Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_8Er-1037-2009.pdf
PDF · 71.07 KB
Case nature
Subarea
8Er/1037/2009
Uznesenie
Okresný súd Liptovský Mikuláš vo veci oprávneného Slovenská konsolidačná, a.s., so sídlom Cintorínska 29, Bratislava, IČO: 35 776 005, proti povinnému B. C., nar. XX. XX. XXXX, bytom K. XXX/X, F. Z., pre vymoženie pohľadávky 284,72 eura s príslušenstvom, vykonávanej pod sp. zn. EX 3001/2009 súdnym exekútorom JUDr. Petrom Matejovie, so sídlom Exekútorského úradu Moyzesova 669/15, Liptovský Mikuláš, o sťažnosti oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Liptovský Mikuláš zo dňa 10. 09. 2019, č. k. 8Er/1037/2009-52, takto
rozhodol:
I. Sťažnosť proti výroku o trovách exekúcie sa z a m i e t a .
II. Výrok o zastavení exekúcie zostáva n e d o t k n u t ý .
odôvodnenie:
1. Na návrh Všeobecnej zdravotnej poisťovne, a.s. Bratislava zo dňa 24. 11. 2009 sa začalo exekučné konanie pred súdnym exekútorom JUDr. Petrom Matejovie, za účelom vymoženia pohľadávky 284,72 eura s príslušenstvom. Oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie na základe platobného výmeru Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou zo dňa 24. 08. 2009, č. k. PV 501/06159/2009. Platobný výmer, ktorý je exekučným titulom, nadobudol právoplatnosť dňom 28. 10. 2009 a vykonateľnosť dňom 13. 11. 2009.
2. Súdny exekútor začal vykonávať exekúciu po získaní poverenia č. 5505 020470 *, ktorým ho Okresný súd Liptovský Mikuláš (ďalej „súd“) dňa 18. 12. 2009 poveril vymožením uloženej povinnosti zaplatiť 284,72 eura a trovy exekúcie.
3. Uznesením zo dňa 17. 06. 2014, č. k. 8Er/1037/2009-11, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňom 13. 05. 2015, súd pripustil, aby z konania vystúpila oprávnená, Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s. Bratislava, a na jej miesto vstúpila obchodná spoločnosť Slovenská konsolidačná, a.s.
4. Uznesením zo dňa 10. 09. 2019, č. k. 8Er/1037/2009-59, súd zastavil exekúciu podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku v spojení s ustanovením § 167f ods. 2 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZKR“) z dôvodu, že uznesením Okresného súdu Žilina, sp. zn. 3OdK/206/2019 zo dňa 12. 07. 2019 bol na majetok povinného vyhlásený konkurz. Konkurzný súd vydal toto rozhodnutie v rámci konania o oddlžení dlžníka, ktorý je fyzickou osobou, a to v zmysle ustanovenia § 167 a nasl. ZKR. Zároveň podľa § 203 ods. 3 Exekučného poriadku uložil oprávnenému povinnosť zaplatiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie 41,39 eura.
5. Proti tomuto uzneseniu, vydanému súdnym úradníkom, a to proti II. výroku (o trovách exekúcie), podal oprávnený sťažnosť v zákonnej lehote (sťažnosť bola elektronicky doručená súdu dňa 04. 06. 2019). Sťažnosť odôvodnil tým, že exekučné konanie bolo začaté ešte pred účinnosťou zákona č. 348/2011
Z. z., ktorý upravil rozhodovanie o trovách exekúcie po vyhlásení konkurzu na povinného, pričom tento zákon neupravil prechodné ustanovenia k tejto otázke. Vyslovil názor, že bolo potrebné použiť právnu úpravu účinnú do 31. 12. 2011, nakoľko i pri rozhodované o náhrade trov exekúcie ide o rozhodovanie síce procesného práva, ktoré má však materiálnu povahu - poukázal na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 568/2016 zo dňa 13. 09. 2016. Uviedol, že oprávnený nenesie žiadnu zodpovednosť za to, že na majetok povinného bol vyhlásený konkurz, a ani nezavinil zastavenie exekúcie tak, ako to predpokladá § 203 ods. 1 Exekučného poriadku. Taktiež nie sú splnené podmienky na znášanie trov exekúcie oprávneným podľa ustanovenia § 200 ods. 2 Exekučného poriadku (zrejme oprávnený mienil poukázať na ustanovenie § 203 ods. 2 Exekučného poriadku), nakoľko v danom prípade súd nerozhodoval o zastavení exekúcie z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, ale z dôvodu vyhlásenia konkurzu na majetok povinného. Z týchto dôvodov navrhol uznesenie zo dňa 10. 09. 2019 zmeniť tak, že súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie neprizná, prípadne, aby k povinnosti úrady trov v prospech súdneho exekútora, zaviazal povinného.
