Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

27C/296/2014

Potvrdené rozhodnutím 27Co/2/2020
„ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Záhumenskej a sudkýň JUDr. Ľubice Bajzovej a Mgr. Martiny Trnavskej v spore žalobkyne: F., proti žalovanému: N., o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, na odvolanie žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 11. októbra 2019, č.k. 27C/296/2014-276, takto rozhodol: Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e . Žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a ."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín v spore žalobkyne: F. E., rodená L., nar. XX.XX.XXXX, rodné číslo: XXXXXX/XXXX, trvale bytom J., J. J. XXX/X, zastúpená JUDr. Jánom Kanabom ml., advokátom so sídlom v Trenčíne, ul. J.Zemana 3141/101, proti žalovanému: N. E., rodený E., nar. XX.XX.XXXX, rodné číslo: XXXXXX/ XXXX, trvale bytom J., J. J. XXX/X, zastúpený zástupcom: URBÁNI & Partners s.r.o., so sídlom v Banskej Bystrici, ul. Skuteckého 17, o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, sudcom JUDr. Erikom Kačmárom, takto

rozhodol:

I. Súd bezpodielové spoluvlastníctvo žalobkyne a žalovaného v y p o r i a d a v a takto:

Do výlučného vlastníctva žalovaného súd p r i k a z u j e :

- rodinný dom so súpisným číslom XXX, postavený na pozemku parcela registra “C“ č. XXXX, zapísaný na liste vlastníctva č. XXX pre katastrálne územie J., obec J., okres Y.,

- pozemok parcela registra “C“ č. XXXX, záhrada o výmere XXX m2, zapísaný na liste vlastníctva č. XXX pre katastrálne územie J., obec J., okres Y.,

- pozemok parcela registra “C“ č. XXXX, zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX m2, zapísaný na liste vlastníctva č. XXX pre katastrálne územie J., obec J., okres Y..

II. Žalovaný j e p o v i n n ý titulom vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov zaplatiť žalobkyni sumu 37.897,70 eur, a to do 60 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku.

III. Žiadna zo strán n e m á p r á v o na náhradu trov tohto konania.

IV. Súd p r i z n á v a štátu právo na náhradu vzniknutých výdavkov v tomto konaní, ktoré sú mu povinné nahradiť žalobkyňa a žalovaný spoločne a nerozdielne v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Dňa 25.11.2014 bola Okresnému súdu Trenčín doručená žaloba žalobkyne, ktorou sa domáha, aby súd vyporiadal bezpodielové spoluvlastníctvo manželov, sporových strán, ďalej uvádzané aj ako „BSM“. V rámci tohto vyporiadania navrhla, aby súd prikázal do výlučného vlastníctva žalobkyne nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX pre katastrálne územie J., obec J., okres Y., a to rodinný dom so súpisným číslom XXX, postavený na pozemku parcela registra “C“ č. XXXX, zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX m2, pozemok parcela registra “C“ č. XXXX, záhrady o výmere XXX mX a pozemok parcela registra “C“ č. XXXX, zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX m2, ďalej aj ako „nehnuteľnosti“. Q. nehnuteľností navrhla vyporiadať aj G. k hnuteľným veciam, ktoré špecifikovala v čl. II žaloby prikázaním do jej výlučného vlastníctva s povinnosťou vyplatenia žalovaného 1 z hodnoty hnuteľných a nehnuteľných vecí. Pri určení výšky vyrovnacieho podielu navrhla, aby súd prihliadol na vynaloženie jej výlučných peňažných prostriedkov na spoločný majetok v sume 1.825,67 eur, ktoré získala darom od jej matky (v

sume 331,94 eur, t.j. 10.000 Sk a v sume 497,91 eur t.j. 15.000 Sk), a ktoré mala na vkladnej knižke pred uzatvorením manželstva v sume 995,82 eur, t.j. 30.000 Sk.

2. Túto žalobu odôvodnila stručne tým, že rozsudkom Okresného súdu Trenčín sp.zn. , ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 22.09.2014 bolo manželstvo účastníkov konania rozvedené, čím zaniklo ich bezpodielové spoluvlastníctvo. Počas trvania manželstva spolu nadobudli hnuteľné veci a nehnuteľnosti, pričom pokus o mimosúdne vyporiadanie BSM so žalovaným dohodou bol neúspešný. Hodnotu vecí patriacich do BSM navrhla zistiť znaleckým dokazovaním.

3.1 Na doručenú žalobu reagoval žalovaný udelením plnej moci právnemu zástupcovi. K žalobe sa osobitne písomne nevyjadril. Po vypracovaní znaleckého posudku zo dňa 01.04.2016 ustanovenou znalkyňou Ing. G. G., znalkyňou z odboru stavebníctvo, odvetvie odhad hodnoty nehnuteľností, doručil súdu písomné vyjadrenie k žalobe, v ktorom uviedol najmä to, že popiera existenciu darov, resp. vlastných peňažných prostriedkov tvrdených žalobkyňou v žalobe, ktorý mali byť použité na nehnuteľnosti, pretože nebol predložený žiadny relevantný dôkaz preukazujúci ich opodstatnené uplatnenie. Žalovaný so žalobou v časti nadobudnutia nehnuteľností a spôsobom ich vyporiadania kategoricky nesúhlasí. Žalovaný má zriadenú živnosť s predmetom podnikania - stolárstvo, dokončovacie stavebné práce pri realizácii exteriérov a interiérov a taktiež prípravné práce k realizácii stavieb. Od roku 2008 má miesto podnikania na adrese Nová J. XXX/X, ktoré je jeho trvalým pobytom. Výrazne sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie nehnuteľností aj tým, že svojpomocne v minulosti realizoval celú prístavbu rodinného domu, hospodársku budovu, ako aj zrealizoval všetky drevené interiérové časti domu (nábytková stena, kuchynská linka). Žalovaný má zriadenú dielňu v hospodárskej časti domu. Má väzbu k nehnuteľnostiam z dôvodu ich dlhodobého obývania, ale aj z dôvodu, že sa výraznou mierou zaslúžil o ich zveľaďovanie a dokonca celý svoj pracovný čas trávi v dielni, resp. hospodárskej budove, ktorá je súčasťou nehnuteľností. Dlhodobo vykonáva svoju živnosť, ktorá bola jediným príjmom spoločnej rodiny. Žalobkyňa dlhodobo nepracuje a s určitými výnimkami nepracovala z dôvodu značného požívania alkoholických nápojov. Z tohto dôvodu došlo k narušeniu rodinných vzťahov s dcérou S. E. a synom F. E.. Žalobkyňa má dlhodobo vážnu známosť (priateľa), ktorý má zabezpečené vlastné bývanie. Má tak zabezpečené alternatívne bývanie v prípade, ak súd v celosti prikáže žalovanému nehnuteľnosti. Žalobkyňa nedisponuje žiadnymi finančnými prostriedkami na vyplatenie 50 % hodnoty vyporiadavaných hnuteľných, resp. nehnuteľných vecí, nakoľko žalovaný je dlhodobo jediným živiteľom rodiny.

