Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_44Cb-111-2018.pdf
PDF · 126.06 KB
Case nature
Area
Subarea
44Cb/111/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou Mgr. Antóniou Ďuranovou, v právnej veci žalobcu: Colliers International, spol. s r.o., so sídlom Suché Mýto 1, 811 03 Bratislava, IČO: 36 618 322, zastúpeného: VRBA & PARTNERS s.r.o., so sídlom Sliezska 9, 831 03 Bratislava, IČO: 35 918 225, proti žalovanému: M&Property, s.r.o., so sídlom Kragujevská 389, 010 01 Žilina, IČO: 47 632 640, zastúpenému: Karkó s.r.o., so sídlom Sad na Studničkách 1029/32, 010 01 Žilina, IČO: 50 158 121, o zaplatenie 64 800 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 61 200 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 61 200 eur od 07.08.2018 do zaplatenia a paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40 eur, všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Vo zvyšnej časti súd žalobu z a m i e t a.
Žalobca m á voči žalovanému n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 76,24 % s tým, že o výške náhrady týchto trov konania bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou súdu dňa 01.08.2018 sa žalobca domáhal, aby súd v upomínacom konaní vydal platobný rozkaz a zaviazal v ňom žalovaného na zaplatenie sumy 64 800 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 0,05 % denne z tejto sumy od 16.06.2018 do zaplatenia, na úhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40 eur a na náhradu trov konania. Na odôvodnenie uplatneného nároku uviedol, že dňa 13.10.2015 (ide o zrejmú chybu v písaní, správne má byť 19.10.2015, pozn. súdu) bola medzi žalobcom ako sprostredkovateľom a žalovaným ako záujemcom uzatvorená zmluva o sprostredkovaní (ďalej aj „Zmluva“), predmetom ktorej bol záujem žalovaného, aby žalobca vyvíjal činnosť smerujúcu k tomu, aby žalovaný mal príležitosť uzavrieť zmluvy o prevode vlastníckych práv s tretími osobami k nehnuteľnostiam:
- pozemok parcely reg. „.
- pozemok parcely reg. „.
- pozemok parcely reg. „.)
- pozemok parcely reg. „., evidovaným na liste vlastníctva č. XXXX, vedenom Okresným úradom T., katastrálnym odborom, pre okres T., obec T. katastrálne územie J. (ďalej „nehnuteľnosti“), za čo sa žalovaný zaviazal zaplatiť žalobcovi odplatu. Nakoľko žalovaný nehnuteľnosti úspešne predal strategickému investorovi, ktorého mu sprostredkoval žalobca, vznikol žalobcovi nárok na úhradu odplaty (provízie). Vklad do katastra nehnuteľností bol povolený pod č. R. dňa 26.01.2018. Žalobca vystavil na ťarchu žalovaného faktúru č. B. na sumu 64 800 eur, splatnú dňa 15.06.2018, ktorú žalovaný aj napriek výzve neuhradil.
2. Na preukázanie svojich tvrdení žalobca predložil Zmluvu o sprostredkovaní zo dňa 19.10.2015, faktúru č. B., výpis z listu vlastníctva č. XXXX a predžalobnú výzvu s doručenkou.
3. Žalobca sa v žalobe domáhal zaplatenia úrokov z omeškania vo výške 0,05 % denne. Na výzvu súdu vyjadril súhlas s tým, že požadovaný úrok z omeškania bude 14 % ročne, v dôsledku čoho sa v zmysle § 8 ods. 1 zák. č. 307/2016 Z. z. o upomínacom konaní konanie v časti úroku z omeškania presahujúceho 14 % ročne zastavilo.
