Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11Er/557/2013

Uznesenie

Okresný súd Dunajská Streda v exekučnej veci oprávneného: Všeobecná úverová banka, a.s.; skrátený názov: VÚB, a.s., Mlynské Nivy 1, Bratislava, IČO: 31 320 155, proti povinnému: Q. C., nar. X.X.XXXX, O., o vymoženie 181,94 eur s príslušenstvom, trov konania a trov exekúcie, a o návrhu oprávneného na zastavenie exekúcie, takto

rozhodol:

I. Súd exekúciu vedenú na Okresnom súde Dunajská Streda pod sp. zn. a u súdneho exekútora JUDr. Jozefa Martišíka, Exekútorský úrad Púchov, Samoty 1061, pod EX 1028/13 z a s t a v u j e .

II. Súd p r i z n á v a súdnemu exekútorovi JUDr. Jozefovi Martišíkovi trovy exekúcie vo výške 53,15 eur.

III. Súd ukladá oprávnenému povinnosť z a p l a t i ť súdnemu exekútorovi JUDr. Jozefovi Martišíkovi titulom trov exekúcie sumu vo výške 53,15 eur do 15 dní odo dňa doručenia tohto uznesenia.

odôvodnenie:

1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie spísaným vo forme zápisnice u súdneho exekútora dňa 15.3.2013 domáhal vymoženia pohľadávky 181,94 eur s príslušenstvom, trov konania a trov exekúcie. Súdny exekútor predložil súdu návrh na vykonanie exekúcie spolu s exekučným titulom a požiadal o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie. Okresný súd Dunajská Streda dňa 3.5.2013 poveril súdneho exekútora JUDr. Jozefa Martišíka vykonaním exekúcie v prospech oprávneného.

2. Dňa 2.1.2014 doručil súdny exekútor tunajšiemu súdu návrh oprávneného na zastavenie exekúcie, v ktorom žiadal, aby súd zastavil exekúciu nakoľko počas vykonávania exekúcie bolo zistené, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, a teda je tu dôvod na zastavenie exekúcie. Súdny exekútor súčasne súdu predložil aj vyčíslenie trov exekúcie v ktorom oznámil, že si uplatňuje náhradu trov exekúcie v sume 66,08 eur a 20% DPH v sume 13,22 eur.

3. Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.

4. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku súd exekúciu zastaví na návrh, alebo aj bez návrhu.

5. Podľa § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena o daň z pridanej hodnoty.

6. Podľa § 200 ods. 1 druhej vety Exekučného poriadku, oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.

7. Podľa § 200 ods. 5 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.

8. Podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. To neplatí, ak ide o vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom. V takomto prípade znáša trovy exekúcie súd; súd nemá právo na náhradu trov exekúcie, ktoré platil.

9. Podľa § 243h Exekučného poriadku účinného od 1.4.2017 ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.

10. Podľa § 14 ods. 1 vyhlášky č. 288/1995 Z.z platnej do 31. 3. 2017, ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 eura.

11. Paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32 eura.

12. Podľa § 15 ods. 1 citovanej vyhlášky paušálnou sumou sa odmeňujú tieto úkony exekučnej činnosti: a) získanie poverenia na vykonanie exekúcie, b) doručenie príkazu na začatie exekúcie, c) doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, d) doručenie exekučného príkazu, e) doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie, f) doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní, g) každé zisťovanie bydliska povinného, h) každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného, i) každé zisťovanie účtu povinného, j) každé ďalšie zisťovanie majetku povinného.

13. Podľa § 22 ods. 1 citovanej vyhlášky súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.

14. Podľa § 25 citovanej vyhlášky v odmene súdneho exekútora je zahrnutá aj náhrada za administratívne práce vykonané v súvislosti s exekučnou činnosťou.

15. Exekučné konanie sa začalo dňa 15.3.2013, teda na vyúčtovanie trov exekúcie platí vyhláška Ministerstva spravodlivosti SR č. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov platná od 1. januára 2009.

