Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Svk/7/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kristíny Babiakovej (sudkyňa spravodajkyňa), zo sudkyne JUDr. Anity Filovej a sudcu JUDr. Rastislava Dlugoša, PhD. v právnej veci žalobcu: Združenie domových samospráv, o.z., so sídlom Rovniankova 14, P. O. BOX 218, 850 00 Bratislava, IČO: 31 820 174, zastúpeného Advokátskou kanceláriou Tkáč & Partners, s.r.o., so sídlom Hrnčiarska 29, 040 01 Košice, IČO: 53 929 691, proti žalovanému: Okresný úrad Banská Bystrica, odbor výstavby a bytovej politiky, so sídlom Nám. Ľ. Štúra 1, 974 05 Banská Bystrica, za účasti: Sovereign Fund, a.s., so sídlom Sládkovičova 6, 010 01 Žilina, IČO: 47 057 319, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-BB-OVBP2-2020/014975-2-SA zo dňa 7. mája 2020, konajúc o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. -85 zo dňa 16. septembra 2021, takto

rozhodol:

I. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky návrh na prerušenie konania zamieta. II. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť zamieta. III. Účastníkom konania právo na náhradu trov kasačného konania nepriznáva. IV. Ďalšiemu účastníkovi právo na náhradu trov kasačného konania nepriznáva.

odôvodnenie:

I. Priebeh administratívneho konania 1. Mesto Banská Bystrica ako stavebný úrad na návrh Sovereign Fund, a.s. (ďalej ako „ďalší účastník“) vydal rozhodnutie o umiestnení stavby č. OVZ-SU14461/1256/2020/Boj, ev. č. 10/2020 zo dňa 10. februára 2020 (ďalej ako „rozhodnutie stavebného úradu“ alebo „prvostupňové rozhodnutie“) na stavbu „Parkovacie plochy - vnútroblok Kukučínova ulica, Banská Bystrica, dobudovanie I., II. a III. etapy“ (ďalej ako „stavba“) na stavebné objekty SO 01 parkovacie plochy - spolu 85 parkovacích státí a SO 02 Odlučovač ropných látok. 2. Na základe odvolania žalobcu (v postavení zainteresovanej verejnosti) žalovaný rozhodnutím č. OU- BB-OVBP2-2020/014975-2-SA zo dňa 7. mája 2020 (ďalej len „rozhodnutie žalovaného“) prvostupňové rozhodnutie potvrdil. 3. Žalovaný poukázal na to, že návrh bol predmetom zisťovacieho konania, v ktorom Okresný úrad Banská Bystrica, odbor starostlivosti o životné prostredie (ďalej aj „OÚ OSŽP Banská Bystrica“) vydal rozhodnutie č. OU-BB-OOP3-2018/018680-025 zo dňa 17. júla 2018, podľa ktorého sa predmetná stavba nebude posudzovať, pričom odvolací orgán Okresný úrad Banská Bystrica, odbor opravných prostriedkov rozhodnutím č. OU-BB-OOP3-2018/029391-002 zo dňa 3. októbra 2018 zmenil časť výroku prvostupňového rozhodnutia, ale záver o neposudzovaní nezmenil. 4. K námietke týkajúcej sa overenia splnenia podmienok rozhodnutia zo zisťovacieho konania žalovaný uviedol, že OÚ OSŽP Banská Bystrica listom zo dňa 20. augusta 2019 vydal záväzné stanovisko, ktorým podľa o posudzovaní vplyvov na životné prostredie v znení neskorších predpisov (ďalej ako „“) potvrdil súlad návrhu na vydanie územného rozhodnutia s

rozhodnutím vydaným v zisťovacom konaní a jeho súlad so zákonom EIA. K námietke, že stavebný úrad je povinný podľa o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) overiť splnenie požiadaviek o vodách (ďalej ako „“), a to na základe záväzného stanoviska orgánu štátnej vodnej správy postupom podľa , žalovaný uviedol, že OÚ OSŽP Banská Bystrica vyjadrením zo dňa 16. mája 2017 určil podmienky na ochranu povrchových a podzemných vôd, ktoré stavebný úrad zahrnul do podmienok územného rozhodnutia na strane 5 a 6, pričom ostatné podmienky budú stanovené pri povoľovaní vodnej stavby podľa . K námietke, že podľa je zakázané vydať stavebné povolenie bez zabezpečenia rozhodnutia o primárnom posúdení vplyvov na vody žalovaný uviedol, že predmetom konania je rozhodnutie o umiestnení stavby a nie stavebné povolenie a za účelom zabezpečenia ochrany vôd bolo predložené stanovisko OÚ OSŽP Banská Bystrica - štátna vodná správa, ktorého pripomienky je navrhovateľ povinný rešpektovať v plnom rozsahu. K námietkam týkajúcim sa realizácie sadových úprav a parkových úprav žalovaný uviedol, že toto je predmetom samostatného konania, pre ktoré je príslušné Mesto Banská Bystrica, oddelenie životného prostredia a takéto povolenie je podkladom pre vydanie stavebného povolenia na predmetnú stavbu, nie rozhodnutia o umiestnení stavby. 5. K požiadavke žalobcu na také riešenie stavby, ktoré efektívne využíva slnečné žiarenie a klimatické pomery citované v a , splnenie ktorých má stavebný úrad podľa overiť a naplniť stavebno-technickým riešením, žalovaný uviedol, že toto overí stavebný úrad v konaní o povolení predmetnej stavby. 