Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_21C-10-2018.pdf
PDF · 151.4 KB
Case nature
Area
Subarea
21C/10/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Poprad v konaní pred sudkyňou JUDr. Alexandrou Mochnackou v právnej veci žalobkýň: 1./ mal. F. N., nar. XX.X.XXXX, bytom C. 7, XXX XX Q. a 2./ mal. J. P. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. 7, XXX XX Q., zastúpené zákonnou zástupkyňou: P. R., rod. L., nar. XX.X.XXXX, bytom C. 7, XXX XX Q., právne zastúpení: SEDLAČKO & PARTNERS s.r.o., so sídlom Štefánikova 8, 811 05 Bratislava, IČO: 36 853 186 proti žalovanému: A. Pěč, nar. X.X.XXXX, bytom M. P. XX/IV, XXX XX F. A., právne zastúpený: GRMAN & PARTNERS s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 36 861 553, o zaplatenie sumy 41.817,74 eur s príslušenstvom takto
rozhodol:
I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni v 1./ rade peňažnú sumu vo výške 14.397,95 eur s úrokom vo výške 5,5 % p.a. z dlžnej sumy od 14.5.2016 do zaplatenia, 0,05 % denný úrok z omeškania z dlžnej sumy od 14.5.2016 do zaplatenia a to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni v 2./ rade peňažnú sumu vo výške 14.397,95 eur s úrokom vo výške 5,5 % p.a. z dlžnej sumy od 14.5.2016 do zaplatenia, 0,05 % denný úrok z omeškania z dlžnej sumy od 14.5.2016 do zaplatenia a to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
III. Žalobu v prevyšujúcej časti z a m i e t a . IV. Žalobkyni v 1./ rade p r i z n á v a voči žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 38 % s tým, že súd rozhodne o trovách konania uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
V. Žalobkyni v 2./ rade p r i z n á v a voči žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 38 % s tým, že súd rozhodne o trovách konania uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
1. Žalobkyne v zákonnom zastúpení matky sa žalobou zo dňa 7.9.2018, doručenou tunajšiemu súdu dňa 10.9.2018 domáhali, uloženia povinnosti žalovanému zaplatiť žalobkyni v 1./ rade sumu vo výške 20.908,87 eur s úrokom z pôžičky vo výške 5,5 % ročne zo sumy 20.908,87 eur od 14.5.2016 do zaplatenia s 0,05 % denným úrokom z omeškania zo sumy 20.908,87 eur od 14.5.2016 do zaplatenia a žalobkyni v 2./ rade zaplatiť sumu vo výške 20.908,87 s úrokom vo výške 5,5 % ročným úrokom zo sumy 20.908,87 eur od 14.5.2016 do zaplatenia s 0,05 % denným úrokom z omeškania zo sumy 20.908,87 eur od 14.5.2016 do zaplatenia a náhradu trov konania.
2. Svoj nárok odôvodnili tým, že dňa 5.9.2013 uzavrel ich právny predchodca Mgr. D. N. ako otec, nar. XX.X.XXXX, s posledným trvalým pobytom F. XXX/X, XXX XX Q., so žalovaným Zmluvu o pôžičke. Na základe zmluvy požičal žalovanému sumu 50.000,- eur v znení Dodatku č. 1 zo dňa 2.9.2014 a Dodatku č. 2 zo dňa 4.9.2015. Žalovaný sa zaviazal vrátiť pôžičku do 25.1.2016 s dohodnutým úrokom v čl. I. ods. 3 Zmluvy o pôžičke vo výške 5,5 % ročne splatným mesačne k poslednému dňu príslušného
kalendárneho mesiaca. Pre prípad omeškania s platením sa žalovaný v čl. I. ods. 3 Zmluvy o pôžičke zaviazal zaplatiť dohodnutý úrok z omeškania vo výške 0,05 % z dlžnej sumy za každý deň z omeškania. Žalobkyne vstúpili do práv po právnom predchodcovi - zomrelom dňa 10.6.2016 na základe uznesenia Okresného súdu Bratislava I. zo dňa 7.8.2017, sp. zn. 4D/75/2017, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 7.8.2017 a vykonateľnosť dňa 11.8.2017, v rozsahu každá v 1/2. Priebežné čiastočné úhrady prijímané na účet právneho predchodcu započítali k termínu poslednej čiastočnej úhrady dňa 13.5.2016 tak, že bol uhradený celý splatný úrok z pôžičky, úrok z omeškania a časť istiny. Ku dňu 13.5.2016 predstavovala dlžná istina pôžičky sumu 41.817,74 eur. Žalovaný predmetný dlh neuhradil ani čiastočne napriek tomu, že bol na to vyzvaný.
3. Písomným podaním zo dňa 23.4.2019 sa žalovaný prostredníctvom právneho zástupcu vyjadril k žalobe. Uviedol, že popiera tvrdenie žalobkýň z dôvodu, že nepreukázali „vznik" záväzku žalovaného zo Zmluvy o pôžičke. Argumentoval tým, že Zmluva o pôžičke je reálnym kontraktom a predpokladá nielen dohodu zmluvných strán o poskytnutí pôžičky, ale aj skutočné odovzdanie predmetu pôžičky dlžníkovi. Poukázal na konštantnú judikatúru, rozsudok NS SR zo dňa 30.6.2010 sp. zn. 3Cdo/325/2009 a rozsudok NS SR zo dňa 23.5.2012 sp. zn. 1Cdo/78/2010, rozsudok NS ČR zo dňa 14.5.2004 sp. zn. 21Cdo/217/2003. Žalobkyne sú povinné preukázať existenciu záväzku žalovaného zo Zmluvy o pôžičke nielen zmluvou ale aj výpisom z bankového účtu, že právny predchodca žalobkýň ako veriteľ peňažné prostriedky vo výške 50.000,- eur žalovanému ako dlžníkovi skutočne poskytol, previedol bezhotovostným prevodom na účet žalovaného. Mal za to, že túto skutočnosť žiadnym spôsobom nepreukázali, nepredložili iný dôkaz okrem Zmluvy o pôžičke. Žalobkyne nepreukázali, že z titulu pôžičky sumu žalovaný aj skutočne obdržal a teda, že právny vzťah medzi právnym predchodcom žalobkýň a žalovaným skutočne vznikol. Výzva na zaplatenie dlhu mu nebola doručená, čo vyplýva aj z priloženého poštového podacieho hárku, v ktorom je uvedené, že zásielka bola vrátená odosielateľovi.