3.2 Podaním zo dňa 18.05.2017 doplnil písomné vyjadrenie tak, že žalobkyňa od roku 2000 bola v nepravidelných intervaloch konfrontovaná s protialkoholickými liečeniami, a ktorej aj od predmetného roku bol priznaný invalidný dôchodok vo výške cca. 120 Eur mesačne. Finančné potreby rodiny, ako celku zabezpečoval od roku 2000 takmer výlučne žalovaný. Žalovaný pracoval 28 rokov ako zamestnanec PD I. J.. Žalobkyňa sa v minulosti o maloleté deti riadne starala iba do predškolského veku, nakoľko neskôr mala problémy s alkoholom v dôsledku čoho výraznú pomoc žalovanému o maloleté deti poskytovala mama žalobkyne. Žalovaný z dôvodu manuálnej zručnosti a svojej šikovnosti, sa zaslúžil o vybudovanie, udržanie a zveľaďovanie nehnuteľností ako celku. Žalovaný svojou tvrdou prácou zabezpečil pokládku zámkovej dlažby pri nehnuteľnosti, každoročné narezanie drevnej hmoty na kúrenie, ručné vyhotovenie všetkých drevených interiérových a vstupných dverí a všetkých drevených okien v interiéri a na obvode celej nehnuteľnosti, vyrobenie dreveného plotu ohraničujúceho pozemok okolo nehnuteľnosti, vyrobenie a stavba voliéry pre výbeh sliepok, zabezpečenie a výroba drevených okenných rámov, okeníc a okrasných vstupných dverí do nehnuteľnosti, zabezpečenie a výroba celého interiérového nábytku v nehnuteľnosti (skrine, šatníkové skrine, policové zostavy, nábytok v obývačke), vyrobenie drevených vešiakových zostáv s taburetkami, zabezpečenie obkladu na fasádu nehnuteľnosti, zabezpečenie a výroba drevenej kuchynskej linky, zabezpečenie a výroba okrasných drevených interiérových prvkov v nehnuteľnosti, dreveného stola v obývačke, drevených rebrín, vstupných drevených schodov z bočného vchodu do nehnuteľnosti, zabezpečenie strechy na nehnuteľnosti a svojpomocné zhotovenie celej nehnuteľnosti. Prínos žalovaného a skutočnosť, kto sa zaslúžil a nadobudnutie a udržanie spoločných vecí je zo strany žalovaného nespochybniteľný a značný. Žalovaná nepreukázala rodinný prínos a finančný prínos, keďže od roku 2000 je poberateľku invalidného dôchodku. Žalovaný bol dlhodobo jediným živiteľom rodiny a aj ním do súčasnosti je. Žalobkyňa vyplatenie vyrovnacieho podielu podmieňuje predajom nehnuteľnosti jej priateľa, ktorého finančné prostriedky z predaja použije na vyplatenie vyrovnacieho podielu v prospech žalovaného. Postup je v danom prípade právne nemožný, neprijateľný a neprístupný, nakoľko dôjde k ohrozeniu

celej nadobudnutej nehnuteľnosti. Pre rozhodnutie o tom, komu bude spoločná nehnuteľnosť prikázaná, treba skúmať, akou mierou sa manželia pričinili o jej nadobudnutie, a aj na ich solventnosť v súvislosti s povinnosťou vyplatenia podielu druhému účastníkovi. Nehnuteľnosť finančne zabezpečoval žalovaný, a to v podobe stavebného materiálu, komponentov na výrobu dreveného interiéru a celého obhospodarovania. Syn sporových strán F. E. investoval do prístavby rodinného domu za účelom následného bývania s manželkou a maloletým dieťaťom. Z dôvodu pretrvávajúcich problémov s alkoholom žalobkyne, musel syn spolu s rodinou trvalo opustiť prístavbu k nehnuteľnosti. Žalovaný platil všetky dodávky energií a celú réžiu nehnuteľnosti od roku 2000. Tvrdenie o citovej väzby žalobkyne k nehnuteľnostiam je účelové, nakoľko sama žalobkyňa na súdnom pojednávaní dňa 10.05.2017, ako aj v rámci rozvodového konania uviedla, že so súčasným priateľom žije takmer 8 rokov a v jeho nehnuteľnosti aj prespáva. Ďalším paradoxom je aj skutočnosť, že žalobkyňa od rozvodu žije premenlivo v jednej domácnosti v nehnuteľnosti so žalovaným a to aj napriek tomu, že má vybudovanú domácnosť s priateľom v jeho nehnuteľnosti a taktiež u svojej mamy, ktorá je podielovou spoluvlastníčkou o veľkosti podielu 1/2 k celku rodinného domu so súpisným číslom XXX v k.ú. J.. Je zrejmé, že žalobkyňa má v súčasnosti zabezpečené tri samostatné domácnosti, ktoré aktívne využíva, nakoľko žalovaný nemá žiadne iné alternatívne bývanie.

