Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_32Csp-79-2018.pdf
PDF · 102.52 KB
Case nature
Area
Subarea
32Csp/79/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava sudcom JUDr. Jozefom Šulekom v právnej veci sporu žalobcu: Intrum Slovakia s.r.o., IČO: 35 831 154, Mýtna 48, 811 07 Bratislava - Mestská časť Staré Mesto, právne zastúpeného: JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom, Mýtna 48, 811 07 Bratislava - Mestská časť Staré Mesto, proti žalovanému: K. C., R.. XX.XX.XXXX, D. T. T. XXXX/X, XXX XX T., o zaplatenie 2.445,74 € s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 1.486,86 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne počítaným zo sumy 1.486,86 eur od 21.11.2018, a to všetko do 30 dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Vo zvyšku žalobu zamieta.
III. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania a trov právneho zastúpenia v rozsahu 21,58 % trov, o ktorých výške bude rozhodnuté samostatným rozhodnutím vydaným vyšším súdnym úradníkom po právoplatnosti tohto rozhodnutia.
odôvodnenie:
1. Pôvodný žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 28.12.2018 domáhal zaplatenia sumy 2.445,74 € s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 2.445,74 € od 21.11.2018 do zaplatenia a nahradiť trovy konania z titulu nezaplateného úveru. Pôvodný žalobca žalobu odôvodnil tým, že medzi žalobcom ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom bola dňa 20.03.2015 uzatvorená zmluva o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty VÚB, a.s., na základe ktorej sa žalobca zaviazal poskytnúť žalovanému kreditnú kartu, ku ktorej viedol účet č.0047672779. Žalovanému bol poskytnutý úver s dohodnutým úrokom vo výške 22,8 %. Ku dňu vystavenia výpisu z kartového účtu mal žalovaný schválený úverový rámec vo výške 1200,00 eur a bol povinný žalobcovi platiť štandardnú mesačnú splátku vo výške 40,00 eur. V zmysle ustanovenia § 39 ods. 1 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách, banka a pobočka zahraničnej banky sú povinné viesť obchodnú knihu, ktorou sa na účely tohto zákona rozumie obchodná kniha podľa osobitného predpisu. Banka je povinná v zmysle zákona o bankách a opatrenia Národnej banky Slovenska zo dňa 16.01.2004 o primeranosti vlastných zdrojov financovania bánk viesť a evidovať vybrané pozície a obchody v bankovej knihe. V zmysle zmluvne dohodnutých podmienok správca po skončení príslušného mesiaca vystaví a odošle klientovi informáciu z informačného systému banky („výpis z bankovej knihy“) o obratoch, ktorá obsahuje okrem iných údajov aj rozpis transakcií, rozpis všetkých poplatkov a úrokov spojených so správou a používaním kreditnej karty a čerpaním a splácaním poskytnutého úverového rámca, výšku povinnej splátky, účet, v prospech ktorého má byť povinná splátka uhradená a dátum splatnosti tejto splátky. Táto listina je vyhotovená z bankového informačného systému v súlade s Metodickým usmernením č. 7/2004 Úseku bankového dohľadu NBS. Klient automaticky potvrdzuje informáciu o obratoch, ak do 15 dní odo dňa vystavenia nedoručí správcovi písomnú reklamáciu. Reklamovanie transakcie a nedoručenie
výpisu z bankovej knihy nezbavuje klienta povinnosti uhradiť povinnú splátku do dňa splatnosti tejto splátky uvedenej v informácií o obratoch. Dlžný zostatok je celkový debetný zostatok na kartovom účte po zaúčtovaní transakcií, úrokov a poplatkov spojených so správou a používaním karty, vrátane kompenzácie poistného plateného bankou v súvislosti s poistením. Posledný kalendárny deň v mesiaci je kartový účet zaťažený úrokmi vypočítanými štandardnou úrokovou sadzbou a úrokmi vypočítanými sankčnou úrokovou sadzbou, prípadne je v jeho prospech pripísaný úrok v dôsledku kreditného zostatku na kartovom účte. V zmysle zmluvne dohodnutých podmienok je dňom splatnosti deň, ktorý je uvedený vo výpise. Žalovaný si nesplnil svoje povinnosti vyplývajúce mu zo Zmluvy a jeho platobnú disciplínu sa nepodarilo obnoviť ani po viacerých pokusoch žalobcu. Pred odstúpením na vymáhanie žalobca vystavil ku dňu 24.11.2018 nový výpis z bankovej knihy s konečným stavom ku dňu 31.10.2018 obsahujúci súhrn debetných položiek, a to istiny, poplatkov, sankčného úroku, a štandardného úroku s prihliadnutím na vykonané úhrady žalovaného s konečným zostatkom na úhradu vo výške 2.445,74 eura. Konečný dlh žalovaného z doposiaľ neuhradeného dlžného zostatku predstavuje sumu vo výške 2.445,74 eura. Žalovaný si nesplnil povinnosť uhradiť svoj peňažný záväzok v lehote splatnosti určenej vo výpise z bankovej knihy s konečným stavom ku dňu 31.10.2018, t.j. v lehote splatnosti do dňa 20.11.2018. Žalobcovi tak vznikol nárok na úhradu úrokov z omeškania v zákonnej výške podľa § 517 Občianskeho zákonníka vo výške určenej nariadením vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z. odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti, t.j. od 21.11.2018 do zaplatenia.
