadil na deň 11.10.2019 pojednávanie, ktoré vykonal v neprítomnosti žalobcu, jeho zástupcu a žalovaného. Žalobca a jeho zástupca svoju neprítomnosť na pojednávaní ospravedlnili, žalovaný svoju neprítomnosť na pojednávaní neospravedlnil.

7. Na nariadenom pojednávaní sa súd oboznámil so žalobou, vyúčtovaním náhrady škody č. 3301407 zo dňa 21.03.2013 s dátumom splatnosti 05.04.2013, upomienkou zo dňa 10.04.2013, Protokolom o zistení neoprávneného odberu v zmysle zákona o energetike č. 000468 zo dňa 20.02.2013, Výpočtom škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny podľa zo dňa 20.02.2013, Prílohou č. 1 - Detail pre výpočet škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny, fotografickými prílohami, vyjadrením žalobcu zo dňa 14.06.2017, Rozsudkom Okresného súdu Komárno č. k. -72 zo dňa 16.06.2017, uznesením Krajského súdu Nitra č. k. -97 zo dňa 31.01.2019, a ostatnými v spise pripojenými listinami a na základe takto vykonaného dokazovania ustálil nasledovný skutkový stav veci:

8. Dňa 20.02.2013 bola vykonaná kontrola odberného miesta - A. C. X, A. I., Okres V., zamestnancami žalobcu a bolo zistené, že boli „odstránené podnikové plomby z krytu hlavného ističa, uvoľnený uchytávací šrôb elektromera, spojené vodiče (prívod -vývod) pod svorkovnicou elektromera“. V dôsledku neoprávneného odberu žalobcovi vznikla škoda v sume 292,60 €, ktorú žalobca vyfakturoval žalovanému faktúrou č. 3301407 zo dňa 21.03.2013, splatnou dňa 05.05.2013. Žalovaný žalobcovi faktúru neuhradil. Žalobca k žalobe pripojil faktúru č. 3301407 zo dňa 21.03.2013, upomienku na úhradu faktúry adresovanú žalovanému zo dňa 10.04.2013, výpočet škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny podľa zo dňa 20.02.2013 s poukazom na Vyhl. MH SR č. 292/2012 vo výške 292,60 €, prílohu č. 1 - Detail pre výpočet škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny, protokol o zistení neoprávneného odberu zo dňa 20.02.2013, z obsahu ktorého vyplýva, že pri kontrole odberného miesta č. XXXXXXX XXX odberateľa - žalovaného, na adrese A. C. X, A. I. zamestnancami žalobcu, žalobca zistil, že ide o odberné miesto bez platnej zmluvy od 01.11.2012, odstránené podnikové plomby z krytu hlavného ističa, uvoľnený uchytávací šrôb elektromera, spojené vodiče (prívod -vývod) pod svorkovnicou elektromera, kontrola riešená s OO PZ A. I., fotodokumentáciu odberného miesta. Žalobca v písomnom podaní zo dňa 13.03.2017 (na výzvu súdu prvej inštancie na predloženie výsledku kontroly OO PZ A. I. v zmysle protokolu) predložil ako prílohu súdu prvej inštancie Rozhodnutie o priestupku Okresného úradu Komárno, odbor všeobecnej správy č. spisu : Pk-383/2013- RU, č. konania: OU-KN-OVVS-2013/1272 zo dňa 18.11.2013. Žalovaný písomným podaním zo dňa 14.06.2017 ospravedlnil svoju neúčasť na nariadenom pojednávaní, uviedol, že žalovaný v období od 15.11.2012 do 20.02.2013 odoberal elektrinu z odberného miesta na adrese A.Z. C. X, A. I. neoprávnene, titulom odberu elektriny bez zmluvy o dodávke elektriny s jedným z oprávnených dodávateľov a odberom s určeným meradlom, ktoré v dôsledku neoprávneného zásahu odberateľa elektriny nezaznamenáva alebo nesprávne zaznamenáva odber elektriny s poukazom na protokol o zistení neoprávneného odberu zo dňa 20.02.2013, fotodokumentáciu, z ktorej je podľa žalobcu zrejmé, že na predmetnom elektromere bolo porušené zabezpečovacie zariadenie proti neoprávnenej manipulácii. Uviedol, že odber bez zmluvy o dodávke elektriny a zmluvy o pripojení do prenosovej sústavy preukazuje výstupom z evidencie žalobcu o odberateľoch, ktorý prikladá ako prílohu, z ktorej vyplýva, že zmluvný vzťah o dodávke elektriny žalovaného na odbernom mieste skončil dňa 01.11.2012 a od nasledujúceho dňa žalovaný odoberal elektrinu neoprávnene. Žalovaný tak neoprávnene odoberal elektrinu od 02.11.2012 do 14.02.2013 (za ktoré obdobie bol rozsudkom OS KN zo dňa 20.03.2017 č. k. -97 uznaný zodpovedným za spôsobenú škodu) a následne od 15.11.2012 do 20.02.2013. Neoprávnený odber v rozhodnom období preukazuje aj Rozhodnutie o priestupku Okresného úradu Komárno, odbor všeobecnej správy č. spisu : Pk-383/2013-RU, č. konania : OU-KN-OVVS-2013/1272 zo dňa

