Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_51Cb-3-2019.pdf
PDF · 108.42 KB
Case nature
Area
Subarea
51Cb/3/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava II v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Michaelou Krajčovou v sporovej veci žalobcu: Miroslav Svitok MS Inštal-servis, so sídlom Žabokreky nad Nitrou 664, IČO: 41 683 439, zastúpený: Advokátska kancelária Mihalda, Valach, Kišac, s. r. o., so sídlom Gogoľova 18, Bratislava, IČO: 36 663 051, proti žalovanému: DI Therm s. r. o., so sídlom Klincová 35, Bratislava-Ružinov, IČO: 48 094 463, o zaplatenie 3.648,- eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 3.648,- € s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 1.260,- € od 01.07.2018 do zaplatenia a zo sumy 2.388,- € od 26.7.2018 do zaplatenia a náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- €, a to všetko do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku. II. Žalobcovi sa p r i z n á v a proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, o ktorej výške bude rozhodnuté samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1. Žalobou, doručenou na Okresný súd v Banskej Bystrici dňa 10.10.2018, postúpenou na Okresný súd Bratislava II dňa 07.01.2019, sa žalobca domáhal zaplatenia istiny 3.648,00 eur s príslušenstvom ako aj náhrady trov konania. V žalobe žalobca uviedol, že dňa 05.03.2018 uzatvoril ako dodávateľ so žalovaným ako objednávateľom Rámcovú zmluvu o dodaní tovarov a poskytovaní služieb, v zmysle ktorej sa žalobca zaviazal poskytovať žalovanému vodoinštalatérske a kúrenárske služby, zdravotechniku a kanalizáciu za podmienok dohodnutých v Zmluve. Na základe Zmluvy vykonal žalobca pre žalovaného požadované práce v období od 16.05.2018 do 31.05.2018 v rozsahu 105 hodín a v období od 01.06.2018 do 28.06.2018 v rozsahu 199 hodín, a to na stavbe „Slnečnice“ v Bratislave. Po vykonaní prác žalobca vystavil žalovanému v súlade s článkom 5 Zmluvy faktúru č. 06/2018, zo dňa 31.05.2018, s dátumom splatnosti dňa 30.06.2018, znejúcu na sumu vo výške 1 260,- € a faktúru č. 07/2018, zo dňa 29.06.2018 s dátumom splatnosti dňa 25.07.2018, znejúcu na sumu vo výške 2 388,- €. Žalovaný žalobcovi peňažnú pohľadávku v celkovej výške 3 648,- € vyplývajúcu z vyššie uvedených faktúr nezaplatil.
2. Žalovaný v písomnom podaní zo dňa 23.11.2018 (odpore) uviedol, že medzi žalobcom a žalovaným bola uzatvorená Rámcová zmluva o poskytovaní služieb. Platobné podmienky boli upravené v článku 5. Zmluvy a boli podmienené prácami na stavbe v k. ú.: J. -G.Ž., stavba D. - I. C., J. Q. D. XX. Stavebné práce sa začali dňa 26.03.2018. Objednávateľom stavebných prác bola spol. Belumi Pumpy, s.r.o. Nové Zámky a dodávateľom, resp. zhotoviteľom bola spoločnosť žalovaného. Dohodnutá suma bola vo výške 94 049,94 € a termín ukončenia prác bol naplánovaný na 15.10.2018. Žalobca pre žalovaného vykonával aj iné prác, napr. na stavbe Koliba Hill a City Park. Svoju prácu na uvedených stavbách vykonal čestne a zodpovedne.
