Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_3To-40-2024.pdf
PDF · 123.22 KB
Case nature
Area
Subarea
3To/40/2024
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Denisy Mészárosovej a členov senátu JUDr. Danice Veselovskej a JUDr. Jána Evina, v trestnej veci obžalovaného G. F. pre zločin prevádzačstva podľa § 355 ods. 2 písm. a), ods. 3 písm. d) Trestného zákona, o odvolaní obžalovaného a prokurátora proti rozsudku Mestského súdu Bratislava I, sp. zn. 36T/33/2023 zo dňa 31.01.2024, na verejnom zasadnutí konanom dňa 30.05.2024 jednomyseľne takto
rozhodol:
Podľa § 321 ods. 1 písm. e/, ods. 2 Trestného poriadku z r u š u j e sa prvostupňový rozsudok vo výroku o treste a spôsobe jeho výkonu.
Podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku sa obžalovanému
G. F., nar. XX. XX.XXXX v J. U., R., bytom J. O. Y. D., R., t.č. v Ústave na výkon väzby Bratislava
u k l a d á
podľa § 355 ods. 3 Trestného zákona s použitím § 36 písm. j/, písm. l/, písm. n/, § 38 ods. 3 Trestného zákona, § 39 ods. 1, ods. 3 písm. d) Trestného zákona trest odňatia slobody vo výmere 2 (dva) roky.
Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Trestného zákona súd obžalovaného pre výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
Podľa § 65 ods. 1, ods. 4 Trestného zákona trest vyhostenia z územia Slovenskej republiky vo výmere 5 (päť) rokov.
odôvodnenie:
Rozsudkom Mestského súdu Bratislava I, sp. zn. 36T/33/2023 zo dňa 31.01.2024 bol obžalovaný G. F. uznaný vinným zo spáchania zločinu prevádzačstva podľa § 355 ods. 2 písm. a), ods. 3 písm. d) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. j) Trestného zákona na tom skutkovom základe, že
za prisľúbenú odmenu vo výške 100,- Eur na jedného prevezeného migranta, dňa 21.09.2023 v čase približne 0 02:00 hodiny na presne neurčenom mieste v blízkosti maďarsko- srbských hraníc v Maďarsku umožnil jedenástym osobám, štátnym príslušníkom Sýrskej arabskej republiky bez trvalého pobytu na území Slovenskej republiky a bez platných cestovných dokladov, nastúpiť do osobného motorového vozidla zn. Škoda Octavia, striebornej farby, s českým P.: XALXXXX imatrikulované v Českej republike, T.: W ktoré viedol ako vodič, v úmysle tieto osoby nedovolene previezť cez územie Slovenskej
republiky, ktoré previezol cez starý hraničný priechod Rajka - Čunovo z Maďarska do Slovenskej republiky dňa 21.09.2023 v čase približne 0 04:25 hodiny, odkiaľ bol prenasledovaný hliadkou PZ až na Schenghenskú ulicu č. 353 V obci Čunovo, kde ako vodič predmetného motorového vozidla bol zastavený po prenasledovaní príslušníkmi PZ a následne zadržaný spolu s jedenástymi príslušníkmi Sýrskej arabskej republiky, konkrétne G. J., nar. XX.XX.XXXX, Y., Y. Y., nar. XX.XX.XXXX, U. J., nar. XX.XX.XXXX, Y., Y. A., nar. XX.XX.XXXX, Y., G. Q., nar. XX.XX.XXXX, Y., L. M., nar. XX.XX.XXXX, Y., G. Al-ali, nar. XX.XX .XXXX, Y., G. Al-ali, nar. XX.XX.XXXX, Y., N. A., nar. XX.XX.XXXX, Y., A. Y., nar. XX.XX.XXXX, Y. a G. Z., nar. XX.XX.XXXX, Y..
Za to mu bol podľa § 355 ods. 3, § 36 písm. j), písm. l), písm. n), § 38 ods. 2, ods. 3, § 39 ods. 1 Trestného zákona uložený trest odňatia slobody vo výmere 36 mesiacov, pre výkon ktorého ho súd podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
Proti tomuto rozsudku podali obžalovaný a prokurátor ihneď po jeho vyhlásení odvolanie.
