Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_36Cb-152-2023.pdf
PDF · 223.13 KB
Case nature
Area
Subarea
36Cb/152/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava v konaní pred sudcom JUDr. Martinom Smolkom, v právnej veci žalobcu: ČSOB Poisťovňa, a.s., so sídlom: Žižkova 11, 811 02 Bratislava, IČO: 31 325 416 právne zastúpený: Malata, Pružinský, Hegedüš & Partners s. r. o., so sídlom: Prievozská 4/B, 821 09 Bratislava IČO: 47239 921, proti žalovanému: BMX Slovensko, s.r.o. v likvidácii, so sídlom Bojničky 462, IČO: 36 742 252, právne zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Peter Peružek, s.r.o. so sídlom Podzámska 41/A, 920 01 Hlohovec, o zaplatenie 698,70 eur s príslušenstvom titulom regresného nároku poškodeného II.a, takto
rozhodol:
I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 524,03 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 524,03 eur od 19.2.2017 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Vo zvyšku istiny a prislúchajúceho úroku z omeškania sa žaloba z a m i e t a .
III. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania vo výške 50 % z celkových trov konania s tým, že o výške náhrady trov konania bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 10.10.2017 domáhal uloženia povinnosti žalovanému zaplatiť mu 76.721,51 eur titulom náhrady škody spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 76.721,51 eur od 19.2.2017 do zaplatenia. V žalobe uviedol, že spoločnosť KTP Group s.r.o. uzatvorila so žalobcom poistnú zmluvu č. XXXXXXXXXX. Predmetom uvedenej poistnej zmluvy bolo poistenie všeobecnej zodpovednosti za škodu. Spoločnosť KTP Group s.r.o. vykonávala rekonštrukčné práce na zákazke „Lávka pre peších ponad železničnú trať na pozemku". Súčasťou rekonštrukcie bolo aj vykonávanie prác prostredníctvom subdodávatel'ov. Spoločnosť KTP Group s.r.o. si objednala lešenárske, pieskovacie a natieracie práce u žalovaného na zákazke. Žalovaný fakturoval spoločnosti KTP Group s.r.o. vykonané práce. V žalobe ďalej uviedol, že dňa 12.4.2016 prišlo ku škodovej udalosti, pri ktorej bol poškodený majetok vlastníkov motorových vozidiel farbou, počas rekonštrukcie lávky. Následným šetrením bolo zistené, že uvedená udalosť bola spôsobená zavinením zamestnancov žalovaného. Celkový počet poškodených vozidiel bol 123. Celkové náklady na odstránenie následkov z poškodených vozidiel boli vo výške 76.721,51 eur. Spoločnosť KTP Group s.r.o. ako hlavný dodávateľ rekonštrukčných prác na zákazke zodpovedala za škodu spôsobenú konaním subdodávateľov. Náklady na čistiace práce na odstránenie následkov boli v celkovej výške 76.721,51 eur. Žalobca ako poisťovateľ na základe poistnej zmluvy vyplatil poistné plnenie poškodeným v celkovej výške 76.721,51 eur. Podľa § 415 Občianskeho zákonníka „Každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí." V zmysle § 813 ods. 1 Občianskeho zákonníka „Ak poistený má proti inému právo na náhradu škody spôsobenej poistnou udalosťou, prechádza jeho právo na poistiteľa, a to do výšky plnenia, ktoré
mu poistiteľ poskytol“. Z uvedeného vyplýva, že vyplatením poistného plnenia prešlo na žalobcu právo na postih voči žalovanému. Žalobca vyzval žalovaného na zaplatenie regresného nároku na náhradu škody, a to výzvou na zaplatenie sumy 76.721,51 eur do 15 dní odo dňa doručenia uvedenej výzvy. Uvedenú výzvu si žalovaný prevzal dňa 3.2.2017.
2. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zo dňa 26.3.2018 (č.l. 49) uviedol, že s uplatneným nárokom v celom rozsahu nesúhlasí a žiada žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Žalovaný nie je zodpovedný za žiadne protiprávne konanie, kde by vznikla akákoľvek poistná udalosť. Žalovaný mal uzatvorenú so spoločnosťou KTP Group, s.r.o., len ústnu zmluvu o dielo, na základe písomnej objednávky. Z týchto dojednaní a písomnej objednávky nevyplývala žiadna povinnosť resp. žiaden záväzok žalovaného, ktorý by garantoval zodpovednosť za akékoľvek poistné udalosti. Žalovaný sa zúčastnil ako subdodávateľ zhotoviteľa KTP Group, s.r.o. /voči spoločnosti Bekaert Hlohovec, a.s. nebol v žiadnom zmluvnom vzťahu ! / na rokovaní dňa 15.1.2016, kde boli uvedené povinnosti dodávateľa /rozumej spoločnosti KTP Group, s.r.o./ voči spoločnosti Bekaert Hlohovec, a.s., ktorá mala zabezpečiť' komunikáciu voči tretím osobám. Žalovaný oznámil KTP Group, s.r.o. ako objednávateľovi riadne, včas a zrozumiteľne dňa 16.3.2016 email nasledovného znenia: „Dobrý deň. Chcem Vás požiadať. aby ste zabezpečili preparkovanie aut počas pieskovania a striekania "Lávky"". Práce spočívajúce v pieskovaní, striekaní a maľovaní začali dňa 21.3.2016. V emaile zo dňa 8.4.2016 žalovaný uviedol spoločnosti KTP Group, s.r.o. nasledovné: „Oznamujeme Vám, že dňa 12.4.2016 prídeme aplikovať ďalšiu vrstvu náteru na lávke, za predpokladu. že bude pekné počasie“. Z tohto dôvodu teda žalovaný naplnil nielen závery rokovania so spoločnosťou Bekaert Hlohovec, a.s. ale aj prevenčnú povinnosť ustanovenú v ustanovení § 415 Občianskeho zákonníka v platnom znení. Žalovaný ešte pripomenul uvedené aj v emailoch zo dňa 11.4.2016 a 20.4.2016. Z vyššie uvedeného nevyplýva žiadna zodpovednosť žalovaného za regres z dôvodu nejakej poistnej udalosti a preto neuznáva žiaden nárok žalobcu na akékoľvek finančné plnenie. Uvedené okolnosti boli vysvetlené nielen žalobcovi a to listom vyhotoveným dňa 13.2.2017 spolu s prílohami a to emailom zo dňa 16.3.2016, 11.4.2016 a 20.4.2016, ale žalobca žiadnym spôsobom nereagoval. Rovnako zaslal žalovaný spoločnosti KTP Group, s.r.o. uvedený list s vyjadrením dňa 17.6.2016. Ďalej vo vyjadrení rozporuje žalovaný rozsah (výšku) vzniknutej škody, vnáša pochybnosti o mieste poškodenia, čase, spôsobe znečistenia, neprimeranosti ceny čistenia.
3. Žalobca v následnom vyjadrení (č.l. 61 spisu) poukázal na § 551 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka s tým, že tieto ustanovenia upravujú zodpovednosť žalovaného ako zhotoviteľa ak by bola pri vykonávaní diela spôsobená škoda. Právne predpisy detailne upravujú postup, aký je zhotoviteľ povinný dodržať v prípade, že by povaha veci alebo pokynu mohla spôsobiť škodu. Ak v zóne zásahu parkovali autá, ktoré mohli byť v prípade vykonávania lakovacích a striekacích prác postihnuté, jednalo sa jednoznačne o situáciu, ktorá musela byť zhotoviteľovi zrejmá, keď uvedená skutočnosť je zjavná i laickým posúdením. Žalovaný navyše bol povinný trvať na písomnom potvrdení pokynu objednávateľa diela. V tejto súvislosti podotýkame, že samotná skutočnosť, či účastník konania vystupuje na strane žalobcu alebo žalovaného, nemá priamy vplyv na jeho povinnosť tvrdiť rozhodujúce skutočnosti a predložiť alebo označiť dôkazy na svoje tvrdenia. Rozdelenie bremena tvrdenia a dôkazného bremena medzi účastníkmi v spore závisí na tom, ako vymedzuje právna norma práva a povinnosti účastníkov. Obvykle platí, že skutočnosti navodzujúce žalované právo musí tvrdiť žalobca, zatiaľ čo okolnosti toto právo vylučujúce sú záležitosťou žalovaného. Bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno vystihuje aktuálnu skutkovú a dôkaznú situáciu konania. V priebehu sporu sa môže meniť, teda môže dochádzať k jeho prerozdeľovaniu. Pri posudzovaní dôkazného bremena na strane toho - ktorého účastníka treba rešpektovať tzv. negatívnu dôkaznú teóriu, t. j. pravidlo, že neexistencia (niečoho) majúca trvajúci charakter sa zásadne nepreukazuje. Na nikom totiž nemožno spravodlivo žiadať, aby preukázal reálnu neexistenciu určitej právnej skutočnosti. (Uznesenie NS SR z 31. mája 2010, sp. zn. 6 Cdo 81/2010). Aplikované na prebiehajúce konanie, žalobca nie je povinný preukazovať, že objednávateľ nedal pokyn na vykonávanie prác, ale žalovaný je povinný preukázať písomný pokyn na vykonanie týchto prác. Dôkazné bremeno sa v takom prípade presúva na žalovaného napriek tomu, že ide o tvrdenie žalobcu. V prípade, ak by sa objednávateľ domáhal dokončenia diela v rozpore s právnymi predpismi, je zhotoviteľ povinný odmietnuť splnenie takéhoto diela, v opačnom prípade zodpovedá za škodu spôsobenú takto vykonaným dielom. Žalobca nahradil škodu v rozsahu, aby prišlo k návratu do stavu pred vznikom škody. Odstránenie škôd z vozidiel bolo technicky a i časovo náročné. Vzhľadom na povahu škody bolo nutné zveriť čistenie spoločnosti, ktorá sa týmto zaoberá a má skúsenosti.
4. Medzitýmnym rozsudkom č.k. 36Cb/196/2017 - 273 zo dňa 20.11.2019 (v poradí prvý rozsudkom vydaným v základnom konaní) súd rozhodol tak, že základ žaloby o náhradu škody je opodstatnený, pričom o výške nároku a o náhrade trov konania bude rozhodnuté v konečnom rozsudku. Proti predmetnému rozsudku podal žalovaný odvolanie, o ktorom Krajský súd v Trnave uznesením č.k. 31Cob/13/2020 - 321 zo dňa 6.10.2021 rozhodol tak, že napadnutý medzitýmny rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie. V uznesení odvolací súd okrem iného uviedol, že regresný nárok žalobkyne sa týka poškodenia celkovo 123 motorových vozidiel, pričom žalovaná sa v spore bránila aj tým, že niektoré škodové udalosti boli z iného dňa ako bol deň aplikácie nástreku 12.4.2016, tiež dôvodila, že niektoré vozidlá mali byť zaparkované v príliš veľkej vzdialenosti od miesta prác žalovanej, teda že k ich poškodeniu mohlo dôjsť inak, tiež že niektoré vozidlá mali byť znečistené od cementových škvŕn, pričom však žalovaná s cementom nepracovala, tiež že niektoré vozidlá mali byť znečistené inou farbou, ako používali zamestnanci žalovanej. V konaní je nutné sa zaoberať otázkou existencie priamej príčinnej súvislosti medzi porušením právnej povinnosti žalovanou a vznikom škody na každom jednom motorovom vozidle. Nie je možné vychádzať z paušálneho záveru o existencii príčinnej súvislosti. Je povinnosťou súdu a potom žalobcu uplatňujúceho si nárok a náhradu škody zaoberať sa predpokladom vzniku zodpovednosti za škodu - existenciou príčinnej súvislosti medzi porušením právnej povinnosti žalovanou a vznikom škody na každom jednom motorovom vozidle zvlášť. Tiež, vzhľadom na obranu žalovanej, že niektorí vodiči nerešpektovali páskami vyhradené miesto, kde sa nemalo parkovať, je dôvodným zaoberať sa otázkou spoluzavinenia poškodených na spôsobení škody. Bez vyhodnotenia týchto okolností nie je možné dospieť k záveru, že boli dané a preukázané všetky predpoklady zodpovednosti za škodu, ktorej regresného nároku sa domáha žalobca v tomto konaní. Tento záver je v otázke existencie príčinnej súvislosti medzi konaním žalovanej a vznikom škody vo vzťahu ku každému jednému motorovému vozidlu predčasný, rovnako pokiaľ ide o posúdenie otázky spoluzavinenia poškodených na vzniku škody. Ide o otázky, ktoré musia byť žalobcom jednoznačne preukázané ak chce preukázať základ uplatneného nároku. Zodpovednosť žalovanej nemožno zovšeobecniť a generalizovať ako zodpovednosť za škodu, predstavujúcu súčet poškodení všetkých motorových vozidiel, ale je potrebné jednoznačne a bez pochýb preukázať priamu príčinnú súvislosť medzi zavinením žalovanej a vznikom škody na každom motorovom vozidle zvlášť. Rovnako sa žalobca musí vysporiadať s tvrdeným spoluzavinením niektorých poškodených.