4.1 Za účelom rozhodnutia o žalobe súd nariadil pojednávania a vykonal dokazovanie výsluchom sporových strán, výsluchom svedkov, a to D. E., S. G., F. E., X. O. a S. L. a oboznámením sa s listinnými dôkazmi a to: č. l. 6 rozsudok Okresného súdu Trenčín, sp. zn. , č. l. 37 č. 10/2016, č. l. 110 lekárska správa - nález z 03.05.2017, č. l. 119-143 fotografie zachytávajúce interiér a exteriér nehnuteľnosti vrátane priľahlého pozemku, č. l. 145 živnostenský list, č. l. 146 živnostenský list, č. l. 147 živnostenský list, č. l. 148 čestné prehlásenie, č. l. 149 čestné prehlásenie, z prílohovej obálky č. l. 173 dohoda zo dňa 13.06.2017, potvrdenie SLSP, a.s. z 09.06.2017, rozkaz OÚ Trenčín z 28.11.2014, z prílohovej obálky č. l. 174 4 ks fotografií, správa o vyšetrení zo dňa 08.07.2019, vyhlásenie Lukáša Masára zo dňa 10.07.2019, LV č. 73 pre katastrálne územie Dobrá, čestné prehlásenie Mateja Baláža a Janky Gyorgy. Takisto bol v rámci dokazovania podaný aj znalecký posudok č. 10/2016 zo dňa 01.04.2016 ustanovenej znalkyne Ing. Barbory Brezovskej, znalkyne z odboru stavebníctvo, odvetvie odhad hodnoty nehnuteľností.

4.2 Po vykonanom dokazovaní právny zástupca žalobkyne uviedol, že žalobkyňa navrhuje, aby súd vyporiadal BSM tak, že predmetné nehnuteľnosti prikáže do výlučného vlastníctva žalobkyne s povinnosťou výplaty žalovaného v sume 37.350 eur a to s poukazom na skutočnosť, že hodnota nehnuteľností bola zistená znaleckým posudkom a zároveň by bola dodržaná rovnosť podielov sporových strán. V zmysle dohody sporových strán v priebehu konania žalobkyňa netrvá na vyporiadaní hnuteľných vecí, nakoľko strany sa dohodli, že si ponechajú tieto veci podľa toho, ako ich kto užíva. Pre prikázanie nehnuteľností žalobkyni sú dané viaceré dôvody a to najmä citová väzba žalobkyne k domu, nakoľko v blízkosti celý život vyrastala a bývala tam celý život. V súčasnosti v susedstve žije jej matka, s ktorou majú silný citový vzťah a v budúcnosti sa chce žalobkyňa o svoju matku starať a byť jej nablízku. Ďalším dôvodom je zlé správanie sa žalovaného k rodine v minulosti, pričom nenadobudol pocit, že by žalovaný chcel naďalej zotrvať v predmetnom dome alebo vec vyriešiť mimosúdne. Ďalším dôvodom sú zdravotné komplikácie a zdravotný stav žalobkyne, ktoré sú spôsobené tiež silnou väzbou na predmetný rodinný dom. Boli oboznamované lekárske správy, ktoré vedú k záveru, že by mohla mať psychické problémy, ak by musela z predmetnej nehnuteľnosti odísť. Súd by mal prihliadnuť aj na násilné správanie žalovaného v predmetnej nehnuteľnosti, kedy bol policajtmi aj vykázaný na niekoľko dní a bola mu uložená aj pokuta za spáchanie priestupku proti občianskemu spolunažívaniu. Nakoniec je tu aj ten dôvod, že žalovaný na rozdiel od žalobkyne nepreukázal, že je schopný vyplatiť žalobkyňu, v prípade, že by mu bol dom prikázaný. Aj z posledného vyjadrenia jeho právneho zástupcu vyplýva, že žalovaný peniaze nemá a s výplatou mu má pomôcť ich syn. Teda bol by problém aj pre prípadnú vykonateľnosť povinnosti výplaty.

4.3 Na základe vykonaného dokazovania a na základe skutočností, ktoré neboli medzi sporovými stranami sporné, súd zistil pre rozhodnutie o žalobe podstatný skutkový stav, na ktorý aplikoval citované ustanovenia právnych predpisov a vec následne právne posúdil.

4.4 Sporové strany boli manželmi od 05.10.1985, pričom ich manželstvo bolo rozvedené rozsudkom tunajšieho súdu sp.zn. z 28.08.2014, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 22.09.2014. Počas tohto manželstva nadobudli do ich BSM predmetné nehnuteľnosti v katastrálnom území

Nemšová. Ich hodnota bola v konaní ustanovená znalkyňou Ing. Barborou Brezovskou v znaleckom posudku č. 10/2016 zo dňa 01.04.2016 v sume 74.700 eur, pričom počas konania nebola táto znalecky zistená hodnota žiadnou sporovou stranou spochybnená. Pri vzájomných návrhoch na súdne rozhodnutie z neho sporové strany vychádzali. Nehnuteľnosti slúžia na bývanie obom sporovým stranám, teda predstavujú obydlie oboch strán. Nehnuteľnosti zakúpili v roku 1987, pričom rodinný dom zrekonštruovali v rokoch 1987 až 1996.

