Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_27Co-2-2020.pdf
PDF · 108.42 KB
Case nature
Area
Subarea
27Co/2/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Záhumenskej a sudkýň JUDr. Ľubice Bajzovej a Mgr. Martiny Trnavskej v spore žalobkyne: F., proti žalovanému: N., o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, na odvolanie žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 11. októbra 2019, č.k. 27C/296/2014-276, takto
rozhodol:
Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
Žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. vyporiadal bezpodielové spoluvlastníctvo žalobkyne a žalovaného tak, že do výlučného vlastníctva žalovaného prikázal: - rodinný dom so súpisným číslom XXX, postavený na pozemku parcela registra „C“ č. XXXX, zapísaný na liste vlastníctva č. XXX pre katastrálne územie J., obec J., okres Y., - pozemok parcela registra „C“ č. XXXX, záhrada o výmere 483 m2, zapísaný na liste vlastníctva č. XXX pre katastrálne územie J., obec J., okres Y., - pozemok parcela registra „C“ č. XXXX, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 333 m2, zapísaný na liste vlastníctva č. XXX pre katastrálne územie J., obec J., okres Y.. Výrokom II. žalovanému uložil povinnosť titulom vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov zaplatiť žalobkyni sumu 37.897,70 eur, a to do 60 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozsudku. Výrokom III. žiadnej zo strán právo na náhradu trov konania nepriznal. Výrokom IV. priznal štátu právo na náhradu vzniknutých výdavkov v konaní, ktoré sú mu povinné nahradiť žalobkyňa a žalovaný spoločne a nerozdielne v plnom rozsahu. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 143, § 148 ods. 1, § 149 ods. 1, § 150 Obč. zákonníka, § 191 ods. 1, 2 CSP. Rozhodol na základe výsledkov vykonaného dokazovania, z ktorého mal za preukázané, že strany sporu boli manželmi od XX.XX.XXXX a pričom ich manželstvo bolo rozvedené rozsudkom súdu sp.zn. 14C/52/2014 z 28.08.2014, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 22.09.2014. Počas tohto manželstva nadobudli do ich BSM predmetné nehnuteľnosti v katastrálnom území J.. Ich hodnota bola v konaní ustanovená znalkyňou F.. G. G. v znaleckom posudku č. XX/XXXX zo dňa 01.04.2016 v sume 74.700,- eur, pričom počas konania nebola táto znalecky zistená hodnota žiadnou sporovou stranou spochybnená. Pri vzájomných návrhoch na súdne rozhodnutie z neho sporové strany vychádzali. Nehnuteľnosti slúžia na bývanie obom sporovým stranám, teda predstavujú obydlie oboch strán. Nehnuteľnosti zakúpili v roku 1987, pričom rodinný dom zrekonštruovali v rokoch 1987 až 1996. Z výsluchov sporových strán mal súd prvej inštancie za preukázané, že žalobkyňa je od 01.02.2000 na invalidnom dôchodku, pričom po tomto období pracovala čiastočne a nepravidelne, napr. ako upratovačka po 4 hodiny a ako pomocná sila v kuchyni. V minulosti sa liečila zo závislosti na alkohole, pričom v súčasnosti po dobu 19 rokov abstinuje. Problémy so závislosťou na alkohole trvali dva roky aj s liečením. Jej príjem pozostáva z invalidného dôchodku, pričom aktuálne je jeho výška 144,50 eur mesačne. Žije v partnerskom vzťahu s priateľom X. O., ktorý je väčšinovým spoluvlastníkom staršieho