6. Povinný, ani súdny exekútor, sa k sťažnosti oprávneného nevyjadrili.
7. Podľa § 243h ods. 1 prvá veta zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení účinnom do 31. 03. 2017, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
8. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku znení účinnom do 31. 03. 2017 (ďalej len „Exekučný poriadok“), ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.
9. Podľa § 239 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť.
10. Podľa § 240 CSP, sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.
11. Podľa § 242 CSP, sťažnosť sa podáva v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, ktorý napadnuté uznesenie vydal.
12. Podľa § 244 CSP, rozsah, v akom sa uznesenie napáda, môže sťažovateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie sťažnosti.
13. Podľa § 246 CSP, ustanovenia o odstraňovaní vád podania sa nepoužijú.
14. Podľa § 248 CSP, o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.
15. Podľa § 249 CSP, súd prvej inštancie rozhodne o sťažnosti uznesením spravidla bez nariadenia pojednávania.
16. Podľa § 250 ods. 1 CSP, ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.
17. Z citovanej právnej úpravy vyplýva, že sťažnosť, ako prostriedok procesnej nápravy, môže podať ten účastník exekučného konania, v neprospech ktorého bolo rozhodnuté. Preskúmavacie oprávnenie sudcu pri rozhodovaní o sťažnosti je pritom ohraničené medzami, v ktorých sa sťažovateľ domáha preskúmania uznesenia súdneho úradníka (napadnutého uznesenia). Nakoľko sudca nemôže preskúmavať uznesenie súdneho úradníka vo väčšom alebo menšom rozsahu, než je uvedené v sťažnosti, a ustanovenia CSP o odstraňovaní vád podania sa v tomto prípade nepoužijú, sudca preskúmaval iba výhrady oprávneného spočívajúce v tom, že pri zastavení exekúcie mu nemala byť uložená povinnosť nahradiť trovy súdnemu exekútorovi (výšku priznaných trov nenamietal).
18. Podľa § 203 ods. 3 Exekučného poriadku, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že na majetok povinného bol vyhlásený konkurz, nevyhnutné trovy exekúcie znáša oprávnený a súd bez zbytočného odkladu na návrh exekútora rozhodne o ich výške.
19. V predmetnej veci bolo nesporne zistené, že uznesením Okresného súdu Žilina sp. zn. 3OdK/206/2019 zo dňa 12. 07. 2019 bol na majetok povinného vyhlásený konkurz, čo bolo zverejnené v Obchodnom vestníku 138/2019 dňa 19. 07. 2019. Konkurzný súd vydal toto rozhodnutie v rámci konania o oddlžení dlžníka, ktorý je fyzickou osobou v zmysle ustanovenia § 167 a nasl. ZKR, pričom v predmetnej veci sa vymáha pohľadávka, ktorá môže byť uspokojená iba v konkurze. Vzhľadom na citovanú právnu úpravu preto správne došlo k zastaveniu exekúcie podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku v spojení s § 167f ods. 2 ZKR - proti prvému výroku rozhodnutia, sťažnosť podaná nebola a v tejto časti preto uznesenie zostalo nedotknuté.
20. Otázka trov konania pri zastavení exekúcie z dôvodu vyhláseného konkurzu je v Exekučnom poriadku jednoznačne upravená v § 203 ods. 3 tak, že trovy znáša oprávnený. Rozhodovanie o náhrade trov exekúcie je rozhodovaním procesného práva, pričom v prípade absencie prechodných ustanovení sa aplikuje vždy procesná úprava účinná v čase rozhodovania. Správne preto napadnutým uznesením bola povinnosť nahradiť trovy exekúcie uložená oprávnenému, a to v súlade s ustanovením § 203 ods. 3 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. 03. 2017. V zmysle ustanovenia § 250 ods. 1 CSP súd preto zamietol sťažnosť oprávneného, smerujúcu proti výroku o trovách exekúcie.
21. Tento právny názor súdu nie je v zásadnom rozpore s uznesením Ústavného súdu, na ktoré oprávnený poukázal v sťažnosti. Týmto rozhodnutím totiž Ústavný súd riešil hlavne otázku, či nepriznaním trov súdnemu exekútorovi bolo porušené základné právo vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1 - 4 Ústavy Slovenskej republiky. . K argumentácii sťažovateľky, že okresný súd rozhodoval inak, ako v obdobných veciach rozhodujú iné všeobecné súdy Ústavný súd poznamenal, že mu neprislúcha zjednocovať „in abstracto“ judikatúru všeobecných súdov, ani suplovať tak poslanie, ktoré zákon zveruje Najvyššiemu súdu.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.