Obžalovaný prostredníctvom svojho obhajcu, v písomne doplnenom odvolaní uviedol, že napadá výrok rozsudku čo do výšky a druhu uloženého trestu. Obžalovaný je sám migrantom, ktorého prevádzači, namiesto do Talianska, previezli do Maďarska, kde ostal bez peňazí, nakoľko všetky minul na prevoz do Európskej únie. Jeho ďalší prevoz do Talianska bol odkladaný, pričom počas tejto doby sa snažil zarobiť aspoň pomocnými prácami v neďalekom obchode v blízkosti bytu, kde ho ubytovali. Do Európy pricestoval so zámerom získania práce a následného zárobku, ktorým by pomohol svojej manželke a dvom maloletým deťom v Pakistane. Obžalovaný nebol doposiaľ trestaný a nemá žiadne záznamy, a to ani v oblasti priestupkov. K spáchaniu skutku sa nechal nahovoriť z nevedomosti, nakoľko ho prevádzači utvrdzovali v tom, že pri prevážaní osôb v rámci Európskej únie nie sú porušované žiadne zákony, nakoľko sa jedná o jednotný schengenský priestor. Ku skutku sa priznal a od počiatku svoje konanie ľutuje. Obžalovaný bol ochotný a aj naďalej je ochotný napomáhať pri vyšetrovaní trestnej činnosti, pričom v rámci svojich vedomostí poskytol informácie slovenským, ako aj maďarským orgánom činným v trestnom konaní. Obžalovaný nie je žiadnym organizátorom, ale iba jednorazovým pomocníkom, ktorého naivitu a nevedomosť zneužili skutoční prevádzači a nie je u neho žiadny predpoklad pokračovania v takejto trestnej činnosti. Obžalovaný si sám aktívne nezabezpečoval ani vozidlo, ani sa iniciatívne nekontaktoval s prevádzačmi za účelom zárobku. Prevoz migrantov neuskutočnil primárne s pohnútkou získania finančnej odmeny, ale z dôvodu, že predmetný prevoz bol taktiež jeho jednosmernou cestou do cieľovej krajiny. Skutočný prevádzači ho len využili, aby sa vyhli trestnému postihu. Obžalovaný svoju rodnú krajinu neopustil s pohnútkou páchania trestnej činnosti a zárobku prevádzačstvom, ale z dôvodu zabezpečenia legálnych príjmov pre svoju rodinu, ktorá predala posledným majetok v Pakistane na cestu do Európy. V podobných prípadoch riešených súdmi Slovenskej republiky boli obžalovaným udeľované miernejšie tresty odňatia slobody, a to napriek tomu, že prevážali viacero osôb, respektíve vykonali viacnásobný prevoz osôb cez hranice. Vzhľadom na jednorazové neúmyselné zlyhanie obžalovaného, pri zohľadnení závažnosti jeho konania, ako aj jeho pohnútok a pomerov, by na nápravu postačoval aj trest kratšieho trvania, ako bol udelený súdom prvého stupňa. Obžalovaný preto žiadal, aby mu odvolací súd udelil najnižší možný trest, prípadne, aby zvážil aj podmienečný odklad výkonu trestu odňatia slobody, keďže už samotnú väzbu považuje obžalovaný za dostatočný trest.
Prokurátor v písomne zdôvodnenom odvolaní uviedol, že sa stotožňuje so súdom prvého stupňa, pokiaľ ide o ustálenie skutkový stav a právnu kvalifikáciu konania obžalovaného. Nestotožňuje sa však s rozhodnutím súdu, v rámci, ktorého uložil obžalovanému trest odňatia slobody v trvaní 36 mesiacov so zaradením do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Súd postupoval nezákonne a neopodstatnene, keď obžalovanému mimoriadne znížil trest odňatia slobody pod dolnú hranicu trestnej sadzby, postupom podľa § 39 ods. 1, ods. 3 písm. d) Trestného zákona. Podľa prokurátora nie je zrejmé, prečo súd prihliadol na skutočnosť že obžalovaný mal mať postavenie na spodných priečkach hierarchie pri nelegálnom prevádzaní migrantov a že je v zlej rodinnej a finančnej situácii, nakoľko tieto skutočnosti neboli orgánmi činnými v trestnom konaní a ani súdom preverené. Skutočnosť, že sa obžalovaný stará o dve maloleté deti a je samoživiteľom vyplýva z jeho výsluchu zo dňa 21.09.2023, avšak z iných listinných dôkazov uvedená skutočnosť nevyplýva, respektíve nebola preverená. V rámci prípravného konania obžalovaný dokonca vypovedal, že má mať manželku W. J., z čoho vyplýva, že o deti sa má kto postarať. Ak súd znížil trest odňatia slobody pod dolnú hranicu trestnej sadzby podľa § 39 ods. 1 Trestného zákona s odôvodnením, že obžalovaný sa nachádza v zlej rodinnej a finančnej situácii, mal si pred zohľadnením tejto skutočnosti zabezpečiť všetky potrebné podklady na posúdenie
