Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_8Co-277-2017.pdf
PDF · 118.9 KB
Case nature
Area
Subarea
8Co/277/2017
Uznesenie
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jarmily Pogranovej a sudcov JUDr. Vladimíra Novotného a JUDr. Adriany Kálmánovej, PhD., v právnej veci žalobcu: Západoslovenská distribučná, a.s. so sídlom ul. Čulenova 6, Bratislava, IČO: 36 361 518, zastúpený: GRABAN, TORMA & PARTNERS s.r.o., Kováčska 53, Košice- mestská časť Staré Mesto, IČO : 36 730 564, proti žalovanému: R. F. nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom A. I., o zaplatenie 292,60 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Komárno č. k. 6C/386/2014-72 zo dňa 16. júna 2017 v napadnutej zamietajúcej časti a v časti náhrady trov konania, jednohlasne takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti a v časti náhrady trov konania z r u š u j e a vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Komárno ako súd prvej inštancie rozhodol, že žalovaný je povinný žalobcovi zaplatiť 41,87 eur, ako aj úrok z omeškania vo výške 5,75 % ročne zo sumy 41,87 eur za čas od 06.04.2013 do zaplatenia, všetko do 60 dní po právoplatnosti tohto rozsudku. Vo zvyšku súd žalobu zamietol. O nároku na náhradu trov konania rozhodol tak, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil s poukazom na ustanovenia § 420 ods.1, § 442 ods.3, § 517 ods. 1, 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len OZ), § 46 ods.1 až 4 zákona č. 251/2012 Z. z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov tým, že žaloba žalobcu bola čiastočne dôvodne podaná. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca sa žalobou zo dňa 03.02.2014 domáhal, aby súd žalovaného zaviazal zaplatiť mu 292,60 eur, ako aj úrok z omeškania vo výške 5,75 % ročne zo sumy 292,60 eur za čas od 06.04.2013 do zaplatenia a trovy konania na tom skutkovom základe, že dňa 20.02.2013 bola vykonaná kontrola odberného miesta jeho poverenými zamestnancami, pri ktorej bolo zistené, že žalovaný odoberal elektrickú energiu bez platne uzavretej zmluvy o odbere elektrickej energie, okrem toho boli odstránené podnikové plomby z krytu hlavného ističa, uvoľnený bol uchytávací šrob elektromera, spojené vodiče pod svorkovnicou elektromera. Neoprávneným odberom elektriny vznikla žalobcovi škoda v sume 292,60 eur, ktorú sumu žalobca žalovanému vyfakturoval faktúrou č. 3301407, žalovaný žalobcovi žiadnu sumu nezaplatil. Súd prvej inštancie mal na základe vykonaného dokazovania za preukázané z protokolu o zistení neoprávneného odberu zo dňa 20.02.2013, že pri kontrole odberného miesta: č. elektromera 592332 zamestnancami žalobcu, žalobca zistil, že ide o odberné miesto bez platnej zmluvy, ktoré bolo v čase kontroly pripojené, okrem toho zistil, že boli odstránené podnikové plomby z krytu hlavného ističa, bol uvoľnený uchytávací šrob elektromera, spojené vodiče pod svorkovnicou elektromera. Zamestnanci žalobcu odpojili odberné miesto. Z výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny súd zistil, že jej výpočet bol žalobcom vyčíslený podľa dennej spotreby podľa zákona č. 251/2012 Z. z. a celková spotreba elektriny počas trvania neoprávneného odberu bola vyčíslená v sume 292,60 eur a žalovanému bola vyfakturovaná faktúrou č. 3301407, ktorej deň splatnosti bol deň 05.04.2013. Zo záveru znaleckého posudku Ing. Juraja Packu PhD., č. posudku 8/2013 súd zistil, že škoda spôsobená neoprávneným odberom vznikla v sume 0,44 eur a náklady spojené so zisťovaním
a odstránením neoprávneného odberu elektriny v sume 41,43 eur. Súd prvej inštancie vzhľadom na výsledky vykonaného dokazovanie mal za nesporné, že žalovaný neoprávnene odoberal elektrickú energiu, ktorý neoprávnený odber zistili zamestnanci žalobcu. Škoda, ktorá vznikla žalobcovi týmto neoprávneným odberom bola žalobcom vyčíslená sumou 292,60 eur napriek tomu, že v priestupkovom konaní bolo vykonané znalecké dokazovanie na zistenie výšky skutočnej škody. Citované zákonne ustanovenie (§ 46 ods. 2 zákona č. 251/2012 Z. z. o energetike) pri neoprávnenom odbere elektriny ukladá povinnosť tomu, kto elektrinu odoberal, uhradiť skutočne vzniknutú škodu. Iba v tom prípade, ak nemožno vyčísliť skutočne vzniknutú škodu na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov, použije sa spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny ustanovený všeobecne záväzným právnym predpisom. V tejto veci však skutočná škoda bola vyčíslená v znaleckom posudku Ing. Juraja Packu PhD č. 8/2013. Zo záverov tohto znaleckého posudku vyplýva, že škoda spôsobená neoprávneným odberom vznikla v sume 0,44 eur a náklady spojené so zisťovaním a odstránením neoprávneného odberu elektriny v sume 41,43 eur, spolu vznikla škoda v sume 41,87 eur. Vzhľadom na tieto skutočnosti súd prevej inštancie žalobu považoval za dôvodnú iba do výšky 41,87 eur a vo zvyšku žalobu zamietol. Súd žalobcovi priznal úroky z omeškania z prisúdenej sumy a to odo dňa nasledujúceho po splatnosti faktúry č. 3301407, pretože od tohto dňa žalovaný je v omeškaní s týmto peňažným plnením s poukazom na ustanovenie § 517 ods.2 OZ. O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 255 ods.2 CSP, keď pri čiastočnom úspechu oboch strán sporu vyslovil, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
2. Uvedený rozsudok včas podaným odvolaním napadol žalobca v jeho zamietajúcej časti a v časti náhrady trov konania. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých častiach zrušil a vec v týchto častiach vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Uviedol, že podáva odvolanie z dôvodov uvedených v ustanovení § 365 ods. 1 písm. b), d), f) a h) CSP. Dôvodil tým, že súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Žalobca ospravedlnením neúčasti právneho zástupcu žalobcu na pojednávaní nariadenom na deň 16.06.2017 a návrhom na vydanie rozsudku pre zmeškanie zo dňa 14.06.2017 navrhol súdu, aby na pojednávaní dňa 16.06.2017 vydal rozsudok pre zmeškanie a žalobe v celom rozsahu vyhovel. Zo zápisnice o pojednávaní vyplýva, že na pojednávaní boli splnené podmienky na vydanie rozsudku pre zmeškanie, teda dané právo žalobcovi na vyhovenie žalobe v celom rozsahu. Súd však v rozpore so zákonom nerozhodol rozsudkom pre zmeškanie a dôvody prečo porušil právo žalobcu na vydanie rozsudku pre zmeškanie žalovaného v rozsudku, vôbec neodôvodnil. Právo žalobcu na spravodlivý proces takto bolo porušené nielen z dôvodu, že súd nevydal rozsudok pre zmeškanie a žalobe nevyhovel v celom rozsahu, ale aj z dôvodu, že nedostatočným odôvodnením rozsudku bolo porušené právo žalobcu na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia. Konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Z rozsudku je zrejmé aj pochybenie súdu vo vykonanom dokazovaní, nakoľko súd svoje rozhodnutie o výške spôsobenej škody neoprávneným odberom elektriny na odbernom mieste žalovaného v čase od 15.11.2012 do 20.02.2013 založil na Rozhodnutí Okresného úradu Komárno o priestupku zo dňa 18.11.2013, ktoré žalobca súdu predložil ako prílohu k podaniu žalobcu zo dňa 14.06.2017 ako dôkaz preukazujúci pasívnu vecnú legitimáciu žalovaného. Žalobca teda rozhodnutie o priestupku navrhol vykonať ako dôkaz preukazujúci pasívnu vecnú legitimáciu žalovaného a nie ako dôkaz preukazujúci výšku škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny na odbernom mieste žalovaného v čase od 15.11.2012 do 20.02.2013. S poukazom na ustanovenie § 185 CSP uviedol, že keďže rozhodnutie o priestupku v jeho časti zaoberajúcou sa výškou spôsobenej škody nie je dôkaz, ktorý vyplýva z verejných registrov a zoznamov, súd svojvoľne a v rozpore so zákonom vykonal dôkaz, ktorý nenavrhla žiadna sporová strana a na základe takto nezákonného dôkazu založil rozsudok. Súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Nehľadiac na nezákonnosť vykonaného dokazovania rozhodnutím o priestupku ako dôkazu preukazujúceho výšku škody, z rozhodnutia o priestupku nie je možné zistiť výšku spôsobenej neoprávneným odberom elektriny na odbernom mieste žalovaného v čase od 15.11.2012 do 20.02.2013, pravdepodobne ušlo pozornosti súdu, že údajná výška škody vo výške 0,44 eur, ktorá je uvedená v rozhodnutí o priestupku, priznaná žalobcovi rozsudkom, je škoda spôsobená neoprávneným odberom elektriny na odbernom mieste žalovaného dňa 20.02.2013 od 07.00 hod. do 13.30 hod., teda za 6,5 hodiny. Žalobca si však uplatňuje právo na náhradu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny na odbernom mieste žalovaného od 15.11.2012 do 20.02.2013, teda v trvaní 98 dní a nie v trvaní 6,5 hodiny. Je zrejmé, že súd dospel na základe vykonaných dôkazov k absolútne nesprávnym skutkovým zisteniam. Poukázal na skutočnosť, že z vykonaného dokazovania je zrejmé, že výška škoda je nesporná, tak ako celý žalobcom uplatnený