6. K námietkam týkajúcim sa žiadosti žalobcu o oboznámenie sa s podkladmi rozhodnutia formou žiadosti o zaslanie fotokópie spisu s odvolaním sa na o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej ako „“), čo stavebný úrad odmietol, ako aj k námietke, že súčasťou rozhodnutia nebol pripojený situačný výkres, žalovaný uviedol, že k oznámeniu o začatí územného konania bola stavebným úradom priložená technicky zmenšená situácia navrhovanej stavby vzhľadom na veľké územie, na ktorom sa stavba umiestňuje. K rozhodnutiu stavebný úrad nepriložil situáciu, ktorá bola predložená na ústnom pojednávaní vzhľadom na jej veľký formát a po zmenšení by to bola tá istá situácia, ako pri oznámení o začatí konania. Žalovaný ďalej uviedol, že stavebný úrad nie je povinný účastníkom konania zasielať fotokópie spisu na vyjadrenie. Poukázal pritom na Správneho poriadku upravujúci nazeranie do spisov, podľa ktorého nazeranie do spisov a robenie výpisov možno zásadne vykonať iba v prítomnosti zamestnanca správneho orgánu, o čom sa vyhotovuje úradný záznam. Žalobca mal plné právo nahliadnuť do spisového materiálu, avšak neurobil tak ani počas konania, ani na ústnom pojednávaní, ktorého sa nezúčastnil. II. Priebeh konania pred správnym súdom a jeho rozhodnutie 7. Proti rozhodnutiu žalovaného podal žalobca správnu žalobu na Krajský súd v Banskej Bystrici (ďalej len „správny súd“) a žiadal, aby správny súd zrušil tak rozhodnutie žalovaného ako aj prvostupňové rozhodnutie stavebného úradu. 8. Žalobca v žalobe namietal: i. porušenie jeho procesných práv, odcitoval , , a Správneho poriadku a tvrdil, že dôvody prvostupňového rozhodnutia sú všeobecné, ii. že v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu zadefinoval svoje environmentálne záujmy a naznačil konkrétne opatrenia, ktoré podľa neho mali prispieť k naplneniu týchto environmentálnych záujmov, iii. že územné rozhodnutie je rozhodnutím, na ktoré sa podľa vzťahuje zákonný zákaz vydať územné rozhodnutie bez zabezpečenia rozhodnutia o primárnom posúdení vplyvov na vody, ktorým sa do slovenského právneho poriadku transponovala Rámcová smernica o vode č. 2000/60/ES (ďalej len „Rámcová smernica o vode“). Táto povinnosť podľa neho nie je splnená vydaním záväzného stanoviska. Poukázal aj na právne záväzný výklad procesného postupu orgánov členských štátov uvedený v Rozhodnutí Súdneho dvora EÚ č. C-461/13, ktorý podľa žalobcu stanovuje povinnosť členských štátov nepovoliť projekt, ktorý môže spôsobiť zhoršenie stavu útvaru povrchovej vody, t. j. kým sa nepreukáže opak v súlade s Rámcovou smernicou o vode. Stavebný úrad si mal zabezpečiť toto rozhodnutie a od tejto zákonnej povinnosti ho v dôsledku nemohol oslobodiť ani názor dotknutého orgánu. Argumentoval, že pre účely splnenia je dotknutým orgánom okresný úrad v sídle kraja, iv. nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia prvostupňového orgánu a žalovaného. V tejto súvislosti mu malo byť upreté právo na vyjadrenie k podkladom rozhodnutia a na navrhnutie ďalších dôkazov podľa Správneho poriadku. Povinnosť/právo podľa Správneho poriadku podľa jeho názoru nemožno nahradiť odkazom na Správneho poriadku tak, ako to urobil správny orgán v napadnutom rozhodnutí.

9. Správny súd rozsudkom č. k. -85 zo dňa 16. septembra 2021 (ďalej len „napadnutý rozsudok“) správnu žalobu ako nedôvodnú zamietol. 10. Správny súd s odkazom na v znení neskorších predpisov (ďalej ako „“) a SSP poukázal na to, že je na každom žalobcovi, ako svoje právo na súdnu ochranu pred nezákonnosťou postupu alebo rozhodnutia orgánov verejnej správy využije a že správny súd nemá oprávnenie za žalobcu dôvody nezákonnosti napadnutého rozhodnutia vyhľadávať a konkretizovať. Konštatoval, že prvostupňové ako aj druhostupňové rozhodnutie orgánov verejnej správy obsahuje riadne odôvodnenie, vrátane odpovede na námietky vznesené, resp. uplatnené v konaní žalobcom. Správny súd preto vyhodnotil námietku nedostatočného odôvodnenia ako nedôvodnú. 11. Žalobné body (špecifikované v bode 9 a 10 rozsudku správneho súdu) sú podľa názoru správneho súdu len všeobecnými námietkami, ktoré neobsahujú žiadnu skutkovú a právnu argumentáciu viažucu sa vecne k napadnutému rozhodnutiu žalovaného, či rozhodnutiu stavebného úradu a k dôvodom týchto rozhodnutí. Správny súd nemá kompetenciu preskúmať napadnuté rozhodnutie a konanie, ktoré ich vydaniu predchádzalo, v celom rozsahu. Všeobecná námietka žalobcu, že rozhodnutie je v rozpore so zákonom, alebo že orgán verejnej správy porušil, resp. nedodržal procesné ustanovenia, bez skutkovej a právnej argumentácie vzťahujúcej sa k preskúmavanému konkrétnemu prípadu, žiadny obsah takémuto prieskumu nedáva, a preto musí byť vyhodnotená ako nedôvodná. Uzavrel, že žalobným námietkam uvedeným v bodoch 1-16 časť 3. žaloby chýba akákoľvek skutková a právna argumentácia. 