rodinného domu v Y. Y., v časti O. (veľkosť spoluvlastníckeho podielu je 7/8 k celku). Jej zdravotný stav je poznačený zhoršeným psychickým stavom, depresiami. Žalovaný je živnostníkom. Podniká s predmetom podnikania Stolárstvo, Prípravné práce k realizácii stavby a Dokončovacie stavebné práce pri realizácii exteriérov a interiérov. Počas manželstva pracoval 28 rokov ako zamestnanec K., a to v období od 01.09.1987 do 31.05.2007. Popri pracovnom pomere zabezpečoval príjem aj prijímaním zákaziek od klientov ako stolár. Platí daň z predmetných nehnuteľností, pričom po rozvode manželstva mu prispieva žalobkyňa sumou 10,- eur na elektrinu. Žalobkyňa je ako ZŤP oslobodená od platenia dane. Žalobkyňa na zimu zabezpečila časť potrebného dreva na kúrenie, ktoré sa spálilo. Drevo na kúrenie zakúpil aj žalovaný, spolu so synom. Vybavenie dielne si môže žalovaný podľa jeho vyjadrenia preniesť inde. Z výsluchu žalovaného a zároveň aj tvrdenia žalobkyne vyplýva, že žalobkyňa použila sumu 18.000,- Sk, ktorú mala na vkladnej knižke pred uzatvorením manželstva a sumu 15.000,- Sk, ktorú získala darom od svojej matky, na kúpu nehnuteľností, resp. na stavbu prístavby rodinného domu. Súd prvej inštancie konštatoval, že medzi sporovými stranami bol spor predovšetkým ohľadne toho, komu majú byť nehnuteľnosti patriace do BSM prikázané. Pri tomto rozhodovaní bral súd do úvahy skutočnosti dané na oboch stranách sporu. Pri žalobkyni v jej prospech vzal do úvahy skutočnosti, a to: - nehnuteľnosti sa nachádzajú pri obydlí jej matky, teda pri rodičovskom dome žalobkyne, pričom z miesta, kde sa nachádzajú tieto nehnuteľnosti pochádza žalobkyňa a toto miesto tak tvorí jej bydlisko od narodenia, - zhoršený zdravotný stav žalobkyne, ktorý je poznačený psychickým ochorením, depresívnou poruchou, posttraumatickou stresovou poruchou, ktoré sa prejavuje aj panickými stavmi, pričom veľmi ťažko toleruje zmeny, - peňažné prostriedky na zakúpenie nehnuteľností za kúpnu cenu 47.700,- Kčs pochádzali primárne od žalobkyne, pričom žalobkyňa disponovala pred uzavretím manželstva vlastnými peňažnými prostriedkami v sume 33.000,- Kčs, použitých na kúpnu cenu, čo potvrdil vo svojom výsluchu aj samotný žalovaný, - žalobkyňa preukázala, že disponuje peňažnými prostriedkami na vyplatenie žalovaného v sume 45.000,- eur. Pri žalovanom v jeho prospech vzal do úvahy skutočnosti, a to: - žalovaný predovšetkým vlastnou prácou, teda svojpomocne vybudoval prístavbu k domu postaveného na pozemku s parc.č. XXXX a hospodársku budovu, vrátane drevených interiérových častí domu (nábytková stena v obývačke, stôl v obývačke, skrine, šatníkové skrine, vstupné drevené schody z bočného vchodu do nehnuteľnosti, policové zostavy, kuchynská linka, vstupné dvere, okná), zabezpečil pokládku zámkovej dlažby pri nehnuteľnostiach, vyrobil drevený plot ohraničujúci pozemok okolo nehnuteľností, voliéry pre výbeh sliepok, zabezpečil obklad na fasádu nehnuteľnosti,
- má v nehnuteľnostiach stolársku dielňu, ktorá súvisí s jeho prácou, ktorá je zdrojom jeho príjmu,