nárok. Keďže žalovaný nepoprel žiadne zo skutkových tvrdení žalobcu, ďalšie dokazovanie by bolo nehospodárne a nezákonné. Súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Súd nielen že vec nesprávne právne posúdil, keď na pojednávaní aj za skutočnosti, že boli splnené základné podmienky, nevydal žalobcom navrhovaný rozsudok pre zmeškanie žalovaného, nesprávne právne posúdenie vidieť aj v tom, že súd vykonával dokazovanie aj napriek nespornosti celého žalobcovho nároku. Súd vec nesprávne posúdil tiež z dôvodu, že pri zistení výšky škody mal v zmysle § 46 ods. 2 zák. č. 251/2012 Z. z. o energetike postupovať v súlade s vyhláškou MH SR č. 292/2012 Z. z., ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny, nakoľko neboli splnené podmienky na postup iný ako v zmysle vyhlášky. Žalobca súdu predložil výpočet škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny, avšak súd na tento listinný dôkaz neprihliadol, čo odôvodnil tým, že v tejto veci však skutočná škoda bola vyčíslená znaleckým posudkom Ing. Juraja Packu PhD. č. 8/2013. Súd ignorujúc, že znalecký posudok nebol predložený ako dôkaz, nebol súčasťou súdneho spisu a sporové strany sa s ním nemali právo oboznámiť a vyjadriť sa k nemu, posúdil znalecký posudok ako objektívny a spoľahlivý podklad pre zistenie výšky spôsobenej škody. Rozsudok tak vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Na záver poukázal vo svojom odvolaní na znenie ustanovenia § 46 ods. 2 zákona č. 251/2012 Z. z. o energetike.
3. Vyjadrenie žalovaného k podanému odvolaniu žalobcu nebolo podané.
4. Podľa § 470 ods.1 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP), ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
5. Podľa § 470 ods.2 CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.
6. Dňom 01. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (CSP), ktorý zákon zrušil OSP a ustanovil, že platí aj pre (dovtedy) začaté konania (princíp okamžitej aplikovateľnosti), keď účinky úkonov dovtedy učinených podľa OSP zostávajú zachované.
7. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania, viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania (§ 379, § 380 CSP) a dospel k záveru, že podané odvolanie žalobcu je dôvodne podané, preto je potrebné rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti a v časti náhrady trov konania podľa ustanovenia § 389 ods.1 písm. b) CSP zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie v tejto časti na ďalšie konanie a nové rozhodnutie podľa § 391 ods.1 CSP.
8. Podľa § 389 ods.1 písm. b) CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom.
9. Pod porušením práva na spravodlivý proces v zmysle ustanovenia 389 ods.1 písm. b) CSP treba rozumieť nesprávny procesný postup súdu spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných ustanovení, ktoré sa vymyká nielen zo zákonného, ale aj z ústavnoprávneho rámca a ktoré tak zároveň znamená aj porušenie ústavou zaručených procesných práv spojených so súdnou ochranou práva. Ide napr. o právo na verejné prejednanie sporu za prítomnosti strán sporu, právo vyjadriť sa ku všetkým vykonaným dôkazom, právo na zastúpenie zvoleným zástupcom, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, na predvídateľnosť rozhodnutia, na zachovanie rovnosti strán v konaní, na relevantné konanie súdu spojené so zákazom svojvoľného postupu a so zákazom denegatio iustitiae (odmietnutie spravodlivosti). Povinnosť súdov rozhodnutie odôvodniť v súlade s vyššie citovaným ustanovením je jedným z princípov riadneho a spravodlivého procesu vyplývajúcich z článku 36 a nasledujúcich Listiny základných práv a slobôd, ktorý predstavuje súčasť práva na spravodlivý proces. Z odôvodnenia musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej. Všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky
nastolené sporovou stranou, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami sporu. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu (prvostupňového, ale aj odvolacieho), ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, stačí na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 3. júla 2003 sp. zn. IV. ÚS 115/2003).