18.11.2013. V prípade spornosti pasívnej legitimácie poukázal na LV č. XXX kt. úz. A. I. a navrhol vykonanie dokazovania výsluchom svedka C. V. a správou katastra nehnuteľností o skutočnosti, kto bol predchádzajúcim vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti pred navrhnutým svedkom. Poukázal v súvislosti so svojou aktívnou legitimáciou v konaní s poukazom na ustanovenie ) bod 3 na Rozhodnutie Úradu pre reguláciu sieťových odvetví zo dňa 04.02.2008 č. 2007E 0258- 2. zmena a ďalšie zmeny povolenia č. 2007E 0258. Uviedol, že vzhľadom na odber elektriny s určeným meradlom, ktoré v dôsledku neoprávneného zásahu odberateľa elektriny nesprávne zaznamenávalo odber elektriny, žalobca vypočítal spotrebu neoprávnene odobratej elektriny v zmysle Vyhl. MH SR č.

9. Súd predmetný spor posúdil právne nasledovne:

10. Podľa o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom do 31.12.2013 neoprávneným odberom elektriny je odber elektriny a) bez uzavretej zmluvy o 1. pripojení do prenosovej sústavy alebo o pripojení do distribučnej sústavy alebo v rozpore s touto zmluvou, 2. dodávke alebo združenej dodávke elektriny, 3. zúčtovaní odchýlky alebo prevzatí zodpovednosti za odchýlku, alebo 4. prístupe do prenosovej sústavy a prenose elektriny alebo prístupe do distribučnej sústavy a distribúcii elektriny, b) bez určeného meradla alebo s určeným meradlom, ktoré v dôsledku neoprávneného zásahu odberateľa elektriny nezaznamenáva alebo nesprávne zaznamenáva odber elektriny, c) meraný určeným meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii a ktoré nezaznamenáva alebo nesprávne zaznamenáva odber elektriny, alebo určeným meradlom, ktoré nebolo namontované prevádzkovateľom sústavy, d) ak odberateľ elektriny zabránil prerušeniu distribúcie elektriny alebo ak po predchádzajúcej výzve prevádzkovateľa distribučnej sústavy neumožnil prerušenie distribúcie elektriny vykonané na základe žiadosti dodávateľa, s ktorým má uzatvorenú zmluvu o združenej dodávke elektriny; takýto odber sa považuje za neoprávnený odo dňa, keď odberateľ elektriny zabránil prerušeniu distribúcie elektriny alebo neumožnil prerušenie distribúcie elektriny.

11. Podľa o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom do 31.12.2013 pri neoprávnenom odbere elektriny je ten, kto elektrinu odoberal, povinný uhradiť skutočne vzniknutú škodu. Ak nemožno vyčísliť skutočne vzniknutú škodu na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov, použije sa spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny ustanovený všeobecne záväzným právnym predpisom vydaným podľa .

12. Podľa o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom do 31.12.2013 ak ide o prvý neoprávnený odber elektriny odberateľa elektriny v domácnosti meraný meradlom umiestneným na verejne prístupnom mieste, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii podľa odseku 1 písm. c), výška škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny sa určí ako cena neoprávnene odobratého množstva elektriny určeného pomocou odberového diagramu. Na výpočet škody spôsobenej druhým a ďalším takýmto neoprávneným odberom elektriny na tom istom odbernom mieste sa použije postup podľa odseku 2.