4. V písomnom vyjadrení - replike zo dňa 10.5.2019, žalobkyne uviedli, že žalovaný nerozporuje existenciu Zmluvy o pôžičke zo dňa 5.9.2013, uzavretie a platnosť Dodatkov č. 1, č. 2, že sa pôžičku zaviazal vrátiť s príslušenstvom a jednotlivé nároky z nej čiastočne uhrádzal. Otec maloletých zomrel dňa 10.6.2016, pričom len necelý mesiac pred jeho smrťou realizoval žalovaný poslednú čiastkovú úhradu pôžičky, čo žalovaný nerozporuje. Poukázali na skutočnosť, že majú obmedzenú možnosť dostať sa k výpisom z bankových účtov svojho otca, ktorý zomrel pred tromi rokmi. O všetkých právnych vzťahoch medzi právnym predchodcom žalobkýň a žalovaným majú len sprostredkované informácie, ktoré si v súčasnosti nemôžu doplniť ani overiť. Podľa dostupných informácií a dokumentov ich otec požičal žalovanému opakovane rôzne finančné sumy, ktoré žalovaný uhrádzal (s kolísavou platobnou disciplínou). Po smrti D. N. žalovaný prestal platiť úplne. O právnych vzťahoch so žalovaným si otec žalobkýň viedol písomné záznamy. Tie preukazujú jednak nájdené výpisy z účtu, Zmluvy o pôžičke, v ktorých žalovaný potvrdil existenciu záväzku. Poukázali, že pokiaľ chce žalovaný účinne popierať záväzok zo Zmluvy o pôžičke, v ktorej sám potvrdil povinnosť vrátiť požičanú sumu, musí k nej uviesť aj presné skutkové tvrdenia a relevantné vysvetlenia, prečo svojimi podpismi na dvoch Dodatkoch potvrdil, že má takýto záväzok voči otcovi žalobkýň, keď údajne neprevzal žiadne peňažné prostriedky. Žalobkyne sa môžu len domnievať, kedy a akým spôsobom došlo k uzavretiu Zmlúv alebo poskytnutiu peňažných prostriedkov z písomných záznamov nájdených v pozostalosti, preto tieto dokumenty prezentujú súdu. Z písomných záznamov je zrejmé, že ich otec evidoval voči žalovanému dve samostatné pôžičky zo dňa 6.9.2013 a 27.1.2014. V pozostalosti sa k týmto pôžičkám našli aj zmluvy predložené súdu. Pred týmito pôžičkami poskytol ich otec žalovanému ešte ďalšiu pôžičku (čo je zjavné z čl. I. ods. 6 Zmluvy o pôžičke zo dňa 5.9.2013), ktorá nebola splatená a preto bola zahrnutá do žalovanej pôžičky. Navyše, s rukou písaných záznamov otca k 4.9.2015 vyplýva, že poskytol žalovanému celkom tri pôžičky v sume 50.000,- eur, 15.000,- eur a 8.710,- eur. K pôžičke v sume 15.000,- eur žalobkyne evidujú Zmluvu, Dodatok a platbu na účet, pričom z jednotlivých záznamov vyplýva, že táto pôžička bola v celom rozsahu splatená pred smrťou ich otca vrátane úrokov. K pôžičke v sume 8.710,- eur žalobkyne evidujú len záznam a platby z účtov, pričom z nich vyplýva, že suma 4.710,- eur bola poskytnutá v dvoch splátkach dňa 14.11.2014 (4.000,- USD a 1.500,- eur) a dňa 23.1.2015 v sume 4.000,- eur, pričom táto pôžička bola vrátená vrátane úrokov. Je potrebné poznamenať, že vzťahy medzi žalovaným a ich otcom boli zjavne neformálne a priateľské. D. N. celkom zjavne opakovane požičiaval žalovanému peňažné prostriedky a ako vrátenie časti pôžičky akceptoval dokonca aj nepeňažné plnenie - hodinky v hodnote 260,- eur. Poslednou a doposiaľ čiastočne nesplatenou pôžičkou, ktorú otec žalobkýň poskytol žalovanému, bola pôžička v sume 50.000,- eur. Žalovaný napriek tomu, že túto pôžičku splácal, podpísal k nej Dodatky o posune jej splatnosti, popiera jej prijatie, pritom z písomného záznamu napísaného rukopisom ich otca
pravdepodobne v auguste, resp. septembri 2015 (podľa dátumov úhrad) je zrejmé, že suma 10.000,- eur z pôžičky 50.000,- eur, mu bola poskytnutá v hotovosti, suma 4.000,- eur tvorí poplatok za poskytnutie pôžičky (500,- eur) a vrátenie predošlej pôžičky. Z dôvodu, že ide o jedinú nesplatenú pôžičku žalovaným, bola táto pôžička aj predmetom dedičstva žalobkýň. Považujú popretie poskytnutia pôžičky žalovaným za neúčinnú obranu v zmysle § 151 ods. 2 CSP.
5. V písomnom vyjadrení - duplike žalovaný uviedol, že žalobkyne sa zjavne mýlia, pretože nie je pravdou, že žalovaný svoje tvrdenia nerozporuje, pretože popiera vznik právneho vzťahu z pôžičky. Neobstojí tvrdenie žalobkýň, že žalovanému bola v hotovosti poskytnutá suma 10.000,- eur a navyše toto tvrdenie žiadnym spôsobom nepreukázali, iba akýsi rukou písaný text, z ktorého nie je vôbec zrejmé, kto a kedy ho napísal a pri sume 10.000,- eur nie je uvedený ani presný dátum. Takýto listinný dôkaz v žiadnom prípade nepreukazuje poskytnutie peňažných prostriedkov žalovanému z titulu pôžičky. Poukázal na rozpory v tvrdeniach žalobkýň. Z tvrdenia žalobkýň vyplýva, že ich právny predchodca žalobkýň vykonal zápočet na sumu 50.000,- eur v zmysle čl. I. ods. 6 Zmluvy o pôžičke zo dňa 5.9.2013, avšak právny predchodca poskytol žalovanému pôžičku len vo výške 46.000,- eur. V tomto smere poukázal na to, že ani žalobkyne nemajú jasno v tom, v akej výške ich právny predchodca údajne poskytol pôžičku žalovanému. Zmluva o pôžičke zo dňa 5.9.2013 a jej Dodatky preukazujú iba v konsenzuálnej rovine dohodu zmluvných strán o pôžičke. Čo sa týka tvrdenia žalobkýň, že žalovaný uznal dlh v zmysle Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ), je neopodstatnené a nepravdivé, pretože takýto úkon nebol vykonaný. Uzavretie Dodatkov k zmluve nemožno považovať za uznanie dlhu. Ani prípadné čiastočné splácania pôžičky nemožno považovať za uznanie dlhu podľa § 558 OZ. Čo sa týka popretia poskytnutia pôžičky žalovaným s poukazom na § 151 ods. 2 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), že ide o neúčinné popretie, sa žalobkyne v tomto smere mýlia. Žalovaný poprel vznik právneho vzťahu z pôžičky založené na tom, že žalobkyne nepreukázali, skutočné poskytnutie peňažných prostriedkov z titulu pôžičky a takéto popretie považujú za účinné.
6. Dňa 5.8.2019 žalobkyne prostredníctvom svojho právneho zástupcu požiadali súd v zmysle § 189 CSP, aby súd požiadal spoločnosť Tatrabanka a.s. o predloženie výpisov z účtu neb. L.. D. N., č. účtu: XXXXXXXXXX/XXXX od 1.9.2013 do 31.5.2016 v rozsahu transakcií vykonaných medzi týmto účtom a účtami č.: XXXXXXXXXX/XXXX a XXXXXXXXXX/XXXX. Odôvodnili to tým, že matka žalobkýň ako zákonná zástupkyňa sa snažila zabezpečiť predmetné výpisy z účtov a potvrdenia, avšak banka jej ich odmietla vydať z dôvodu, že účet patril výlučne neb. L.. D. N. s tým, že pracovník banky jej uviedol, že požadované výpisy a potvrdenia je možné obratom poskytnúť na základe žiadosti o súčinnosť priamo súdom.
7. Súd nemal dôvod nevyhovieť tejto žiadosti - o vykonanie dôkazu prostredníctvom súdu (aj vzhľadom na plynulosť procesných úkonov vyjadrenia žalovaného, repliky, dupliky a nariadeného pojednávania vyústeného do rozhodnutia v zmysle hospodárnosti konania) po vykonaných replikách a duplikách vzhľadom na skutočnosť, že žalobkyne už skôr uvádzali, že sú v dôkaznej núdzi týkajúcej sa listinných dôkazov, vzhľadom na to, že si uplatnili nárok po nebohom. Taktiež uvádzali, že realizovali kroky na zabezpečenie dôkazov z banky vo forme výpisu z účtov avšak bezúspešne. Z uvedeného dôvodu súd v zmysle § 167 ods. 3 CSP považoval zo strany žalobkýň návrh na vykonanie dôkazu za včas uplatnený dôkaz a teda nemohol uplatniť hypotézu tejto právnej normy, že na neskôr predložené a označené skutočnosti a dôkazy súd nemusí prihliadnuť, pretože tento prípad je špecifický uplatneným nárokom po nebohom. Aj z hypotézy jasne vyplýva, že zákon poskytuje platformu výberu, možnosti vzhľadom ku konkrétnemu prípadu a túto súd využil.