pravdivosti uvedeného tvrdenia obžalovaného. Uvedené rovnako platí aj pre tvrdenie obžalovaného že má v rámci nelegálnej migrácie postavenie na spodných miestach hierarchie. Neboli zistené ani pomery obžalovaného v rodine, teda či sa naozaj stará o 2 maloleté deti a či je jediným živiteľom rodiny. Podľa prokuratúry nie je namieste aplikácia poľahčujúce okolnosti podľa § 36 písm. n) Trestného zákona, nakoľko obžalovaný počas celého prípravného konania žiadnym spôsobom nenapomáhal orgánom činným v trestnom konaní, len sa priznal k spáchaniu stíhaného skutku a svoje konanie oľutoval, čo bolo zohľadnené ako poľahčujúca okolnosť podľa § 36 písm. l) Trestného zákona. Tvrdenie obhajoby o tom, že obžalovaný napomáhal k objasneniu trestnej činnosti maďarským orgánom činným v trestnom konaní, nie vo vyšetrovacom spise žiadnym dôkazom preukázaná a dokonca vo vyšetrovacom spise absentuje akákoľvek zmienka o skutočnosti, na ktorej obžalovaný postavil svoju obhajobu. Súd prvého stupňa pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu neprihliadol na viacero skutočností, ktoré sa týkali spôsobu spáchania činu, na jeho následky, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, osobu páchateľa, jeho pomery a možnosti jeho nápravy. Súd vôbec nezohľadnil fakt, že k spáchaniu zločinu prevádzačstva došlo vlastnou iniciatívou a pričinením obžalovaného, ktorý oslovil prevádzačov, komunikoval s nimi a riadil sa ich pokynmi za účelom získania finančného prospechu pre seba, konkrétne 100 eur za jednu privezenú osobou. Cez hranice Slovenskej republiky previezol až jedenásť príslušníkov sýrskej arabskej republiky, pričom obžalovaný si musel byť vedomý, zvlášť s prihliadnutím na všetky okolnosti spáchaného trestného činu, že koná protiprávnu činnosť a napriek tomu v jej vykonaní naďalej pokračoval za prísľub uvedenej odmeny. Pri hodnotení toho, či konanie obžalovaného možno nazvať ako zlyhanie, treba brať do úvahy skutočnosť, že samotnému skutku predchádzala značná prípravy jeho realizácie zo strany obžalovaného, počnúc vyhľadaním prevádzačov, zaobstaraním motorového vozidla, komunikáciou s organizátormi a mnohé ďalšie činnosti. Ukladanie trestu mimo rámca zákonom stanovenej trestnej sadzby má byť výnimočným a mimoriadnym spôsobom, ale vždy len na základe zákona a v súlade so zákonom, v rámci splnenia zákonných predpokladov. Uplatnenie mimoriadneho zníženia trestu len na základe tvrdení obžalovaného a domnienok zo strany súdu možno považovať za svojvoľné rozhodnutie založené na nepreverených skutočnostiach a domnienkach, za účelom zvýhodnenia postoja obžalovaného pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu. K argumentácii súdu prvého stupňa k neuloženiu navrhovaného trestu vyhostenia prokurátor uviedol, že sú splnené všetky zákonné podmienky na jeho uloženie. V osobe obžalovaného nejde o občana Európskej únie, obžalovaný nemá na území Slovenskej republiky žiadne vzťahy a uloženie daného trestu nie je vylúčené ani negatívnou enumerácie uvedenom v paragrafe 65 ods. 2 Trestného zákona. Neuloženie trestu vyhostenia s argumentáciou, že obžalovanému bude uložené tzv. administratívne vyhostenie, nemožno považovať za skutočnosť, ktorá vylučuje uloženie trestu vyhostenia, nakoľko nie je preukázané, že k administratívnemu vyhosteniu obžalovaného aj reálne dôjde. Prokuratúra navrhla, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok a vo veci sám rozhodol tak, že obžalovaného uzná za vinného zo stíhaného skutku a uloží mu trest odňatia slobody v dolnej hranici základnej trestnej sadzby, zaradí ho na výkon trestu odňatia slobody do ústavy na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia a uloží mu trest vyhostenia z územia Slovenskej republiky v trvaní päť rokov.
Obžalovaný a ani prokurátor nevyužili svoje právo vyjadriť sa k odvolaniu protistrany, ktoré im bolo doručené v súlade s § 314 Trestného poriadku.
Odvolací súd nezistil žiadne také vady napadnutého rozsudku alebo predchádzajúceho konania, ktoré by odôvodňovali zrušenie rozsudku na neverejnom zasadnutí, a preto nariadil verejné zasadnutie.
Odvolací súd postupom podľa § 326 ods. 5 Trestného poriadku doplnil dokazovanie prečítaním vyjadrenia vyšetrovateľa mjr. Ing. R. O., zaslaného tunajšiemu súdu elektronickou poštou dňa 10.05.2024.