V prípade prác na stavbe „Slnečnice - južné mesto“ vystupoval žalobca ako osoba zodpovedná za vedenie stavebných, montážnych a inštalatérskych prác. Bol osobne predstavený ako zodpovedná osoba zástupcom obchodného partnera Belumi Pumpy s.r.o. p. J. a p. T.. Žalobca si neplnil povinnosti vyplývajúce mu zo Zmluvy, prácu neodvádzal zodpovedne, nebol schopný zabezpečiť plynulú koordináciu stavby. Mentálne nezvládol funkciu koordinátora na stavbe. Dňa 27.06.2018 zo stavby svojvoľne odišiel, bez udania dôvodu. Ešte v ten istý deň žalovanému odcudzil náradie, ktoré mal odložené v sklade. Išlo o stavebný laser, 2x uhlovú brúsku zn. Makita, vŕtačku príklepovú zn. Makita a iné drobné náradie. Týmto konaním žalovanému vznikla škoda vo výške 1 200,- €. V trestnej veci doposiaľ nebolo podané konateľom žalovaného trestné oznámenie z dôvodu hospitalizácie konateľa žalovaného. Žalobca bol žalovaným vyzvaný na vrátenie odcudzených veci opakovane telefonicky a tiež prostredníctvom právneho zástupcu I.. T.. Z dôvodu predčasného ukončenia prác na stavbe „Slnečnice - južné mesto“ došlo dňa 30.06.2018 k ukončeniu dohody o vykonaní prác medzi spol. Belumi Pumpy, s.r.o. a žalovaným a tým vznikla žalovanému škoda 94 049,94 €. Taktiež žalovanému hrozí aj sankčná pokuta vyplývajúca zo zmluvy a bolo poškodené dobré meno spoločnosti žalovaného ako obchodného partnera. Žalobca doručil žalovanému faktúry č. 06/2018 a č. 07/2018, ktoré sú ako uplatňovaný nárok žalobcu zaevidované v účtovníctve žalovaného. Žalovaný namieta a nesúhlasí s počtom vyfakturovaných hodín, nakoľko tie sa nezakladajú na skutočne odpracovaných hodinách. Ďalej žalovaný uviedol, že medzi žalobcom a žalovaným bola uzatvorená rámcová zmluva, t. j. zmluva o obchodnej spolupráci, pričom rámcová zmluva sa väčšinou používa v spojení s ďalšou čiastkovou zmluvou, resp. objednávkou, v ktorej sú uvedené niektoré ďalšie náležitosti zmluvného vzťahu ako napríklad množstvo tovaru, cena tovaru či miesto a čas dodania. Tieto jednotlivé čiastkové zmluvy sa viažu ku konkrétnej rámcovej zmluve. Z dôvodu predčasne ukončených prác na stavbe došlo k ukončeniu dohody o vykonaní prác medzi Belumi Pumpy s.r.o. a DI Therm s.r.o., čím bola spoločnosti DI Therm s.r.o. spôsobená škoda.
3. Žalobca v písomnom podaní doručenom súdu dňa 19.02.2019 uviedol, že žalobca popiera tvrdenia žalovaného obsiahnuté vo vyjadrení ako aj v odpore a s poukazom na ustanovenie čl. 8 C.s.p. uvádza, že preukázanie skutkových tvrdení je jednou zo základných procesných povinností strán sporu, s čím sa spája dôsledok unesenia dôkazného bremena. Žalovaný vo vyjadrení síce prejavil svoj nesúhlas s tvrdeniami žalobcu obsiahnutými vo vyjadrení žalobcu k podanému odporu, no napriek tomu nie je zrejmé, v čom ich považuje za nesprávne. Žalovaný vo vyjadrení uvádza, že „Právny zástupca žalobcu vo svojom vyjadrení nesprávne poukazuje na skutočnosť, že žalovaný v podanom odpore namieta iba počet odpracovaných a vyfakturovaných hodín na uvedenej stavbe. To je v danom prípade irelevantné.“ Vzhľadom na vyššie uvedené žalovaný svojimi tvrdeniami v odpore len potvrdil uzavretie rámcovej zmluvy medzi žalobcom a žalovaným, doručenie faktúr č. 06/2018 a č. 07/2018, začatie stavebných prác a vykonanie prác na stavbe. Týmito tvrdeniami žalovaný potvrdzuje oprávnenosť žalobcovho nároku na zaplatenie žalovanej sumy s príslušenstvom. Žalobca je aj naďalej toho názoru, že žalovaný vo vzťahu k uplatňovanému nároku zo strany žalobcu v podanom odpore namietal iba žalobcove tvrdenia o počte odpracovaných a vyfakturovaných hodín. Žalovaný však žiadnym spôsobom svoje tvrdenia nepreukázal. Žalobca je toho názoru, že z vyjadrenia ani z odporu nie je vôbec jasné v akom rozsahu žalovaný popiera, a či vôbec popiera žalobcov uplatňovaný nárok. Na základe vyššie uvedeného žalobca považuje popretie žalovaného za právne neúčinné, nakoľko žalovaný neuviedol žiadne svoje tvrdenia