Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_9P-25-2019.pdf
PDF · 93.55 KB
Case nature
Area
Subarea
9P/25/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žiar nad Hronom v konaní pred sudcom JUDr. Igorom Valentom vo veci starostlivosti súdu o maloletú L. G., G.. XX.XX.XXXX, bytom ako matka, zastúpená kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny K. Š., dieťa rodičov - matky: T.. Z. Z., G.. XX.XX.XXXX, K. Ž., M. XXX/XX, v konaní zastúpená JUDr. Janou Šálkovou, ml., advokátka so sídlom AK Žarnovica, Bystrická 101 a otca: B. G.C., G.. XX.XX.XXXX, K. J., B. XX, zastúpený v konaní JUDr. Michalom Vlkolinským, advokátom AK so sídlom Zvolen, Námestie SNP 17/29, o návrhu matky na úpravu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu, takto
rozhodol:
Súd maloletú L. G.Á., G.. XX.XX.XXXX z v e r u j e do osobnej starostlivosti matke T.. Z. Z., G.. XX.XX.XXXX.
Otec maloletého dieťaťa B. G., G.. XX.XX.XXXX je p o v i n n ý prispievať na výživu maloletej L. sumou 150,- € mesačne počnúc dňom právoplatnosti tohto rozhodnutia vždy do 20-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky maloletého dieťaťa.
Vo zvyšku súd návrh matky na určenie výživného z a m i e t a.
Obaja rodičia zastupujú maloleté dieťa v bežných veciach a spravujú jeho majetok.
Súd upravuje styk otca B. G., G.. XX.XX.XXXX s maloletou L. tak, že otec maloletého dieťaťa je o p r á v n e n ý sa s maloletou stretávať:
- každý párny víkend v čase od piatku 15.00 hod. do nedele 17.00 hod.
- každý párny kalendárny rok počas vianočných sviatkov od 23.12. od 17.00 hod. do 25.12 do 17.00 hod. a od 01.01. od 17.00 hod. do 03.01. do 17.00 hod.
- každý nepárny kalendárny rok v čase od 25.12. od 17.00 hod. do 27.12. do 17.00 hod. a od 30.12. od 17.00 hod. do nasledujúceho kalendárneho roku 01.01. do 17.00 hod.
- každý párny rok počas veľkonočných sviatkov v čase od veľkonočného piatku od 09.00 hod. do veľkonočnej nedele do 17.00 hod. a nepárny kalendárny rok v čase od veľkonočnej nedele od 09.00 hod. do veľkonočného pondelku do 17.00 hod.
- každý rok počas letných školských prázdnin druhý celý júlový týždeň a druhý augustový týždeň v mesiaci v čase od nedele predchádzajúcej tomuto týždňu od 17.00 hod. do nedele 17.00 hod. počnúc dňom právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Matka maloletého dieťaťa je p o v i n n á dieťa na styk s otcom riadne pripraviť, tento otcovi umožniť a otec maloletého dieťaťa je p o v i n n ý dieťa v stanovenom čase v bydlisku matky prevziať a v stanovenom čase dieťa v bydlisku matke odovzdať.
Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Matka maloletého dieťaťa návrhom na začatie konania, ktorý podala na tunajší súd dňa 26.07.2019 sa domáhala úpravy práv a povinností rodičov k maloletej L. G. tak, že žiadala maloleté dieťa zveriť do jej osobnej starostlivosti. Otcovi uložiť povinnosť prispievať na výživu maloletej L. sumou 190,- € mesačne odo dňa právoplatnosti rozhodnutia do budúcna s tým, že matka nežiadala upraviť styk otca s maloletým dieťaťom. Podanie návrhu matka dôvodila tým, že dieťa je narodené mimo manželstva a matka ukončila vzájomné spolužitie s otcom maloletého dieťaťa, pričom otec dobrovoľne prispieva na výživu maloletej len sumou 100,- €, ktoré výživné je nepostačujúce pre pokrytie všetkých potrieb maloletého dieťaťa.
2. Otec maloletého dieťaťa v prvotnom vyjadrení k návrhu matky zo dňa 19.08.2019 nesúhlasil s navrhovanou úpravou práv a povinností k maloletému dieťaťu tak, že súd maloletú L. zverí do osobnej starostlivosti matke, navrhoval maloleté dieťa zveriť do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov s tým, že osobnú striedavú starostlivosť budú rodičia zabezpečovať v týždenných intervaloch bez určenia vyživovacej povinnosti pre otca maloletého dieťaťa, ďalej žiadal upraviť styk s maloletým dieťaťom počas vianočných a veľkonočných sviatkov.
