Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_38Cb-193-2017.pdf
PDF · 158.4 KB
Case nature
Area
Subarea
38Cb/193/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina v konaní pred samosudkyňou JUDr. Lenkou Müllerovou, PhD., v právnej veci žalobcu: JAF HOLZ Slovakia, s.r.o., so sídlom Hospodárska 448, Špačince 919 51, IČO: 35 718 986, právne zastúpený: Advokátska kancelária Mestická, Slovíková, s.r.o., so sídlom Hviezdoslavova 6, Žilina 010 01, IČO: 36 421 910, proti žalovanému: 2/ KOMUNÁLNA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefánikova 17, Bratislava 811 05, IČO: 31 595 545, právne zastúpený: Advokátska kancelária Advokátska kancelária Miroslav Maďar, s.r.o., so sídlom Horná 26, Banská Bystrica 974 01, IČO: 36 868 299, o zaplatenie 1.500,- eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žalovaný 2/ j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 1.500,- eur do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku s tým, že žalovaný 2/ je povinný v rozsahu týmto rozsudkom uloženej povinnosti splniť svoj záväzok voči žalobcovi spoločne a nerozdielne so žalovaným 1/, ktorému táto povinnosť bola uložená platobným rozkazom Okresného súdu Banská Bystrica, sp. zn. 16Up/146/2017 zo dňa 09.08.2017 tak, že plnením jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu poskytnutého plnenia povinnosť druhého žalovaného.
V ostatnej časti žalobu z a m i e t a .
Žalobca m á voči žalovanému 2/ n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 66 %, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku, ktoré trovy je žalovaný 2/ povinný zaplatiť za štádium konania do vydania platobného rozkazu Okresného súdu Banská Bystrica, sp. zn. 16Up/146/2017 zo dňa 09.08.2017 spoločne a nerozdielne v rozsahu týmto rozsudkom žalobcovi priznaného nároku spolu s žalovaným 1/, ktorému táto povinnosť bola uložená platobným rozkazom Okresného súde Banská Bystrica, sp. zn. 16Up/146/2017 zo dňa 09.08.2017 a to tak, že plnením jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu poskytnutého plnenia povinnosť druhého žalovaného.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa podanou žalobou domáha voči žalovanému 2/ zaplatenia sumy 1.500,- eur s úrokom z omeškania vo výške 8% ročne zo sumy 1.500,- eur od 26.06.2017 do zaplatenia, paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- eur a náhrady trov konania, a to spoločne a nerozdielne so žalovaným 1/, ktorým je spoločnosť Transport MK s.r.o., so sídlom Párnica 57, IČO: 31 595 545, ktorému táto povinnosť bola uložená platobným rozkazom Okresného súdu Banská Bystrica v upomínacom konaní zo dňa 09.08.2017, ktorý vo vzťahu k žalovanému 1/ nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 02.03.2018.
2. Žalobca uplatnený nárok skutkovo odôvodnil tým, že dňa 22.12.2016 bola nákladným motorovým vozidlom EČV: G., ktoré patrí spoločnosti Transport MK s.r.o., IČO: 48137316 (v žalobe označenému
ako žalovaný 1/) spôsobená žalobcovi škoda na filiálke spoločnosti JAF HOLZ Slovakia, s.r.o. na F., a to na posuvnej elektrickej bráne pri vstupe do areálu spoločnosti. Celková spôsobená škoda predstavuje náklady na vyhotovenie novej brány vo výške 3.750,- eur. Z tejto škody žalovaný 2/ ako poisťovateľ čiastočne poskytol plnenie žalobcovi vo výške 2.250,- eur z titulu zákonného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Nakoľko v časti 1.500,- eur poisťovňa vzniknutú škodu neuhradila, žiadal žalobca žalovaného 2/ v zmysle ust. § 427 a nasl. Občianskeho zákonníka uhradiť sumu 1.500,- eur na účet žalobcu, a to do 5 dní od doručenia výzvy žalovanému. Žalovaný 2/ svoju platobnú povinnosť nesplnil, pričom výzvu na zaplatenie prevzal dňa 20.06.2017. Odo dňa 26.06.2017 je žalovaný 2/ v omeškaní s plnením peňažnej povinnosti, vo väzbe na ktorú lehotu žalobca uplatňuje úrok z omeškania v sadzbe 8% ročne z dlžnej sumy až do zaplatenia. Žalobca svoj nárok opiera o obsah zákonného ust. § 429 Občianskeho zákonníka a § 4 ods. 2 písm. b) zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla.
3. Spolu s istinou a úrokmi z omeškania žalobca uplatňuje voči žalovanému 2/ paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- eur podľa § 369c ods. 1 Obchodného zákonníka s použitím § 2 Nariadenia vlády č. 21/2013 Z. z. a náhradu trov konaní.
4. Žalobca ako dôkaz označil výzvu na úhradu škody zo dňa 07.06.2017 spolu s doručenkou zo dňa 20.06.2017, oznámenie o poistnom plnení zo dňa 26.05.2017, faktúru č. 1760011 na sumu 3.750,- eur, zápis z obhliadky škodovej udalosti zo dňa 10.01.2017 a zo dňa 11.01.2017.
5. Žalovaný 2/ v rámci procesnej obrany a podaného odporu proti platobnému rozkazu vydanému v predmetnej právnej veci uviedol, že po prešetrení oprávnenosti žalobcom uplatneného nároku žalovaný 2/ uznal ako oprávnenú pohľadávku sumu 2.250,- eur, v rozsahu ktorej poskytol žalovaný 2/ žalobcovi poistné plnenie, o čom žalobcu informoval listom označeným ako „Oznámenie o poistnom plnení“ zo dňa 25.05.2017. Žalovaný 2/ oznámil žalobcovi ukončenie šetrenia poistnej udalosti dňa 25.05.2017 a zároveň predložil žalobcovi výpočet poistného plnenia podľa doloženej faktúry č. 1760011. Na základe uvedeného žalovaný 2/ poskytol žalobcovi z uplatneného nároku primerané poistné plnenie znížené o hodnotu použiteľných zvyškov poškodenej vstupnej brány vo finančnom vyjadrení v sume 2.250,- eur. Žalobca v reakcii na vyjadrenie žalovaného 2/ vyzval žalovaného 2/ na úhradu sumy vo výške 1.500,- eur titulom náhrady škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla do 5 dní od doručenia výzvy. Žalovaný 2/ listom zo dňa 18.07.2017 oznámil žalobcovi dôvody, pre ktoré žalovaný pristúpil k zníženiu poistného plnenia. Tieto vymedzil tak, že žalobca nepreukázal žiadne ohnutie ani zlomenie rámu brány v mieste nárazu a rovnako z dôvodu vzniku pochybností o existencii príčinnej súvislosti medzi škodovou udalosťou a prejavujúcim sa poškodením brány. Žalovaný 2/ uviedol, že pri obhliadke poškodenej veci nebolo preukázané poškodenie vodiacich hrebeňov na posun brány a ani ohnutie hriadeľa pohonu brány a nebolo ani preukázané, že uvedené poškodenia spôsobil poistenec žalovaného. Uviedol, že z faktúry predloženej žalobcom za novú posuvnú vstupnú bránu, nie je možné posúdiť rozsah fakturovanej sumy. Žalovaný 2/ vyhodnotil rozsah poškodenia veci približne v jednej osmine, a keďže zastáva názor, že poškodenú vec nie je potrebné meniť ako celok, vyhodnotil odrátanie použiteľných zvyškov vo výške 40% z ceny uplatnenej faktúry za primerané. Pre objasnenie ďalších otázok k záverom šetrenia poistnej udalosti žalovaný navrhol predvolať ako svedka likvidátora poistnej udalosti A.. H.K. F.. Vo väzbe na obsah zákonného ust. § 4 ods. 2 písm. b) zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov žalovaný 2/ uviedol, že pri posudzovaní oprávnenosti uplatneného nároku žalobcom žalovaný prihliadal na priamu súvislosť medzi škodou na poškodenej vstupnej bráne a vynaloženými nákladmi, ktoré boli potrebné vynaložiť na opravu poškodenej brány a jej následné uvedenie do pôvodného stavu pred škodovou udalosťou, t. j. primeranosť opravy s prihliadnutím na typovú značku, rozsah a špecifikáciu poškodenej vstupnej brány, ako aj trhovú cenu použiteľných zvyškov.