5. Vzhľadom na vyššie uvedený právny názor odvolacieho súdu o potrebe preukázať zvlášť príčinnú súvislosť medzi zavinením žalovaného a vznikom škody na každom motorovom vozidle ako aj prípadné spoluzavinenie každého jedného vodiča poškodeného motorového vozidla, súd uznesením č.k. 36Cb/196/2017 - 349 zo dňa 18.4.2023 žalobu žalobcu ČSOB Poisťovňa, a.s. proti žalovanému BRALO, s.r.o. o zaplatenie regresného nároku na náhradu škody spôsobenej poškodenému: II. vylúčil spolu s ďalšími 123 poškodenými na samostatné konanie zo základného konania sp. zn. 36Cb/196/2017.
6. Žalovaný v písomnom vyjadrení pred pojednávaním uviedol, že súhlasí s vykonaním pojednávania v neprítomnosti. Okrem už vznesených námietok napáda aj výšku škody - teda primeranosť výšky odplaty za očistenie vozidiel, aj to, či hodnota vozidiel nie je nižšia ako hodnota ich očistenia. Rovnako by mal žalobca zdôvodniť akým spôsobom určil výšku očistenia nakoľko nie je zrejmé či všetky vozidlá boli znečistené rovnako. Súčasťou žiadneho poistného spisu nebol priložený náčrt, kde sa predmetné vozidlo nachádzalo, z predložených dokladov nevyplýva, či konkrétni vlastníci motorových vozidiel dodržali to, že bolo opáskované miesto, kde žalovaný vykonával svoju činnosť, zároveň chýbajú fotografie, ktoré by preukázali, na akých miestach kde bolo predmetné vozidlo a čím znečistené. Z tohto dôvodu žiadam vyššie uvedenej veci doplniť a súčasne žiadam predvolať osobu, ktorá bola vlastníkom predmetného motorového vozidla, nakoľko mnohé vozidlá boli očistené aj po uplynutí dvoch týždňov a len týmto spôsobom je možné doplniť dokazovanie, čo s predmetným vozidlom v období od údajného zistenia do očistenia robili, či nemohlo dôjsť aj k inému poškodeniu (zastriekaniu).
7. Súd vo veci vykonal dokazovanie konateľom žalovaného, svedka, oboznámením sa s listinnými dôkazmi a to predovšetkým s poistnou zmluvou, zmluvou o dielo, objednávkou, mailovou komunikáciou, zápisom zo stretnutia, kolektívnym oznámením, výzvou na zaplatenie regresného nároku, poistným spisom o škodovej udalosti a to najmä s hlásením škodovej udalosti, cenovou ponukou služieb čistenia, preberacím a odovzdávacím protokolom, faktúrou za čistenie, s tabuľkovým rozpisom prác a materiálu požitého pri čistení, fotokópiou technického preukazu, likvidačným protokolom, oznámením o ukončení
šetrenia a likvidácie poistnej udalosti, uplatnením náhrady škody, písomným súhlasom s úhradou faktúry, výpisom bankového účtu o poistnom plnení ako i s celým obsahom spisového materiálu a zistil nasledujúci skutkový a právny stav:
8. Právny zástupca žalobcu v konaní uviedol, že žalobca je poisťovateľom spoločnosti KTP Group s.r.o., s ktorou má uzatvorenú poistnú zmluvu na poistenie všeobecnej zodpovednosti za škodu zo dňa 23.8.2013. KTP Group s.r.o. vykonávala obchodnú zákazku rekonštrukcie lávky nad železnicou v Hlohovci a to na základe zmluvy o dielo zo dňa 18.1.2016 uzatvorenej s objednávateľom spoločnosťou Bekaert Hlohovec a.s.. Spoločnosť KTP Group s.r.o. mala podľa zmluvy možnosť využiť na realizáciu diela subdodávateľov a jedným z nich bol aj žalovaný, ktorý mal vykonávať okrem iného tzv. antikoróznu ochranu t.j. pieskovanie premostenia, očistenie od pôvodného náteru a následne aplikáciu nového náteru. Vychádzajúc z písomnej objednávky, tak žalovaný bol so spoločnosťou KTP Group s.r.o. v neformálnom vzťahu, mali uzatvorenú ústnu zmluvu o dielo. Žalobca v priamom vzťahu so žalovaným nie je a preto podľa informácií od objednávateľa KTP Group s.r.o. mal žalovaný v čase bezprostredne predchádzajúcom poistnej udalosti pristúpiť k vykonávaniu prvých úkonov súvisiacich s realizáciou vlastného diela t.j. najmä so zabezpečením subjektu tak aby nedochádzalo ku škodám. Žalobca má vedomosť a preukazuje iba že dňa 12.4.2016 došlo k škodovej udalosti, s ktorou si spája vznik škody a plnenie v tomto konaní, nevie sa podrobnejšie vyjadriť napríklad ku skutočnosti kedy, v ktorom čase začal žalovaný vykonávať reálne činnosť na diele, po akú dlhú dobu ju vykonával. Na otázku súdu v čom spočíva škodová udalosť odpovedal, že v príčinnej súvislosti s konaním žalovaného z výkonom jeho prác na diele, konkrétne pri aplikácii nového náteru nedošlo k zasiahnutiu len miest na to určených na lávke, ale sekundárne došlo aj k zasiahnutiu motorových vozidiel parkujúcich v blízkosti stavby (diela). Došlo k poškodeniu znečistením laku týchto vozidiel. Následne si jednotliví vlastníci motorových vozidiel dali odstrániť toto poškodenie prostredníctvom čistiacej spoločnosti SANAC s.r.o. Podľa vedomosti žalobcu sa na základe verejne dostupných informácií títo poškodení majitelia vozidiel domáhali nápravy u spoločnosti KTP Group s.r.o., ktorá zodpovedala ako generálny dodávateľ za škodu, a ktorá uviedla všetkým, že je poistená presne na tieto účely. Vzhľadom na množstvo vozidiel, prebiehalo čistenie niekoľko dní dokonca týždňov. Na otázku súdu, aby sa vyjadril k listinnému dôkazu - mailu predloženého žalovaným v konaní zo dňa 16.3.2016, v ktorom žalovaný adresuje spoločnosti KTP Group s.r.o. požiadavku aby táto spoločnosť zabezpečila preparkovanie áut počas pieskovania striekania „lávky“ t.j. týmto mailom žalovaný preukazuje, že vykonal všetky primerané opatrenia a kroky na to aby sa zabránilo poškodeniu motorových vozidiel a taktiež k ďalšiemu listinnému dôkazu, ktorým žalovaný dáva na vedomie, oznamuje zhotoviteľovi kedy príde vykonávať činnosť, striekanie lávky, t.j. zhotoviteľ mal vedomosť kedy môže dôjsť k prípadnému vzniku škody a mohol tomu svojimi opatreniami zabrániť, právny zástupca žalobcu uviedol, že takýto mail bez ďalšieho nemôže žalovaného zbavovať povinnosti predchádzať škodám. Žalovaný nemal pristúpiť k samotnej realizácii prác, mal odmietnuť plniť dielo (realizovať aplikáciu, nástrek farbou), ak videl v okolí zaparkované motorové vozidlá, na ktorých hrozilo poškodenie ním vykonávanou činnosťou. Ak by spoločnosť KTP Group s.r.o., (vo vzťahu k žalovanému ako objednávateľ) zotrvávala aj napriek riziku škody na vozidlách na výkone prác mal si žalovaný nechať takýto pokyn písomne potvrdiť priamo objednávateľom KTP Group, s.r.o. Žalovaný mal jednoznačne odmietnuť vykonávanie takýchto prác, s ktorým bolo spojené riziko vzniku škody, nemal pristúpiť k výkonu týchto činností. Počet áut, ktorý sa bude nachádzať v danom priestore nebolo možné určiť, a preto podľa názoru žalobcu sa mal žalovaný bezprostredne pozrieť či tam sú, koľko ich tam je a kde sú zaparkované. V súvislosti s rozhodnutím Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 3Cob/112/2015, na ktoré poukázal žalovaný uviedol, že žalovaný si zamieňa náhodilú udalosť ako je pád snehu s aktívnym konaním, ktorý je predmetom tohto sporu. V prípade náhodilej udalosti môže vzniknúť situácia kedy majiteľ budovy nezodpovedá za škodu na majetku, ale len za škodu na zdraví čo môže byť situácia, na ktorú odkazuje žalovaný, ale predmetom tohto sporu je aktívne konanie žalovaného. Výpoveď svedka potvrdila priebeh škodovej udalosti, dostatočným spôsobom vylúčila iný možný priebeh tejto škodovej udalosti a podľa názoru žalobcu je dôležitá skutočnosť, že sa jednalo o verejne prístupné parkovisko, čo je v rozpore s tvrdeniami žalovaného. Poškodený udelil súhlas s hromadným spôsobom riešenia poistnej udalosti, čistením vozidla. Svedok vylúčil iný spôsob poškodenia a v tomto konkrétnom prípade vylúčil aj akékoľvek iné poškodenie na jeho vozidle ako celok. Príčina súvislosti je jednoznačná, svedok nemal vedomosť o žiadnom páskovaní v okolí striekacích prác. Náhrada výšky škody je primeraná k spôsobu poškodenia, k reálnym nákladom ktoré boli s poškodením spojené. Išlo o špeciálne čistenie a vzhľadom na druh a rozsah
znečistenia bola čistiaca spoločnosť schopná kapacitne vyčistiť 4 motorové vozidla denne. Preto sa 123 vozidiel čistilo priebežne, niekoľko týždňov, bolo to náročné či už na čas, materiál, personál a všetko je podrobne rozpísané a preukázané prehľadne v tabuľke cien uvedenej samotným servisom. Treba zdôrazniť, že samotný poškodený nemal výhrady voči riešeniu a kvalite vyčistenia motorového vozidla.
9. Právny zástupca žalovaného v konaní uviedol, že žalovaný vykonával práce pre spoločnosť KTP Group s.r.o. ako subdodávateľ a to pre konečného odberateľa (investora, objednávateľa) spoločnosť Bekaert Hlohovec, a.s.. Je nesporné že dňa 15.1.2016 sa žalovaný, prostredníctvom konateľa, zúčastnil stretnutia, ktorého účelom bolo dohodnutie podmienok realizácie rekonštrukcie lávky, z ktorého existuje listinný dôkaz - zápis, v ktorom v bode 7 je uvedené, že „počas realizácie je zvýšené riziko poškodenia zaparkovaných automobilov materiálov z otryskávania a pri nanášaní nového náteru. Dodávateľ zabezpečí pred začiatkom takýchto prác: 1. komunikácia činnosti mestskému úradu a zabezpečenie opatrení ktoré budú vyvolané 2. písomné oznámenie investorovi aspoň 3 pracovné dni vopred 3. vyznačenie oblasti s rizikom poškodenia vrátane viditeľného poznačenia“ Tohto stretnutia sa zúčastnili ako zástupcovia KTP Group s.r.o. pán Y. a pán Q. tak aj za žalovaného pán BL.. Podľa právneho názoru žalovaného tieto povinnosti boli uložené dodávateľovi - KTP Group s.r.o, ktorý bol zmluvnou stranou so spoločnosťou Betkaert Hlohovec a nie žalovanému. Povinnosti investora sú taktiež podchytené v tomto zápise a to emailová komunikácia ku svojim zamestnancom, oznámenie na verejných miestach a pod.. Táto povinnosť nebola dodržaná, nakoľko žalovaný emailom zo dňa 16.3.2016, 8.4.2016 a najmä 11.4.2016 o 12.25 upozornil spoločnosť KTP Group s.r.o. že dôjde k aplikácii náteru na lávke, pričom KTP Group s.r.o. si svoju povinnosť voči investorovi nesplnila. Žalovaný konal s odbornou starostlivosťou nakoľko priestor lávky v ktorej mal vykonávať nástrek zaplachtoval. Na otázku súdu keď podľa názoru žalovaného spoločnosť KTP Group s.r.o. si nesplnila svoju povinnosť t.j. najmä nevyznačila oblasť s rizikom poškodenia resp. nezabránila motorovým vozidlám, aby sa do takejto oblasti dostali, zaparkovali, tak nemal žalovaný právo odmietnuť vykonávať rekonštrukčné práce
- náter striekaním bez ohľadu na to či na toto ešte dodatočne mailom vopred upozornil alebo nie, právny zástupca odpovedal, že žalovaný nemohol odmietnuť realizáciu prác a to vzhľadom na ďalšie skutočnosti ako výluku železnice, dohodnuté termíny začatia prác, ktoré žalovaný nemohol porušiť. Z fotodokumentácie vyplynulo, že žalovaný nekonal ľahkovážne, jednak zaplachtoval to miesto, jednak autá na začiatku prác boli v dostatočnom odstupe od miesta, a nezodpovedá za to že konkrétne osoby zaparkovali ako majitelia vozidiel počas vykonávania prác bližšie k miestu kde sa vykonávalo dielo. Poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 3Cob/112/2015, pričom v tejto veci sa riešil regres, ktorý si uplatnila poisťovňa voči vlastníkovi budovy, z ktorej padol sneh na vozidlo poškodeného, pričom súd takýto nárok poisťovne zamietol z dôvodu že poškodený tam nemal oprávnenie zaparkovať. Žalovaný má za to, že ak sa investor Bekaert Hlohovec a.s. a KTP Group s.r.o. dohodli, že vo vyhradenom priestore určenom páskami vozidla nebudú parkovať, teda neboli oprávnení vo vyhradenej zóne parkovať s čím boli poškodení vopred oboznámení (napr. oznámením na nástenke) tak si sami zapríčinili vznik škodovej udalosti, čo vylučuje prípadnú zodpovednosť žalovaného v tomto konaní. Na otázku súdu, že sám žalovaný potvrdil, že pásky, ktoré mali označovať priestor s rizikom poškodenia do ktorého nemali vozidlá vojsť, boli viackrát pretrhané, že neplnili účel v tom zmysle, že jednoznačne a viditeľne nevyhradzovali, neohraničovali priestor, oblasť, do ktorej by motorové vozidlá nemali vstupovať a či aj napriek tomu ide o totožný prípad, ktorý riešil KS v Košiciach právny zástupca žalovaného odpovedal, že ide o totožný prípad.