4. Proti vydanému platobnému rozkazu podal žalovaný odpor (č. l. 42 spisu), v ktorom uviedol, že uplatnený nárok neuznáva. Zmluva o sprostredkovaní bola uzatvorená na dobu určitú do 31.12.2015. V priebehu tohto obdobia žalobca žiadneho strategického investora nenašiel. Nehnuteľnosti kúpila spoločnosť Projekt Banskobystrická a. s., IČO: 51 173 212. Zástupca tejto spoločnosti sa v roku 2017 iniciatívne obrátil na konateľa žalovaného so záujmom o kúpu nehnuteľností, keďže uvedená spoločnosť vlastnila nehnuteľnosti v bezprostrednom susedstve. Nasledovalo niekoľkomesačné rokovanie o detailoch prevodu vlastníckeho práva, bez akejkoľvek participácie žalobcu alebo jeho vedomosti o rokovaní a o možnom predaji. Tomu zodpovedá aj fakt, že žalobcom uplatňovaná výška provízie nemá žiadne opodstatnenie, keďže žalobca výšku kúpnej ceny nepozná. Žalovaný tiež poukázal na to, že spoločnosť Projekt Banskobystrická a. s. v roku 2015 neexistovala. V čase uzavretia Zmluvy boli nehnuteľnosti pozemkami v stave záhrad a parkoviska, bez oprávnenia umiestniť na nich stavbu. Žalovaný mal záujem o predaj týchto pozemkov v danom čase. Nakoľko k predaju nedošlo, rozhodol sa pozemky si ponechať, zabezpečiť vydanie úradných povolení potrebných pre možnosť výstavby bytov a nad ich ďalším predajom neuvažoval. Medzičasom pozemky prenajal za účelom ich využívania ako parkoviska. Dňa 29.07.2016 vydala E. územné rozhodnutie, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 28.09.2017. Následne v roku 2018 boli nehnuteľnosti predané. Existencia právoplatného územného rozhodnutia bola primárnym dôvodom, pre ktorý uvedená spoločnosť nehnuteľnosti kúpila. Je teda zrejmé, že žalobca mal v roku 2015 sprostredkovať predaj iných nehnuteľností - pozemkov bez rozhodnutia o možnosti umiestniť na nich stavbu. Zmluvu o sprostredkovaní skoncipoval žalobca. Zo Zmluvy nevyplýva, že by žalobca mohol mať nárok na odmenu z predaja nehnuteľností aj dva roky po zániku Zmluvy a po zásadnej zmene povahy nehnuteľností. Nedošlo k žiadnemu dodatku k Zmluve, ani k predĺženiu jej platnosti, žalobca žalovanému nepredložil ani žiaden Letter of Intent (nezáväznú ponuku) a taktiež počas platnosti Zmluvy nedošlo k predstaveniu a odsúhlaseniu strategického investora prostredníctvom e-mailovej komunikácie (čl. 2.3. Zmluvy).
5. K podanému odporu žalovaný predložil rozhodnutie E. zo dňa 29.07.2016 o umiestnení stavby, Zmluvu o nájme pozemku zo dňa 01.11.2016 a emailovú komunikáciu medzi osobou vystupujúcou za žalobcu a konateľom žalovaného zo septembra 2015 ohľadom Flyer-u týkajúceho sa ponúkaných nehnuteľností a ohľadom výšky provízie.
6. Žalobca vo vyjadrení k podanému odporu uviedol (č. l. 67 spisu), že v priebehu trvania Zmluvy, dňa 21.10.2015, emailom predstavil nehnuteľnosti spoločnosti PROXENTA Private Equity, s. r. o., IČO: 35 962 160, ktorá bola jednou z exkluzívnych spoločností uvedených v prílohe č. 1 Zmluvy, ktoré plánoval ohľadom predaja nehnuteľností osloviť. Následne žalobca dohadoval stretnutia medzi žalovaným a touto spoločnosťou, ktoré sa uskutočnili 09.03.2016 a 23.08.2016. Žalobca teda v zmysle Zmluvy o sprostredkovaní vyvíjal činnosť smerujúcu k tomu, aby žalovaný nehnuteľnosti úspešne predal. Na základe toho sa spoločnosť PROXENTA Private Equity, s. r. o. rozhodla pristúpiť ku kúpe nehnuteľností a za týmto účelom založila novú spoločnosť Projekt Banskobystrická a. s.. Medzi spoločnosťami existuje majetkové a personálne prepojenie, nakoľko spoločnosť PROXENTA Private Equity, s. r. o. je jediným akcionárom spoločnosti Projekt Banskobystrická a. s. a zároveň pán H. je členom štatutárneho orgánu oboch spoločností. Žalobca sa o predaji nehnuteľností dozvedel náhodne. Žalovaný ho o predaji napriek jeho zmluvnej povinnosti neinformoval. Žalobca pri vystavovaní faktúry vychádzal z predpokladu, že nehnuteľnosti boli predané za 1 800 000 eur, čo bola minimálna hodnota, za ktorú ich žalovaný chcel predať. Žalovaný na emailové správy žalobcu ohľadom zistenia výšky kúpnej ceny nereagoval. K predaju nehnuteľností došlo na základe sprostredkovateľskej činnosti vykonanej žalobcom, žalobcovi tak vznikol nárok na províziu. Žalobca predložil čestné vyhlásenie spoločnosti PROXENTA Private Equity, s. r. o. o tom, že ku kúpe nehnuteľností prostredníctvom novozaloženej spoločnosti došlo na základe sprostredkovateľskej činnosti žalobcu. Argumentácia žalovaného o neexistencii kupujúceho v čase uzatvorenia Zmluvy o sprostredkovaní je podľa žalobcu bez významu, nakoľko je zrejmé, že
táto spoločnosť bola založená výlučne za účelom kúpy nehnuteľností, čo je bežnou praxou v rámci obchodných vzťahov a požadujú to aj financujúce banky. Žalobca ďalej poukázal na bod 2.3. Zmluvy, podľa ktorého má mať nárok na províziu aj po ukončení platnosti Zmluvy v prípade, že sa uskutoční predaj nehnuteľností strategickému investorovi. Strategickí investori uvedení v prílohe č. 1 Zmluvy sa považujú za exkluzívnych klientov, v dôsledku čoho nebolo potrebné odsúhlasenie investora žalovaným. Faktúru sa žalobca snažil žalovanému doručiť viackrát a viacerými spôsobmi, avšak bezúspešne.