4.5 Z výsluchov sporových strán vyplýva, že žalobkyňa je od 01.02.2000 na invalidnom dôchodku, pričom po tomto období pracovala čiastočne a nepravidelne, napr. ako upratovačka po 4 hodiny a ako pomocná sila v kuchyni. V minulosti sa liečila zo závislosti na alkohole, pričom v súčasnosti po dobu 19 rokov abstinuje. Problémy so závislosťou na alkohole trvali dva roky aj s liečením. Jej príjem pozostáva z invalidného dôchodku, pričom aktuálne je jeho výška 144,50 eur mesačne. Žije v partnerskom vzťahu s priateľom X. O., ktorý je väčšinovým spoluvlastníkom staršieho rodinného domu v Y. Y., v časti O. (veľkosť spoluvlastníckeho podielu je X/X k celku). Jej zdravotný stav je poznačený zhoršeným psychickým stavom, depresiami. Žalovaný je živnostníkom. Podniká s predmetom podnikania Stolárstvo, Prípravné práce k realizácii stavby a Dokončovacie stavebné práce pri realizácii exteriérov a interiérov. Počas manželstva pracoval 28 rokov ako zamestnanec PD Vlára Nemšová, a to v období od 01.09.1987 do 31.05.2007. Popri pracovnom pomere zabezpečoval príjem aj prijímaním zákaziek od klientov ako stolár. Platí daň z predmetných nehnuteľností, pričom po rozvode manželstva mu prispieva žalobkyňa sumou 10 eur na elektrinu. Žalobkyňa je ako ZŤP oslobodená od platenia dane. Žalobkyňa na zimu zabezpečila časť potrebného dreva na kúrenie, ktoré sa spálilo. Drevo na kúrenie zakúpil aj žalovaný, spolu so synom. Vybavenie dielne si môže žalovaný podľa jeho vyjadrenia preniesť inde. Z výsluchu žalovaného a zároveň aj tvrdenia žalobkyne vyplýva, že žalobkyňa použila sumu 18.000 Sk, ktorú mala na vkladnej knižke pred uzatvorením manželstva a sumu 15.000 Sk, ktorú získala darom od svojej matky, na kúpu nehnuteľností, resp. na stavbu prístavby rodinného domu.

4.6 Z výsluchu svedkyne Emílie Horečnej súd zistil, že žalovaného považuje za pracovitého človeka, ktorý robil po celý život. Pracoval na rekonštrukcii domu aj po nociach so svojim bratom a švagrom, ktorý už nežije. O jeho podnikateľskej činnosti nevie. Žalobkyňa sa starala o deti do ich predškolského veku a potom čo začala mať problémy s alkoholom, pomáhala matka žalobkyne.

4.7 Z výsluchu svedka Mareka Bučka súd nezistil žiadnu skutočnosť, významnú pre rozhodnutie súdu. Vo výpovedi popísal to ako vnímal spolužitie sporových strán a uviedol svoj pohľad na nich a na ich prácu. Žalovaného charakterizoval ako odborníka, žalobkyňu vníma ako citlivú a dobrosrdečnú osobu, ktorá má vzťah k zvieratám. Žalovaný vyrába výrobky v stolárskej dielni v dome pre seba a pre kamarátov.

4.8 Z výsluchu svedka Ivana Habánka, syna sporových strán, súd zistil, že zo strany žalobkyne pociťoval postupom času agresiu a psychický nátlak, ktorý vyústil do jeho odsťahovania sa s manželkou zo spoločnej domácnosti, ktorú mali dovtedy s rodičmi. Má lepší vzťah s otcom, aj keď v minulosti nebol najlepší. Žalobkyni zazlieva jej správanie a spôsob výchovy. Žalovaný sa staral o nadobudnutie a udržanie spoločného majetku. Svedok osobne do rekonštrukcie rodinného domu investoval 15.000 až 20.000 eur. V minulosti žiadal žalobkyňu, aby na neho prepísala časť rodinného domu, pretože chcel mať istotu, keď do neho toľko investoval. Žalobkyňa mu však nevyhovela.

4.9 Z výsluchu svedkyne Margity Zahorcovej, matky žalobkyne súd zistil, že býva v blízkosti sporových strán, pričom ich oddeľujú dva domy. So žalobkyňou sa navštevujú. Žalobkyňa má aj v súčasnosti psychické problémy, a to depresie. Vyrastala v jej dome, teda dome matky a celý život inde nežila. Keď bývala u priateľa, tak iba na krátko, trvalo tam nežila. Žalovaný robí zle. Stalo sa aj to, že žalovaný pred jej dom zhodil zdochnuté sliepky a povedal také čosi, aby si to zožrali. Pred chalupou asi pred dvomi rokmi narobil bordel, aby zamedzil prístup priateľovi žalobkyne k domu. Potom sa im vyhrážal vystrieľaním. Žalobkyňa chová doma vtákov, už 20 rokov abstinuje. Pila, pretože jej žalovaný robil zle. Pili obaja, ale dcéra prestala piť. Žalovaného vídava málo, väčšinou na bicykli. Žalovaný má v chalupe stolársku dielňu, pričom robí so susedom strechy.