vzťahujúce sa k uplatnenému nároku a ani žiadne zo svojich tvrdení uvádzaných vo vyjadrení ako aj v podanom odpore doposiaľ nepreukázal. Žalobca tiež poukazuje na nesprávne tvrdenie žalovaného vo vyjadrení, podľa ktorého je predmetom sporu „nevyplatenie sumy z dôvodu porušenia rámcovej zmluvy, zo strany žalobcu“. Predmetné tvrdenie považuje žalobca za nesprávne z toho dôvodu, že predmetom sporového konania je tzv. procesný nárok žalobcu. Peňažný nárok žalobcu jasne vyplýva zo skutočností opísaných žalobe, t.j. uzatvorenie rámcovej zmluvy so žalovaným, vykonanie prác a vystavenie faktúr v súlade s uzatvorenou rámcovou zmluvou. Z uvedeného tak žalobcovi vôbec nie je jasné, čo konkrétne žalovaný popiera a v akom rozsahu. Žalobca považuje okrem iného vyjadrenie žalovaného za neurčité, nejasné, pričom z neho nie je možné s presnosťou určiť, čo je v tomto konaní medzi strany sporu sporné a čo naopak nie je.
4. Žalobca vo vzťahu k výpovedi žalovaného, ktorého výsluch bol vykonaný prostredníctvom dožiadaného súdu a ktorá bola zachytená v zápisnici z výsluchu žalovaného zo dňa 09.08.2019 poukazuje na to, že sám žalovaný výslovne uvádza, že nepopiera žalobcov nárok. Žalovaný tým súčasne
potvrdzuje žalobcov nárok, ktorý uvedeným prejavom vôle uznáva. Napriek uvedenému, však na druhej strane z obsahu predloženého vyjadrenie je tiež zrejmé, že ním žalovaný zároveň namieta žalobcove tvrdenia o počte odpracovaných a vyfakturovaných hodín na stavbe „Slnečnice - Južné mesto“. Žalobca popiera tvrdenia žalovaného ohľadne nesúladu v počte skutočne odpracovaných hodín na stavbe s počtom hodín vyfakturovaných žalobcom, pričom považuje tvrdenia žalovaného za neurčité, nejasné a navzájom rozporné. Za rozporné tvrdenia žalobca považuje najmä tie, ktorými žalovaný na jednej strane potvrdzuje žalobcov nárok, avšak na strane druhej bezprostredne na svoj uznávací prejav vôle tento nárok následne namietne z dôvodu údajnej existencie rozdielu v počte odpracovaných hodín s počtom hodín, ktoré si žalobca vyfakturoval. V nadväznosti na uvedené žalobcovi tak vôbec nie je zrejmé, či uplatňovaný nárok žalovaný vôbec popiera alebo ho potvrdzuje. Okrem uvedeného žalovaný žiadne zo svojich tvrdení, ktorými sa usiluje spochybniť Žalobcov nárok doposiaľ nijakým spôsobom nepreukázal. Pritom práve preukázanie skutkových tvrdení je jednou zo základných procesných povinností strán sporu, s čím je spojený dôsledok unesenia dôkazného bremena. Žalovaný v tomto smere poukazuje na údajne rozdiely v počte skutočne odpracovaných a vyfakturovaných hodín žalobcom, avšak na preukázanie tohto rozdielu žiadny dôkaz nielen neoznačil, ale doposiaľ ani len nepredložil. Uvedené pasívne konanie žalovaného tak len preukazuje účelovosť jeho tvrdení, ktorými argumentuje v snahe vyhnúť sa splneniu povinnosti uhradiť pohľadávku. Vzhľadom na vyššie uvedené má žalobca za to, že žalovaný v predmetnom konaní doposiaľ svojimi tvrdeniami potvrdil nielen uzavretie rámcovej zmluvy medzi stranami sporu, ale aj doručenie faktúry č. 06/2018 a č. 07/2018, začatie stavebných prác ako aj ich vykonanie na stavbe. Žalovaný svojimi tvrdeniami potvrdzuje oprávnenosť žalobcovho nároku na zaplatenie žalovanej sumy. Žalobca je aj naďalej toho názoru, že žalovaný vo vzťahu k uplatňovanému nároku zo strany žalobcu doposiaľ namietal iba žalobcove tvrdenia o počte odpracovaných a vyfakturovaných hodín, ktoré však žiadnym spôsobom nepreukázal. Záverom žalobca dodáva, že tvrdenia žalovaného ohľadne údajného odcudzenia pracovného náradia a ukončenie zmluvného vzťahu žalovaného s treťou osobou sú v predmetnom spore irelevantné, nakoľko nesúvisia s predmetom tohto konania, ktorým je peňažný nárok žalobcu, ktorý preukázateľným spôsobom vyplýva zo skutočností opísaných v návrhu na vydanie platobného rozkazu, t.j. uzatvorenie rámcovej zmluvy so žalovaným, vykonanie prác a vystavenie faktúry v súlade s uzatvorenou rámcovou zmluvou.
