Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Cdo/68/2010

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu P. O., bývajúceho v Z.,

zastúpeného JUDr. J. B., advokátom v Z., proti žalovanej Slovenskej republike -

Ministerstvu spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave, Župné námestie

13, o náhradu škody spôsobenej rozhodnutím o väzbe a nemajetkovú ujmu, vedenej na

Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn. , o dovolaní žalobcu proti rozsudku

Krajského súdu v Banskej Bystrici zo 14. januára 2010 sp. zn. , takto

rozhodol:

Rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici zo 14. januára 2010 sp. zn.

z r u š u j e a vec vracia tomuto súdu na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Banská Bystrica (súd prvého stupňa) rozsudkom zo 17. septembra 2009

č. k. -116 zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi na náhrade škody 3 647,82 €

s úrokom z omeškania vo výške 8,5 % ročne od 24. apríla 2008 až do zaplatenia do troch dní

od právoplatnosti rozsudku a vo zvyšku žalobu na náhradu škody zamietol. Ďalej súd zaviazal

žalovanú zaplatiť žalobcovi na nemajetkovej ujme 33 193,92 € do troch dní od právoplatnosti

rozsudku a žalobu vo zvyšnej časti nemajetkovej ujmy a príslušenstva zamietol. O trovách

konania rozhodol tak, že uložil žalovanej zaplatiť žalobcovi na náhrade trov konania

1 168,16 € na účet jeho právneho zástupcu do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Súd

prvého stupňa v odôvodnení rozsudku uviedol, že žalobca sa v predmetnej veci domáhal

náhrady škody, ako aj nemajetkovej ujmy spôsobenej mu väzbou a súvisiacim trestným

konaním, ktoré sa skončilo jeho právoplatným oslobodením spod obžaloby. V rámci nároku

na náhradu škody podľa si žalobca uplatňoval jednak stratu na zárobku

za dobu väzby v celkovej sume 2 776,32 € a tiež finančné plnenie vo výške 1 546,10 €, ktoré

2

uhradil v trestnom konaní ako trovy obhajoby. Súd po vykonanom dokazovaní žalobcovi

priznal 2 206,47 € ako stratu na zárobku a 1441,35 € za trovy obhajoby, celkom teda na

náhrade škody 3 647,82 € spolu s požadovaným 8,5 % úrokom z omeškania od 24. apríla

2008 až do zaplatenia a vo zvyšku žalobu v časti týkajúcej sa náhrady škody ako nedôvodnú

zamietol. Žalobca sa ďalej s poukazom na a nasl. domáhal

náhrady nemajetkovej ujmy vo výške 39 832,56 € z dôvodu, že výkonom väzby došlo

k neprimeranému zásahu do jeho občianskej a ľudskej dôstojnosti. V tejto súvislosti súd

prvého stupňa uviedol, že žalobcovi nemožno priznať nemajetkovú ujmu ako nárok

vyplývajúci z ochrany osobnosti, nakoľko trestné konanie vedené voči fyzickej osobe podľa

príslušných ustanovení je zásahom dovoleným zákonom. Pri rozhodovaní

o tomto nároku žalobcu súd vychádzal z čl. 5 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd, v zmysle ktorého každý má právo na slobodu a osobnú bezpečnosť

a každý kto bol obeťou zatknutia alebo zadržania v rozpore s ustanoveniami tohto článku má

nárok na odškodnenie. Podmienkou pre vznik práva na odškodnenie je porušenie niektorého

ustanovenia tohto článku odsek 1 až 4 alebo že pozbavenie osobnej slobody je v rozpore

s vnútroštátnym právom. Podľa súdu prvého stupňa za vadné pozbavenie osobnej slobody

treba považovať aj prípad, keď rozhodnutie o väzbe bolo zákonné, a to za predpokladu, že

trestné stíhanie bolo zastavené alebo bol obvinený oslobodený spod obžaloby, nakoľko zákon