12. K námietke nedodržania správny súd uviedol, že žalobca neuvádza žiadne konkrétne skutočnosti a argumenty, z ktorých by bolo možné dospieť k záveru, že umiestňovaná stavba je navrhovanou činnosťou podľa . Poukázal na to, že „navrhovaná činnosť“ v zmysle je len tá činnosť, ktorá sa týka útvarov povrchových vôd, podzemných vôd, chránených území uvedených v a nehnuteľností, ktoré s nimi súvisia. To znamená, že nie každá činnosť, ktorá vyžaduje povolenie štátneho orgánu, resp. orgánu verejnej správy, je navrhovanou činnosťou podľa . Keďže žaloba neobsahuje žiadnu skutkovú argumentáciu, pre ktorú by predmetná umiestňovaná stavba mala plniť atribúty navrhovanej činnosti podľa , námietka žalobcu tak, ako bola formulovaná v žalobe, má len všeobecný charakter a správny súd ju preto vyhodnotil ako neodôvodnenú. Navyše, správny súd poukázal na skutočnosť, že vydaním rozhodnutia o umiestnení stavby sa „nepovoľuje“ navrhovaná činnosť. S odkazom na správny súd poukázal na to, že v preskúmavanom prípade nie je predmetom prieskumu „stavebné povolenie“ ale „rozhodnutie o umiestnení stavby“. Žalobca podľa neho tiež nenamietal, že vyjadrenie orgánu štátnej vodnej správy podľa predložené v preskúmavanom konaní (ktoré sa v zmysle považuje za záväzné stanovisko) je nezákonné z dôvodu, že bolo orgánom štátnej vodnej správy vydané bez podkladu (rozhodnutia podľa alebo 23 ) a ani nenavrhol, aby správny súd postupoval podľa a preskúmal zákonnosť opatrenia (záväzného stanoviska) orgánu verejnej správy. Uviedol, že povinnosť zabezpečiť rozhodnutie podľa paragrafu 16a vyplýva fyzickej alebo právnickej osobe pričom doplnil, že povinnosť prvostupňového orgánu zabezpečiť si rozhodnutie podľa nie je možné vyvodiť ani z . 13. K námietke žalobcu o nedoručení kópie spisov správny súd uviedol, že z obsahu prvostupňového rozhodnutia (str. 25 a 26) vyplýva, ako sa stavebný úrad s požiadavkou žalobcu o doručenie elektronickej kópie spisu, resp. jeho častí vysporiadal a tiež je zrejmé, ako sa žalovaný vysporiadal s odvolacou námietkou týkajúcou sa žiadosti žalobcu o oboznámenie sa s podkladmi rozhodnutia. Uvedenú námietku žalobcu správny súd vyhodnotil ako nedôvodnú pre jej všeobecnosť a preto, že obsahovo nezodpovedá obsahu administratívneho spisu a nemala ani právny základ. Vyjadril súhlas, že Správneho poriadku si nemožno zamieňať s Správneho poriadku. Uvedený záver ani žiadne ustanovenie právneho predpisu však prvostupňovému orgánu nijako nebráni dať žalobcovi možnosť vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia v administratívnom konaní tak, že sa s ich obsahom oboznámi nahliadnutím do administratívneho spisu, ako to urobil aj prvostupňový orgán v tomto prípade. Účastníci konania, a teda aj žalobca, boli riadne oboznámení s tým, že podklady sú zhromaždené a boli upovedomení o tom, kde a kedy možno do administratívneho spisu nahliadnuť a oboznámiť sa s podkladmi rozhodnutia. Z administratívneho spisu je zrejmé, že žalobca do tohto spisu neprišiel nahliadnuť, a teda, že žalobca svoje právo sám dobrovoľne nevyužil, a preto mu nemohli byť odopreté práva, ktoré mu podľa ako aj Správneho poriadku patria. Z Správneho poriadku nemožno žiadnym výkladom dospieť k tomu, že orgán verejnej správy má povinnosť na písomnú žiadosť účastníka doručiť mu obsah administratívneho spisu, resp. elektronickú kópiu administratívneho spisu, resp. jeho častí. III. Kasačná sťažnosť a priebeh konania na kasačnom súde

14. Proti napadnutému rozsudku správneho súdu podal žalobca - sťažovateľ kasačnú sťažnosť z dôvodu, že napadnutý rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci podľa . Žiadal napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť správnemu súdu na ďalšie konanie. Tiež žiadal prerušiť konanie a adresovať prejudiciálnu otázku Súdnemu dvoru Európskej únie. 15. Sťažovateľ v kasačnej sťažnosti objasňuje dôležitosť ochrany životného prostredia, ako aj dôležitosť svojej činnosti, pričom poukazuje na to, že antikampaň vlády Slovenskej republiky prostredníctvom ministra hospodárstva smerovala k popretiu práv žalobcu a bola útokom na právnu ochranu životného prostredia. Vyjadril presvedčenie, že v dôsledku politickej antikampane štátne orgány nesprávne a v rozpore s eurokonformným výkladom aplikujú jednotlivé?ustanovenia právnych predpisov týkajúcich sa ochrany životného prostredia. Namietal, že tento naratív prevzal aj správny súd a akceptoval ho ako východisko, čo je v rozpore so základnými zásadami spravodlivosti a požiadavkou na riadne odôvodnenie rozhodnutia. 