Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_6To-24-2019.pdf
PDF · 87.83 KB
Case nature
Area
Subarea
6To/24/2019
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mareka Dudíka a sudcov JUDr. Evžena Kelija a JUDr. Miroslava Baňackého, PhD. na verejnom zasadnutí konanom dňa 15. októbra 2019 v trestnej veci obžalovaného Mgr. J. Š., pre zločin sexuálneho násilia podľa § 200 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. g) Tr. zák., o odvolaní prokurátora okresnej prokuratúry proti rozsudku Okresného súdu Košice I zo dňa 9. 1. 2019, sp. zn. 5T/52/2018 takto
rozhodol:
Podľa § 319 Tr. por. z a m i e t a odvolanie prokurátora okresnej prokuratúry.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom Okresného súdu Košice I zo dňa 9. 1. 2019, sp. zn. 5T/52/2018 bol obžalovaný Mgr. J. Š. (ďalej len ako „obžalovaný“) podľa § 285 písm. a) Tr. por. oslobodený spod obžaloby Okresnej prokuratúry Košice I sp. zn. 4Pv 116/17 zo dňa 2. 7. 2018, podľa ktorej mal obžalovaný spáchať zločin sexuálneho násilia podľa § 200 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. g) Tr. zák. tým, že:
najmenej od septembra roku 2015 do 21. 10. 2017 v V. na ul. M.. J. L. XXX/XX v objekte Obvodného oddelenia PZ V. - H. Q. a aj inde, v nepravidelných časových intervaloch vyhľadával osobnú blízkosť poškodenej svojej podriadenej npor. Mgr. E. U. a s cieľom uspokojenia svojich sexuálnych potrieb, proti jej vôli sa jej neprimerane dotýkal, chytal ju za rameno, krk aj za použitia fyzického násilia, zároveň sa obtieral svojím telom a aj pohlavným orgánom o jej telo, slovne ju nabádal k sexuálnemu styku, iným sexuálnym praktikám, pričom v presne nezistený deň koncom septembra 2015 v V. na ul. M.. J. L. XXX/XX v objekte Obvodného oddelenia OO PZ V. - H. Q. počas obedňajšej prestávky vyhľadal poškodenú npor. Mgr. E. U. v jej kancelárii, po zatvorení dverí pristúpil k nej, keď stála pri umývadle, násilím ju chytil za ľavú ruku, ktorú jej vytočil za chrbát, pritlačil sa k nej, druhou rukou si rozopol nohavice, vytiahol pohlavný úd a násilne jej chytil pravú ruku, ktorú jej zovrel okolo svojho pohlavného údu a proti jej vôli s jej rukou si masturboval pohlavný úd až do vykonania ejakulácie, a to aj napriek tomu, že ho menovaná opakovane prosila o to, aby okamžite prestal, tento za použitia intenzívnej sily jej držal ruky a hovoril, že: „trošku, len trošku, potrebujem to“, po ejakulácii (do umývadla) ju pustil a odišiel z kancelárie preč, s cieľom uspokojenia svojich sexuálnych potrieb opakovane vyhľadával poškodenú aj v neskoršom období, kde dňa 22. 2. 2017 počas obedňajšej prestávky vtiahol poškodenú E. U. do svojej kancelárie a zatvoril dvere, postavil ju k umývadlu, kde mal riad a povedal jej „pozri sa koľko „riadu tu mám, neumyješ mi“, pritom ju silou držal za ramená a odzadu sa pohlavným údom obtieral o jej telo a svojimi pohybmi jej naznačoval, že chce sex, následne sa mu menovaná vymkla z jeho rúk a odišla preč, dňa 24. 2. 2017 v čase asi o 12:40 hod., prišiel k poškodenej do jej kancelárie, zavrel dvere, násilím jej schytil ruku, ktorú jej vytočil za chrbát, druhou rukou ju chytil za prsník a do ucha jej šepkal „poď do archívu“, po tom, čo mu poškodená povedala, nech ju okamžite pustí, nech jej dá pokoj, znova jej šepkal do ucha, nech s ním ide do archívu, na to mu znova opakovala, aby ju pustil, dal jej pokoj, že mu nikdy nič nesľúbila a nechce s ním nič mať, následne sa jej podarilo uvoľniť z jeho zovretia, pričom on sa jej snažil stále niečo šepkať do ucha, potom z jej kancelárie odišiel, vzápätí sa