2. Uznesením č.k. 32Csp/79/2018-31 zo dňa 15.02.2019 súd pripustil zmenu účastníka na strane žalobcu tak, že novým žalobcom je Intrum Slovakia s.r.o., IČO: 35 831 154. Žalovaný bol vyzvaný na vyjadrenie k žalobe v lehote 10 dní (č.l.33), pričom sa k žalobe v stanovenej lehote ani dodatočne nevyjadril.
3. Súd vo veci nariadil pojednávanie, na ktoré sa strana žalobcu nedostavila, pričom ospravedlnil svoju neúčasť dodatočne. Žalovaný sa bez ospravedlnenia na pojednávanie nedostavil. Súd konštatuje, že žalobca doručil súdu po skončení pojednávania ospravedlnenie a čiastočné späťvzatie žaloby, a to dňa 16.10.2019 o 14:03 (viď potvrdenie z UPVS), na ktoré však súd nemohol prihliadnuť, nakoľko bolo doručené po ukončení dokazovania vo veci samej a vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej. Vzhľadom na to, že tento prostriedok procesného útoku bol uplatnený v súvislosti s pojednávaním, avšak oneskorene, súd už v ďalšom konaní naň nebude prihliadať. Súd teda vykonal dokazovanie žalobou č.l. 1-2, žiadosťou č.l. 3-5, výpisom č.l. 6-9, všeobecnými obchodnými podmienkami č.l. 10-13, podanie č.l. 26-29
4. Pôvodný veriteľ VÚB a.s. prostredníctvom spoločnosti Consumer Finance Holding ako jeho zástupcu na základe plnej moci a žalovaná ako zákazník uzatvorili dňa 20.03.2015 Zmluvu o vydaní a používaní Pôžičkovej karty Quatro, tak ako to vyplýva zo zmluvy č.l. 3-5. Žalovanému bol úver schválený s úverovým rámcom 1200,- € a výškou mesačnej splátky 40,- €, štandardná úroková sadzba v zmysle platného cenníka 22,8% ročne, s uvedením RPMN 24,79 % ročne.