10. Konateľ žalovaného BL.c v konaní potvrdil, že žalovaný so spoločnosťou KTP Group s.r.o. uzatvoril neformálnu ústnu zmluvu o dielo a to na základe písomných objednávok ako sú v spise založené. Predmetom zmluvy o dielo bola najmä montáž lešenia, pieskovanie a následne náter t.j. kompletná činnosť dotýkajúca sa antikoróznej ochrany oceľovej konštrukcie premostenia nad železničnou traťou v Hlohovci vrátane zaplachtovania a stavby lešenia. Niekedy v novembri 2015 bol oslovený, aby vypracoval cenovú ponuku na realizáciu antikoróznej ochrany teda pieskovania a aplikácie náteru na lávku nakoľko sa ide rekonštruovať. Prišiel na obhliadku miesta a ako prvé riešenie navrhol demontáž „lávky“ so žeriavom, ktorá by bola následne prevezená do firmy 300 m vzdialenej a tam by sa realizovala povrchová úpravu. Investor spoločnosť Bekaert Hlohovec a.s. však s týmto spôsobom rekonštrukcie nesúhlasila, z dôvodu že by sa musela meniť projektová dokumentácia atď. Následne sa všetci zúčastnení zástupcovia Bekaert Hlohovec, KTP Group s.r.o. a BRALO s.r.o. osobne stretli dňa 15.1.2016 s tým, aby si vymedzili jednotlivé činnosti a zodpovednosť za tieto činnosti. Povinnosťou spoločnosti KTP Group s.r.o. bolo zabezpečiť stavenisko v zmysle stavebného zákona a najmä zabrániť, aby do
vyznačenej oblasti niekto nepovolaný vstúpil a zabezpečiť subdodávateľovi neprerušený priebeh prác. Povinnosťou žalovaného bolo odstrániť pôvodný náter, postaviť lešenie, zaplachtovať a dať nový náter, nastriekať ho. Povinnosťou spoločnosti Bekaert Hlohovec s.r.o. bolo zabezpečiť, aby tam neparkovali motorové vozidlá ich zamestnancov. Aj napriek tomu, že táto povinnosť vyplýva spoločnosti KTP Group s.r.o. a spoločnosti Bekaert Hlohovec a.s. z predmetného zápisu a dohody, tak nad rámec ešte pred začatím striekacích prác, žalovaný zaslal spoločnosti KTP Group s.r.o., mail, v ktorom ju požiadal, aby zabezpečila preparkovanie motorových vozidiel, ktoré by mohli v blízkosti parkovať. Oba tieto subjekty však túto svoju povinnosť porušili, nezabezpečili dostatočne priestor tak, aby tam žiadne motorové vozidlá nestáli. Zástupca žalovaného ďalej uviedol, že on sám spolu s bratom túto ich povinnosť nahrádzali tým, že každé ráno pred začatím prác vyznačili priestor aspoň páskami. Priznal ale, že pásky boli často poškodené, pretrhané a vodiči niektorých vozidiel ani nerešpektovali takto vyznačený priestor a aj napriek tomu do neho vstúpili a autá zaparkovali. Na otázku súdu či aj napriek tomu, že sa do blízkosti „lávky“ týmto spôsobom vozidlá dostali, dostávali a zaparkovali, tak vykonával žalovaný striekanie farbou, žalovaný odpovedal, že áno, nakoľko musel a to z dôvodu či už technologického, dopravnej výluky, ktorá bola na železničnej trati pod lávkou, z ekonomického dôvodu t.j. žalovaný mal dohodnutých pracovníkov, prenajaté lešenie s čím všetkým boli spojené náklady a pri omeškaní by sa tieto navyšovali. Žalovaný začal s prácami dňa 26.1.2016 kedy došlo k prevzatiu diela. Postavilo sa následne lešenie, toto sa ihneď zaplachtovalo. Dňa 27.1.2016 sa pristúpilo k pieskovaniu, t.j. očisteniu od starého náteru, toto sa realizovalo asi 2, 3 dni. Následne sa na diele vykonávali iným subjektom ako žalovaným zváračské práce, páličské práce. Potom žalovaný dňa 21.3.2016 musel lávku znova opieskovať, keďže to čo bolo opieskované za mesiac a pol skorodovalo. Dňa 16.3.2016 žalovaný mailom spoločnosti KTP Group s.r.o. oznámil, aby zabezpečili, že na danom mieste nebudú parkovať motorové vozidlá. Dňa 8.4.2016 žalovaný mailom oznámil, že žalovaný pristúpi k aplikácii náteru a dňa 12.4.2016 sa aj reálne pristúpilo k aplikácie nového náteru, striekalo sa tým spôsobom, že asi 2-3 dni, 4-5 hodín denne, následne niekoľko dní prerušenie prác a následne opäť 3-4 dni striekanie, s ktorým sa skončilo 10.5.2016 t.j. striekanie prebiehalo po istú dobu, ktorá sa dá ohraničiť od 12.4.2016 do 10.5.2016, ale ako už uviedol, striekanie prebiehalo etapovito s tým, že boli aplikované postupne 3 vrstvy náteru. Ešte počas výkonu prác prišiel mail od pána Trebatického ako zástupcu spoločnosti KTP Group s.r.o., v ktorom žalovanému oznámil, že je veľký problém, sú zastriekané motorové vozidlá, načo mu on uviedol, že žalovanému je to síce ľúto, ale spoločnosť BRALO s.r.o. zabezpečila prácu tak, že tam autá nemajú stáť, lešenie zaplachtovala a to bolo všetko čo mohol žalovaný spraviť, aby zabránil k vzniku škody.
11. Svedok InQ.v v konaní uviedol, že bol vlastníkom motorového vozidla zn. M. v čase keď v roku 2016 došlo k poškodeniu. Poškodenie charakterizoval ako postriekanie epoxidovou farbou karosérie a skiel, najviac to bolo viditeľné na čelnom skle a prednej kapote, streche. Predpokladá, že k poškodeniu motorového vozidla došlo pri rekonštrukčných prácach na lávke pre peších cez železničnú trať v Hlohovci, išlo o nástrekové práce. Znečistenie vozidla si všimol s odstupom času, počas cesty na dovolenku. Auto sa nesnažil čistiť sám, medzi poškodenými sa rozšírilo že čistenie bude hromadné. Kto konkrétny vozidlo poškodil nevedel, ale podľa jeho názoru to bola firma resp. zamestnanci spoločnosti, ktorí reálne vykonávali nástrekové práce na lávke. Došlo k poškodeniu aj ďalších vozidiel. Kedy presne došlo k poškodeniu motorového vozidla si bližšie nepamätá, iba vie že to bolo na jar roku 2016. K poškodeniu motorového vozidla došlo keď bolo zaparkované asi 50 m od železničnej lávky. Bola to taká vzdialenosť pri ktorej mohlo dôjsť objektívne k poškodeniu vozidla z činnosti na železničnej lávke. Parkoval konkrétne vedľa cesty na Bernolákovej ulici. Parkovisko je verejne prístupné, nie je strážené ani platené, bežne tam parkoval každý deň keďže býval v blízkom obytnom dome. Na otázku či miesto, kde parkoval v čase poškodenia vozidla bolo ohraničené napr. bezpečnostnými páskami, že sa na tomto mieste nesmie, je zakázané parkovať, prípadne tam bolo umiestené textové oznámenie, nejaká tabuľka a pod. svedok odpovedal, že nie nebolo tam žiadne oznámenie ani pásky. Nepamätá si či v blízkosti bol takto vyznačený a ohraničený nejaký priestor páskami. On na žiadnom mieste, kde bol zákaz parkovania neparkoval a poprel, že by nerešpektoval akékoľvek vyhradené miesto určené páskami. Na otázku kde si dal vozidlo opraviť, vyčistiť, prečo tam, či svedkovi niekto poradil, dostal pred čistením cenovú ponuku, zaujímal sa o výšku ceny čistenia, bola podľa neho primeraná, platil cenu čistenia on alebo poisťovňa priamo servisu, vedel o nejakom inom servise, kde by bola cena čistenia značne nižšia, svedok odpovedal, že čistenie si zabezpečoval samostatne. Vozidlo bolo riadne vyčistené, nemal voči čisteniu žiadne výhrady. O cenu sa bližšie nezaujímal, cenu čistenia neplatil a ani neviem kto ju uhradil. Podpisoval odovzdávací a preberací protokol. Vozidlo bolo čistené asi po dvoch týždňoch po znečistení, bol na to poradovník vzhľadom na veľký počet poškodených vozidiel a obmedzené kapacity čistiacej
spoločnosti. O poistnú udalosť sa bližšie nezaujímal. Na otázku súdu či mohlo podľa jeho názoru dôjsť k poškodeniu motorového vozidla daným spôsobom (nestrekovou farbou) aj z iných prác realizovaných v blízkosti zaparkovaného vozidla ako z prác, činnosti na železničnej lávke, svedok odpovedal, že k poškodeniu vozidla došlo výlučne z činnosti na železničnej lávke. V blízkosti sa nerealizovali žiadne iné nástrekové práce.
12. Z poistnej zmluvy č. XXXXXXXXXX (č.l. 14 spisu) súd zistil, že dňa 23.8.2013 uzavreli podľa § 788 a nasl. Občianskeho zákonníka ČSOB Poisťovňa, a.s. ako poisťovateľ a KTP Group, s.r.o. ako poistník poistnú zmluvu o poistení všeobecnej zodpovednosti za škodu.
13. Zo zmluvy o dielo (č.l. 17 spisu) súd zistil, že dňa 18.1.2016 uzavreli Bekaert Hlohovec, a.s. ako objednávateľ a KTP Group, s.r.o., ako zhotoviteľ podľa § 536 a nasl. Obchodného zákonníka zmluvu o dielo, predmetom ktorej je záväzok zhotoviteľa vykonať pre objednávateľa riadne a včas dielo podľa podmienok stanovených touto zmluvou. Dielom sú práce na stavbe s názvom „Lávka pre peších ponad železničnú trať - zmena stavby (rekonštrukcia)“. Podľa čl. 4 bod. 4.5 zhotoviteľ na vlastné náklady zabezpečí vyznačenie a vytýčenie miesta dodania a zodpovedá za akúkoľvek škodu spôsobenú na majetku tretích osôb v súvislosti s vykonávaním diela. Podľa článku 5 bod. 5.5 zmluvy zhotoviteľ je zodpovedný za akúkoľvek škodu, ktorá objednávateľovi alebo tretím osobám vznikne. Podľa bodu 5.28 zhotoviteľ je oprávnený dielo alebo ktorúkoľvek jeho časť vykonávať prostredníctvom subdodávateľov. Podľa bodu 5.29 zhotoviteľ diela je generálnym dodávateľom diela. Za prácu subdodávateľa alebo akékoľvek jeho porušenie zmluvy zodpovedá zhotoviteľ tak, ako by práce na diele vykonával sám.
14. Z objednávky zo dňa 21.1.2016 (č.l. 27 spisu) súd zistil, že spoločnosť KTP Group, s.r.o. adresovala žalovanému BRALO, s.r.o., písomnú objednávku na pieskovacie a natieracie práce na zákazke „Lávka pre peších ponad železničnú trať na pozemku p.č. XXXX/X k.ú. Hlohovec“.