8. Po vykonaní dôkazu v zmysle § 189 CSP a zaslaní dôkazu na písomné vyjadrenie právnemu zástupcovi žalovaného, tento dňa 6.9.2019 namietal prípustnosť prehľadu transakcií ako dôkaz v predmetnom konaní, keďže z predloženého prehľadu transakcií nemožno posúdiť jeho autentickosť a hodnovernosť. Považoval prehľad transakcií za nezákonne vykonaný dôkaz na ktorý nemožno prihliadať. Argumentoval aj tým, že v zmysle Zákona o bankách spoločnosť Tatrabanka a.s. nesmela poskytnúť súdu žiadne informácie týkajúce sa transakcií na účte Mgr. D. N., pretože nie je účastníkom tohto konania a predmetom tohto konania nie je ani jeho majetok. Predmetom tohto konania je len pohľadávka na vrátenie pôžičky, ktorá podľa dedičského rozhodnutia patrí žalobkyniam. Argumentoval, že prehľad transakcií nie je dôkazom preukazujúcim vznik právneho vzťahu z pôžičky medzi právnym predchodcom žalobkýň L.. D. N. a žalovaným. Z prehľadu transakcií nevyplýva, že by právny predchodca žalobkýň poskytol žalovanému pôžičku vo výške 50.000,- eur, resp. pôžičku vo výške 46.000,- eur na
základe Zmluvy o pôžičke zo dňa 5.9.2013. Prehľad transakcií nepreukazuje, že by niektorá zo súm v ňom uvedená ako debetná platba bola pôžičkou na základe Zmluvy o pôžičke zo dňa 5.9.2013 a už vôbec nie je vo výške 50.000,- eur alebo vo výške 46.000,- eur. Čo sa týka započítavania príslušenstva pôžičky vychádzajúc z obsahu Zmluvy o pôžičke a povahy pohľadávky na vrátenie pôžičky, mohol žalovaný ako dlžník plniť právnemu predchodcovi žalobkýň aj čiastočne. V takomto prípade sa čiastočné plnenie žalovaného ako dlžníka v súlade s § 566 ods. 2 OZ započítavalo najprv na istinu. L.. D. N. a už vonkoncom nie žalobkyne ako jeho právne nástupkyne nie sú oprávnené určiť, aká časť plnenia žalovaného sa započítava na istinu, úrok a úrok z omeškania.
V prípade pripustenia vzniku pôžičky medzi neb. L.. N. a žalovaným, po spočítaní všetkých kreditných platieb z prehľadu transakcií, t.j. peňažných prostriedkov, ktoré žalovaný vrátil právnemu predchodcovi žalobkýň L.. D. N., ich celková výška predstavuje sumu 46.046,10 eur. Ak by pripustili, že prehľad transakcií preukazuje, že právny predchodca žalobkýň skutočne poskytol žalovanému pôžičku na základe Zmluvy o pôžičke zo dňa 5.9.2013, čo žalovaný popiera, mohol by preukazovať len poskytnutie sumy vo výške 36.000,- eur, dňa 6.9.2013. Z prehľadu transakcií vyplýva, že žalovaný vrátil právnemu predchodcovi žalobkýň peňažné prostriedky v celkovej výške 46.046,10 eur a tieto peňažné prostriedky sa započítali najprv na istinu vo výške 36.000,- eur. Týmto spôsobom by znamenalo, že istina bola v celom rozsahu splatená. Zvyšné peňažné prostriedky vo výške 10.046,10 eur by pokryli úrok ako aj úrok z omeškania, avšak vzhľadom na formuláciu petitu žaloby to nie je podstatné, keďže istina by bola uhradená pred dňom 14.5.2016, z ktorého žalobkyne uplatňujú úrok a úrok z omeškania.
V prípade pripustenia tvrdenia žalobkýň, že právny predchodca žalobkýň poskytol žalovanému aj ďalšie dve pôžičky vo výške 14.850,- eur a 8.710,- eur a že tieto pôžičky boli žalovaným splatené a ak z prehľadu transakcií by sa vyčlenili sumy, ktoré sa týkajú týchto dvoch pôžičiek, potom žalovaný splatil pôžičku zo Zmluvy o pôžičke zo dňa 5.9.2019 v rozsahu 22.354,10 eur. Uvedená suma 22.354,10 eur by sa započítala najprv na istinu vo výške 36.000,- eur. Z toho vyplýva, že nesplatená časť istiny by predstavovala sumu 13.645,90 eur a týmto by sa každá zo žalobkýň mohla domáhať voči žalovanému zaplatenia istiny vo výške 6.822,95 eur spolu s 5,5 % úrokom ročne zo sumy 6.822,95 eur od 14.5.2016 do zaplatenia a 0,05 % denný úrok z omeškania zo sumy 6.822,95 eur od 14.5.2016 do zaplatenia.
9. Dňa 10.9.2019 bolo doručené stanovisko žalobkýň k vyjadreniu žalovaného a výpisu z bankových transakcií. Právny zástupca žalobkýň poukázal na to, že nie je zrejmé, či a aké sumy možno priradiť k pôžičkám na započítanie. Z výpisu transakcií sú zrejmé ďalšie platby, ako napr. suma 1.500,- eur (zjavne ihneď vrátená) alebo suma 1.189,- eur. Celková suma poskytnutých prostriedkov zaslaných na účet žalovaného dosiahla sumu 57.555,50 eur. Poukázali na to, že sumy 500,- eur, ktoré boli postupne uhrádzané nie je možné priraďovať k pôžičke na istinu, keďže zrejme šlo o úroky, ktoré mal žalovaný splácať k poslednému dňu v mesiaci vo výške 5,5 % ročne (t.j. suma cca 230,- eur/mesačne). Do termínu poslednej splatnosti v zmysle Dodatku č. 2, ktorá bola stanovená na 25.1.2016, mala byť uhradená suma 6.440,- eur ako úrok z pôžičky. Žalobkyne zohľadňovali čiastkové úhrady žalovaného až do dňa poslednej splátky 13.5.2016. Preto si žalobou uplatňujú len nesplatenú časť istiny, úrok z nesplatenej časti úveru a úrok z omeškania od 14.5.2016. Zvyšná časť pohľadávky bola započítaná s uvedenými splátkami v dôsledku čoho bol uhradený celý splatný úrok z pôžičky ako aj úrok z omeškania od 13.5.2016. Preto, ak boli akékoľvek platby platené pred splatnosťou pôžičky (modifikovanou dvoma dodatkami), tieto možno započítať primárne na splatný úrok z pôžičky a následne na úrok z omeškania. Je nesporné, že istina dlhu predstavovala aj ku dňu 4.9.2015, teda ku dňu podpisu Dodatku č. 2 sumu 50.000,- eur, v dôsledku čoho celkom zjavne určil dlžník svoje platby primárne na úhradu úroku a úroku z omeškania, ktorý vznikol.