10. Odvolací súd v danej právnej veci dospel k záveru, že súd prvej inštancie sa pri rozhodovaní v danej právnej veci neriadil vyššie uvedenými zásadami právneho štátu.
11. Z obsahu spisu v danej právnej veci vyplýva, že žalobca sa žalobou zo dňa 03.02.2014 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 292,60 eur s úrokom z omeškania vo výške 5,75 % ročne zo sumy 292,60 eur za čas od 06.04.2013 do zaplatenia a náhradu trov konania s poukazom na ustanovenie § 46 ods.1 písm. a) zákona č. 251/2012 Z. z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov na skutkových tvrdeniach, že dňa 20.02.2013 bola vykonaná kontrola odberného miesta zamestnancami žalobcu, bolo zistené „odstránené podnikové plomby z krytu hlavného ističa, uvoľnený uchytávací šrôb elektromera, spojené vodiče (prívod - vývod) pod svorkovnicou elektromera“. V dôsledku neoprávneného odberu žalobcovi vznikla škoda v sume 292,60 eur, ktorú žalobca vyfakturoval žalovanému faktúrou č. 3301407 zo dňa 21.03.2013, splatnou dňa 05.05.2013. Žalovaný žalobcovi faktúru neuhradil. Žalobca k žalobe pripojil faktúru č. 3301407 zo dňa 21.03.2013, upomienku na úhradu faktúry adresovanú žalovanému zo dňa 10.04.2013, výpočet škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny podľa zákona č. 251/2012 Z. z. zo dňa 20.02.2013 s poukazom na Vyhl. MH SR č. 292/2012 vo výške 292,60 eur, prílohu č. 1 - Detail pre výpočet škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny, protokol o zistení neoprávneného odberu zo dňa 20.02.2013, z obsahu ktorého vyplýva, že pri kontrole odberného miesta č. 4428301 402 odberateľa - žalovaného, na adrese Záhradnícky rad 1, Zemianska Olča zamestnancami žalobcu, žalobca zistil, že ide o odberné miesto bez platnej zmluvy od 01.11.2012, odstránené podnikové plomby z krytu hlavného ističa, uvoľnený uchytávací šrôb elektromera, spojené vodiče (prívod -vývod) pod svorkovnicou elektromera, kontrola riešená s OO PZ Zemianska Olča, fotodokumentáciu odberného miesta. Žalobca v písomnom podaní zo dňa 13.03.2017 (na výzvu súdu prvej inštancie na predloženie výsledku kontroly OO PZ Zemianska Olča v zmysle protokolu) predložil ako prílohu súdu prvej inštancie Rozhodnutie o priestupku Okresného úradu Komárno, odbor všeobecnej správy č. spisu : Pk-383/2013- RU, č. konania : OU-KN-OVVS-2013/1272 zo dňa 18.11.2013. Žalovaný sa písomným podaním zo dňa 14.06.2017 ospravedlnil svoju neúčasť na nariadenom pojednávaní, uviedol, že žalovaný v období od 15.11.2012 do 20.02.2013 odoberal elektrinu z odberného miesta na adrese Záhradnícky rad 1, Zemianska Olča neoprávnene, titulom odberu elektriny bez zmluvy o dodávke elektriny s jedným z oprávnených dodávateľov a odberom s určeným meradlom, ktoré v dôsledku neoprávneného zásahu odberateľa elektriny nezaznamenáva alebo nesprávne zaznamenáva odber elektriny s poukazom na protokol o zistení neoprávneného odberu zo dňa 20.02.2013, fotodokumentáciu, z ktorej je podľa žalobcu zrejmé, že na predmetnom elektromere bolo porušené zabezpečovacie zariadenie proti neoprávnenej manipulácii. Uviedol, že odber bez zmluvy o dodávke elektriny a zmluvy o pripojení do prenosovej sústavy preukazuje výstupom z evidencie žalobcu o odberateľoch, ktorý prikladá ako prílohu, z ktorej vyplýva, že zmluvný vzťah o dodávke elektriny žalovaného na odbernom mieste skončil dňa 01.11.2012 a od nasledujúceho dňa žalovaný odoberal elektrinu neoprávnene. Žalovaný tak neoprávnene odoberal elektrinu od 02.11.2012 do 14.2.2013 (za ktoré obdobie bol rozsudkom OS KN zo dňa 20.03.2017 č. k. 10C/193/2015-97 uznaný zodpovedným za spôsobenú škodu) a následne od 15.11.2012 do 20.02.2013. Neoprávnený odber v rozhodnom období preukazuje aj Rozhodnutie o priestupku Okresného úradu Komárno, odbor všeobecnej správy č. spisu : Pk-383/2013-RU, č. konania : OU-KN- OVVS-2013/1272 zo dňa 18.11.2013. V prípade spornosti pasívnej legitimácie poukázal na LV č. 393 kt. úz. Zemianska Olča a navrhol vykonanie dokazovania výsluchom svedka Róberta Knappa a správou katastra nehnuteľností o skutočnosti, kto bol predchádzajúcim vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti pred navrhnutým svedkom. Poukázal v súvislosti so svojou aktívnou legitimáciou v konaní s poukazom na ustanovenie § 3 písm. b ) bod 3 zákona č. 251/2012 Z. z. na Rozhodnutie Úradu pre reguláciu sieťových odvetví zo dňa 04.02.2008 č. 2007E 0258- 2. zmena a ďalšie zmeny povolenia č. 2007E 0258. Uviedol, že vzhľadom na odber elektriny s určeným meradlom, ktoré v dôsledku neoprávneného zásahu odberateľa elektriny nesprávne zaznamenávalo odber elektriny, žalobca vypočítal spotrebu neoprávnene odobratej elektriny v zmysle § 1 Vyhl. MH SR č.145/2005 Z. z. Žalobca navrhol, aby súd za splnenia podmienok vydania rozsudku pre zmeškanie, vydal rozsudok pre zmeškanie a
vyhovel žalobe žalobcu. Žalobca pripojil rozsudok Okresného súdu Komárno zo dňa 20.03.2017 č. k. 10C/193/2015-97, prílohu označenú ako dátové prostredie sporného odberného miesta, LV č. 393 pre kat. úz. Zemianska Olča, vyúčtovanie nákladov spojených so zistením neoprávneného odberu vo výške 41,43 eur, Rozhodnutia Úradu pre reguláciu sieťových odvetví zo dňa 20.11.2012,18.12.2012, 11.04.2013,14.12.2011, 09.12.2011,29.03.2012,oznámenia o zvýšení efektívnej sadzby. Žalovaný sa nevyjadril k žalobe.
12. Súd prvej inštancie v danej právnej veci v otázke právneho posúdenia veci v sporných právnych otázkach zaujal právny názor s poukazom na ustanovenia § 420 ods.1, § 442 ods.3, § 517 ods. 1, 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len OZ), § 46 ods.1 až 4 zákona č. 251/2012 Z. z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov, že žalovaný neoprávnene odoberal elektrickú energiu, ktorý neoprávnený odber zistil žalobca. Ustanovenie § 46 ods. 2 zákona č. 251/2012 Z. z. pri neoprávnenom odbere elektriny ukladá povinnosť tomu, kto elektrinu odoberal, uhradiť skutočne vzniknutú škodu. Iba v tom prípade, ak nemožno vyčísliť skutočne vzniknutú škodu na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov, použije sa spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny ustanovený všeobecne záväzným právnym predpisom. V danej právnej veci bola skutočná škoda vyčíslená v znaleckom posudku Ing. Juraja Packu PhD č. 8/2013 v sume 0,44 eur a náklady spojené so zisťovaním a odstránením neoprávneného odberu elektriny v sume 41,43 eur, spolu v sume 41,87 eur. Vzhľadom na túto skutočnosť súd prvej inštancie žalobu považoval za dôvodnú do výšky žalovanej istiny 41,87 eur a vo zvyšku žalobu ako nedôvodnú zamietol.
13. Úlohou odvolacieho súdu v prípade odvolania odôvodneného nesprávnym právnym posúdením veci je posúdiť, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav použil správny právny predpis a či ho aj správne interpretoval. Odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je čiastočne dôvodne podané, preto je potrebné napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa ustanovenia § 389 ods.1 písm. b), c) CSP zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie z dôvodov nižšie uvedených.
14. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie veci predstavuje právnu vadu rozhodnutia. Tento odvolací dôvod je naplnený v prípade, keď na zistený skutkový stav súd - neaplikoval príslušnú právnu normu, t.j. úplne opomenul aplikovať príslušnú právnu normu, - aplikoval nesprávnu právnu normu, t.j. namiesto príslušnej právnej normy aplikoval normu inú, - obsah správnej právnej normy nesprávne interpretoval, alebo - správne zvolenú a správne interpretovanú právnu normu nesprávne aplikoval.