Z vyjadrenia vyšetrovateľa mjr. Z.. R. O. vyplýva, že v trestnej veci vedenej podCVS:UHCP-151/ NJ-Z-2023 boli neoficiálne požiadaní maďarskou políciou o spoluprácu v operatívnej rovine za účelom preverenia, resp. získania informácii k páchateľom skutku vyšetrovaného maďarskou políciou. Obžalovaný G. F., za prítomnosti jeho obhajcu, bol pred preštudovaním vyšetrovacieho spisu vyrozumený o uvedených skutočnostiach, ako aj tom, či je v rámci operatívneho preverovania ochotný poskytnúť informácie pre maďarskú políciu s tým, že ak budú jeho informácie relevantné, bude dopočutý prostredníctvom európskeho vyšetrovacieho príkazu. S týmto obžalovaný, po porade s obhajcom, súhlasil. K tomuto nebola vyhotovená žiadna zápisnica, nakoľko sa jednalo iba o preverovanie v operatívnej rovine, keďže bez oficiálne zaslanej žiadosti z Maďarska s ním nemohol byť robený
žiaden procesný úkon. Čo sa týka informácii, poskytnutých obvineným G. F., po overení operatívnym príslušníkom u maďarskej polície, neboli poskytnuté také, o ktorých by nevedeli, resp. o ním uvádzaných skutočnostiach mali informácie a neboli pre maďarskú políciu tak významné, aby ich potrebovali ako dôkaz v ich trestnom konaní.
Na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu obžalovaný zotrval na dôvodoch písomne podaného odvolania i návrhu na uloženie nižšieho trestu, než bol uložený súdom prvého stupňa. Prokurátor navrhol zamietnuť odvolanie obžalovaného ako nedôvodné. Súčasne navrhol, aby odvolací súd zrušil prvostupňový rozsudok vo výroku o treste a aby obžalovanému uložil trest na dolnej hranici trestnej sadzby bez uplatnenia mimoriadneho zníženia a zároveň navrhol uložiť trest vyhostenia z územia Slovenskej republiky na dobu päť rokov. Obžalovaný v konečnom návrhu uviedol, že ľutuje, čo spáchal, nevedel, že to čo robí, je nezákonné. Zároveň uviedol, že mu trvalo dva mesiace, kým sa dostal z Pakistanu do Európy. Musel odtiaľ odísť, lebo nedokázal vyživiť svoju mnželku a dve deti. Nemohol sa na to pozerať, ako hladujú. Deti žijú naďalej s jeho manželkou v Pakistane, jeho rodičia tam žijú tiež, manželka už nemá svojich rodičov. Jeho rodičia im pomáhajú. Mal obchod s topánkami, stále bol v strate, tento obchod preto predal a predal aj pozemok, aby získal peniaze na to, aby sa dostal do Európy. Presúval sa z Pakistanu do Iránu pomocou prevádzačov, odtiaľ išiel do Turecka. Z Turecka letel do Rumunska, z Rumunska sa potom pešo dostal do Maďarska. Doplatil na to, že ho oklamali, nepoznal zákony. Keďže mal vodičský preukaz, bolo mu povedané, že sa môže presúvať ako vodič v Schengenskom priestore a že keď nemá pas dostane azyl. Z Turecka do Rumunska, keď letel, pas ešte mal a mal vybavené aj nejaké víza. V Rumunsku nemal žiadne problémy, normálne prešiel vnútornou kontrolou po prílete. Veľmi ľutuje, čo spáchal, bolo to vo veľkom omyle. Keď opúšťal svoju krajinu, jeho cieľom bolo dostať sa do Talianska, kde chcel pracovať. Keď bol ešte v Maďarsku, vnímal nebezpečenstvo, že keď ho tam chytia, tak ho pošlú do Srbska, ale keď už prešiel na Slovensko a zadržala ho slovenská polícia, vnímal to ako nádej, že dostane azyl. Má iba základné vzdelanie, skončil osem rokov základnej školy.
Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods. 1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaniu vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1.
Podľa § 321 ods. 1 písm. e) Trestného poriadku odvolací súd napadnutý rozsudok zruší, ak je uložený trest neprimeraný.
Podľa § 321 ods. 2 Trestného poriadku ak bolo odvolanie obmedzené podľa § 317 ods. 1 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/20200101> alebo <https://www.slov-lex.sk/ pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/20200101>, odvolací súd z dôvodu uvedeného v odseku 1 zruší len napadnutý výrok rozsudku. Ak však odvolací súd zruší hoci i len sčasti výrok o vine, zruší vždy súčasne celý výrok o treste, ako aj ďalšie výroky, ktoré majú vo výroku o vine svoj podklad.
Podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku, alinea prvá, odvolací súd rozhodne sám rozsudkom vo veci, ak možno nové rozhodnutie urobiť na podklade skutkového stavu, ktorý bol v napadnutom rozsudku správne zistený alebo doplnený dôkazmi vykonanými pred odvolacím súdom.