5. Súd vec prejednal v neprítomnosti žalovaného, ktorý má vykázané doručenie predvolania na pojednávanie dňa 12.09.2019, svoju neúčasť neospravedlnil a nepožiadal o odročenie z dôležitého dôvodu, hoci mu bolo predvolanie na pojednávanie spolu s príslušnými procesnými poučeniami súdom riadne doručené.
6. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením obsahu listinných dôkazov predložených žalobcom a oboznámením obsahu výpovede žalovaného. Na základe vykonaného dokazovania súd zistil nasledujúci skutkový stav:
Žalobca ako dodávateľ a žalovaný ako objednávateľ uzatvorili dňa 05.03.2018 Rámcovú zmluvu o dodaní tovarov a poskytovaní služieb, ktorej predmetom bol v zmysle článku 2., bod 2.1. v spojení bodom 2.2. záväzok dodávateľa poskytnúť objednávateľovi vodoinštalatérske a kúrenárske práce, zdravotechniku a kanalizáciu, riadne, v dojednanom termíne a za dohodnutých podmienok v zmysle zmluvy a jednotlivých objednávok objednávateľa a záväzok objednávateľa za poskytnuté služby a tovary zaplatiť dodávateľovi odmenu vo výške podľa jednotlivých objednávok objednávateľa a za podmienok dohodnutých v zmluve. V článku 5., bod 5.1. zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že cena za poskytnuté služby bude 11,- eur za odpracovanú hodinu, nezahŕňa čas na prestávku a cestu do a z práce, zmluvné strany sa dohodli na navýšení hodinovej mzdy o 1,- euro, ktoré je podmienené začatím montážnych prác na akcii Slnečnice
- Južné mesto, k.ú.: J. G..
V článku 5., bod 5.5 zmluvy sa dodávateľ zaviazal vystaviť faktúru za príslušný kalendárny mesiac, so splatnosťou do 25. pracovných dní od doručenia.
V článku 6., bod 6.1. zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že zmluva sa uzatvára na dobu určitú a to odo dňa jej podpísania do konca kalendárneho roku 2018.
Dňa 31.05.2018 vystavil žalobca žalovanému faktúru č. 06/2018, na sumu 1 260- €, splatenú dňa 30.06.2018, ktorou si žalobca vyúčtoval cenu práce podľa dohody za stavbu Slnečnice od 16.05.2018 do 31.05.2018 za 105 odpracovaných hodín, pri cene 12,- € za hodinu.
Dňa 29.06.2018 vystavil žalobca žalovanému faktúru č. 07/2018, na sumu 2 388,- €, splatenú dňa 30.06.2018, ktorou si žalobca vyúčtoval cenu práce podľa dohody za stavbu Slnečnice od 01.06.2018 do 28.06.2018 za 199 odpracovaných hodín, pri cene 12,- € za hodinu.
Listom zo dňa 19.07.2018 vyzvala spol. BELUMI PUMPY, s.r.o. spol. DI Therm s.r.o., aby pokračovala v prácach na základe Zmluvy o dielo č. J. na stavbe Južné mesto - Zóna C3, viacpodlažná bytová výstavba 1. etapa - SO 02 - bytový dom a pokračovala podľa stanoveného harmonogramu, ktorý tvorí prílohu č. 3 ZoD.