5. Z obsahu žaloby a z výpisu z Pôžičkovej karty súd zistil, že žalovaný celkovo vyčerpal z poskytnutého úverového rámca sumu 3.250,74 € výbermi a úhradami. Žalovaný zaplatil splátky vo výške 805,- € a poslednú úhradu vo výške 50,- eur realizoval dňa 16.11.2016. Z obsahu doplnenia žaloby plynie, že žalobca sa domáha zaplatenia sumy 2.445,74 eur a to titulom istiny sumu 934,13 eur a sumy 1.109,82 eur ako úroku a sumy 237,77 eur ako poplatkov a sumy 164,02 eur ako sankčného úroku. Z obsahu výpisu ku kreditnej karte mal súd preukázané, že žalobca úver predčasne zosplatnil pred júlom 2016, keďže už v auguste si do žalovaného vymáhal len náklady z uplatnenia po vyhlásení mimoriadnej splatnosti. Súd konštatuje, že z prehľadu čerpania úveru mal preukázané, že žalobca požadoval od žalovaného od júla 2016 (od vyhlásenia mimoriadnej splatnosti) úroky z úveru v celkovej výške 799,12 eur (skladajúce sa zo súm, 28,87 eur, 25,62 eur, 25,97 eur, 25,61 eur, 25,97 eur, 24,10 eur, 27,15 eur, 26,79 eur, 28,19 eur, 27,82 eur, 29,28 eur 29,85 eur, 29,45 eur, 30,99 eur, 30,58 eur, 32,19 eur, 32,79 eur, 30,21 eur, 34,03 eur, 33,58 eur, 35,34 eur, 34,87 eur, 36,70 eur, 37,41 eur, 36,91 eur, 38,85 eur), ďalej sa žalobca domáhal aj nároku v podobe nákladov z uplatnenia do vyhlásenia a po vyhlásení mimoriadnej splatnosti v celkovej výške 159,76 eur (suma 5 x33,19 eur 1x 3 eur, a 4 x 6,- eur).
6. Na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej medzi VÚB a.s. a súčasným žalobcom, bola pohľadávka voči žalovanej z titulu nesplateného úveru postúpená na žalobcu.
7. Podľa ustanovenia § 497 Obchodného zákonníka v znení platnom a účinnom ku dňu vzniku zmluvného vzťahu zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
8. Podľa ustanovenia § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona.
9. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
10. Podľa § 54 ods. 1 OZ, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. Podľa ods. 2 v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
11. Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. (ďalej len „ZoSÚ“), zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.
12. Podľa § 53 ods. 1 OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
13. Podľa § 53 ods. 2 OZ, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
14. Podľa § 53 ods. 3 OZ, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
15. Podľa § 53 ods. 4 písm. k) OZ, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku,
16. Podľa § 53 ods. 5 OZ, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
17. Podľa § 544 ods. 1 OZ, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.
18. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
19. Podľa ustanovenia § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom ku dňu omeškania výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky (hlavné refinančné operácie) ku dňu 01.07.2016 vo výške 0,00% , t.j. 5,00%.
20. Súd na základe vykonaného dokazovania tak mal za preukázané, že medzi pôvodným veriteľom a žalovaným bola uzatvorená zmluva o úvere, ktorá je zmluvou o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej žalovanému bol poskytnutý osobitný druh úveru (kreditnú kartu) s úverovým rámcom 1.200,- € a s
dohodnutou mesačnou splátkou úveru 40,- €, s uvedením RPMN vo výške 24,79 % ročne. Žalovaný bol vyzvaný na plnenie žalovanej istiny ku dňu 30.07.2016, ktorú tento vyčerpal. Žalovaný uhradil celkovo splátky vo výške 805,- eur pred podaním žaloby. Súd konštatuje, že skutkové tvrdenia strán neboli v konaní sporné, nakoľko žiadna zo strán nerozporovala skutkové tvrdenia protistrany, a to či už do rozsahu poskytnutého úveru, vykonaných splátok Uzatvorená úverová zmluva je zároveň zmluvou o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch; uzavretá úverová zmluva nie je vylúčená z pôsobnosti citovaného zákona (§1 ods. 2 zákona). Právny predchodca žalobcu je právnická osoba, ktorá v rámci predmetu svojho podnikania poskytuje spotrebiteľské úvery a žalovaný je spotrebiteľom, keďže je fyzickou osobou, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako výkon zamestnania, povolania alebo podnikania. Nakoľko zmluva uzavretá medzi účastníkmi konania má charakter zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle ustanovenia § 1 ods. 2 a § 2 písm. d) zák. č. 129/2010 Z.z., musí obsahovať náležitosti ustanovené zákonom pre takéto zmluvy podľa § 9 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z.z.
21. Súd konštatuje, že žalobca si uplatnil sumu vo výške 2.445,74 eur, ako rozdiel poskytnutého úveru a vyúčtovaných úrokov a poplatkov z úveru a platieb žalovaného. Keďže žalobca úver poskytol a žalovaný ho v celom rozsahu nezaplatil (žalobca celkom poskytol sumu 2014,14 eur), žalobca má právo na vrátenie zostatku úveru. Súd konštatuje však, že žalobca má nárok na úroky z úveru len do vyhlásenia mimoriadnej splatnosti, ktorú súd ustálil z predložených dôkazov na 31.07.2016.
22. Istina je suma poskytnutých finančných prostriedkov zo strany veriteľa vo forme úveru (§ 503 ods. 1 veta prvá Obchodného zákonníka). Zmluvné úroky sú vždy splatné vo forme úveru podľa § 503 ods. 1 vety prvej Obchodného zákonníka. Teda zmluvné úroky sú vždy splatné spolu so záväzkom vrátiť použité peňažné prostriedky, t.j. spolu s istinou. To znamená, že doba splatnosti úrokov za poskytnutie peňazí sa zhoduje s dobou splatnosti úveru. Celková suma úrokov však musí byť zaplatená do splatnosti dlžného zostatku úveru. Žalobca ako veriteľ preto nemohol oprávnene požadovať od žalovaného ako dlžníka zmluvné úroky aj po splatnosti istiny z úveru. Po dni vyhlásenia celého úveru za splatný, t.j. od ustálenej doby - od dňa 01.08.2016 sa ďalej istina úveru zmluvne neúročí. Preto žalobcovi prináležia len úroky z omeškania, vychádzajúc z podstaty zmluvného úroku, ktorý je odplatou za používanie finančných prostriedkov, ktoré sa poskytujú dlžníkovi do doby splatnosti. Teda žalobcovi patria iba úroky z omeškania, keďže od splatnosti je dlžník naďalej v omeškaní (§ 369 ods. 1 Obchodného zákonníka). Ak teda nastal stav, kedy spotrebiteľ už nemá právny titul mať peňažné prostriedky u seba a tieto užívať (z dôvodu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti), niet dôvodu ani na to, aby veriteľ inkasoval úroky, ktoré by mu patrili výhradne za stavu oprávnenej držby prostriedkov spotrebiteľom. V opačnom prípade by bol založený krajne nespravodlivý a ústavne nekomformný stav, kde spotrebiteľ bol vystavený všetkým sankčným mechanizmom vynútenia povinnosti a plnenia a veriteľ by naďalej pohodlne inkasoval úroky zo sumy, ktorú by mu spotrebiteľ na výzvu nevrátil. De facto by išlo o právny stav, podľa ktorého by sa popreli účinky veriteľom vyvolanej zmeny obsahu záväzku a veriteľ by úroky inkasoval, ako keby k zmene záväzku nedošlo, zatiaľ čo však spotrebiteľovi by neboli garantované nijaké práva, ktoré mu plynuli zo zmluvy pred veriteľom vyvolanou zmenou záväzku. Súd takýto stav v žiadnom prípade nemôže pripustiť, lebo by toleroval založenie hrubej nadvlády dodávateľa voči spotrebiteľovi, a to navyše za stavu, že veriteľ si môže nárokovať a môže sa domôcť jednorazového vrátenia peňažných prostriedkov z majetku spotrebiteľa a nemusí trpieť nejaké obmedzenie užívania svojho majetku podľa uzavretej zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Ak by navyše odvolací súd takúto zmenu justifikoval, podporil by nielen hrubú nadvládu veriteľa, ale zároveň by podporoval aj stav, v ktorom veriteľ nie je nútený vymáhať svoju pohľadávku a odplatné úroky mu majú nahradiť stav jeho potencionálnej nečinnosti, resp. stavu nespôsobilosti spotrebiteľa vrátiť požičanú sumu jednorazovo. Takéto konanie veriteľa však nemá v Slovenskom právnom poriadku nijakú právnu ochranu a ani preto niet titul na inkasovanie odplatných úrokov. Uvedenou úvahou sa súd dostáva aj k ďalšiemu zásadnému záveru, spočívajúcemu v skutočnosti, že keďže jednorazovým zosplatnením vzniká spotrebiteľovi povinnosť jednorázovo vrátiť sumu požičaného úveru, navýšenú o kapitalizované úroky ku dňu zosplatnenia a počnúc prvým dňom omeškania spotrebiteľa ide o protiprávny stav založený sankčným jednostranným predčasným zosplatnením úveru. S protiprávnym stavom sa prirodzene spájajú výhradné sankcie, keďže spotrebiteľ je v omeškaní s vrátením uvedenej sumy. Naopak s protiprávnym stavom sa nikdy nebudú spájať odplatné plnenia, ktoré sa spájajú len so stavom leggeartis, a teda stavom oprávneného držania peňažných prostriedkov podľa podmienok spotrebiteľskej zmluvy Z tohto dôvodu súd v prevyšujúcej časti žalobu čo do zaplatenia úrokov vyúčtovaných v sume 799,12 eur po 01.08.2016 zamietol. Súd v tejto súvislosti poukazuje na rozhodnutie Krajského súdu v Trnave č.k. 25Co/154/2018 zo dňa 30.07.2019,