- žalovaný počas manželstva zabezpečoval stabilný a riadny finančný príjem pre rodinu, od roku 2000 zabezpečoval takmer výlučne finančné potreby rodiny, platil všetky dodávky energií a celú réžiu nehnuteľnosti od roku 2000, pričom žalobkyňa je od 01.02.2000 na invalidnom dôchodku, a je doposiaľ úspešne vyliečená zo závislosti od alkoholu, - žalovaný nemá reálnu možnosť iného bývania. Súd prvej inštancie konštatoval, že na oboch stranách existujú „silné“ dôvody na prikázanie nehnuteľností či už jednej, alebo druhej strane sporu. Na strane žalobkyne je to predovšetkým jej zdravotný (psychický) stav a na strane žalovaného najmä jeho úsilie o nadobudnutie, uchovanie a zveľadenie spoločného majetku. Súd však za skutočnosti, ktoré naklonili misky váh na stranu žalovaného považuje to, že žalovaný na rozdiel od žalobkyne nemá inú možnosť bývania a takisto to, že to bol najmä on, kto sa svojím konaním pričinil o aktuálny stav nehnuteľností. Žalobkyňa má možnosť bývania u svojej matky alebo u svojho priateľa X. O.. Zmena obydlia u nej predstavuje reálnu možnosť, aj keď spojenú s ťažším psychickým zvládaním (čo je relevantnou, avšak sekundárnou okolnosťou). Súd z vykonaného dokazovania nezistil, že by žalovaný mal reálnu možnosť bývania inde. Kompenzáciou toho, že žalovaný sa vyššou mierou pričinil o uchovanie a zveľadenie spoločného majetku, nemôže byť tá okolnosť, že by sa žalobkyňa počas toho, ako žalovaný zabezpečoval príjem pre rodinu a zveľaďoval nehnuteľnosti, riadne starala o maloleté deti a o spoločnú domácnosť. Z vykonaného dokazovania totiž vyplynulo, že žalobkyňa mala dva roky problémy so závislosťou od alkoholu a po dlhšiu dobu je invalidnou bez riadneho a stabilného príjmu. Z výpovede syna sporových strán bolo zistené, že žalobkyni zazlieva jej správanie a spôsob výchovy, pričom podľa jeho názoru sa žalovaný staral o nadobudnutie a udržanie spoločného majetku. S dcérou žalobkyňa takisto nemá dobrý vzťah. Z výpovede svedkyne D. E. bolo zistené, že žalobkyňa sa starala o deti do ich predškolského veku a potom čo začala mať problémy s alkoholom, pomáhala najmä matka žalobkyne. Na neprospech žalobkyne v tejto otázke je aj tá skutočnosť, že počas trvania manželstva, resp. trvania BSM sa liečila z uvedenej závislosti na alkohole, pričom toto liečenie aj so závislosťou trvalo približne dva roky. Počas tohto obdobia bola ťarcha vedenia spoločnej domácnosti na žalovanom, ktorý jej bol v tom čase materiálnou oporou. Počas tohto obdobia dokázal žalovaný značnú časť peňazí aj ušetriť (malo ísť o približne sumu 120.000,- korún). Ak žalobkyňa argumentovala citovou väzbou k predmetným nehnuteľnostiam, tak nepochybne
k nim má citovú väzbu aj žalovaný, ako to tvrdil, keďže tieto nehnuteľnosti a ich interiér sám zveľaďoval a tvoria jeho bydlisko už niekoľko desaťročí. Ako okolnosť, ktorá by negovala vyššie uvedený záver súdu prvej inštancie o potrebe prikázania nehnuteľností do výlučného vlastníctva žalovaného, nie je podľa názoru súdu skutočnosť, že žalovaný bol rozkazom Okresného úradu Y. uznaný za vinného pre spáchanie priestupku proti občianskemu spolunažívaniu zo dňa 11.10.2014, za to, že sa postavil pred priateľa žalobkyne X. O., ktorý pomáhal žalobkyni pri vození dreva do domu a povedal mu, že si nepraje, aby chodil do jeho rodinného domu a robil tam škodu, vysypal mu táčky s drevom a chytil ho za oblečenie pod krkom. Toto protiprávne konanie žalovaného nedosahuje takú výraznú intenzitu, aby mohlo privodiť iné rozhodnutie súdu. Na doplnenie súd prvej inštancie uviedol aj to, že sa javí ako nespravodlivé, ak žalobkyňa, ktorá je poberateľkou invalidného dôchodku vo výške 144,50 eur mesačne, počas manželstva nezabezpečovala pre potreby rodiny riadny a stabilný príjem a chod domácnosti zabezpečoval riadne zamestnaný žalovaný, poukazuje na jeho neschopnosť vyplatiť žalobkyňu. A to aj za situácie, že svoju solventnosť preukazuje žalobkyňa potvrdením banky, že je majiteľkou účtu, ktorého zostatok bol k 09.06.2017 vo výške 45.000,- eur. Pôvod týchto peňažných prostriedkov žalobkyňa pritom bližšie neuviedla. Pritom s výplatou žalovaného jej mal podľa jej výpovede pomôcť jej priateľ, ktorý by predal dom, ktorý spoluvlastní. V takom prípade nemôže byť negatívom pre žalovaného, ak by mu s výplatou žalobkyne mal pomôcť ich spoločný syn, ktorý do rekonštrukcie nehnuteľností investoval svoje vlastné peniaze. Súd prvej inštancie konštatoval, že hodnota vecí patriacich do BSM je vo výške 74.700,- eur. Mal za preukázaný „vnos“ žalobkyne na spoločný majetok vo výške 1.095,40 eur. Žiadny „vnos“ žalovaného na spoločný majetok nemal zistený. Konštatoval, že sporové strany netvrdili tzv. disparitu podielov a preto vychádzal z rovnosti vyrovnacích podielov sporových strán. Nakoľko však žalovaný zo spoločného majetku patriaceho do BSM nadobudol majetok vo vyššej hodnote ako mu patrí, a to v sume 74.700,- eur, je povinný zaplatiť žalobkyni vyrovnací podiel v sume 37.897,70 eur (74.700,- eur - 36.802,30 eur). Pri rozhodnutí súdu o splnení povinnosti žalovaného zaplatiť žalobkyni vyrovnací podiel v sume 37.897,70 eur, súd prvej inštancie postupoval podľa § 232 ods.3 CSP, podľa ktorého môže súd v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu na plnenie, ako je zákonná v trvaní troch dní od právoplatnosti rozsudku. Vzal do úvahy sumu peňažných prostriedkov, ktoré je povinný žalovaný žalobkyni zaplatiť titulom vyporiadania BSM, a ktorá je na pomery sporových strán vyššou sumou. Podľa názoru súdu záujem žalobkyne na jej vyplatení tým nie je významne dotknutý a žalovanému je tým umožnené v primeranom čase zabezpečiť sumu peňažných prostriedkov, ktorými si splní jeho povinnosť výplaty žalobkyne. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods.2 CSP, s prihliadnutím na § 257 CSP. Vzal do úvahy skutočnosť, že žalovaný bol vzhľadom na jeho návrh a rozhodnutie súdu úspešnejší, avšak prihliadal aj na okolnosti tohto konania (kedy obe strany nemohli objektívne predvídať konkrétne rozhodnutie súdu v spore) a na okolnosti na strane žalobkyne. Je síce preukázanou skutočnosťou, že žalovaná je majiteľkou účtu so zostatkom vo výške 45.000,- eur, avšak jedná sa o invalidnú dôchodkyňu bez iného príjmu ako je invalidný dôchodok vo výške 144,50 eur. U žalovaného ide o živnostníka, ktorý má stabilný príjem plynúci z jeho práce. Súd prvej inštancie zároveň priznal štátu právo na náhradu jeho výdavkov v plnom rozsahu s tým, že tieto výdavky sú povinné zaplatiť obe sporové strany spoločne a nerozdielne. Výdavky vynaložené v spore štátom vznikli z dôvodu, že strany sa nevedeli zhodnúť na hodnote vyporiadavaných nehnuteľností, pričom samé ich nevedeli ohodnotiť. O výške náhrady výdavkov štátu rozhodne súd samostatným uznesením po právoplatnosti tohto uznesenia, ktoré vydá súdny úradník.