3. V rámci dokazovania a zisťovania skutkového stavu v opatrovanskej veci súd vykonal dokazovanie prioritne výsluchom rodičov maloletého dieťaťa, výsluchom kolízneho opatrovníka maloletého dieťaťa, realizoval šetrenie pomerov na strane oboch rodičov prostredníctvom kolízneho opatrovníka, oboznámil sa s listinnými dôkazmi tak, ako boli tieto predložené súdu rodičmi maloletého dieťaťa ohľadom príjmu rodičov a tiež ohľadom výdavkov na strane oboch rodičov, a tiež ohľadom výdavkov na strane maloletého dieťaťa. Súd zistil nasledovný skutkový stav veci:
4. Maloleté dieťa, o ktoré v konaní ide je narodené mimo manželstva. Otcom maloletého dieťaťa je B. G. (rodný list maloletého dieťaťa čl. 7 spisu). Ako z vyjadrení matky, tak i z vyjadrení otca maloletého dieťaťa mal súd za preukázané, že rodičia žili v spoločnej domácnosti do leta roku 2017 a následne po ukončení spolužitia starostlivosť o maloleté dieťa zabezpečovala výlučne matka. Matka tiež deklarovala, že otec si dobrovoľne plní vyživovaciu povinnosť voči maloletej L.. Po ukončení spolužitia v rozsahu 100,- € mesačne a matka umožňuje otcovi realizáciu styku s maloletým dieťaťom v zaužívanom režime každý druhý víkend ako i počas prázdnin. Matka tiež deklarovala, že po ukončení spolužitia s otcom maloletej, žije s maloletým dieťaťom sama, obýva dvojizbový byt, ktorý je vo vlastníctve jej rodičov. Nesúhlasila s návrhom otca, ktorý žiadal upraviť rodičovské práva a povinnosti tak, že maloletá L. bude zverená do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov čo odôvodňovala tým, že nie je v záujme maloletého dieťaťa, i keď pripustila, že dieťa má silné citové väzby a vzťah i k otcovi, avšak starostlivosť o dieťa je zabezpečovaná v určitom režime, ktorá situácia vyhovuje i samotnej maloletej. Matka deklarovala príjem u aktuálneho zamestnávateľa G. Q. Y. A., spol. s r. o. na úrovni 788,- € mesačne a svoje výdavky v rozsahu 540,- € mesačne s tým, že špecifikovala i výdavky pre maloleté dieťa v sume 335,- € na mesiac. Otec maloletého dieťa pokiaľ žiadal maloletú L. zveriť do striedavej osobnej starostlivosti argumentoval tým, že i keď ukončil spolužitie s matkou maloletého dieťaťa, z dôvodu, aby bol v bezprostrednom kontakte s maloletou L. sa presťahoval z mesta J. V. M. Ž., kde pre seba zabezpečil prácu ako i bývanie. Otec uvádzal, že nepodával návrh na úpravu rodičovských práv a povinností k maloletej, pretože si postupne buduje vzťah s maloletým dieťaťom. A tiež si zaužíval určité spôsoby stretávania sa s maloletým dieťaťom tak, ako to konštatovala i matka. Otec deklaroval, že má vytvorené všetky materiálne podmienky pre zabezpečenie osobnej starostlivosti o maloletú. Medzi ním a maloletou je silná citová väzba a neexistujú žiadne prekážky, pre ktoré by otec nemohol a nebol schopný zabezpečiť riadnu starostlivosť o maloletú L.. Otec poukazoval na skutočnosť, že maloletá akceptuje i v súčasnej dobe zaužívaný režim stretávania s otcom a on má záujem aktívne sa podieľať na výchove maloletého dieťaťa. U svojho zamestnávateľa G. Q. deklaroval otec príjem na úrovni 1.100,- € mesačne a súčasne špecifikoval svoje výdavky vo výške 1.060,- € mesačne. Kolízny opatrovník maloletého dieťaťa Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny K. Š. z poverenia súdu realizoval šetrenie u rodičov. A tiež pohovor s maloletým dieťaťom a zisťoval názor maloletého dieťaťa, pričom samotná maloletá L. sa vyjadrila, že má záujem tráviť čas s otcom, chce u otca zotrvať, avšak v rozsahu ako je tomu doposiaľ. Je spokojná s prostredím, v ktorom vyrastá, pokiaľ osobnú starostlivosť o ňu zabezpečuje matka, s ktorou i býva.