10. Vykonaným dokazovaním, najmä vyjadreniami právneho zástupcu žalobkýň, právneho zástupcu žalovaného, uznesením Okresného súdu Bratislava I. sp. zn. 4D/75/2017 zo dňa 7.8.2017, Zmluvou o pôžičke zo dňa 5.9.2013, Dodatkom č. 1 zo dňa 2.9.2014 a Dodatkom č. 2 zo dňa 4.9.2015, výzvou na zaplatenie zo dňa 16.11.2017, poštovým podacím hárkom, poznámkami neb. L.. D. N., písomnými poznámkami L.. D. N., výpismi z účtu ako pozostalosti L.. D. N., výpisom z účtu Tatrabanky a.s. zaslaného na CD nosiči a manuálne vyrobeným prehľadným výpisom z účtu žalobkýň, na základe čoho súd zistil skutkový a právny stav vo veci:
11. Dňa 10.8.2016 zomrel otec žalobkýň L.. D. N., po ktorom sa vykonalo dedičské konanie na Okresnom súde Bratislava I. vedené pod sp. zn. 4D/75/2017. Neb. L.. N. zanechal po sebe pohľadávku poručiteľa
ako veriteľa voči dlžníkovi A. U. z titulu Zmluvy o pôžičke zo dňa 5.9.2013 v znení Dodatkov zo dňa 2.9.2014 a 4.9.2015 vo výške 50.000,- eur s dohodnutým úrokom z pôžičky vo výške 5,5 % ročne, ktorá bola splatná do 25.1.2016. Čistá hodnota dedičstva predstavovala 50.000,- eur. Dedičstvo nadobudli podľa dedičských podielov, pohľadávku poručiteľa ako veriteľa voči dlžníkovi žalovanému, mal. F. N. vo výške 25.000,- eur s príslušenstvom a mal. J. P. N. vo výške 25.000,- eur s príslušenstvom. Dňa 5.9.2013 právny predchodca žalobkýň uzatvoril so žalovaným Zmluvu o pôžičke, v zmysle ktorej sa veriteľ zaviazal poskytnúť dlžníkovi pôžičku v sume 50.000,- eur bezhotovostným prevodom na účet dlžníka. Dlžník sa zaviazal, že požičanú sumu vo výške 50.000,- eur spolu s dohodnutým úrokom podľa čl. I bodu 3 vráti veriteľovi najneskôr do jedného roka odo dňa poskytnutia pôžičky, bezhotovostným prevodom na účet veriteľa. V bode 3 článku I. zmluvné strany si dohodli úrok z pôžičky vo výške 5,5 % p.a. úroky (cca 230,- eur/mesačne) sú splatné mesačne, na účet veriteľa uvedený v záhlaví tejto zmluvy a to vždy najneskôr k poslednému dňu príslušného kalendárneho mesiaca. V bode 4 sa zmluvné strany dohodli, že v prípade omeškania dlžníka je tento povinný platiť úrok z omeškania vo výške 0,05 % z dlžnej sumy, za každý deň omeškania. V bode 5 sa dlžník zaviazal zaplatiť veriteľovi poplatok za poskytnutie pôžičky vo výške 500,- eur ku dňu poskytnutia pôžičky. V bode 6 sa zmluvné strany dohodli, že veriteľ je oprávnený započítať sumu 500,- eur titulom poplatku podľa bodu 5 tohto článku a sumu 3.500,- eur titulom pohľadávky na vrátenie predošlej pôžičky(teda 4.000 eur/ 50.000 eur - 4.000 eur = 46.000 eur) s pohľadávkou dlžníka na poskytnutie pôžičky v zmysle tejto zmluvy. V článku II. sa zmluvné strany dohodli, že záväzok dlžníka zanikne splnením a veriteľ vydá dlžníkovi na požiadanie po splnení záväzku písomné potvrdenie. Dňa 2.9.2014 právny predchodca žalobkýň so žalovaným podpísali Dodatok k Zmluve o poskytnutí pôžičky zo dňa 5.9.2013. Predmetom tohto Dodatku došlo k zmene splatnosti pôžičky tak, že dlžník sa zaviazal požičanú sumu vo výške 50.000,- eur spolu s dohodnutým úrokom podľa bodu 3 tohto článku vrátiť veriteľovi najneskôr do dvoch rokov odo dňa poskytnutia pôžičky, t.j. do 5.9.2015, bezhotovostným prevodom na účet veriteľa uvedený v záhlaví zmluvy. Dňa 4.9.2015 právny predchodca žalobkýň a žalovaný uzavreli Dodatok č. 2 k Zmluve o poskytnutí pôžičky zo dňa 5.9.2013 v znení Dodatku zo dňa 2.9.2014. Predmetom Dodatku bola zmena splatnosti, v ktorom sa dlžník zaviazal, že požičanú sumu vo výške 50.000,- eur spolu s dohodnutým úrokom vráti veriteľovi, najneskôr do 25.1.2016, bezhotovostným prevodom na účet veriteľa. Po smrti otca žalobkýň, dňa 16.11.2017 právny zástupca žalobkýň vyzval žalovaného na zaplatenie sumy 56.810,45 eur. Uvedenú výzvu zaslal prostredníctvom pošty, o čom predložil poštový podací hárok s tým, že zásielka bola vrátená odosielateľovi dňa 18.12.2017, ako neprevzatá v odbernej lehote. Ako pozostalosť po neb. otcovi žalobkýň zostala Zmluva o pôžičke a Dodatky k Zmluve o pôžičke, poznámky nebohého vedené na počítači, rukou písané poznámky, vytlačené výpisy kreditných operácií na účet nebohého od žalovaného ako dlžníka.
12. Z listinného dôkazu - poznámok L.. N. v počítačovej forme na čl. 69 súdneho spisu vyplývajú platby, zo dňa 2.10.2013 suma 500,- eur, 29.10.2013 suma 500,- eur, 3.12.2013 suma 500,- eur, 14.1.2014 suma 500,- eur, 10.2.2014 suma 570,- eur, 3.3.2014 suma 570,- eur, 5.5.2014 suma 570,- eur, 8.7.2014 suma 570,- eur, 20.8.2014 suma 570,- eur, 16.4.2015 suma 300,- eur, 4.5.2015 suma 300,- eur, 8.6.2015 suma 300,- eur, 8.7.2015 suma 300,- eur, 11.8.2015 suma 300,- eur, úhrady celkom: 6.350,- eur, 6.9.2013 suma 50.000,- eur, 27.1.2014 suma 5.000,- eur, 14.11.2014 suma 4.710,- eur, dňa 23.1.2015 suma 4.000,- eur (4.000,- USD a 1.500,- eur s poznámkou „vrátené" 26.2.2015 sumou 4.710,- eur), 23.1.2015 vrátené 16.2.2015 suma 2.990,- eur, 11.3.2015 suma 108,- eur, 18.3.2015 suma 642,- eur, hodinky v sume 260,- eur, teda spolu 8.710,- eur. Ďalej v nich bolo uvedené, že úroky zo sumy 8.710,- eur predstavujú 93,- eur, úroky zo sumy 50.000,- eur predstavujú sumu 5.485,- eur, úroky z 15.000,- eur predstavujú 1.322,- eur, teda celkom úroky predstavovali sumu za tri pôžičky 6.900,- eur.
13. Z listinného dôkazu - rukou písaného záznamu neb. L.. N. na čl.70 súdneho spisu, vyplýva že dňa 6.9. suma -36.000,- eur, -10.000,- eur, (cash anglické slovo = hotovosť) čo predstavuje sumu 46.000,- eur, 2.10. suma +500,- eur, 29.10. +500,- eur, 3.12. suma + 500,- eur, 14.1. suma +500,- eur, 10.2. suma +500,- eur, 3.3. suma +500,- eur, 5.5. suma +500,- eur, 8.7. suma +500,- eur, 20.8. suma +500,- eur, 27.1. suma -14.850,- eur, 10.2. suma +70,- eur, 3.3. suma +70,- eur, 5.5. suma +70,- eur, 8.7. suma +70,- eur, 20.8. suma +70,- eur, 28.8. suma +70,- eur.