vrátil a priniesol jej podpísať služobné hodnotenie s hodnotením A - výborný, pričom poznamenal, či je spokojná, menovaná po podpise v obave pred konaním obvineného odišla na toaletu, kde zotrvala až do 14:00 hod., pokiaľ tento neodišiel z pracoviska, dňa 24. 9. 2017 v čase okolo 8:30 hod. obvinený počas svojho služobného voľna prišiel k poškodenej npor. Mgr. E. U. do jej kancelárie, ktorá tam vykonávala riadnu dennú službu a sedela za pracovným stolom, po chvíli k nej z boku pristúpil a pravou rukou ju začal hladiť v oblasti krku a hornej časti chrbta, následne pravou rukou prešiel k pravému prsníku a pod pravý prsník, ktorého sa aj dotkol, počas toho ju volal do svojej kancelárie, že jej chce niečo povedať, proti jej vôli ju pritláčal k sebe, čo v nej vyvolalo strach a stres, z jeho slov, správania ako aj skúsenosti z minulosti vycítila, že obvinený si chce uspokojiť svoje sexuálne potreby, keďže odmietla ísť do jeho kancelárie, tak obvinený z OO PZ odišiel, dňa 21. 10. 2017 v čase okolo 10:00 hod. obvinený počas svojho služobného voľna prišiel k poškodenej npor. Mgr. E. U. do jej kancelárie, ktorá tam vykonávala riadnu dennú službu, po chvíli sa postavil za ňu a kázal sa jej postaviť spoza kancelárskeho stola, poškodená sa v strachu postavila, v tom momente jej chytil ľavú ruku za zápästie a otočil ju smerom k sebe, keď stáli oproti sebe, tak jej šepkal, že ho má spraviť, myslel tým sexuálne uspokojiť, šepkal jej do ucha, že túži po nej, neustále jej opakoval, že to potrebuje, že nemal už pol roka sex, aj proti vôli poškodenej ju pritláčal k sebe, po jej uvoľnení sa zo zovretia jej ešte zopakoval, nech ho aspoň ručne sexuálne uspokojí a ukázal smerom k umývadlu a vravel, že len tu poď a tu ma urob, nakoľko to odmietla, tak z kancelárie poškodenej odišiel a pri odchode uviedol, že nemá o tom nikomu rozprávať,
pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný.
Podľa § 288 ods. 3 Tr. por. bola poškodená Mgr. E. U. (ďalej len ako „poškodená“) so svojím nárokom na náhradu škody odkázaná na civilný proces.
Proti tomuto rozsudku podal okresný prokurátor odvolanie na hlavnom pojednávaní konanom dňa 9. 1. 2019, hneď po vyhlásení napadnutého rozsudku, jeho odôvodnení a poučení o opravnom prostriedku. Podané odvolanie odôvodnil krajský prokurátor písomným podaním doručeným okresnému súdu dňa 19. 2. 2019.
Z obsahu tohto odôvodnenia odvolania vyplýva, že predmetné rozhodnutie hodnotí krajský prokurátor ako nezákonné a neopodstatnené, nakoľko tak v prípravnom konaní, ako aj na hlavnom pojednávaní bolo jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností preukázané, že skutok tak, ako je uvedený v obžalobe, sa stal a že ho spáchal obžalovaný.
V rámci trestného konania bol zabezpečený celý rad dôkazov, pričom poškodená vypovedala konzistentne tak v rámci prípravného konania, ako aj v konaní pred súdom, jej výpovede sú obsahovo totožné, navzájom korešpondujú a popisujú konanie obžalovaného ako zločin sexuálneho násilia. Názor okresného súdu, podľa ktorého, ak poškodená mala vedomosť o použití informačno-technických prostriedkov, mala byť z procesného hľadiska v postavení agenta, je absurdný a v rozpore s Trestným poriadkom.
Z ustanovenia § 10 ods. 20 Tr. por. totiž vyplýva, že agentom môže byť iba príslušník policajného zboru, nakoľko v danej veci sa nejedná o trestný čin korupcie, či terorizmu.
Poškodená síce formálne je pracovne zaradená v rámci PZ, ale v prípravnom konaní bola v postavení poškodenej, teda bola stranou v trestnom konaní, preto je vylúčené, aby bola súčasne agentom. Z nasadených ITP nevyplýva, že by poškodená pôsobila účelovo alebo aktívne nabádala obžalovaného ku spáchaniu trestného činu, ako to tvrdí súd. Práve naopak, poškodená je pasívna a zo správania obžalovaného je možné dedukovať jeho snahu o sexuálne praktiky s poškodenou.
Ako neopodstatnené prokurátor hodnotí tvrdenie súdu, že kamerové záznamy paradoxne vyznievajú v prospech obžalovaného, pretože potom, ako poškodená odmietla obžalovaného, tento sa stiahol. Podľa prokurátora uvedené kamerové záznamy majú preukázať, že obžalovaný v skutočnosti mal snahu o tieto praktiky s poškodenou a absolútne nevylučujú to, aby sa v minulosti dopustil skutku tak, ako je uvedený v obžalobe.
Za najabsurdnejšie tvrdenie súdu prokurátor považuje to, že vzhľadom na príslušnosť poškodenej k policajnému zboru, možno predpokladať, že poškodená by bola schopná sa ubrániť, ak nie aspoň odstrašiť páchateľa od takéhoto konania. Uvedenému názoru prokurátor vyčíta, že ak by sme ho pripustili, tak potom každá príslušníčka policajného zboru by bola povinná sa ubrániť a ak by sa neubránila, tak páchateľ by musel byť exaktne zbavený trestnej zodpovednosti.
Prokurátor poukazuje na to, že zo znaleckého posudku z odboru psychológie vypracovaného k osobe poškodenej je zrejmé, že jej intelektové a rozumové schopnosti sú situované do pásma nadpriemeru, jej pamäťové schopnosti zodpovedajú intelektu, vo fáze vštepovania použitého materiálu na úrovni nadpriemeru, vo fáze vybavovania prijatého materiálu a schopnosti ho použiť je na úrovni nadpriemernej, vysoko použiteľnej v trestnom konaní. Fáza znovu vybavenia a interpretácie je na úrovni popisnej informácie - konkrétnej tiež na úrovni nadpriemeru a použiteľného v trestnom konaní s vysokou mierou pravdepodobnosti, že menovaná opisuje skutok tak, ako sa stal. Z psychologického hľadiska sa u menovanej neprejavujú sklony ku lživosti a ku skresľovaniu skutočnosti. Cielenou psychodiagnostikou bolo zistené, že voči poškodenej boli použité sexuálne praktiky kontaktného typu, bolo na jej osobe vyvíjané opakované sexuálne násilie, čo malo za následok hraničné zhoršenie jej psychického stavu.
V prospech poškodenej vypovedala svedkyňa X. E. a ppráp. Y. N.. Teda prokurátor sumarizuje, že na jednej strane stoja výpovede poškodenej, ktorá presne a detailne popísala sexuálne násilie obžalovaného voči jej osobe, bez sklonov ku lživosti a ku skresľovaniu skutočnosti a na druhej strane stojí obžalovaný, ktorý na hlavnom pojednávaní vyžil svoje zákonné právo a odmietol vypovedať.
Zo znaleckého posudku z odboru psychológia, vypracovaného k osobe obžalovaného bolo zistené, že špecifická vierohodnosť je u obžalovaného značne znížená. Nasadené ITP prostriedky, obrazovo- zvukové záznamy, ktoré boli zrealizované ex post, síce nie sú priamym dôkazom, ale celkovo dokresľujú sexuálne správanie sa obžalovaného vo vzťahu ku poškodenej, jeho nátlak, snahu domôcť sa sexuálnych praktík s poškodenou a tiež preukazujú, že ho poškodená upozorňovala na nevhodnosť jeho konania, resp. na jej nesúhlas s jeho praktikami. Prepisy hovorov negujú tvrdenia obžalovaného o jeho pasivite, paradoxne práve naopak, jasne preukazujú jeho snahu o priazeň poškodenej.
Na základe uvedených nedostatkov krajský prokurátor navrhol, aby odvolací súd zrušil podľa § 321 ods. 1 písm. b) Tr. por. napadnutý rozsudok a v zmysle § 322 ods. 1 Tr. por. vrátil vec na ďalšie konanie a rozhodnutie.
K predloženým dôvodom odvolania prokurátora sa vyjadrila obhajoba a tiež splnomocnenec poškodenej.
Obhajoba sa s uvedenými dôvodmi odvolania prokurátora nestotožnila, napádaný rozsudok obhajoba považuje za zákonný a spravodlivý, vychádzajúci z výsledkov rozsiahleho dokazovania. Podľa názoru obhajoby poškodená jednoznačne konala v pozícii agenta, mala vedomosť o prítomnosti technického zariadenia v jej kancelárii, pričom z prehratého záznamu je zrejmé, že poškodená sa správala koketne a tiež účelovo, keď obžalovaného pomerne často pozývala do svojej kancelárie na kávu. Obhajoba spochybňuje daný skutok aj z hľadiska času, počas ktorého malo k nemu dochádzať. V tomto smere prvostupňový súd podľa obhajoby správne, logicky a presvedčivo vyhodnotil výsledky dokazovania. Preto navrhol, aby krajský súd odvolanie prokurátora podľa § 319 Tr. por. zamietol, pretože nie je dôvodné.
K odvolacím dôvodom prokurátora sa vyjadril aj splnomocnenec poškodenej elektronickým podaním doručeným okresnému súdu dňa 14. 3. 2019, ktorým sa v celom rozsahu stotožnil s argumentáciou prokurátora.
Podľa splnomocnenca odvolanie správne poukazuje na tú skutočnosť, že neobstojí názor okresného súdu, podľa ktorého poškodená ako príslušníčka policajného zboru sa mohla a mala ubrániť použitím donucovacích prostriedkov, pretože poškodená pri výkone administratívnej práce nie je povinná mať pri sebe obušok či slzný plyn. To však nemá žiaden vplyv na skutočnosť, že páchateľ nemal konať tak, ako konal.
Ďalej splnomocnenec konštatuje, že pokiaľ u obžalovaného nebola zistená žiadna úchylka, je jeho správanie o to menej ospravedlniteľné.
Znalkyňa PhDr. M. na hlavnom pojednávaní odmietla vypovedať za hranicu hodnotenia dôkazov, avšak má jasnú vedomosť o protiprávnom konaní obžalovaného. Oslobodením obžalovaného spod obžaloby došlo k odmietnutiu všetkých závažných protiprávnych poznatkov zistených vo veci, vrátane preukázanej psychickej ujmy, spôsobenej traumy, zmeny spoločenského a pracovného postavenia poškodenej, čo preukazuje nepripravenosť spoločnosti a aj súdov potierať protiprávnu činnosť tohto typu. V zmysle uvedeného poškodená súhlasí s návrhom prokurátora, aby krajský súd zrušil rozsudok súdu prvého stupňa a vrátil vec na ďalšie konanie a rozhodnutie.
Krajský súd na základe takto podaného odvolania podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého výroku rozsudku, proti ktorému odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne súd len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. a zistil, že odvolanie prokurátora okresnej prokuratúry nie je dôvodné.
Krajský súd má za to, že na hlavnom pojednávaní okresným súdom boli vykonané dôkazy v rozsahu potrebnom pre objasnenie veci a spravodlivé rozhodnutie súdu. Vykonané dôkazy okresný súd vyhodnotil jednotlivo, ako aj v ich vzájomných súvislostiach a dospel k logicky odôvodneným záverom, s ktorými sa krajský súd v plnom rozsahu stotožňuje.
Okresný súd sa detailne a vyčerpávajúco venoval posúdeniu naplnenia všetkých základných znakov skutkovej podstaty zločinu sexuálneho násilia podľa § 200 ods. 1 Tr. zák., pričom aj krajský súd zdieľa s okresným súdom rovnaké pochybnosti, či už ohľadom časovej súvislosti daného skutku alebo ku sklonu obžalovaného násilím si vynucovať pohlavný styk, či iné sexuálne praktiky.
V tejto súvislosti je zrejmý priamy a vecný prístup okresného súdu ku popisu a hodnoteniu faktického správania sa obžalovaného, zachyteného na prehratých kamerových záznamoch, na základe ktorého následne okresný súd formuluje jasný skutkový záver, bez akýchkoľvek špekulácií a domnienok. Veľmi podrobne sa okresný súd venoval právnemu rozboru znaku násilia a bezbrannosti v predmetnej skutkovej podstate tohto trestného činu, aby následne svoj výklad aplikoval na danú trestnú vec. Súdom zvolený prístup k posudzovanej problematike a uplatnená právna argumentácia nevykazujú žiadne nesprávnosti alebo obsahove rozpory a preto krajský súd, za plného rešpektovania zásady voľného hodnotenia dôkazov, sa stotožňuje s napadnutým rozhodnutím okresného súdu. Obdobne tak aj dôvod oslobodenia obžalovaného spod obžaloby v zmysle § 285 písm. a) Tr. por. súd považuje za zákonný a právne správne vyargumentovaný.
Pre úplnosť krajský súd dodáva, že pomerne veľa svetla do prípadu, pre správne pochopenie vzťahu medzi obžalovaným a poškodenou, vnášajú zistenia a posúdenia PhDr. M., ktorými je možné pochopiť nielen psychologické rozpoloženie poškodenej a obžalovaného, ale aj zníženú špecifickú vierohodnosť u obžalovaného, mierne depresívne prežívanie poškodenej a tiež ďalšie motívy konania, či už samotného obžalovaného alebo poškodenej.
Znalkyňa pri svojom výsluchu na hlavnom pojednávaní konanom dňa 15. 10. 2018 na č.l. 516 okrem iného tiež uviedla, že ide o prípad, kedy do deja vstúpili dve dospelé osoby, pričom ich predchádzajúci osobný život podmieňoval ďalšie vzťahy na pracovisku. V období, kedy to už poškodená vnímala inak, a teda ich osobný život nebol súčasťou aj ich pracovného života, ako to bolo zrejmé doposiaľ, spôsobovalo správanie sa obžalovaného v jej psychickom vnímaní a ponímaní rozporuplné emócie. Je jasné, že v danom období došlo u oboch k istej motivačnej dizonancii a nepochopeniu. Obžalovaný si neuvedomil mieru aplikácie predchádzajúceho správania sa k menovanej a použil ho nevhodne v čase, kedy poškodená už nejavila záujem o jeho priateľsky kontaktné správanie a nadobudla pocit, že obžalovaný sa k nej správa už neadekvátne. Tento emocionálny rozpor a nepochopenie mohlo u poškodenej spôsobiť, že prežívala istý psychický diskomfort a to až v mierne depresívnom prežívaní. U oboch išlo o správanie aj na pracovisku, ktoré malo predchádzajúcu minulosť, v takých nadštandardných a výlučne nie v pracovných oblastiach života, teda v súkromí.
V uvedenom duchu krajský súd vníma danú vec ako nesprávne zvládnutie ukončenia istého medziľudského vzťahu, čo nemalo byť riešené trestným stíhaním, ale skôr odborníkom z príslušného
odboru, ktorý by bol schopný usmerniť účastníkov vzťahu, akým spôsobom, prijateľným pre obe strany, sa vysporiadať so vzniknutou situáciou.
Vzhľadom na oslobodenie obžalovaného spod obžaloby správne rozhodol okresný súd aj o nároku poškodenej na náhradu škody, keď poškodenú v zmysle § 288 ods. 3 Tr. por. odkázal s jej nárokom na náhradu škody na civilný proces.
Tieto skutočnosti odôvodňujú záver vyslovený vo výrokovej časti tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.