15. Zo zápisu zo stretnutia č. 1 (č.l. 52 spisu) súd zistil, že dňa 15.1.2016 sa uskutočnilo stretnutie zúčastnených za „Bekaert: W.“. Účelom stretnutia bola komunikácia dodávateľa a investora ohľadom organizácie prác, prípravných činností, bezpečnostných opatrení na projekte „rekonštrukcia lávky“ . Podľa bodu 7. Počas realizácie je zvýšené riziko poškodenia zaparkovaných automobilov materiálom z otryskávania a pri nanášaní nového náteru. Dodávateľ zabezpečí pred začiatkom takýchto prác:
- Komunikácia činnosti mestského úradu a zabezpečenie opatrení, ktoré tým budú vyvolané
- Písomné oznámenie investorovi aspoň 3 pracovne dni vopred
- Vyznačenie oblasti s rizikom poškodenia, vrátane viditeľného označenia (pásky, textové oznámenie) Investor zabezpečí:
- Emailovú komunikáciu ku svojim zamestnancom
- Oznamy na verejných miestach (vstupné brány, jedáleň, nástenky)
- Komunikáciu smerom k externým firmám v rámci areálu, Paume a Dallianu (hostel)
16. Z „denného záznamu stavby“ (č.l. 37) súd zistil, že dňa 14.3.2016 žalovaný do záznamu zapísal upozornenie s textom: „Dnes som upozornil p. Q., že nezabezpečil preparkovanie aut a hrozí ich zašpinenie. Firma BRALO nenesie zodpovednosť v prípade zašpinenia aut. Ďalej odporúčam, aby si vyvesil Transparent na most s textom Parkovanie na vlastné riziko, striekame“. Dňa 11.4.2016 žalovaný do záznamu zapísal: „Vykonané práce - dnes sme aplikovali druhú vrstvu základnej farby“. Dňa 12.4.2016 žalovaný do záznamu zapísal: „Vykonané práce. Pokračovali sme v aplikácii tretej vrstvy (vrchnej)“. Dňa 20.4.2016 žalovaný do záznamu zapísal: „... sme začali aplikovať prvú vrstvu náteru...“ Dňa 21.4.2016 žalovaný do záznamu zapísal: „Vykonané práce - Pokračovanie v aplikácii prvej vrstvy náteru...“. Dňa 22.4.2016 žalovaný do záznamu zapísal: „Vykonané práce - aplikácia druhej vrstvy náteru“. Dňa 23.4.2016 žalovaný do záznamu zapísal: „vykonané práce - aplikácia tretej vrstvy.“ Obdobné záznamy o aplikácii farby sú ešte zo dňa: 6.5., 7.5., 9.5., 10.5.2016. Dňa 10.5.2016 boli podľa záznamu práce ukončené.
17. Zo žalovaným predloženého listinného dôkazu „Kolektívna informácia“ (č.l. 68 spisu) súd zistil, že ide o písomné oznámenie spoločnosti Bekaert Hlohovec a.s. adresované zamestnancom tejto spoločnosti, ktorá majúcej sídlo v blízkosti rekonštruovanej lávky. Predmetom oznamu bola žiadosť „aby sa neparkovali autá vo vyhradenom priestore ktorý bude označený bezpečnostnými páskami. Vyhradenie zabezpečuje dodávateľ prác“. Podľa žalovaného mal byť tento oznam umiestený na nástenke spoločnosti, t.j. na mieste kde sa sním mali zamestnanci oboznámiť.
18. Z e-mailu označeného predmetom „požiadavka“ zo dňa 16.3.2016 (č.l. 54 spisu) súd zistil, že II. za žalovaného adresovala Ing. Igorovi Trebatickému za KTP Group s.r.o. mail, v ktorom uviedla: „Chcem Vás požiadať, aby ste zabezpečili preparkovanie aut počas pieskovania a striekania „Lávky“.
19. Z e-mailu zo dňa 8.4.2016 (č.l. rub 54 spisu) súd zistil, že Ing. BT. za žalovaného napísala mail, v ktorom uviedla: „Oznamujeme Vám, že dňa 11.4.2016 prídeme aplikovať 2. vrstvu náteru na lávke, za predpokladu, že bude pekné počasie“
20. Z e-mailu zo dňa 11.4.2016 (č.l. rub 55 spisu) súd zistil, že R. za žalovaného napísala mail, v ktorom uviedla: „Oznamujeme Vám, že dňa 12.4.2016 prídeme aplikovať ďalšiu vrstvu náteru na lávke, za predpokladu, že bude pekné počasie“
21. Z e-mailu zo dňa 20.4.2016 (č.l. 57 spisu) súd zistil, že InQ. za žalovaného napísala mail, v ktorom uviedla: „Nakoľko je dnes 20.4.2016 pekné počasie, budeme striekať na zákazke „Lávka“ . V prípade dobrého počasia budeme striekať aj 21.4. a 22.4.2016“.
22. Z e-mailu zo dňa 20.4.2016 (č.l. 59 spisu) súd zistil, že II.ý za KTP Group s.r.o. adresoval žalovanému mail s predmetom „Poškodenie áut“ v ktorom informoval o „nepríjemnej situácii, ktorá vznikla pri aplikácii náterových látok striekaním počas výkonu práce vašej spoločnosti. Farba zasiahla cca 50 áut /doteraz/. Stav zo včera Vám zasielam v tabuľke. Požadujeme Vaše vyjadrenie a návrh na doriešenie“.
23. Z listinného dôkazu označeného ako „Obal spisu škodovej udalosti“ (č.l. 106 spisu) súd zistil, že žalobca predložil súdu fotokópiu svojho spisu škodovej udalosti obsahujúcu nižšie uvedené ďalšie listinné dôkazy. Z obalu okrem iného vyplýva, že ide o škodovú udalosť poškodeného Jevgenij Dynnikov, hlásenú 14.7.2016, ktorá je opísaná ako „poškodenie povrchu odparkovaného motorového vozidla nástrekovou farbou pri realizácii rekonštrukcie železničnej lávky. Farba bola základná šedá a vrchná bola modrá. Objednávateľom bola firma Bekeart Hlohovec a.s.“. Ďalej je identifikované motorové vozidlo EČV a uvedená výška vyplatenej sumy poistného plnenia príjemcovi SANAC, s.r.o..
24. Z „Hlásenie škodovej udalosti“ zo dňa 14.7.2016 (č.l. 111 spisu) súd zistil, že poškodený nahlásil žalobcovi škodovú udalosť ku ktorej vzniku malo prísť od 10.4.2016 - 12.4.2016 na adrese ulica Mierová v Hlohovci a ktorej priebeh a príčinu opísal ako „došlo k poškodeniu povrchu odparkovaného motorového vozidla nástrekovou farbou pri realizácii rekonštrukcie železničnej lávky. Farba bola základná šedá a vrchná bola modrá. Objednávateľom bola firma Bekeart Hlohovec a.s.“ Poškodené bolo osobné motorové vozidlo identifikované EČV.
25. Z uplatnenia nároku na náhradu škody (č.l. rub 110) súd zistil, že poškodený Jevgenij Dynnikov si uplatnil v súvislosti so škodou udalosťou náhradu škody na motorovom vozidle.
26. Z cenovej ponuky služieb čistenia (č.l. rub 108 spisu) súd zistil, že spoločnosť SANAC, s.r.o. adresovala poškodenému písomnú ponuku služby čistenia poškodeného motorového vozidla od farby s predpokladanou cenou. Prílohu tvorí zoznam ponúkaných služieb s ich jednotlivým nacenením.
27. Z „Preberacieho protokolu“ (č.l. 109 spisu) súd zistil, že došlo k prebratiu poškodeného motorového vozidla identifikovaného typom a EČV spoločnosťou SANAC, s.r.o. na účel jeho vyčistenia.
28. Z „Odovzdávacieho protokolu“ (č.l. rub 109 spisu) súd zistil, že došlo k odovzdaniu poškodeného motorového vozidla identifikovaného typom a EČV spoločnosťou SANAC, s.r.o. po jeho vyčistení poškodenému, ktorý potvrdil, že „objednané čistiace práce boli ukončené k jeho spokojnosti“.
29. Z Faktúry zo dňa 16.9.2016 (č.l. 107 spisu) súd zistil, že dodávateľ SANAC, s.r.o vystavila odberateľovi V.ov faktúru na zaplatenie sumy 698,70 eur za „čistenie hladkých častí automobilu od dvojzložkovej tvrdenej epoxidovej farby“. Prílohu faktúry tvorí špecifikácia a rozsah prác a materiálu použitého na čistenie vozidla s jednotlivými cenami.
30. Z listinného dôkazu (č.l. 108 spisu) „tabuľkový“ sumár realizovaných čistiacich prác (prípravné práce, administratívne úkony, čistenie ručné, aplikácia prípravkov, leštenie, mikrobrúsenie a voskovanie),
spotrebovaného materiálu (leštiaci a brúsny kotúč, mikrovláknova utierka, čistiaca hmota,, tekutý vosk, leštiaca pasta, leštidlo na sklo....) spolu s cenou jednotlivých položiek, pričom zhotoviteľom bola poskytnutá z ceny diela (čistenia) aj zľava. Celková cena čistenia predstavuje sumu 698,70 eur. Predmetný listinný dôkaz tvorí prílohu odovzdávacieho protokolu a faktúry.
31. Z „Písomného súhlasu s úhradou faktúry priamo na účet spoločnosti SANAC, s.r.o.“ zo dňa 16.9.2016 (č.l. rub 110 spisu) súd zistil, že spoločnosť SANAC, s.r.o. adresovala poisťovni ČSOB, a.s. oznámenie, že poškodený, ktorého vozidlo spoločnosť čistila súhlasí s úhradou vystavenej faktúry zo strany poisťovne priamo na účet spoločnosti SANAC, s.r.o..
32. Z Fotokópia technického preukazu motorového vozidla (č.l. rub 111 spisu) súd zistil, že evidovaným vlastníkom poškodeného motorového vozidla identifikovaného konkrétnym typom a EJ.
33. Z likvidačného protokolu (č.l. rub 106 spisu) súd zistil, že vo veci poisteného KTP Group, s.r.o a poškodeného JS. došlo k zlikvidovaniu poistnej udalosti zo dňa 12.4.2016 a k poskytnutiu poistného plnenia vo výške 698,70 eur v prospech spoločnosti SANAC, s.r.o.
34. Z „Oznámenie o ukončení šetrenia a likvidácie poistnej udalosti“ zo dňa 5.10.2016 (č.l. 107) súd zistil, že žalobca adresoval poškodenému písomné oznámenie, v ktorom oznamuje ukončenie šetrenia poistnej udalosti, ktorú zlikvidovali na základe poistnej zmluvy, VPP a predložených dokladov. Zároveň oznamuje výšku poistného plnenia podľa priloženého likvidačného protokolu v celkovej sume 698,70 eur, ktoré poukázali podľa dispozície.
35. Z výpisu bankového účtu žalobcu (č.l. rub 112 spisu) súd zistil, že došlo k úhrade poistného plnenia zo strany poisťovne spoločnosti SANAC s.r.o. vo výške uvedenej v likvidačnom protokole a oznámení o ukončení šetrenia a likvidácie poistnej udalosti.
36. Z výzvy na zaplatenie regresného nároku zo dňa 30.1.2017 (č.l. rub 35 spisu) súd zistil, že žalobca vyzval písomne žalovaného na zaplatenie náhrady škody do 15 dní odo dňa doručenia tejto výzvy. K výzve je pripojená poštová doručenka o riadnom doručení výzvy žalovanému dňa 3.2.2017.
37. Podľa § 536 ods. 2 Obchodného zákonníka dielom sa rozumie zhotovenie určitej veci, pokiaľ nespadá pod kúpnu zmluvu, montáž určitej veci, jej údržba, vykonanie dohodnutej opravy alebo úpravy určitej veci alebo hmotne zachytený výsledok inej činnosti. Dielom sa rozumie vždy zhotovenie, montáž, údržba, oprava alebo úprava stavby alebo jej časti.
38. Podľa § 551 ods. 1 Obchodného zákonníka zhotoviteľ je povinný upozorniť objednávateľa bez zbytočného odkladu na nevhodnú povahu vecí prevzatých od objednávateľa alebo pokynov daných mu objednávateľom na vykonanie diela, ak zhotoviteľ mohol túto nevhodnosť zistiť pri vynaložení odbornej starostlivosti. Ak nevhodné veci alebo pokyny prekážajú v riadnom vykonávaní diela, je zhotoviteľ povinný jeho vykonávanie v nevyhnutnom rozsahu prerušiť do doby výmeny vecí alebo zmeny pokynov objednávateľa alebo písomného oznámenia, že objednávateľ trvá na vykonávaní diela s použitím odovzdaných vecí a daných pokynov. O dobu, po ktorú bolo potrebné vykonávanie diela prerušiť, sa predlžuje lehota určená na jeho dokončenie. Zhotoviteľ má takisto nárok na úhradu nákladov spojených s prerušením vykonávania diela alebo s použitím nevhodných vecí do doby, keď sa ich nevhodnosť mohla zistiť.“
39. Podľa § 551 ods. 2 Obchodného zákonníka zhotoviteľ, ktorý splnil povinnosť uvedenú v odseku 1, nezodpovedá za nemožnosť dokončenia diela alebo za vady dokončeného diela spôsobené nevhodnými vecami alebo pokynmi, ak objednávateľ na ich použití pri vykonávaní diela písomne trval. Pri nedokončení diela má zhotoviteľ nárok na cenu zníženú o to, čo ušetril tým, že nevykonal dielo v plnom rozsahu.