6. V nadväznosti na označenú judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a v nej zadefinovaný pojem "skutočnej škody" má žalovaný 2/ za to, že v danom prípade žalovaný postupoval v súlade s ust. § 15 ods. 1 zákona o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla (ďalej len „Zákon o PZP“) s poukazom na ust. § 799 Občianskeho zákonníka. V nadväznosti na obsah zákonného ust. § 11 ods. 6 Zákona o PZP uviedol, že žalovaný 2/ ako poisťovateľ bez zbytočného odkladu začal s prešetrovaním potrebným na zistenie rozsahu povinností poskytnúť poistné plnenie, do troch mesiacov odo dňa uplatnenia nároku na náhradu škody skončil prešetrovanie
potrebné na zistenie rozsahu povinností poskytnúť poistné plnenie a oznámil žalobcovi výšku priznaného poistného plnenia, v akom považoval rozsah povinností poskytnúť poistné plnenie a nárok na náhradu škody za preukázaný. Žalovaný 2/ súčasne poskytol žalobcovi písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré žalovaný znížil poistné plnenie a poskytol žalobcovi písomné vysvetlenie k uplatneným nárokom na náhradu škody, v ktorých nebol preukázaný rozsah povinností žalovaného poskytnúť poistné plnenie a výšku poistného plnenia. Ďalej v nadväznosti na citované zákonné ust. § 11 ods. 7, ods. 8 Zákona o PZP a ust. § 797 ods. 3 Občianskeho zákonníka má žalovaný za to, že ako poisťovateľ splnil všetky povinnosti, ktoré mu vyplývajú z ust. § 11 ods. 6 Zákona o PZP a poskytol žalobcovi poistné plnenie z titulu uplatneného a preukázaného nároku v súlade s ust. § 11 ods. 7 Zákona o PZP, a preto žiadna povinnosť zaplatiť žalobcovi úroky z omeškania podľa § 11 ods. 6 Zákona o PZP, ktoré si tiež žalobca v žalobe uplatnil, žalovanému nevznikla. Žalovaný 2/ je názoru, že by sa mohol dostať do omeškania s poskytnutím poistného plnenia najskôr až vtedy, keď nevyplatí plnenie v lehote určenej súdom po tom, ako konajúci súd po vykonanom dokazovaní rozhodne o preukázanej určitej výške nároku a priznanej žalobcovi v právoplatnom rozsudku, k čomu doposiaľ nedošlo. Žalovaný 2/ v tejto súvislosti poukázal na rozsudok Krajského súdu v Bratislave, sp. zn. 8Co/151/2016 zo dňa 14.06.2016, s ktorého odôvodnením sa žalovaný v celom rozsahu stotožňuje, a ktorým súd rozhodol o nepriznaní úrokov z omeškania žalobcovi.
7. Žalovaný 2/ ako dôkaz v podanom odpore označil a k vyjadreniu pripojil odpoveď na výzvu k náhrade škody zo dňa 18.07.2017.
8. Žalobca vo vyjadrení k podanému odporu označil tvrdenia žalovaného 2/ za nepravdivé. Uviedol, že škoda na majetku žalobcu nastala konaním žalovaného v rade 1/ a to tak, že nákladné motorové vozidlo pri vstupe do areálu žalobcu nabúralo do posuvnej brány, ktorá sa tak stala úplne nepoužiteľnou a došlo k jej zlomeniu. O tejto skutočnosti bola vykonaná žalovaným 2/ obhliadka škodovej udalosti dňa 10.01.2017 a doobhliadka dňa 11.01.2017 pracovníkom žalovaného 2/ Ľ. V., ktorého žalobca navrhol vo veci vypočuť ako svedka. V zápise o doobhliadke poškodenej brány zo dňa 11.01.2017 žalovaný 2/ konštatuje zlomenie brány v spodnom vodiacom ráme. Na základe objednávky žalobcu na opravu poškodenej brány vypracovala spoločnosť PORT CZ s.r.o., Opočno, stanovisko, z ktorého je zrejmé, že poškodenú bránu nie je možné opraviť a uviesť do prevádzkyschopného pôvodného stavu, na základe čoho bola následne doobjednaná a dodaná nová brána. O poškodenej bráne bola zhotovená fotodokumentácia, pričom žalobca tiež disponuje videozáznamom z celej udalosti, nakoľko sa jedná o vstupnú bránu do objektu žalobcu, a táto je sústavne monitorovaná priemyselnou kamerou.
9. Žalobca vo vyjadrení k podanému odporu žalovaného 2/ označil ako dôkaz výsluch Ľ. V., likvidátora žalovaného 2/, ktorý vykonal obhliadku a doobhliadku poškodenej veci dňa 10.01.2017 a dňa 11.01.2017, zápisy z vykonaných obhliadok poškodenej veci a fotodokumentáciu poškodenej brány a motorového vozidla, posudok pre technický stav poškodenej brány zo dňa 11.01.2017 a súčasne navrhol ako svedkov vypočuť osoby, ktoré boli priamo účastné pri nehode, a to vodiča motorového vozidla, ktorým bola škoda spôsobená - H. F. a zamestnanca strážnej služby, ktorý v čase škodovej udalosti vykonával činnosť ochrany objektu - R. L., zamestnanca SBS projekt, s.r.o.
10. Žalovaný 2/ popiera tvrdenia žalobcu, že výlučne v dôsledku konania žalovaného 1/ došlo k takému škodovému následku jeho konania, ktorý mal spôsobiť nepoužiteľnosť posuvnej brány. Žalovaný 2/ namieta, že žalobca žiadnym spôsobom žalovanému 2/ nepreukázal, že by výlučne konaním žalovaného 1/ došlo ku poškodeniu posuvnej brány, v dôsledku ktorého sa táto stala nepoužiteľnou, resp. že by došlo k jej zlomeniu v spodnom vodiacom ráme. Žalovaný 2/ považuje nárok uplatnený žalobcom za nepreukázaný. Konštatuje, že zo zápisov o obhliadke a doobhliadke škodovej udalosti podpísaných zástupcom žalobcu a žalovaného 2/, ktoré predložil žalobca ako prílohu k vyjadreniu k odporu, nevyplýva, že by na bráne bolo zistené iné poškodenie ako poškodenie troch kusov jaklových profilov vo výške 1,5 metra, stopy poškodenia nosného rámu neboli zistené, s konštatovaním, že brána sa dala zasúvať ručne, pričom pri doobhliadke bol fotograficky zdokumentovaný zlom brány. Žalovaný 2/ rozporoval, že nie všetky poškodenia, ktoré vyplývajú z predloženej fotodokumentácie žalobcu, boli dôsledkom škodovej udalosti zo dňa 22.12.2016 a súčasne namietol absenciu dátumu vyhotovenia tejto fotodokumentácie.