4.10 Z výsluchu svedka Lubomira Drnzika, priateľa žalobkyne, súd zistil, že k žalovanému má negatívny vzťah, so žalobkyňou sú priatelia už 10 rokov. Vzťah žalobkyne k domu, v ktorom žije je silný, je naň naviazaná. Aj keď bola na pár dní u neho v Y. Y., po pár dňoch už chcela ísť domov, a to napríklad aj počas noci. Jej vzťah k matke je pozitívny, jedna druhú potrebuje. Keď je žalobkyni zle, ide za mamou, ktorej

treba, vzhľadom na jej vek, už pomáhať. Plánuje sa so žalobkyňou zosobášiť a ísť bývať do jej domu, v ktorom teraz žalobkyňa býva. On vlastní starší rodinný dom v Trenčianskej Y., v časti Dobrá, pričom má zohnaného kupujúceho na prípadný predaj domu, ak by sa presťahovali. Aktuálne sú dohodnutí na kúpnej cene 55.000 eur. Má vedomosť o tom, že žalobkyňa má nasporené na vlastnom účte v SLSP a.s. 45.000 eur. Peniaze sú pripravené na výplatu žalovaného. Čo sa týka dielne v dome, vie, že žalovaný tam dielňu má, avšak detailne ju nepozná. Vie o ňom, že je živnostníkom, avšak prevádzku v predmetnom dome nemá. Pracuje spolu so susedom, s ktorým robia strechy. Má vedomosť o tom, že žalovaný bol vykázaný z predmetnej chalupy asi kvôli násiliu, presne nevie. Nakoniec bol policajtmi prepustený, s tým, že sa bude zdržiavať mimo domu, avšak doma sa zdržiava a robí zle.

4.11 Z lekárskej správy MUDr. Andrey Ševčíkovej zo dňa 03.05.2017 na č.l. 110 spisu vyplýva, že žalobkyňa abstinuje 17 rokov, je sledovaná viac rokov pre depresívnu poruchu, posttraumatickú stresovú poruchu, posledné roky v popredí stredne ťažká až ťažká depresívna porucha aj s panickými stavmi. Veľmi ťažko toleruje zmeny. Tento zdravotný stav vyplýva aj z listinného dôkazu na č.l. 272 z 08.07.2019.

4.12 Z potvrdenia SLSP a.s. zo dňa 09.06.2017 vyplýva, že žalobkyňa je majiteľkou účtu č. N XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, na ktorom bol k XX.XX.XXXX zostatok 45.000 eur.

4.13 Žalobkyňa v žalobe tvrdila, že na spoločný majetok vynaložila z jej výlučných peňažných prostriedkov sumu 1.825,67 eur, ktoré získala darom od jej matky (v sume 331,94 eur, t.j. 10.000 Sk a v sume 497,91 eur t.j. 15.000 Sk), a ktoré mala na vkladnej knižke pred uzatvorením manželstva v sume 995,82 eur, t.j. 30.000 Sk. V neskoršom priebehu konania však ne tieto prostriedky nenavrhla prihliadať. Žalovaný ako vyplýva z bodu 4.5 tohto odôvodnenia vypovedal, že žalobkyňa použila sumu 18.000 Sk, ktorú mala na vkladnej knižke pred uzatvorením manželstva a sumu 15.000 Sk, ktorú získala darom od svojej matky, na kúpu nehnuteľností, resp. na stavbu prístavby rodinného domu. Vo zvyšnej časti poprel uvedené tvrdenie žalobkyne v žalobe. Žalobkyňa iné dôkazy o tejto ňou tvrdenej skutočnosti neoznačila a nepredložila. Preto má súd za preukázané to, že žalobkyňa použila vlastné peňažné prostriedky v sume 33.000 Sk na kúpu nehnuteľností, resp. na stavbu prístavby rodinného domu, teda na spoločný majetok patriaci do BSM.

4.14 Súd vykonal všetky dôkazy, ktoré boli v konečnom dôsledku navrhované. V priebehu konania žalovaný upustil od časti dovtedy navrhovaných dôkazov a v podaní jeho právneho zástupcu zo dňa 18.09.2019 uviedol, že žalovaný predložil súdu všetky potrebné dôkazy a má za to, že pre vydanie rozhodnutia vo veci je daný jednoznačný skutkový základ.

4.15 Medzi sporovými stranami masa BSM nebola sporná. V žalobe žiadala žalobkyňa vyporiadavať aj hnuteľné veci, pričom počas konania jej právny zástupca uviedol, že v zmysle dohody sporových strán v priebehu konania, žalobkyňa netrvá na vyporiadaní hnuteľných vecí, nakoľko strany sa dohodli, že si ponechajú tieto veci podľa toho, ako ich kto užíva. Aj z posledného vyjadrenia právneho zástupcu žalovaného zo dňa 18.09.2019 vyplýva, že žalovaný nenavrhuje vyporiadať hnuteľné veci, pričom dovtedy navrhoval prikázať hnuteľné veci žalovanému (nakoľko v navrhovanom výroku súdu dovtedy navrhoval vyplatiť žalobkyňu 1 z hodnoty hnuteľných vecí). Neaktuálnym sa tak stal postoj sporových strán z pojednávania konaného dňa 14.06.2017. Tento záver je s prihliadnutím na skutočnosť, že BSM zaniklo pred viac ako 5 rokmi a ide o opotrebiteľné hnuteľné veci racionálny a hospodárny pre sporové strany. Súd teda vyporiadaval iba predmetné nehnuteľnosti a posudzoval právo sporových strán na nimi tvrdené tzv. „vnosy“ do BSM, teda na to, že každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok.

5.1 Podľa v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka.

5.2 Podľa zánikom manželstva zanikne i bezpodielové spoluvlastníctvo manželov.

5.3 Podľa ak zanikne bezpodielové spoluvlastníctvo, vykoná sa vyporiadanie podľa zásad uvedených v .

5.4 Podľa pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké. Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok, a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok. Ďalej sa prihliadne predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z manželov staral o rodinu, a na to, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení miery pričinenia treba vziať tiež zreteľ na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti.

5.5 Podľa , dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Vierohodnosť každého vykonaného dôkazu môže byť spochybnená, ak zákon neustanovuje inak.

6.1 Na základe dokazovaním zisteného skutkového stavu a po aplikácii citovaných ustanovení právnych predpisov súd vec právne posúdil nasledovne:

6.2 V prvom rade je potrebné uviesť, že v konaní o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov nie je súd viazaný spôsobom vyporiadania, ktorý navrhujú bývalí manželia, pričom súd vyporiadava ten majetok patriaci do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ktorý v konaní uvedú, resp. navrhnú sporové strany.