ktorý vyjadril obdobný názor, keď povedal, že : „odvolací súd prikláňa k názoru, že veriteľovi patria úroky z úveru len na čas do splatnosti dlhu, následne sa dlžník dostáva do omeškania a je povinný platiť iba úroky z omeškania. Odvolací súd sa pritom opiera o judikatúru vyšších súdov, od ktorej nebol dôvod odkloniť sa v danom prípade. Závery Najvyššieho súdu SR obsiahnuté v rozhodnutí pod č. R 59/1998 (sp. zn. 4 Cdo 143/98) boli prijaté i v potvrdzujúcom rozhodnutí Krajského súdu Prešov č. k. 29C/131/2011-127 z 23.11.2011, ktoré úsudky súdov napokon akceptoval i Ústavný súd SR vo veci sp. zn. IV.ÚS 476/2012 z 18.9.2012“ Súd ďalej žalobcovi nepriznal nárok na zaplatenie sumy 159,76 eur predstavujúce náklady z uplatnenia, ktoré síce boli ako poplatky uvedené v zmluve, avšak súd má zo to, že svojou povahou ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku, keďže ide o formulárovú zmluvu, ktorú žalovaný nemohol ovplyvniť, pričom takto uvedená sankcia má povahu zmluvnej pokuty, ktorá núti žalovaného plniť neprimerane vysokú sankciu v spojitosti s oneskoreným plnením pohľadávky. Súd teda dospel k záveru, že uvedená podmienky (zmluvná pokuta) nebola individuálne dojednaná, a preto je neplatná pre rozpor so zákonom, ktorý takéto podmienky v zmluvách výslovne zakazuje, a súd ich plnenie nemôže priznať. Na základe uvedených skutočností súd rozhodol tak, že žalobcovi priznal právo na zaplatenie sumy 1486,86 eur ako rozdielu požadovanej sumy 2445,74 eur a nepriznanej sumy úrokov z úveru po zosplatnení vo výške 799,12 eur a nákladov z uplatnenia v sume 159,76 eur. Súd teda žalobcovi priznal právo na zaplatenie sumy 1486,86 eur spolu s úrokom z omeškania počítaným z uvedenej sumy od požadovaného dátumu tj. od 21.11.2018 do zaplatenia, keďže po vyhlásení mimoriadnej splatnosti bol žalovaný v omeškaní s plnením peňažného záväzku a vo zvyšku žalobu ako nedôvodnú zamietol
23. Podľa § 232 ods. 3 CSP, lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.
24. Súd vzhľadom na výšku žalovanej pohľadávky primerane predĺžil žalovanému lehotu na plnenie na 30 dní. .
25. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
26. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
27. Súd o trovách konania rozhodol v zmysle ustanovenia § 255 ods. 2 CSP. Žalobca bol úspešný vo výške 60,79 % vypočítané ako suma 1486,86 € (priznaný nárok) je 60,79,24% zo sumy 2445,74 eur, ktorá bola pôvodne žalovaná. Žalovaný má tak úspech vo výške 39,21%, t.j. celkový úspech žalobcu po odpočítaní úspechu žalovaného je 21,58% (603,79% úspech žalobcu mínus úspech žalovaného 39,216=21,58%), preto mu vzniklo právo na náhradu trov konania v rozsahu 21,58 %, ktoré aj súd priznal. Súd uvádza, že vzhľadom na vyhlásený konkurz na majetok žalovaného v ďalšom nebude rozhodovať o výške náhrady trov konania, ale konanie v tejto časti zastaví.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Podanie treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný nesplní povinnosť uloženú mu týmto rozsudkom, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.