16. Súdny exekútor si v rámci vyúčtovania trov exekúcie špecifikoval nasledovné úkony:

- podľa a , vyhlášky č. o odmena v minimálnej výške 33,19 €

- podľa vyhlášky č. o poštovné 10,90 € o elektronická lustrácia motorových vozidiel 0,20 € o odblokovanie účtov 15,30 € o zrušenie zrážok zo mzdy 1,70 € o vrátenie poverenia 1,50 € o zaslanie faktúry na úhradu trov exekúcie 0,45 € o telefóny, fax, internet 1,89 € o kancelárske náklady 0,95 €

- 20% DPH 13,22 €

- Trovy exekúcie celkom 79,30 €

17. Vzhľadom na vyššie uvedené vyúčtovanie si súdny exekútor spolu uplatnil trovy v celkovej výške 79,30 eur.

18. S poukazom na MS SR č. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len „“) súd súdnemu exekútorovi priznal odmenu za výkon exekučnej činnosti v minimálnej sume 33,19 eur.

Trovy exekúcie v zmysle cit. titulom poštovného si vyčíslil súdny exekútor sumou vo výške 10, eur. Súd priznal súdnemu exekútorovi náhradu za také hotové výdavky, ktorých vznik bolo možné riadne preukázať na základe dokladov nachádzajúcich sa v exekučnom spise. Súd nepriznal súdnemu exekútorovi titulom poštovného také hotové výdavky, ktoré evidentne súdnemu exekútorovi vôbec nevznikli (k listine nebola pripojená žiadna doručenka, vrátená obálka alebo podací hárok). Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd priznal súdnemu exekútorovi hotové výdavky titulom poštovného v reálne vynaloženej výške, a to v sume 10,90 eur za doručenie 6 zásielok cestou pošty tak, ako to vyplýva zo spisového materiálu a vyššie uvedenej špecifikácie. Súd na tomto mieste konštatuje, že súdnemu exekútorovi možno priznať len tie trovy, ktoré už reálne vznikli a ich výška bola reálne preukázaná. Súdny exekútor má právo iba na náhradu trov účelne vynaložených na exekúciu, a preto súdnemu exekútorovi nepatrí ani náhrada za budúce hotové výdavky. Súd nepriznal poverenému súdnemu exekútorovi náhradu hotových výdavkov vynaložených na poštovné za doručenie príkazu na odblokovanie účtov v sume 15,30 eur a doručenie príkazu na zrušenie zrážok zo mzdy v sume 1,70 eur. Exekučný súd nepopiera, že súdnemu exekútorovi mohli vzniknúť aj tieto náklady za doručovanie písomností, avšak ich doručenie je potrebné bez pochybností preukázať listinnými dôkazmi v exekučnom spise, teda doručenkami, obálkami alebo potvrdením pošty o doručení. V prípade, že doručenie písomností nie je v exekučnom spise preukázané, exekučný súd ich náhradu súdnemu exekútorovi nemôže priznať. V danom prípade súdny exekútor nepreukázal, že vydal príkazy na odblokovanie účtov povinného a na zrušenie zrážok zo mzdy, nakoľko v exekučnom spise súdneho exekútora sa tieto príkazy nenachádzajú. Súd súdnemu exekútorovi nepriznal ani náhradu poštovného za vrátenie poverenia v sume 1,50 eur a fakturáciu trov exekúcie v sume 0,45, nakoľko súd nemôže priznať tie trovy, ktoré súdnemu exekútorovi ešte reálne ani nevznikli a ich výška nebola reálne preukázaná. Súd nepriznal súdnemu exekútorovi náhradu hotových výdavkov za telefóny, fax a internet v sume 1,89 eur, ktorých výšku súd nemá za preukázanú. Hotové výdavky nie je možné paušalizovať a vždy je potrebné, aby ich vynaloženie bolo dostatočne preukázané, v exekučnom spise, napr. pripojením faktúry, pokladničného dokladu, podacieho lístka, doručenky alebo iným listinným dôkazom preukazujúcim vynaloženie a výšku hotových výdavkov. Súd súdnemu exekútorovi nepriznal ani náhradu kancelárskych nákladov v sume 0,95 eur, nakoľko súd má za to, že pokiaľ súdnemu exekútorovi z titulu takéhoto typu položiek nejaké materiálové náklady vzniknú sú tieto zahrnuté v odmene podľa ustanovenia v spojení s ustanovením . Niet pochýb o tom, že súdnemu exekútorovi vznikajú v súvislosti s exekučnou činnosťou aj iné výdavky, napríklad materiálne výdavky na kancelárske vybavenie. Súd je však toho názoru, že za tieto potreby náhrada neprináleží, nakoľko ani pri extenzívnom výklade ich nemožno priradiť k ostatným výdavkom demonštratívne uvedeným vo . Na základe výkladu má súd za to, že normotvorca nezahrnul vyššie spomenuté náklady vrátane nákladov za kancelárske potreby do výpočtu nákladov, nakoľko zrejme pri vzniku predpokladal, že hodnoverné preukazovanie takýchto výdavkov by bolo obtiažne a v niektorých prípadoch exekúcie až nemožné a preto si súdny exekútor náhradu za kancelárske potreby hradí práve z odmeny za svoju činnosť. Súd v tejto súvislosti poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 17.12.2009, ktoré vychádza z ustanovenia č. , v zmysle ktorého výdavky na drobný kancelársky materiál sú súčasťou odmeny súdneho exekútora. Otázku náhrady hotových výdavkov, konkrétne náhrady za kancelársky materiál rieši aj stanovisko Ústavného súdu -16 z 29. apríla 2008, kde je vyslovený názor, že „bežný režijný kancelársky materiál“ nie je výdavok hodný samostatného zreteľa medzi ktoré zákon demonštratívne zaraďuje cestovné, poštovné a telekomunikačné výdavky, či znalecké náhrady a poplatky. Z uvedeného pohľadu bežný kancelársky materiál, akými by mohli byť aj iné veci prirodzene potrebné pri vedení exekučnej administratívy, napr. perá, ceruzky, sponky, obalové prostriedky atď., sú síce výdavkami, avšak sa predpokladá, že náklady na ich obstaranie sú kryté práve výškou odmeny za výkon exekučnej činnosti najmä v paušálnej sume náhrad pri výkone jednotlivých úkonov exekučnej činnosti. Bežné náklady kancelárskych vecí preto ani zákonodarca nezaradil do výpočtu náhrad hotových výdavkov.