6.3 Súd rozhodol o prikázaní nehnuteľností tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. O iných veciach patriacich do BSM nerozhodoval. Nevyporiadaval ani žiadne pasíva, pretože nie sú súčasťou BSM.

6.4 Medzi sporovými stranami bol spor predovšetkým ohľadne toho, komu majú byť nehnuteľnosti patriace do BSM prikázané. Pri tomto rozhodovaní bral súd do úvahy skutočnosti dané na oboch stranách sporu.

6.5 Pri žalobkyni vzal do úvahy nasledovné skutočnosti v jej prospech :

- nehnuteľnosti sa nachádzajú pri obydlí jej matky, teda pri rodičovskom dome žalobkyne, pričom z miesta, kde sa nachádzajú tieto nehnuteľnosti pochádza žalobkyňa a toto miesto tak tvorí jej bydlisko od narodenia,

- zhoršený zdravotný stav žalobkyne, ktorý je poznačený psychickým ochorením, depresívnou poruchou, posttraumatickou stresovou poruchou, ktoré sa prejavuje aj panickými stavmi, pričom veľmi ťažko toleruje zmeny,

- peňažné prostriedky na zakúpenie nehnuteľností za kúpnu cenu 47.700 Kčs pochádzali primárne od žalobkyne, pričom žalobkyňa disponovala pred uzavretím manželstva vlastnými peňažnými prostriedkami v sume 33.000 Kčs, použitých na kúpnu cenu, čo potvrdil vo svojom výsluchu aj samotný žalovaný,

- žalobkyňa preukázala, že disponuje peňažnými prostriedkami na vyplatenie žalovaného v sume 45.000 eur.

6.6 Pri žalovanom vzal do úvahy nasledovné skutočnosti v jeho prospech:

- žalovaný predovšetkým vlastnou prácou, teda svojpomocne vybudoval prístavbu k domu postaveného na pozemku s parc.č. 1702 a hospodársku budovu, vrátane drevených interiérových častí domu (nábytková stena v obývačke, stôl v obývačke, skrine, šatníkové skrine, vstupné drevené schody z bočného vchodu do nehnuteľnosti, policové zostavy, kuchynská linka, vstupné dvere, okná), zabezpečil pokládku zámkovej dlažby pri nehnuteľnostiach, vyrobil drevený plot ohraničujúci pozemok okolo nehnuteľností, voliéry pre výbeh sliepok, zabezpečil obklad na fasádu nehnuteľnosti,

- má v nehnuteľnostiach stolársku dielňu, ktorá súvisí s jeho prácou, ktorá je zdrojom jeho príjmu,

- žalovaný počas manželstva zabezpečoval stabilný a riadny finančný príjem pre rodinu, od roku 2000 zabezpečoval takmer výlučne finančné potreby rodiny, platil všetky dodávky energií a celú réžiu nehnuteľnosti od roku 2000, pričom žalobkyňa je od 01.02.2000 na invalidnom dôchodku, a je doposiaľ úspešne vyliečená zo závislosti od alkoholu,

- žalovaný nemá reálnu možnosť iného bývania.

6.7 Úvodom tejto časti odôvodnenia je potrebné uviesť, že súd má na zreteli, že na oboch stranách existujú „silné“ dôvody na prikázanie nehnuteľností či už jednej, alebo druhej strane sporu. Na strane žalobkyne je to predovšetkým jej zdravotný (psychický) stav a na strane žalovaného najmä jeho úsilie o nadobudnutie, uchovanie a zveľadenie spoločného majetku. Súd však za skutočnosti, ktoré naklonili misky váh na stranu žalovaného považuje to, že žalovaný na rozdiel od žalobkyne nemá inú možnosť bývania a takisto to, že to bol najmä on, kto sa svojím konaním pričinil o aktuálny stav nehnuteľností. Žalobkyňa má možnosť bývania u svojej matky alebo u svojho priateľa Lubomira Drnzika. Zmena obydlia u nej predstavuje reálnu možnosť, aj keď spojenú s ťažším psychickým zvládaním (čo je relevantnou, avšak sekundárnou okolnosťou). Súd z vykonaného dokazovania nezistil, že by žalovaný mal reálnu možnosť bývania inde. Kompenzáciou toho, že žalovaný sa vyššou mierou pričinil o uchovanie a zveľadenie spoločného majetku, nemôže byť tá okolnosť, že by sa žalobkyňa počas toho, ako žalovaný zabezpečoval príjem pre rodinu a zveľaďoval nehnuteľnosti, riadne starala o maloleté deti a o spoločnú domácnosť. Z vykonaného dokazovania totiž vyplynulo, že žalobkyňa mala dva roky problémy so závislosťou od alkoholu a po dlhšiu dobu je invalidnou bez riadneho a stabilného príjmu. Z výpovede syna sporových strán bolo zistené, že žalobkyni zazlieva jej správanie a spôsob výchovy, pričom podľa jeho názoru sa žalovaný staral o nadobudnutie a udržanie spoločného majetku. S dcérou žalobkyňa takisto nemá dobrý vzťah. Z výpovede svedkyne D. E. bolo zistené, že žalobkyňa sa starala o deti do ich predškolského veku a potom čo začala mať problémy s alkoholom, pomáhala najmä matka žalobkyne. Na neprospech žalobkyne v tejto otázke je aj tá skutočnosť, že počas trvania manželstva, resp. trvania BSM sa liečila z uvedenej závislosti na alkohole, pričom toto liečenie aj so závislosťou trvalo približne dva roky. Počas tohto obdobia bola ťarcha vedenia spoločnej domácnosti na žalovanom, ktorý jej bol v tom čase materiálnou oporou. Počas tohto obdobia dokázal žalovaný značnú časť peňazí aj ušetriť (malo ísť o približne sumu 120.000 korún). Ak žalobkyňa argumentovala citovou väzbou k predmetným nehnuteľnostiam, tak nepochybne k nim má citovú väzbu aj žalovaný, ako to tvrdil, keďže tieto nehnuteľnosti a ich interiér sám zveľaďoval a tvoria jeho bydlisko už niekoľko desaťročí.