Žalovaný vo svojej výpovedi pred dožiadaným súdom uviedol, že nepopiera nárok žalobcu, avšak žalobca pracoval na predmetnej stavbe ako vedúci stavby pre žalovaného. Žalobca mu vzal zo stavby stavebné náradie bez jeho vedomia a súhlasu, pričom toto náradie mu nevrátil a to ani po telefonickej výzve; išlo o náradie v hodnote približne 1 200,- €. Ďalej uviedol, že na danej stavbe mal žalobca pre neho pracovať denne od 7.00 hod. do 18.00 hod. v pracovné dni. Avšak pracoval pre neho len od 8.00 hod do 16.00 hod. Teda rozdiel v dochádzke žalobcu do práce - na stavbu predstavuje 25 hodín. Konanie žalobcu je podľa neho ľahkovážne a nezodpovedné, spôsobilo časové omeškanie na predmetnej stavbe, čo viedlo k vypovedaniu zmluvy o dielo, čím vznikla žalovanému škoda vo výške 96 000,- €. Uvedené malo aj ďalšie následky, a to pozastavenie úhrad faktúr ako ja ich neskoršie nevyplatenie žalovanému z dôvodu porušenia Zmluvy o dielo a tým sa žalovaný dostal do platobnej neschopnosti, vznikli mu ďalšie dlhy voči štátnym orgánom ako napr. Sociálna poisťovňa a zdravotné poisťovne.
7. Na sporovú vec súd aplikoval nasledujúce právne predpisy:
Podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je upravená ako typ zmluvy. Ak však účastníci dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov, zmluva nie je uzavretá.
Podľa § 536 ods. 1 Obchodného zákonníka zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať určité dielo a objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie.
Podľa § 536 ods. 2 Obchodného zákonníka dielom sa rozumie zhotovenie určitej veci, pokiaľ nespadá pod kúpnu zmluvu, montáž určitej veci, jej údržba, vykonanie dohodnutej opravy alebo úpravy určitej veci alebo hmotne zachytený výsledok inej činnosti. Dielom sa rozumie vždy zhotovenie, montáž, údržba, oprava alebo úprava stavby alebo jej časti.
Podľa § 536 ods. 3 Obchodného zákonníka účastníci cena musí byť v zmluve dohodnutá alebo v nej musí byť aspoň určený spôsob jej určenia, ibaže strany v zmluve prejavia vôľu uzavrieť zmluvu aj bez tohto určenia.
Podľa § 365 Obchodného zákonníka dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom. Dlžník však nie je v omeškaní, pokiaľ nemôže plniť svoj záväzok v dôsledku omeškania veriteľa.
Podľa § 369 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia. Ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.
Podľa § 1 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z.z. sadzba úrokov z omeškania sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného záväzku zvýšenej o deväť percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania platí počas celej doby omeškania s plnením peňažného záväzku.
Podľa § 369c Obchodného zákonníka omeškaním dlžníka vzniká veriteľovi okrem nárokov podľa § 369, 369a a 369b aj právo na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, a to bez potreby osobitného upozornenia. Výšku paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.