16. Sťažovateľ namieta tiež nesprávny výklad ustanovení tak zo strany žalovaného, ako aj správneho súdu. Je toho názoru, že jednoznačne ustanovuje, že rozhodnutie podľa alebo ods. 21 je povinným podkladom orgánu štátnej vodnej správy k povoľovaciemu konaniu. Táto podmienka v danom prípade podľa sťažovateľa nebola splnená. Poukazuje na ustanovenie , ktoré je výsledkom transponovania Rámcovej smernice o vode a ktoré predstavuje zákonný zákaz vydať územné rozhodnutie bez zabezpečenia rozhodnutia o?primárnom posúdení vplyvov na vody. V tejto súvislosti odkazuje aj na rozhodnutie Súdneho?dvora Európskej únie C-461/13, z ktorého má vyplývať, že povoliť možno len? projekt preukazujúci nezhoršovanie ochrany vôd, pričom explicitne požaduje formu rozhodnutia okresného úradu v sídle kraja. Formuluje presvedčenie, že?absenciou takéhoto posúdenia nedošlo v posudzovanej veci k naplneniu cieľov ochrany verejného záujmu na ochrane životného prostredia na úseku ochrany vody. Z uvedeného dôvodu ?tak nemožno ustáliť, či v danom prípade nebola ochrana vôd ohrozená, pričom?podľa sťažovateľa uvedená vada zakladá nezákonnosť napadnutého rozhodnutia. 17. Sťažovateľ tiež namietal vyhodnotenie jeho námietky správnym súdom, že mu neboli na jeho žiadosť poskytnuté podklady rozhodnutia. Odkázal na ustanovenie a Správneho poriadku, podľa ktorých mu mali byť na jeho žiadosť poskytnuté kópie (scany) podkladov rozhodnutia. V tejto súvislosti opäť odkázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. z?21. augusta 2013. Poukázal tiež na a 2 Aarhuského dohovoru, v zmysle ktorých mu patrí právo na poskytnutie podkladov z konania bez toho, aby musel byť preukázaný záujem. Uvádza, že správne orgány opakovane tvrdia, že nepreukázal záujem o životné prostredie. Vyžadovanie preukázania záujmu je podľa sťažovateľa umelým vytváraním prekážok verejnosti a šikanóznym výkonom práva v rozpore s Aarhuského dohovoru. 18. Poukázal aj na arbitrárnosť a?nepreskúmateľnosť rozhodnutí správnych orgánov ako aj správneho súdu. Považoval za neprijateľné, aby sa prvostupňový správny orgán bez vlastnej správnej úvahy priklonil k?pripomienkam stavebníka a?všetky ich prijal. Správny orgán sa podľa neho nedostatočne vysporiadal so skutkovým stavom, keďže žalobca podrobne v?jednotlivých námietkach identifikoval možný dosah týchto zmien na životné prostredie, pričom požadoval doplnenie dokumentácie pre účely ochrany životného prostredia. Správny orgán v?danej problematike má povinnosť sa vysporiadať s? každým argumentom, ktorý žalobca vo svojom stanovisku uviedol. Z?rozhodnutia odvolacieho orgánu musí byť zrejmé, že sa skutočne zaoberal podstatnými otázkami, ku ktorým dospel nižší orgán. Obdobne odvolací správny orgán sa nemôže v?priebehu preskúmania rozhodnutia, ktoré súvisí s?ochranou základných práv a?slobôd, uchýliť len ku konštatovaniu, že všetky námietky sú v?celom rozsahu nedôvodné a?nesúvisiace, bez akéhokoľvek ďalšieho bližšieho odôvodnenia. Poukázal na judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky týkajúcu sa náležitostí odôvodnenia - sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. . 19. Sťažovateľ ďalej poukázal na to, že v žalobe citoval jednotlivé ustanovenia Aarhuského dohovoru a o životnom prostredí. Namietal celkovú úvahu správneho súdu, ktorá je podľa jeho názoru od počiatku nesprávna v tom, že nereagovala na potrebu eurokonformného výkladu práva, ale postupuje formalisticky. Vyjadril presvedčenie, že absentujú jasné pravidlá pri vykonávaní práv verejnosti, a preto je nutná korekcia vo forme rozhodovacej praxe súdov, ktorá musí byť rozšírená v oblasti ochrany životného prostredia tak, aby sa určil rozsah práv a povinností zainteresovanej verejnosti. 20. Sťažovateľ navrhol, aby sa kasačný súd obrátil na Súdny dvor Európskej únie s prejudiciálnou otázkou o súladnosti aplikácie práva v oblasti posudzovania vplyvov na životné prostredie so zmluvami v zmysle Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej ako „ZFEÚ“). 21. Žalovaný a ďalší účastník sa ku kasačnej sťažnosti nevyjadrili.

22. Po predložení veci kasačnému súdu bola vec sp. zn. pridelená do senátu 3 S Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky v zložení JUDr. Katarína Benczová, Mgr. Kristína Babiaková a JUDr. Zuzana Šabová, PhD. Sudkyňa Mgr. Kristína Babiaková bola určená ako sudkyňa spravodajkyňa. Počas kasačného konania nadobudol účinnosť rozvrh práce Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky na rok 2023 v znení opatrenia č. 5 (ďalej len „rozvrh práce“). Podľa § 27a písm. A štvrtej časti rozvrhu práce v znení účinnom od 1. júna 2023 bola predmetná vec prerozdelená do senátu 8 S Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky, ktorý vo veci konal a rozhodol v zložení uvedenom v záhlaví tohto rozsudku. IV. Posúdenie kasačného súdu 23. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako súd kasačný ( ), po zistení, že kasačná sťažnosť sťažovateľa bola podaná včas ( ), oprávnenou osobou ( ) a je prípustná ( ), preskúmal napadnutý rozsudok správneho súdu spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu a dospel k názoru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná. 24. Úlohou kasačného súdu v predmetnej veci bolo v zásade posúdiť otázky, (i) či je rozhodnutie správneho súdu dostatočne odôvodnené a preskúmateľné, (ii) či je rozhodnutie podľa alebo ods. 21 povinným podkladom orgánu štátnej vodnej správy k územnému konaniu, (iii) či sťažovateľovi nebolo odopreté právo oboznámiť sa s podkladmi rozhodnutia prvostupňového orgánu a (iv) či správny súd zobral dostatočne do úvahy ustanovenia Aarhuského dohovoru a únijného práva týkajúceho sa životného prostredia. 