Podľa § 34 ods. 1 Trestného zákona trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.
Podľa § 34 ods. 4 Trestného zákona pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.
Podľa § 38 ods. 3 Trestného zákona, ak prevažuje pomer poľahčujúcich okolností, znižuje sa horná hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu.
Podľa § 39 ods. 1 Trestného zákona, ak súd vzhľadom na okolnosti prípadu alebo vzhľadom na pomery páchateľa má za to, že by použitie trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom bolo pre páchateľa neprimerane prísne a na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania, možno páchateľovi uložiť trest aj pod dolnú hranicu trestu ustanoveného týmto zákonom.
Podľa § 39 ods. 3 písm. d) Trestného zákona, pri ukladaní trestu pod zákonom ustanovenú trestnú sadzbu však súd nesmie uložiť trest odňatia slobody kratší ako dva roky, ak je v osobitnej časti tohto zákona dolná hranica trestnej sadzby trestu odňatia slobody aspoň päť rokov.
Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací primárne uvádza, že odvolania podané obžalovaným aj prokurátorom sú prípustné, boli podané v zákonnej lehote a spĺňajú všetky zákonné náležitosti, preto odvolací súd konštatuje absenciu dôvodov na rozhodnutie podľa § 316 ods. 1 alebo ods. 3 Trestného poriadku. Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku odvolací súd preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolatelia podali odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, riadiac sa pritom zásadou, že na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Trestného poriadku, a dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného, ako aj odvolanie prokurátora bolo čiastočne dôvodné, pretože uložený trest bol neprimeraný, nakoľko nedostatočne reflektoval na spôsob spáchania činu, jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.
Odvolací súd z predloženého spisového materiálu zistil, že prokurátor Okresnej prokuratúry Bratislava V podal dňa 28.11.2023 obžalobu na osobu G. F. pre zločin prevádzačstva podľa § 355 ods. 2 písm. a), ods. 3 písm. d) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. j) Trestného zákona na skutkovom základe uvedenom v úvodnej časti tohto odôvodnenia.
Na hlavnom pojednávaní konanom dňa 31.01.2024 obžalovaný učinil vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku, že je vinný, a následne kladne odpovedal na otázky uvedené v § 333 ods. 3 písm. c), písm. d), písm. f), písm. g), písm. h) Trestného poriadku. Súd prvého stupňa podľa § 257 ods. 7 Trestného poriadku vyhlásenie obžalovaného o vine prijal s tým, že dokazovanie v rozsahu priznania nevykonal, vykonal len dokazovanie vo vzťahu k výroku o treste.
Okresný súd na základe vyhlásenia o vine uznal obžalovaného za vinného zo spáchania zločinu prevádzačstva podľa § 355 ods. 2 písm. a), ods. 3 písm. d) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. j) Trestného zákona na skutkovom a právnom základe podľa obžaloby, na čo boli splnené všetky zákonné podmienky. Keďže k vyhláseniu výroku o vine došlo po postupe podľa § 257 Trestného poriadku, výrok o vine nemôže byť predmetom revízie odvolacím súdom, a táto časť rozsudku nemohla byť a ani nebola odvolaním napadnutá.
Z listinných dôkazov vykonaných na hlavnom pojednávaní vyplýva, že obžalovaný nemá žiaden záznam v odpise registra trestov, ani v ústrednej evidencii priestupkov a nie je proti nemu vedené iné trestné stíhanie.