11. Žalovaný 2/ sa pripojil k dôkaznému návrhu žalobcu výsluchom svedkov V., F. a L., a to za účelom preukázania spornej skutočnosti, a to príčiny vzniku škody a jej rozsahu na majetku žalobcu pri
škodovej udalosti. Žalovaný 2/ súčasne oznámil súdu, že na výsluchu svedkyne H. F., ktorý dôkazný návrh žalovaný učinil v podanom odpore proti platobnému rozkazu, žalovaný netrvá. Žalovaný 2/ činí spornými závery vyplývajúce zo stanoviska obchodnej spoločnosti Port CZ s.r.o. k neúčelnosti opravy poškodenej veci a takýto záver žalovaný označuje za nepreukázaný. Namietol, že v priebehu likvidácie poistnej udalosti napriek žiadosti o predloženie kalkulácie k oprave poškodenej veci, žalobca na výzvu žalovaného nereagoval a jednotlivé nákladové položky k oprave poškodenej brány nedokladoval. Súčasne namietol, že žalobca nepreukázal dodanie brány dodacím listom ani odovzdacím protokolom a zaplatenie vyúčtovanej ceny za dodávku posuvnej brány faktúrou č. 1760011 zo dňa 14.03.2017. Rovnako namietal, že žalobca nepreukázal akým spôsobom naložil s poškodenou bránou.
12. Žalovaný 2/ označil ako dôkazy výzvu na doloženie dokladov k škodovej udalosti z poistnej zmluvy zo dňa 09.03.2017, e-mailovú komunikáciu zo dňa 18.04.2017, listinu označenú ako „Vec: Posudok pre technický stav poškodenej brány“ zo dňa 11.01.2017, e-mailovú komunikáciu zo dňa 17.04.2017 a zo dňa 15.05.2017, videozáznam o priebehu škodovej udalosti, ktorým má disponovať žalobca a fotodokumentáciu poškodenej brány z obhliadky a doobhliadky vyhotovenej žalovaným 2/. Označené listinné dôkazné prostriedky žalovaný učinil prílohou svojho vyjadrenia.
13. Na prejednanie veci súd nariadil pojednávanie. Žalobca sa v celom rozsahu pridržiaval podanej žaloby, pričom svoj nárok voči žalovanému 2/ uplatnil ako doplatok náhrady škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla žalovaného 1/. Žalobca súčasne predložil súdu fotodokumentáciu z predmetnej poistnej udalosti, na ktorej je zadokumentovaný stav poškodenej brány. V ostatnej časti zotrvával na dôvodoch podanej žaloby s dôrazom na skutočnosť, že uvedenie poškodenej veci do pôvodného stavu opravou nebolo účelné a hospodárne, a to s poukazom na stanovisko výrobcu brány zo dňa 11.01.2017, v ktorom výrobca poukázal na povrchovú úpravu brány formou žiarového zinkovania konštrukcie, čo limitovalo vykonanie opravy a účelnosť opravy veci, keď náklady na vykonanie opravy by prevyšovali hodnotu nového výrobku.
14. Právny zástupca žalovaného sa v celom rozsahu pridržiaval svojich písomných vyjadrení, navrhol žalobu zamietnuť a priznať žalovanému náhradu trov konania v celom rozsahu.
15. Medzi stranami je nesporné, že dňa 22.12.2016 došlo ku škodovej udalosti, pri ktorej bola spôsobená žalobcovi škoda motorovým vozidlom, ktorého prevádzkovateľom je spoločnosť Transport MK s.r.o. (v žalobe označená ako žalovaný 1/), ktorá v čase vzniku škodovej udalosti mala uzatvorené zákonné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla u žalovaného 2/ ako poisťovateľa. Rovnako je medzi stranami nesporné, že v rámci likvidácie poistnej udalosti žalovaný 2/ poskytol žalobcovi plnenie v celkovej výške 2.250,- eur z celkovej žalobcom uplatnenej sumy 3.750,- eur, pričom podľa výpočtu výšky plnenia predloženého žalovaným 2/ žalobcovi poisťovňa listom zo dňa 30.05.2017 krátila poistné plnenie o hodnotu použiteľných zvyškov 40%, počítané zo sumy 3.750,- eur, t. j. o sumu 1.500,- eur.
16. Podľa § 4 ods. 1, 2 Zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla /ďalej už len Zákon o PZP/: Poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na každého, kto zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného v poistnej zmluve. Poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené preukázané nároky na náhradu a) škody na zdraví a nákladov pri usmrtení, b) škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci, c) účelne vynaložených nákladov spojených s právnym zastúpením pri uplatňovaní nárokov podľa písmen a), b) a d), ak poisťovateľ nesplnil povinnosti uvedené v § 11 ods. 6 písm. a) alebo písm. b) alebo poisťovateľ neoprávnene odmietol poskytnúť poistné plnenie, alebo neoprávnene krátil poskytnuté poistné plnenie, d) ušlého zisku.
17. Podľa § 15 ods. 1 Zákona o PZP: Náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať.
18. Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka: Uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).
19. Podľa § 4 Zákona o PZP: (1) Poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na každého, kto zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného v poistnej zmluve. (2) Poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené preukázané nároky na náhradu a) škody na zdraví a nákladov pri usmrtení, b) škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci, c) účelne vynaložených nákladov spojených s právnym zastúpením pri uplatňovaní nárokov podľa písmen a), b) a d), ak poisťovateľ nesplnil povinnosti uvedené v § 11 ods. 6 písm. a) alebo písm. b) alebo poisťovateľ neoprávnene odmietol poskytnúť poistné plnenie, alebo neoprávnene krátil poskytnuté poistné plnenie, d) ušlého zisku. (3) Poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil príslušným subjektom 6b) uplatnené, preukázané a vyplatené náklady zdravotnej starostlivosti, nemocenské dávky, dávky nemocenského zabezpečenia, úrazové dávky, dávky úrazového zabezpečenia, dôchodkové dávky, dávky výsluhového zabezpečenia a dôchodky starobného dôchodkového sporenia, ak poistený je povinný ich nahradiť týmto subjektom.
20. Podľa § 11 Zákona o PZP: (1) Poisťovateľ je povinný po uzavretí poistnej zmluvy vydať poistníkovi bez zbytočného odkladu zelenú kartu. (2) Poisťovateľ je povinný po uzavretí poistnej zmluvy vydať poistníkovi bez zbytočného odkladu na účel zabezpečenia náhrady vzniknutej škody tlačivo na vypísanie údajov o dopravnej nehode alebo škodovej udalosti, ich účastníkoch, zúčastnených vozidlách a ich poškodení, poistení zodpovednosti a zavinení; poisťovateľ je povinný vydať poistníkovi tlačivo aj na požiadanie. (3) Poisťovateľ je povinný bez zbytočného odkladu písomne oznamovať kancelárii údaje o vzniku, zmene a zániku poistenia zodpovednosti a o poistných zmluvách, ktoré uzavrel vrátane údajov podľa § 25 ods. 2 písm. a) a b). Poistník je povinný poskytovať poisťovateľovi údaje podľa § 25 ods. 2 písm. a) a b) a ich zmeny. Poisťovateľ je povinný overiť si údaje o motorovom vozidle evidované kanceláriou. (4) Poisťovateľ je povinný do 15 dní po zániku poistenia zodpovednosti vydať poistníkovi doklad o škodovom priebehu poistenia zodpovednosti. Ak poistník nesplnil povinnosť podľa § 9 ods. 5, nie je poisťovateľ povinný do splnenia tejto povinnosti vrátiť poistné podľa odseku 11. (5) Poisťovateľ bez zbytočného odkladu ustanoví poistenému na základe jeho písomnej žiadosti právneho zástupcu 15) v konaní o náhradu škody pred súdom, na ktorú sa vzťahuje poistenie zodpovednosti. (6) Poisťovateľ je povinný bez zbytočného odkladu začať prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a do troch mesiacov odo dňa oznámenia poškodeného o škodovej udalosti a) skončiť prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a oznámiť poškodenému výšku poistného plnenia, ak bol rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a nárok na náhradu škody preukázaný, b) poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odmietol poskytnúť alebo pre ktoré znížil poistné plnenie alebo poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie k tým uplatneným nárokom na náhradu škody, v ktorých nebol v ustanovenej lehote preukázaný rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a výška poistného plnenia; písomné vysvetlenie sa považuje za doručené dňom, keď ho poškodený prevzal, odmietol prevziať, alebo dňom, keď ho pošta vrátila ako nedoručené. (7) Poisťovateľ je povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie alebo po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak z tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie poistného plnenia. (8) Ak poisťovateľ nesplní povinnosť podľa odseku 6, je povinný zaplatiť poškodenému úroky z omeškania podľa osobitného predpisu. 15a) (9) Odseky 6 až 8 sa použijú rovnako aj vtedy, ak nárok na náhradu škody uplatnil poškodený proti likvidačnému zástupcovi (§ 15a). (10) Ak nie je ohrozené trestné konanie podľa osobitného predpisu 15b) alebo prejednávanie priestupku, oznamuje orgán činný v trestnom konaní alebo orgán prejednávajúci priestupok poisťovateľovi alebo kancelárii na požiadanie údaje o dopravnej nehode v rozsahu podľa osobitného predpisu, 15c) alebo mu umožní nahliadať do spisu a vyhotovovať z neho výpisy vo veci týkajúcej sa škodovej udalosti.
(11) Ak zanikne poistenie zodpovednosti pred koncom poistného obdobia, za ktoré bolo alebo malo byť zaplatené poistné, má poisťovateľ nárok na pomernú časť poistného ku dňu, keď poistenie zodpovednosti zaniklo. Zostávajúcu časť poistného je poisťovateľ povinný poistníkovi vrátiť, ak suma presiahne 50 Sk. (12) Ak zanikne poistenie zodpovednosti pred koncom poistného obdobia, za ktoré bolo alebo malo byť zaplatené poistné, a v tomto poistnom období dôjde ku škodovej udalosti, z ktorej vznikla povinnosť poisťovateľa nahradiť škodu, má poisťovateľ právo na poistné až do konca tohto poistného obdobia. (13) Poisťovateľ je povinný poistníkovi písomne oznámiť najneskôr desať týždňov pred uplynutím poistného obdobia a) výšku poistného podľa § 8 na nasledujúce poistné obdobie, b) dátum skončenia poistného obdobia, c) termín, do ktorého je možné podať výpoveď príslušnej poistnej zmluvy podľa osobitného predpisu.
21. Primárne súd poznamenáva, že žalobca si uplatnil svoj nárok z titulu náhrady škody tak voči prevádzkovateľovi motorového vozidla, ktorým bola žalobcovi spôsobená škoda podľa ust. § 427 an. Občianskeho zákonníka, t.j. voči žalovanému 1/, vo vzťahu ku ktorému súd rozhodol právoplatným a vykonateľným platobným rozkazom Okresného súdu Banská Bystrica, sp. zn. 16Up/146/2017 zo dňa 09.08.2017, ako aj z titulu regresného nároku voči žalovanému 2/ ako poisťovateľovi podľa § 4 ods. 2 z. č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, ktorý predstavuje originárny nárok na plnenie založený osobitným právnym predpisom. Žalobca je v zmysle rozhodovacej praxe súdov oprávnený uplatniť svoj nárok tak voči škodcovi, ako aj priamo proti poisťovateľovi, prípadne voči obom subjektom súčasne, ktorých zodpovednosť je však založená na rozdielnych právnych tituloch. Škodca a poisťovňa (t. j. žalovaný 1/ a žalovaný 2/) zodpovedajú poškodenému za vzniknutú škodu na základe rôznych právnych titulov, čím je založený prípad nepravej solidarity. Je teda nerozhodné, či nárok poškodeného na náhradu škody uspokojí poisťovňa za škodcu alebo priamo poistený škodca, avšak zodpovednostný vzťah z titulu náhrady škody medzi poškodeným a poisteným škodcom zanikne až po uspokojení nároku poškodeného. Pasívnu solidaritu žalovaných súd premietol do rozhodovania vo veci samej a tiež v časti rozhodovania o nároku na náhradu trov konania, a to za úsek konania do vydania platobného rozkazu, ktorý vo vzťahu k žalovanému 1/ nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť, a tak v ďalšom štádiu konania na strane žalovaného vystupoval už len žalovaný 2/ (t. j. poisťovňa), ktorý napadol platobný rozkaz vydaný v predmetnej právnej veci vecne odôvodneným odporom. So zreteľom na uvedené dôvody a najmä na skutočnosť, aby žalobca ako poškodený nemohol byť uspokojený dvakrát tým istým plnením, hoci jedného na základe škody a druhého zo zákonného poistenia , súd v záujme určitosti rozsudočného výroku vyjadril spôsob splnenia rozsudkom uloženej povinnosti tak, že plnením jedného zo žalovaných zaniká do výšky plnenia povinnosť druhého žalovaného.
22. Základnou medzi stranami spornou skutočnosťou je rozsah vzniknutej škody žalobcovi ako dôsledok škodovej udalosti, ktorá nastala dňa 22.12.2016 a rovnako účelnosť vynaložených nákladov na uvedenie veci do predošlého stavu, keď žalovaný 2/ spochybnil dôvodnosť postupu žalobcu, ktorý vo väzbe na posudok spoločnosti PORT CZ s.r.o. k technickému stavu poškodenej brány zo dňa 11.01.2017 zvolil obstaranie novej veci pred vykonávaním opravy poškodenej brány. Žalovaný spochybnil prevzatie (dodávku) novej brány a úhradu kúpnej ceny za obstaranie novej veci. Súčasne namietol dôvodnosť uplatneného nároku na úroky z omeškania a paušálnu náhradu účelne vynaložených nákladov spojených s uplatnením pohľadávky.
23. Na námietku nepreukázanej úhrady kúpnej ceny za obstaranie novej brány na podklade faktúry číslo 1760011 žalobca v súlade s dôkazným návrhom tak, ako bol tento označený v texte žaloby, predložil súdu kópiu výpisu z účtu žalobcu zo dňa 23.03.2017, z obsahu ktorého vyplýva vykonanie úhrady v sume 3.750,- eur na účet spoločnosti PORT CZ s.r.o. (č. l. 205 spisu).
24. Napriek tomu, že žalovaný 2/ (ďalej už v texte označený ako "žalovaný") navrhol v rámci sudcovskej dôkaznej koncentrácie na žalobcom dodatočne predložený výpis z účtu neprihliadať, súd v záujme zabezpečenia spravodlivej a účinnej ochrany procesných práv účastníkov v súlade s ust. čl. 2 ods. 1 CSP a pri uplatňovaní materiálneho korektívu pri vedení konania na námietku žalovaného neprihliadal. Z obsahu spisového materiálu nepochybne vyplýva, že predmetný dôkaz žalobca označil v textu podanej žalobe a na pojednávaní konanom dňa 20.09.2019 objasnil možné dôvody, pre ktoré sa predmetný dôkaz v spise nenachádza. Vykonanie tohto dôkazu nebolo dôvodom pre odročenie pojednávania, a preto súd v záujme zachovania práva na dôsledné uplatňovanie prostriedkov procesného útoku a
procesnej obrany na žalobcom predložený dôkaz prihliadol. Opodstatnenosť takéhoto postupu súdu je daná aj skutočnosťou, že na základe oznámenia o poistnom plnení sám žalovaný zohľadnil náklady žalobcu na uvedenie veci do predošlého stavu, a teda sumu nákladov, ktoré žalobcovi v súvislosti so škodovou udalosťou v sume 3.750,- eur vznikli, objektívne pri likvidácii poistnej udalosti zohľadnil.
25. Podľa Čl. 2 ods. 1 , 2 základných princípov Civilného sporového poriadku, ochrana ohrozených alebo porušených práv a právom chránených záujmov musí byť spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty. Právna istota je stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít; ak k takej ustálenej rozhodovacej praxe niet, aj stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo.
26. Na zistenie rozsahu poškodenia vstupnej brány do areálu žalobcu súd vykonal dokazovanie obsahom zápisov z obhliadky škodovej udalosti zo dňa 10.01.2017 a zo dňa 11.01.2017, v rámci ktorých zamestnanec žalovaného zaznamenal súpis škôd na poškodených veciach a súčasne v postavení svedka ako bývalý zamestnanec žalovaného sa vyjadril k okolnostiam škodovej udalosti. Svedok A.. Ľ. V. potvrdil, že bol účastný pri likvidácii predmetnej poistnej udalosti, v rámci ktorej bolo žalobcovi krátené poistné plnenie v rozsahu 40%. Svedok uviedol, že pri likvidácii poistnej udalosti poisťovňa zohľadnila amortizáciu brány, neprehľadnosť faktúry, ktorou bola vyúčtovaná cena novej brány bez špecifikácie jednotlivých prác a ich ocenenia a ďalej účelnosť obstarania novej veci, ktoré skutočnosti žalovaný premietol do rozsahu poskytnutého poistného plnenia vo výške 60% z celkovej žalobcom uplatnenej sumy. V zápise z obhliadky škodovej udalosti svedok popísal rozsah poškodenia tak, že brána je nefunkčná, nedá sa zatvárať. Svedok uviedol, že podľa mu poskytnutých údajov po škodovej udalosti ostal elektromotor ovládania brány nefunkčný, pričom zatváranie brány bolo možné uskutočniť len mechaniky - ručne. V zápise z obhliadky škodovej udalosti zo dňa 11.01.2017 je uvedený záznam, že brána je zlomená na spodnom vodiacom ráme. Z výpovede svedka vyplynulo, že likvidácia poistnej udalosti vo vzťahu k uplatnenému nároku žalobcu bola určená odhadom likvidátorov poistnej udalosti s prihliadnutím na zistený rozsah poškodenia brány, jej vek a obsah podkladov predložených žalobcom ako poškodeným.
27. Svedok H. F. ako vodič a prevádzkovateľ motorového vozidla, ktorým bola žalobcovi spôsobená škoda, popísal okolnosti vzniku škody ako aj skutočnosť, že v dôsledku škodovej udalosti bránu nebolo možné ovládať diaľkovým otváraním, a to z dôvodu jej uvoľnenia z vodiacich koľajníc. K fotodokumentácii predloženej žalobcom svedok potvrdil, že predmetná fotodokumentácia bola vyhotovená zamestnancami žalobcu v čase dopravnej nehody.
28. Zamestnanec bezpečnostnej služby, ktorá vykonávala svoju činnosť v areáli žalobcu, svedok R. L. vo svojej svedeckej výpovedi podrobne popísal priebeh škodovej udalosti, ku ktorej došlo dňa 22.12.2016. Svedok uviedol, že po náraze motorového vozidla do brány pri jej otváraní bola brána ohnutá asi o 15 stupňov, v dôsledku čoho sa s bránou dalo manipulovať len čiastočne a to mechanicky bez možnosti použitia elektrického ovládača. Rovnako zostal nefunkčný elektrický motor. Po tom, ako zamestnanec strážnej služby oznámil škodovú udalosť žalobcovi, došlo k vyprataniu priestoru od poškodených častí vozidla a v záujme uzatvorenia objektu bola brána mechanicky zatlačená a uzavretá. Svedok bližšie popísal rozsah poškodenia tak, že pri náraze do brány, došlo k jej ohnutiu tak v hornej ako aj dolnej časti rámu brány, pričom dolná časť rámu vykazovala prasklinu. K vyrovnávaniu brány došlo na mieste samom v deň škodovej udalosti za účasti ďalších zamestnancov firmy žalobcu z dôvodu, aby brána mohla plniť svoju funkciu a zabránila vstupu neoprávnených osôb. Svedok potvrdil, že k výmene poškodenej brány za novú došlo až začiatkom nasledujúceho roka po škodovej udalosti, keď škoda nastala v čase pred vianočnými sviatkami.
29. Z faktúry predloženej žalobcom na preukázanie výšky nároku z titulu náhrady škody č. 176001 vyplýva, že na základe objednávky zo dňa 12.01.2017 spoločnosť PORT CZ s.r.o. ako dodávateľ vyúčtovala žalobcovi dodávku posuvnej brány v celkovej kúpnej cene 3.750,- eur s dátumom splatnosti 14.04.2017. K úhrade fakturovanej ceny za dodávku brány preukázateľne došlo dňa 23.03.2017 (výpis z účtu žalobcu zo dňa 24.03.2017).
30. Podľa potvrdenia spoločnosti PORT CZ s.r.o. zo dňa 11.01.2017 predloženej v úplnom rozsahu žalovaným spolu s podaním zo dňa 29.11.2017 (č. l. 134) vyplýva, že pôvodná vchodová posuvná brána
na elektrický pohon bola vyrobená spoločnosťou PORT CZ s.r.o. a dodaná v roku 2011 podľa požiadavky zadávateľa JAF HOLZ Slovakia, s.r.o., t.j. žalobcu. Dodávateľ v potvrdení popisuje optimálnu povrchovú ochranu brány proti korózii navrhnutú dodávateľom technológiou žiarového zinkovania konštrukcie, v procese ktorého sa neoddeliteľne spája tekutý zinok v 450-stupňovom horúcom taviacom kúpeli s oceľou, v reakcii s ktorou vzniká ochrana pred prehrdzavením. Z obsahu potvrdenia ďalej vyplýva, že pri náraze do brány nákladným autom došlo k deformácií jej jednotlivých oceľových dielov až natoľko, že v spodnej časti brány sa rám rozlomil. Vodiace hrebene na posuv brány sa nárazom deformovali s dôsledkom ich znefunkčnenia a súčasne došlo k poškodeniu pohonu brány ohnutím hriadeľa na prenášanie točivého momentu z prevodovky na hrebeňový systém. Podľa stanoviska výrobcu brány výmena poškodených dielov je nákladovo vyššia ako nový pohon a nezaručuje bezchybný chod. Dodávateľ v stanovisku konštatuje, že v prípade opravy brány je potrebné bránu zdemontovať, previesť do dielne, kde sa následne odstránia poškodené časti obrúsením a ošetrením a nakoľko spodná časť rámu je zlomená, je potrebné vymeniť celý spodný diel rámu, to znamená odstrániť spodnú časť pílením a následne ostatné prvky ošetriť tak, aby mohli byť privarené. Pred žiarovým zinkovaním je potrebné, aby na častiach, kde zostal pôvodný povlak zinku, tento povlak bol odstránený chemicky a následne dať výrobok zinkovať. Dodávateľ označil tento proces za časovo a nákladovo náročný, prevyšujúci hodnotu nového výrobku. Záverom stanoviska je odporúčanie výrobcu zabezpečiť bezchybnú a spoľahlivú prevádzku výrobou a montážou novej brány, ktorá bude spĺňať všetky atribúty a požiadavky prevádzkovateľa.
31. Vo vzťahu k vykonaným dôkazom súd konštatuje, že správanie žalobcu ako poškodeného primárne viedlo k tomu, aby sa obnovil stav poškodenej veci, ktorý tu bol pred poistnou udalosťou, a to opravou poškodenej veci. Pokiaľ dodávateľ poškodenej brány vo svojom stanovisku poukázal na časovú a finančnú neúčelnosť vykonávanej opravy, bolo potrebné poskytnúť žalobcovi spravodlivú ochranu práv a oprávnených záujmov ako poškodeného na náhradu škody, na ktorú sa poistenie vzťahuje.
32. K procesnej obrane žalovaného súd poznamenáva, že poskytnutie poistného plnenia zásadne nemôže slúžiť ako prostriedok bezdôvodného obohatenia inej osoby na úkor žalovaného. Aby však bolo možné prijať záver o neprimeranosti uplatnenej náhrady škody s dôsledkom krátenia poistného plnenia v prejednávanej veci, musel by žalovaný uviesť taký sumár skutkových tvrdení a k týmto označiť dôkazy, ktoré by preukazovali zjavný nepomer medzi výškou žalobcom uplatneného nároku a nákladom nevyhnutným na vykonanie opravy, resp. uvedenie veci do predošlého stavu, t.j. pred škodovou udalosťou.
33. Súd hodnotil procesnú obranu žalovaného, podľa ktorej žalobca dostatočne nepreukázal uplatnené právo z hľadiska dôvodnosti rozsahu uplatneného nároku, pričom žalovaný poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 4M Cdo 23/2008 zo dňa 21.12.2009 a zdôrazňoval, že skutočnou škodou sa rozumie ujma spočívajúca v zmenšení majetkového stavu poškodeného a reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré bolo nutné vynaložiť, aby došlo k uvedeniu veci do predošlého stavu. Žalovaný má za to, že zodpovedá iba za skutočnú škodu, ktorá je nutná k oprave poškodenej vstupnej brány a jej uvedenia do pôvodného stavu, to znamená do stavu pred škodovou udalosťou. Má za to, že na základe v odpore uvedených okolností žalovaný nemohol pristúpiť k doplateniu žalobcom požadovaného rozdielu v poistnom plnení za kúpu a namontovanie novej posuvnej vstupnej brány.
34. V zmysle ust. § 151 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, je povinná uviesť vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné. Súd preto hodnotil pri žalovaným formulovanej procesnej obrane, do akej miery žalovaný účinne poprel tvrdenia žalobcu vo vzťahu k príčinám a rozsahu žalobcovi vzniknutej škody. Účelom právnej konštrukcie vyplývajúcej z ust. § 151 ods. 2 CSP je vylúčiť formálne popretie skutkových tvrdení. V prípade, ak skutkové tvrdenia jednej strany neboli výslovne a účinne popreté, platí domnienka, že takéto skutkové tvrdenia sú nesporné.
35. V procesnej rovine súd konštatuje, že v podmienkach sporového konania sa priorizuje procesná aktivita strán vo vzťahu k povinnosti tvrdenia a dôkaznej povinnosti pri rešpektovaní princípu hospodárnosti konania. Strany sporu sú tak bez ohľadu na skutočnosť, či vystupujú na strane žalobcu alebo na strane žalovaného povinné uviesť tvrdenia a k nim označiť dôkazy. Pokiaľ si svoju povinnosť procesné strany nesplnia, musia niesť dôkazné bremeno, t. j. procesnú zodpovednosť za to, že z tohto dôvodu muselo byť v konaní rozhodnuté v ich neprospech. Teda nepostačuje len popretie skutkových
tvrdení protistrany, ale musí ísť o popretie účinné, t. j. doplnené vlastnými tvrdeniami a podložené dôkazmi.
36. K námietkam žalovaného súd konštatuje, že napriek tomu, že žalovaný v konaní spochybnil závery vyplývajúce zo stanoviska dodávateľa novej brány spoločnosti PORT CZ s.r.o., k svojim tvrdeniam žalovaný neoznačil žiadne dôkazy. Na uvedenej procesnej obrane žalovaný zotrval i po poučení podľa § 151 ods. 1 CSP. Hoci žalovaný spochybňoval príčiny škodovej udalosti a rozsah škody, z ktorej žalobca uplatňuje svoj nárok, tieto svoje tvrdenia a pochybnosti žalovaný spoľahlivo a hodnoverne nepreukázal. Uvedené stanovisko súdu sa týka aj námietky žalovaného, podľa ktorej žalovaný v konaní tvrdil možnosť zabezpečiť opravu poškodenej veci. Žalobca zápismi z obhliadky poškodenej veci, výsluchmi svedkov Kantárika a Belianskeho, ako aj potvrdením dodávateľa PORT CZ s.r.o. dostatočne preukázal dôvodnosť, účelnosť a tým opodstatnenosť uvedenia poškodenej veci do predošlého stavu kúpou novej veci a v nadväznosti na to aj dôvodnosť, účelnosť a opodstatnenosť uplatneného nároku v žalovanej sume. Žalobca preukázal skutočnosť, že v priamej príčinnej súvislosti s predmetnou škodovou
- poistnou udalosťou bol nútený v záujme zabezpečenia ochrany objektu objednať novú bránu, za ktorej zhotovenie a dodávku žalobca preukázateľne uhradil dodávateľovi brány sumu 3.750,- eur. K argumentácii žalovaného o požiadavke vyplývajúcej z označeného rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky k pojmu skutočnej škody súd zdôrazňuje, že dôkazné bremeno vo vzťahu k tvrdeniam v rámci procesnej obrany žalovaného zaťažuje žalovaného, ktorý svoje tvrdenia v konaní nepreukázal. Len samotný poukaz na citované rozhodnutie Najvyššieho súdu na preukázanie uvedenej časti procesnej obrany žalovaného nepostačuje.
37. Rozsah náhrady škody upravuje všeobecné ust. § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka pre všetky druhy spôsobenej škody, pričom osobitným ustanovením aplikovateľným v prípadoch škody spôsobenej na veci, upravujúcim spôsob určenia výšky takejto škody je ust. § 443 Občianskeho zákonníka, ktoré v záujme reparačnej funkcie zodpovednosti za škodu zakotvuje pravidlo, podľa ktorého sa pri určení výšky škody na veciach zásadne vychádza z ceny veci v čase poškodenia.
38. Poškodený môže požadovať náhradu škody iba vo výške zodpovedajúcej ujme, ktorá nastala v jeho majetkovej sfére v dôsledku škody. Skutočnou škodou je hodnota veci, ktorá je objektívne určiteľná. Z vykonaných dôkazov nebolo pochýb o tom, že ku vzniku škody došlo spôsobom opísaným žalobcom v podanej žalobe. K žalobcom uplatnenej sume, ktorú žalovaný neuznal s odôvodnením, že uvedená čiastka bola krátená z dôvodu amortizácie (opotrebenie materiálu), súd konštatuje, že z obsahu vyššie citovanej zákonnej úpravy nepochybne vyplýva, že pri určení výšky škody sa vychádza z ceny v čase poškodenia. Toto ustanovenie tiež obsahuje pravidlo pre určenie výšky škody na veci, pretože ak má zodpovednosť za škodu plniť reparačnú funkciu, musí byť výška škody určená spôsobom, aby škodca mal povinnosť poškodenému nahradiť škodu vo výške zodpovedajúcej cene poškodenej veci v čase jej poškodenia, teda nahradiť to, o čo pri spôsobení škody poškodený prišiel. Zásada, podľa ktorej sa pri určení výšky škody vychádza z ceny v čase poškodenia, však podlieha podmienkam trhu a zmenám v dôsledku inflácie, čo dopadá na výšku ceny jednotlivých vecí, a preto ak by súd pri určení výšky ceny vychádzal výlučne z nadobúdacej ceny a zohľadňoval by len dátum nadobudnutia veci a jej amortizáciu, v mnohých prípadoch by nastala situácia, kedy by poškodený potreboval na uvedenie veci do predošlého stavu podstatne vyššiu sumu, ako by zodpovedala nadobúdacej cene poškodenej veci, príp. jej hodnote po odpočítaní amortizácie. Napriek tomu, že zásadne nie je prípustné, aby sa pri určení ceny vychádzalo výlučne z ceny novej veci v čase poškodenia, čím by mohlo dôjsť na druhej strane k bezdôvodnému obohateniu poškodeného na úkor škodcu, žalovaný pre vyčíslenie rozsahu krátenia (amortizačnej zrážky) vo výške 40% z uplatnenej náhrady škody založil svoj postup na úvahe likvidátora bez relevantných podkladov, ktoré by preukazovali legitimitu a dôvodnosť takéhoto postupu zo strany žalovaného, a ktoré by rozsah krátenia priznaného poistného plnenia akýmkoľvek spôsobom objektivizovali.
39. Žalobca vykonanými dôkazmi preukázal, že obstaranie novej veci vzhľadom na predpokladané náklady a časovú náročnosť opravy akcentujúc zabezpečenie reparačnej funkcie náhrady škody bol vhodne zvoleným prostriedkom odstránenia poškodenia a uvedenia veci do pôvodného stavu. Keďže obstaranie novej veci nezvýšilo jej úžitkové vlastnosti ani nedošlo k zjavnému prínosu na strane žalobcu uvedeným postupom, odstránenie poškodenia obstaraním novej veci bolo vyhodnotené súdom ako účelné a smerujúce k odstráneniu následkov škodovej udalosti, a preto súd je názoru, že zásadne nie je možné prenášať povinnosť k úhrade ani časti nákladov na uvedenie veci do predošlého stavu na
poškodeného a nedôvodne ho tak znevýhodňovať vnútením nákladov na zakúpenie novej veci. O to viac, ak rozsah krátenia poistného plnenia zo strany žalovaného nie je dôkazne podložený a je výsledkom úvahy žalovaného bez možnosti jej verifikácie a následnej objektivizácie ako spoľahlivého podkladu pre posúdenie procesnej obrany žalovaného. V uvedenom smere nebol preukázaný žalovaným, ktorého ťažilo dôkazné bremeno, skutkový hmotnoprávny základ dôvodnosti postupu žalovaného, ktorý vo vymedzenom rozsahu krátil žalobcovi poistné plnenie. Žalovaný nekonkretizoval ani v rámci predsúdnej komunikácie, ani v samotnom konaní akým spôsobom žalovaný dospel k výške priznanej, resp. krátenej sumy. V nadväznosti na to nie je ani v tejto časti postup žalovaného pri odpočítaní sumy 1.500,- eur z poskytnutého poistného plnenia poškodenému dôvodný a správny.
40. Žalobca v konaní nesporne preukázal, že finančné prostriedky vynaložené na kúpu novej brány v celkovej sume 3.750,- eur žalobca uhradil v priamej príčinnej súvislosti so vznikom škodovej udalosti, v nadväznosti na čo bolo žalobcom uplatnené právo žalobcovi priznané ako uplatnené skutkovo a právne dôvodne z titulu práva na náhradu skutočnej škody podľa § 15 ods. 1 v spojení s § 4 ods. 1, 2 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, teda ako priamy nárok poškodeného na náhradu škody proti poisťovateľovi. V tejto súvislosti súd poukazuje i na odôvodnenie uznesenia Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 3Cdo/256/2002, uverejnené v časopise Zo súdnej praxe ako č. 13 z roku 2017, podľa ktorého: „Poisťovateľ vykonávajúci povinné zmluvné poistenie zodpovednosti má pri uplatnení nároku poškodeného na náhradu škody rovnaké postavenie ako osoba, ktorá škodu priamo spôsobila. Poškodený môže priamo od neho požadovať na súde alebo mimo neho náhradu škody. Právo poškodeného na uspokojenie jeho nároku na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi, s ktorým škodca uzavrel poistnú zmluvu, je z tohto dôvodu najvyššou formou ochrany poistného. Poškodený nemusí požadovať náhradu škody najskôr od škodcu, môže ho „obísť“ a domáhať sa aj žalobou podanou v občianskom súdnom konaní náhrady škody priamo proti poisťovateľovi, je však povinný preukázať svoj nárok, t. j. všetko, čo by inak bolo povinnosť poisteného: škodu (§ 4 ods. 2 zákona č. 381/2001 Z. z.), vznik poistnej udalosti (§ 797 ods. 2 Občianskeho zákonníka), príčinnú súvislosť medzi poistnou udalosťou a vznikom škody (§ 5 ods. 1 písm. h) zákona č. 381/2001 Z. z.) ako aj skutočnosť, že ku škode došlo v čase trvania poistenia (§ 4 ods. 3 zákona č. 381/2001 Z. z.).“ Všetky uvedené podmienky vzniku práva na náhradu škody uplatnenej priamym nárokom žalobcu ako poškodeného voči žalovanému ako poisťovateľovi škodcu v tejto veci súd vyhodnotil za preukázané a tým splnené, pričom osobitne vo vzťahu k podmienke trvania poistenia v čase vzniku škody s odkazom na § 4 ods. 3 zákona č. 381/2001 Z. z. poukazuje súd na nespornosť tejto skutkovej okolnosti v konaní. Konkrétna výška uplatnenej pohľadávky žalobcu zodpovedá sume 1.500,- eur, teda rozdielu sumy nákladov na kúpu novej brány vyúčtovanej faktúrou dodávateľa č. 1760011 vo výške 3.750,- eur a sumy nesporne žalobcovi uhradenej žalovaným, vyplatenej vo výške 2.250,- eur.
41. K námietke žalovaného k uplatneným úrokom z omeškania, v rámci ktorej žalovaný argumentoval tým, že v trojmesačnej lehote od oznámenia vzniku poistnej udalosti žalovaný splnil podmienky podľa § 11 ods. 6 zákona o povinnom zmluvnom poistení súd konštatuje, že z ust. § 11 ods. 6 zákona č. 381/2001 Z. z. plynie povinnosť poisťovateľa začať a ukončiť šetrenie poistnej udalosti a poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odmietol poskytnúť alebo pre ktoré znížil poistné plnenie. V prípade, ak poisťovateľ tieto svoje povinnosti podľa ods. 6 nesplní, je v zmysle ust. § 11 ods. 8 tohto zákona povinný zaplatiť poškodenému úroky z omeškania podľa osobitného predpisu. Zároveň platí, že v zmysle ust. § 11 ods. 7 tohto zákona je poisťovateľ povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinností poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie alebo po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak z tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie poistného plnenia. Samotné ustanovenie § 11 ods. 8 tohto zákona prostredníctvom poznámky pod čiarou č. 15a priamo odkazuje na ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ktoré znie: Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. Z uvedeného teda vyplýva, že pokiaľ náš právny poriadok hovorí o úrokoch z omeškania, tak tento inštitút zakotvuje ako určitý druh sankcie za omeškanie s plnením peňažného dlhu.
42. Zákonodarca však v Zákone o PZP otázku vzniku nároku na zaplatenie úroku z omeškania viaže na porušenie nepeňažnej povinnosti (skutočnosť splnenia či nesplnenia povinnosti poisťovateľa začať a ukončiť šetrenie poistnej udalosti a oznámiť poškodenému dôvody, pre ktoré odmietol alebo znížil poistné plnenie). Napriek tomu, že právny poriadok Slovenskej republiky nepozná nárok na zaplatenie
úrokov z omeškania pri nesplnení nepeňažného záväzku a z pohľadu smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/103/ES zo dňa 16.09.2009 o poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel vyplýva zámer upraviť sankcie pre prípad porušenia povinnosti v stanovených lehotách začať a skončiť prešetrovanie poistnej udalosti pre zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie, t.j. pre povinnosti nepeňažnej povahy, zákonodarca tuto sankciu v prijatej právnej úprave však spája s aplikáciou ustanovení o úrokoch z omeškania. Aktuálna rozhodovacia prax Najvyššieho súdu SR (napr. rozsudok sp. zn. 3Cdo 145/2017 zo dňa 22.11.2018 a rozsudok sp. zn. 1Cdo/212/2017 zo dňa 26.02.2019), o ktorú sa opiera aj aktuálna rozhodovacia prax nadriadeného súdu - Krajského súdu v Žiline (napr. rozsudok sp. zn. 14Cob/46/2019 zo dňa 26.09.2019) a ďalších odvolacích krajských súdov svedčí argumentácii žalovaného, a potvrdzuje záver, že poisťovateľ sa do omeškania s plnením náhrady škody dostáva až vtedy, ak po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody neuhradí v lehote určenej súdom priznanú náhradu škody žalobcovi podľa § 11 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z. z.. Tzn., že v rozhodovacej praxi súdov nie je zohľadňovaný dôvod odopretia plnenia žalovaným, povaha uplatneného nároku a k nemu viažuceho sa rozhodnutia.
43. Napriek vyššie uvedeným skutočnostiam, pri rešpektovaní princípu právnej istoty vyjadreného v Čl. 2 ods. 2 CSP ako jedného zo základných princípov právneho štátu a vzhľadom na vyššie uvedené závery súdov SR, súd námietku žalovaného vo vzťahu k uplatneným úrokom z omeškania vyhodnotil ako právne dôvodnú, a preto žalobný návrh v časti úrokov z omeškania ako nedôvodný zamietol.
44. Podľa Čl. 2 ods. 2 Civilného sporového poriadku, právna istota je stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít; ak takej ustálenej rozhodovacej praxe niet, aj stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo.
45. Vo vzťahu k paušálnej náhrade nákladov spojených s uplatnením pohľadávky v sume 40,- eur, ktorá je ako nárok viazaná na omeškanie dlžníka, ktorý predpoklad pre daný nárok v konaní splnený nebol, súd žalobu aj v tejto časti zamietol.
46. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd priznal žalobcovi voči žalovanému 2/ nárok na zaplatenie sumy 1.500,- eur, ktorú je žalovaný 2/ povinný zaplatiť v rozsahu rozsudkom uloženej povinnosti spolu so žalovaným v rade 1/, ktorému táto povinnosť bola uložená právoplatným a vykonateľným platobným rozkazom Okresného súdu Banská Bystrica, sp. zn. 16Up/146/2017 zo dňa 09.08.2017 a to tak, že v rozsahu splnenia rozsudkom uloženej povinnosti jedným zo žalovaných zaniká v rozsahu tohto plnenia povinnosť druhého žalovaného.
47. Podľa § 262 ods. 1, 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
48. Podľa ustanovenia § 255 ods. 1, 2 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
49. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol vo väzbe na zistený pomer úspechu strán v spore, vychádzajúc z celkovej sumy žalobcom uplatnenej pohľadávky vrátane jej príslušenstva vyčísleného ku dňu vyhlásenia rozsudku, t. j. ku dňu 15.10.2019 v sume 1.816,82 eur (súčet istiny 1500,- eur, úrokov z omeškania 276,82 eur a paušálnej náhrady nákladov 40,- eur) a súdom priznanej pohľadávky žalobcovi voči žalovanému 2/ týmto rozsudkom vo výške 1.500,- eur, kedy úspech žalobcu predstavuje 83%, úspech žalovaného 17%, z toho čistý úspech žalobcu 66%. Vzhľadom na rozhodnutím súdu založenú pasívnu solidaritu žalovaného 1/ a žalovaného 2/ súd rozhodol o náhrade trov konania tak, že v rozsahu žalobcovi priznaného nároku na náhradu trov konania voči žalovanému 2/ vo výške 66%, je za štádium do vydania platobného rozkazu zo dňa 09.08.2017 žalovaný 2/ povinný tieto trovy nahradiť žalobcovi spoločne a nerozdielne so žalovaným v rade 1/ s tým, že plnením jedného zo žalovaných v rozsahu poskytnutého plnenia zaniká povinnosť druhého žalovaného. O výške týchto trov rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením vyššieho súdneho úradníka po právoplatnosti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina ku Krajskému súdu v Žiline.
Odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 Civilného sporového poriadku).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (363 Civilného sporového poriadku).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku).
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 Civilného sporového poriadku).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (zákon č. 65/2001 Z.z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).