13. Podľa o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom do 31.12.2013 ministerstvo vydá všeobecne záväzný právny predpis, ktorým ustanoví spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny podľa .

14. Podľa Vyhlášky Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky č. ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky podľa o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov ustanovuje: škoda spôsobená neoprávneným odberom elektriny sa vypočíta vynásobením celkovej spotreby elektriny počas trvania neoprávneného odberu elektriny určenej podľa odseku 4 cenou neoprávnene odobratej elektriny podľa odseku 2.

15. Podľa Vyhlášky Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky č. ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny ak odberateľ nemá uzatvorenú zmluvu o združenej dodávke elektriny alebo zmluvu o distribúcii a prístupe do distribučnej sústavy, ku škode určenej podľa odseku 1 sa pripočíta škoda, ktorá sa určí ako súčin výkonu určeného podľa odseku 5 alebo podľa menovitej hodnoty hlavného ističa alebo praktickej zaťažiteľnosti elektrického vodiča podľa odseku 6 a najvyššej hodnoty tarify za výkon schválenej úradom pre príslušného prevádzkovateľa sústavy cenovým rozhodnutím platnej v čase neoprávneného odberu pre napäťovú úroveň, z ktorej došlo k neoprávnenému odberu elektriny.

16. Podľa Vyhlášky Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky č. ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny k škode vypočítanej podľa odseku 1 sa pripočítajú nevyhnutné náklady prevádzkovateľa sústavy spojené so zisťovaním a s odstránením neoprávneného odberu elektriny.

17. Podľa , každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

18. Podľa , zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.

19. Podľa (ďalej len ), strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.

20. Podľa , dôkazy a tvrdenia strán sporu hodnotí súd podľa svojej úvahy v súlade s princípmi, na ktorých spočíva tento zákon. Podľa , prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.

21. Podľa ( ďalej len ) strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.

22. Podľa , , skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné. Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.

23. Podľa , strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania.

24. Podľa , prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany možno uplatniť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí.

25. Podľa , strany sporu majú v konaní rovné postavenie spočívajúce v rovnakej miere možností uplatňovať prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem prípadu, ak povaha prejednávanej veci vyžaduje zvýšenú ochranu strany sporu s cieľom vyvažovať prirodzene nerovnovážne postavenie strán sporu.

6.Podľa , súd vychádza zo zhodných tvrdení strán, ak neexistuje dôvodná pochybnosť o ich pravdivosti. Na zmeny v tvrdeniach o skutočnostiach, na ktorých sa strany dohodli, súd neprihliada. Podľa , súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu.

26. Predpokladom vzniku každej občianskoprávnej zodpovednosti je: 1. protiprávny úkon, 2. spôsobenie škody a 3. príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a škodou. V niektorých prípadoch sa vyžaduje aj zavinenie. V prípade, keď sa vyžaduje aj zavinenie škodcu, ide o subjektívnu zodpovednosť, v prípade,

keď sa zavinenie nevyžaduje, ide o objektívnu zodpovednosť. Všeobecná zodpovednosť za škodu podľa § 420 spočíva v zavinení škodcu, pričom zavinenie škodcu sa podľa zákona predpokladá (prezumpcia zavinenia). Jednotlivé prípady osobitnej zodpovednosti za škodu zväčša nevyžadujú zavinenie ako predpoklad vzniku zodpovednosti za škodu. Pokiaľ sa zavinenie nevyžaduje, ide o objektívnu zodpovednosť, to však neznamená, že v týchto prípadoch osobitnej zodpovednosti sa zavinenie škodcu nemôže vyskytnúť. Ak sa vyskytne, nemá síce význam z hľadiska vzniku zodpovednosti, môže však ovplyvniť následky zodpovednosti, najmä rozsah náhrady škody. Občianskoprávna zodpovednosť za škodu môže vzniknúť z porušenia zmluvných alebo iných záväzkových povinností, vtedy ide o tzv. zmluvnú alebo záväzkovú zodpovednosť. Môže však vzniknúť aj z porušenia iných povinností zákonom uložených, vtedy ide o tzv. mimozáväzkovú zodpovednosť. Ustanovenie § 420 o všeobecnej zodpovednosti za škodu možno aplikovať tak na prípady záväzkovej, ako aj mimozáväzkovej zodpovednosti.