Odvolací súd konštatuje, že súd prvého stupňa v súlade s § 38 ods. 2 Trestného zákona zisťoval pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich a priťažujúcich okolností a správne zistil poľahčujúce okolnosti podľa § 36 písm. j), písm. l), písm. n) Trestného zákona, t.j. že obžalovaný viedol pred spáchaním trestného činu riadny život, že sa k trestnému činu priznal a jeho spáchanie úprimne oľutoval a že napomáhal pri objasňovaní trestnej činnosti. Priznanie poľahčujúcich okolností podľa § 36 písm. j), písm. l) Trestného zákona vyplýva z vykonaného dokazovania, a toto nebolo ani žiadnou zo strán spochybnené. Prokuratúra vzniesla výhradu k priznaniu poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. n) Trestného zákona. Odvolací súd k tomu uvádza, že súd prvého stupňa priznanie tejto poľahčujúcej okolnosti naviazal na obhajcom avizovanú pomoc obžalovaného maďarským policajným orgánom, vychádzajúc pritom práve zo záverečnej reči obhajcu. Túto okolnosť avšak súd prvého stupňa nijako neverifikoval a na objasnenie tejto okolnosti ani nevykonal žiadne dokazovanie, a preto bolo rozhodnutie súdu prvého stupňa v tejto časti nepreskúmateľné. Z dokazovania doplneného odvolacím súdom vyplýva, že obžalovaný bol, na základe požiadavky maďarskej polície, operatívne vyťažovaný k poznatkom o jednotlivých podozrivých osobách spájaných s nelegálnou migráciou v Maďarsku, avšak bez relevantného efektu pre maďarské orgány. Aj napriek tomu, že poznatky obžalovaného neboli pre maďarskú políciu použiteľné, je potrebné
uviesť, že obžalovaný mal záujem spolupracovať aj s maďarskými policajnými orgánmi, keďže bol ochotný poskytnúť všetky informácie o dopytovaných osobách. Obžalovaný napomáhal aj slovenským orgánom činným v trestnom konaní, keď v podrobnej výpovedi ozrejmil priebeh trestnej činnosti, poskytol informácie o osobe, ktorá ho naviedla na spáchanie trestného činu, popísal spôsob komunikácie, či prijímania inštrukcií, ozrejmil aj svoju motiváciu a vyjadril sa aj k svojím osobným pomerom. Súčasne treba uviesť, že obžalovaný už v prípravnom konaní podrobne popísal, ako mu Turek menom F. v reštaurácii v Budapešti ponúkol, že či si prevozom migrantov do Talianska nechce zarobiť 100,-eur za prevezenú osobu, s čím súhlasil, keďže sa mu to zdalo výhodné aj z toho dôvodu, že by sa aj on sám dostal do Talianska. Popísal ako mu F. zabezpečil vozidlo a aj to, ako mu dal zálohu 100,-eur na pohonné hmoty. Je nepochybné, že takýto postoj obžalovaného napomohol objasneniu trestnej činnosti a je kvalitatívne na inej úrovni, ako simplexné priznanie a oľutovanie trestnej činnosti obžalovaným. Odvolací súd preto dospel k záveru, že takýto aktívny prístup obžalovaného je potrebné pretaviť aj do prisúdenia ďalšej poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. n) Trestného zákona.
Nakoľko u obžalovaného nebola daná žiadna priťažujúca okolnosť podľa § 37 Trestného zákona, prevažuje počet poľahčujúcich okolností nad priťažujúcimi v pomere 3:0. Z tohto dôvodu bolo potrebné, podľa § 38 ods. 3 Trestného zákona, znížiť hornú hranicu trestnej sadzby uvedenej v § 355 ods. 3 Trestného zákona (7 až 10 rokov) o jednu tretinu a trest ukladať v trestnej sadzbe 7 rokov až 9 rokov.
Aj upravená trestná sadzba v rozsahu 7 až 9 rokov je prísna a zreteľne odzrkadľuje zámer štátu na striktnom potieraní nelegálne migrácie. Uloženie trestu, hoci aj na samej spodnej hranici trestnej sadzby, je však aj podľa odvolacieho súdu nenáležité, a preto sa pri ukladaní trestu odvolací súd zameral na zákonné možnosti eliminácie prísnosti účinného zákona.
Pri úvahách o druhu a výmere trestu odvolací súd úvodom uvádza, že súd prvého stupňa nevysvetlil svoj postoj pre použitie § 39 ods. 1 Trestného zákona. Aj keď je aplikácia § 39 ods. 1, ods. 3 písm. d) Trestného zákona z vecného hľadiska správna a osvojil si ju aj odvolací súd, argumentačná rovina súdu prvého stupňa bola postavená výlučne na tom, že ukladanie trestu v zákonnej trestnej sadzbe, resp. aj použitie § 39 ods. 4 Trestného zákona, by bolo pre obžalovaného neprimerane prísne. Vše obsiahla argumentácia o prílišnej prísnosti trestnej sadzby pritom nedáva žiadnu odpoveď na existenciu mimoriadnych a pozornosti hodných okolností. Ak súd mieni aplikovať postup podľa § 39 ods. 1 Trestného poriadku, musí nielen identifikované špecifické okolnosti prípadu, alebo okolnosti týkajúce sa páchateľa, ale tieto okolnosti musia byť navyše takej kvality, aby odôvodňovali takýto jedinečný postup.