14. Z listinného dôkazu - z výpisu z účtu čl. 70 - 72 súdneho spisu vyplýva, že boli prevádzané peňažné prostriedky prostredníctvom internetového portálu na žalovaného dňa 18.7.2013 suma 2.000,- eur, 2.10.2013 suma 500,- eur, 29.10.2013 suma 500,- eur, 3.12.2013 suma 500,- eur, 12.12.2013 suma 450,- eur, 18.12.2013 suma 1.500,- eur, 30.12.2013 suma 1.500,- eur, 14.1.2014 suma 500,- eur, 27.1.2014 suma 500,- eur, 27.1.2014 -14.850,- eur, 10.2.2014 suma 70,- eur, 10.2.2014 suma 500,-
eur, 3.3.2014 suma 70,- eur, 3.3.2014 suma 500,- eur, 28.4.2014 suma -1.189,- eur, 5.5.2014 suma 70,- eur, 5.5.2014 suma 500,- eur, 5.5.2014 suma 1.181,10 eur (teda ten istý deň tri platby), 8.7.2014 suma 70,- eur, 8.7.2014 suma 500,- eur, 20.8.2014 suma 70,- eur, 20.8.2014 suma 500,- eur, 23.1.2015 suma -4.000,- eur, 16.2.2015 suma 490,- eur, 16.2.2015 suma 2.500,- eur, 26.2.2015 suma 4.710,- eur, 7.3.2015 suma 1.813,- eur, 11.3.2015 suma 2.000,- eur, 18.3.2015 suma 642,- eur, 16.4.2015 suma 300,- eur, 4.5.2015 suma 300,- eur, 8.6.2015 suma 300,- eur, 8.7.2015 suma 300,- eur, 11.8.2015 suma 300,- eur, 8.9.2015 suma 300,- eur, 8.10.2015 suma 300,- eur, 9.11.2015 suma 300,- eur, 10.12.2015 suma 300,- eur, 7.1.2016 suma 300,- eur, 1.2.2016 suma 300,- eur, 8.3.2016 suma 300,- eur, 29.4.2016 suma 300,- eur, 2.5.2016 suma 15.000,- eur, 4.5.2016 suma 5.000,- eur, 13.5.2016 suma 2.000,- eur. Ide o peniaze, ktoré vracal žalovaný L.. N..
15. Z listinného dôkazu na čl. 100-111 súdneho spisu, výpisu z účtu zaslaného Tatrabankou a.s. z účtu právneho predchodcu žalobkýň vyplýva, že dňa 6.9.2013 bola poukázaná na účet žalovaného suma 36.000,- eur ako debetná operácia (D), 2.10.2013 suma 500,- eur kreditná operácia (C), 29.10.2013 suma 500,- eur C, 3.12.2013 suma 500,- eur C, 12.12.2013 suma 450,- eur C, 18.12.2013 suma 1.500,- eur debetná operácia pôžička na účet žalovaného, 30.12.2013 suma 1.500,- eur C, operácie v r. 2014 - 14.1.2014 suma 500,- eur C, 27.1.2014 suma 14.850,- eur ako debetná operácia, teda pôžička žalovanému, 27.2.2014 suma 16,50 eur ako debetná operácia, pôžička, 3.3.2014 suma 70,- eur C, 3.3.2014 suma 500,- eur C, 28.4.2014 suma 1.189,- eur debetná operácia, teda pôžička žalovanému, 5.5.2014 suma 70,- eur C, 5.5.2014 suma 500,- eur C, 5.5.2014 suma 1.181,10 eur C, 8.7.2014 suma 500,- eur C, 8.7.2014 suma 70,- eur C, 20.8.2014 suma 500,- eur C, 20.8.2014 suma 70,- eur C, v roku 2015 boli vykonané transakcie dňa 23.1.2015 pôžička žalovanému poskytnutá vo výške 4.000,- eur ako debetná operácia, 16.2.2015 suma 490,- eur C, 16.2.2015 suma 2.500,- eur C, 26.2.2015 suma 4.710,- eur C, 7.3.2015 suma 1.813,- eur C, 11.3.2015 suma 2.000,- eur C, 18.3.2015 suma 642,- eur C, 16.4.2015 suma 300,- eur C, 4.5.2015 suma 300,- eur C, 8.6.2015 suma 300,- eur C, 22.6.2015 suma 10,- eur C, 8.7.2015 suma 300,- eur C, 11.8.2015 suma 300,- eur C, 8.9.2015 suma 300,- eur C, 8.10.2015 suma 300,- eur C, 9.11.2015 suma 300,- eur C, 10.12.2015 suma 300,- eur C, v roku 2016 boli vykonané operácie: 7.1.2016 suma 300,- eur C, 1.2.2016 suma 300,- eur C, 8.3.2016 suma 300,- eur C, 29.4.2016 suma 300,- eur, 2.5.2016 suma 15.000,- eur C, 4.5.2016 suma 5.000,- eur C, 13.5.2016 suma 2.000,- eur C, v roku 2017 boli vykonané operácie dňa 10.2.2017 suma 570,- eur C.
16. Podľa § 512 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ), ak má dlžník splniť dlh viacerým veriteľom a ak ide o deliteľné plnenie, môže každý veriteľ požadovať len svoj diel; ak inej dohody niet, je dlžník oprávnený plniť každému z veriteľov rovnaký diel.
17. Podľa § 558 OZ, ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie tento právny následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní.
18. Podľa § 566 ods. 2 OZ, pri čiastočnom plnení peňažného dlhu sa plnenie dlžníka započítava najprv na istinu a potom na úroky, ak dlžník neurčí inak.
19. Podľa § 567 ods. 2 OZ, peňažný dlh plnený prostredníctvom peňažného ústavu alebo prostredníctvom poštového podniku je splnený pripísaním sumy dlhu na účet veriteľa v peňažnom ústave alebo vyplatením sumy dlhu veriteľovi v hotovosti, ak osobitný zákon neustanovuje inak alebo ak sa veriteľ a dlžník písomne nedohodnú inak.
20. Podľa § 657 OZ, zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.
21. Podľa § 151 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné. Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.
22. Podľa§ 153 ods. 1, 2, 3 CSP, strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas. Na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana
nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu. Ak súd na prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany neprihliadne, uvedie to v odôvodnení rozhodnutia vo veci samej.
23. Podľa § 167 ods. 3 CSP, ak žalovaný uplatnený nárok v celom rozsahu neuzná alebo súd neurobí iné vhodné opatrenia, súd doručí vyjadrenie žalovaného žalobcovi do vlastných rúk a umožní mu vyjadriť sa v lehote určenej súdom. Žalobca uvedie ďalšie skutočnosti a označí dôkazy na preukázanie svojich tvrdení; na neskôr predložené a označené skutočnosti a dôkazy súd nemusí prihliadnuť. Súd poučí žalobcu o následkoch sudcovskej koncentrácie konania.
24. Podľa § 185 ods. 2 CSP, súd môže aj bez návrhu vykonať dôkaz, ktorý vyplýva z verejných registrov a zoznamov, ak tieto registre alebo zoznamy nasvedčujú, že skutkové tvrdenia strán sú v rozpore so skutočnosťou; iné dôkazy bez návrhu nevykoná, ak tento zákon neustanovuje inak.
25. Podľa § 215 ods. 1 CSP, súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu.
26. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania.
27. Súd si v prvom rade vyriešil otázku aktívnej legitimácie žalobkýň a ich oprávnenia na podanie žaloby proti žalovanému, čo je nepochybné z dedičského konania. Žalobkyne vstúpili do práv po právnom predchodcovi - zomrelom dňa 10.6.2016 na základe uznesenia Okresného súdu Bratislava I. zo dňa 7.8.2017, sp. zn. 4D/75/2017, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 7.8.2017 a vykonateľnosť dňa 11.8.2017, v rozsahu každá v 1 voči predmetnej pohľadávke.