40. Podľa § 415 Občianskeho zákonníka každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.
41. Podľa § 420 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
42. Podľa § 438 ods. 2 Občianskeho zákonníka v odôvodnených prípadoch môže súd rozhodnúť, že tí, ktorí škodu spôsobili, zodpovedajú za ňu podľa svojej účasti na spôsobení škody.
43. Podľa § 440 Občianskeho zákonníka kto zodpovedá za škodu spôsobenú zavinením iného, má proti nemu postih.
44. Podľa § 441 Občianskeho zákonníka ak bola škoda spôsobená aj zavinením poškodeného, znáša škodu pomerne; ak bola škoda spôsobená výlučne jeho zavinením, znáša ju sám.
45. V zmysle § 813 ods . 1 Občianskeho zákonníka ak poistený má proti inému právo na náhradu škody spôsobenej poistnou udalosťou, prechádza jeho právo na poistiteľa, a to do výšky plnenia, ktoré mu poistiteľ poskytol.
46. Základnými predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu sú porušenie právnej povinnosti, existencia škody, príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou a zavinenie. Porušenie právnej povinnosti spočíva v existencii takého úkonu, ktorý je v rozpore s objektívnym právom. Táto protiprávnosť môže byť len výsledkom činnosti ľudí. K porušeniu právnej povinnosti môže dôjsť buď protiprávnym konaním alebo opomenutím toho, čo malo byť v súlade s právom vykonané. Uskutočnený úkon je protiprávny vtedy, ak v súvislosti s ním došlo k porušeniu právnej povinnosti, ktorá vyplýva zo všeobecne záväzných právnych predpisov a iných noriem, ktoré mal škodca zachovávať, ale aj zo zmlúv a iných právnych úkonov. Pod pojmom škoda treba rozumieť ujmu, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a ktorá je objektívne vyjadriteľná peniazmi ako všeobecným ekvivalentom. Rozoznávame skutočnú škodu a ušlý zisk. Pod skutočnou škodou treba rozumieť zmenšenie majetku poškodeného (prípadne náklady potrebné nato, aby sa dosiahol predchádzajúci stav) Pod ušlým ziskom treba rozumieť to, čo by poškodený mohol získať, nebyť vzniku škody. Príčinná súvislosť znamená, že medzi protiprávnym úkonom a vzniknutou škodou musí byť vzťah príčiny a následku. Existencia príčinnej súvislosti musí byť v každom konkrétnom prípade bezpečne preukázaná, nemožno ju len predpokladať.
47. Podľa č.l. 8 CSP strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.
48. Podľa § 185 ods. 1 CSP súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná.
49. Podľa § 191 ods. 1 CSP dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.
50. Navrhovanie dôkazov má priamu súvislosť s povinnosťou tvrdenia. Dôkaznú povinnosť môže účastník v konaní plniť od jeho samotného začiatku, pričom povinnosť označiť dôkazy sa vzťahuje na všetky tvrdenia účastníka s tým, že nesplnenie dôkaznej povinnosti prináša so sebou hrozbu takého rozhodnutia súdu, ktoré vychádza so skutkového základu zisteného z dôkazov navrhnutých účastníkom v opačnom procesnom postavení než je účastník, ktorý nesplnil alebo dostatočne nesplnil svoju dôkaznú povinnosť. Dôkazným bremenom pritom rozumieme zodpovednosť účastníka za výsledok konania, ktorý závisí od zistení z navrhnutých a vykonaných dôkazov. V prípade dôkaznej núdze sa neúspech pričíta tomu účastníkovi, na ktorom podľa predpisov hmotného práva leží dôkazné bremeno, t.j. zodpovednosť za preukázanie skutočností významných z hľadiska hmotného práva.
51. Nie je medzi stranami sporné, že dňa 18.1.2016 uzatvorila spoločnosť Bekaert Hlohovec a.s. ako objednávateľ a KTP Group s.r.o. ako zhotoviteľ písomnú zmluvu o dielo, predmetom ktorej bolo vykonanie diela - rekonštrukcia lávky pre peších ponad železničnú trať v Hlohovci. Spoločnosť KTP Group s.r.o. ako generálny dodávateľ následne už vo vzťahu k žalovanému ako objednávateľ uzatvorila dňa 21.1.2016 so spoločnosťou žalovaného ako subdodávateľom ústnu zmluvu o dielo ako to vyplýva z písomných objednávok, ktoré žalovaný akceptoval. Predmetom zmluvy o dielo boli predovšetkým pieskovacie a natieracie práce na lávke, ale aj s tým súvisiace lešenárske práce. Žalovaný práce riadne realizoval začo vyfakturoval objednávateľovi KTP Group s.r.o. odplatu jednotlivými faktúrami, ktoré sú založené v spise. Počas realizácie prác došlo k škodovej udalosti spočívajúcej v tom, že pri striekaní náteru na lávku boli farbou znečistené, poškodené v blízkosti zaparkované motorové vozidlá. Ďalej nie je sporné a žalovaný to nenamietal, že spoločnosť KTP Group s.r.o. uzatvorila so žalobcom poistnú zmluvu
č. XXXXXXXXXX, predmetom ktorej je poistenie všeobecnej zodpovednosti za škodu. Spoločnosť KTP Group s.r.o. ako generálny dodávateľ rekonštrukčných prác na zákazke zodpovedá podľa článku 5 bod. 5.5 zmluvy o dielo za akúkoľvek škodu, ktorá tretím osobám vznikne a to aj a za škodu spôsobenú konaním subdodávateľov, ktoré konanie je podľa zmluvy (bod 5.29) akoby jej konaním. Náklady na čistiace práce na odstránenie následkov poškodených motorových vozidiel si žalobca uplatnil v celkovom súhrne vo výške 76.721,51 eur. Žalobca ako poisťovateľ na základe poistnej zmluvy vyplatil poistné plnenie poškodeným v celkovej výške nákladov, pričom v zmysle § 813 ods. 1 Občianskeho zákonníka na žalobcu prešlo právo poisteného spoločnosti KTP Group na náhradu škody spôsobenej poistnou udalosťou. Vyplatením poistného plnenia prešlo na žalobcu právo na postih voči žalovanému.
52. Žalobca v konaní tvrdil, že pri realizácii prác vinou žalovaného došlo k vzniku škody na motorových vozidlách zaparkovaných v blízkosti stavby a žalovaný zodpovedá za vzniknutú škodu v zmysle § 420 Občianskeho zákonníka, keďže škodu spôsobil porušením prevenčnej povinnosti obsiahnutej v § 415 Občianskeho zákonníka.
53. Žalovaný sa v konaní bránil tým, že vynaložil všetko úsilie na to, aby zabránil vzniku škody, konal s odbornou starostlivosťou a neporušil ani žiadnu zmluvnú ani zákonnú povinnosť. Súd má za to, že vykonané dokazovanie vedie k inému záveru. V zmysle § 415 Občianskeho zákonníka je každý povinný počínať si tak, aby nedochádzalo k škodám na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí. Toto ustanovenie sa vzťahuje aj na žalovaného ako právnickú osobu. Bolo povinnosťou žalovaného predvídať, že ak motorové vozidlá parkovali v takej vzdialenosti, v ktorej objektívne mohlo prísť k ich znečisteniu, tak ak žalovaný začne resp. bude realizovať špecifickú činnosť, ktorou je možné motorové vozidlá znečistiť, tak môže dôjsť k ich poškodeniu. Žalovaný sa bez primeraných dôvodov spoliehal, že k škode nedôjde, prípadne bol k tomu ľahostajný, nakoľko mal subjektívne za to, že vozidlá sa do zóny znečistenia dostali výlučne z dôvodu porušenia zmluvných povinnosti investora (Bekaert Hlohovec, a.s.) a generálneho dodávateľa (KTP Group s.r.o.), ktorí nedostatočne zabezpečili priestor a nie z dôvodu porušenia jeho povinností či už zmluvných alebo zákonných (prevenčnej).
54. Žalovaný sa bránil v konaní tvrdením, že vyznačenie oblasti s rizikom poškodenia bolo výlučne povinnosťou spoločnosti KTP Group s.r.o. prípadne spoločnosti Bekaert Hlohovec a.s. ako to podľa jeho názoru vyplýva z obsahu osobného stretnutia zástupcov jednotlivých strán zo dňa 15.1.2016 a písomného zápisu zo stretnutia. Podľa písomného zápisu „Dodávateľ zabezpečí pred začiatkom takýchto prác okrem iného aj vyznačenie oblasti s rizikom poškodenia, vrátane viditeľného označenia (pásky, textové oznámenie)“. Nie je sporné, že stretnutia sa okrem objednávateľa zástupcu spoločnosti Bekeart Hlohovec, s.r.o. zúčastnili aj zástupca spoločnosti KTP Group s.r.o. ako priamy dodávateľ, zhotoviteľ tak aj zástupca BRALO, s.r.o. ako sub/dodávateľ, končený zhotoviteľ, čiže žalovaný. Žalovaný jednoznačne vystupoval na osobnom stretnutí popri zástupcovi KTP Group taktiež v pozícii dodávateľa (konečného zhotoviteľa časti diela), logicky preto bol aj účastný stretnutia, a preto na stretnutí všetkými stranami nie len neformálne ale aj písomne dohodnuté a odsúhlasené povinnosti každej so strán sa bezpochyby vzťahujú aj na žalovaného. Nie je tak pravdivé tvrdenie žalovaného, že na osobnom stretnutí boli uložené povinnosti len výlučne KTP Group, s.r.o. ale z listinného dôkazu je preukázané, že na osobnom stretnutí dohodnuté zmluvné povinnosti boli uložené zároveň aj žalovanému. Žalovaný to tvrdí zjavne účelovo, aby sa vyhol zodpovednosti za spôsobenú škodu. Žalovaný tak mal preukázateľne spolu so spoločnosťou KTP Group s.r.o. (ako dodávatelia) zmluvnú povinnosť „zabezpečiť pred začiatkom prác okrem iného aj vyznačenie oblasti s rizikom poškodenia, vrátane viditeľného označenia (pásky, textové oznámenie)“. So svedeckej výpovede je však preukázané, že obaja si túto zmluvnú povinnosť riadne a svedomito nesplnili. Svedok sa jednoznačne vyjadril, že poškodené motorové vozidlo parkoval na mieste, ktoré nebolo vyznačené zákazom parkovania, t.j. na mieste s rizikom jeho poškodenia.
55. Ak si spoločnosť KTP Group s.r.o. a ani žalovaný nesplnili riadne svoju zmluvnú povinnosť (vyznačiť oblasť s rizikom poškodenia), tak si mal žalovaný ako konečný dodávateľ, subjekt, ktorý reálne vykonával nástrek farbou splniť riadne aspoň zákonnú prevenčnú povinnosť. Žalovaný z dôvodu generálnej prevencie nemal začať so striekaním lávky. V prípade ak hrozila škoda (čo sám nepopiera a potvrdil) nemal práce začať, prípadne ich mal prerušiť, odmietnuť ich vykonanie a to až do doby nápravy. Rozhodujúce je, že žalovaný bol nositeľom nie len vyššie uvedenej zmluvnej povinnosti, ale ako reálny zhotoviteľ, subdodávateľ, vykonávateľ prác bol zároveň nositeľ aj zákonnej povinnosti predchádzať škodám v zmysle § 415 Občianskeho zákonníka, v príčinnej súvislosti s porušením ktorej došlo podľa súdu k vzniku škody. Ku škode došlo výlučne reálnou činnosťou žalovaného a žiadneho iného subjektu
(ani spoločnosti KTP Group s.r.o. ani spoločnosti Bekeart Hlohovec, s.r.o.). Žalovaný vzniku škody nepredišiel, hoci podľa názoru súdu mohol a mal tak urobiť vzhľadom na konkrétne okolnosti prípadu, a preto nesie väčší diel zodpovednosti za vznik škody ako spoluškodca spoločnosti KTP Group s.r.o.