15. Podľa § 46 ods.1 zákona č. 251/2012 Z. z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom do 31.12.2013 neoprávneným odberom elektriny je odber elektriny a) bez uzavretej zmluvy o 1. pripojení do prenosovej sústavy alebo o pripojení do distribučnej sústavy alebo v rozpore s touto zmluvou, 2. dodávke alebo združenej dodávke elektriny, 3. zúčtovaní odchýlky alebo prevzatí zodpovednosti za odchýlku, alebo 4. prístupe do prenosovej sústavy a prenose elektriny alebo prístupe do distribučnej sústavy a distribúcii elektriny,
b) bez určeného meradla alebo s určeným meradlom, ktoré v dôsledku neoprávneného zásahu odberateľa elektriny nezaznamenáva alebo nesprávne zaznamenáva odber elektriny,
c) meraný určeným meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii a ktoré nezaznamenáva alebo nesprávne zaznamenáva odber elektriny, alebo určeným meradlom, ktoré nebolo namontované prevádzkovateľom sústavy,
d) ak odberateľ elektriny zabránil prerušeniu distribúcie elektriny alebo ak po predchádzajúcej výzve prevádzkovateľa distribučnej sústavy neumožnil prerušenie distribúcie elektriny vykonané na základe žiadosti dodávateľa, s ktorým má uzatvorenú zmluvu o združenej dodávke elektriny; takýto odber sa považuje za neoprávnený odo dňa, keď odberateľ elektriny zabránil prerušeniu distribúcie elektriny alebo neumožnil prerušenie distribúcie elektriny.
16. Podľa § 46 ods.2 zákona č. 251/2012 Z. z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom do 31.12.2013 pri neoprávnenom odbere elektriny je ten, kto elektrinu odoberal, povinný uhradiť skutočne vzniknutú škodu. Ak nemožno vyčísliť skutočne vzniknutú škodu na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov, použije sa spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny ustanovený všeobecne záväzným právnym predpisom vydaným podľa § 95 ods. 1 písm. i).
17. Podľa § 46 ods.3 zákona č. 251/2012 Z. z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom do 31.12.2013 ak ide o prvý neoprávnený odber elektriny odberateľa elektriny v domácnosti meraný meradlom umiestneným na verejne prístupnom mieste, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii podľa odseku 1 písm. c), výška škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny sa určí ako cena neoprávnene odobratého množstva elektriny určeného pomocou odberového diagramu. Na výpočet škody spôsobenej druhým a ďalším takýmto neoprávneným odberom elektriny na tom istom odbernom mieste sa použije postup podľa odseku 2.
18. Podľa § 95 ods.1 písm. i) zákona č. 251/2012 Z. z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom do 31.12.2013 ministerstvo vydá všeobecne záväzný právny predpis, ktorým ustanoví spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny podľa § 46 ods. 2.
19. Podľa § 1 ods.1 Vyhlášky Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky č. 292/2012 Z. z. ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky podľa § 95 ods. 1 písm. i) zákona č. 251/2012 Z. z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov ustanovuje: škoda spôsobená neoprávneným odberom elektriny sa vypočíta vynásobením celkovej spotreby elektriny počas trvania neoprávneného odberu elektriny určenej podľa odseku 4 cenou neoprávnene odobratej elektriny podľa odseku 2.
20. Podľa § 1 ods.3 Vyhlášky Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky č. 292/2012 Z. z. ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny ak odberateľ nemá uzatvorenú zmluvu o združenej dodávke elektriny alebo zmluvu o distribúcii a prístupe do distribučnej sústavy, ku škode určenej podľa odseku 1 sa pripočíta škoda, ktorá sa určí ako súčin výkonu určeného podľa odseku 5 alebo podľa menovitej hodnoty hlavného ističa alebo praktickej zaťažiteľnosti elektrického vodiča podľa odseku 6 a najvyššej hodnoty tarify za výkon schválenej úradom pre príslušného prevádzkovateľa sústavy cenovým rozhodnutím platnej v čase neoprávneného odberu pre napäťovú úroveň, z ktorej došlo k neoprávnenému odberu elektriny.
21. Podľa § 1 ods.7 Vyhlášky Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky č. 292/2012 Z. z. ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny k škode vypočítanej podľa odseku 1 sa pripočítajú nevyhnutné náklady prevádzkovateľa sústavy spojené so zisťovaním a s odstránením neoprávneného odberu elektriny.
