Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_36T-33-2023.pdf
PDF · 76.38 KB
Case nature
Area
Subarea
36T/33/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Mestský súd Bratislava I v Bratislave pred samosudcom JUDr. Jurajom Kapinajom, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 31.01.2024 takto
rozhodol:
obžalovaný: G. F., Q.. XX.XX.XXXX T. J. U., R., Č..W.. T. Ú. Bratislava
j e v i n n ý , ž e
za prisľúbenú odmenu vo výške 100,- Eur na jedného prevezeného migranta, dňa 21.09.2023 v čase približne 0 02:00 hodiny na presne neurčenom mieste v blízkosti maďarsko-srbských hraníc v Maďarsku umožnil jedenástym osobám, štátnym príslušníkom Sýrskej arabskej republiky bez trvalého pobytu na území Slovenskej republiky a bez platných cestovných dokladov, nastúpiť do osobného motorového vozidla zn. Škoda Octavia, striebornej farby, s českým EČV: XALXXXX imatrikulované v Českej republike, VIN: W., ktoré viedol ako vodič, v úmysle tieto osoby nedovolene previezť cez územie Slovenskej republiky, ktoré previezol cez starý hraničný priechod Rajka - Čunovo z Maďarska do Slovenskej republiky dňa 21.09.2023 v čase približne 0 04:25 hodiny, odkiaľ bol prenasledovaný hliadkou PZ až na Y. ulicu č. XXX V obci Čunovo, kde ako vodič predmetného motorového vozidla bol zastavený po prenasledovaní príslušníkmi PZ a následne zadržaný spolu s jedenástymi príslušníkmi Sýrskej arabskej republiky, konkrétne G. J., Q.. XX.XX.XXXX, Y., Y. Y., Q.. XX.XX.XXXX, U. J., Q.. XX.XX.XXXX, Y., Y. A., Q.. XX.XX.XXXX, Y.N., G. Q., Q.. XX.XX.XXXX, Y., L. M., Q.. XX.XX.XXXX, Y., G. G.-G., Q.. XX.XX .XXXX, Y., G. G.-G., Q.. XX.XX.XXXX, Y., N. A., Q.. XX.XX.XXXX, Y., A. Y., Q.. XX.XX.XXXX, Y. G. G. Z., Q.. XX.XX.XXXX, Y.,
t e d a
v úmysle získať pre seba priamo finančnú výhodu pre osoby, ktoré nie sú štátnymi občanmi Slovenskej republiky ani osobami s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, pomáhal v nedovolenom prekročení štátnej hranice Slovenskej republiky a nedovolenom prechode cez územie Slovenskej republiky a čin spáchal závažnejším spôsobom konania - na viacerých osobách,
č í m s p á c h a l
zločin prevádzačstva podľa § 355 ods. 2 písm. a) ods. 3 písm. d) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. j) Trestného zákona
Za to sa
o d s u d z u j e :
Podľa § 355 ods. 3 Trestného zákona, § 36 písm. j) písm. l) písm. n), Trestného zákona, § 38 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona, § 39 ods. 1 Trestného zákona, k trestu odňatia slobody v trvaní 36 /tridsaťšesť/ mesiacov.
Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona súd obžalovaného pre výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
odôvodnenie:
Súd na hlavnom pojednávaní po oznámení prejednávanej veci a po vyhlásení obžalovaného v zmysle § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku o tom, že je vinný, postupoval ďalej podľa § 333 ods. 3 písm. c), d), f), g), h) Trestného poriadku a otázkami zisťoval, či obžalovaný rozumie, z čoho je obžalovaný [§ 333 ods. 3 písm. c)], či bol poučený o svojich právach [§ 333 ods. 3 písm. d)], či rozumie právnej kvalifikácii skutku [§ 333 ods. 3 písm. f)], či vie, aká je trestná sadzba za tento trestný čin [§ 333 ods. 3 písm. g)], a či sa dobrovoľne, z vlastnej vôle priznáva k spáchaniu žalovaného trestného činu [§ 333 ods. 3 písm. h)]. Následne obžalovaný odpovedal na všetky uvedené otázky "áno", a preto samosudca po pozitívnom vyjadrení strán k vyhláseniu uznesením rozhodol o prijatí vyhlásenia obžalovaného, že je vinný a zároveň rozhodol o tom, že dokazovanie v rozsahu priznania skutku obžalovaným nevykoná, a vykoná len dokazovanie v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie o výroku o treste a výroku o náhrade škody prípadne ochranného opatrenia. Následne súd na hlavnom pojednávaní oboznámil spisový materiál vzťahujúci k osobe obžalovaného.
Nakoľko je obžalovaný cudzí štátny príslušník Pakistanu, kde je úradným jazykom Urdčina, a ktorý síce pri svojom výsluchu v prípravnom konaní uviedol, že nežiada preklad písomností do jazyka, ktorému rozumie, toto svoje rozhodnutie zmenil, pričom súd preto, aby mal možnosť vyjadriť sa ku všetkému, a riadne sa obhajovať pred súdom, pristúpil k tomu, že okrem prítomnosti tlmočníka na hlavnom pojednávaní, mu zabezpečil preklad obžaloby do jazyka Urdského, ktorému rozumie.
