Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14Co/171/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Snopčokovej a členov senátu JUDr. Evy Dzúrikovej a JUDr. Márie Podhorovej, v právnej veci žalobcu: K.. F. V., nar. XX. XX. XXXX, bytom v F., C. XX, občan SR, právne zast. JUDr. Michal Mudrák, advokát, so sídlom v Bratislave, Hurbanovo námiestie č. 1, proti žalovanému: Slovak Telekom, a. s., IČO: 35 763 469, so sídlom v Bratislave, Bajkalská 28, zast. JUDr. Peter Škerlík, advokát, so sídlom v Dolnom Kubíne, J. Ťatliaka 2051/8, IČO: 50 099 655, o zaplatenie sumy 1.810 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Zvolen č. k. - 190 zo dňa 11. 04. 2019, takto

rozhodol:

I. Rozsudok Okresného súdu Zvolen č. k. - 190 zo dňa 11. 04. 2019 v napadnutom výroku II. a závislom výroku III. p o t v r d z u j e .

II. Žalobca j e p o v i n n ý zaplatiť žalovanému náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorým rozhodne o výške náhrady trov konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Zvolen (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „okresný súd“) konanie v časti sumy 905,- Eur zastavil (výrok I. rozsudku) a výrokom II. žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol súd výrokom III. tak, že žalobcovi uložil povinnosť nahradiť žalovanému trovy konania v rozsahu 100 % do troch dní od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o výške náhrady trov konania. V odôvodnení súd prvej inštancie uviedol, že svojím predchádzajúcim rozsudkom č. k. - 132 zo dňa 22. 03. 2018 žalobu žalobcu zamietol a žalovanému priznal nárok voči žalobcovi na náhradu trov konania v celom rozsahu. V odôvodnení tohto rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa svojím žalobným návrhom, doručeným súdu dňa 06. 10. 2016 domáhal toho, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi škodu vo výške 1.810,- Eur za zriadenie vecného bremena, ako aj trov konania, a to na tom skutkovom základe, že žalovaný zriadením vecného bremena na parcelách LV č. XXXX, podľa záznamovej listiny č. H.-XXX/XXXX Obecného úradu - katastrálneho úradu v Detve, preložkou diaľkového kábla Rýchlostná cesta R2 T. - V., spôsobil vlastníkovi, t. j. žalobcovi, škodu bez primeranej jednorazovej náhrady. Podľa Znaleckého posudku č. 89/2016 žalobca žaloval nárok z uloženia optických káblov a ochranného pásma na pozemku LV č. XXXX ako kompenzáciu škody v jednorazovej odmene podľa vyhlášky č. vo výške 1.810,- Eur. Predmetným rozsudkom vyššie uvedeným súd prvej inštancie žalobu zamietol a v odôvodnení poukázal na ustanovenie , , , a a konštatoval, že žalovaný nemá pasívnu vecnú legitimáciu, aby vystupoval v tomto konaní. Predmetný rozsudok bol napadnutý v zákonom stanovenej lehote odvolaním žalobcu, v dôsledku ktorého odvolania o veci rozhodoval Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, a tento uznesením č. k. - 170 zo dňa 22. 01. 2019 rozsudok Okresného súdu Zvolen zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V odôvodnení