č. aj v tomto prípade sankcionuje štát zodpovednosťou za škodu. Ďalej vyslovil,

že Dohovoru na rozdiel od umožňuje odškodniť aj nemajetkovú

ujmu, preto pokiaľ ide o obsah pojmu škoda, má jeho aplikácia prednosť pred touto

vnútroštátnou úpravou. Vzhľadom na to, že súd prvého stupňa mal po vykonanom dokazovaní

za preukázané, že v dôsledku väzby predstavujúcej vadné pozbavenie osobnej slobody bola

žalobcovi spôsobená nemajetková ujma, priznal mu jej náhradu vo výške 33 193,92 €, pri

určovaní ktorej vychádzal z iných rozhodnutí tamojšieho súdu, ako aj Krajského súdu

v Banskej Bystrici v obdobných veciach. Vo zvyšku (vrátane príslušenstva) žalobcom

uplatňovaný nárok na náhradu nemajetkovej ujmy zamietol. Úroky z omeškania žalobcovi

nepriznal s poukazom na to, že právo na plnenie nemajetkovej ujmy nie je právom veriteľa

na plnenie od dlžníka podľa ustanovenia a uspokojenie tohto

práva nie je plnením peňažného dlhu v zmysle . O

náhrade trov konania rozhodol súd podľa

3

Krajský súd v Banskej Bystrici (odvolací súd) na odvolanie žalovanej rozsudkom zo

14. januára 2010 sp. zn. rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti vo

výroku, ktorým súd uložil povinnosť žalovanej zaplatiť žalobcovi nemajetkovú ujmu

33 193,92 € zmenil tak, že žalobu v tejto časti v celom rozsahu zamietol. Zároveň zmenil

i výrok rozsudku súdu prvého stupňa o trovách prvostupňového konania, keď rozhodol, že

žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov prvostupňového konania. Náhradu trov

odvolacieho konania žalovanej nepriznal a vyslovil, že v nenapadnutej časti zostal rozsudok

súdu prvého stupňa nedotknutý. V odôvodnení svojho rozsudku odvolací súd uviedol, že

náhrada nemajetkovej ujmy v prípadoch, v ktorých sú splnené podmienky zodpovednosti

štátu za škodu spôsobenú rozhodnutím o väzbe podľa môže byť

priznaná pri aplikácii Dohovoru, ktorý má prednosť pred vnútroštátnou úpravou, pretože

odškodnenie vo forme nemajetkovej ujmy neupravuje. Podmienkou

práva na odškodnenie je porušenie niektorého ustanovenia čl. 5 ods. 1 až 4 Dohovoru, alebo

že pozbavenie osobnej slobody je v rozpore s vnútroštátnym právom. Predpokladom nároku

je vznik škody v príčinnej súvislosti s namietaným porušením čl. 5. Nestotožnil sa však

s názorom súdu prvého stupňa, že nárok na náhradu nemajetkovej ujmy podľa čl. 5 ods. 5

Dohovoru by mal mať každý, kto bol spod obžaloby oslobodený. Poukazoval na čl. 5 ods. 1

písm. c) Dohovoru, podľa ktorého zákonné zatknutie alebo iné pozbavenie slobody osoby za

účelom predvedenia pred príslušný súdny orgán pre dôvodné podozrenie zo spáchania

trestného činu, alebo ak sú oprávnené dôvody domnievať sa, že je potrebné zabrániť jej v

spáchaní trestného činu alebo v úteku po jeho spáchaní, nie je možné považovať za nezákonné

pozbavenie slobody. Po preskúmaní spisu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 22/99

a celého kompletného spisu Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. dospel

k záveru, že žalobca nezákonný postup orgánov činných v trestnom konaní nepreukázal.

Z tohto dôvodu odvolací súd žalobcu nepovažoval za obeť zatknutia alebo zadržania v zmysle