Okolnosťami prípadu sú všetky skutočnosti, ktoré majú vplyv na posúdenie povahy, charakteru a závažnosti trestného činu, vrátane možnosti nápravy páchateľa. Mimoriadne zníženie trestu odňatia slobody možno odôvodniť aj okolnosťami, ktoré sú znakom príslušnej skutkovej podstaty trestného činu, pokiaľ ich význam alebo intenzita, ktorou boli naplnené, výraznejšie vybočujú z obvyklých prípadov takýchto trestných činov, a preto odôvodňujú zhovievavejší prístup pri ukladaní trestu. Okolnosťami prípadu však môžu byť aj také okolnosti, ktoré nie sú nevyhnutnou súčasťou príslušnej skutkovej podstaty, pokiaľ sa v danej kvalite a kvantite pravidelne nevyskytujú. Pod okolnosťami prípadu treba rozumieť napríklad skutočnosť, že sa páchateľ dopustil trestného činu v afekte, úzkosti, strachu, ktoré mali pôvod mimo osoby páchateľa. Inými slovami, musí ísť o také okolnosti prípadu, ktoré sa vymykajú bežným a všeobecným okolnostiam prípadu. Výnimočnou okolnosťou však nie je miernejšia právna úprava okolitých štátov a nie je ňou ani vyhlásenie o vine obžalovaného.
Pomery páchateľa sa týkajú jeho osobnostného hodnotenia. Ide teda o okolnosti, ktoré charakterizujú osobu páchateľa ako objekt trestu, a tiež o okolnosti, pre ktoré je rovnaký trest pre rôznych páchateľov rôzne citeľný. Ich význam pre mimoriadne zníženie trestu odňatia slobody sa zhodnotí podobne ako význam okolností prípadu. Z hľadiska tohto ustanovenia sa vyžaduje, aby išlo o pomery takého charakteru, z ktorých je zjavné, že trest odňatia slobody uložený v rámci zákonnej trestnej sadzby, by páchateľ pociťoval podstatne citeľnejšie ako iní páchatelia. V podstate sa hodnotia rodinné a osobné pomery, ktoré existujú v čase rozhodovania o treste (napr. majetkové pomery páchateľa, jeho zdravotný stav, zdravotný stav jeho rodiny, starostlivosť o početnú rodinu a pod.). Za pomery páchateľa odôvodňujúce postup podľa tohto ustanovenia, možno považovať viac významných poľahčujúcich okolností pri nedostatku priťažujúcich okolností, vážnu chorobu páchateľa, závislosť mnohopočetnej rodiny páchateľa od jeho zárobku, stav zmenšenej príčetnosti páchateľa, ak nie je možný iný zákonný postup a pod.
Z výpovede obžalovaného vyplynulo, že dôvodom jeho odchodu z Pakistanu do Európy boli ťaživé majetkové pomery a neschopnosť obžalovaného sanovať potreby svojej rodiny, a to napriek tomu, že mal obchod s obuvou, a teda bol pracovne a zárobkovo činný. Predajom svojho obchodu a pozemku si obžalovaný zabezpečil finančné prostriedky na cestu do Európy. Mal zámer dostať sa do Talianska, kde chcel pracovať a zarobené peniaze chcel posielať na živobytie svojej rodine. Je nepochybné, že ťaživé okolnosti v Pakistane prinútili obžalovaného hľadať iných spôsob obživy svojej rodiny. Práve zárobková pracovná činnosť mala byť zdrojom jeho príjmu, ktorý chcel obžalovaný posielať svojej rodine do Pakistanu. Obžalovaný bol sám nelegálnym migrantom, ktorý sa neoprávnene ocitol na území Maďarska a kde bol nestotožnenými osobami zneužitý na spáchanie trestného činu. Obžalovaný pritom sám veľa investoval do svojej cesty a motívom spáchania trestnej činnosti nebol prioritne zárobok z prevádzačstva, ale jeho záujem dostať sa do cieľovej krajiny - Talianska. Jeho zapojenie do trestnej činnosti bolo skôr vecou náhody, keďže mal vodičský preukaz, čo mu umožňovalo viesť motorové vozidlá, a teda aj prevážať iných migrantov. Jednou z príčin, prečo sa obžalovaný dopustil trestnej činnosti, bola aj jeho simplexnsoť, a teda jeho zneužiteľnosť a ľahká ovplyvniteľnosť, ktorú mal možnosť pozorovať aj odvolací súd na verejnom zasadnutí. Obžalovaný má ukončené iba základné vzdelanie, pochádza z inej kultúry a v jeho osobe je možné badať ľahostajný prístup k možným následkom. Len príkladom odvolací súd uvádza, že obžalovanému bolo povedané, že má prevádzané osoby odviezť do Talianska, čomu sa potešil, keďže aj on mal namierené do rovnakej krajiny, avšak neprišlo mu nijako podozrivé, že z Maďarska bol poslaný iným smerom, teda na Slovensko. Obžalovaný uviazol v cudzej krajine a pod tlakom dosiahnutia úspechu prijal aj nezmyselnú prevádzačskú rolu. Napriek tomu odvolací súd vnímal obžalovaného ako jedného zo zneužitých migrantov, ktorý bol oslovený iným prevádzačom a ktorý obžalovanému zorganizoval nelegálny prevoz a v podstate ho zneužil, využijúc jeho vodičské oprávnenie. To, že samotný prevoz bol vysoko rizikový, odhaliteľný, ale aj nebezpečný a neuvážený, osobitne s ohľadom na počet osôb v preťaženom osobnom motorovom vozidle, poukazuje nielen na ľahkovážnosť obžalovaného, ale aj na marazmus celého organizovaného prevádzačstva, ktoré je zacielené jedine na zisk, bez ohľadu na výsledok. Obžalovaný, ako osoba fyzicky prevážajúca iných migrantov je nepochybne páchateľom skutku, ale súčasne je jeho obeťou. Sľúbený zárobok vo výške 100,-eur za prevezenú osobu nebol navyše s ohľadom na riziko nijako finančne motivujúcim, a preto možno uzavrieť, že prioritou obžalovaného nebolo finančne profitovať z prevádzačstva, ale dostať sa do Talianska, čo ho odlišuje od ostatných prevádzačov, ktorých jediným cieľom je finančný benefit.