5. Po tom, čo súd prvotné pojednávanie v prejednávanej veci odročil a doporučil rodičom návštevu Centra pedopsychiatrického poradenstva, čo rodičia maloletého dieťaťa i využili, otec maloletého dieťaťa akceptoval vyslovený názor dieťaťa a netrval na zverení maloletej do striedavej osobnej starostlivosti. Súhlasil s tým, aby maloletá bola zverená do osobnej starostlivosti matke. Otec však žiadal práve z dôvodu záujmu aktívne sa podieľať na výchove maloletej L. upraviť styk s maloletým dieťaťom v pravidelných týždenných intervaloch počas vianočných a veľkonočných sviatkov, ako i počas školských prázdnin. Súčasne vyjadril nesúhlas s výškou vyživovacej povinnosti v rozsahu 190,- € mesačne, ktoré výživné požadovala matka pre maloletú L..
6. Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine (Zákon č. 36/2005 Z. z. v platnom znení) rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, § 25 a § 26 sa použijú primerane.
7. Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.
8. Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa ods. 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
9. Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
10. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
11. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
12. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
13. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
14. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliada súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliada súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
15. Súd maloletú L. zveril do osobnej starostlivosti matke, ktorá má vytvorené všetky podmienky pre zabezpečenie riadne osobnej starostlivosti a zdravého vývoja maloletého dieťaťa. Súd pri rozhodovaní akceptoval aj vyslovený názor maloletého dieťaťa prostredníctvom rozhovoru a šetrenia realizovaného kolíznym opatrovníkom. Súd kvituje tiež postoj otca maloletého dieťaťa, ktorý netrval na tom, aby maloleté dieťa bolo zverené do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov. I keď otec má vytvorené, zhodne ako matka, vhodné podmienky sám otec akceptoval a zohľadnil prioritný záujem maloletého dieťaťa.
Keďže otec aktívne má záujem podieľať sa na starostlivosti a výchove maloletého dieťaťa, o čom svedčí i jeho správanie, pokiaľ presídlil z miesta svojho trvalého bydliska do mesta Žarnovica, kde získal zamestnanie, získal ubytovanie len z dôvodu, aby bol v blízkosti maloletej a tiež s odkazom na Dohovor o právach dieťaťa (článok 9) má dieťa právo žiť s rodičmi a tiež právo udržiavať kontakt s oboma rodičmi. súd upravil styk otca s maloletou tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku a to pravidelne počas každého párneho víkendu, počas vianočných sviatkov, veľkonočných sviatkov, počas letných školských prázdnin, pričom prihliadol tiež i na vyjadrený názor maloletého dieťaťa (Dohovor o právach dieťaťa, článok 12), kde v rámci šetrenia i maloletá L. uviedla, že má záujem stretávať sa s otcom avšak v bydlisku matky sa maloletá cíti bezpečne, v tomto prostredí je adaptovaná a je pre maloleté dieťa prostredím prirodzeným. Výšku vyživovacej povinnosti otca vo vzťahu k maloletej L. sú ustálil na sumu 150,- € mesačne a to odo dňa nasledujúceho po právoplatnosti rozhodnutia, pričom takto určenú výšku vyživovacej povinnosti súd považuje za primeranú s prihliadnutím na potreby maloletého dieťaťa ako i s prihliadnutím na zárobkové schopnosti a možnosti otca pri zohľadnení plnenia zákonnej vyživovacej povinnosti voči maloletej L. i zo strany matky, ktorá zabezpečuje osobnú starostlivosť o maloleté dieťa. Matka maloletého dieťaťa požadovala určiť výživné na úrovni 190,- € mesačne argumentujúc tým, že mesačné výdavky maloletej predstavujú sumu 327,- € a tieto špecifikovala matka tak, že vznikajú z dôvodu úhrad na poplatku za stravu v škôlke 6,80 € mesačne, poplatok za réžiu 1,- €, strava pre maloleté dieťa v domácnosti 105,- € mesačne, hygienické potreby 