28. Medzi procesnými sporovými stranami bolo nesporné, že dňa 5.9.2013 bola medzi právnym predchodcom žalobkýň a žalovaným uzavretá Zmluva o pôžičke, v konsenzuálnej rovine. V zmysle tejto zmluvy sa L.. D. N. ako veriteľ zaviazal poskytnúť žalovanému ako dlžníkovi titulom pôžičky sumu XX.XXX,- eur, bezhotovostným prevodom na účet dlžníka uvedený v záhlaví predmetnej zmluvy. V článku I. bod 2 sa dlžník zaviazal, že požičanú sumu vo výške 50.000,- eur vráti veriteľovi do jedného roka odo dňa poskytnutia pôžičky, bezhotovostným prevodom na účet veriteľa č. účtu: XXXXXXXXXX/XXX0. Zmluvné strany si dohodli úrok z pôžičky vo výške 5,5 % ročne, ktoré sú splatné mesačne najneskôr k poslednému dňu príslušného kalendárneho mesiaca. V prípade omeškania dlžníka sa zmluvné strany dohodli na úroku z omeškania vo výške 0,05 % z dlžnej sumy za každý deň omeškania. Dlžník sa zaviazal zaplatiť veriteľovi poplatok za poskytnutie pôžičky vo výške 500,- eur ku dňu poskytnutiu pôžičky, ktorý mu veriteľ započítal na sumu 50.000,- eur a započítal mu taktiež na sumu 50.000,- eur sumu 3.500,- eur titulom pohľadávky na vrátenie predošlej pôžičky.
29. Z uvedeného teda je nepochybné, že na sumu 50.000,- eur právny predchodca žalobkýň započítal sumu 4.000,- eur, preto bol povinný v zmysle tejto zmluvy bezhotovostným prevodom žalovanému poskytnúť sumu 46.000,- eur. Splatnosť zmluvy bola zmenená Dodatkom č. 1 zo dňa 2.9.2014 a to tak, že pôžička v sume 50.000,- eur mala byť splatená do 5.9.2015. Následne dňa 4.9.2015 opätovne uzavreli zmluvné strany Dodatok č. 2 k Zmluve a Dodatku č. 1, z dôvodu, že došlo k opätovnej zmene splatnosti pôžičky do 25.1.2016 s tým, že dlžník mal zaplatiť sumu 50.000,- eur k 4.9.2015.
30. V konaní bola sporná právna skutočnosť a to „vznik" reálneho právneho záväzku, Zmluvy o pôžičke zo dňa 5.9.2013 aj keď nebola prevedená celá suma 50.000 eur uvedená v zmluve. Avšak táto zmluva je atypická v tom, že do pôžičky bola započítaná predchádzajúca nevrátená pôžička a poplatok za predmetnú pôžičku. Nebolo ani v skutočnosti možné aby došlo k prevodu 50.000,- eur, čo si dohodli samotné zmluvné strany. Uzavretím Zmluvy o pôžičke ide o nielen o konsenzuálny kontrakt ale aj reálny kontrakt, keď Zmluva vzniká až odovzdaním peňazí veriteľom, dlžníkovi. Teda vznik pôžičky predpokladá nielen dohodu zmluvných strán o poskytnutí pôžičky, ale aj skutočné odovzdanie predmetu pôžičky dlžníkovi. V konaní bolo ďalej sporným, či právny predchodca žalobkýň poskytol žalovanému peniaze na účet, v hotovosti a započítaním. Súd mal za to a vyplynulo to aj z listinných dôkazov, že tak, ako bolo uvedené v Zmluve o pôžičke, právny predchodca žalobkýň mal poskytnúť žalovanému sumu 50.000,- eur, avšak do tejto sumy započítal sumu 4.000,- eur (3.500,- eur ako predchádzajúcu pôžičku a 500,- eur ako poplatok za predmetnú pôžičku). Teda tak, ako už súd uviedol, mal bezhotovostným prevodom previesť žalovanému iba sumu 46.000,- eur nie 50.000 eur. Čiže už tu logicky vyplýva, že žalovanému
nemohla byť poskytnutá celá suma 50.000,- eur tak ako bolo formulované v zmluve, čo neznamená že nedošlo k vzniku zmluvy následným prevodom peňazí vo zvyšnej časti sumy 46.000,- eur. A teda poukázaniu zvyšnej sumy na účet. Listinné dôkazy a to výpis z účtu banky preukazuje skutočnosť, že v nasledujúci deň 6.9.2013 (po podpise zmluvy) právny predchodca žalobkýň odoslal na účet žalovaného sumu 36.000,- eur. Vykonanie tohto dôkazu právny zástupca žalovaného namietal z dôvodu, že výpis z bankového subjektu nie je možné použiť, keďže ide o informácie, utajované skutočnosti v zmysle Zákona o bankách. Súd sa nestotožnil s touto argumentáciou z dôvodu, že žalobkyne vstúpili do práv svojho otca. Mali právo požiadať súd o vykonanie dôkazu a to predloženia výpisu z účtu nebohého otca, čomu nasvedčovalo aj konanie a súčinnosť banky. Vo vzťahu k súdnemu konaniu nešlo o bankové tajomstvo, ale o preukázanie a procesnú obranu v sporovom konaní na strane žalobkýň. Súd mal za to, a z vyššie uvedeného vyplýva, že nepochybne právny predchodca žalobkýň reálne poskytol žalovanému sumu 46.000,- eur. Avšak je nesporné, že na účet žalovaného bolo prevedených iba 36.000,- eur. Súd však prihliadol aj na nepriamy dôkaz - z dôvodu, že veriteľ už vypovedať o tomto dôkaze nemohol, a to listiny z pozostalosti právneho predchodcu žalobkýň, predstavujúce vedenie záznamov o pôžičkách poskytovaných žalovanému. Vzťah medzi nebohým a žalovaným bol v skutku priateľský od útleho detstva a zrejme založený na veľkej dôvere, keďže išlo o nemalé pôžičky. Písomné poznámky nebohého a poznámky vedené v počítačovej forme svedčili o pedantnosti otca žalobkýň. Súd nemal dôvod neveriť, že nejde o výpisy nebohého L.. N. aj keď to bolo v konaní namietané. Súd však v tomto smere poukazuje, že samotné namietanie kto písal tieto listiny nestačí. Bolo potrebné predložiť súkromný znalecký posudok alebo o jeho vykonanie požiadať súd. To však na neodznelo ani v písomných vyjadreniach ani na pojednávaní zo strany žalovaného. Teda žalovaný ani svojou obranou nenavrhoval znalecké dokazovanie, aby došlo k vyvráteniu predložených listinných dôkazov, že nejde o písmo L.. N., teda uvedené zo strany procesnej obrany žalovaného zostalo len v rovine tvrdenia. Súd mal za to, že ide o rukou písané poznámky nebohého a záznamy vedené na PC nebohého. Opak nebol preukázaný. Preto súd mal za to, že rukou vedené záznamy neb. L. a to hlavne pokiaľ ide o položku sumy 10.000,- eur, pri ktorej je poznámka „cash", súd usúdil že boli odovzdané peniaze v hotovosti. Aj chronologicky - dátumovo sedia všetky poznámky. Napr. pod poznámkou, dňa 6.9. bola uvedená suma 36.000,- eur. Z toho možno vyvodiť záver, že dňa 6.9.2013 boli požičané finančné prostriedky žalovanému vo výške 36.000,- eur bezhotovostným prevodom na účet a pod touto poznámkou bolo uvedené že 10.000,- eur bolo poskytnutých v hotovosti. Logicky teda vyplýva, že na účet žalovaného bolo poukázaných presných 36.000,- eur. Vzhľadom na to, že L.. N. je nebohý, nemožno tieto skutočnosti preukázať bezprostrednou výpoveďou, ale iba jeho poznámkami.