Podľa § 2 Nariadenia vlády č. 21/2013 Z. z., výška paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky podľa § 369c ods. 1 zákona je 40 eur jednorazovo bez ohľadu na dĺžku omeškania. 8. Na základe vykonaného dokazovania, vychádzajúc z vyššie citovaných ustanovení, súd dospel k záveru, že žaloba žalobcu je dôvodná, a preto jej súd v celom rozsahu vyhovel. 9. Po vyhodnotení výsledkov vykonaného dokazovania, považoval súd za preukázané a medzi stranami nesporné, že medzi žalobcom a žalovaným bola uzavretá Rámcová zmluva o dodaní tovarov a poskytovaní služieb, ktorá je svojím obsahom nepomenovanou zmluvou v zmysle Obchodného zákonníka, ktorá svojím obsahom má najbližšie k zmluve o dielo v zmysle § 536 a nasl. Obchodného zákonníka, nakoľko na jej základe sa žalobca ako dodávateľ zaviazal poskytnúť žalovanému vodoinštalatérske a kúrenárske práce, zdravotechniku a kanalizáciu a žalovaný sa mu za tieto práce zaviazal zaplatiť hodinovú odmenu 11,- €, resp. 12,- € v prípade stavby Slnečnice - Južné mesto. 10. Ani samotný žalovaný nerozporoval existenciu vyššie uvedenej zmluvy a ani nepoprel žalobcov nárok, opakovane uviedol, že tento nárok nepopiera a faktúry č. 06/2018 a č. 07/2018 sú ako uplatňovaný nárok žalobcu zaevidované v účtovníctve žalovaného. 11. Žalovaný však namietal a nesúhlasil s počtom žalobcom vyfakturovaných hodín, nakoľko tieto sa podľa jeho vyjadrenia nezakladajú na skutočne odpracovaných hodinách. Uviedol, že na danej stavbe mal žalobca pre neho pracovať denne od 7.00 hod. do 18.00 hod. v pracovné dni, ale údajne pracoval pre neho len od 8.00 hod do 16.00 hod. Teda rozdiel predstavuje 25 hodín. Na podporu a preukázanie tohto tvrdenia však nenavrhol vykonať súdu žiadne dôkazy. Ďalej žalovaný v konaní namietal, že žalobca mu zo stavby odcudzil pracovné nástroje v hodnote asi 1 200,- €, avšak v konaní žalovaný ničím nepreukázal, že došlo zo strany žalobcu k odcudzeniu pracovného náradia, tak ako uvádza vo svojej výpovedi a vo vyjadreniach, nepreukázal ani vlastníctvo tohto náradia a ani jeho hodnotu. Okrem toho žalovaný v konaní namietal, že v dôsledku neplnenia si povinností žalobcom došlo k porušeniu Zmluvy o dielo so spol. BELUMI PUMPY, s.r.o. a vzniku škody na strane žalovaného, rovnako tieto tvrdenia žalovaný nepreukázal. Zmluvu o dielo mal uzavretú výlučne žalovaný so spol. BELUMI PUMPY, s.r.o. (nie žalobca), a teda to bol výlučne žalovaný, ktorý bol povinný plniť si povinnosti v zmysle Zmluvy o dielo. Tvrdenie, že žalobca bol zodpovedný za celú stavbu a vykonával pre žalovaného vedúceho stavby nevyplýva zo žiadnych listín predložených stranami sporu v konaní. Obsahom zmluvy uzavretej medzi žalobcom a žalovaným boli len práce definované v zmluve, ktorých vykonanie žalovaný nespochybnil (spochybnil len počet žalobcom skutočne odpracovaných a vyúčtovaných hodín). Zo žiadneho listinného dôkazu nevyplýva, že žalobca bol povinný stavbu dokončiť a odovzdať v termínoch uvádzaných v Zmluve o dielo uzavretej so spol. BELUMI PUMPY s.r.o.. Rovnako z tvrdení žalovaného nevyplýva, že by to bol práve a jedine žalobca, ktorý zavinil porušenie povinností vyplývajúcich zo Zmluvy o dielo (ktorej navyše ani nebol zmluvnou strannou).