56. Podľa názoru súdu, žalovaný konal správne, ak pred začiatkom výkonu prác ešte dodatočne upozornil mailom spoločnosť KTP Group s.r.o. a požiadal ich o to, aby zabezpečila preparkovanie áut počas pieskovania a striekania. Je však zároveň nesporné, že spoločnosť KTP Group s.r.o. nevykonala také účinné opatrenia, ktoré by zabránili zaparkovaniu vozidiel v oblasti s rizikom poškodenia a nezabezpečila ani preparkovanie týchto vozidiel, o ktoré žiadal mailom žalovaný. Súd má za to, ako je to už vyššie zdôvodnené, že v prípade ak to nezabezpečila KTP Group s.r.o., ak si táto spoločnosť nesplnila riadne túto svoju zmluvnú povinnosť, tak to bolo povinnosťou žalovaného, či už zmluvnou vyplývajúcou z osobného stretnutia a dohody strán dňa 15.1.2016, tak zároveň povinnosťou zákonnou vyplývajúcou mu z ustanovenia § 415 Občianskeho zákonníka o povinnosti predchádzať škodám. Nebolo však primeraným opatrením, aby nedošlo, predchádzalo sa škode „len“ formálne zaslanie mailu zo strany žalovaného spoločnosti KTP Group s.r.o. Išlo len o jedno z opatrení a evidentne nie dostatočné, aby k škode nedošlo, aby sa jej predchádzalo. Ďalším opatrením malo byť podľa súdu to, že ak priestor dostatočne (napr. veľkosťou vyhradenej oblasti, spôsobom) a riadne (napr. kontrolou pások) nezabezpečila spoločnosť KTP Group s.r.o., tak mal povinnosť rizikový priestor riadne zabezpečiť žalovaný. To by súd pokladal za dostatočné opatrenie žalovaného, ktoré mohlo zamedziť vzniku škody. Splnenie tejto povinnosti v konaní preukázané nie je. Žalovaný tak nekonal s dostatočnou odbornou starostlivosťou, ktorú bolo možné od neho očakávať. Taktiež samotné „zaplachtovanie“ lávky sa ukázalo ako nedostatočné a nezabránilo tomu, aby nástrek farby nezasiahol aj motorové vozidlá odparkované v jej blízkosti. Nebolo možné sa rozumne uspokojiť s tým, že ak KTP Group aj na základe mailového upozornenia žalovaného priestor dostatočne nezabezpečila, tak je možné aj napriek tomu realizovať natieračské, striekacie práce. Žalovaný mal zabezpečiť priestor okolo stavby v takom rozsahu, aby bol dostatočný vzhľadom na spôsob, charakter prevádzanej špecifickej činnosti a ďalšie konkrétne okolnosti a zabezpečiť mal priestor takým spôsobom aby zabránil vjazdu, odstaveniu a zaparkovaniu motorových vozidiel v danom priestore. Je samozrejme pravda, že žalovaný by nezodpovedal zato, ak by niektorý vodiči nerešpektovali označenie priestoru páskou. V konaní vypočutý svedok však toto poprel a uviedol, že poškodené vozidlo parkoval na mieste, kde žiaden zákaz parkovať nebol. Naviac sám žalovaný priznal, že zvolený spôsob vyznačenia rizikového priestoru bol neúčinný, bezpečnostná páska (ak bola na parkovisku vôbec osadená, čo z vykonaného dokazovania bez pochybností nevyplýva a je len tvrdením, obranou žalovaného) bola podľa jeho tvrdení často odstránená, pretrhaná, neplnila účel oznámiť prichádzajúcim vozidlám zákaz vjazdu a parkovania vo vyhradenom priestore. Sám žalovaný pokladal za nedostatočné vyhradenie a označenie priestoru iba bezpečnostnou páskou, ktorá neplnila svoj účel a preto navrhol napr. osadenie transparentu s oznámením striekania na lávku. Sám však takéto opatrenie nerealizoval a opäť sa spoliehal na to, že to vykoná niekto iný. Podľa súdu bolo vhodné priestor dočasne v nevyhnutnej miere vymedziť dočasnými mobilnými zábranami, plotom, vyčleniť pracovníka, ktorý by osobne dohliadal na mieste, aby v čase nástreku tam vozidlá neboli odparkované a podobne, proste spôsobom, ktorý by bol účinný na to, aby zabránil (zakázal) parkovaniu a vjazdu motorových vozidiel, aby zabránil ich poškodeniu. V konaní nebolo tvrdené, že by sa na danom mieste okrem pások nachádzalo napr. aj dočasné dopravné značenie, ktoré by zakazovalo parkovanie. Je nesporné, že všetky opatrenia (mailové upozornenie žalovaného pred začatím prác, bezpečnostné pásky, oznam na nástenke firmy v blízkosti pre parkujúcich zamestnancov) boli nedostatočné a neúčinné. A mali byť realizované také účinne opatrenia (ako uvádza súd vyššie), ktoré by zabránili, zakázali vjazdu a parkovaniu motorových vozidiel a v prípade porušenia ktorých opatrení by sa žalovaný zodpovednosti zbavil (napr. ak by vozidlá parkovali napriek zákazu v zmysle dopravného značenia, parkovali by ak by násilne prekonali dočasné mobilné zábrany, nerešpektovali by pokyny obsluhy a pod.). Takéto opatrenia by súd vzhľadom na konkrétne okolnosti považoval za vhodné, dostačujúce a zbavujúce žalovaného zodpovednosti.
57. Žalovaný sa bráni aj tým, že k realizácii nástrekových prác, musel, bol povinný pristúpiť vzhľadom na dohodnutý termín realizácie diela, ktorý nechcel porušiť a v dôsledku ktorého prerušenia by bol sankcionovaný napr. zmluvnou pokutou, ďalej vzhľadom na výluku železnice, navyšovanie nákladov na nájom lešenia, dohodnutých pracovníkov atď.. Súd má ale za to, že toto nie sú dôvody na porušenie prevenčnej povinnosti obsiahnutej v § 415 OZ. V prípade ak by žalovaný odmietol začať resp. pokračovať vo vykonávaní prác tak by mu to nikdy nebolo na ťarchu a neniesol by zodpovednosť za porušenie zmluvnej povinnosti vykonať dielo včas. Žalovaný mal do doby pokiaľ by nebol priestor
dostatočne zabezpečený odmietnuť realizáciu natieračských prác. V tejto súvislosti je nutné poukázať na ustanovenie § 551 ods. 1 a 2 Obch. zák., v prípade ak mal žalovaný za to, že mu objednávateľ KTP Group s.r.o. odovzdal stavenisko v nevhodnej povahe, t.j. nezabezpečenej tak, aby nemohlo prísť k škode, tak bol povinný objednávateľa na to upozorniť a po dobu dokedy by nebola dostatočne zabezpečená oblasť, by sa predĺžila lehota určená na vykonanie diela teda žalovaný by sa nedostal do omeškania a nemohli by byť voči nemu uplatnené žiadne sankcie. Zároveň by mal nárok na všetky zvýšené náklady s tým spojené (na pracovníkov, nájomné za lešenie atď.), nakoľko sám nezavinil toto omeškanie. Súd má za to, že v konaní je preukázané, že žalovaný porušil povinnosť obsiahnutú v § 415 OZ. Porušením preventívnej povinnosti, ktorým vznikla škoda na majetku vznikne všeobecná zodpovednosť za škodu podľa § 420 OZ. V príčinnej súvislosti s tým, že žalovaný porušil svoju preventívnu povinnosť, realizoval nástrek farby aj napriek riziku, že ním môže poškodiť motorové vozidlá, t.j. nepočínal si tak aby nedošlo ku škode na majetku, tak došlo k vzniku škody.
58. Sú tak podľa súdu u žalovaného dané a preukázané všetky predpoklady zodpovednosti za škodu, ktorej náhrady ako regresného nároku sa domáha v danom konaní žalobca t.j. protiprávne konanie žalovaného (porušenie jeho zmluvnej ako aj zákonnej prevenčnej povinnosti), vznik škody a príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom, konaním žalovaného (ako bude ešte podrobnejšie zdôvodnené nižšie) a škodou, ktorej výška je pre súd dostatočne hodnoverne preukázaná (ako bude opäť ešte zdôvodnené nižšie). Súd ale zároveň dospel k záveru, že vykonané dokazovanie preukázalo, že predpoklady zodpovednosti za škodu sú rovnako ako u žalovaného dané zároveň aj u spoločnosti KTP Gropu, s.r.o. z dôvodu porušenia jej zmluvnej povinnosti zabezpečiť riadne rizikový priestor. Preto aj táto spoločnosť je spoluzodpovedná za vznik škody. Podľa § 438 ods. 2 Občianskeho zákonníka v odôvodnených prípadoch môže súd rozhodnúť, že tí, ktorí škodu spôsobili, zodpovedajú za ňu podľa svojej účasti na spôsobení škody. Práve daný konkrétny prípad je podľa názoru taký, že odôvodňuje rozhodnutie o tom, že žalovaný, ale spolu s ním aj spoločnosť KTP Group, s.r.o. t.j. tí, ktorí škodu spôsobili, zodpovedajú za ňu podľa svojej účasti na spôsobení škody. Vzhľadom k tomu, že súd dospel k záveru ako je vyššie zdôvodnené, že žalovaný porušil okrem zmluvnej povinnosti aj prevenčnú povinnosť ako priamy vykonávateľ činností, s ktorými v príčinnej súvislosti došlo k vzniku škody, tak jeho účasť na spôsobení škody je ďaleko väčšia ako u spoločnosti KTP Group, s.r.o., ktorá podľa preukázaného stavu porušila len zmluvnú povinnosť. Bolo by nespravodlivé a v rozpore so zákonom, aby celú náhradu škody znášal žalovaný výlučne sám. Podľa názoru súdu je primerané rozsahu účasti jednotlivých škodcov na vzniku škody pomerné rozdelenie zodpovednosti a to tak, že žalovaný zodpovedá za škodu vo výške 75 % a spoločnosť KTP Group, s.r.o., vo výške 25 %. Pomer zodpovednosti žalovaného vo výške 75 % vyplýva logicky zo skutkového a právneho stavu. Zodpovednosť za vniknutú škodu a účasť na spôsobení škody súd posudzoval u spoločnosti KTP Group a u žalovaného v súvislosti s porušením zmluvnej povinnosti (50%) a porušením zákonnej prevenčnej povinnosti (50%). Z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že zmluvnú povinnosť porušili oba subjekty. Teda ich spoluzodpovednosť, účasť pri porušení zmluvnej povinnosti je u každej spoločnosti 1 (25% z 50%). Z vykonaného dokazovania bolo ďalej preukázané, že zákonnú povinnosť porušil výlučne iba žalovaný (50%). Teda za porušenie zákonnej povinnosti zodpovedá výlučne iba žalovaný (50 %). Spolu je tak účasť žalovaného na porušení zmluvnej povinnosti (25%) a zákonnej povinnosti (50%) vo výške 75 %, čo predstavuje aj jeho účasť na spôsobenej škode.
59. Žalovaný pri svojej právnej obrane poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 3Cob/112/2015 zo dňa 23.2.2017. Po oboznámení sa s jeho obsahom však súd dospel k záveru, že v rozhodnutí sp. zn. 3Cob/112/2015 sa rieši odlišná skutková situácia ako v prejednávanej veci. Vo veci sp. zn. 3Cob/112/2015 došlo k poškodeniu motorového vozidla (padajúcim snehom zo strechy budovy) parkujúceho na mieste kde bol zákaz vjazdu a parkovania, pričom tento zákaz bol jednoznačne daný na vedomie vodičom pevne osadenou dopravnou značkou ako aj tou skutočnosťou, že išlo o pešiu zónu s obmedzením vjazdu a parkovania ako to určuje VZN mesta (a dodatková tabuľa k dopravnej značke). V prejednávanej veci však vykonaným dokazovaním nebolo preukázané, že zákaz vjazdu a parkovania bol daný na vedomie vodičom spôsobom, ktorý by bol adekvátny, dostatočný a primeraný, prípadne takým spôsobom aby vodičov vo všeobecnosti zaväzoval (ako je tomu pri dopravných značkách, ktoré musia vodiči v zmysle právnych noriem rešpektovať a dodržiavať). V prejednávanej veci mali zákaz parkovania zabezpečiť bezpečnostné pásky, prípadne „kolektívne oznamy“ na pracoviskách susediacich firiem. Sám žalovaný však potvrdil, že pásky boli pretrhané, čiastočne odstránené a tak v žiadnom prípade neplnili svoj účel zabrániť a zakázať vjazdu a parkovaniu motorových vozidiel. Dokonca sám žalovaný upozornil na to, že pásky sú nedostatočné a je vhodné osadiť napr. „transparent na most s
textom Parkovanie na vlastné riziko, striekame“. Žalovaný ďalej poukázal na to, že spoločnosť Bekaert Hlohovec a.s. mala upozorniť svojich zamestnancov oznámením na verejne dostupnom mieste (na nástenke) s realizáciou činnosti a zároveň požiadať, aby z tohto dôvodu vo vyhradenom priestore, ktorý bude ohraničený bezpečnostnými páskami neparkovali, čím sa predíde poškodeniu. Treba zdôrazniť, že ide len o jedno z opatrení, ktorého účelom je predchádzať vzniku škody a samotné toto opatrenie (oznam na nástenke) ešte dostatočne prípadnému vzniku škody nezabraňuje, ako aj bolo v konečnom dôsledku preukázané. Takýmto opatrením (ako je už vyššie súdom uvedené) by bolo jednoznačne vymedzenie, vyhradenie miesta s rizikom poškodenia takým spôsobom, aby sa znemožnil vjazd a parkovanie vozidiel na tomto mieste. Čo sa preukázateľne nestalo. Taktiež treba dodať, že nie všetci zamestnanci sa museli oboznámiť s oznámením na nástenke, nie všetky poškodené motorové vozidlá patrili iba zamestnancom Bekaert atď. a čo je najdôležitejšie priestor, v ktorom vozidlá nemali parkovať (podľa oznámenia) nebol dostatočne vyhradený, označený ako priestor v ktorom je zakázané parkovať. Vodiči zaparkovaných vozidiel tak nemali objektívnu vedomosť, že nie sú oprávnení vo vyhradenej zóne parkovať. Na základe uvedeného ide v prejednávanej veci o odlišný skutkový stav ako bol riešený na Krajskom súdu v Košiciach a preto nie je možné bez ďalšieho dospieť k rovnakým záverom o nedôvodnosti žaloby. V prejednávanej veci súd dospel k záveru, že žalovaný porušil ako zmluvnú tak aj prevenčnú povinnosť a poškodený žiadnym spôsobom nezavinil škodu, zatiaľ čo vo veci na Krajskom súde v Košiciach súd dospel k záveru, že žalovaný prevenčnú povinnosť neporušil a škoda bola spôsobená výlučne zavinením poškodeného, ktorý porušil dopravné predpisy tým, že nerešpektoval jednoznačne vyjadrený zákaz vjazdu a bez porušenia týchto predpisov by škodlivý následok nenastal. Preto je citované rozhodnutie na daný spor neaplikovateľné.