Tieto uvádzané eventuality poukazujú nielen na výnimočnosť okolností prípadu, ale aj na pomery páchateľa, ktoré oprávňujú mimoriadne zníženie trestu pod spodnú hranicu trestnej sadzby, postupom podľa § 39 ods. 1, ods. 3 písm. d) Trestného zákona. Odvolací súd takýto postup pritom uprednostni pred aplikáciou § 39 ods. 4 Trestného zákona, kedy by bolo možné ukladať trest znížený o jednu tretinu pod dolnú hranicu, pretože aj trest uložený na takejto spodnej hranici trestnej sadzby, by nedostatočne reflektoval skutkové okolnosti prípadu a nezohľadňoval by okolnosti na strane obžalovaného.
Nakoľko teda aj odvolací súd zistil výnimočné okolnosti prípadu v zmysle § 39 ods. 1, ods. 3 písm. d) Trestného zákona, uložil obžalovanému trest odňatia slobody na spodnej hranici upravenej trestnej sadzby, teda v rozsahu 2 roky. Trest odňatia slobody v takejto výmere zohľadňuje jednak závažnosť posudzovaného zločinu a súčasne postačí na naplnenie účelu trestu vyjadreného v § 34 ods. 1 Trestného zákona. Zároveň korešponduje i s možnosťami nápravy obžalovaného, odzrkadľuje požiadavky individuálnej aj generálnej prevencie a dostatočne vyjadruje aj morálne odsúdenie páchateľa. Pri úvahách o forme výkonu trestu odňatia slobody odvolací súd prihliadal na to, že nelegálna migrácia v súčasnosti predstavuje širokospektrálny problém v rámci Schengenského priestoru, ktorý otvára široké možnosti pre odplatné napomáhanie k nedovolenému prekročeniu štátnych hraníc vo veľkých rozmeroch, čo je nežiaduci a negatívny jav tak vo vzťahu k členským štátom Európskej únie a ich občanom, nesúcim riziká spojené s nekontrolovaným prílevom migrantov, ale aj vo vzťahu k samotným migrantom, ktorí sú spravidla nielen obeťami nepriaznivej situácie v domovskej krajine, ale aj zdrojom značného nelegálneho príjmu prevádzačov, či ich bezohľadného zaobchádzania s prevádzanými osobami. Tieto úvahy viedli odvolací súd k tomu, že podmienečný odklad výkonu trestu odňatia slobody by bol popretím účelu ukladanej sankcie. Účel trestu odňatia slobody bude zabezpečený jedine jeho nepodmienečným výkonom, nakoľko iba nútené obmedzenie osobnej slobody obžalovaného súčasne naplní aj účel generálnej prevencie, ktorá má odradiť iné osoby od páchania podobných trestných činov. Nakoľko obžalovaný nebol vo výkone trestu odňatia slobody pre úmyselný trestný čin, odvolací súd
prevzal do svojho rozhodnutia výrok napadnutého rozsudku o zaradení obžalovaného do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
Pre naplnenie účelu trestu uložil odvolací súd aj trest vyhostenia z územia Slovenskej republiky, nakoľko na to boli splnené nielen zákonné podmienky, ale súčasne týmto trestom štát vyjadruje negatívny postoj k páchateľom tohto druhu trestnej činnosti a súčasne im na určený čas zamedzí právo vstupu na územie Slovenskej republiky. Uloženie tohto trestu popri nepodmienečnom treste odňatia slobody, nie je duplicitným, či neprimerane prísnym potrestaním páchateľa, ale je prostriedkom štátu na účinnú elimináciu nežiadúcich osôb.
Z týchto dôvodov odvolací súd podľa § 321 ods. 1 písm. e) Trestného poriadku zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o treste a sám vo veci rozhodol rozsudkom na podklade vykonaného dokazovania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je prípustný riadny opravný prostriedok.