2. Proti rozsudku podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobkyňa, ktorá navrhla, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že nehnuteľnosti, ktoré boli predmetom konania, prikáže do jej výlučného vlastníctva a zaviaže ju k povinnosti vyplatiť žalovaného sumou 36.802,30 eur titulom vyporiadania BSM. Uplatnila odvolacie dôvody v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP (súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci). Dôvodila, že pre prikázanie nehnuteľností do jej výlučného vlastníctva boli v priebehu konania zistené viaceré dôvody, a to existencia finančných prostriedkov, silná citová väzba k predmetnému rodinnému domu, matka, ktorá potrebuje a bude potrebovať opateru a žije vo vedľajšom dome v susedstve, zdravotný stav navrhovateľky, ako aj správanie sa odporcu či už v minulosti, tak aj v súčasnosti. Poukazovala na to, že silná väzba na rodinný dom je daná jej nepriaznivým zdravotným stavom (depresie) a zmena môže tieto u nej prehĺbiť. Už počas konania neskutočne trpela, čo vyplýva i z predložených lekárskych správ. Opakovane poukazovala na to, že ďalším dôvodom, pre ktorý mal súd prikázať nehnuteľnosti do jej výlučného vlastníctva, je preukázateľné zlé až agresívne správanie žalovaného voči jej osobe, pričom žalovaný bol z predmetného rodinného domu dokonca vykázaný zo spoločného obydlia od 16.10.2017. Rozhodnutie
bolo síce iba na 10 dní, ale žalovaný už od tohto dátumu do rodinného domu nevstupoval a žil iba v starej časti domu. Žalovanému bola uložená pokuta za spáchanie priestupku proti občianskemu spolunažívaniu, na čo viackrát v konaní poukazovala a uvedené súd prvej inštancie bagatelizoval. Ďalej dôvodila tým, že v konaní preukázala písomným potvrdením k 09.06.2017, že disponuje na bankovom účte sumou 45.000,- eur za účelom výplaty žalovaného titulom vyporiadanaia BSM. Žalovaný naopak túto skutočnosť žiadnym hodnoverným spôsobom v konaní nepreukázal. Možnosť výplaty žalovaným je nejasná a môže spôsobiť iba ďalšie súdne konanie, ak žalovaný financie mať nebude. Za primárnu skutočnosť svedčiacu jednoznačne v jej prospech považuje, že peňažné prostriedky na kúpu rodinného domu, kúpna zmluva zo dňa 16.07.1987 za kúpnu cenu vo výške 47.700,- Kčs, pochádzali v prevažnej miere od nej, pričom ešte pred uzavretím manželstva disponovala vlastnými finančnými prostriedkami v sume celkovo vo výške 1.825,67 eur, i keď mal súd v konaní za preukázanú len čiastku 33.000,- Kčs, t.j. 1.095,40 eur, ktoré použila na kúpu rodinného domu, čo potvrdil i žalovaný. Pokiaľ súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uvádza, že na podstatnú časť žalobkyňou uvádzaných skutočností svedčiacich v jej prospech pri svojom rozhodovaní prihliadal, s uvedeným nesúhlasí, nakoľko i napriek tomu, že ňou uvádzané skutočnosti svedčia jednoznačne v jej prospech v danej veci, súd prvej inštancie napokon z nepochopiteľných príčin sa priklonil na stranu žalovaného a rozhodol v jeho prospech napriek tomu, že tento bol v konaní pasívny, nemal záujem vyriešiť vec dohodou a nikdy nepreukázal možnosť výplaty, menil svoje vyjadrenia a konanie sa zbytočne predlžovalo. Pokiaľ súd prvej inštancie opiera svoje rozhodnutie o jedinú skutočnosť, že žalovaný predovšetkým vlastnou prácou, teda svojpomocne vybudoval prístavbu k rodinnému domu a hospodársku budovu, vrátane vnútorného zariadenia a podobne, k tomu považovala za potrebné uviesť, že pokiaľ by na kúpu predmetného rodinného domu v hodnote 47.000,- Kčs nevynaložila prevažnú časť peňazí z vlastných finančných prostriedkov vo výške 33.000,- Kčs, žalovaný by nemal čo zveľaďovať, resp. by nemal k čomu vybudovať prístavbu vr. vnútorného zariadenia. Žalovaný pred vstupom do manželstva nedisponoval žiadnymi finančnými prostriedkami, zvyšok kúpnej ceny, ako i ďalšie stavebné práce sa financovali (o.i.) z finančných prostriedkov, ktoré nadobudli titulom svadobných darov (prevažne od rodiny žalobkyne). Pokiaľ ide teda o mieru pričinenia sa o nadobudnutie sporných nehnuteľností, v podstatnej miere sa pričinila najmä žalobkyňa, a to finančne a okrem toho sa riadne