svojho uznesenia odvolací súd poukázal na ust. o elektronických komunikáciách, z ktorého vyplýva, že pokiaľ je vlastník v dôsledku výkonu práv podniku obmedzený v obvyklom užívaní nehnuteľnosti, má právo na jednorazovú primeranú náhradu za nútené obmedzenie užívania nehnuteľnosti. Podľa vety poslednej, ak sa podnik a vlastník nehnuteľnosti na výške primeranej náhrady nedohodnú, je každý z nich oprávnený podať súdu návrh na rozhodnutie do šiestich mesiacov odo dňa uplatnenia si nároku v príslušnom podniku. Práve citované ustanovenie Zákona o elektronických komunikáciách oprávňuje vlastníka alebo podnik na podanie žaloby, pričom uvedené ustanovenie priznáva aktívnu vecnú legitimáciu ako vlastníkovi nehnuteľnosti, tak aj podniku, v prospech ktorého bolo vecné bremeno zriadené, pričom presne vymedzuje subjekty oprávnené na podanie žaloby, čoho logickým dôsledkom je i určenie, priznanie pasívnej vecnej legitimácie žalovaného subjektu, t. j. v prípade, ak je žalobcom vlastník dotknutej nehnuteľnosti, z vyplýva pasívna vecná legitimácia telekomunikačného podniku. Taktiež z verejnej listiny, z listu vlastníctva č. XXXX vyplýva, že nositeľom hmotnoprávneho oprávnenia spočívajúceho v práve vecného bremena je práve žalovaný, v prospech ktorého bolo právo vecného bremena zriadené a ktorému výkon tohto práva prislúcha. Odvolací súd preto dospel k záveru, že súd prvej inštancie prijal nesprávny právny názor o nedostatku pasívnej vecnej legitimácie v súdenej veci a bolo potrebné rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie, v ktorom bude konať súd so spoločnosťou Slovak Telekom, a. s., na strane žalovanej a nárok uplatnený žalobcom prejedná a vecne posúdi, pričom prihliadne na všetky námietky vznášané ako zo strany žalovaného, ako aj na protinámietky zo strany žalobcu. Zo strany žalovaného bola, okrem iného, vznesená i námietka o preklúzii uplatneného práva, a to i v odvolacom konaní. Po zrušení predmetného rozsudku a vrátení veci na ďalšie konanie súd prvej inštancie vykonal pojednávanie dňa 11. 04. 2019, na ktorom okrem iného rozhodol o zmene žaloby a vo veci vykonal dokazovanie, a to oboznamovaním listinných dôkazov a výsluchom strán sporu. Na základe takto vykonaného dokazovania dospel súd prvej inštancie k záveru, že napriek tomu, že žalovaný má pasívnu vecnú legitimáciu, nebolo možné vyhovieť žalobe, nakoľko z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalobca si v zmysle , účinného k 31. 01. 2017, neuplatnil nárok na jednorazovú náhradu v príslušnom podniku, pričom tento nárok si mal uplatniť do jedného roka odo dňa vzniku núteného obmedzenia užívania nehnuteľností, inak toto právo zaniká. Podľa názoru súdu prvej inštancie bola žaloba podaná predčasne, pretože príslušná právna úprava jednoznačne rieši nárok vlastníka na jednorazovú náhradu voči príslušnému podniku na súde výlučne a len za predpokladu, že sa príslušný podnik a vlastník nehnuteľností na výške primeranej náhrady nedohodnú, a to s poukazom na poslednú vetu Zákona o elektronických komunikáciách. Obsahovo gramatickým výkladom tohto ustanovenia možno konštatovať, že k dohode medzi dohodnutými stranami môže dôjsť len vtedy, ak podnik má informáciu o tom, že vlastník nehnuteľností si voči nemu uplatňuje jednorazovú primeranú náhradu. Pokiaľ si ju žalobca voči žalovanému pred podaním žaloby neuplatnil v prekluzívnej lehote jedného roka, nemohla byť splnená ďalšia podmienka úspešnosti žaloby vlastníka dotknutej nehnuteľnosti a to, že v lehote 6 mesiacov odo dňa uplatnenia si nároku v príslušnom podniku, podá svoj návrh na súd na rozhodnutie z dôvodu absencie dohody na výške primeranej náhrady medzi podnikom a ním. Z úradného listu Okresného úradu Detva, katastrálneho odboru XX.XXX/XXXX zo dňa 24. 03. 2016 mal súd nepochybne preukázané, že žalobcovi úrad oznámil, že na základe záznamovej listiny č. L.XXX/ XXXX katastrálny odbor vykonal zápis vecného bremena na priznanie práva uloženia inžinierskych sietí, vrátane ochranného pásma preložky diaľkového kábla v prospech Slovak Telekom, a. s., t. j. v prospech žalovaného. Doručenie tejto listiny, ktorú inak predložil samotný žalobca, je preukázané aj samotným vyjadrením právneho zástupcu, že im bola doručená v apríli 2016. Podľa názoru súdu, doručením tohto oznámenia sa žalobca najneskôr dozvedel o vzniku vecného bremena v zmysle a následne mal žalobca postupovať v zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia a uplatniť si predmetný nárok na jednorazovú náhradu v príslušnom podniku do jedného roka a následne, až by k dohode medzi ním a žalovaným o výške primeranej náhrady nedošlo, bol oprávnený podať návrh na súd do 6 mesiacov odo dňa uplatnenia si nároku v príslušnom podniku. Súd poukázal tiež na novelu, účinnú od 01. 02. 2017, kde bolo doplnené, že nárok na jednorazovú náhradu si musí vlastník nehnuteľnosti uplatniť v príslušnom podniku do jedného roka odo dňa, keď sa dozvedel o skutočnosti, že došlo k vzniku núteného obmedzenia užívania nehnuteľnosti. Najneskôr však do 3 rokov odo dňa, keď k vzniku núteného obmedzenia užívania nehnuteľností došlo. Na námietku žalobcu súd prvej inštancie v odôvodnení rozhodnutia taktiež uviedol, že žalobca ako vlastník nehnuteľností si musí najskôr uplatniť nárok na jednorazovú náhradu u podniku, t. j. žalovaného a až následne, keď sa nedohodnú, je každý z nich oprávnený podať súdu návrh na rozhodnutie do 6 mesiacov odo dňa uplatnenia si nároku v príslušnom podniku. Keďže pred podaním si žalobca ako vlastník u príslušného podniku, t. j. žalovaného, neuplatnil predmetný nárok na jednorazovú náhradu,

súdu neostávalo nič iné, ako žalobu ako nedôvodnú zamietnuť v celom rozsahu. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie s poukazom na ust. .