12. Vo vzťahu k vyššie uvedeným žalovaným tvrdeným skutočnostiam bolo povinnosťou žalovaného tieto aj preukázať. Nielen žalobca je totiž povinný preukazovať v konaní svoje tvrdenia. Platí, že pokiaľ žalobca v konaní preukázal existenciu zmluvného vzťahu (ktorého existencia nebola sporná), rovnako preukázal vykonanie činností na základe uvedenej zmluvy (vykonanie prác žalobcom žalovaný nerozporoval, rozporoval len počet skutočne odpracovaných hodín) a preukázal, že žalovaný mu za takto poskytnuté plnenie neposkytol zmluvne dohodnutú odmenu (ani táto skutočnosť nebola sporná), možno konštatovať, že žalobca v tomto konaní uniesol tak bremeno tvrdenia, ako aj bremeno dôkazu. Následne sa potom presunulo dôkazné bremeno na žalovaného. V právnej teórii tu o rozdelenie bremena tvrdenia a dôkazného bremena medzi účastníkov konania v závislosti na aktuálnom stave (priebehu) konania a na tom, ako právna norma vymedzuje práva a povinnosti účastníkov hmotnoprávneho vzťahu (rozsudok NS SR z 22. 9. 2010, sp. zn. 3 M Cdo 6/2010). Bolo potom na žalovanom, ktorý pokiaľ chcel byť v konaní úspešný, aby bez akýchkoľvek pochybností preukázal, že žalobca skutočne odpracoval menej hodín ako si vyúčtoval, že žalobca nedodržal dohodnutú pracovnú dobu (žalovaným nebola preukázaná ani existencia dohody o dĺžke pracovného času, táto skutočnosť nevyplýva z obsahu rámcovej zmluvy), rovnako žalovaný musel preukázať, že to bol práve žalobca, ktorý mu odcudzil pracovné náradie a rovnako žalovaný musel preukázať, že mu na základe konania žalobcu (opustenie stavby) vznikla ním tvrdená škoda. Okrem tohto by žalovaný v rámci procesnej obrany musel aj riadne vyčísliť ním tvrdený
nárok voči žalobcovi a tento si v konaní uplatniť v súlade s platným Civilný sporovým poriadkom. Teda iba v prípade, ak by sa žalovanému podarilo nepochybne preukázať všetky tieto skutočnosti a riadne by si v konaní svoj nárok voči žalobcovi uplatnil, uniesol by dôkazné bremeno vo vzťahu ku skutočnostiam, s ktorými hmotné právo spája vznik tvrdeného nároku. Potom by sa dôkazné bremeno opäť presunulo na žalobcu, ktorý by musel preukázať skutočnosti, ktoré by tvrdenia žalovaného vyvracali. Platí, že dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností leží na tej strane sporu, ktorá z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky. Neunesenie bremena tvrdenia a dôkazného bremena má pre stranu sporu za následok procesnoprávnu sankciu v podobe jej neúspechu, ktorá sa prejaví v meritórnom rozhodnutí veci. V sporovom konaní je súd vždy limitovaný skutkovými tvrdeniami strán sporu, pričom strany sporu majú povinnosť doložiť svoje skutkové tvrdenia dôkazmi.
13. Vzhľadom na absenciu riadnych a odôvodnených skutkových tvrdení žalovaného ako aj absenciu akýchkoľvek dôkazov preukazujúcich tvrdenia žalovaného, súd obranu žalovaného vyhodnotil ako účelovú, nemajúcu oporu vo vykonanom dokazovaní.
14. Naopak, súd v konaní považoval za preukázané, že žalovaný si nesplnil riadne a včas svoje zmluvné povinnosti zaplatiť žalobcovi dohodnutú odmenu za vykonanú prácu, vyúčtovanú žalobcom faktúrami v súlade s platne uzavretou rámcovou zmluvou v lehotách ich splatnosti, v dôsledku čoho sa žalovaný dostal do omeškania so splnením svojich zmluvných povinností a žalobcovi vznikol nárok na zaplatenie istiny predstavujúcej neuhradenú cenu za vykonané práce vyúčtované žalobcom v súlade s platnou zmluvou v celkovej sume 3.648,- eur spolu s príslušenstvom predstavujúcim úroky z omeškania v zákonnej výške 9% ročne odo dňa nasledujúceho po dátume splatnosti predmetných faktúr do zaplatenia, keďže medzi stranami nebola osobitne dohodnutá výška úrokov z omeškania. Súčasne žalobcovi v dôsledku omeškania žalovaného vznikol v súlade s § 369c ObZ aj nárok na zaplatenie paušálnej náhrady spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- eur.
15. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a s poukazom na znenie citovaných zákonných ustanovení súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. 16. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v súlade s § 255 ods. 1 C.s.p. podľa ktorého, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Nakoľko mal žalobca v konaní plný úspech, súd priznal žalobcovi náhradu trov konania proti neúspešnému žalovanému. 17. O výške náhrady trov konania rozhodne súd samostatným uznesením v súlade s § 262 ods. 2 C.s.p. po právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá. Z dôvodov podľa osobitného predpisu môže návrh podať aj Justičná pokladnica. (§ 48 ods. 2 Exekučného poriadku.).