6.8 Ako okolnosť, ktorá by negovala vyššie uvedený záver súdu o potrebe prikázania nehnuteľností vo výlučného vlastníctva žalovaného, nie je podľa názoru súdu skutočnosť, že žalovaný bol rozkazom Okresného úradu Trenčín uznaný za vinného pre spáchanie priestupku proti občianskemu spolunažívaniu zo dňa 11.10.2014, za to, že sa postavil pred priateľa žalobkyne X. O., ktorý pomáhal žalobkyni pri vození dreva do domu a povedal mu, že si nepraje, aby chodil do jeho rodinného domu a robil tam škodu, vysypal mu táčky s drevom a chytil ho za oblečenie pod krkom. Toto protiprávne konanie žalovaného nedosahuje takú výraznú intenzitu, aby mohlo privodiť iné rozhodnutie súdu.

6.9 Súd na doplnenie uvádza aj to, že sa javí ako nespravodlivé, ak žalobkyňa, ktorá je poberateľkou invalidného dôchodku vo výške 144,50 eur mesačne, počas manželstva nezabezpečovala pre potreby rodiny riadny a stabilný príjem a chod domácnosti zabezpečoval riadne zamestnaný žalovaný, poukazuje na jeho neschopnosť vyplatiť žalobkyňu. A to aj za situácie, že svoju solventnosť preukazuje žalobkyňa potvrdením banky, že je majiteľkou účtu, ktorého zostatok bol k 09.06.2017 vo výške 45.000 eur. Pôvod týchto peňažných prostriedkov žalobkyňa pritom bližšie neuviedla. Pritom s výplatou žalovaného jej mal podľa jej výpovede pomôcť jej priateľ, ktorý by predal dom, ktorý spoluvlastní. V takom prípade nemôže byť negatívom pre žalovaného, ak by mu s výplatou žalobkyne mal pomôcť ich spoločný syn, ktorý do rekonštrukcie nehnuteľností investoval svoje vlastné peniaze.

7. K výpočtu vyrovnacieho podielu.

7.1 Hodnota vecí patriacich do BSM, ktoré sú predmetom vyporiadania, je vo výške 74.700 eur. Z tohto majetku súd do výlučného vlastníctva žalovaného prikázal majetok v hodnote 74.700 eur a do výlučného vlastníctva žalobkynej v hodnote 0 eur.

7.2 Z vykonaného dokazovania má súd zistený tzv. „vnos“ žalobkyne na spoločný majetok (teda bola zistená pohľadávka žalobkyne na započítanie proti mase BSM), a to vo výške 33.000 Sk, resp. 33.000 Kčs, teda 1.095,40 eur. Preto od hodnoty masy BSM je potrebné odpočítať hodnotu tohto vnosu, teda od sumy 74.700 eur je potrebné odpočítať sumu 1.095,40 eur, čo je suma 73.604,60 eur.

7.3 Z vykonaného dokazovania nemá súd zistený žiadny „vnos“ žalovaného na spoločný majetok. Aj keď žalovaný v neskoršom štádiu konania tvrdil, že na zhodnotenie nehnuteľností použil 50.000 Sk,

ktoré získal ako dar od rodičov spolu s jeho súrodencami a 1.000 ATS ako dar od Ladislava Habánka, o čom predložil dve čestné prehlásenia z 17.05.2017, súd túto skutočnosť nemá za preukázanú žiadnym relevantným dôkazným prostriedkom. Za takýto súd nepovažuje čestné prehlásenia na č.l. 148 a 149 spisu. Za takýto relevantný dôkaz by bolo možné považovať výsluchy svedkov, ktorí sú podpísaní na týchto čestných prehláseniach (ktorí by vypovedali pod trestnoprávnymi následkami v prípade krivej výpovede), avšak takíto dôkaz navrhovaný nebol. Takisto súd dodáva, že v poslednom podaní adresovanom súdu žalovaný túto skutočnosť pri navrhovanom spôsobe rozhodnutia súdu ani neberie do úvahy.

7.4 Sporové strany netvrdili tzv. disparitu podielov, preto súd vychádzal z rovnosti vyrovnacích podielov sporových strán, pri ktorej má každý z nich právo na majetok v hodnote 36.802,30 eur. K podielu žalobkyne je však potrebné pripočítať jej vnos, čím konečná výška podielu žalobkyne na spoločnom majetku predstavuje sumu 37.897,70 eur a konečná výška podielu žalovaného na spoločnom majetku predstavuje sumu 36.802,30 eur. Súčet podielov sporových strán na majetku patriacom do BSM predstavuje celkovú hodnotu masy BSM v sume 74.700 eur.

7.5 Žalovaný však zo spoločného majetku patriaceho do BSM nadobudol majetok vo vyššej hodnote ako mu patrí, a to v sume 74.700 eur. Preto je žalovaný povinný zaplatiť žalobkyni vyrovnací podiel v sume 37.897,70 eur (74.700 eur - 36.802,30 eur).