60. Žalovaný v konaní tvrdil, že nakoľko žalobca v žalobe uviedol ako deň poškodenia motorových vozidiel (poistnej udalosti) dátum 12.4.2016, tak poistné udalosti sa mali podľa žalobcu stať iba v tento deň, a preto poistné udalosti z iných dní nie sú predmetom tohto konania. Súd sa s týmto názorom nestotožňuje. Až v priebehu konania sa z vykonaného dokazovania najmä výsluchu konateľa žalovaného BL. a listinného dôkazu „Denný záznam stavby“ podarilo ustáliť a preukázať, že k poškodeniu (poistnej udalosti) motorových vozidiel nemuselo prísť iba v deň 12.4.2016, ale v rozmedzí niekoľkých dní, kedy žalovaný realizoval, aplikoval farbu. Z „denného záznamu stavby“ je preukázané, že dňa 14.3.2016 žalovaný do záznamu zapísal upozornenie s textom: „Dnes som upozornil p. Q., že nezabezpečil preparkovanie aut a hrozí ich zašpinenie. Firma BRALO nenesie zodpovednosť v prípade zašpinenia aut. Ďalej odporúčam, aby si vyvesil Transparent na most s textom Parkovanie na vlastné riziko, striekame“. Dňa 11.4.2016 žalovaný do záznamu zapísal: „Vykonané práce - dnes sme aplikovali druhú vrstvu základnej farby“. Dňa 12.4.2016 žalovaný do záznamu zapísal: „Vykonané práce. Pokračovali sme v aplikácii tretej vrstvy (vrchnej)“. Dňa 20.4.2016 žalovaný do záznamu zapísal: „... sme začali aplikovať prvú vrstvu náteru...“ Dňa 21.4.2016 žalovaný do záznamu zapísal: „Vykonané práce - Pokračovanie v aplikácii prvej vrstvy náteru...“. Dňa 22.4.2016 žalovaný do záznamu zapísal: „Vykonané práce - aplikácia druhej vrstvy náteru“. Dňa 23.4.2016 žalovaný do záznamu zapísal: „vykonané práce - aplikácia tretej vrstvy.“ Obdobné záznamy o aplikácii farby sú ešte zo dňa: 6.5., 7.5., 9.5., 10.5.2016. Dňa 10.5.2016 boli podľa záznamu práce ukončené. Preto ak žalobca identifikoval škodovú udalosť v žalobe iba dňom 12.4.2016 tak to absolútne neznamená, ako zavádzajúco tvrdí žalovaný, že poškodenia z iných dní nie sú predmetom konania. Žalobca poškodenia, t.j. poistné udalosti, ktoré sú predmetom v súčasnosti už samostatných súdnych konaní špecifikoval okrem dátumu 12.4.2016 aj inými konkrétnymi skutočnosťami a dôkazmi (napr. hlásenie o škodovej udalosti a pod.) tak, že je nepochybné, že ide o poistné udalosti z viacerých nie len jedného dňa, že ide o poškodenia, z obdobia kedy žalovaný vykonával práce na lávke čo potvrdil v konaní aj vypočutý svedok.
61. Žalovaný tvrdil, že nezrovnalosti sú aj v dátumoch hlásenia škody, nakoľko sú v intervaloch od 26.4.2016 až 14.7.2017, prípadne až september 2016 tým, nie je preukázané, že znečistenie spôsobil žalovaný. Súd sa s názorom žalovaného nestotožňuje. Vzhľadom k tomu, že nie je možné vylúčiť, že k znečisteniu motorových vozidiel nedošlo v jeden deň, ale naopak je možné dôvodne predpokladať, že k znečisteniu došlo v priebehu až niekoľkých dní, týždňov (od 11.4.-10.5.2016), vzhľadom na veľký počet poškodených motorových vozidiel, vzhľadom na ich postupné priebežné čistenie opäť v priebehu niekoľkých dní, týždňov je logické, že aj nahlasovanie škody ako aj čistenie motorových vozidiel sa realizovalo v priebehu a s odstupom niekoľkých dní prípadne týždňov. Nejde o žiadnu nezrovnalosť ako zavádzajúco tvrdí žalovaný, a už vôbec skutočnosť, ktorá by mala preukazovať a vnášať dôvodnú
pochybnosti o tom, že znečistenie nebolo spôsobené žalovaným. Preto ak aj u niektorého vozidla bola nahlásená poistná udalosť po 10.5.2016 (po ukončení diela a jeho odovzdaní), tak to absolútne nevylučuje, že k poškodeniu došlo skôr a to v čase keď boli reálne vykonávané striekacie práce. Rovnako je to aj pri čistení motorových vozidiel, ktoré logicky z dôvodu ich množstva a kapacitných možností čistiaceho servisu mohlo trvať dlhšiu dobu.
62. V zmysle 191 ods. 1 CSP dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo, pričom podľa judikatúry zásada voľného hodnotenia dôkazov vyjadruje, že záver, ktorý si sudca robí o pravdivosti či nepravdivosti tvrdených skutočností vzhľadom na poznatky získané z vykonaných dôkazov, je vecou vnútorného sudcovho presvedčenia a jeho logického myšlienkového postupu. Podstatou zistenia skutkového stavu veci je úsudok sudcu o tom, ktoré z rozhodných a sporných skutočností sú pravdivé, t. j. ktoré z nich bude považovať za preukázané poznatkami získanými vykonaním jednotlivých dôkazov. Vierohodnosť určitého poznatku získaného vykonaním konkrétneho dôkazu, a teda aj jeho význam z hľadiska dôkazu pravdivosti či nepravdivosti skutkových tvrdení, súd hodnotí jednak izolovane, jednak v porovnaní s poznatkami získanými vykonaním všetkých zostávajúcich dôkazov. V prvom rade však ide o posúdenie vierohodnosti poznatku z hľadiska druhu dôkazného prostriedku a spôsobu, akým sa podľa zákona dôkaz vykonáva. Poznatky, ktoré získa týmto hodnotením obsahu svedeckej výpovede, potom sudca porovná s poznatkami, ktoré získal na základe hodnotenia ostatných dôkazov a uváži, do akej miery sú tieto poznatky súladné či protichodné, vzájomne sa doplňujúce a podobne. Súd teda musí pri hodnotení dôkazov zohľadňovať okrem zásad logického myslenia aj bežné ľudské a odborné skúsenosti, teda skúsenosti každého bežného človeka. Najmä pri hodnotení svedeckej výpovede, ale aj všetkých dôkazov vo vzájomnej súvislosti, sudca nemusí ani nesmie bez ďalšieho uveriť takej verzii udalosti, ktorá odporuje bežnej ľudskej skúsenosti a ktorá navodzuje dojem celkom nelogického nezmyselného konania ľudí, ktorí inak pôsobia racionálne. Práve snaha dokazovať takúto verziu udalostí musí v sudcovi vzbudiť pochybnosti o tom, prečo daný ľudia konajú nelogicky alebo spôsobom, ktorý sa vymyká bežnému ľudskému správaniu. Na tieto prípadné motívy potom musí takisto prihliadnuť pri celkovom hodnotení dôkazov, pretože môžu spätne zohrávať úlohu pri hodnotení dôveryhodnosti jednotlivých dôkazov.
63. Žalovaný poukázal na to, že najviac škôd je asi zo dňa 11.4.2016 kedy žalovaný striekal šedou epoxidovou farbou a 12.4.2016 kedy striekal polyuretánovou modrou farbou. Podľa žalovaného je zvláštne, že nikde v hláseniach o škodovej udalosti sa nekonkretizuje odtieň, akým boli škvrny od farby preto žiada preukázať akou farbou boli vozidlá postriekané a to nie len odtieňom ale aj s chemickým rozborom jednotlivých škvŕn na vozidlách, ktorí by sa dalo porovnať s farbou, ktorú používal žalovaný. Súd má zato, že z vykonaného dokazovania a z vyhodnotenia všetkých dôkazov (či svedeckej výpovede alebo listinných dôkazov) či už jednotlivo alebo vo vzájomnej súvislosti a v súlade s pravidlami formálnej logiky je bez pochybností preukázané, že k poškodeniu vozidiel došlo v príčinnej súvislosti s činnosťou žalovaného. Touto činnosťou bolo konkrétne pieskovanie a striekanie farbou. Je preukázané, že vozidlá boli poškodené farbou (čo nerozporoval ani žalovaný). A to je zásadné a rozhodujúce pri posudzovaní zodpovednosti žalovaného. Ďalej nebolo tvrdené a už vôbec nie preukázané (žalovaným), žeby v rozhodnom čase na danom mieste ktokoľvek iný vykonával nástrek farbou, ba práve naopak svedok uviedol a tým pre súd aj preukázal, že žiadna takáto alebo obdobná činnosť sa v blízkosti zaparkovaného vozidla nerealizovala. Nikto iný ako žalovaný v rozhodnom čase žiaden nástrek v blízkosti nerealizoval. Preto je jednoznačne preukázané, že znečistenie vozidiel bolo zapríčinené výlučne nástrekom farby aplikovanej žalovaným. Potom už nie je absolútne rozhodujúce a zásadné, že farba nie je v hláseniach bližšie špecifikovaná, že išlo konkrétne o farbu modrú či šedú, prípadne akého druhu, zloženia (epoxidovú, polyuretánovú). Rovnako tak nie je podstatné ak bola farba prípadne nesprávne identifikovaná v niektorých faktúrach ako „cementové škvrny“ a preto podľa žalovaného za toto znečistenie žalovaný nezodpovedá. Tento dôkaz a jeho obsah nie je možné hodnotiť izolovane a bez súvislosti s inými dôkazmi (najmä svedeckou výpoveďou, tabuľkovým prehľadom čistenia, kde je výslovne uvedené, že sa realizovalo čistenie od epoxidovej farby aj napriek tomu, že vo faktúre je farba identifikovaná inak) a z nich zisteným, preukázaným skutkovým stavom. Aj prípadné v niektorých faktúrach nesprávne identifikovanie a určenie farby, látky, ktorou bolo motorové vozidlo znečistené nevyvracia skutkový stav preukázaný z ďalších dôkazov. Poškodenie, znečistenie je dostatočne identifikované spôsobom a preukázané najmä svedeckou výpoveďou, tak, že je vysoko pravdepodobné, hraničiace s istotou, že bolo spôsobené žalovaným a naopak vylučuje, že mohlo byť spôsobené kýmkoľvek iným. Preto akékoľvek porovnávanie odtieňov, chemický rozbor sú úplne
irelevantné, nadbytočné a vzhľadom k tomu, že vozidlá boli už vyčistené (a to ešte pred 7 rokmi!) tak nevykonateľné, čo žalovaný iste vie, a preto takáto obrana vyznieva len a len účelovo. V danom konkrétnom spore je farba vo faktúre z čistenia identifikovaná konkrétne ako „dvojzložková tvrdená epoxidová farba“ čo vylučuje akékoľvek pochybnosti. Preto akékoľvek ďalšie požiadavky žalovaného na predloženie fotografií, ktoré by preukázali, na akých miestach, kde bolo predmetné vozidlo a čím znečistené sú nepodstatné a nadbytočné, nakoľko so svedeckej výpovede a z listinných dôkazov (faktúra, hlásenie, tabuľkový prehľad čistenia atď.) je uvedené preukázané jednoznačne a dostatočne.