22. Podľa § 420 ods.1 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
23. Podľa § 420 ods.3 Občianskeho zákonníka zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.
24. Predpokladom vzniku každej občianskoprávnej zodpovednosti je: 1. protiprávny úkon, 2. spôsobenie škody a 3. príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a škodou. V niektorých prípadoch sa vyžaduje aj zavinenie. V prípade, keď sa vyžaduje aj zavinenie škodcu, ide o subjektívnu zodpovednosť, v prípade, keď sa zavinenie nevyžaduje, ide o objektívnu zodpovednosť. Všeobecná zodpovednosť za škodu podľa § 420 spočíva v zavinení škodcu, pričom zavinenie škodcu sa podľa zákona predpokladá (prezumpcia zavinenia). Jednotlivé prípady osobitnej zodpovednosti za škodu zväčša nevyžadujú zavinenie ako predpoklad vzniku zodpovednosti za škodu. Pokiaľ sa zavinenie nevyžaduje, ide o objektívnu zodpovednosť, to však neznamená, že v týchto prípadoch osobitnej zodpovednosti sa zavinenie škodcu nemôže vyskytnúť. Ak sa vyskytne, nemá síce význam z hľadiska vzniku zodpovednosti, môže však ovplyvniť následky zodpovednosti, najmä rozsah náhrady škody. Občianskoprávna zodpovednosť za škodu môže vzniknúť z porušenia zmluvných alebo iných záväzkových povinností, vtedy ide o
tzv. zmluvnú alebo záväzkovú zodpovednosť. Môže však vzniknúť aj z porušenia iných povinností zákonom uložených, vtedy ide o tzv. mimozáväzkovú zodpovednosť. Ustanovenie § 420 o všeobecnej zodpovednosti za škodu možno aplikovať tak na prípady záväzkovej, ako aj mimozáväzkovej zodpovednosti.
25. V danej právnej veci sa odvolací súd stotožňuje s prijatými skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie potiaľ, pokiaľ súd prvej inštancie dospel k záveru, že na uplatnený právny nárok žalobcu titulom náhrady škody v dôsledku neoprávneného odberu elektriny zo strany žalovaného je potrebné aplikovať zákon č. 251/2012 Z. z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom do 31.12.2013 (§ 46 ods. 1 a ods. 2), ktorý právny predpis je vo vzťahu k Občianskemu zákonníku predpisom špeciálnym. Súd prvej inštancie si však doposiaľ v konaní s poukazom na odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie neustálil (neuviedol), o ktorú zo skutkových podstát, ktoré označuje ustanovenie § 46 ods.1 citovaného zákona za neoprávnený odber elektriny z hľadiska posúdenia druhu zodpovednosti, sa jedná, teda od ktorej skutkovej podstaty neoprávneného odberu dodávateľ elektriny (žalobca) odvíja uplatnený nárok na náhradu škody (§ 46 ods. 1 taxatívnym spôsobom vymenováva prípady neoprávneného odberu).
26. Odvolací súd poukazuje na ustanovenie § 46 ods.2 citovaného zákona podľa ktorého „Pri neoprávnenom odbere elektriny je ten, kto elektrinu odoberal, povinný uhradiť skutočne vzniknutú škodu. Ak nemožno vyčísliť skutočne vzniknutú škodu na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov, použije sa spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny ustanovený všeobecne záväzným právnym predpisom vydaným podľa § 95 ods. 1 písm. i).“ Teda v prípade, ak nemožno vyčísliť skutočne vzniknutú škodu na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov, použije sa spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny ustanovený vyhláškou č. 292/2012 Z. z. s poukazom na splnomocňujúce ustanovenie § 95 ods. 1 písm. i) citovaného zákona.
27. S poukazom na vyššie uvedené dôvody potom súd prvej inštancie ani nemohol doposiaľ ustáliť, či sa v danej právnej veci jedná o objektívnu zodpovednosť za škodu spôsobenú neoprávneným odberom elektriny, pri ktorej nie je dôvodné skúmať prípadné zavinenie (žalovaného), keď predpokladom vzniku nároku na náhradu škody je okrem protiprávneho úkonu (odber elektriny bez platnej zmluvy) a vzniknutej škody (neoprávnený odber zistený žalobcom), aj príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a vzniknutou škodou.
28. Súd prvej inštancie potom čo ustáli, od ktorej skutkovej podstaty neoprávneného odberu dodávateľ elektriny (žalobca) odvíja uplatnený nárok na náhradu škody, ďalej ustáli, či v danej právnej veci s poukazom na doposiaľ vykonané dokazovanie, bolo možné vyčísliť skutočne vzniknutú škodu na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov za rozhodné obdobie, ak nie, či žalobca danú škodu vyčíslil správne a riadne v súlade s citovanou vyhláškou č. 292/2012 Z. z., ktorý výpočet žalobcu nebol zo strany žalovaného doposiaľ žiadnym spôsobom spochybnený.