starala o domácnosť a o spoločné dve deti. Žalobkyňa ďalej poukazovala na to, že so žalovaným boli manželmi od roku 1985 do roku 2014, t.j. takmer 29 rokov, pričom sám žalovaný uviedol, že žalobkyňa pila dva roky, pričom do tejto doby bolo zahrnuté i jej protialkoholické liečenie. Žalovaný uviedol, že žalobkyňa nepije cca 16 rokov (v skutočnosti je to už 20 rokov). Mala za to, že vzhľadom na uvedené nemôže obstáť argumentácia súdu prvej inštancie, že by sa z dôvodu jej závislosti na alkohole (celkovo v trvaní 2 rokov) nemala počas 29-ročného manželstva pričiniť o nadobudnutie sporných nehnuteľností patriacich do zaniknutého BSM a že by sa nemala riadne starať o rodinu. Okrem obdobia, ktoré trávila s deťmi na materskej dovolenke, bola zamestnaná a dosahovala príjem, z ktorého sa hradili i potreby domácnosti. Pokiaľ ide o vzťah k deťom, uviedla, že s dcérou majú veľmi dobrý vzťah, pravidelne sa navštevujú. Dokonca to bola práve dcéra, ktorá na žalovaného podala trestné oznámenie, nakoľko sa nemohla pozerať na to, ako jej žalovaný neustále dlhodobo psychicky ubližuje. Pokiaľ ide o syna, s týmto nemá najlepší vzťah, ale k jeho narušeniu došlo po tom, ako ju syn žiadal, aby naňho prepísala nehnuteľnosti patriace do BSM, čo odmietla. Pokiaľ súd prvej inštancie svoje rozhodnutie v prospech žalovaného odôvodňuje tým, že žalovaný má mať údajne v spornej nehnuteľnosti stolársku dielňu, ktorá súvisí s jeho prácou, ktoré je zdrojom jeho príjmu, považuje za potrebné k uvedenému uviesť, že z vykonaného dokazovania, najmä z výpovede samotného žalovaného vyplynula skutočnosť, že uvedená dielňa nie je registrovaná, v dielni žalovaný vypomáha len občasnými prácami pre spoluobčanov, pričom už dávno nikomu nič nevyfakturoval. K argumentácii súdu prvej inštancie, že žalovaný nemá reálnu možnosť iného bývania uviedla, že ak ona má bývať u svojej matky, kde nie je miesto, tak žalovaný má možnosť bývať u svojho brata v rodinnom dome. O rodinný dom sa stará druhý rok výlučne sama. Pokiaľ by súd prikázal nehnuteľnosť do jej výlučného vlastníctva a zároveň by ju zaviazal povinnosťou vyplatiť žalovaného polovicou hodnoty nehnuteľnosti, žalovaný by mal možnosť zabezpečiť si vlastné bývanie inde, teda nie je pravdou, že by nemal reálnu možnosť iného bývania, tak ako uvádza súd prvej inštancie.
3. Žalovaný sa k podanému odvolaniu písomne nevyjadril.
4. Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec podľa § 379 a § 380 CSP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdiť, pričom v súlade s ust. § 387 ods. 2 CSP odvolací súd poukazuje na vecne správne odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie, s ktorým sa stotožňuje.
5. V bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka (§ 143 Občianskeho zákonníka).
6. Zánikom manželstva zanikne i bezpodielové spoluvlastníctvo manželov (§ 148 ods. 1 Občianskeho zákonníka).
7. Ak zanikne bezpodielové spoluvlastníctvo, vykoná sa vyporiadanie podľa zásah uvedených v § 150 (§ 149 ods. 1 Obč.). Pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké. Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok, a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok. Ďalej sa prihliadne predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z manželov staral o rodinu, a na to, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení miery pričinenia treba vziať tiež zreteľ na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti (§ 150 Obč. zákonníka).
8. Žalobkyňa v podanom odvolaní nespochybňovala správnosť zaradenia predmetných nehnuteľností (rodinný dom so súp. č. XXX, parc. č. XXXX, parc. č. XXXX) do BSM, ani určenia ich hodnoty, ale spochybňovala ich prikázanie z majetku patriaceho do BSM do výlučného vlastníctva žalovaného.
9. Vychádzajúc z obsahu odvolania odvolací súd zistil, že ťažisko odvolacích námietok žalobkyne smeruje proti ňou tvrdeným nesprávnym skutkovým a právnym záverom súdu prvej inštancie, na ktorých založila svoje rozhodnutie, čo viedlo podľa jej názoru k naplneniu dôvodov na odvolanie, uvedených v ust. § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP.