7.6 Pri rozhodnutí súdu o splnení povinnosti žalovaného zaplatiť žalobkyni vyrovnací podiel v sume 37.897,70 eur, súd postupoval podľa , podľa ktorého môže súd v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu na plnenie, ako je zákonná v trvaní troch dní od právoplatnosti rozsudku. Súd vzal do úvahy sumu peňažných prostriedkov, ktoré je povinný žalovaný žalobkyni zaplatiť titulom vyporiadania BSM, a ktorá je na pomery sporových strán vyššou sumou. Podľa názoru súdu záujem žalobkyne na jej vyplatení tým nie je významne dotknutý a žalovanému je tým umožnené v primeranom čase zabezpečiť sumu peňažných prostriedkov, ktorými si splní jeho povinnosť výplaty žalobkyne.

8.1 Podľa , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

8.2 Podľa , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

8.3 Podľa výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

8.4 O trovách konania súd rozhodol podľa , s prihliadnutím na . Súd vzal do úvahy skutočnosť, že žalovaný bol vzhľadom na jeho návrh a rozhodnutie súdu úspešnejší, avšak prihliadal aj na okolnosti tohto konania (kedy obe strany nemohli objektívne predvídať konkrétne rozhodnutie súdu v spore) a na okolnosti na strane žalobkyne. Je síce preukázanou skutočnosťou, že žalovaná je majiteľkou účtu so zostatkom vo výške 45.000 eur, avšak jedná sa o invalidnú dôchodkyňu bez iného príjmu ako je invalidný dôchodok vo výške 144,50 eur. U žalovaného ide o živnostníka, ktorý má stabilný príjem plynúci z jeho práce.

8.5 V priebehu konania vznikli výdavky štátu z rozpočtových prostriedkov v sume 149,41 eur, ktoré boli použité na vyplatenie znalečného ustanovenej znalkyni v tomto konaní. Uvedená skutočnosť je zdokladovaná v súdnom spise na č.l. 92 bezprostredne po vynaložení týchto výdavkov, a to na základe uznesenia zo dňa 15.04.2016. Súd preto konštatuje, že výdavok štátu je účelne vynaložený a preukázaný.

8.6 S účinnosťou od 1. júla 2016 bol zrušený , ktorý je s ohľadom na prechodné ustanovenia tohto zákona

priamo aplikovateľný aj na konania začaté pred 01.07.2016. Preto súd v čase rozhodnutia aplikuje na rozhodovanie o trovách konania, ktoré vznikli štátu .

8.7 Podľa prvá veta právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

8.8 Podľa článku 4 ods. 1, 2 Základných princípov ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci. Ak takého ustanovenia niet, súd prejedná a rozhodne právnu vec podľa normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom, a to s prihliadnutím na princípy všeobecnej spravodlivosti a princípy, na ktorých spočíva tento zákon tak, aby výsledkom bolo rozumné usporiadanie procesných vzťahov zohľadňujúce stav a poznatky právnej náuky a ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít.

8.9 Podľa , účinného do 30.06.2016, má štát podľa výsledkov konania proti účastníkom právo na náhradu trov konania, ktoré platil. Ak sú u niektorého účastníka predpoklady na oslobodenie od súdnych poplatkov, náhrada trov sa proti tomuto účastníkovi zníži o rozsah, ktorý mu súd priznal.

8.10 Podľa ak pri dokazovaní vznikne povinnosť, ktorá je spojená s výdavkami inej osoby, má táto osoba tie isté práva a povinnosti pri ich uplatnení ako svedok.

8.11 Keďže neobsahuje výslovnú úpravu práva štátu na náhradu jeho výdavkov, ktoré platil, ( t. j. či štát má právo na náhradu výdavkov alebo nemá právo na náhradu výdavkov) o náhrade výdavkov štátu rozhodol súd v zmysle článku 4 Základných princípov aplikujúc zmysel a účel ustanovenia účinného v čase rozhodnutia súdu a s prihliadnutím na princípy všeobecnej spravodlivosti a princíp právnej istoty.

8.12 Súd zároveň poukazuje na analógiu v spojení s , podľa ktorého nárok na náhradu výdavkov má aj iná osoba, ktorej pri dokazovaní vznikne povinnosť, ktorá je spojená s jej výdavkami. Podporne súd poukazuje aj na znenie dôvodovej správy zákonodarcu k ustanoveniu , podľa ktorej toto ustanovenie pokrýva aj potenciálne výdavky štátu. Žiadne ustanovenie účinného procesného predpisu takýto nárok štátu alebo aj inej osoby výslovne nevylučuje. Súd takisto poukazuje aj na znenie prvá veta , ktoré uvádza, že: „Trovy tlmočenia podľa odseku 1 znáša štát.“ Zákon týmto ustanovením odníma štátu právo na náhradu jeho výdavkov súvisiacich s tlmočením (pri splnení podmienok ). Pri výdavkoch štátu súvisiacich so znaleckým dokazovaním (vyplatenie znalečného) však zákonodarca právo na ich náhradu výslovne ani nepriamo neodňal. Súd má za to, že aj štát je potrebné považovať za inú osobu, ktorej môžu vzniknúť výdavky v súvislosti s dokazovaním, a z toho vyplýva aj právo štátu na ich náhradu po splnení zákonných podmienok.

8.13 Z vyššie uvedených dôvodov súd rozhodol tak, že štátu právo na náhradu jeho výdavkov priznal v plnom rozsahu s tým, že tieto výdavky sú povinné zaplatiť obe sporové strany spoločne a nerozdielne. Výdavky vynaložené v spore štátom vznikli z dôvodu, že strany sa nevedeli zhodnúť na hodnote vyporiadavaných nehnuteľností, pričom samé ich nevedeli ohodnotiť. O výške náhrady výdavkov štátu rozhodne súd samostatným uznesením po právoplatnosti tohto uznesenia, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia a to na Okresnom súde Trenčín. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. O odvolaní bude rozhodovať Krajský súd v Trenčíne. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len

do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vyššie uvedenú vadu, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.