7. Ako ďalšie listinné dôkazné prostriedky žalobca spolu s vyjadrením predložil:
- email zo dňa 21.10.2015, ktorým predstavil nehnuteľnosti spoločnosti PROXENTA Private Equity, s. r. o.
- emailovú komunikáciu žalobcu, ktorou dohadoval stretnutia medzi zástupcami žalovaného a spoločnosti PROXENTA Private Equity, s. r. o. na 09.03.2016 a 23.08.2016
- výpisy z obchodného registra spoločností PROXENTA Private Equity, s. r. o. a Projekt Banskobystrická a. s. ku dňu 27.09.2018
- čestné vyhlásenie spoločnosti PROXENTA Private Equity, s. r. o. zo dňa 24.09.2018
- kópiu neprevzatej zásielky adresovanej konateľovi žalovaného
- emailové správy žalobcu adresované konateľovi žalovaného z 19.04.2018 a 05.06.2018.
8. Žalovaný v reakcii na vyjadrenie žalobcu uviedol (č. l. 106), že spoločnosť PROXENTA Private Equity, s. r. o. počas platnosti Zmluvy neprejavila o nehnuteľnosti záujem a nedošlo medzi nimi k akémukoľvek kontaktu. Sprostredkovateľská zmluva tak zanikla uplynutím času, na ktorý bola uzatvorená. So zástupcami spoločnosti PROXENTA Private Equity, s. r. o. žalovaného síce zoznámil žalobca, avšak až po zániku Zmluvy, v období marca až augusta 2016. Na základe tejto činnosti, pre ktorú však neexistoval žiaden zmluvný základ, boli začaté rokovania, ktoré k predaju nehnuteľností neviedli. K predaju nehnuteľností došlo až zmluvou z 24.01.2018 na základe opätovného rokovania iniciovaného pánom Kožíkom po právoplatnosti územného rozhodnutia. V čase od zániku Zmluvy do predaja nehnuteľností došlo k zásadnej zmene povahy a hodnoty nehnuteľností - právoplatné územné rozhodnutie, ktoré na svoje náklady zabezpečil žalovaný. Toto bola zásadná vlastnosť prevádzaných nehnuteľností v roku 2018. Rozhodnutie o umiestnení stavby bolo vydané na základe dokumentácie pre územné rozhodnutie vypracované spoločnosťou ENDORFINE, s.r.o.. Kúpna cena bola 1 700 000 eur bez DPH. Dojednávanie kúpnej zmluvy prebiehalo počnúc mesiacom november 2017. Podľa žalovaného nie sú žiadne pochybnosti, že sprostredkovanie predaja nehnuteľností do 31.12.2015 nemá žiaden súvis s predajom nehnuteľností v roku 2018.
9. Žalovaný k podaniu pripojil trojstrannú dohodu medzi ním, spoločnosťou Projekt Banskobystrická a. s. a spoločnosťou ENDRORFINE, s.r.o. zo dňa 16.02.2018, ktorou jej účastníci usporiadali vzťahy k vypracovanej projektovej dokumentácii, emailovú komunikáciu medzi právnymi zástupcami žalovaného a spoločnosti Projekt Banskobystrická a. s. z mesiacov november 2017 až január 2018 a kúpnu zmluvu zo dňa 24.01.2018.
10. Na prejednanie veci nariadil súd pojednávanie, ktorého sa zúčastnili právni zástupcovia strán sporu. Tí na pojednávaní zotrvali na svojich doterajších vyjadreniach. Právna zástupkyňa žalobcu zopakovala, že k predloženiu Letter of Intent (nezáväznej ponuky) nedošlo z dôvodu, že spoločnosť PROXENTA Private Equity, s. r. o. bola podľa Zmluvy strategickým investorom, a preto nebolo nutné žiadne jej odsúhlasenie emailom. Keďže žalovaný prejavil súhlas so sprostredkovanými stretnutiami, prejavil tak záujem, aby došlo k naplneniu účelu Zmluvy. Právny zástupca žalovaného uviedol, že žalovaný mal záujem predať nehnuteľnosti v čase a v stave v akom boli pri uzatváraní Zmluvy, čo sa žalobcovi nepodarilo sprostredkovať, a to ani neskôr v roku 2016. Štyri mesiace po skončení Zmluvy podal žalovaný návrh na vydanie územného rozhodnutia. Nehnuteľnosti sa síce neskôr podarilo predať tomu istému záujemcovi, ale za úplne iných okolností a za inú cenu.
11. Z nesporných skutkových tvrdení strán sporu a z vykonaného dokazovania mal súd zistený nasledovný skutkový stav:
12.1. Medzi žalobcom ako sprostredkovateľom a žalovaným ako záujemcom bola dňa 19.10.2015 uzatvorená Zmluva o sprostredkovaní. Žalobca sa v nej zaviazal vykonávať pre žalovaného činnosť smerujúcu k tomu, aby žalovaný mal príležitosť vykonať právne úkony zamerané na dosiahnutie cieľa špecifikovaného v Zmluve, ktorým bol prevod vlastníckych práv k nehnuteľnostiam alebo prevod
obchodného podielu spoločnosti, ktorá vlastní nehnuteľnosti. Podľa bodu 4.1. Zmluvy sa činnosťami a úkonmi sprostredkovateľa rozumeli najmä rokovania s tretími osobami ako potencionálnymi strategickými investormi, a to v záujme prípravy podmienok na splnenie účelu Zmluvy a komunikácia so záujemcom v záujme naplnenia účelu Zmluvy. Žalovaný sa v Zmluve zaviazal zaplatiť žalobcovi odplatu (províziu) vo výške 3 % plus DPH z konečnej výšky realizovanej transakcie bez DPH. V Zmluve bol osobitne dohodnutý vznik nároku na odmenu, a to po pripísaní plnej kúpnej ceny na účet žalovaného, o čom bol žalovaný povinný bezodkladne informovať žalobcu. Žalovaný mal zaplatiť dohodnutú odplatu na účet žalobcu do 14-tich kalendárnych dní od zaplatenia kúpnej ceny, pre prípad omeškania bol dohodnutý úrok z omeškania vo výške 0,05 % denne. V prílohe č. 1 Zmluvy je medzi klientmi, vo vzťahu ku ktorým bola Zmluva exkluzívna, uvedená aj spoločnosť PROXENTA Private Equity, s. r. o..
12.2. Žalobca dňa 21.10.2015 zaslal spoločnosti PROXENTA Private Equity, s. r. o. Flyer o investičnej príležitosti týkajúcej sa ponúkaných nehnuteľností (č. l. 70 - 71 spisu).
12.3. Zmluva bola dohodnutá na dobu určitú do 31.12.2015. Do tohto dátumu žalobca pre žalovaného, čo nebolo medzi stranami sporné, žiadneho strategického investora nesprostredkoval a ani mu žiadneho nepredstavil.
12.4. Následne v mesiaci február 2016, ako vyplýva z predloženej emailovej komunikácie, dohadoval zástupca žalobcu stretnutie medzi zástupcom žalovaného a zástupcom spoločnosti PROXENTA Private Equity, s. r. o.. Uvedené stretnutie si dohodli na 09.03.2016 v Bratislave. Ako vyplýva z emailu z 18.08.2016 (č. l. 76 spisu), žalobca sprostredkoval ďalšie stretnutie medzi zástupcom žalovaného a zástupcom spoločnosti PROXENTA Private Equity, s. r. o. na deň 23.08.2016 v Žiline.
12.5. Z predloženého územného rozhodnutia vyplýva, že žalovaný podal návrh na vydanie územného rozhodnutia na novostavbu: H. dňa 06.04.2016. Rozhodnutie bolo vydané 29.07.2016, právoplatnosť nadobudlo 28.09.2017.
12.6. Žalobca prenechal od 01.11.2016 na dobu neurčitú nehnuteľnosti do nájmu spoločnosti METROSTAR s. r. o..
12.7. Z predloženého výpisu z obchodného registra spoločnosti Projekt Banskobystrická a. s. vyplýva, že spoločnosť vznikla dňa 24.10.2017. Jej jediným akcionárom je spoločnosť PROXENTA Private Equity, s. r. o. (tento zápis sa v obchodnom registri zmenil od 19.07.2019, pozn. súdu). Jedným z jej členov predstavenstva je H.. Spoločnosť bola založená zakladateľskou listinou zo dňa 10.10.2017.
12.8. V mesiacoch november 2017 až január 2018 právny zástupca žalovaného a právny zástupca kupujúceho rokovali o podmienkach kúpnej zmluvy. Kúpna zmluva bola uzatvorená dňa 24.01.2018. Podľa jej čl. III bodu 1 bola kúpna cena 2 040 000 eur vrátane DPH, teda základ dane 1 700 000 eur a DPH 340 000 eur.
13. Podľa § 642 zák. č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník, zmluvou o sprostredkovaní sa sprostredkovateľ zaväzuje, že bude vyvíjať činnosť smerujúcu k tomu, aby záujemca mal príležitosť uzavrieť určitú zmluvu s treťou osobou, a záujemca sa zaväzuje zaplatiť sprostredkovateľovi odplatu (províziu).
14. Podľa § 644 Obchodného zákonníka, sprostredkovateľovi vzniká nárok na províziu, ak je uzavretá zmluva, ktorá je predmetom sprostredkovania.
15. Podľa § 647 ods. 1 veta prvá Obchodného zákonníka, sprostredkovateľ má nárok na dojednanú províziu, inak obvyklú za sprostredkovanie obdobných zmlúv v čase uzavretia zmluvy o sprostredkovaní. 16. Podľa § 651 Obchodného zákonníka, vzniku práva sprostredkovateľa na províziu nebráni skutočnosť, že až po zániku zmluvy o sprostredkovaní je s treťou osobou uzavretá zmluva (§ 644), prípadne splnená zmluva (§ 646), na ktorú sa vzťahovala jeho sprostredkovateľská činnosť.
17. Podľa § 1 ods. 2 Obchodného zákonníka, právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa
predpisov občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon.
18. Podľa § 34 zák. č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.
19. Podľa § 35 ods. 1 Občianskeho zákonníka, prejav vôle sa môže urobiť konaním alebo opomenutím; môže sa stať výslovne alebo iným spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti o tom, čo chcel účastník prejaviť.
20. Podľa § 563 Občianskeho zákonníka, ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.
21. Podľa § 369 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia. Ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.
22. Podľa § 369c ods. 1 Obchodného zákonníka, omeškaním dlžníka vzniká veriteľovi okrem nárokov podľa § 369, 369a a 369b aj právo na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, a to bez potreby osobitného upozornenia. Výšku paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.
23. Medzi stranami je sporné, či žalobcovi vznikol nárok na províziu za sprostredkovanie. Žalobca svoj nárok odvodzuje od toho, že žalovaného zoznámil so zástupcom spoločnosti PROXENTA Private Equity, s. r. o., sprostredkoval dve stretnutia s ním a vytvoril mu tak príležitosť uzavrieť kúpnu zmluvu. Žalobca nerozporoval tvrdenie žalovaného, že počas trvania sprostredkovateľskej zmluvy, teda do 31.12.2015 žalovanému žiadneho strategického investora nepredstavil. K jeho predstaveniu došlo až v roku 2016, kedy došlo aj k uvedeným dvom stretnutiam. Nárok na odmenu žalobcovi podľa jeho názoru napriek tomu vznikol, pričom poukazoval na bod 2.3. Zmluvy. Výšku uplatnenej provízie odvíjal od ceny, za ktorú chcel žalovaný pôvodne nehnuteľnosti predať, keďže žalovaný mu výšku kúpnej ceny neoznámil.
24. Žalovaný potvrdil, že ho so zástupcom spoločnosti PROXENTA Private Equity, s. r. o. zoznámil žalobca, poukazoval však na to, že sa tak stalo až po ukončení doby trvania Zmluvy. Žalovaný taktiež potvrdil dve stretnutia zorganizované žalobcom. Žalovaný však namietal, že na týchto stretnutiach nedošlo k žiadnej dohode ohľadom kúpy nehnuteľností, a teda sprostredkované rokovania boli neúspešné. Keďže sa nehnuteľnosti nepodarilo predať, žalovaný sa rozhodol, že si vybaví územné rozhodnutie. Až existencia územného rozhodnutia bola dôvodom pre ktorý sa spoločnosť PROXENTA Private Equity, s. r. o. obrátila na žalovaného so žiadosťou o kúpu nehnuteľností. Vzhľadom na územné rozhodnutie mali nehnuteľnosti už inú trhovú hodnotu a nešlo teda o ten istý predmet sprostredkovania ako bol zadefinovaný v Zmluve. Žalovaný sa taktiež bránil tým, že spoločnosť Projekt Banskobystrická a. s. vznikla až v októbri 2017, teda v čase uzavretia Zmluvy neexistovala, nebola teda medzi exkluzívnymi klientmi podľa Zmluvy a taktiež nebola a ani nemohla byť odsúhlasená zmluvnými stranami ako potencionálny strategický investor, ktorého žalobca osloví.
25. Podľa žalobcu žiadne odsúhlasenie spoločnosti PROXENTA Private Equity, s. r. o. žalovaným vzhľadom na skutočnosť, že išlo o strategického investora, nebolo potrebné.
26. Súd sa bližšie zaoberal článkom 2.3. Zmluvy, na ktorý v súvislosti s existenciou svojho nároku poukazoval žalobca. Ten znie takto: Táto zmluva o sprostredkovaní je exkluzívna v prípade klientov, ktorí sú uvedení v Prílohe č. 1, alebo ktorí sú alebo budú odsúhlasení a potvrdení prostredníctvom emailovej komunikácie pred, alebo aj po podpise tejto Zmluvy zmluvnými stranami, čo znamená, že Sprostredkovateľ je jedinou realitnou spoločnosťou poradcom, v prípade odsúhlasených klientov, ktorý má povolenie propagovať predmet predaja a zastupovať záujmy Záujemcu na vzájomne dohodnuté obdobie od podpisu tejto zmluvy do 31.12.2015.
Platnosť Sprostredkovateľskej zmluvy sa môže predĺžiť po vzájomnej dohode oboch strán s výnimkou, keď sa platnosť Zmluvy o sprostredkovaní automaticky predlžuje do doby nevyhnutnej na uzavretie transakcie predaja Nehnuteľnosti, definovanej v bode 2.1 tejto Zmluvy počas platnosti, ale aj po ukončení platnosti tejto Zmluvy, ak predloží Sprostredkovateľ Záujemcovi Letter of Intent (Nezáväznú Ponuku) na kúpu Nehnuteľnosti od Strategického investora, resp. spoločnosti personálne alebo iným spôsobom prepojenej so Strategickým investorom, ktorého oslovil Sprostredkovateľ a bol predstavený a odsúhlasený prostredníctvom emailovej komunikácie. V prípade, ak sa v budúcnosti, t.j. po ukončení platnosti tejto Zmluvy uskutoční predaj predmetných nehnuteľností Strategickému investorovi, ktorý bol odsúhlasený a potvrdený prostredníctvom emailovej komunikácie pred, alebo aj po podpise tejto Zmluvy zmluvnými stranami, v tomto prípade sa Záujemca zaväzuje vyplatiť Sprostredkovateľovi plnú výšku provízie, definovanú v bode 6. tejto Zmluvy neodkladne po uhradení plnej, alebo čiastočnej kúpnej ceny na účet Záujemcu od konkrétneho Strategického investora, ktorého predstavil Sprostredkovateľ a bol odsúhlasený a potvrdený Záujemcom, na základe faktúry, ktorá spĺňa všetky náležitosti daňového dokladu, vystavenej sprostredkovateľom.
27. Podľa prvej vety citovaného článku Zmluvy je žalobca ako sprostredkovateľ jedinou realitnou spoločnosťou oprávnenou propagovať predmet predaja od podpisu zmluvy do 31.12.2015 vo vzťahu k dvom skupinám klientov. Prvou sú klienti uvedení v prílohe č. 1 Zmluvy a druhou klienti odsúhlasení a potvrdení emailom. Druhá veta uvedeného článku Zmluvy hovorí o predĺžení platnosti Zmluvy. Zmluvu možno predĺžiť dohodou. Takáto dohoda uzavretá nebola. Automaticky sa Zmluva predĺži ak predloží sprostredkovateľ záujemcovi tzv. Letter of Intent (nezáväznú ponuku) od strategického investora (...), ktorého oslovil sprostredkovateľ a ktorý bol predstavený a odsúhlasený emailom. Žalobca zdôrazňoval, že Letter of Intent nebol v prípade spoločnosti PROXENTA Private Equity, s. r. o. potrebný, nakoľko išlo o klienta uvedeného v prílohe č. 1. Takýto záver však podľa názoru súdu z uvedeného ustanovenia nemožno vyvodiť. Z tohto ustanovenia Zmluvy vyplýva, že v prípade každého strategického investora (z prvej či druhej skupiny klientov) je podmienkou automatického predĺženia Zmluvy predloženie Letter of Intent (nezáväznej ponuky). Keďže k predloženiu takejto ponuky zo strany žalobcu do 31.12.2015 nedošlo, nedošlo ani k automatickému predĺženiu platnosti Zmluvy. (Tu je však nutné dodať, že žalobca ani výslovne netvrdil, že by došlo k predĺženiu platnosti Zmluvy. Jeho argumentácia, ktorá reagovala na argumentáciu žalovaného, že platnosť Zmluvy dňom 31.12.2015 skončila, bola vágna a nejasná.) Posledná veta tohto článku Zmluvy - ohľadne nároku na províziu po ukončení jej platnosti - sa podľa názoru súdu vzťahuje na obe skupiny klientov. Iný výklad by bol v príkrom rozpore so zmyslom tohto ustanovenia. K predstaveniu a odsúhlaseniu investora však muselo dôjsť do konca platnosti Zmluvy, teda do 31.12.2015 (ustanovenie treba vykladať v kontexte celého článku 2.3. Zmluvy). Keďže k nemu nedošlo, nemohol na základe tohto ustanovenia vzniknúť žalobcovi nárok na províziu. Súd tak dospel k záveru, že na základe Zmluvy o sprostredkovaní uzavretej dňa 19.10.2015 žalobcovi nárok na províziu nevznikol.
28. Napriek tomu však žalobca nárok na províziu z predaja nehnuteľností má. Ako bolo uvedené, žalobca žalovanému predstavil spoločnosť PROXENTA Private Equity, s. r. o.. Stalo sa tak po ukončení doby trvania Zmluvy. Následne žalobca sprostredkoval stretnutia medzi žalovaným a touto spoločnosťou. Žalovaný so sprostredkovaním stretnutí súhlasil. Medzi žalobcom a žalovaným tak podľa názoru súdu došlo v dôsledku konkludentných prejavov vôle k uzatvoreniu zmluvy o sprostredkovaní podľa § 642 Obchodného zákonníka, pričom kontinuita podstatných častí zmluvy o sprostredkovaní zostala zachovaná. Konkludentný prejav vôle vyplýval zo správania strán a nevzbudzoval pochybnosti o tom, akú vôľu chceli strany prejaviť. Zrejmý tak bol záväzok žalobcu vyvíjať činnosť smerujúcu k tomu, aby mal žalovaný príležitosť uzavrieť zmluvu o prevode vlastníckych práv k nehnuteľnostiam žalovaného (príp. zmluvu o prevode obchodného podielu) a zrejmá bola aj odplatnosť zmluvy vrátane výšky provízie. Výšku provízie by bolo možné považovať aj s poukazom na predtým uzavretú zmluvu za v tom čase obvyklú (§ 647 ods. 1 Obchodného zákonníka).
29. Súd považuje za preukázané, že žalobca svoj záväzok zo sprostredkovateľskej zmluvy splnil. Predstavil nehnuteľnosti žalovaného, zoznámil zástupcov spoločnosti PROXENTA Private Equity, s. r. o. so zástupcom žalovaného a sprostredkoval dve stretnutia medzi nimi, pričom následne, hoci až začiatkom roku 2018, došlo k predaju nehnuteľností. Žalobcovi preto vznikol v súlade s § 644 Obchodného zákonníka nárok na províziu. Spoločnosť PROXENTA Private Equity, s. r. o. za týmto účelom založila novú spoločnosť, ako vyplýva aj z čestného prehlásenia štatutárneho orgánu tejto
spoločnosti. Námietka žalovaného, že nejde o spoločnosť s ktorou žalobca stretnutia sprostredkoval podľa názoru súdu vzhľadom na preukázanú personálnu a majetkovú prepojenosť spoločností neobstojí.
30. Žalovaný sa bránil predovšetkým tým, že vzhľadom na vydané územné rozhodnutie boli oproti nehnuteľnostiam uvedeným v Zmluve predávané už úplne iné nehnuteľnosti. Tento argument súd však nepovažoval za relevantný. Získať územné rozhodnutie bolo rozhodnutím žalovaného, ktoré žalobca nemohol ovplyvniť, nie je teda dôvod, aby v dôsledku toho stratil svoj nárok na províziu. Žalovaný sa tiež bránil tým, že sprostredkované rokovania v roku 2016 neboli úspešné a až následne v roku 2017, po právoplatnosti územného rozhodnutia, ho iniciatívne oslovil zástupca spoločnosti Projekt banskobystrická a. s. so záujmom o kúpu nehnuteľností. V tejto súvislosti však súd považuje za potrebné poukázať na dátumy jednotlivých udalostí. Prvé stretnutie zástupcov žalovaného a investora sa konalo v marci 2016, konkrétne 09.03.2016. Následne už 06.04.2016 podal žalovaný návrh na vydanie územného rozhodnutia. Územné rozhodnutie bolo vydané 29.07.2016. Ďalšie sprostredkované stretnutie sa konalo 23.08.2016, teda v čase po vydaní územného rozhodnutia. Žalovaný teda so sprostredkovaním stretnutia súhlasil v čase, kedy už bolo vydané, hoci neprávoplatne, územné rozhodnutie. V čase tohto druhého stretnutia zástupca budúceho kupujúceho ako tvrdený vlastník susediacej nehnuteľnosti tiež už musel mať o vydanom územnom rozhodnutí vedomosť. Rozhodnutie pre neho teda neskôr nemohlo byť novou, rozhodujúcou skutočnosťou. Následne dal žalovaný nehnuteľnosti do nájmu a územné rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť až dňa 28.09.2017. Bezprostredne po nadobudnutí právoplatnosti územného rozhodnutia dochádza zo strany spoločnosti PROXENTA Private Equity, s. r. o. k založeniu obchodnej spoločnosti Projekt Banskobystrická a.s. (založená už 10.10.2017). Spoločnosť vzniká zápisom do Obchodného registra dňa 24.10.2017. Ak žalovaný vo svojom vyjadrení z 18.12.2018 tvrdí, že rokovania boli iniciované po právoplatnosti územného rozhodnutia, krátkosť času medzi právoplatnosťou rozhodnutia a založením spoločnosti (12 dní) by skôr nasvedčovala tomu, že „sa čakalo“ na právoplatnosť rozhodnutia. Bez ohľadu na to, bez ohľadu motivácie žalovaného či spoločnosti PROXENTA Private Equity, s. r. o. však podľa názoru súdu nemožno poprieť, že k uzavretiu kúpnej zmluvy došlo v dôsledku sprostredkovateľskej činnosti žalobcu. Potvrdzuje to aj predložené čestné vyhlásenie spoločnosti PROXENTA Private Equity, s. r. o. , v ktorom sa uvádza, že spoločnosť Projekt Banskobystrická a. s. bola založená práve za účelom kúpy nehnuteľností, že komunikácia medzi spoločnosťou PROXENTA Private Equity, s. r. o. a žalovaným, najmä v jej úvodnej fáze, prebiehala prostredníctvom žalobcu a že žalobca bol žalovaným spoločnosti PROXENTA Private Equity, s.r.o. predstavený ako sprostredkovateľ predaja nehnuteľností. Ak žalovaný tvrdil, že tomu tak nebolo, teda že rokovania sprostredkované žalobcom k predaju nehnuteľností neviedli, súd konštatuje, že na preukázanie svojich tvrdení nenavrhol vykonať žiadne dôkazy.
31. Po skonštatovaní vzniku nároku žalobcu na províziu sa súd zaoberal jej výškou. Žalobca si uplatnil províziu vypočítanú zo sumy 1 800 000 eur. Z kúpnej zmluvy predloženej žalovaným vyplýva, že kúpna cena bola 2 040 000 eur vrátane DPH (základ bez dane bol 1 700 000 eur). Provízia bola dohodnutá ako 3% plus DPH z konečnej výšky realizovanej transakcie bez DPH, čo predstavuje sumu 61 200 eur. Súd preto žalovaného zaviazal na zaplatenie istiny 61 200 eur. Vo zvyšnej časti žalovanej istiny žalobu zamietol.
32. Žalobca spolu s istinou požadoval aj úroky z omeškania vo výške 14% ročne od 16.06.2018, teda odo dňa nasledujúceho po splatnosti faktúry, do zaplatenia. V konkludentne uzavretej zmluve o sprostredkovaní nedošlo k osobitnej dohode o splatnosti záväzku ani o výške úrokov z omeškania. Na určenie začiatku omeškania žalovaného s úhradou záväzku je preto nutné aplikovať § 563 Občianskeho zákonníka. Žalovaný bol teda povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie žalobca požiadal. (Súd podotýka, že ustanovenie §-u 340 ods. 2 Obchodného zákonníka účinnosťou zákona č. 9/2013 Z. z., ktorým bol novelizovaný Obchodný zákonník, nemožno napriek obchodnoprávnej povahe tohto záväzkového vzťahu aplikovať, nakoľko jeho aplikácia sa uvedenou novelou zúžila na plnenie spočívajúce v nepeňažnom plnení). Žalobca netvrdil ani nepreukázal kedy bola faktúra žalovanému doručovaná. Preto za výzvu na splnenie záväzku možno považovať podľa spisu až výzvu právneho zástupcu žalobcu zo dňa 09.07.2018, ktorá sa vrátila ako neprevzatá v odbernej lehote. Z priloženej doručenky vyplýva, že zásielka bola uložená na pošte dňa 28.07.2018, kedy sa teda dostala do sféry dispozície žalovaného. Lehota na plnenie podľa výzvy bola 7 dní od jej doručenia, teda do 04.08.2018. Nakoľko tento deň pripadol na sobotu, posledným dňom na zaplatenie bolo v súlade s § 122 ods. 3 Občianskeho zákonníka 06.08.2018. Dňom 07.08.2018 sa teda žalovaný dostal do omeškania s úhradou svojho záväzku. Súd preto žalovaného zaviazal na zaplatenie úrokov z omeškania od 07.08.2018, a to
vo výške 9% ročne, ktorá zodpovedá ustanoveniu §-u 369 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka v spojení s Nariadením vlády SR č. 21/2013 Z. z.. Vo zvyšnej časti úrokov z omeškania súd žalobu zamietol.
33. V súlade s § 369c ods. 1 Obchodného zákonníka v spojení s Nariadením vlády SR č. 21/2013 Z. z. zaviazal súd žalovaného na zaplatenie paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40 eur.
34. O nároku na náhradu trov konania o podanej žalobe (§ 262 ods. 1 CSP) rozhodol súd podľa § 255 ods. 1, 2 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. S poukazom na uvedené vypočítal súd pomer úspechu a neúspechu žalobcu v konaní. Žalobca sa žalobou domáhal zaplatenia sumy 76 944,28 eur (64 800 eur istina + 12 104,28 eur úrok z omeškania 14% ročne od 16.06.2018 vyčíslený ku dňu rozhodnutia súdu vo veci, teda k 15.10.2019 + paušálna náhrada nákladov 40 eur). Žalovaná pohľadávka bola žalobcovi priznaná ako skutkovo a právne dôvodná v rozsahu istiny, časti úroku z omeškania, taktiež vyčísleného ku dňu rozhodnutia súdu vo veci, teda k 15.10.2019 a paušálnej náhrady nákladov, celkom vo výške 67 804,32 eur (61 200 eur + 6 564,32 eur + 40 eur). Súd tak dospel k percentuálnemu vyjadreniu úspechu žalobcu v konaní, ktorý je 88,12%, k percentuálnemu vyjadreniu neúspechu žalobcu v konaní, ktorý je 11,88 % (100 % mínus 88,12 %) a nakoniec k percentuálnemu vyjadreniu čistého úspechu žalobcu v konaní, ktorý je 76,24 % (88,12 % mínus 11,88 %). V rozsahu čistého úspechu žalobcu v konaní bol žalobcovi priznaný nárok na náhradu trov konania o podanej žalobe, o výške ktorých rozhodne súd samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.
35. Vo vzťahu k rozhodnutiu o nároku na náhradu trov konania považuje súd za potrebné uviesť, že v ňom nezohľadňoval skutočnosť, že žalobca objektívne nemohol žalovať istinu v správnej výške z dôvodu, že žalovaný mu odmietol výšku kúpnej ceny oznámiť. Žalobcovi bola totiž najneskôr od doručenia podania žalovaného zo dňa 18.12.2018 výška kúpnej ceny známa a mohol na ňu reagovať dispozitívnym úkonom
- čiastočným späťvzatím žaloby. V takom prípade by súd procesné zavinenie na zastavení konania v tejto časti pričítal žalovanému. Nakoľko tak žalobca neučinil, postupoval súd pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania podľa pomeru úspechu vo veci.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde v Žiline.
Odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 Civilného sporového poriadku). V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (363 Civilného sporového poriadku).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).