19. Súd priznal súdnemu exekútorovi uplatnenú 20 %-nú DPH z priznanej odmeny 44,29 eur, a to v sume 8,86 eur.

20. Súd konštatuje, že prvoradým účelom exekúcie je nútené uspokojenie právoplatne judikovanej pohľadávky oprávneného z majetku povinného spôsobom, ktorý určuje exekútor. Súdny exekútor poverený vykonaním exekúcie po uplynutí lehoty na vznesenie námietok proti exekúcii alebo po tom, keď sa mu doručí právoplatné rozhodnutie súdu o námietkach, ktorým sa námietky zamietli, vydá príkaz na vykonanie exekúcie niektorým zo spôsobov taxatívne ustanovených týmto zákonom v § 62 a 63 Exekučného poriadku. Ďalší postup súdneho exekútora v exekúcii, je však podmienený existenciou postihnuteľného majetku povinného, umožňujúceho realizovať niektorý zo zákonom vymedzených spôsobov exekúcie. V opačnom prípade totiž nie sú vytvorené objektívne podmienky umožňujúce ďalší postup súdneho exekútora, smerujúci k uspokojeniu pohľadávky vymáhanej v exekučnom konaní a exekučný súd je povinný aj bez návrhu prebiehajúcu exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku zastaviť. Aj napriek tomu, že účelom exekúcie je uspokojiť pohľadávku oprávneného, samotná exekúcia nemôže neprimeraným spôsobom zasahovať do práv povinného, čo je zvýraznené v samotnom Exekučnom poriadku tým, že exekúciu možno vykonať len v rozsahu pohľadávky vyplývajúcej z exekučného titulu, jej príslušenstva a trov exekúcie (§ 61b Exekučného poriadku), len primeraným spôsobom (§ 69 Exekučného poriadku a pod.), nemožno ňou postihnúť majetok alebo práva, ktoré podľa zákona exekúcii nepodliehajú (§ 61a Exekučného poriadku), že súdny exekútor je povinný predložiť vec sudu bezodkladne po tom, ako nadobudne pochybnosti alebo zistí, že sú dôvody na zastavenie exekúcie (§ 57 ods. 4 Exekučného poriadku), že súd je povinný aj ex offo v každom štádiu exekúcie skúmať, či sú splnené podmienky na jej pokračovanie (§ 57 ods. 1 v spojení s § 58 ods. 1 Exekučného poriadku) a podobne. Ak teda čo i len jedna z podmienok na pokračovanie exekúcie splnená nie je, exekučný súd nemá inú možnosť len prebiehajúcu exekúciu zastaviť. Môže pritom prihliadať len na skutočnosti vyplývajúce z obsahu spisu, a nie na skutočnosti domnelé či tie, ktoré sa s určitou pravdepodobnosťou môžu v budúcnosti vyskytnúť, t.j. pre rozhodovanie súdu o zastavení, resp. nezastavení exekúcie je určujúci stav a majetkové pomery povinného ku dňu rozhodovania, resp. vydania rozhodnutia. Nie je preto možné vziať do úvahy eventuálnu zmenu majetkových pomerov povinných v budúcnosti, ktorá je tu teoreticky možná vždy.