25. Kasačný súd na úvod potvrdzuje, že sa oboznámil s úvodnou argumentáciou sťažovateľa, v ktorej predostrel všeobecné tvrdenia o?antikampani vlády Slovenskej republiky proti sťažovateľovi, v ktorej dôsledku dochádza k?nesprávnej aplikácií právnych predpisov upravujúcich ochranu životného prostredia orgánmi?štátnej správy Slovenskej republiky. Keďže uvedené tvrdenia boli veľmi všeobecné a sťažovateľ ani nekonkretizoval, aké ustanovenia mali byť podľa neho nesprávne aplikované v? prejednávanom prípade, nešpecifikoval ani aké právne posúdenie pokladá za nesprávne a v čom spočíva takáto nesprávnosť ( ) v tu posudzovanom prípade, kasačný súd námietku údajnej?negatívnej kampane proti sťažovateľovi preto vyhodnotil ako nedôvodnú. 26. Rovnako za kľúčové považoval kasačný súd na úvod vyhodnotiť námietku sťažovateľa o nedostatočnom odôvodnení napadnutého rozsudku. V tejto súvislosti dáva kasačný súd do pozornosti, že jedným z imanentných princípov obsiahnutých v práve na spravodlivý proces podľa je povinnosť súdov odôvodniť svoje rozhodnutie. Táto je normatívne vyjadrená v . Do práva na spravodlivý proces však nepatrí právo účastníka konania, aby sa súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov, a ani právo na to, aby bol účastník konania pred súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkami a právnymi názormi. Kasačný súd preto k tejto námietke uvádza, že správny súd sa náležite a v súlade so zákonom vysporiadal so všetkými podstatnými a pre vec relevantnými námietkami sťažovateľa. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku dostatočne vyplývajú skutočnosti a právne dôvody, ktoré viedli správny súd k právnemu záveru o nedôvodnosti podanej žaloby, čo je v súlade s procesnými požiadavkami vyjadrenými v . Správny súd sa riadne vysporiadal s kľúčovými námietkami sťažovateľa, že rozhodnutia správnych orgánov boli všeobecné a nevzali do úvahy ním navrhované opatrenia (bod 43 a 45 napadnutého rozsudku), že boli porušené ustanovenia (body 41 a 42 napadnutého rozsudku) a nesprístupnená kópia spisu (bod 44 napadnutého rozsudku). Rovnako sa kasačný súd stotožnil s vyhodnotením námietky sťažovateľa o nedostatočnom odôvodnení rozhodnutia prvostupňového rozhodnutia ako aj rozhodnutia žalovaného. V zhode so správnym súdom konštatuje, že námietky sťažovateľa o nepreskúmateľnosti týchto rozhodnutí boli všeobecného charakteru a neuvádzali, s ktorými konkrétnymi námietkami sa správne orgány nemali vysporiadať. Napriek tomu správny ako aj kasačný súd napádané rozhodnutia podrobili kontrole ich preskúmateľnosti. Kasačný súd konštatuje, že v preskúmavaných rozhodnutiach boli pripomienky žalobcu v odôvodnení uvedené a zároveň aj to, ako sa s nimi správne orgány vysporiadali (str. 24 a 25 prvostupňového rozhodnutia, str. 8 až 10 rozhodnutia žalovaného). Kasačný súd námietku nepreskúmateľnosti z toho dôvodu vyhodnotil ako nedôvodnú a pristúpil k meritórnemu prieskumu napadnutého rozsudku. 27. Ako nedôvodnú vyhodnotil kasačný súd tiež námietku sťažovateľa, že správne orgány nepostupovali podľa (účinného v období od 15. marca 2018 do 31. decembra 2021), a?teda predtým, než v?rámci povoľovacieho konania vydali rozhodnutie o umiestnení stavby, nezabezpečili si rozhodnutie orgánu štátnej vodnej správy podľa o?tom, že navrhovaná činnosť je v?súlade s environmentálnymi cieľmi stanovenými týmto zákonom. V?tomto smere kasačný súd uvádza, že kľúčovým pojmom na účely možného postupu a?splnenia podmienok podľa je pojem „navrhovaná činnosť“, ktorá musí byť v súlade s environmentálnymi cieľmi

spočívajúcimi v zabezpečení ochrany vôd a jej trvalo udržateľného využívania, a?ktoré sú stanovené jednak pre útvary povrchových vôd, útvary podzemných vôd a?jednak pre chránené územia ( ). v? definuje navrhovanú činnosť ako trvalo udržateľnú rozvojovú činnosť človeka alebo jej zmenu, ktorá môže spôsobiť zhoršenie stavu útvaru povrchovej vody z veľmi dobrého stavu na dobrý stav, zmenu fyzikálnych vlastností útvaru povrchovej vody alebo zmenu úrovne hladiny útvarov podzemnej vody. Pod „útvarom povrchovej vody“ treba rozumieť vymedzenú významnú časť povrchovej vody, napríklad jazero, nádrž, potok alebo jeho úsek, rieku alebo jej úsek, kanál, časť brakickej vody alebo pásmo pobrežnej vody ( ) a?pod „útvarom podzemnej vody“ vymedzené množstvo podzemnej vody hydrogeologického kolektora alebo hydrogeologických kolektorov ( ). Uvedená požiadavka bola do slovenského právneho poriadku vložená transpozíciou Rámcovej smernice o vode. 28. Po preskúmaní veci aj s?akcentom na zmysel a?účel ako aj Rámcovej smernice o vode, environmentálne ciele nimi chránené, kasačný súd na rozdiel od sťažovateľa konštatuje, že rozhodnutie orgánu štátnej vodnej správy podľa nie je možné považovať za podmienku povolenia každej stavby bez ohľadu na jej vplyv na vody. Rozhodnutie podľa sa totiž týka iba navrhovaných činností, ak ide o (i) novú trvalo udržateľnú rozvojová činnosť človeka, ktorá má potenciál spôsobiť zhoršenie stavu útvaru povrchovej vody z veľmi dobrého stavu na dobrý stav, (ii) zmeny fyzikálnych vlastností útvaru povrchovej vody alebo (iii) zmeny úrovne hladiny útvarov podzemnej vody. Je preto úlohou príslušných správnych orgánov posúdiť, či navrhovaná stavba/činnosť spadajú pod uvedenú definíciu a takéto rozhodnutie od stavebníka požadovať. Ak sa predpokladá, že projekt nespôsobí zhoršenie ani neohrozí dosiahnutie dobrého stavu/potenciálu vôd, potom sa nevyžaduje žiadne testovanie podľa a Rámcovej smernice o vode a projekt môže byť schválený (Common implementation strategy for the Water Framework Directive and the Floods Directive, Guidance Document No. 36 Exemptions to the Environmental Objectives according to Article 4(7), Document endorsed by EU Water Directors at their meeting in Tallinn on 4-5 December 2017, str. 16). V citovanom dokumente sa príkladmo uvádzajú aj navrhované činnosti, ktoré stanovené podmienky spĺňajú. Medzi ne patria napr. vodné elektrárne, systémy protipovodňovej ochrany či budúce plavebné projekty alebo odbery (str. 20). Rovnako dôvodová správa k za projekty, ktoré je potrebné posúdiť v súlade s Rámcovej smernice o vode, považuje projekty priamo súvisiace s vodným hospodárstvom napr. úprava, zmena alebo zriaďovanie koryta vodného toku, ochrana pred povodňami, projekty na akumuláciu a zadržiavanie vôd ako sú priehrady, vodné nádrže, rybníky, hate, hrádze, stavby na využívanie hydroenergetického potenciálu vodného toku, vodné elektrárne, hydromelioračné stavby na zavlažovanie a odvodňovanie pozemkov, alebo veľké stavby ako prístavy, cesty, diaľnice, mosty, tunely či železnice. 29. Ako správne uviedol správny súd, sťažovateľ v žalobe a ani v kasačnej sťažnosti bližšie neuvádza, prečo podľa jeho názoru pre tu posudzovanú stavbu mal stavebník predložiť, prípadne príslušný orgán požadovať, rozhodnutie podľa . Žalobca len všeobecne poukazuje na zákonné ustanovenia ako aj na ustanovenia Rámcovej smernice o vode, ale tieto žiadnym spôsobom neaplikuje na tu posudzovanú stavbu. Správny súd ako aj súd kasačný sú vo väčšine prípadov viazané rozsahom a dôvodmi uvedenými v správnej žalobe ( ) ako aj v kasačnej sťažnosti ( ), a je tomu tak aj v preskúmavanej veci. Obsah prieskumu súdmi je v posudzovanej veci tak striktne vymedzený dôvodmi nezákonnosti uplatnenými žalobcom v správnej žalobe a sťažovateľom v kasačnej sťažnosti. Kasačný súd nie je oprávnený dôvody kasačnej sťažnosti rozširovať alebo za sťažovateľa dopĺňať. V prejednávanom prípade sťažovateľ vôbec neuviedol, napr. či navrhovanú stavbu považuje za činnosť, ktorá má mať vplyv na útvary pozemnej či povrchovej vody, či ide o činnosť, ktorá zhorší stav tvaru povrchovej vody z veľmi dobrého na dobrý, akého konkrétneho útvaru podzemnej či povrchovej vody sa má týkať, či ako má k prípadnému vplyvu/zmene dôjsť. Námietky sťažovateľa preto mohol kasačný súd vyhodnotiť iba do takej miery, ako ich namietal sám sťažovateľ. 30. Kasačný súd mal za preukázané, že za účelom zabezpečenia ochrany vôd bolo v posudzovanom územnom konaní predložené súhlasné stanovisko OÚ OSŽP Banská Bystrica - štátna vodná správa zo dňa 16. mája 2017, ktorého pripomienky boli pretavené do územného rozhodnutia a ktoré je navrhovateľ povinný rešpektovať v plnom rozsahu. Z uvedeného vyplýva, že orgán príslušný na úseku ochrany vôd požiadavku postupu podľa nekomunikoval. Rovnako kasačný súd z administratívneho spisu ustálil, že orgán štátnej správy ochrany vôd, ktorý svoje stanovisko vydával dňa 16. mája 2017, nemohol postupovať podľa (rozhodnutia podľa sú podkladom k vyjadreniu orgánu štátnej vodnej správy v územnom konaní navrhovanej činnosti), ktorého sa sťažovateľ dovolával, keďže v čase vydávania záväzného stanoviska dané ustanovenie ešte nebolo účinné (nadobudlo účinnosť až dňa 15. marca 2018, novela ).

Navyše tiež kasačný súd z administratívneho spisu vyhodnotil, že navrhovaná stavba by mohla mať vplyv na Rudlanský potok. Kasačný súd však konštatuje, že z administratívneho spisu ani z argumentácie sťažovateľa nevyplýva, že by tento potok bol minimálne na regionálnej ak nie štátnej úrovni významnou časťou povrchovej vody, a teda útvarom povrchovej vody podľa . Kasačný súd tiež dáva do pozornosti, že tento potok nie je ani v zmysle Vodného plánu Slovenska (https:// www.minzp.sk/voda/vodny-plan-slovenska/) zaradený medzi útvary povrchovej vody. Z týchto dôvodov ani činnosť majúca zanedbateľný vplyv na Rudlanský potok, nemôže mať vplyv na povrchovú vodu Slovenskej republiky či jej kvalitu. Vzhľadom na vyššie uvedené, zohľadniac podmienky stanovené ako aj Rámcovou smernicou o vode, v prejednávanej veci kasačný súd zhodne so žalovaným ako aj správnym súdom dospel k?záveru, že dôvod na postup podľa nebol daný. Námietkam sťažovateľa vzneseným v tejto súvislosti preto kasačný súd nemohol prisvedčiť. 31. Neobstojí ani poukaz sťažovateľa na rozsudok Súdneho dvora Európskej únie C-461/13 vychádzajúci zo sporu týkajúceho sa výstavby na rieke Vezera (Nemecko) spočívajúcej v prehĺbení rieky Vezera, ktorej cieľom bolo umožniť plavbu väčších kontajnerových lodí v?prístavoch a?s?tým súvisiaca otázka významných fyzických zmien a otázka nepriaznivých hydrologických a?morfologických dôsledkov uvedeného projektu vo vzťahu k?ekosystému menovanej rieky. Na rozdiel od veci rozhodovanej Súdnym dvorom Európskej únie v označenom prípade, v tejto veci nejde o stavbu, ktorá by mala nepochybný vplyv na vody a odôvodňovala by postup podľa Rámcovej smernice o vode. 32. Vo vzťahu k?námietke, že prvostupňový správny orgán sťažovateľovi neposkytol elektronickú kópiu spisu (sken), respektíve jeho časť v?rozsahu požadovanom v?jeho vyjadrení zo dňa?3. novembra 2019, kasačný súd poukazuje na to, že sťažovateľ v tomto vyjadrení požadoval kópiu spisu odkazujúc na Správneho poriadku. V súlade s poukazuje kasačný súd na svoju rozhodovaciu činnosť týkajúcu sa identickej námietky sťažovateľa napr. v rozsudku sp. zn. zo dňa 29. novembra 2022 alebo v rozsudku sp. zn. zo dňa 27. septembra 2023. V rozsudku sp. zn. zo dňa 27. septembra 2023 kasačný súd uviedol: 26. Kasačný súd na tomto mieste pre objasnenie dodáva, že pri výklade ustanovenia Správneho poriadku je nutné rozlišovať i) právo nahliadnutia do spisu a pritom si z?neho robiť výpisy, odpisy a dostať kópie spisov za prítomnosti administratívneho pracovníka správneho orgánu a ii) právo dostať informáciu zo spisov. Rozdielom teda je, že nazerať do?spisov, robiť si výpisy, odpisy a kópie možno zásadne iba v prítomnosti zamestnanca správneho orgánu. Uvedené je podľa kasačného súdu determinované najmä tým, aby?nedochádzalo k nežiaducej manipulácii so spisom zo strany osôb nazerajúcich do spisu. Naproti tomu možnosť dostať informáciu zo spisu nie je podmienená fyzickým nahliadnutím do spisu, resp. v dnešnej dobe možným nahliadnutím do elektronického spisu. 27. Rovnako k predmetnej otázke pristupuje odborná literatúra, v ktorej sa uvádza: V?ustanovení Správneho poriadku sa v súvislosti s nazeraním do spisu definuje aj?právo účastníka konania, resp. zúčastnenej osoby „alebo dostať informáciu zo spisov s?výnimkou zápisníc o hlasovaní iným spôsobom“. Zastávame názor, že dostať informáciu iným?spôsobom predstavuje vo svojej podstate také úkony, pri ktorých sa účastník konania alebo zúčastnená osoba dostáva k skutočnostiam obsiahnutým v spise bez toho, aby do spisu priamo nahliadla. (POTÁSCH, Peter, HAŠANOVÁ, Janka, VALLOVÁ, Jana, MILUČKÝ,?Jozef, MEDŽOVÁ, Daniela. [Nazeranie do spisov]. In: POTÁSCH, Peter, HAŠANOVÁ, Janka, VALLOVÁ, Jana, MILUČKÝ, Jozef, MEDŽOVÁ, Daniela. Správny?poriadok. 4. vydání. Praha: C. H. Beck, 2022, s. 222.) Za takúto informáciu však?je?možné považovať napríklad informáciu o tom, či bolo do spisu niečo doručené, alebo?inú čiastkovú informáciu, nie však zaslanie kópie celého spisu, resp. podkladov pre?rozhodnutie. 28. Pokiaľ mal sťažovateľ záujem získať kópie všetkých podkladov pre rozhodnutie, mohol využiť svoje právo nahliadnuť do spisu pred správnym orgánom, robiť si zo spisu výpisy, odpisy, ako aj dostať kópie spisov a ich častí, čo nevyužil. Kasačný súd zároveň upozorňuje, že?ani v prípade nahliadnutia do spisu nie je za každých okolností možné vyžadovať kópie v?elektronickej podobe, ako žiadal sťažovateľ. Opäť je potrebné poukázať na odbornú literatúru, podľa ktorej: Poskytnutie podkladov v elektronickej/ digitalizovanej podobe podľa?predchádzajúcej vety je opodstatnené najmä v prípadoch, ak spis, príp. jeho časť je?už?v?čase požiadavky poskytnutia kópie v elektronickej, resp. digitalizovanej podobe. Máme?za?to, že od správnych orgánov nie je možné spravodlivo očakávať poskytnutie podkladov z administratívneho spisu v inej ako listinnej podobe, ak sa v takejto podobe už?podklady a priori v spise nenachádzajú. (POTÁSCH, Peter, HAŠANOVÁ, Janka, VALLOVÁ, Jana, MILUČKÝ, Jozef, MEDŽOVÁ, Daniela. [Nazeranie do spisov]. In:?POTÁSCH, Peter, HAŠANOVÁ, Janka, VALLOVÁ, Jana, MILUČKÝ, Jozef, MEDŽOVÁ, Daniela. . 4. vydání. Praha: C. H. Beck, 2022, s. 222.)

33. Kasačný súd sa aj v prejednávanej veci s týmto právnym posúdením v plnej miere stotožňuje a na tento odkazuje. 34. Kasačný súd tiež uvádza, že pokiaľ sťažovateľ poukazoval na?povinnosť poskytnúť mu v zmysle čl. 4 Aarhurského dohovoru informácie bez potreby preukázania záujmu, aj táto námietka je nedôvodná. Stavebný úrad ani žalovaný nevyžadovali od sťažovateľa preukazovanie tohto záujmu a nesprístupnenie elektronickej kópie spisu nepostavili na tomto dôvode. V súvislosti s odkazom na čl. 4 Aarhuského dohovoru kasačný súd poukazuje na to, že tento sa netýka účasti verejnosti na rozhodovacích procesoch, ale všeobecného prístupu k informáciám o životnom prostredí na žiadosť verejnosti. Zákonom, ktorý upravuje všeobecný prístup verejnosti k informáciám (aj o životnom prostredí), je o slobodnom prístupe k informáciám (ďalej ako „“) a sťažovateľovi nič nebránilo, aby svoju žiadosť podal podľa tohto zákona. Kasačný súd už totiž opakovane judikoval, že vzťah medzi a inými osobitnými úpravami je komplementárny, nie vylučujúci (napr. sp. zn. ). Je vecou žiadateľa, aby si zvolil právny režim prístupu k informáciám, ktorý pre seba považuje za najvhodnejší, spravidla v závislosti od svojho postavenia a vzťahu k orgánu, od ktorého informácie požaduje. Vzhľadom na to, že ide o návrhové konanie, znamená to, že režim vybraného zákona sa na neho bude vzťahovať počas celého procesu vybavovania žiadosti o informácie. Voľba konkrétneho právneho režimu a postupu je spojená s „rizikom“, že si zvolí právnu úpravu, postup podľa ktorej nedosiahne najpriaznivejší možný výsledok (napr. rozsah informácií môže byť limitovaný, existuje poplatková povinnosť) v porovnaní s inou do úvahy prichádzajúcou právnou úpravou (sp. zn. , sp. zn. ). 35. Aplikujúc tieto východiská na prípad sťažovateľa, tento si mohol zvoliť, akým spôsobom bude prijímať informácie z administratívneho spisu a keby podal žiadosť o informácie podľa , otázka prístupu verejnosti (v širšom slova zmysle) k vyžiadaným informáciám by bola riešená v samostatnom konaní. Keďže ale sťažovateľ neuplatňoval svoje právo ako verejnosť v širšom slova zmysle (cez ), ale uplatňoval svoje práva ako účastník konania podľa Správneho poriadku, jeho žiadosť nespadala pod rozsah Aarhuského dohovoru. 36. Kasačný súd mal v posudzovanej veci za preukázané, že prvostupňový orgán vo svojom oznámení o začatí územného konania okrem iného oznámil, že účastníci konania majú právo nazerať do spisov, robiť si z nich výpisy a majú právo nahliadať do podkladov po predchádzajúcej dohode. Sťažovateľ nijako nespochybnil, že ako účastník konania mal riadny a neobmedzený prístup do správneho spisu podľa Správneho poriadku, a toto mohol teda využiť. Konanie prvostupňového orgánu teda nebolo v kontexte Správneho poriadku zaťažené procesnou vadou. Rovnako v preskúmavanom konaní stavebný?úrad oznámením zo dňa 24. septembra 2019 oznámil účastníkom konania v súlade s Správneho poriadku, že sú zhromaždené podklady pre vydanie rozhodnutia, a že môžu do nich nahliadnuť. Tým nepochybne umožnil účastníkom konania uplatňovať svoje práva podľa Správneho poriadku a tieto práva účastníkov konania v preskúmavanom konaní porušené neboli. Odkaz na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. z?21. augusta 2013 preto nie je v posudzovanej veci relevantný, keďže sťažovateľ ako účastník konania mal možnosť nahliadať do spisu ako aj oboznámiť sa s podkladmi rozhodnutia podľa Správneho poriadku. Keďže sťažovateľ na základe vlastného rozhodnutia a napriek poskytnutej možnosti zo strany správneho orgánu nevyužil jeho právo na nahliadanie do spisu podľa Správneho poriadku a nerealizoval ani jeho právo oboznámiť sa s podkladmi rozhodnutia v súlade s Správneho poriadku, z toho dôvodu jeho práva ako účastníka konania v preskúmavanom konaní neboli porušené. 37. K návrhu na predloženie prejudiciálnej otázky kasačný súd konštatuje, že vzhľadom na jeho postavenie ako vnútroštátneho súdneho orgánu, proti ktorého rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok, mu z článku 267 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie vyplýva povinnosť predložiť prejudiciálnu otázku, ktorej zodpovedanie by bolo nevyhnutné pre jeho rozhodnutie vo veci. Nie je pritom viazaný návrhmi účastníkov konania. V posudzovanej veci kasačný súd konštatuje, že sám nevzhliadol potrebu predloženia prejudiciálnej otázky (neidentifikoval pre túto veci rozhodujúcu nejasnú otázku týkajúcu sa aplikácie európskeho práva, ktorej riešenie by nebolo zrejmé či už z textu európskeho práva alebo z nadväzujúcej rozhodovacej činnosti Súdneho dvora Európskej únie). Zo strany sťažovateľa navrhovaná prejudiciálna otázka bola nekonkrétna - vôbec nevysvetlil, ktoré konkrétne normy európskeho práva majú byť objasnené a aplikované v danej veci. Za týchto okolností kasačný súd dospel k záveru, že nie je povinný iniciovať konanie pred Súdnym dvorom Európskej únie v?režime článku 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie. V. Záver 38. Sumarizujúc vyššie uvedené skutočnosti kasačný súd uzatvára, že nezistil dôvodnosť kasačných námietok sťažovateľa. Rozsudok správneho súdu považuje za vychádzajúci zo správneho právneho

posúdenia veci a kasačný súd nezistil ani procesné vady, ktoré by mali za následok porušenie práva sťažovateľa na spravodlivý proces. Preto kasačnú sťažnosť sťažovateľa podľa ako nedôvodnú zamietol. 39. O trovách kasačného konania rozhodol kasačný súd podľa v spojení s a , keď žalobca (sťažovateľ) bol v konaní pred kasačným súdom neúspešný a u žalovaného nezistil kasačný súd mimoriadne dôvody, pre ktoré by mu malo byť spravodlivo priznané právo na náhradu trov konania. Ďalšiemu účastníkovi konania podľa v spojení s nepriznal právo náhradu trov konania, keďže mu nebola súdom v konaní uložená žiadna právne vynútiteľná povinnosť. 40. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:0 ( v spojení s ). Rozhodnutie podľa sa týka iba takých navrhovaných činností, pri ktorých ide o (i) novú trvalo udržateľnú rozvojovú činnosť človeka, ktorá má potenciál spôsobiť zhoršenie stavu útvaru povrchovej vody z veľmi dobrého stavu na dobrý stav, (ii) zmeny fyzikálnych vlastností útvaru povrchovej vody alebo (iii) zmeny úrovne hladiny útvarov podzemnej vody.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.