čl. 5 ods. 5 Dohovoru, podľa ktorého by mu mal priznať nemajetkovú ujmu. V tejto súvislosti

odkázal na okolnosti, za ktorých bol žalobca vzatý do väzby, a uviedol, že pôvodne sa k

trestnému činu doznal a v priebehu celého trestného konania nevypovedal, čím sťažoval

postup orgánov činných v trestnom konaní. Nakoľko trestné stíhanie žalobcu prebehlo

v zákonných medziach, odvolací súd dospel k záveru, že žalobcovi nevzniklo ani právo na

ochranu osobnosti, a to bez ohľadu na skutočnosť, že v konečnom dôsledku bol spod

obžaloby oslobodený. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa

4

v napadnutej časti zmenil a žalobu v tejto časti v celom rozsahu zamietol. O trovách konania

rozhodol podľa v spojení s

Proti uvedenému rozsudku odvolacieho súdu v časti jeho zmeňujúcich výrokov podal

žalobca dovolanie a žiadal ho v uvedenej časti zrušiť alebo zmeniť tak, že mu bude voči

žalovanej priznaná náhrada nemajetkovej ujmy vo výške 33 193,92 €. V dovolaní uviedol, že

odvolací súd vychádzajúc zo zistenia, že postup voči žalobcovi v trestnom konaní bol

zákonný, dospel k záveru o absencii prvého predpokladu pre vznik nároku na náhradu škody,

ktorým je nezákonné rozhodnutie. Dovolateľ v tejto súvislosti poukazoval na existujúcu

judikatúru, podľa ktorej treba vykladať tak, že s výnimkou

prípadov tam uvedených, znamená zastavenie trestného stíhania alebo oslobodenie spod

obžaloby prakticky nezákonnosť rozhodnutia o väzbe a vznik práva na náhradu škody. Mal za

to, že pokiaľ bol zásah štátu považovaný za nezákonný na účely priznania náhrady skutočnej

škody, mal by byť tento predpoklad rovnako splnený aj pre priznanie nemateriálnej ujmy.

Dovolateľ taktiež namietal, že civilný súd nie je oprávnený v rámci občianskeho súdneho

konania skúmať postup orgánov činných v trestnom konaní a jeho súlad s trestným

poriadkom, čo nepriamo vyplýva z a priamo je upravené v

Podľa názoru dovolateľa z citácie Dohovoru vyplýva, že

o zákonný zásah do jeho práva na slobodu nešlo, pretože sa nenaplnil ani jeden z legitímnych

dôvodov uvedených pod písm. a/ až f/ tohto článku. V jeho prípade totiž došlo k väzbe

s poukazom na účinného do 31. decembra 2005, ktoré

ustanovenie bolo v rozpore s čl. 5 Dohovoru. Zároveň poukazoval i na to, že trestné stíhanie

trvalo 8 rokov, čo samo osebe je v rozpore s a to, za akých

okolností a dôkaznej situácie bol vzatý do väzby, svedčí o porušení § 2 ods. 2 Trestného

poriadku.

Žalovaná vo svojom písomnom vyjadrení navrhla dovolanie žalobcu ako neprípustné

odmietnuť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že

dovolanie podal včas účastník konania ( ), zastúpený advokátom (s.

1 ), proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorý možno napadnúť dovolaním (

5

), bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) dospel k záveru, že

napadnuté rozhodnutie treba zrušiť.

V zmysle môže byť dovolanie podané iba z dôvodov, že a/

v konaní došlo k vadám uvedeným v , b/ konanie je postihnuté inou vadou, ktorá

mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva na nesprávnom

právnom posúdení veci. Dovolací súd je viazaný nielen rozsahom dovolania, ale i v dovolaní

uplatnenými dôvodmi. Obligatórne ( ) sa zaoberá procesnými vadami

uvedenými v a tiež tzv. inými vadami konania, pokiaľ mali za následok

nesprávne rozhodnutie vo veci. Dovolacie dôvody pritom neposudzuje podľa toho, ako ich

dovolateľ označil, ale podľa obsahu tohto opravného prostriedku.

So zreteľom na dovolací súd skúmal, či v konaní nedošlo k vade

konania v zmysle O vadu tejto povahy ide vtedy, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá

nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť

byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne

zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv

začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/

účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval

vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval

senát.