31. Súd poukazuje na dôveryhodnosť písomných záznamov neb. L.. N., z ktorých je evidentné, že zrejme žalovaný splácal aj úroky z pôžičiek a dňa 6.9.2013 poskytol žalovanému pôžičku vo výške 50.000,- eur, 27.1.2014 pôžičku vo výške 15.000,- eur, 14.11.2014 a 23.1.2015 pôžičky vo výške 4.710,- eur a 4.000,- eur, ktoré boli vrátené sumami 4.710,- eur dňa 26.2.2015 a dňa 16.2.2015 sumou 2.990,- eur, 11.3.2015 sumou 108,- eur, 18.3.2015 sumou 642,- eur a sumou 260,- eur, ktoré predstavovali zrejme hodnotu odovzdaných hodiniek. Ďalej z výpisov z účtu banky je evidentné, že 18.12.2013 L.. N. previedol sumu 1.500,- eur, ktorá mu bola vrátená žalovaným do konca mesiaca 30.12.2013 v sume 1.500,- eur. Ďalej z výpisov z účtov vyplýva, že 27.1.2014 L.. N. poukázal na účet žalovaného sumu 14.850,- eur, dňa 23.1.2015 sumu 4.000,- eur. Napr. z výpisov z účtov vyplýva, že 26.2.2015 žalovaný poukázal L.. N. sumu 4.710,- eur, čo je totožné so zápismi nebohého, kde v počítačových poznámkach sedí výpis, že pôžičku, ktorú požičal 14.11.2014, vrátil žalovaný 26.2.2015. Taktiež sedí údaj s výpisu z účtu Tatrabanky a.s., že 23.1.2015 L.. N. požičal žalovanému sumu 4.000,- eur, čo sedí aj so záznamami nebohého v počítačovej forme, kde je taktiež uvedené, že 23.1.2015 suma 4.000,- eur, ktoré boli vrátené. Súd týmto len chce poukázať na hodnovernosť dôkazov, ktoré namieta právny zástupca žalovaného, teda že nie je zrejmé, kto písal a viedol si počítačové záznamy. Následne z uvedeného je aj zrejmé, že pôžičky, ktoré boli požičané spôsobom prevodom na účet, už neboli vrátené prevodom na účet, ale zrejme aj v hotovosti, ako vyplýva suma 4.000,- eur, ktorá síce bola poukázaná v hotovosti žalovanému, ale vrátená bola zrejme v hotovostne. Súd mal za to, že žalobkyne v tomto smere uniesli dôkazné bremeno a teda, že došlo k vzniku záväzku a to, že bola poskytnutá pôžička žalovanému (vrátane započítanej pôžičky a poplatku), o čom svedčia ďalšie uzavreté Dodatky k Zmluve o pôžičke, kde bola posúvaná splatnosť nesplatenej sumy 50.000,- eur, ktorá bola požičaná. Súd mal za to, že aj tieto listinné dôkazy podporujú predchádzajúce skutočnosti.
32. K obrane žalovaného v prípade pripustenia vzniku pôžičky, či išlo o pôžičku v sume 50.000,- eur alebo 46.000,- eur, súd uvádza, že v čase tohto tvrdenia žalobkýň tieto nedisponovali ešte výpisom z účtu ich
neb. otca, z ktorého bolo neskôr zrejmé, že bezhotovostným prevodom bola poukázaná suma 36.000,- eur. Toto svoje tvrdenie opreli iba o písomné poznámky svojho otca. Súd preto v zmysle uvedeného má za to, že nešlo o nejasné tvrdenie, avšak tvrdenie, ktoré vyplývalo z ich dôkaznej núdze a teda špecifikácie tohto predmetného nároku.
33. Súd nemal dôvod neveriť predloženým listinným dôkazom (pozostalosti po nebohom), vzhľadom na skutočnosť, že výpisy z účtov Tatrabanky a.s. sa stotožňovali s výpismi z pozostalosti - účtu L. N. s kreditnými položkami od žalovaného, Teda nasvedčovali tomu, že u neb. L.. N. sa nachádzali výpisy z účtov z banky, ktoré korešpondovali s výpisom, ktorý si vyžiadal súd. Preto súd vylúčil akúkoľvek manipuláciu s pozostalostnými listinami. Je evidentné, že z poznámok, ktoré si viedol N. počítačovo 26.2.2015 bola vrátená suma žalovaným 4.710,- eur, čo potvrdzuje aj výpis z účtu. Avšak suma 2.990,- eur nevyplýva, aby bola vrátená prostredníctvom účtu, teda zrejme išlo o vrátenie sumy v hotovosti a taktiež sedí, že dňa 18.3.2015 bolo vrátených 642,- eur. Teda tieto listinné dôkazy korešpondujú aj s výpisom z účtu.
34. Súd považoval Dodatky č. 1 a č. 2 k Zmluve o pôžičke za dôkazy o skutočnosti, že pôžička existovala a teda reálne vznikla. Keďže bolo rozporné, či bola požičaná suma 50.000,- eur alebo 46.000,- eur, tie dodatky len potvrdzujú, že bola nesplatená pôžička (už presne v akej výške sa možno len domnievať). Nepriamo podporujú Dodatky tvrdenie žalobkýň, že existovala a vznikla pôžička, avšak nemožno ich považovať za uznanie dlhu. Žalovaný prostredníctvom právneho zástupcu mal veľmi citlivú a konštruktívnu procesnú obranu, avšak nepristúpil nakoniec k tomu, aby spochybnil poskytnuté pôžičky neb. L.. D. N., predložením svojho výpisu z účtu o prevodoch medzi ním a nebohým.
35. Je pravdou, že žalovaný, pokiaľ tvrdil, že mu pôžička nebola poskytnutá bezhotovostným prevodom, nemôže preukázať negatívnu skutočnosť, avšak z listinného dôkazu - výpisu z účtu nebohého z Tatrabanky a.s. vyplýva, že pôžička zhodná s podpísaním zmluvy o pôžičke potvrdzuje, že došlo k požičaniu sumy 36.000,- eur bezhotovostným prevodom a tvrdenie žalobkýň bolo podporené aj záznamom nebohého. Hotovostne bolo poskytnutých 10.000,- eur s tým, že do pôžičky bola započítaná predchádzajúca nezaplatená pôžička 3.500,- eur, čo predstavuje presnú sumu 50.000,- eur (50.000,- eur - 3.500,- eur predchádzajúca pôžička - 500,- eur poplatok za poskytnutie pôžičky - 10.000,- eur cash - hotovosť - 36.000,- eur. Teda na účet žalovaného mala byť poukázaná suma bezhotovostným prevodom 36.000,- eur, čo aj bolo preukázané výpisom z účtu Tatrabanky a.s. a poznámkami nebohého.
36. Čo sa týka argumentácie žalobkýň ohľadom právneho úkonu Uznanie dlhu žalovaným vo forme Dodatkov, súd dodáva a stotožňuje sa s argumentáciou právneho zástupcu žalovaného. Neformálne uznanie dlhu, napr. ústne uznanie alebo uznanie konkludentným úkonom, napr. zaplatením splátky a pod. nespôsobuje vznik právnej domnienky podľa § 558 OZ. To platí aj pre Dodatky, ktoré nespĺňali hmotnoprávne náležitosti a preto súd nepovažoval Dodatky za prejav uznania dlhu. Je potrebné, aby dlžník písomne uznal, že splní svoj dlh, uviedol právny dôvod jeho vzniku § 495 OZ) a výšku (rozsah), v akej uznáva dlh.
37. Súd sa stotožnil s argumentáciou právneho zástupcu žalovaného, že akékoľvek zápočty žalobkýň, či už vo výzve na zaplatenie zo dňa 16.11.2017 alebo v žalobe, sú bezpredmetné s poukazom a aplikáciou § 566 ods. 2 OZ.
38. Súd mal za to, že v konaní ostalo sporné, aká suma bola zaplatená žalovaným na pôžičku 50.000,- eur poskytnutú právnym predchodcom žalobkýň.