27. Žalobca v tomto konaní sa domáhal zaplatenia sumy 292,60 € ako aj úroku z omeškania vo výške 5,75 % ročne zo sumy 292,60 € za čas od 06.04.2013 do zaplatenia a trovy konania. Okresný súd Komárno rozsudkom č. k. -72 zo dňa 16.06.2017 rozhodol, že žalovaný je povinný žalobcovi zaplatiť 41,87 €, ako aj úrok z omeškania vo výške 5,75 % ročne zo sumy 41,87 € za čas od 06.04.2013 do zaplatenia, všetko do 60 dní po právoplatnosti tohto rozsudku. Vo zvyšku žalobu zamietol a rozhodol, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania nárok. V zamietajúcej časti a v časti trov konania Krajský súdu v Nitre rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na opätovné konanie. Predmetom opätovného konania preto zostala suma 250,73 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,75 % ročne zo sumy 250,73 € od 06.04.2013 do zaplatenia.

28. Z vykonaného dokazovania nebolo sporné, že žalovaný odoberal elektrickú energiu tak, že odoberal elektrickú energiu bez platne uzavretej zmluvy o odbere elektrickej energie, okrem toho boli odstránené podnikové plomby z krytu hlavného ističa, uvoľnený bol uchytávací šrob elektromera, spojené vodiče pod svorkovnicou elektromera. Neoprávneným odberom elektriny vznikla žalobcovi škoda v sume 292,60 €, ktorú sumu žalobca žalovanému vyfakturoval faktúrou č. 3301407, žalovaný žalobcovi žiadnu sumu nezaplatil. Tak ako to vyplýva z Prílohy č. 1 - Detail pre výpočet škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny podľa , táto suma pozostáva výpočtu celkovej spotreby elektriny počas trvania neoprávneného odberu za obdobie od 15.11.2012 do 20.02.2013 vo výške 230,47 €, nákladov spojených so zistením neoprávneného odberu vo výške 41,43 € a DPH vo výške 20,70 €, ktoré žalobca vypočítal v súlade s príslušnými ustanoveniami vyhlášky Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky č. ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny. V zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení má súd za to, že zodpovednosť za neoprávnený odber elektrickej energie bez uzatvorenej zmluvy o dodávke alebo združenej dodávke elektriny je zodpovednosťou objektívnou a teda odberateľ je zodpovedný za protiprávny stav vzniknutý v dôsledku pôsobenia správania, ktoré objektívne právo nepovoľuje, a to bez zreteľa na subjektívny predpoklad spočívajúci v jeho zavinení. Žalovaný doteraz nepredložil žiaden prostriedok procesnej obrany čím by vyvrátil tvrdenia žalobcu, súd preto považoval žalobu za plne dôvodnú a preto jej v rozsahu, ktorý bol predmetom opätovného konania, vyhovel.

29. Podľa Obč. Zák. v spojení s nariadenia vlády , ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

30. Výšku úroku z omeškania určuje Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. Za omeškanie žalovaného žalobcovi v súlade s , a nariadenia vlády č. vznikol nárok na úrok z omeškania o 5 percentuálnych bodov vyšší ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky. Sadzba zákonných úrokov z omeškania, ktorá je určená ako základná percentuálna sadzba ECB (Európskej centrálnej banky) zvýšená o 5 % bodov, bola vo výške 0,75 % (+ 5 % bodov), t. j. vo výške 5,75 %.

31. Žalobcovi súd priznal aj úrok z omeškania tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku, pretože sa dostal do omeškania s plnením peňažného dlhu.

32. Lehotu na plnenie súd v zmysle určil na tri od právoplatnosti rozsudku.

33. Na základe uvedeného preto súd rozhodol tak, ako je uvedené v prvom výroku tohto rozsudku.

34. Podľa ustanovenia o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa ustanovenia súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. V danom prípade bol plne úspešný žalobca a preto mu súd priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu tak, ako je uvedené v druhom výroku tohto rozsudku.

35. O výške náhrady trov konania rozhodne súd obsadený súdnym úradníkom samostatným uznesením v zmysle ustanovenia .

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu

- Okresný súd Komárno, so sídlom Pohraničná 6, 945 01 Komárno, na Krajský súd v Nitre, so sídlom Štúrova 9, 950 48 Nitra.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo f) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas odvolanie, nenadobúda rozhodnutie právoplatnosť, dokiaľ o odvolaní právoplatne nerozhodne odvolací súd.

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.