10. Nesprávny skutkový záver je spôsobilým odvolacím dôvodom vtedy, keď súd prvej inštancie nepostupuje pri hodnotení dôkazov podľa § 191 CSP . Dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Pri hodnotení dôkazov v súdnom konaní platí zásada voľného hodnotenia dôkazov sudcom z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Nesprávne hodnotenie dôkazov by bolo možné vytknúť súdu prvej inštancie len v prípade, ak by vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov, alebo prednesov strán nevyplynuli, ani inak nevyšli v konaní najavo, prípadne, že by si nepovšimol rozhodné skutočnosti, ktoré neboli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli v konaní najavo, prípadne preto, že v hodnotení dôkazov, či poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán, alebo vyšli najavo inak z hľadiska ich závažnosti, zákonnosti, pravdivosti alebo vierohodnosti, je logický rozpor.
11. Nesprávne právne posúdenie veci je spôsobilým odvolacím dôvodom vtedy, keď súd pochybí pri aplikácii práva na zistený skutkový stav, teda prípad, kedy bol skutkový stav posúdený podľa iného právneho predpisu, než ktorý správne mal byť použitý, alebo ak síce bol aplikovaný správne určený právny predpis, ale súd ho nesprávne interpretoval (nesprávne vyložil podmienky všeobecne vyjadrené v hypotéze právnej normy a v dôsledku toho nesprávne aplikoval vlastné pravidlo, stanovené dispozíciou právnej normy).
12. Vyššie uvedené odvolacie námietky žalobkyne, vyhodnotil odvolací súd ako neopodstatnené, bez opory v zistenom a ustálenom skutkovom stave a v následnom právnom posúdení veci súdom prvej inštancie.
13. Preskúmaním obsahu spisu odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie dostatočným spôsobom, dostatočne sa zaoberal tvrdeniami a dôkazmi, ktoré vyhodnotil v súlade so zásadami podľa § 191 CSP a zo zisteného skutkového stavu vyvodil tiež správne právne závery, na základe ktorých BSM strán sporu vyporiadal spôsobom uvedeným vo výroku jeho rozhodnutia. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie tiež presvedčivo, podrobne a precízne odôvodnil v súlade s požiadavkami uvedenými v ust. § 220 ods. 2 CSP. V posudzovanej veci súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia dal odpoveď na všetky právne a skutkovo relevantné otázky, súvisiace s predmetom
súdnej ochrany. Odôvodnenie rozhodnutia obsahuje dostatok skutkových a právnych záverov, pričom odvolací súd nezistil, že by tieto závery boli svojvoľné, alebo zjavne neodôvodnené.
14. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku a konštatuje správnosť jeho dôvodov (§ 387 ods. 2 CSP), na ktoré v celom rozsahu odvolací súd poukazuje, a to bez potreby nadbytočného dopĺňania posúdenej skutočnosti týkajúcich sa hľadísk, na ktorých založil súd prvej inštancie svoje rozhodnutie o tom, ktorému z účastníkov prikáže do vlastníctva predmetný rodinný dom. Preskúmaním veci tak odvolací súd dospel k záveru, že ani jedna odvolacia námietky žalobkyne nie je spôsobilou mať za následok dopad na vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia. Skutkovo totožné námietky ako v odvolacom konaní produkovala žalobkyňa v zásade už v priebehu konania pred súdom prvej inštancie a s týmito sa tento v celom rozsahu správne a dostatočne vysporiadal.
15. Odvolací súd zároveň konštatuje, že žalobkyňa v odvolaní neuviedla žiadne relevantné skutočnosti, okolnosti alebo argumenty, ktoré by neboli predmetom skúmania súdu prvej inštancie a s ktorými by sa súd prvej inštancie náležite nevysporiadal. Po preskúmaní námietok vyjadrených v podanom odvolaní žalobkyňou odvolací súd dospel k záveru, že tieto nie sú dôvodné, lebo so všetkými v odvolaní uvádzanými dôvodmi sa súd prvej inštancie vyporiadal a odvolacie dôvody žalobkyne v konečnom dôsledku nemôžu privodiť zmenu zisteného skutkového i právneho stavu.
16. Rozsudok súdu prvej inštancie je tak vo výroku vecne správny, preto bolo potrebné tento podľa § 387 ods. 1 CSP v celom rozsahu potvrdiť.
17. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP tak, že žalovanému ako síce úspešnej strane sporu v odvolacom konaní, nepriznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania, keďže mu v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli. 18. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).