39. Žalobkyne tvrdia, že úrok z omeškania podľa článku I. bod 4 Zmluvy o pôžičke sa mal uplatňovať nielen na istinu, ale aj na splatné úroky. Súd mal za to a stotožnil sa s argumentáciou právneho zástupcu žalovaného, že nijakým spôsobom nepreukázali, že by sa žalovaný dostal do omeškania so splácaním úrokov. Z ich tvrdení skôr vyplýva, že žalovaný riadne splatil tieto úroky. Navyše je potrebné dodať, že článok I bod 3 Zmluvy o pôžičke bol v časti splatnosti úrokov zmenený Dodatkom č. 1 zo dňa 2.9.2014 a následne Dodatkom č. 2 zo dňa 4.9.2015 tak, že úroky boli splatné najneskôr do 25.1.2016. Žalobcovia nepredložili žiaden výpočet úrokov z omeškania z titulu údajného omeškania so splácaním úrokov z pôžičky. Žalobkyne tvrdili, že akékoľvek platby pred splatnosťou pôžičky možno započítať primárne na splatný úrok z pôžičky a následne na úrok z omeškania a tiež, že istina predstavovala sumu 50.000,- eur k 4.9.2015, v dôsledku čoho dlžník zjavne určil svoje platby primárne na úhradu úroku a úrokov z
omeškania. Predmetné ustanovenie článku I. bod 3 upravuje len splatnosť úrokov a nie to, ako sa má započítať čiastočné plnenie dlžníka a preto úroky boli splatné spolu s istinou najneskôr do 25.1.2016. V zmysle citovaného ustanovenia § 566 ods. 2 OZ bol oprávnený určiť, na čo sa započítava čiastočné plnenie jedine žalovaný ako dlžník a nie právny predchodca žalobkýň a už vôbec nie žalobkyne. V prejednávanom prípade žalovaný neurčil, na čo sa započítava čiastočné plnenie, platí preto § 566 ods. 2 OZ, podľa ktorého sa čiastočné plnenia započítavajú najprv na istinu. Neobstála ani argumentácia žalobkýň Dodatkom č. 2 zo dňa 4.9.2015, kde predmetný dodatok upravil len splatnosť istiny a úrokov, neupravil, ako sa má započítavať čiastočné plnenie dlžníka. Dlžník môže urobiť vyhlásenie podľa § 566 ods. 2 OZ najneskôr s poskytovaným plnením, preto Dodatok č. 2 nemohol predstavovať vyhlásenie dlžníka o platbách uskutočnených pred uzavretím tohto dodatku. Vôľu žalovaného započítať čiastočné plnenie najprv na úrok a úrok z omeškania nemožno vyvodiť ani z výšky jednotlivých splátok. V Zmluve o pôžičke síce je uvedená výška úroku v sume 230,- eur, avšak žiadna z platieb, ktorú mal žalovaný uhradiť právnemu predchodcovi žalobkýň však nezodpovedá tejto sume.
40. Je pravdou, že žalobkyne nepreukázali, z akých nárokov pozostáva uplatnený nárok aby matematickým prepočtom bol preskúmateľný nárok v sume 41.817,74 eur. V nepreskúmateľnom a prevyšujúcom nároku súd žalobu zamietol. Súd vychádzal z toho, že žalovanému bolo poskytnutých 50.000,- eur a zohľadnil úhrady žalovaného podľa výpisu z účtu banky. Keďže platby nedisponovali žiadnymi poznámkami na úhradu čoho sa majú započítať (napr. zmluvný úrok, poplatky, úrok z omeškania)súd ich zohľadnil zápočtom na istinu sumy 50.000,- eur - 500,- eur - 500,- eur - 500,- eur - 450,- eur - 500,- eur - 70,- eur - 500,- eur - 70,- eur - 500,- eur - 1.181,10 eur - 500,- eur - 70,- eur - 500,- eur - 70,- eur (490,- eur a 2.500,- eur je pôžička vrátená dňa 16.2.2015 na pôžičku 4.000,- eur a taktiež suma 642,- eur je vrátená na túto pôžičku, čo vyplýva zhodne aj z poznámok nebohého) - 1.813 eur - 2.000,- eur - XXX,- eur - XXX,- eur - XXX,- eur - 10,- eur - XXX,- eur - XXX,- eur - XXX,- eur - XXX,- eur
- XXX,- eur - 300,- eur - 300,- eur - 300,- eur - 300,- eur - 300,- eur - X.XXX,- eur - 2.000,- eur - 570,- eur (suma 15.000,- eur zaplatená dňa 2.5.2016 je suma pôžičky, ktorá bola poskytnutá žalovanému 27.1.2014 a teda vrátená žalovaným). Z uvedeného teda vyplýva, že neuhradená suma žalovaným zo sumy 50.000,- eur predstavuje sumu 28.795,90 eur : 2 = 14.397,95 eur. Tak ako uviedli žalobkyne cit.: „že nie je zrejmé, či a aké sumy možno priradiť k pôžičkám na započítanie", tak aj súd sa priklonil k záveru, že nebolo zrejmé, jednoznačné, o aké platby žalovaného ide, či ide o platby úrokov alebo platby na istinu. Preto súd paušálne platby žalovaného započítal na istinu.
41. Súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 14.397,95 eur, každej so žalobkýň ako právnych nástupkýň po nebohom otcovi. Rozhodol tak na základe predložených listinných priamych dôkazov zmluva o pôžičke a Dodatkoch ktoré spochybnené v konaní neboli a na nepriamych dôkazov ktorými boli poznámky nebohého z pozostalosti. Nepriamy dôkaz má svoju výpovednú a dôkaznú silu, na ktorý súd prihliadol. Je pritom nutné zdôrazniť, že sa jedná o nepriame dôkazy avšak v rámci jednotlivých časových a logických udalostí, tieto dávajú dostatočný podklad k záveru o vzniku zmluvy o pôžičke.
42. Podľa § 658 ods. 1, 2 OZ, pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky. Pri nepeňažnej pôžičke možno dojednať namiesto úrokov plnenie primeraného väčšieho množstva alebo vecí lepšej akosti, spravidla toho istého druhu.
43. Žalovaný sa zaviazal vrátiť pôžičku s dohodnutým úrokom v čl. I. ods. 3 Zmluvy o pôžičke vo výške 5,5 % ročne splatným mesačne k poslednému dňu príslušného kalendárneho mesiaca. Pre prípad omeškania s platením sa žalovaný v čl. I. ods. 3 Zmluvy o pôžičke zaviazal zaplatiť dohodnutý úrok z omeškania vo výške 0,05 % z dlžnej sumy za každý deň z omeškania. Súd priznal zmluvný úrok od nasledujúceho dňa poslednej platby vykonanej žalovaným na účet L. z dlžnej sumy.
44. Podľa § 517 ods. 1 prvá veta, ods. 2 OZ, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
45. Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR 87/1995 Z. z., výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
46. Súd priznal úrok z omeškania, od nasledujúceho dňa poslednej platby vykonanej žalovaným na účet L. z dlžnej sumy a to vo výške ktorú si zmluvné strany dohodli, keďže boli v súlade s citovanou vyhláškou.
47. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
48. Podľa § 255 ods. 1, CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
49. Súd o trovách konania rozhodol na základe výpočtu pomeru úspech a neúspechu. Každá zo žalobkýň bola úspešná v 68,86 %, avšak po odpočítaní úspechu žalovaného v 31,14 %, pretože v prevyšujúcej časti istiny bola žaloba zamietnutá, žalobkyne boli úspešné v 38 % po zaokrúhlení.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od doručenia rozsudku na tunajšom súde.
V odvolaní sa popri všeobecných náležistostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a)neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnost vo vzťahu k maloletému, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.