21. Zastavenie exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného nie je podmienené súhlasom oprávneného, ktorý môže mať výlučný záujem na pokračovaní exekúcie, napr. i z dôvodu očakávania, že povinný v budúcnosti nadobudne nejaký majetok. Ale takéto očakávanie musí mať reálny podklad. Takže vyjadrenie oprávneného k podnetu exekútora nie je pre rozhodnutie exekučného súdu nevyhnutné bez toho, aby hrozilo reálne porušenie práv oprávneného. Ústavný súd v podobnom prípade vo veci udáva (), že podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu možno zastaviť na návrh alebo aj bez návrhu. Zatiaľ čo dôvody, na základe ktorých všeobecný súd obligatórne zastaví exekúciu (§ 57 ods. 1 Exekučného poriadku) alebo na základe ktorých fakultatívne pristúpi k takémuto rozhodnutiu (§ 57 ods. 2 Exekučného poriadku), upravuje Exekučný poriadok podrobne, ustanovenie okamihu, kedy tak má alebo môže učiniť, nie je explicitne ustanovený. Z uvedeného možno vyvodiť záver, že všeobecný súd rozhodne o zastavení exekúcie kedykoľvek v priebehu konania, len čo zistí, že sú dané dôvody na ukončenie núteného vymáhania pohľadávky. To znamená, že všeobecný súd je povinný v priebehu celého exekučného konania ex offo skúmať, či sú splnené všetky predpoklady na vedenie takéhoto konania.

22. Pri rozhodovaní súd prihliadal aj na účelnosť, efektívnosť a hospodárnosť exekučného konania. Súd podotýka, že pre rozhodovanie o zastavení, resp. nezastavení, exekúcie je určujúci stav a majetkové pomery povinného ku dňu rozhodovania, resp. vydania rozhodnutia. Nie je preto možné vziať do úvahy eventuálnu zmenu majetkových pomerov povinného v budúcnosti, ak takýto predpoklad nie je možné reálne vyvodiť zo zistených skutočností, nakoľko teoretická zmena pomerov povinného je daná vždy.

23. Prešetrením majetkových pomerov povinného ako i z obsahu exekučného spisu súd zistil, že od povinného neboli vymožené žiadne finančné prostriedky a lustrácia peňažných ústavov za účelom zistenia existencie bankových účtov povinného prebehla s negatívnym výsledkom. Z uvedeného je zrejmé, že povinný nevlastní žiadny hnuteľný ani nehnuteľný majetok, ktorý by bolo možné postihnúť exekúciou a získať tak výťažok, ktorý by postačoval aspoň na úhradu trov exekúcie. Z predložených zistení má súd za preukázané, že povinný je v zmysle šetrení súdneho exekútora nemajetný, pričom s

týmto záverom sa stotožnil aj súd. Na základe uvedeného súd exekúciu zastavil s použitím ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku tak, ako je to uvedené v I. výrokovej časti tohto uznesenia.

24. Súd vychádzajúc z citovaných ustanovení č. , ako aj z Exekučného poriadku o výške trov exekúcie rozhodol tak, ako je to uvedené v II. výrokovej časti tohto uznesenia. V zmysle Exekučného poriadku ich náhradou zaviazal oprávneného tak, ako je to uvedené v III. výrokovej časti tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti výroku I. tohto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Dunajská Streda, písomne v dvoch vyhotoveniach.

Proti II. výroku o výške trov exekúcie a proti výroku III. tohto uznesenia nie je prípustné odvolanie.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).