10,- € mesačne, náklady na bývanie v súvislosti s úhradou nájmu za byt a inkasných poplatkov 94,50 € mesačne, oblečenie a obuv 50,- €, lieky a doplnkové vitamíny 20,- €, okuliare 22,- €, poplatok za základnú umeleckú školu 17,- €. Ďalej matka poukázala na skutočnosť, že jednorazové výdavky pre maloleté dieťa vznikajú i v dôsledku jej nepriaznivého zdravotného stavu, nutnosti zakupovania špeciálnych ortopedických vložiek, zakupovaním dioptrických okuliarov, ako i ďalšími výdavkami, na krytí ktorých ako mimoriadnych výdavkov sa otec maloletého dieťaťa nepodieľa. Matka tiež poukázala na to, že príjem otca je vyšší o 300,- € mesačne ako príjem jej. Z potvrdenia o príjme od svojho zamestnávateľa je zrejmé, že matka dosahuje príjem na úrovni 788,- € a je nemajetnou, nevlastní nehnuteľnosti ani hnuteľné veci väčšej majetkovej hodnoty. Súd mal za to, že otec u aktuálneho zamestnávateľa dosahuje príjem 1.100,- € mesačne, pričom otec poukázal na to, že zvýšený príjem dosahuje z dôvodu práce na zmeny ako i z dôvodu výplaty 13. a 14. platu. Deklaroval výdavky na bývanie titulom úhrady nájmu zamestnaneckého bytu vo výške 250,- € mesačne, bežné výdavky ako strava 150,- €, lieky a výživové doplnky 20,- €, úhrada úverov vo vzťahu k Poštovej banke 240,- €, UniCredit Bank 45,- €, UniCredit Banka 33,- a 53,- €. Splátka pôžičky Quatro 25,- €, výživné pre maloletú, ktorý dobrovoľne prispieva 100,- €, iné výdavky pre maloleté dieťa 50,- € ako i výdavky v súvislosti s úhradou PHM za účelom využívania motorového vozidla vo výške 100,- € mesačne. Ozrejmil tiež súdu, že výdavky, ktoré používa na úhradu úverov predstavujú finančné prostriedky časť ktorých využil na opravu motorového vozidla, refinancovanie pôžičiek, ktoré vznikli ešte počas spolužitia s matkou maloletého dieťaťa a tiež výdavky, ktoré použil za účelom zariadenia bytu, pre vytvorenie vhodného prostredia, kde realizuje kontakt s maloletým dieťaťom. Otec vlastní len staršie motorové vozidlo v hodnote na úrovni asi 2.000,- €. Súd mal za preukázané, že ani jednému z rodičov nesvedčí viac vyživovacích povinností okrem maloletej L., a vzhľadom na aktuálne potreby maloletého dieťaťa, jeho vek (5 rokov) a príjem oboch rodičov i pri zohľadnení osobnej starostlivosti zo strany matky, súd považuje výživné v rozsahu 150,- € mesačne za postačujúce. Aj matka a nielen otec musí si plniť zákonnú vyživovaciu povinnosť nielen formou osobnej starostlivosti, ale i finančným vyjadrením vo vzťahu k maloletému dieťaťu. Nepochybne i v budúcnosti (započatie povinnej školskej dochádzky) dôjde k zmene pomerov na strane maloletého dieťaťa, čo v konečnom dôsledku pokiaľ sa rodičia nedohodnú o výške vyživovacej povinnosti pre maloleté dieťa do budúcna, sa prejaví i v nasledujúcich súdnych rozhodnutiach.
16. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania pokiaľ tento zákon neustanovuje inak.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať účastník konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
Proti dohode rodičov vo veciach starostlivosti súdu o maloletých, ktorú súd rozsudkom schválil, nie sú rodičia oprávnení podať voči výroku, ktorým bola dohoda schválená, odvolanie.
Toto právo nemajú účastníci konania, ktorí sa vzdali práva podať odvolanie.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. Zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná.
Oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie.
Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (EP).
Podľa štvrtej časti CMP sa postupuje pri výkone rozhodnutia, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému. Podľa štvrtej časti CMP sa postupuje aj pri výkone rozhodnutia o návrat maloletého do cudziny pri neoprávnenom premiestnení alebo zadržaní. Podľa štvrtej časti CMP sa postupuje aj vtedy, ak z osobitného predpisu alebo z medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná, vyplýva vykonateľnosť dohody alebo verejnej listiny, ktorou bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému.