Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10C/776/2015

Potvrdené rozhodnutím 26Co/3/2020
„ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Jozefa Mačeja a členov senátu JUDr. Kataríny Slováčekovej a JUDr. Daniela Ilavského v spore žalobcu: S. D., nar. XX. I. XXXX, D. XXX, zast. advokátom JUDr. Adriánom Cakom, Trnava, Rázusova 6, proti žalovanej: Slovenská republika, konajúca prostredníctvom Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, Župné námestie 13, Bratislava, o náhradu škody 19.000 eur a príslušenstva spôsobenej pri výkone verejnej moci, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Galanta zo 14. októbra 2019 č. k. 10C/776/2015-139, takto rozhodol: I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e . II. Žalovaná má voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Galanta v konaní pred samosudkyňou JUDr. Evou Foltánovou v spore žalobcu: S. Š., T.. XX.X.XXXX, Š. XXX, zastúpený: JUDr. Adrián Cako, advokát, Rázusova 6, Trnava, proti žalovanému: Slovenská republika, zastúpená: Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, Župné námestie 13, Bratislava, o žaloba o náhradu škody spôsobenej pri výkone verejnej moci, o zaplatenie 19 000,- Eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Súd žalobu zamieta

II. Žalovanému súd priznáva náhradu trov konania v rozsahu 100 % trov konania.

odôvodnenie:

1. Žalobca žalobou podanou prostredníctvom svojho právneho zástupcu na tunajší súd 16. novembra 2015 žiadal, aby súd žalovaného zaviazal žalobcovi zaplatiť nemajetkovú ujmu vo výške 19 000,-Eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku a uplatnil si náhradu trov konania. 2. Žalobca žalobu skutkovo vymedzil tak, že proti nemu bolo vznesené obvinenie za trestný čin krádeže uznesením Okresného úradu vyšetrovania PZ T. XX N. XXXX. Uznesením Okresného súdu T. bol vzatý do väzby sp. zn. XTp/XX/XXXX z XX. N. XXXX v spojení s uznesením Krajského súdu v T. G.. F.. XTo/XXX/XXXX z X. Z. XXXX. Následne rozhodnutiami súdov bol prepustený z väzby XX. N. XXXX. Rozsudkom Okresného súdu T. G.. F.. XT/XX/XXXX F. XX. N. XXXX v spojení s uznesením Krajského súdu v T. G.. F.. XTo/XX/XXXX F. XX. N. XXXX bol oslobodený spod obžaloby. V dôsledku väzby bol od XX. N. XXXX do XX. N. XXXX bezdôvodne pozbavený osobnej slobody, ktorá skutočnosť mala negatívny vplyv na jeho manželstvo, výchovu a vzťah k synovi. Nakoniec jeho manželstvo bolo rozvedené. Podal si žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody na Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ktoré mu oznámilo, že jeho žiadosti nevyhovie z dôvodu nesplnenia zákonných predpokladov vzniku nároku za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím o vznesení obvinenia a rozhodnutím o väzbe. 3. Žalobca právne vec odôvodnil s poukazom na ustanovenia / ďalej len / § 11, § 13 zákona č. 514/20003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov. 4. Žalobca spolu so žalobou súdu doručil uznesenie o vznesení obvinenia ,oslobodzujúci rozsudok, rozsudok o rozvode manželstva, žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody spôsobenej rozhodnutím o väzbe, oznámenie o výsledku predbežného prerokovania nároku na náhradu škody. 5. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť. Poukázal na zmätočnosť žaloby, ktorou sa žalobca domáhal nemajetkovej ujmy s poukazom na ustanovenia a zákona o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene neskorších zákonov, z ktorého dôvodu si žalobca musí ustáliť na základe akého právneho predpisu si odvodzuje svoj nárok. Žalovaný uplatnil námietku premlčania s poukazom na ustanovenie , podľa ktorého je premlčacia doba jednoročná

a uplynie za rok odo dňa nadobudnutia právoplatnosti oslobodzujúceho rozhodnutia alebo rozhodnutia odsudzujúceho na miernejší trest, či rozhodnutia, ktorým bolo trestné konanie zastavené. Oslobodzujúce rozhodnutie v danom prípade nadobudlo právoplatnosť XX. N. XXXX a žaloba bola na súd podaná XX. T. XXXX, teda po uplynutí premlčacej doby. 6. Žalobca podaním z 30. júna 2016 oznámil, že nárok si uplatňuje podľa Žalobcovi vznikla škoda uznesením o vznesení obvinenia. Opätovne vo vyjadrení poukázal na negatívny dopad na rodinné, pracovné, priateľské vzťahy, ktoré sa mu postupne rozpadali. Po prepustení z väzby bol žalobca a jeho rodina vo veľkom psychickom vypätí. Podaním z 23. septembra 2016 žalobca si uplatnil svoj nárok na náhradu škody spôsobenú nezákonným rozhodnutím o vzatí do väzby s poukazom aj aplikáciu čl. 5 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd / ďalej len Dohovoru /. 7. Súd vo veci vypočul právneho zástupcu žalobcu, žalobcu, zástupkyňu žalovaného, svedkyňu, oboznámil sa s podstatným obsahom spisu a zistil tento skutkový stav vo veci. 8. Právny zástupca žalobcu žiadal žalobe vyhovieť. Uviedol, že žalobca bol zobratý do väzby z formálnych dôvodov s odôvodnením, že v prípade ak by bol ponechaný na slobode, môže páchať ďalšiu trestnú činnosť. Nárok oprel o Podľa jeho názoru žalobný nárok nie je premlčaný. Škodu si žalobca uplatnil na základe nezákonného rozhodnutia o väzbe. 9. Žalobca uviedol, že nárok si uplatňuje na základe nezákonného rozhodnutia o väzbe, v dôsledku ktorej skutočnosti došlo k rozvodu jeho manželstva. Manželka ho počas väzby navštevovala, pričom sa hádala, nazvala ho kriminálnikom. Skutočnosť, že si našiel priateľku, nerozvrátilo jeho manželstvo, pretože známosť si našiel pred 5 - 10 rokmi od rozhodnutia o vzatí do väzby. Pobyt vo väzbe spôsobil aj zlý vzťah s jeho synom. 10. Zástupkyňa žalovaného poukázala na neexistenciu príčinnej súvislosti medzi rozhodnutím súdu o vzatí do väzby a následným zhoršením vzťahov medzi manželmi, pretože keď zoberieme do úvahy, že manželia uzavreli manželstvo v roku XXXX, o väzbe bolo rozhodnuté v roku XXXX a žalobca si našiel priateľku 5 rokov po uzavretí manželstva. Podľa jej názoru nárok žalobcu je premlčaný. Žalobca v konaní neuniesol dôkazné bremeno ohľadne preukázania problémov so zamestnaním. 11. Svedkyňa M. Š. - bývalá manželka žalobcu potvrdila, že opustila spoločnú domácnosť, pretože po tom ako bol žalobca vzatý do väzby, susedia na nich poukazovali. Synovi nepovedala, že otec je vo väzbe. Okrem toho mali finančné problémy, pretože mali dlhy. V tých časoch mala problémy s prácou. Syn mal 10 rokov a dodnes má voči otcovi blok. Po väzbe žalobca bol psychicky labilný. Po prepustení z väzby žalobca sa snažil si nájsť cestu k synovi, avšak už to nebol vzťah otca a syna. 12. Uznesením Okresného úradu vyšetrovania PZ Nitra ČSV: B.Ú.-XXX/XX-T.-XXXX F. XX. N. XXXX bolo voči žalobcovi vznesené obvinenie za trestný čin krádeže, pretože bolo zistené, že XX. N. XXXX v čase od 20.00 hod. do 22.00 hod. v obci N. s pred rodinného domu č. XXX presne nezisteným spôsobom odcudzil osobné motorové vozidlo zn. Mercedes Benz XXX X., Š.: F. XXX XXX, šedej metalízy, čím spôsobil poškodenému Q. M., T. XX. Q. XXXX, U. H. F., G. Č.. XX, B. U. škodu podľa znaleckého posudku vo výške 595 000,-Sk. Žalobca bol predmetným uznesením vzatý do väzby. 13. Uznesením Okresného súdu T. F. X. N. XXXX G.. F. XTp/XX/XXXX v spojení s uznesením Krajského súdu v T. F. XX. N. XXXX G.. F.. XTo/XXX/XXXX bol žalobca prepustený z väzby na slobodu. 14. Žalobca bol uznesením Okresného súdu T. F. XX. N.M. XXXX G.. F.. XT/XX/XXXX v spojení s uznesením Krajského súdu v T. F. XX. N. XXXX G.. F.. XTo/XX/XXXX oslobodený spod obžaloby podľa . 15. Rozsudkom tunajšieho súdu z XX. N. XXXX G.. F.. XXC/XX/XXXX bola manželstvo žalobcu rozvedené a súd schválil rodičovskú dohodu v tom čase k maloletému I. Š.Á., T. X. N. XXXX tak, že maloletého zveril do výchovy matky a otca zaviazal platiť výživné na maloletého vo výške 750,-Sk mesačne. Súd schválil dohodu rodičov, v zmysle ktorej styk otca s maloletým zostal neobmedzený. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. 16. Žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu podal na Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky 26. februára 2015 žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody spôsobenej rozhodnutím o väzbe. 17. Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky 29. júla 2015 právnemu zástupcovi žalobcu oznámilo, že žiadosti o predbežné prerokovanie nebolo vyhovené z dôvodu nepreukázania vzniku nároku na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím o vznesení obvinenia a rozhodnutím o väzbe. 18. Na základe zisteného skutkového stavu vo veci súd právne vec uzatvára nasledovne: 19. Podľa , zodpovednosť za škodu podľa tohto zákona sa vzťahuje na škodu spôsobenú rozhodnutiami, ktoré boli vydané odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona a na škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona.

Zodpovednosť za škodu spôsobenú rozhodnutiami, ktoré boli vydané pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona a za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona, sa spravuje doterajšími predpismi. 20. Podľa os. 1 štát zodpovedá za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím, ktoré v občianskom súdnom konaní a v konaní pred štátnym notárstvom, v správnom konaní, ako aj v konaní pred miestnym ľudovým súdom, a ďalej v trestnom konaní, pokiaľ nejde o rozhodnutie o väzbe alebo treste, vydal alebo orgán štátnej organizácie (ďalej len ""). Štát zodpovedá taktiež za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím orgánu spoločenskej organizácie vydaným pri plnení úloh štátneho orgánu, ktoré na túto organizáciu prešli. 21. Podľa právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím majú tí, ktorí sú účastníkmi konania a boli poškodení nezákonným rozhodnutím vydaným v tomto konaní. 22. Podľa , právo na náhradu škody spôsobenej rozhodnutím o väzbe má voči štátu ten, na kom bola väzba vykonaná, ak bolo proti nemu trestné stíhanie zastavené alebo ak bol spod obžaloby oslobodený. Právo na náhradu škody nemá ten, a) kto si väzbu zavinil sám, najmä tým, že pokusom o útek alebo iným svojím konaním dal príčinu pre obavy, ktoré boli dôvodom väzby alebo jej predĺženia, b) kto bol spod obžaloby oslobodený alebo proti komu bolo trestné stíhanie zastavené len preto, že nie je za spáchaný trestný čin trestne zodpovedný alebo že mu bola udelená milosť alebo že trestný čin bol amnestovaný. 23. Podľa , , právo na náhradu škody podľa tohto zákona sa premlčí za tri roky odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou na uplatnenie práva na náhradu škody zrušenie rozhodnutia, plynie premlčacia doba odo dňa doručenia (oznámenia) zrušujúceho rozhodnutia. Najneskôr sa toto právo premlčí za desať rokov odo dňa, keď poškodenému bolo doručené (oznámené) nezákonné rozhodnutie, ktorým bola spôsobená škoda; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví. Ak je potrebné nárok predbežne prerokovať na ústrednom orgáne (), premlčacia doba odo dňa podania žiadosti do skončenia prerokovania, najdlhšie však po dobu šiestich mesiacov, neplynie. 24. Podľa právo na náhradu škody podľa prvej časti druhej hlavy sa premlčí za rok odo dňa, keď nadobudlo právoplatnosť oslobodzujúce rozhodnutie alebo rozhodnutie odsudzujúce na miernejší trest alebo rozhodnutie, ktorým bolo trestné konanie zastavené. 25. Podľa os. 1 / ďalej len / výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. 26. Podľa pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. 27. V danom prípade predmetom konania je uplatnená škoda z titulu nezákonného rozhodnutia o väzbe z titulu náhrady nemajetkovej ujmy. Prvou otázkou, ktorou sa súd musel vyporiadať bola otázka, ktorý zo zodpovednostných zákonov je potrebné aplikovať na predmetnú vec, pričom súd poukazuje na citované ustanovenie , a to , , pri ktorej aplikácii súd vychádzal zo zistených skutkových okolností o tom, že proti žalobcovi bolo vznesené obvinenie uznesením Okresného úradu vyšetrovania PZ T. XX. N. XXXX Č.:B.-XXX/XX-T.-XXXX pre trestný čin krádeže a uznesením Okresného súdu T. F. XX. N. XXXX G.. F.. XTp/XX/XXXX v spojení s uznesením Krajského súdu v T. F. X. Z. XXXX G.. F. XTo/XXX/XXXX bol vzatý do väzby. Uznesením Okresného súdu T. F. X. N. XXXX G.. F.. XTp/XX/ XXXX v spojení s uznesením Krajského súdu v T. F. XX. N. XXXX G.. F.. XTo/XXX/XXXX bol žalobca prepustený z väzby. V dôsledku výkonu väzby žalobca bol vo väzbe od XX. N. XXXX S. XX. N. XXXX. Nakoniec žalobca bol oslobodený spod obžaloby rozsudkom Okresného súdu T. zo XX. N. XXXX G.. F.. XT/XX/XXXX v spojení s uznesením Krajského súdu T. F. XX. N. XXXX G.. F.. XTo/XX/XXXX z dôvodu nepreukázania, že skutok spáchal obžalovaný. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť XX. N. XXXX. Uznesenie o obvinení a u znesenie o vzatí do väzby boli vydané za účinnosti , teda rozhodujúcim pre posúdenie veci je 28. Druhou otázkou, ktorou sa súd musel zaoberať bola otázka námietky premlčania zo strany žalovaného. Vzhľadom na vymedzenie žalobného nároku, žalobca sa domáhal náhrady škody za nezákonné rozhodnutie o vzatí do väzby z titulu náhrady nemajetkovej ujmy, teda rozhodnutia Okresného súdu T. F. XX. N. XXXX T. G.. F.. XTp/XX/XXXX v spojení s uznesením Krajského súdu v T. F. X. Z. XXXX G.. F. XTo/XXX/XXXX. Podľa názoru súdu pri posudzovaní účinkov námietky premlčania nároku na náhradu nemajetkovej ujmy sa premlčuje vo všeobecnej trojročnej premlčacej doby podľa , ktorá začala plynúť od právoplatnosti rozhodnutia, ktorým bol žalobca oslobodený spod obžaloby, teda nasledujúcim dňom po 31. júlom 2014 / 1. augusta 2014 / a uplynula 1. augusta 2017. Žaloba na súd bola podaná 16. novembra 2015, to znamená pred uplynutím premlčacej doby.

29. Pri nároku žalobcu na náhradu nemajetkovej ujmy je potrebné nárok posudzovať aj v súvislosti s článkom 5 ods. 1 a ods. 5 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd / ďalej len Dohovor / aj v prípade, keď nárok vznikol podľa s poukazom na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 31. mája 2007 sp. zn. / uverejnený v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky č. R 13/2009 /. Súd sa stotožňuje s právnym názorom najvyššieho súdu uvedeného v predmetnom rozhodnutí, podľa ktorého neumožňuje náhradu nemajetkovej ujmy pri zodpovednosti štátu na náhradu škody spôsobenú rozhodnutím o väzbe. Z zákona okrem iného vyplýva, že právo na náhradu škody spôsobenej rozhodnutím o väzbe má voči štátu ten, na kom bola väzba vykonaná, ak bolo proti nemu trestné stíhanie zastavené, alebo ak bol spod obžaloby oslobodený. nedefinuje pojem „škoda“, z ktorého dôvodu je potrebné podľa subsidiárne vychádzať z ustanovení , podľa ktorého sa uhrádza skutočná škoda, a to, čo poškodenému ušlo - ušlý zisk podľa . Skutočná škoda predstavuje ujmu, ktorá znamená zmenšenie majetkového stavu poškodeného, oproti stavu pred škodnou udalosťou a je objektívne vyjadriteľná peniazmi. Za ušlý zisk sa považuje sa považuje ušlý zisk spočívajúci v nezväčšení majetku poškodeného. Nárok na náhradu škody za väzbu zaručuje nielen , ale aj článok 46 os. 3 , podľa ktorého každý má právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím súdu, iného štátneho orgánu verejnej správy alebo nesprávnym úradným postupom, ale aj článok 5 ods. 5 Dohovoru. Podľa tohto článku každý má právo na slobodu a osobnú bezpečnosť a každý kto bol obeťou zatknutia alebo zadržania v rozpore s ustanoveniami tohto článku, má nárok na odškodnenie. Podmienkou práva na odškodnenie je porušenie práva niektorého ustanovenia článku 5 ods. 1 až 4 Dohovoru, alebo že pozbavenie osobnej slobody bolo v rozpore s vnútroštátnym právom. Predpokladom tohto nároku je vznik škody v príčinnej súvislosti s namietaným porušením článku 5 Dohovoru. 30. Súd v danom prípade skúmal splnenie všetkých zákonných predpokladov pre úspešné uplatnenie nároku podľa ustanovení až 4 Na základe pripojeného spisu Okresného súdu T. G.. F.. XT/XX/XXXX, pripojeného uznesenia o vzatí do väzby súd zistil, že žalobca splnil podmienky pre uplatnenie práva, nakoľko žalobca využil riadne opravné prostriedky včas a riadne. Súd vo svojom rozhodnutí poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. z 29. februára 2012, ktoré prelomilo v danej právnej oblasti časovo skoršie rozhodnutia vrátane judikátu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. , pričom citované rozhodnutie spojilo doteraz nesporný účinok oslobodenia obžalovaného spod obžaloby právoplatným rozhodnutím s nárokom na náhradu škody voči štátu podľa so spochybneným účinkom súbežného vzniku nároku na náhradu nemajetkovej ujmy podľa a nasl., čím odpadla nutnosť skúmania, či zo strany orgánov v činných v trestnom konaní došlo k excesu v rámci výkonu ich zákonných povinností, pretože trestné stíhanie žalobcu je nutné bez ďalšieho označiť ako nezákonné. 31. Súd vykonaným dokazovaním zistil, že väzba trvala v rozpätí od XX. N. XXXX S. XX. N. XXXX, teda takmer jedného roka, kedy žalobca bol pozbavený osobnej slobody. K výške škody sa žalobca v žalobe a počas konania snažil uviesť okolnosti, na základe ktorých žiadal priznať nemajetkovú ujmu v peniazoch, predovšetkým poukazoval na skutočnosť, že nezákonným rozhodnutím došlo k rozpadu jeho manželstva a následného rozvodu, k nie dobrému vzťahu so synom, mal problémy so zamestnaním. Je nepochybné, že trestné stíhanie má určitý negatívny zásah do života obvineného. Ako dôkaz o rozpade manželstva, žalobca predložil rozsudok tunajšieho súdu, ktorým bolo jeho manželstvo rozvedené. Z rozsudku tunajšieho súdu z XX. N.T. XXXX G.. F.. XXC/XX/XXXX súd zistil, že manželia uzavreli manželstvo XX. I. XXXX. Už v návrhu na rozvod manželstva žalobca, ktorý bol v konaní navrhovateľom uviedol, že prvé nezhody medzi manželmi vznikli päť rokov po uzavretí manželstva po tom, ako si žalobca našiel priateľku. Spoločnú domácnosť opustil a s manželkou nežije od roku 2000. Z toho vyplýva, že žalobca si našiel priateľku okolo roku 1994. Je potrebné uviesť, že žalobca v návrhu na rozvod manželstva vôbec neuviedol, že dôvodom na rozvod manželstva bola aj väzba žalobcu. V tomto smere ako svedkyňa pred súdom vypovedala svedkyňa M. Š.Á. - bývalá manželka žalobcu, ktorá uviedla, že žalobcu rok navštevovala vo väzbe. V tom čase mala problémy, pretože mala problémy s prácou a finančné problémy. Synovi klamala, že otec je v nemocnici a syn doteraz má blok voči otcovi. Po prepustení žalobcu z väzby bola už dva mesiace zamestnaná v zahraničí. Žalobca mal výhrady tomu, že odišla robiť do zahraničia. Žalobca bol psychicky labilný. V tomto smere súd dáva do pozornosti, že svedkyňa bola vypočutá pred tunajším súdom a odpovedala na otázky kladené právnym zástupcom žalobcu. Je zarážajúce, že napriek rozsudku o rozvode manželstva a obrane žalovanej, nepoložil svedkyni otázky, na základe ktorých by svedkyňa jednoznačne potvrdila, že práve vzatie do väzby žalobcu došlo k rozpadu ich manželstva. Žalobca žiadal v konaní vypočuť syna, avšak v priebehu

konania súdu oznámil, že netrvá na jeho výsluchu. Ďalšie dôkazy odôvodňujúce uplatnenie nároku žalobca súdu nepredložil. 32. Vznik nemajetkovej ujmy je potrebné riadne odôvodniť a preukázať / rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky z 29. júna 2001 sp. zn. . Je pravdou, že rozhodnutím o vzatí do väzby žalobcu došlo k zásahu do garantovaných práv žalobcu, avšak takýto zásah predstavuje možnú príčinu vzniku ujmy, nie však ujmu samotnú. 33. Súd v danom prípade poukazuje na rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci Lavrechov vs. Česká republika, ktorý dospel k záveru, že: „ďalej je potrebné poznamenať, že skutočnosť, že bol sťažovateľ oslobodený spod obžaloby, sama o sebe neznamená, že jeho trestné stíhanie bolo nezákonné alebo od počiatku inak vadné. Dôkazné požiadavky, ktoré je potrebné splniť, aby mohla byť osoba uznaná vinnou / bežne označované ako dôkaz nad rozumnú pochybnosť /, sa líšia od dôkazných požiadaviek, ktoré je potrebné splniť, aby mohla byť osoba trestne stíhaná / v tomto prípade sú bežne označované ako dôvodné podozrenia, že osoba spáchala trestný čin /. Z tohto dôvodu môžu existovať prípady dôvodného podozrenia, ktoré v súdnom konaní nevyústia v odsúdenie nad rozumnú pochybnosť“. 34. Žalobca nepreukázal v danom prípade, aký negatívny vplyv malo rozhodnutie o vzatí do väzby na jeho ďalší život, nepreukázal vznik psychickej ujmy, neprodukoval dôkazy, že došlo k narušeniu rodinných, priateľských vzťahov, že rozhodnutie o väzbe malo negatívny vplyv na jeho prácu, že práve toto rozhodnutie malo za príčinu rozpad jeho manželstva, tobôž, keď v čase podania návrhu na rozvod manželstva, ani on sám skutočnosť, že bol vo väzbe, nepovažoval za príčinu rozpadu manželstva. 35. Ďalšie argumenty strán súd považuje pre rozhodnutie vo veci za nerozhodné, bez potreby sa s nimi osobitne vyporiadavať. Podľa konštantnej judikatúry súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené medzi stranami, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami. Odôvodnenie rozhodnutia nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, pripomienku, ale je nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty strán / porovnaj napr. rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. , a pod. /. Preto na ostatnú argumentáciu zaoberajúcu sa ďalšími okolnosťami prejednávanej veci, avšak nespôsobilú ovplyvniť rozhodnutie, súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou. 36. O trovách konania súd rozhodol podľa tak, že žalovanému, ktorý mal plný úspech v konaní priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 % trov konania. O výške náhrady trov konania rozhodne po právoplatnosti rozsudku súdny úradník samostatným uznesením podľa .

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Galanta. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis. V odvolaní sa popri uvedených všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa z.č. 233/95 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.