64. Žalovaný v konaní vzniesol pochybnosti o existencii príčinnej súvislosti medzi vznikom škody a jeho konaním. Niektoré motorové vozidlá mohli byť zaparkované vo väčšej vzdialenosti od lávky, keďže miesto udalosti, miesto vzniku škody je identifikované v Hlásení škodovej udalosti ako Mierová ulica v Hlohovci, ktorá má podľa tvrdenia žalovaného dĺžku do 700 m, a preto sú podľa jeho názoru pochybnosti o tom, že k znečisteniu, poškodeniu motorových vozidiel mohlo prísť činnosťou žalovaného. K ozrejmeniu bližšieho miesta poistnej škodovej udalosti, t.j. miesta, kde motorové vozidlo parkovalo súd podrobne vypočul svedka. Svedok jednoznačne a výslovne uviedol, že parkoval na mieste a vo vzdialenosti (len niekoľko desiatok metrov) od lávky, na ktorej sa realizoval nástrek s tým, že išlo o vzdialenosť, pri ktorej objektívne, nie len že mohlo, ale aj reálne došlo k znečisteniu, poškodeniu motorového vozidla. Svedok ďalej uviedol, že k poškodeniu motorového vozidla daným konkrétnym spôsobom (nestrekovou farbou) došlo z činnosti na železničnej lávke a v blízkosti sa žiadne iné nástrekové práce okrem striekania železničnej lávky nevykonávali. Súd tak má zo svedeckej výpovede jednoznačne preukázané, že poškodené motorové vozidlo bolo v čase poškodenia zaparkované na mieste, kde objektívne pracovnou činnosťou mohlo a aj reálne došlo k jeho poškodeniu. V tejto súvislosti preto nie sú dané žiadne pochybnosti o existencii príčinnej súvislosti medzi vznikom škody (poškodenie laku, skla karosérie vozidla) a konaním žalovaného (rekonštrukčné práce na lávke). Z uvedeného dôvodu sú absolútne irelevantné akékoľvek požiadavky žalovaného na „náčrtok“ kde sa predmetné vozidlo nachádzalo.
65. Žalovaný v konaní tvrdil, že súd nezobral do úvahy žiadne poveternostné vplyvy. Vietor mohol kvapôčky farby odviať aj ďalej. A preto ak škoda mohla nastať ako dôsledok neodvrátiteľnej udalosti kvalifikovanej ako vis major vylučujúcej všeobecnú zodpovednosť za škodu. V prípade ak táto udalosť nemala v prevádzkovej činnosti je liberačným dôvodom aj pokiaľ ide o osobitnú zodpovednosť v zmysle § 420 ods. 3 OZ. Vyššia moc (vis maior) je zvláštna právna skutočnosť, spočívajúca v mimoriadnej, nepredvídateľnej, neodvrátiteľnej a nezavinenej udalosti, ktorá spôsobí škodu. V danom prípade nie je splnený žiaden zo znakov tzv. vyššej moci. Počasie, poveternostné vplyvy a teda aj vietor (dážď) je do istej miery predvídateľná skutočnosť, navyše žalovaný resp. ním poverí pracovníci museli vedieť, aké je počasie bezprostredne predtým, ako pristúpili ku striekacím prácam resp. počas ich výkonu. K odvráteniu hroziacej škody stačilo nezačať prípadne prerušiť striekacie práce v momente, kedy sa vietor zdvihol nad neprimeranú silu. Typickým prejavom vyššej moci v prípade silného vetra je napr. vytrhnutie strechy či vyvrátenie stromov. V žiadnom prípade však nemôže ísť o situáciu, kedy stačilo prerušiť výkon prác, aby neprišlo ku vzniku škody. Žalovaný nepredložil žiaden dôkaz, že by došlo v čase poškodenia k nejakej mimoriadnej udalosti (živelná pohroma, hurikán a pod.). K udalosti, ktorá by nebolo možné za daných podmienok ani pri vynaložení všetkého potrebného úsilia odvrátiť. Ako je už vyššie uvedené, pri bežných poveternostných podmienkach daného ročného obdobia (apríl, máj) je aj bežný vietor a je preto rozumne možné predpokladať, že ak dosiahne nejakú intenzitu tak ak striekam s farbou vo vonkajšom prostredí, tak je možné, že farba bude aj roznesená ďalej od miesta aplikácie. Preto je rozumne, logické s prácami prestať a tým predchádzať aj prípadnej škode. Treba zdôrazniť, že žalovaný v konaná ani nepreukázal, že by došlo k zhoršeniu počasia, poveternostných vplyvov, nie je to napríklad zachytené ani v stavebnom denníku (Denné záznamy stavby). Práve naopak listinný dôkaz stavebný denník preukazuje, že počasie bolo vhodné na pracovnú činnosť (zväčša bolo polojasno, jasno) a žiadne mimoriadne, nepredvídateľné poveternostné podmienky v ňom zaznamenané nie sú. Táto obrana žalovaného potom vyznieva opäť len ako všeobecná a účelová.
66. Žalovaný v konaní taktiež tvrdil, že niektorí vodiči poškodených motorových vozidiel nerešpektovali zákaz parkovania na vyhradenom mieste v blízkosti lávky, ktoré bolo vyhradené a označené práve preto, aby nedošlo k poškodeniu zaparkovaných vozidiel, a preto spoluzavinili vznik škody. Uvedené tvrdenia žalovaného sa v konaní však opäť nepreukázali. Vo vzťahu k nim súd vykonal podrobný výsluch svedka poškodeného a dokazovanie svedeckou výpoveďou. Zo svedeckej výpovede spoluzavinenie
poškodeného preukázané nie je a žalovaný iný hodnoverný dôkaz o prípadnom spoluzavinení opäť ani neoznačil ani nepredložil. Žalovaného tvrdenie zostalo opäť nepreukázané, ba naopak svedeckou výpoveďou bol v konaní preukázaný jeho opak, že motorové vozidlá nestáli v mieste zákazu, vodiči žiadne páskou ani inak vyhradené parkovacie miesto nespozorovali, a preto ho nemohli ani nerešpektovať. Pri skúmaní miery spoluzavinenia poškodeného súd osobitne a veľmi precízne posudzoval všetky špecifické okolnosti spojené so vznikom škody. Žiadne spoluzavinenie poškodeného v konaní preukázané nebolo a za škodu resp. jej pomernú časť 75 % (spolu s ďalším škodcom ako je uvedené a zdôvodnené vyššie) zodpovedá v plnom rozsahu a výlučne žalovaný a nie je dôvod, aby ju pomerne znášal aj poškodený, nakoľko v konaní je preukázané, že škoda resp. jej pomerná časť bola spôsobená výlučne zavinením žalovaného, a preto ju musí znášať sám.
67. Žalovaný namietol v konaní aj výšku škody resp. jej primeranosť. Súd má z listinného dôkazu
- „tabuľový“ sumár realizovaných čistiacich prác a spotrebovaného materiálu vydaný čistiacou spoločnosťou SANAC, s.r.o. položkovito a podrobne preukázané, aké konkrétne čistiace práce a materiál bol pri čistení použitý. Ide o „prípravné práce, administratívne úkony, čistenie ručné, aplikácia prípravkov, leštenie, mikrobrúsenie a voskovanie“ materiál „leštiaci a brúsny kotúč, mikrovláknova utierka, čistiaca hmota,, tekutý vosk, leštiaca pasta, leštidlo na sklo atď.. V Tabuľke je uvedená cena jednotlivých položiek, pričom zhotoviteľom bola poskytnutá dokonca zľava z ceny diela (čistenia). Celková cena čistenia predstavuje sumu 698,70 eur, čo sú podľa listinného dôkazu vyhotového čistiacou spoločnosťou reálne a účelne vynaložené náklady na odstránenie škody. Z Tabuľky je taktiež zrejmé prečo sa môže výška ceny čistenia pri niektorých motorových vozidlách líšiť. Je možné logicky predpokladať, že znečistenie vozidiel nebolo v rovnakom rozsahu a môže sa individuálne líšiť, preto logicky aj cena čistenia závisí od individuálneho znečistenia toho ktorého vozidla, čo vyžaduje iný čas čistenia, inú spotrebu materiálu a pod. Pri každom čistení je tak individuálne a podrobne špecifikované, aké konkrétne práce sú na tom ktorom motorovom vozidle realizované, v akej časovej dĺžke a pod.. Evidentne išlo o čistiacu spoločnosť, ktorá sa takýmto druhom znečistenia zaoberá, má odborné a technické skúsenosti o čom svedčí aj vyjadrenie svedka, ktorý potvrdil, že čistenie bolo vykonané riadne a k jeho spokojnosti. Ak žalovaný spochybňoval ich výšku tak nestačilo iba toto všeobecne namietať, čo sa javí preto iba ako účelová obrana, ale aby uniesol dôkazné bremeno svojho tvrdenia o neprimeranosti ceny čistenia tak, mal k tomu označiť, predložiť relevantný dôkaz, ktorý by vyvrátil preukázanú výšku škody, preukázanú z listinného dôkazu predloženého žalobcom, ktorý je dostatočne hodnoverný. Žalovaným vznesené pochybnosti o primeranosti výšky škody preto súd vyhodnotil ako nedôvodné. Z vykonaného dokazovania je určenie a výška škody jednoznačne preukázané a zdôvodnené.
68. V konaní sú preukázané všetky predpoklady zodpovednosti za škodu, ktorej náhrady ako regresného nároku sa domáha žalobca t.j. protiprávne konanie žalovaného (porušenie jeho zmluvnej ako aj zákonnej prevenčnej povinnosti), vznik škody a príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom, konaním žalovaného a škodou, ktorej výška je pre súd taktiež dostatočne hodnoverne preukázaná v sume 698,70 eur. Vzhľadom k pomernej účasti žalovaného na jej vzniku, ktorú súd vyhodnotil vo výške 75 % z celkových nákladov a nepreukázaní zavinenia poškodeného je dôvodné žalobcovi priznať v zmysle § 420 Občianskeho zákonníka v spojení s § 415 Občianskeho zákonníka náhradu škody vo výške 524,03 eur a preto súd uložil povinnosť zaplatiť žalovanému túto sumu žalobcovi ako to je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
69. Podľa § 212 ods. 2 CSP rozsudkom sa rozhoduje o celej prejednávanej veci.
70. Nakoľko sa žalobca žalobou domáhal zaplatenia náhrady škody vo výške 698,70 eur a súd mu priznal náhradu škody iba vo výške 524,03 eur zodpovedajúce vyššie uvedeným zákonným hľadiskám, súd v zmysle § 212 ods. 2 CSP vo zvyšku istiny 174,67 eur a prislúchajúceho úroku z omeškania vo výške 5 % ročne z nepriznanej istiny od 19.2.2017 do zaplatenia žalobu zamietol.
71. Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.
72. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškania s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania. Výšku úroku z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis - Nariadenie vlády SR č. 87/1995 Z.z..
73. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 v znení nariadenia 20/2013 Z.z., ktorým sa vykonávajú ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
74. Nakoľko sa žalovaný dostal s plnením svojej povinnosti voči žalobcovi do omeškania, bolo potrebné v zmysle § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka uložiť mu povinnosť zaplatiť 5 % úrok z omeškania ročne z priznanej sumy od 19.2.2017 (t.j. odo dňa nasledujúceho po dni, kedy márne uplynula 15 dňová lehota na zaplatenie určená výzvou na zaplatenie) do zaplatenia, keď výšku úrokov z omeškania ustanovuje vládne nariadenie č. 87/1995 Z.z.. Doručenie výzvy ani omeškanie nebolo medzi stranami sporné, zo strany žalovaného namietané.
75. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
76. Podľa § 255 ods. 2 CSP ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
77. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
78. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
79. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1,2 CSP tak, že procesne čiastočne úspešnejšiemu žalovanému priznal nárok na pomernú časť náhrady trov konania vo výške 50 % z celkových trov s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd až po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Výška percentuálneho rozdielu v procesnej úspešnosti sporových strán predstavujúcej 50 %. Žalovaná suma 698,70 eur = 100 %, žaloba dôvodná vo výške 524,03 eur = 75 %, nedôvodná žaloba vo výške 174,67 eur = 25 %, úspech žalobcu 75 %, úspech žalovaného vo veci tak je 25 %, 75 % - 25 % = 50 %.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje (§ 355, § 362 CSP) Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP). Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 365 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 CSP).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 CSP). Exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá (§ 48 zák. č. 233/1995 Z.z.). Exekúciu vykoná exekútor, ktorého na vykonanie exekúcie poverí súd (§ 55 ods.1 zák. č. 233/1995 Z.z.), kauzálne príslušným je Okresný súd Banská Bystrica (§ 49 zákona č. 233/1995 Z.z.).“