Súd vytýčil hlavné pojednávanie, kde následne po prijatí vyhlásenia obžalovaného o tom, že je vinný, dospel k rovnakým skutkovým záverom ako obžaloba, teda že skutok, ktorý je obžalovanému kladený za vinu sa stal tak, ako je uvedené v skutkovej vete výrokovej časti obžaloby a že sa ho dopustil obžalovaný.
Súd sa v plnom rozsahu stotožnil s právnou kvalifikáciou skutku tak, ako je to uvedené vo výroku rozsudku.
K osobe obžalovaného súd na hlavnom pojednávaní oboznámil odpis z registra trestov, register priestupkov a zistil, že obžalovaný nebol na území SR prejednávaný za priestupky ani nebol súdne trestaný.
K osobe obžalovaného súd poukazuje na to, že tento spáchanie trestného činu doznal a tento úprimne oľutoval, pričom ako sám uviedol v rámci záverečnej reči, nevedel že to čo vykonal je na Slovensku trestné, pričom jemu bolo povedané, že v rámci Šengenského priestoru, je to legálne. K tomu súd uvádza, že na vyvodenie trestnej zodpovednosti nemá vplyv takzvaný právny omyl, keďže platí zásada, že neznalosť zákona neospravedlňuje. Na druhej strane je potrebné uviesť, že obžalovaný už v prípravnom konaní priznal spáchanie trestného činu a aktívne spolupracoval aj pri záverečnom preštudovaní spisu, kedy vypovedal pred vyšetrovateľom na otázky zaslané maďarskými OČTK, ohľadom osôb, ktoré sú podozrivé z prevádzačstva na území Maďarskej republiky.
Obžalovaný je otcom dvoch maloletých detí, a je jediným živiteľom rodiny. Pri tomto druhu trestnej činnosti, je potrebné uviesť a zohľadniť aj motív a pohnútku páchateľa, kedy je celkom zjavné, že osoby, ktoré organizujú prevádzanie cudzích štátnych príslušníkov cez naše územie, nie sú nikdy tí istí ľudia, ktorý skutočne realizujú prevádzačstvo. Obžalovaný bol zavádzaný s tým, že takýto prevoz je legálny a bola mu prisľúbená odmena (100,- Eur), ktorú ako jediný živiteľ rodiny využil. U obžalovaného sa jedná zjavne o exces z riadneho spôsobu života, keďže nebolo preukázané a ani nič tomu nenasvedčuje, že by túto činnosť robil opakovane.
Súhrn týchto faktorov, existencia troch poľahčujúcich okolností, a to podľa § 36 písm. j), l) a n) Trestného zákona, (teda ako je popísané vyššie, viedol doposiaľ riadny život, k trestnému činu sa priznal a tento oľutoval ako i to že napomáhal pri objasňovaní trestnej činnosti príslušným orgánom), absencia okolností priťažujúcich, osoba obvineného a okolnosti prípadu, viedli súd k záveru, že použitie trestnej sadzby určenej trestným zákonom (7-10 rokov, resp. podľa § 39 ods. 4 Trestného zákona - 4 roky a 8 mesiacov až 10 rokov), je neprimerane prísne, a pre nápravu obžalovaného a uvedomenia si následkov jeho protiprávneho konania, bude postačujúce pôsobiť na neho trestnom odňatia slobody zníženým podľa § 39 ods. 1 Trestného zákona s poukazom na § 39 ods. 3 písm. d) Trestného zákona. Súd samozrejme nezľahčuje závažnosť konania obžalovaného, no na strane druhej pri individualizácii trestu, je povinný zohľadňovať všetky skutočnosti, jeho osobu, a možnosti jeho nápravy, a preto súd ustálil, že trest odňatia slobody vo výmere 3 rokov je dostatočný adekvátny a ktorý splní svoj účel tak, ako to má na mysli ustanovenie § 34 ods. 1, ods. 4 Trestného zákona. Pre výkon uloženého trestu odňatia slobody súd obžalovaného zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, keďže nebol v posledných 10 rokoch odsúdený za úmyselný trestný čin na nepodmienečný trest odňatia slobody.
Záverom súd uvádza, že okresnou prokuratúrou navrhovaný trest vyhostenia súd nepovažoval za vhodný, a to vzhľadom k tomu, že jednak obžalovaný sám deklaroval, že sa chce vrátiť do vlasti a nemá záujem byť v našej krajine a nemá ani žiadne väzby k Slovensku, pričom naša krajina bola len tranzitom do Talianska, a navyše odsúdenie pre úmyselný trestný čin, je dôvodom na uloženie tzv. administratívneho vyhostenia, ktoré sa vzťahuje na celý Schengenský priestor a jeho prípadným uloženým dôjde k ochrane nie len Slovenska ale aj ostatných krajín Schengenského priestoru.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie a to do 15 dní od oznámenia rozsudku na Mestský súd Bratislava I. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku