Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11S/133/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne, v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Aleny Radičovej, členov JUDr. Milana Straku a JUDr. Rastislava Dlugoša, PhD., v právnej veci žalobcu: P. P., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom XXX XX F. XXX, t.č. R. na výkon trestu odňatia slobody W. W. - O., proti žalovanému: Centrum právnej pomoci, kancelária Žilina, Národná 34, 010 01 Žilina, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. sp. O./XXXXX/XXXX Č. RZ: XXXXXX/XXXX zo dňa 18.12.2018, takto

rozhodol:

Krajský súd z r u š u j e rozhodnutie žalovaného Centra právnej pomoci, Kancelária Žilina, č. sp. O./ XXXXX/XXXX Č. RZ: XXXXXX/XXXX zo dňa 18.12.2018 a vec v r a c i a na ďalšie konanie.

Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi úplnú náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa správnou žalobou doručenou Krajskému súdu v Trenčíne (ďalej aj „správny súd“) dňa 31.12.2018 domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. sp. O./XXXXX/XXXX Č. RZ: XXXXXX/XXXX zo dňa 18.12.2018 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“), ktorým žalovaný podľa o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi a o zmene a doplnení <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/586/> o advokácii a o zmene a doplnení o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) nepriznal žalobcovi nárok na poskytovanie právnej pomoci vo veci ústavnej sťažnosti proti uzneseniu Krajského súdu v Trnave sp. zn. zo dňa 06.11.2018, ktorým Krajský súd v Trnave zastavil konanie o správnej žalobe požadujúcej preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Ústavu na výkon trestu odňatia slobody a Ústavu na výkon väzby D. (ďalej aj „ÚVTOS a ÚVV D.“) vydaného dňa 12.05.2016 pod č. XXXXXXX-X/XXXX-DT, ktorým bol žalobca v disciplinárnom konaní uznaný za vinného zo spáchania disciplinárneho previnenia a bol mu uložený disciplinárny trest. Krajský súd v Trnave v uznesení sp. zn. zo dňa 06.11.2018 súčasne vyslovil, že pred ním vedená vec žalobcu bude po právoplatnosti uznesenia o zastavení konania postúpená Krajskej prokuratúre Trnava. V uznesení sp. zn. zo dňa 06.11.2018 Krajský súd v Trnave v poučení o opravných prostriedkoch žalobcu poučil, že proti uvedenému uzneseniu kasačná sťažnosť nie je prípustná. Žalovaný z takto zisteného skutkového stavu veci vyvodil právny záver, že ústavná sťažnosť proti uzneseniu Krajského súdu v Trnave sp. zn. zo dňa 06.11.2018 nie je prípustná pre nevyčerpanie opravných prostriedkov, resp. iných právnych prostriedkov na ochranu základných práv a slobôd žalobcu, nakoľko vo veci žalobcu bude ďalej konať Krajská prokuratúra Trnava.

2. Žalobca v správnej žalobe vytkol napadnutému rozhodnutiu žalovaného vadu nesprávneho právneho posúdenia veci a vadu nepreskúmateľnosti, keď žalovaný konštatuje, že vo veci rozhodnutia R. a R. D. vydaného v konaní vedenom pod sp. zn. XXX XXXX-X/XXXX-DT bude konať Krajská prokuratúra v Trnave, hoci žalobca už v žiadosti o poskytnutie právnej pomoci jasne uviedol, že

chce podať ústavnú sťažnosť proti uzneseniu Krajského súdu v Trnave sp. zn. zo dňa 06.11.2018 pre porušenie práva na prístup k súdu a nie proti rozhodnutiu ÚVTOS a ÚVV, ako to v rozpore s administratívnym spisom konštatuje v napadnutom rozhodnutí žalovaný. Žalobca nariadenie pojednávania nežiadal.

3. K správnej žalobe sa na výzvu správneho súdu písomne vyjadril žalovaný. Správnu žalobu navrhol ako nedôvodnú zamietnuť, nariadenie pojednávania nežiadal. Vyjadril názor, že vo veci žiadosti žalobcu o poskytnutie právnej pomoci postupoval v zmysle právnych predpisov a po preskúmaní podmienok podľa a dospel k záveru, že vo veci, s ktorou sa žalobca obrátil na žalovaného, sa jedná o zrejmú bezúspešnosť sporu. Podľa žalovaného vo veci ústavnej sťažnosti proti uzneseniu Krajského súdu v Trnave sp. zn. zo dňa 06.11.2018 o preskúmanie rozhodnutia riaditeľa ÚVTOS a R. D. v konaní vedenom pod č. XXX XXXX-X/XXXX-DT neboli vyčerpané právne prostriedky, ktoré poskytuje zákon na ochranu základných práv a slobôd a teda ústavná sťažnosť podľa o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) nie je prípustná. Nesplnenie čo i len jednej podmienky má za následok nepriznanie nároku na poskytnutie právnej pomoci.

4. Krajský súd v Trenčíne ako vecne a miestne príslušný správny súd preskúmal správnou žalobou napadnuté rozhodnutie a postup žalovaného v rozsahu a z dôvodov uvedených v správnej žalobe, vychádzajúc zo skutkového stavu v čase právoplatnosti napadnutého rozhodnutia, viazaný rozsahom žaloby a žalobnými dôvodmi. Zistil, že žaloba bola podaná žalobcom vo veci, v ktorej nie je daná povinnosť zastúpenia advokátom, v zákonnej lehote, proti rozhodnutiu, ktoré je spôsobilým predmetom súdneho prieskumu v rámci správneho súdnictva. Po zabezpečení vyjadrenia žalovaného k správnej žalobe, jeho doručení žalobcovi, rozhodol o veci bez nariadenia pojednávania verejne vyhláseným rozsudkom, nakoľko účastníci konania o nariadenie pojednávania nežiadali a správny súd prejednanie veci na pojednávaní nepovažoval pre dosiahnutie účelu súdneho prieskumu za potrebné.

5. Z administratívneho spisu žalovaného správny súd pre potreby realizácie súdneho prieskumu zistil, že žalobca žiadosťou doručenou žalovanému dňa 12.12.2018 požiadal o poskytnutie právnej pomoci vo veci ústavnej sťažnosti, ktorú zamýšľal podať proti uzneseniu Krajského súdu v Trnave sp. zn. zo dňa 06.11.2018, ktorým zastavil konanie o správnej žalobe žalobcu požadujúcej preskúmanie zákonnosti rozhodnutia ÚVTOS a R. D. vydaného dňa 12.05.2016 pod č. XXX XXXX-X/ XXXX-DT, ktorým bol žalobca v disciplinárnom konaní uznaný za vinného zo spáchania disciplinárneho previnenia na tom skutkovom základe, že dňa 14.04.2016 nesplnil pokyn príslušníka ZVJS po tom, čo bol vyzvaný k upratovaniu spoločných priestorov 8. oddielu. Za uvedené disciplinárne previnenie mu bol uložený disciplinárny trest podľa o výkone trestu odňatia slobody a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) . Na odvolanie žalobcu vedúci oddelenia výkonu trestu rozhodnutím zo dňa 09.06.2016 prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Krajský súd v Trnave v uznesení sp. zn. zo dňa 06.11.2018 súčasne vyslovil, že pred ním vedená vec žalobcu bude po právoplatnosti uznesenia o zastavení konania postúpená Krajskej prokuratúre Trnava. Svoje rozhodnutie okrem iného odôvodnil tým, že „rozhodovací proces, ktorého výsledkom je vydanie vyššie uvedených rozhodnutí, patrí do právnej úpravy verejného práva trestnoprávneho charakteru a nie je možné takéto rozhodovanie považovať za rozhodovanie správneho orgánu v oblasti verejnej správy, keďže ide výlučne o právomoc, ktorá vyplýva z ustanovení o výkone trestu odňatia slobody a týka sa vecí, ktoré súvisia s výkonom trestu, ktorý bol žalobcovi uložený v zmysle ustanovení a podľa , podmieňujúce ich trestnoprávny charakter...“ „...príslušný ústav na výkon trestu odňatia slobody postupoval podľa o výkone trestu odňatia slobody, ktorý je jedným z prameňov trestného práva procesného, keďže vykonávacie konanie je posledným štádiom trestného konania, ktoré je rámcovo upravené v štvrtej časti a je osobitným vykonávacím predpisom k . Navyše dozor nad zachovávaním zákonnosti v ústave na výkon trestu odňatia slobody vykonáva prokurátor ( v spojení s ). Príslušný prokurátor dozerá na to, aby sa vo výkone trestu odňatia slobody dodržiavali zákony a ostatné všeobecne záväzné právne predpisy, pričom jednotlivé prostriedky, resp. nástroje, ktorými prokurátor disponuje pri výkone tohto dozoru vyplývajú zo zákonných ustanovení , konkrétne menovaného zákona, a teda povinnosť písomným príkazom zrušiť alebo pozastaviť vykonávanie rozhodnutia, príkazu

alebo opatrenia orgánov zboru alebo ich nadriadeného orgánu, ak sú v rozpore so zákonom alebo s iným všeobecne záväzným právnym predpisom. Pri zabezpečovaní výkonu trestu odňatia slobody zbor nie je orgánom verejnej správy (orgánom verejnej moci), pretože nerozhoduje v oblasti verejnej správy, ale zabezpečuje výkon trestu uloženého v trestnom konaní, a preto nemožno pri tejto jeho činnosti vidieť zásah orgánu verejnej správy, ktorý by bolo možné preskúmavať v správnom súdnictve. Navyše aj s prihliadnutím na nález Ústavného súdu SR vydaný pod sp. zn. zo dňa 18.10.2016 tunajší správny súd dospel k záveru, že rozhodovacia činnosť jednotlivých Ústavov na výkon trestu odňatia slobody (v tomto konkrétnom prípade Ústav na výkon trestu odňatia slobody a Ústav na výkon väzby Leopoldov), týkajúca sa podmienok a spôsobu výkonu trestu odňatia slobody v zmysle úpravy patrí do oblasti právnej úpravy verejného práva trestnoprávneho charakteru a nie je ho možné považovať za rozhodovanie orgánu verejnej správy.“

6. Žalobca v žiadosti o poskytnutie právnej pomoci dôvodil, že tvrdenie žalovaného o tom, že nepreskúmava rozhodnutia ústavov na výkon trestu, je v rozpore s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva (ESĽP). Súčasným nepripustením kasačnej sťažnosti proti uzneseniu, hoci podľa žalobcu prípustná je s poukazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci sp. zn. zo dňa 11.09.2018, porušil Krajský súd v Trnave uznesením sp. zn. zo dňa 06.11.2018 základné právo žalobcu na prístup k súdu a právo na spravodlivý proces. Podľa žalobcu ide o výsostne právne otázky, ktoré žalovaný pri posudzovaní žiadosti o poskytnutie právnej pomoci nie je oprávnený riešiť.

7. Žalovaný rozhodnutím č. sp. O./XXXXX/XXXX Č. RZ: XXXXXX/XXXX zo dňa 18.12.2018 podľa nepriznal žalobcovi nárok na poskytovanie právnej pomoci. Posúdením skutkového stavu dospel k záveru, že vo veci, s ktorou sa žalobca obrátil na žalovaného, nebola vylúčená zrejmá bezúspešnosť sporu. Uvedené zistenie žalovaný odôvodnil nasledovne: „Z podanej žiadosti vyplýva, že žiadateľ chce podať ústavnú sťažnosť voči uzneseniu Krajského súdu v Trnave zo dňa 06. novembra 2018, sp. zn. . Z predmetného uznesenia Krajského súdu v Trnave však vyplýva, že správny súd postupuje vec na Krajskú prokuratúru v Trnave, do právomoci ktorej patrí preskúmanie napadnutého rozhodnutia. Vzhľadom na vyššie uvedené je zrejmé, že vo veci o preskúmanie rozhodnutia riaditeľa R. a R. D. č. XXX XXXX-X/XXXX-DT zo dňa 14.04.2016 bude ďalej konať Krajská prokuratúra v Trnave, a teda neboli v tomto štádiu vyčerpané opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré poskytuje zákon na ochranu základných práv a slobôd žiadateľa a teda sťažnosť podľa nie je prípustná. Vzhľadom na skutočnosť, že ústavná sťažnosť voči uzneseniu Krajského súdu v Trnave zo dňa 06. novembra 2018, sp. zn. , nie je prípustná, centrum má za to, že vo veci, s ktorou sa žiadateľ obrátil na centrum, sa jedná o zrejmú bezúspešnosť sporu.“

8. Podľa fyzická osoba má právo na poskytnutie právnej pomoci bez finančnej účasti, ak

a) jej príjem nepresahuje 1,4-násobok sumy životného minima ustanoveného osobitným predpisom a nemôže si využívanie právnych služieb zabezpečiť svojím majetkom, b) nejde o zrejmú bezúspešnosť sporu a c) hodnota sporu prevyšuje hodnotu minimálnej mzdy okrem sporov, v ktorých nie je možné hodnotu sporu vyčísliť v peniazoch.

9. Podľa podmienky na poskytnutie právnej pomoci bez finančnej účasti podľa odseku 1 písm. a) a b) musí fyzická osoba spĺňať počas celého trvania poskytovania právnej pomoci.

10. Podľa pri posudzovaní zrejmej bezúspešnosti sporu centrum prihliadne najmä na to, či právo nezaniklo uplynutím času, či sa právo nepremlčalo a či je žiadateľ schopný označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, ktoré sú dôležité na zistenie skutkového stavu.

11. Podľa konanie o nároku na poskytnutie právnej pomoci sa začína podaním písomnej žiadosti doloženej dokladmi preukazujúcimi skutočnosti uvedené v žiadosti, ktorú podáva žiadateľ na tlačive. Doklady preukazujúce, že sa žiadateľ nachádza v stave materiálnej núdze, nesmú byť staršie ako tri mesiace. Žiadosť musí obsahovať meno a priezvisko žiadateľa,

jeho trvalý alebo prechodný pobyt a rodné číslo. Na výzvu centra žiadateľ doplní v primeranej lehote určenej centrom ďalšie údaje a doklady týkajúce sa skutočností rozhodujúcich na posúdenie nároku na poskytnutie právnej pomoci, ktorá nesmie byť kratšia ako desať dní; centrum podľa možnosti zabezpečí doklady a iné potrebné údaje, ktorými disponujú štátne orgány, obce, notári a iné právnické osoby a fyzické osoby povinné poskytovať súčinnosť podľa tohto zákona.

12. Podľa centrum rozhodne o žiadosti do 30 dní od doručenia žiadosti, ktorá spĺňa náležitosti podľa odseku 1; túto lehotu nemožno predĺžiť. Proti rozhodnutiu o nároku na poskytnutie právnej pomoci nie je možné podať opravný prostriedok. Proti rozhodnutiu o nepriznaní nároku na poskytnutie právnej pomoci možno podať správnu žalobu do 15 dní odo dňa doručenia tohto rozhodnutia.

13. Podľa sťažnosť môže podať fyzická osoba alebo právnická osoba (ďalej len ""), ktorá tvrdí, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom sa porušili jej základné práva alebo slobody, ak o ochrane týchto základných práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

14. Podľa sťažnosť okrem všeobecných náležitostí uvedených v musí obsahovať označenie, a) ktoré základné práva alebo slobody sa podľa tvrdenia porušili, b) právoplatného rozhodnutia, opatrenia alebo iného zásahu, ktorým sa porušili základné práva alebo slobody, c) proti komu sťažnosť smeruje.

15. Podľa sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.

16. Podľa § 46 Správneho poriadku rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.

17. Podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

18. Podľa správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak

a) bolo vydané na základe neúčinného právneho predpisu, b) ho vydal orgán, ktorý na to nebol zo zákona oprávnený, c) vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, d) je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, e) zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, f) skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu, g) došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej.

19. Po preskúmaní správnej žaloby, písomných vyjadrení účastníkov konania a po oboznámení sa s obsahom administratívneho spisu dospel senát správneho súdu k jednomyseľnému záveru, že správna žaloba je dôvodná. Zo žiadosti žalobcu o poskytnutie právnej pomoci, doručenej žalovanému dňa 12.12.2018, jednoznačne vyplýva, že žalobca chce podať ústavnú sťažnosť proti uzneseniu Krajského súdu v Trnave, sp. zn. zo dňa 06.11.2018. Žalovaný preto mal orientovať skúmanie splnenia podmienok stanovených v vo vzťahu k uvedenému uzneseniu, pričom ak by vec správne právne posúdil, nemohol by skonštatovať neprípustnosť ústavnej sťažnosti pre nevyčerpanie opravných prostriedkov alebo iných právnych prostriedkov, ktoré poskytuje zákon na ochranu základných práv a slobôd žiadateľa, keďže v poučení o možnosti podať proti uzneseniu

Krajského súdu v Trnave sp. zn. zo dňa 06.11.2018 opravný prostriedok bol žalobca výslovne inštruovaný, že proti uvedenému uzneseniu nie je prípustná kasačná sťažnosť, t.j. nie je proti nemu prípustný opravný prostriedok. Žalobcovi teda na úrovni správneho súdnictva ako súčasti súdnej sústavy nezostala žiadna inštancia, na ktorú by sa mohol efektívne obrátiť, aby preskúmala vecnú správnosť uznesenia Krajského súdu v Trnave sp. zn. zo dňa 06.11.2018. Uvedeným postupom zaťažil žalovaný napadnuté rozhodnutie vadou nesprávneho právneho posúdenia veci.

20. Žalovaný zaťažil napadnuté rozhodnutie súčasne aj vadou nepreskúmateľnosti pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov, keďže z neho nie je zrejmé, prečo pri výslovne prejavenej vôli žalobcu podať ústavnú sťažnosť proti uzneseniu Krajského súdu v Trnave sp. zn. zo dňa 06.11.2018 odôvodnil nepriznanie nároku na poskytnutie právnej pomoci žalobcovi tým, že vo veci preskúmania rozhodnutia R. a R. D. v konaní vedenom pod č. XXX XXXX-X/XXXX-DT bude ďalej konať Krajská prokuratúra Trnava, čím nemali byť v danom štádiu konania vyčerpané opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré poskytuje zákon na ochranu základných práv a slobôd žalobcu, z čoho následne žalovaný vyvodil, že sťažnosť podľa nie je prípustná a teda nie je vylúčená zrejmá bezúspešnosť sporu. Nielen žalobcovi, ale ani správnemu súdu nie je jasná príčinná súvislosť medzi konaním, ktoré malo následne prebiehať na úrovni Krajskej prokuratúry Trnava a nemožnosťou podať ústavnú sťažnosť proti uzneseniu Krajského súdu v Trnave sp. zn. zo dňa 06.11.2018. Predmetom konania pred Ústavným súdom Slovenskej republiky totiž má byť samotné uznesenie Krajského súdu v Trnave sp. zn. zo dňa 06.11.2018 a nie rozhodnutie ÚVTOS a ÚVV D. v konaní vedenom pod č. XXX XXXX-X/XXXX-DT, ktoré žiadal žalobca preskúmať v rámci správneho konania vedeného pred Krajským súdom v Trnave pod sp. zn. .

21. S poukazom na uvedené správny súd z dôvodov podľa a zrušil napadnuté rozhodnutie žalovaného a vec mu vrátil na ďalšie konanie, v rámci ktorého sa žalovaný bude riadiť právnym názorom vysloveným správnym súdom v bodoch 19. a 20. tohto rozsudku.

22. O trovách konania správny súd rozhodol podľa v spojení s a v konaní celkom úspešnému žalobcovi priznal proti žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania. O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd podľa .

23. Rozhodnutie senátu správneho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote jedného mesiaca odo dňa doručenia tohto rozsudku na Najvyšší súd Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského súdu v Trenčíne.

V kasačnej sťažnosti je potrebné uviesť všeobecné náležitosti podania podľa , t.j. ktorému správnemu súdu je podanie určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania. Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo ovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Kasačnú sťažnosť možno podľa odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,

h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom. Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania alebo opomenutého musia byť spísané advokátom. Uvedená povinnosť neplatí, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa a , c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.