29. Odvolací súd sa nestotožňuje s námietkou žalobcu v podanom odvolaní v tom, že súd prvej inštancie neprípustne založil s poukazom na ustanovenie § 185 CSP svoje rozhodnutie o výške skutočne vzniknutej škody na dôkaze - Rozhodnutie o priestupku Okresného úradu Komárno, odbor všeobecnej správy č. spisu : Pk-383/2013-RU, č. konania : OU-KN-OVVS-2013/1272 zo dňa 18.11.2013, keďže žalobca nenavrhol vykonanie tohto dôkazu. Je tomu tak z dôvodu, že v danej právnej veci sa nesporne jedná o spor spotrebiteľský v zmysle ustanovenia § 290 a nasl. CSP a podľa ustanovenia § 295 CSP “Súd môže vykonať aj tie dôkazy, ktoré spotrebiteľ nenavrhol, ak je to nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Súd aj bez návrhu obstará alebo zabezpečí takýto dôkaz.“
30. Pokiaľ žalobca v podanom odvolaní namietal, že súd prvej inštancie neprípustne založil svoje rozhodnutie o výške skutočne vzniknutej škody na dôkaze - Rozhodnutie o priestupku Okresného úradu Komárno, odbor všeobecnej správy č. spisu : Pk-383/2013-RU, č. konania : OU-KN-OVVS-2013/1272 zo dňa 18.11.2013, keď odvolateľ mal za to, že nie je možné z neho zistiť výšku škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny v rozhodnom období, keď „údajná“ výška škody uvedená v rozhodnutí vo výške 0,44 eur, je spôsobená neoprávneným odberom elektriny na odbernom mieste žalovaného dňa 20.02.2013 od 7.00 hod. do 13.00 hod., pričom žalobca žaluje škodu za rozhodné obdobie od 15.11.2012 do 20.02.2013, odvolací súd uvádza, že súd je s poukazom na ustanovenie § 193 CSP viazaný týmto rozhodnutím o priestupku o tom, že bol spáchaný priestupok a o tom, kto ho spáchal, (viazanosť sa viaže
na výrok, nie na odôvodnenie). Z obsahu Rozhodnutia o priestupku Okresného úradu Komárno, odbor všeobecnej správy č. spisu : Pk-383/2013-RU, č. konania : OU-KN-OVVS-2013/1272 zo dňa 18.11.2013 vyplýva, že predmetné rozhodnutie pokiaľ sa jedná o nárok žalobcu o náhradu škody, neriešilo nárok žalobcu na náhradu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny žalovaným. Odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie v danej právnej veci v otázke preukázania výšky škody bez uvedenia relevantných dôvodov vychádzal zo znaleckého posudku č. 8/2013 Ing. Juraja Packu, ktorý riešil neoprávnený odber elektriny žalovaným v konaní o priestupku Okresného úradu Komárno, odbor všeobecnej správy č. spisu : Pk-383/2013-RU, č. konania: OU-KN-OVVS-2013/1272 zo dňa 18.11.2013 ohľadne dňa 20.02.2013 a to za 6,5 hodiny a nevysporiadal sa s vyčíslením škody zo strany žalobcu zo na č. l. 9 až 11 spisu.
31. Odvolací súd sa nestotožňuje s odvolacou námietkou žalobcu v tom, že súd prvej inštancie v rozpore so zákonom nerozhodol rozsudkom pre zmeškanie, keďže v danej právnej veci sa nesporne jedná o spor spotrebiteľský v zmysle ustanovenia § 290 a nasl. CSP a podľa § 299 ods.1 CSP „Ustanovenia o rozsudku pre zmeškanie sa nepoužijú, ak by mal byť tento rozsudok vydaný v neprospech spotrebiteľa.“
32. Z vyššie uvedených podstatných dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti a v časti výroku o náhrade trov konania zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie s tým, že právnym názorom odvolacieho súdu vysloveným v tomto rozhodnutí je súd prvej inštancie viazaný (§ 391 ods.2 CSP). V ďalšom konaní súd prvej inštancie bude postupovať tak, ako je vyššie uvedené odvolacím súdom.
33. V novom rozhodnutí o veci rozhodne súd prvej inštancie o náhrade trov konania (§ 396 ods. 3 CSP).
34. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 druhá veta Civilného sporového poriadku v spojení s § 3 ods. 9 posledná veta zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).