Dovolací súd po preskúmaní obsahu spisu dospel k záveru, že odvolací súd

v prejednávanej veci svojim postupom odňal žalobcovi možnosť konať pred súdom v zmysle

Dôvodom zakladajúcim prípustnosť dovolania podľa tohto ustanovenia je taký vadný

postup súdu v občianskom súdom konaní, ktorým sa účastníkovi odníme možnosť pred ním

konať a uplatniť procesné práva priznané mu za účelom zabezpečenia účinnej ochrany jeho

práv. O vadu, ktorá je z hľadiska významná, ide najmä vtedy, ak súd

v konaní postupoval v rozpore so zákonom a týmto postupom odňal účastníkovi konania

procesné práva, ktoré mu právny poriadok priznáva. Napríklad môže ísť o právo predniesť

(doplniť) svoje návrhy, právo označiť navrhované dôkazné prostriedky, právo vyjadriť sa k

6

návrhom na dôkazy a k vykonaným dôkazom, právo zhrnúť na záver neodročovaného

pojednávania svoje návrhy a vyjadriť sa k dokazovaniu i k právnej stránke veci.

Podľa v znení účinnom do 31. decembra 2011 na prejednanie

odvolania proti rozhodnutiu vo veci samej nariadi predseda senátu odvolacieho súdu

pojednávanie vždy, ak

a) je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie,

b) súd prvého stupňa rozhodol podľa § 115a bez nariadenia pojednávania,

c) to vyžaduje dôležitý verejný záujem.

V ostatných prípadoch možno o odvolaní rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania

( ).

V prejednávanej veci rozhodol odvolací súd bez nariadenia pojednávania, opierajúc sa

o ustanovenie V odôvodnení svojho rozsudku však uviedol, že preskúmal

spisový materiál Okresného súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 22/99 a tiež celý kompletný

spis Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. , prehodnotil skutkový stav a nezistil

porušenie ustanovenia č. 141/61 Zb. účinného v čase začatia

trestného stíhania, ani ustanovenia , za ktorého dodržania podmienok

bol žalobca ako obvinený v priebehu trestného konania uväznený. Z uvedeného vyplýva, že

odvolací súd zopakoval dokazovanie oboznámením spisu sp. zn. 22/99 a spisu sp. zn. 3T

2/03. Keďže tak odvolací súd urobil bez toho, aby v súlade s

nariadil vo veci pojednávanie, na ktorom by tieto listinné dôkazy zákonným spôsobom

vykonal ( v spojení s ) a umožnil žalobcovi sa k nim vyjadriť,

zaťažil odvolacie konanie vadou podľa Dôsledky tejto vady sú v danom

prípade ešte zvýraznené tým, že na základe takto získaných skutkových zistení odvolací súd

dospel k záveru o dodržaní zákonného postupu voči žalobcovi zo strany orgánov činných v

trestnom konaní, na ktorom dôvode potom žalobu v časti náhrady nemajetkovej ujmy

zamietol. Zásadnú výhradu treba však mať aj voči odôvodneniu založenému na nových

skutkových záveroch („zisteniach“), napr. že pôvodne sa žalobca k trestnému činu doznal,

najmä keď z trestných rozhodnutí (rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici z 13. mája

2004, sp. zn. a uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 29. novembra

2007, sp. zn. ) takáto skutočnosť vôbec nevyplýva a odvolací súd ani len

7

neuvádza, ako k takémuto skutkovému záveru došiel; tu v odôvodnení odvolacieho rozsudku

je daná zjavná nepreskúmateľnosť.

Skutočnosť, že v konaní došlo k procesnej vade podľa , je

okolnosťou, pre ktorú musí dovolací súd napadnuté rozhodnutie vždy zrušiť, pretože

rozhodnutie vydané v konaní postihnutom tak závažnou procesnou vadou, nemôže byť

považované za správne.

Z týchto dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok odvolacieho súdu

uznesením zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie ( a ).

Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky vzhľadom na dôvod zrušenia dovolaním

napadnutého rozsudku neprislúcha v súčasnom štádiu konania oprávnenie na vecné

hodnotenie skutkových a naň nadväzujúcich právnych záverov odvolacieho súdu; so zreteľom

na zásadu hospodárnosti konania považuje ale za potrebné aspoň vo všeobecnosti upozorniť

na niektoré podstatné právne východiská, ktoré by nemali zostať v ďalšom konaní

prehliadnuté.

Podľa prvej vety štát zodpovedá za škodu spôsobenú

nezákonným rozhodnutím, ktoré v občianskom súdnom konaní a v konaní pred štátnym

notárstvom, v správnom konaní, ako aj v konaní pred miestnym ľudovým súdom, a ďalej v

trestnom konaní, pokiaľ nejde o rozhodnutie o väzbe alebo treste, vydal štátny orgán alebo

orgán štátnej organizácie (ďalej len "štátny orgán").

Podľa § 4 ods. 1 cit. zákona nárok na náhradu škody nemožno uplatniť, dokiaľ

právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, pre nezákonnosť nezrušil príslušný

orgán. Rozhodnutím tohto orgánu je súd rozhodujúci o náhrade škody viazaný.

Ako výnimku z ustanovenia odseku 1 možno uplatniť nárok na náhradu škody

spôsobenej nezákonným rozhodnutím vykonateľným bez ohľadu na jeho právoplatnosť, ak

toto rozhodnutie bolo na základe opravného prostriedku (§ 3) zrušené alebo zmenené (§ 4

ods. 2 cit. zákona).

Jedným z predpokladov zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nezákonným

rozhodnutím je zistená nezákonnosť rozhodnutia, ktorá viedla k vzniku škody. So zreteľom na

citované ustanovenie uvedený predpoklad je splnený len vtedy, ak

8

príslušné rozhodnutie bolo zrušené alebo zmenené; dovtedy nemožno nárok na náhradu škody

uplatniť. Zákonnosť rozhodnutia nie je teda možné riešiť v konaní o náhradu škody ako

predbežnú otázku. V súvislosti s uznesením o vznesení obvinenia, ktoré je predbežne

vykonateľné, prichádza do úvahy - ako výnimka z ustanovenia § 4 ods. 1 - aplikácia

ustanovenia K uplatneniu práva na náhradu škody

spôsobenej takýmto uznesením môže dôjsť aj v prípade, že došlo k oslobodeniu spod

obžaloby takto obvinenej a následne obžalovanej osoby. Judikatúra (porovnaj napr.

R č. 35/1991) ustálila, že oslobodenie spod obžaloby z hľadiska ustanovenia § 4 zákona

č. má rovnaký význam ako zrušenie uznesenia o vznesení obvinenia.

Podľa § 5 ods. 1 cit. zákona právo na náhradu škody spôsobenej rozhodnutím o väzbe

má voči štátu ten, na kom bola väzba vykonaná, ak bolo proti nemu trestné stíhanie zastavené

alebo ak bol spod obžaloby oslobodený.

Pokiaľ ide o rozhodnutie o väzbe, judikatúra (R č. 13/2009) ustálila, že nárok na

náhradu nemajetkovej ujmy treba posudzovať aj v súvislosti s článkom 5 ods. 1 a ods. 5

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, i keď nárok na odškodnenie väzby

vznikol podľa ustanovenia

Pri aplikácii čl. 5 Dohovoru je nevyhnutné neopomenúť osobitnosť spočívajúcu v tom,

že pôvodne zákonná väzba, nepredstavujúca porušenie čl. 5 ods. 1 až 4 Dohovoru, sa

v dôsledku oslobodenia obžalovaného spod obžaloby stáva z hľadiska vnútroštátnej úpravy (§

5 ods. 1 ) nezákonnou a tým sa zakladá zodpovednosť štátu za škodu

spôsobenú oslobodenému obžalovanému vykonanou väzbou (na obdobnom výkladovom

prístupe sa zakladá aj relevantná judikatúra Najvyššieho súdu Českej republiky k danej

problematike, porovnaj napr. rozsudok z 11. januára 2012 sp. zn. ).

Ak dôjde k zrušeniu napadnutého rozhodnutia, súd, ktorého rozhodnutie bolo zrušené,

koná ďalej o veci. Pritom je právny názor súdu, ktorý rozhodoval o dovolaní, záväzný.

V novom rozhodnutí rozhodne súd znova aj o trovách pôvodného konania a dovolacieho

konania ( ).

Rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.

9

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 29. februára 2012

JUDr. Milan D e á k, v. r.

predseda senátu

Za správnosť :

Hrčková Marta