2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu so špecifikáciou, že rozsudok prvej inštancie napáda vo výroku II. a III. z dôvodu, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Uviedol, že nesúhlasí so záverom súdu, že žalovaný nárok je prekludovaný. Poukázal na ust. § 66 ods. 1 písm. a/ Zákona o elektronických komunikáciách, podľa ktorého môže podnik v nevyhnutnom rozsahu a ak je to vo verejnom záujme zriaďovať a prevádzkovať verejné siete a stavať ich vedenia na cudzej nehnuteľnosti. Keďže aplikáciou tohto ustanovenia dochádza k zásahu do jedného zo základných ústavných práv - vlastníckeho práva, zákonodarca v ďalšom odseku, t. j. v odseku 3 § 66 uvádza, že o začatí výkonu práva je povinný podnik upovedomiť vlastníka alebo užívateľa dotknutej nehnuteľnosti najmenej 15 dní vopred. Žalovaný tak mal povinnosť upovedomiť žalobcu o zásahu 15 dní vopred. Ďalej podľa § 66 ods. 4 Zákona o elektronických komunikáciách je o i. podnik povinný vyplatiť vlastníkovi nehnuteľnosti jednorazovú primeranú náhradu zodpovedajúcu miere obmedzenia využívania nehnuteľnosti. Nárok na jednorazovú náhradu si musí vlastník nehnuteľnosti uplatniť v príslušnom podniku do jedného roka odo dňa, keď k vzniku núteného obmedzenia užívania nehnuteľnosti došlo. Žalobca neobdržal od žalovaného žiadne upovedomenie v lehote najmenej 15 dní vopred o začatí výkonu práva v zmysle § 66 ods. 1 písm. a/ Zákona o elektronických komunikáciách a žalovaný si teda nesplnil svoju zákonnú povinnosť, napriek tomu, že vedel že túto má a že svojím konaním zasahuje do jedného z najzákladnejších ústavných práv - do práva vlastníckeho. Keďže žalovaný ignoroval povinnosť mu stanovenú zákonom, žalobca ani pri najlepšej viere nemohol vedieť, že sa začalo s výkopovými prácami, tieto boli následne aj dokončené, a na to všetko mal žalobca právo v zmysle § 66 ods. 1 Zákona o elektronických komunikáciách. Doručenie listu Okresného úradu Detva katastrálneho odboru zo dňa 24. 03. 2016, ktorým úrad žalobcovi oznámil zápis vecného bremena nie je pre uplatnenie práva podľa § 66 Zákona o elektronických komunikáciách rozhodujúce, nakoľko žalobca stále nemohol vedieť, že zo strany žalovaného ide o výkon práva podľa § 66 ods. 1 Zákona o elektronických komunikáciách, a teda si musí žalobca „dávať pozor“ na jednoročnú subjektívne lehotu. Znamená to, že žalobca pri uplatňovaní svojho práva nemohol konať podľa Zákona o elektronických komunikáciách a najprv sa obrátiť na žalovaného. Žalobca má právo sa domáhať svojich práv na súde. O tom, že ide o zásah do vlastníckeho práva žalobcu v zmysle § 66 Zákona o elektronických komunikáciách, sa žalobca dozvedel najskôr z vyjadrenia žalovaného datovaného dňa 26. 10. 2017, ktoré bolo žalobcovi doručené dňa 13. 11. 2017. Preto, najskôr doručením tohto vyjadrenia žalobcovi mohla začať plynúť prekluzívna lehota na uplatnenie nároku u žalovaného. Uplatnením práva u žalovaného (ak by ním nebolo doručenie žaloby), by mohlo byť vyjadrenie žalobcu zo dňa 20. 11. 2017, na ktoré reagoval žalovaný vyjadrením doničeným súdu 11. 12. 2017, čím žalovaný odmietol poskytnúť akúkoľvek náhradu. Preto aj žaloba bola podaná včas a nie je dôvod na jej zamietnutie z dôvodu preklúzie. Žalobca celkom oprávnene podal na súd žalobu na náhradu škody. Takisto žalovaný zabudol doplniť nesplnenie ďalšej povinnosti, ktorú mu zákon ukladá, oznámiť začiatok výkonu svojho práva. Takýmto konaním žalovaný znemožnil žalobcovi domáhať sa jeho práv, ktoré mu zo zákona patria. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že žaloba je podaná predčasne a zároveň, že nárok je prekludovaný. Súd čiastkovým záverom argumentuje, že návrh na dohodu o odplate za obmedzenie vlastníckeho práva musí byť doručený jedine pred podaním žaloby, neskorší návrh akoby nemal žiadne účinky. Uvedené je prejavom formalizmu a alibizmu súdu. Tento záver je neudržateľný. Zo žiadneho právneho predpisu takýto záver nevyplýva; tento záver je takisto nerozumný. Žaloba možno bola podaná predčasne z toho pohľadu, že jej nepredchádzal návrh na dohodu, avšak je potrebné brať ohľad na to, že v tomto čase žalobca nevedel, akým právnym titulom a na základe akého zákona došlo k obmedzeniu jeho vlastníckeho práva. Vzájomným doručením žaloby a následných vyjadrení oboch strán došlo k oboznámeniu žalobcu o právnom titule obmedzenia. Následné vyjadrenie žalobcu má náležitosti návrhu na dohodu (obsahuje požadovanú sumu a tiež dôvod, pre ktorý to požaduje - obmedzenie jeho vlastníckych práv na predmetnom pozemku). Vyjadrenie žalovaného má zas náležitosti odmietnutia tohto návrhu dohody. Preto doručením vyjadrenia žalovaného súdu 11. 12. 2017 je návrh na dohodu odmietnutý, a teda týmto dňom žaloba prestáva byť predčasne podaná. Poukazom na uvedené dôvody má žalovaný za to, začiatok subjektívnej lehoty nenastal doručením listu Okresného úradu Detva zo dňa 24. 03. 2016 a k preklúzii nedošlo, keďže prekluzívna lehota mohla začal plynúť najskôr dňom 13. 11. 2017. Skutočnosť, že žalobca „preskočil“ žalovaného a nárok si uplatnil hneď na súde, žalobca nepovažuje za dostatočný dôvod zamietnutia žaloby, nakoľko ide o ochranu základného ústavného práva. Zároveň ku dňu podania odvolania už uplynula lehota na prerokovanie nároku, nakoľko dňom 11. 12. 2017 žalovaný akýkoľvek nárok žalobcu odmietol. Žalobca preto navrhol,

aby odvolací súd rozsudok okresného súdu vo výroku II. a III. zmenil tak, že žalovanému uloží povinnosť žalobcovi zaplatiť sumu 905,- Eur s úrokmi z omeškania 5 % ročne od 06. 10. 2016 do zaplatenia a zároveň uloží žalovanému povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100 %.

3. K odvolaniu žalobcu sa podaním doručeným Okresnému súdu Zvolen dňa 28. 05. 2019 vyjadril žalovaný. Podľa jeho názoru súd prvej inštancie po vrátení veci odvolacím súdom vyhodnotil všetky známe skutočnosti známe, rozsudok je zákonný a dostatočne odôvodnený. Súd sa v ňom vysporiadal riadne aj s námietkami žalobcu. Zotrval na svojich predchádzajúcich postojoch a vyjadreniach a k samotným odvolacím námietkam žalobcu uviedol, že je nesporné, že žalobca si mal uplatniť nárok na jednorazovú náhradu najskôr u žalovaného a ak tak neučinil do jedného roka odo dňa vzniku, teda najneskôr do konca roka 2015, došlo k preklúzii tohto práva. Pritom žalobca sa o zákonnom vecnom bremene dozvedel (ako sám tvrdí už v žalobe) z oznámenia Okresného úradu Detva, katastrálneho odboru A.XXX/XXXX, ktoré obdržal v apríli 2016. Napriek tomu si u žalovaného ani do dňa podania žaloby, t. j. do 06. 10. 2016 nárok neuplatnil žiadnym spôsobom, a preto nebol oprávnený podať žalobu. To, že žalobca sa dozvedel o preložke kábla pod povrch jeho pozemku až po viac ako dva a pol roku od vykonania preložky, svedčí aj o tom, že žalobca v obvyklom užívaní nijako obmedzený nebol a nie je a pozemok užíva tak, ako ho užíval dovtedy. Zákon o elektronických komunikáciách pritom v § 66 ods. 5 uvádza, že nárok na jednorazovú náhradu je podmienený tým, že vlastník pozemku, ktorý je zaťažený zákonným vecným bremenom, je obmedzený v jeho obvyklom užívaní. Preto žalovaný považuje za nesporné, že rozsudok, ktorým súd zamietol žalobu je vecne správny a dostatočne odôvodnený. Viazať začiatok plynutia prekluzívnej lehoty na vyjadrenie, ktoré doručil žalovaný žalobcovi dňa 13. 11. 2017, považuje žalovaný za viac ako nesprávne a účelové. Žalobca podal žalobu už v roku 2016, a teda týmto tvrdením sám vyvracia splnenie minimálne jednej esenciálnej podmienky (uplatniť si nárok najskôr u žalovaného) na jej podanie, z čoho vyplýva, že žaloba bola podaná nielen nedôvodné, ale aj predčasne. Pre úplnosť žalovaný uviedol, že preložka diaľkového kábla, ako vynútená investícia NDS - stavebníka novej cestnej rýchlostnej komunikácie, bola vykonaná na základe rozhodnutia zo dňa 21. 01. 2013, ktorým ju povolilo Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR. Aj keď toto rozhodnutie o líniovej stavbe vzhľadom na viac ako tisíc účastníkov konania nebolo možné (stavebný zákon to ani nevyžaduje) doručovať do vlastných rúk, žalobca bol aj takýmto spôsobom (zverejňovaním oznámení, pozvánok a iných listín, vrátane uvedeného rozhodnutia formou verejnej vyhlášky) de iure oboznámený s jej zhotovením. Taktiež poukázal na základnú povinnosť každého vlastníka, resp. spoluvlastníka, starať sa o nehnuteľnosť, minimálne vedieť, čo sa s ňou deje. Ak by túto povinnosť žalobca bol mal na zreteli, iste by nebol prišiel na to, že pod povrchom jeho pozemku bol umiestnený diaľkový kábel až po takmer troch rokoch od započatia zhotovovania stavby.

4. Vyjadrenie žalovaného bolo právnemu zástupcovi žalobcu doručené dňa 04. 07. 2019. Na uvedené sa žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu vyjadril podaním dourčeným Okresnému súdu Zvolen dňa 16. 07. 2019. Uviedol, že k vyjadreniu nie je potrebné sa bližšie vyjadriť, žalovaný sa v podstate obmedzil len na konštatovanie správnosti rozsudku a nepridal žiadnu novú argumentáciu. Všetky tvrdenia žalovaného sú spoľahlivo vyvrátené obsahom odvolania. Pokiaľ žalovaný argumentuje zásadou bdelosti, tak ide z jeho strany len o prejav pohŕdania predpismi, upravujúcimi jeho povinnosti. Žalovaný je veľkou spoločnosťou, ktorá má celý administratívny aparát na to, aby dodržal aspoň základné povinnosti pri obmedzení vlastníckych práv tretích osôb. Žalovaný si nesplnil ani základnú povinnosť, t. j. oznámiť žalobcovi začiatok obmedzenia jeho práv. Obmedziť práva tretej osobe a potom len ticho dúfať, že si to nikto nevšimne, určite nie je v súlade s účelom predmetného zákona. Z uvedených dôvodov žalobca navrhol, aby odvolací súd rozhodol v súlade s odvolacím petitom.

5. Vyjadrenie žalobcu bolo doručené právnemu zástupcovi žalovaného dňa 23. 07. 2019. K uvedenému sa žalovaný nevyjadril.

6. V dôsledku podaného odvolania krajský súd, ako súd odvolací ( , ďalej len „CSP“), vec preskúmal v medziach daných ust. a a bez nariadenia pojednávania podľa a contrario rozsudok súdu prvej inštancie postupom podľa , z dôvodu vecnej správnosti v napadnutom výroku II. a v závislom výroku III. potvrdil ako vecne správny. Odvolací súd uvádza, že odvolanie proti rozsudku súdu prvej inštancie podal len žalobca, pričom odvolaním napadol rozsudok vo výroku II., ktorým súd konanie zamietol a odvolaním bol zároveň napadnutý i výrok III. ako výrok závislý, ktorým súd rozhodol o trovách konania.

7. V zmysle odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

8. V zmysle ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

9. Na základe podaného odvolania žalobcu tak v rozsahu podaného odvolania v zmysle a dôvodov podaného odvolania podľa , po preskúmaní rozsudku súdu prvej inštancie a konania, ktoré mu predchádzalo, odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav veci, dôkazy vyhodnotil v súlade s ustanovením , rozhodnutie náležite odôvodnil, pričom odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie má náležitosti podľa . S prihliadnutím na rozsah odvolania žalobcu a odvolacie dôvody uvedené v odvolaní žalobcu odvolací súd konštatuje, že na základe preskúmania veci dospel k záveru, že podané odvolanie nie je dôvodné. Odvolací súd sa s rozhodnutím súdu prvej inštancie vysloveným v napadnutom rozhodnutí vo veci samej ako aj s jeho dôvodmi stotožňuje a na tieto poukazuje, pričom odvolací súd zároveň konštatuje správnosť dôvodov napadnutého rozhodnutia. Po preskúmaní veci odvolací súd nezistil žiadne vady konania v konaní pred súdom prvej inštancie, ktoré by sa týkali procesných podmienok, čo sa týka preskúmania veci samej, odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie z hľadiska posúdenia opodstatnenosti žaloby žalobcu dospel k správnym skutkovým a právnym záverom a rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny. Skutkové zistenia súdu prvej inštancie nie sú založené na chybnom hodnotení dôkazov.

10. Odvolací súd uvádza, že odvolaním napadnutý rozsudok, ktorý je predmetom rozhodovacej činnosti odvolacieho súdu v tomto konaní, je v poradí druhým meritórnym rozhodnutím súdu prvej inštancie vo veci samej. V predchádzajúcom priebehu konania Okresný súd Zvolen rozsudkom zo dňa 22. 03. 2018 žalobu žalobcu zamietol z dôvodu nedostatku pasívnej vecnej legitimácie na strane žalovaného. V dôsledku podaného odvolania žalobcu o veci rozhodoval Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, a uznesením č. k. -170 zo dňa 22. januára 2019 napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie z dôvodu podľa . V odôvodnení uznesenie o.i. poukázal na list vlastníctva č. XXXX, z ktorého vyplýva, že nositeľom hmotnoprávneho oprávnenia spočívajúceho v práve vecného bremena je žalovaný, t. j. spoločnosť Slovak Telekom, a. s., a s poukazom na ust. o elektronických komunikáciách, ktoré ustanovenie oprávňuje vlastníka alebo podnik na podanie žaloby na rozhodnutie o nároku na jednorazovú náhradu za nútené obmedzenie užívania nehnuteľnosti, a zároveň ktoré ustanovenie presne vymedzuje subjekty oprávnené na podanie žaloby, je logickým dôsledkom priznanie pasívnej vecnej legitimácie žalovaného subjektu, t. j. vecnej legitimácie telekomunikačného podniku.

11. Po zrušení a vrátení veci, súd prvej inštancie viazaný vysloveným právnym názorom odvolacieho súdu v zmysle ust. , , vo veci konal, vec prejednal na pojednávaní dňa 11. 04. 2019 a vo veci opätovne rozhodol rozsudkom -190 zo dňa 11. 04. 2019. Žalobu žalobcu (opätovne) zamietol, avšak s odôvodnením a poukazom na ust. , podľa ktorého mal žalobca uplatniť predmetný nárok na jednorazovú náhradu v príslušnom podniku do jedného roka od vzniku núteného obmedzenia vlastníka a až následne, ak by k dohode medzi žalovaným a žalobcom o výške primeranej náhrady nedošlo, bol oprávnený podať návrh na súd do 6 mesiacov odo dňa uplatnenia si nároku v príslušnom podniku.

12. Podľa o elektronických komunikáciách v znení účinnom do 31. 12. 2006, podnik môže v nevyhnutnom rozsahu a ak je to vo verejnom záujme a) zriaďovať a prevádzkovať verejné siete a stavať ich vedenia na cudzej nehnuteľnosti, b) vstupovať v súvislosti so zriaďovaním, prevádzkovaním, opravami a údržbou vedení na cudziu nehnuteľnosť, c) vykonávať nevyhnutné úpravy pôdy a jej porastu, najmä odstraňovať a okliesňovať stromy a iné porasty ohrozujúce bezpečnosť a spoľahlivosť vedenia, ak to po predchádzajúcej výzve neurobil vlastník alebo užívateľ pozemku.

13. Podľa o elektronických komunikáciách v znení účinnom do 31. 12. 2016, ak je vlastník alebo užívateľ nehnuteľnosti v dôsledku výkonu práv podniku podľa ods. 1

obmedzený v obvyklom užívaní nehnuteľnosti, má právo na jednorazovú primeranú náhradu za nútené obmedzenie užívania nehnuteľnosti. Nárok na jednorazovú náhradu si musí vlastník nehnuteľnosti uplatniť v príslušnom podniku do jedného roka odo dňa vzniku núteného obmedzenia užívania nehnuteľností, inak toto právo zaniká. Ak sa podnik a vlastník nehnuteľnosti na výške primeranej náhrady nedohodnú, je každý z nich oprávnený podať súdu návrh na rozhodnutie do 6 mesiacov odo dňa uplatnenia si nároku v príslušnom podniku.

14. Z uvedeného zákonného ustanovenia vyplýva, že vlastník nehnuteľnosti, ktorý bol dotknutý vo výkone svojho vlastníckeho práva výkonom práv podniku, upravených v Z.z o elektronických komunikáciách (ďalej tiež len „Zákon o elektronických komunikáciách“) a ktorý bol v dôsledku uvedeného výkonu práv obmedzený v obvyklom užívaní nehnuteľnosti, má právo na jednorazovú primeranú náhradu za nútené obmedzenie užívania nehnuteľnosti. V prejednávanej veci bolo k nehnuteľnosti žalobcu zriadené vecné bremeno a to na základe zákona o elektronických komunikáciách. Vecné bremená zriadené na základe zákona (teda i na základe zákona o elektronických komunikáciách) majú špecifický režim upravený verejnoprávnymi predpismi, na základe ktorých boli zriadené. Aj keď majú nesporný verejnoprávny prvok daný spôsobom ich vzniku a účelom, ktorému slúžia, nemožno prehliadať, že majú aj významný prvok súkromnoprávny. Občianske právo definuje vecné bremeno ako právo niekoho iného než vlastníka veci, ktoré ho obmedzuje tak, že je povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať. Tzv. zákonné vecné bremená tento charakter majú tiež, ich režim ale nie je celkom totožný s režimom zmluvných vecných bremien, pretože sa riadi špeciálnou úpravou právnych predpisov, ktoré upravujú činnosti, na ktorých prevádzkovanie vznikli. Nejde ale o úpravu komplexnú, ktorá by vylučovala použitie všeobecnej úpravy občianskeho práva o vecných bremenách, avšak len pokiaľ tieto špeciálne predpisy nemajú zvláštnu úpravu, riadi sa ich režim všeobecnou občianskoprávnou úpravou. Znamená to, že až v prípade, ak špeciálne predpisy zákonných vecných bremien neupravujú náhrady súvisiace s ich výkonom, je potrebné (a možné) použiť úpravu súkromnoprávnu.

15. Z obsahu spisového materiálu, z listu vlastníctva č. XXXX (nachádzajúceho sa na č. l. 18 súdneho spisu) vyplýva, že v časti C: ťarchy uvedeného LV je zapísané vecné bremeno na priznanie práva uloženia a údržby inžinierskych sietí vrátane ochranného pásma, preložka diaľkového kábla a preložky MTS v km 2, rýchlostná cesta R2 T. - V. na pozemok parc. CKN č. XXXX/X vo vyznačenom rozsahu podľa geometrického plánu č. XX/XXXX v prospech Slovak Telekom, a. s., Bajkalská 28, 817 62 Bratislava XX.XXX/XXXX zo dňa 26. 01. 2016.

16. Ďalej zo spisu vyplýva i doručenie oznámenia Okresného úradu Detva, katastrálneho odboru, zo dňa 24. 03. 2016 žalobcovi, t. j. K.. F. V., ktorým okresný úrad, odbor katastrálny, oznámil, že dňa 24. 03. 2016 bol vykonaný zápis údajov o právach k nehnuteľnostiam do operátu katastra nehnuteľností na základe záznamovej listiny č. T.XXX/XXXX - zápis vecného bremena na priznanie práva uloženia inžinierskych sietí vrátane ochranného pásma preložky diaľkového kábla, rýchlostná cesta R2 V. - L. v prospech: Slovak Telekom, a. s., Bajkalská 28, Bratislava, a to v katastrálnom území L., zaznamenané na liste vlastníctva č. XXXX. Uvedenú skutočnosť žiadna zo sporových strán nerozporovala, právny zástupca žalobcu uviedol, že predmetné oznámenie Okresného úradu Detva bolo žalobcovi doručené v apríli 2016. Uvedené tak preukazuje zápis práva zodpovedajúceho vecnému bremenu v prospech telekomunikačného podniku (spol. Slovak Telekom a.s.) v súvislosti s preložkou diaľkového kábla a preložkou MTS a zároveň moment, ktorým sa žalobca objektívne dozvedel o zápise (zriadení) práva vecného bremena. Ide o vecné bremeno vznikajúce na základe zákona (tzv. zákonné vecné bremeno) a vzťahy vzniknuté, či vyvolané činnosťou v súvislosti so poskytovaním elektronických komunikácií upravuje o elektronických komunikáciách.

17. Tak, ako bolo už uvedené vyššie, uvedený špeciálny právny predpis priznáva dotknutému vlastníkovi nehnuteľnosti, ktorý bol obmedzený v obvyklom užívaní svojej nehnuteľnosti právo na primeranú jednorazovú náhradu za nútené obmedzenie užívania nehnuteľnosti. Obsahuje tak osobitnú (špeciálnu) úpravu nárokov dotknutých vlastníkov na náhradu za obmedzenie vlastníckeho práva, preto uvedenú je potrebné aplikovať ako právnu úpravu „lex specialis“, ktorá je úpravou odlišnou, od všeobecnej úpravy obsiahnutej vo Občianskom okrem samotného priznania nároku na náhradu za obmedzenie vlastníckeho práva presne vymedzuje i postup pri uplatnení takéhoto nároku dotknutého vlastníka a tiež upravuje lehoty, v ktorých je potrebné nárok uplatniť, s určením u ktorého subjektu je takýto nárok možné uplatniť. V zmysle citovaného ust. ods.

5 Zákona o elektronických komunikáciách, nárok na jednorazovú náhradu si vlastník nehnuteľnosti musí uplatniť najskôr v príslušnom podniku do jedného roka odo dňa vzniku núteného obmedzenia užívania nehnuteľnosti, inak toto právo zaniká. Až v prípade, ak sa podnik a vlastník nehnuteľnosti na výške primeranej náhrady nedohodnú, každý z nich môže podať návrh na rozhodnutie o primeranej náhrade na súd a to v lehote 6 mesiacov odo dňa uplatnenia si nároku v príslušnom podniku.

18. Z uvedenej osobitnej právnej úpravy tak vyplýva, že pri uplatnení nároku vlastník nehnuteľností musí (nie môže) nárok na jednorazovú náhradu najskôr uplatniť v príslušnom podniku a to do 1 roka odo dňa vzniku núteného obmedzenia užívania nehnuteľnosti. Až za predpokladu, že sa vlastník nehnuteľnosti a podnik nedohodnú, je každý z nich oprávnený podať súdu návrh na rozhodnutie o primeranej náhrade a to do 6 mesiacov odo dňa uplatnenia si nároku v príslušnom podniku. Nevyhnutným predpokladom úspešnosti žaloby na priznanie primeranej jednorazovej náhrady súdom a teda podmienkou, ktorá musí byť splnená, je preukázateľné uplatnenie si nároku na jednorazovú náhradu najprv v príslušnom podniku a až následne v prípade, ak k dohode nedôjde, je možné takýto návrh uplatniť žalobou na všeobecnom súde a to v zákonom stanovenej 6- mesačnej lehote. Z listu vlastníctva ako aj z oznámenia o zápise vecného bremena vyplýva, že najneskôr v apríli 2016 mal vlastník nehnuteľnosti, t. j. žalobca vedomosť o zápise vecného bremena na priznanie práva uloženia inžinierskych sietí vrátane ochranného pásma dňom 24. 03. 2016, t. j. mal vedomosť o zaťažení nehnuteľnosti v jeho vlastníctve ťarchou v podobe práva vecného bremena v prospech telekomunikačného podniku, preto správny a zákonný postup zo strany žalobcu malo byť uplatnenie práva voči resp. v príslušnom podniku.

19. Nemožno sa stotožniť s tvrdením, či argumentáciou žalobcu obsiahnutou v odvolaní, že žalobca sa o tom, že ide o zásah do jeho vlastníckeho práva v zmysle § 66 Zákona o elektronických komunikáciách dozvedel najskôr z vyjadrenia žalovaného v predmetnom konaní, datovaného dňa 26. 10. 2017, ktoré bolo žalobcovi doručené dňa 13. 11. 2017 a preto by sa žalobcom uvedené podania sporových strán v konaní pred súdom mali považovať za uplatnenie nároku vlastníka nehnuteľnosti v príslušnom podniku a odmietnutie dohody s vlastníkom zo strany telekomunikačného podniku. V tom dôsledku žalobca tvrdil i neskorší začiatok plynutia prekluzívnej lehoty na uplatnenie nároku u telekomunikačného podniku (a to odo dňa 13. 11. 2017). Uvedenú argumentáciu však nemožno považovať za správnu a akceptovať ju, nakoľko podanie žaloby žalobcom na všeobecný súd nemožno stotožňovať so samotným uplatnením nároku na primeranú náhradu „v príslušnom podniku“ vlastníkom v zmysle zákona, alebo ju s týmto zamieňať. Ide totiž o začatie osobitného konania pred súdom, v ktorom možnosť úspechu žalobcu je prísne viazaná na splnenie vyššie uvedených zákonných podmienok, ktoré musia (nie môžu) byť splnené pred podaním žaloby na súde. Pokiaľ žalobcovi nebol zrejmý dôvod a titul zapísania práva vecného bremena v prospech podniku viaznuceho na nehnuteľnostiach vlastnícky patriacich žalobcovi až do vyjadrenia žalovaného v prejednávanej veci zo dňa 26. 10. 2017, mal tento na skutočnosť vyplývajúcu z listu vlastníctva ako i z jemu doručeného oznámenia dotazovať príslušný telekomunikačný podnik ešte pred začatím konania pred súdom. Nevedomosť žalobcu, resp. všeobecne vlastníka nehnuteľnosti o právnom dôvode, či právnom režime zapísania práva zodpovedajúceho vecnému bremenu, nemožno odstraňovať podaním žaloby na súd, v prípade, keď samotný nárok, ako i postup pri jeho uplatňovaní, obsahuje a upravuje osobitný zákon, v danom prípade I v prípade, ak by lehota na uplatnenie nároku na jednorazovú náhradu za obmedzenie užívania, ktorá je lehotou prekluzívnou, začala plynúť od momentu doručenia oznámenia o zápise práva vecného bremena (a nie momentom skoršieho reálneho obmedzenie v obvyklom užívaní nehnuteľnosti), i v takom prípade je za začiatok takejto lehoty potrebné považovať apríl 2016 (doručenie oznámenia Okresného úradu Detva, katastrálneho odboru že dňa 24. 03. 2016 bol vykonaný zápis údajov o právach k nehnuteľnostiam do operátu katastra nehnuteľností na základe záznamovej listiny č. T.XXX/XXXX - zápis vecného bremena na priznanie práva uloženia inžinierskych sietí vrátane ochranného pásma preložky diaľkového kábla,). Podľa tvrdení žalobcu za uplatnenie nároku na jednorazovú náhradu za zriadenie vecného bremena je možné považovať jeho stanovisko k vyjadreniu žalovaného vo veci doručené Okresnému súdu Zvolen v konaní dňom 22. 11. 2017, pričom i uvedené je zjavne po uplynutí jednoročnej prekluzívnej lehoty na uplatnenie takéhoto nároku, dôsledkom čoho je zánik nároku (prekludovanie nároku). Správny bol potom i záver súdu prvej inštancie o tom, že pokiaľ si žalobca voči žalovanému pred podaním žaloby neuplatnil v prekluzívnej lehote jedného roka nárok na jednorazovú primeranú náhradu, nemohla byť splnená podmienka úspešnosti žaloby vlastníka dotknutej nehnuteľnosti, a to, že v lehote 6 mesiacov odo dňa uplatnenia si nároku v príslušnom podniku podá svoj návrh na rozhodnutie súd (z dôvodu absencie dohody na výške primeranej náhrady medzi podnikom a ním). Neobstojí argumentácia žalobcu obsiahnutá v odvolaní o tom, že skutočnosť, že žalobca „preskočil“ žalovaného a nárok si uplatnil hneď

na súde, nie je dostatočným dôvodom pre zamietnutie žaloby, nakoľko uvedená možnosť uplatniť nárok vlastníka dotknutej nehnuteľnosti žalobou na súde ako aj presný postup takéhoto konania (a tiež lehota na uplatnenie), je konkrétnou právnou normou presne vymedzený a upravený a jeho nedodržanie má za následok neúspech v súdnom konaní. Konanie žalobcu tak nemá charakter len „preskočenia“ žalovaného, ale má charakter nedodržania zákonom obligatórne vyžadovaného postupu pri uplatnení nároku na primeranú jednorazovú náhradu. Vzhľadom na skutočnosť, že v konaní nebolo preukázané, že by si žalobca uplatnil svoj nárok na primeranú jednorazovú náhradu smerom k podniku a že by tak učinil v prekluzívnej lehote jedného roka, bolo zamietnutie žaloby v predmetnej veci dôvodné a vecne správne.

20. Žalobca v konaní pred súdom prvej inštancie, ako i v podanom odvolaní opakovane namietal a poukazoval na porušenie povinností telekomunikačného podniku jemu vyplývajúcich z ust. , keď podnik neupovedomil vlastníka dotknutej nehnuteľnosti najmenej 15 dní vopred o začatí výkonu práva, v dôsledku čoho sa žalobca ako vlastník nehnuteľnosti fakticky nedozvedel o začatí výkonu práva a teda ani nemohol včas (v zákonom určenej lehote) uplatniť svoj nárok na primeranú náhradu. Odvolací súd, tak ako súd prvej inštancie súhlasne konštatuje, že zo spisu vyplýva porušenie tejto zákonnej povinnosti podnikom (resp. zo spisu nevyplýva riadne doručenie listiny o oznámení začiatku výkonu práva podnikom 15 dní vopred) avšak uvedené má iné o elektronických komunikáciách sú upravené sankcie, ktoré je možné telekomunikačnému podniku uložiť pri porušení povinností vyplývajúcich podniku z predmetného zákona. Nesplnenie povinnosti podľa od. 3 druhej vety je podľa zákona o elektronických komunikáciách sankcionovateľné pokutou od 200,- Eur do 5 % z obratu podniku podľa odseku 4 za predchádzajúce účtovné obdobie. Možným následkom porušenia žalobcom zvýraznenej povinnosti podniku je teda sankcia v podobe uloženia pokuty vo vyššie uvedenej výške. Je potrebné tiež uviesť, že o zriadení vecného bremena sa žalobca (i podľa vlastných vyjadrení) dozvedel z oznámenia o vykonaní zápisu tohto práva v apríli 2016, a ako súd prvej inštancie, tak i súd odvolací posudzoval, zachovanie zákonnej lehoty na uplatnenie nároku v príslušnom podniku práve od uvedeného momentu (a následne tiež zachovanie lehoty 6 mesiacov na podanie žaloby na súd), nakoľko porušenie povinností subjektu telekomunikačného podniku nemôže byť na ujmu a v neprospech dotknutého vlastníka nehnuteľnosti (žalobcu). Ani s prihliadnutím na takýto (priaznivejší) výklad právnej normy žalobca neuplatnil svoj nárok na primeranú náhradu v zákonom stanovených lehotách a zákonom vyžadovaným spôsobom, resp. postupom. S poukazom na vyššie uvedené dôvody odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v časti napadnutej odvolaním, t. j. vo výrok II. potvrdil ako vecne správny.

21. Ako výrok závislý bol odvolaním žalobcu napadnutý i výrok III., ktorým súd prvej inštancie rozhodol o povinnosti žalobcu nahradiť žalovanému trovy konania s poukazom na ust. . Keďže súd prvej inštancie správne vyhodnotil procesný úspech žalovaného v celom rozsahu, bolo potom správne i rozhodnutie o uložení povinnosti žalobcovi nahradiť žalovanému trovy konania v rozsahu 100 %, a to s poukazom na ust. .

22. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd s poukazom na ust. , a . Keďže v odvolacom konaní iniciovanom žalobcom tento nebol procesne úspešný ani sčasti, vznikol žalovanému ako procesne úspešnej strane sporu v celom rozsahu, nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný bol i v odvolacom konaní právne zastúpený zástupcom z radu advokátov a v súvislosti s odvolacím konaním mu i trovy (právneho zastúpenia) preukázateľne vznikli, odvolací súd rozhodol tak, že žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť žalovanému náhradu trov odvolacieho konania v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorým rozhodne o výške trov konania. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník ( ).

23. Rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( až c/ ).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n/ ( ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( a ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).