Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozhodnutie_12CoP-12-2020.pdf
PDF · 119.68 KB
Case nature
Area
Subarea
12CoP/12/2020
Rozhodnutie
Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Kvietka a sudcov Mgr. Janky Benkovičovej a Mgr. Martina Štubniaka, v právnej veci starostlivosti o maloletú L. G., nar. XX. XX. XXXX, bytom ako matka, v konaní zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Štiavnica, dieťa matky T.. Z. Z., nar. XX. XX. XXXX, bytom J., M. XXX/XX, v konaní zastúpenej JUDr. Janou Šálkovou, ml., advokátkou so sídlom Žarnovica, Bystrická 101 a otca B. G., nar. XX. XX. XXXX, bytom J. XX, v konaní zastúpeného JUDr. Michalom Vlkolinským, advokátom so sídlom Zvolen, Námestie SNP 17/29, o návrhu matky na úpravu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 9P/25/2019-156 zo dňa 15. 10. 2019, takto
rozhodol:
I. Rozsudok Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 9P/25/2019-156 zo dňa 15. 10. 2019 vo výroku, ktorým súd uložil otcovi maloletého dieťaťa povinnosť prispievať na výživu maloletej Lilien sumou 150,- Eur mesačne počnúc dňom právoplatnosti rozhodnutia, vždy do 20. dňa v mesiaci vopred k rukám matky maloletého dieťaťa (druhý výrok rozsudku) a v závislom výroku o trovách konania (siedmy výrok rozsudku), p o t v r d z u j e.
II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Žiar nad Hronom (ďalej tiež „okresný súd“, alebo „súd prvej inštancie“, resp. „prvostupňový súd“) odvolaním napadnutým rozsudkom zveril maloletú L. G. do osobnej starostlivosti matke T.. Z. Z., otcovi maloletého dieťaťa uložil povinnosť prispievať na výživu maloletej L. sumou 150,- Eur mesačne počnúc dňom právoplatnosti odvolaním napadnutého rozhodnutia vždy do 20. dňa v mesiaci vopred k rukám matky maloletého dieťaťa. Vo zvyšku súd návrh matky na určenie výživného zamietol. Rozhodol, že obaja rodičia zastupujú maloleté dieťa v bežných veciach a spravujú jeho majetok. Upravil styk otca maloletého dieťaťa s maloletou L. tak, že otec maloletého dieťaťa je oprávnený s maloletou sa stretávať:
- každý párny víkend v čase od piatku 15.00 hod. do nedele 17.00 hod.
- každý párny kalendárny rok počas vianočných sviatkov od 23.12. od 17.00 hod. do 25.12 do 17.00 hod. a od 01.01. od 17.00 hod. do 03.01. do 17.00 hod.
- každý nepárny kalendárny rok v čase od 25.12. od 17.00 hod. do 27.12. do 17.00 hod. a od 30.12. od 17.00 hod. do nasledujúceho kalendárneho roku 01.01. do 17.00 hod.
- každý párny rok počas veľkonočných sviatkov v čase od veľkonočného piatku od 09.00 hod. do veľkonočnej nedele do 17.00 hod. a nepárny kalendárny rok v čase od veľkonočnej nedele od 09.00 hod. do veľkonočného pondelku do 17.00 hod.
- každý rok počas letných školských prázdnin druhý celý júlový týždeň a druhý augustový týždeň v mesiaci v čase od nedele predchádzajúcej tomuto týždňu od 17.00 hod. do nedele 17.00 hod. počnúc dňom právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Matke maloletého dieťaťa uložil povinnosť dieťa na styk s otcom riadne pripraviť, tento otcovi umožniť a otcovi maloletého dieťaťa uložil povinnosť dieťa v stanovenom čase v bydlisku matky prevziať a v stanovenom čase dieťa v bydlisku matke odovzdať. Zároveň rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
2. V odôvodnení svojho rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že matka maloletého dieťaťa sa návrhom domáhala úpravy práv a povinností rodičov k maloletej L. U. tak, že žiadala maloleté dieťa zveriť do jej osobnej starostlivosti. Otcovi uložiť povinnosť prispievať na výživu maloletej L. sumou 190,- Eur mesačne odo dňa právoplatnosti rozhodnutia do budúcna s tým, že matka nežiadala upraviť styk otca s maloletým dieťaťom. Podanie návrhu matka dôvodila tým, že dieťa je narodené mimo manželstva a matka ukončila vzájomné spolužitie s otcom maloletého dieťaťa, pričom otec dobrovoľne prispieva na výživu maloletej len sumou 100,- Eur, ktoré výživné je nepostačujúce pre pokrytie všetkých potrieb maloletého dieťaťa.
3. Otec maloletého dieťaťa v prvotnom vyjadrení k návrhu matky zo dňa 19. 08. 2019 nesúhlasil s navrhovanou úpravou práv a povinností k maloletému dieťaťu tak, že súd maloletú L. zverí do osobnej starostlivosti matke. Navrhoval maloleté dieťa zveriť do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov s tým, že osobnú striedavú starostlivosť budú rodičia zabezpečovať v týždenných intervaloch bez určenia vyživovacej povinnosti pre otca maloletého dieťaťa, ďalej žiadal upraviť styk s maloletým dieťaťom počas vianočných a veľkonočných sviatkov.
4. Prvostupňový súd zistil, že maloleté dieťa, o ktoré v konaní ide, je narodené mimo manželstva. Otcom maloletého dieťaťa je B. G. (rodný list maloletého dieťaťa čl. 7 spisu). Ako z vyjadrení matky, tak i z vyjadrení otca maloletého dieťaťa mal prvostupňový súd za preukázané, že rodičia žili v spoločnej domácnosti do leta roku 2017 a následne po ukončení spolužitia starostlivosť o maloleté dieťa zabezpečovala výlučne matka. Matka tiež deklarovala, že otec si dobrovoľne plní vyživovaciu povinnosť voči maloletej L.. Po ukončení spolužitia v rozsahu 100,- Eur mesačne a matka umožňuje otcovi realizáciu styku s maloletým dieťaťom v zaužívanom režime každý druhý víkend ako i počas prázdnin. Matka tiež deklarovala, že po ukončení spolužitia s otcom maloletej, žije s maloletým dieťaťom sama, obýva dvojizbový byt, ktorý je vo vlastníctve jej rodičov. Nesúhlasila s návrhom otca, ktorý žiadal upraviť rodičovské práva a povinnosti tak, že maloletá L. bude zverená do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov čo odôvodňovala tým, že to nie je v záujme maloletého dieťaťa, i keď pripustila, že dieťa má silné citové väzby a vzťah i k otcovi, avšak starostlivosť o dieťa je zabezpečovaná v určitom režime, ktorá situácia vyhovuje i samotnej maloletej. Matka deklarovala príjem u aktuálneho zamestnávateľa Neuman aluminium Fliesspresswerk Slovakia, spol. s r. o., na úrovni 788,- Eur mesačne a svoje výdavky v rozsahu 540,- Eur mesačne s tým, že špecifikovala i výdavky pre maloleté dieťa v sume 335,- Eur na mesiac.
5. Otec maloletého dieťa žiadal maloletú L. zveriť do striedavej osobnej starostlivosti, argumentoval tým, že i keď ukončil spolužitie s matkou maloletého dieťaťa, z dôvodu, aby bol v bezprostrednom kontakte s maloletou L. sa presťahoval z mesta Zvolen do mesta Žarnovica, kde pre seba zabezpečil prácu ako i bývanie. Otec uvádzal, že nepodával návrh na úpravu rodičovských práv a povinností k maloletej, pretože si postupne buduje vzťah s maloletým dieťaťom. A tiež si zaužíval určité spôsoby stretávania sa s maloletým dieťaťom tak, ako to konštatovala i matka. Otec deklaroval, že má vytvorené všetky materiálne podmienky pre zabezpečenie osobnej starostlivosti o maloletú. Medzi ním a maloletou je silná citová väzba a neexistujú žiadne prekážky, pre ktoré by otec nemohol a nebol schopný zabezpečiť riadnu starostlivosť o maloletú L.. Otec poukazoval na skutočnosť, že maloletá akceptuje i v súčasnej dobe zaužívaný režim stretávania s otcom a on má záujem aktívne sa podieľať na výchove maloletého dieťaťa. U svojho zamestnávateľa Neuman aluminium deklaroval otec príjem na úrovni 1.100,- Eur mesačne a súčasne špecifikoval svoje výdavky vo výške 1.060,- Eur mesačne.
6. Kolízny opatrovník maloletého dieťaťa Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Štiavnica z poverenia súdu realizoval šetrenie u rodičov. A tiež pohovor s maloletým dieťaťom a zisťoval názor maloletého dieťaťa, pričom samotná maloletá L. sa vyjadrila, že má záujem tráviť čas s otcom, chce u otca zotrvať, avšak v rozsahu ako je tomu doposiaľ. Je spokojná s prostredím, v ktorom vyrastá, pokiaľ osobnú starostlivosť o ňu zabezpečuje matka, s ktorou i býva.
7. Prvostupňový súd vec právne posúdil podľa § 36 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. (ďalej len „Zákon o rodine“), podľa § 25 ods. 1, 2 Zákona o rodine, podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine, podľa § 62 ods. 1, 2, 4 a 5 Zákona o rodine a podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine.
8. Súd prvej inštancie maloletú L. zveril do osobnej starostlivosti matke, ktorá má vytvorené všetky podmienky pre zabezpečenie riadne osobnej starostlivosti a zdravého vývoja maloletého dieťaťa. Pri rozhodovaní akceptoval aj vyslovený názor maloletého dieťaťa prostredníctvom rozhovoru a šetrenia realizovaného kolíznym opatrovníkom. Ocenil postoj otca maloletého dieťaťa, ktorý netrval na tom, aby maloleté dieťa bolo zverené do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov. Konštatoval, že otec má vytvorené, zhodne ako matka, vhodné podmienky, avšak sám otec akceptoval a zohľadnil prioritný záujem maloletého dieťaťa. Upravil styk otca s maloletou tak, ako je to uvedené vo výroku odvolaním napadnutého rozsudku a to pravidelne počas každého párneho víkendu, počas vianočných sviatkov, veľkonočných sviatkov, počas letných školských prázdnin, pričom prihliadol tiež i na vyjadrený názor maloletého dieťaťa (Dohovor o právach dieťaťa, článok 12), kde v rámci šetrenia i maloletá L. uviedla, že má záujem stretávať sa s otcom avšak v bydlisku matky sa maloletá cíti bezpečne, v tomto prostredí je adaptovaná a je pre maloleté dieťa prostredím prirodzeným.
9. Výšku vyživovacej povinnosti otca vo vzťahu k maloletej L. prvostupňový súd ustálil sumou 150,- Eur mesačne a to odo dňa nasledujúceho po právoplatnosti rozhodnutia, pričom takto určenú výšku vyživovacej povinnosti považoval za primeranú s prihliadnutím na potreby maloletého dieťaťa ako i s prihliadnutím na zárobkové schopnosti a možnosti otca pri zohľadnení plnenia zákonnej vyživovacej povinnosti voči maloletej L. i zo strany matky, ktorá zabezpečuje osobnú starostlivosť o maloleté dieťa.
10. Prvostupňový súd konštatoval, že matka maloletého dieťaťa požadovala určiť výživné na úrovni 190,- Eur mesačne argumentujúc tým, že mesačné výdavky maloletej predstavujú sumu 327,- Eur a tieto špecifikovala matka tak, že vznikajú z dôvodu úhrad na poplatku za stravu v škôlke 6,80 Eur mesačne, poplatok za réžiu 1,- Eur, strava pre maloleté dieťa v domácnosti 105,- Eur mesačne, hygienické potreby 10,- Eur mesačne, náklady na bývanie v súvislosti s úhradou nájmu za byt a inkasných poplatkov 94,50 Eur mesačne, oblečenie a obuv 50,- Eur lieky a doplnkové vitamíny 20,- Eur okuliare 22,- Eur poplatok za základnú umeleckú školu 17,- Eur. Ďalej matka poukázala na skutočnosť, že jednorazové výdavky pre maloleté dieťa vznikajú i v dôsledku jej nepriaznivého zdravotného stavu, nutnosti zakupovania špeciálnych ortopedických vložiek, zakupovaním dioptrických okuliarov, ako i ďalšími výdavkami, na krytí ktorých ako mimoriadnych výdavkov sa otec maloletého dieťaťa nepodieľa. Matka tiež poukázala na to, že príjem otca je vyšší o 300,- Eur mesačne ako príjem jej.
11. Z potvrdenia o príjme od zamestnávateľa matky mal prvostupňový súd za zrejmé, že matka dosahuje príjem na úrovni 788,- Eur a je nemajetnou, nevlastní nehnuteľnosti ani hnuteľné veci väčšej majetkovej hodnoty.
12. Súd prvej inštancie ustálil, že otec u aktuálneho zamestnávateľa dosahuje príjem 1.100,- Eur mesačne, pričom otec poukázal na to, že zvýšený príjem dosahuje z dôvodu práce na zmeny ako i z dôvodu výplaty 13. a 14. platu. Deklaroval výdavky na bývanie titulom úhrady nájmu zamestnaneckého bytu vo výške 250,- Eur mesačne, bežné výdavky ako strava 150,- Eur, lieky a výživové doplnky 20,- Eur, úhrada úverov vo vzťahu k Poštovej banke 240,- Eur, UniCredit Bank 45,- Eur, UniCredit Banka 33,- a 53,- Eur. Splátka pôžičky Quatro 25,- Eur, výživné pre maloletú, ktorý dobrovoľne prispieva 100,- Eur, iné výdavky pre maloleté dieťa 50,- Eur ako i výdavky v súvislosti s úhradou PHM za účelom využívania motorového vozidla vo výške 100,- Eur mesačne. Otec vlastní len staršie motorové vozidlo v hodnote na úrovni asi 2.000,- Eur.
13. Súd prvej inštancie mal za preukázané, že ani jednému z rodičov nesvedčí viac vyživovacích povinností okrem maloletej L., a vzhľadom na aktuálne potreby maloletého dieťaťa, jeho vek (5 rokov) a príjem oboch rodičov i pri zohľadnení osobnej starostlivosti zo strany matky, považoval výživné v rozsahu 150,- Eur mesačne za postačujúce.
14. Súd prvej inštancie uviedol, že aj matka a nielen otec musí si plniť zákonnú vyživovaciu povinnosť nielen formou osobnej starostlivosti, ale i finančným vyjadrením vo vzťahu k maloletému dieťaťu. Konštatoval, že nepochybne i v budúcnosti (započatie povinnej školskej dochádzky) dôjde k zmene pomerov na strane maloletého dieťaťa, čo v konečnom dôsledku pokiaľ sa rodičia nedohodnú o
výške vyživovacej povinnosti pre maloleté dieťa do budúcna, sa prejaví i v nasledujúcich súdnych rozhodnutiach.
15. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol aplikujúc § 52 CMP.
16. Rozsudok súdu prvej inštancie napadol v zákonnej lehote odvolaním otec maloletého dieťaťa (ďalej aj „odvolateľ“), a to len v rozsahu výroku, ktorým súd prvej inštancie rozhodol, že otec maloletého dieťaťa je povinný prispievať na výživu maloletej L. sumou 150,- Eur mesačne počnúc dňom právoplatnosti rozhodnutia vždy do 20. dňa v mesiaci vopred k rukám matky maloletého dieťaťa. Otec maloletého dieťaťa sa podaným odvolaním domáhal zmeny rozhodnutia v odvolaním napadnutom výroku tak, že mu bude uložená povinnosť prispievať na výživu maloletej L. sumou 120,- Eur mesačne počnúc dňom právoplatnosti rozhodnutia vždy do 20. dňa v mesiaci vopred k rukám matky maloletého dieťaťa.
17. Podané odvolanie odvolateľ odôvodnil dôvodmi podľa § 365 ods. 1 písm. d) a h) CSP tým, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. V podanom odvolaní namietal, že výšku vyživovacej povinnosti otca vo vzťahu k maloletej L. súd ustálil na sumu 150,- Eur mesačne, pričom takto určenú sumu vyživovacej povinnosti súd považuje za primeranú s prihliadnutím na potreby maloletého dieťaťa, ako i s prihliadnutím na zárobkové schopnosti a možnosti otca. Už v konaní pred súdom prvej inštancie otec maloletého dieťaťa v záujme nevystavovať maloleté dieťa pedopsychiatrickému znaleckému dokazovaniu a ďalším vyšetreniam upustil od návrhu na striedavú osobnú starostlivosť a napriek tomu, že tak zo strany matky, ako aj otca boli potvrdené silné citové väzby maloletej L. na otca, tento nežiadal ani rozšírenie styku s maloletým dieťaťom, a to najmä z dôvodu, aby zo strany matky nebol na maloletú L. vyvíjaný nátlak v zmysle odmietania otca. S návrhom na zvýšenie výživného však otec maloletého dieťaťa nesúhlasil s odôvodnením, že vyživovaciu povinnosť si doposiaľ plnil dobrovoľne, riadne a včas v zmysle dohody s matkou vo výške 100,- Eur mesačne, plus sa spolupodieľal aj na ďalších mimoriadnych výdavkoch, pokiaľ o nich bol zo strany matky informovaný. Podľa názoru otca prezentovaného aj pred súdom prvej inštancie, matkou uvádzané výdavky za august a september 2019 umelo nadsadené až účelové výdavky na maloletú, keď v jednom mesiaci sú hradené poplatky vopred na niekoľko mesiacov, resp. za väčšie množstvo. Odvolateľ tiež v odvolaní poukázal na to, že súd prvej inštancie vychádzal z toho, že otec u aktuálneho zamestnávateľa dosahuje príjem 1.100,- Eur mesačne, pričom však nezohľadnil a nijako nevyhodnotil, že čistý príjem otca v zmysle pracovnej zmluvy je 850,- Eur a rozdiel medzi mzdou podľa pracovnej zmluvy a dosahovanou mzdou vzniká výplatou osobného príplatku v nepravidelnej mesačnej výške v dôsledku nepravidelnej a nenárokovateľnej práce na zmeny, ako i z dôvodu výplaty 13. a 14. platu. Táto pohyblivá zložka mzdy nie je zo strany otca voči zamestnávateľovi nárokovateľná a závisí od splnenia rôznych podmienok, preto je aj príjem otca každý mesiac iný. Súd prvej inštancie zároveň pri zisťovaní príjmov rodičov maloletého dieťaťa vychádzal z príjmov, ktoré boli dosahované za neporovnateľných okolností, a teda logicky na jednej strane bol príjem otca vyšší, na druhej strane príjem matky nižší. Okrem toho otec súčasne deklaroval primerané výdavky na bývanie, bežné výdavky na stravu, výživové doplnky, úhradu úverov, výživné pre maloletú, iné výdavky na maloletú, ako i výdavky v súvislosti s úhradou PHM za účelom využívania motorového vozidla vo výške 100,- Eur mesačne, ktoré vzniká najmä z dôvodu cesty s maloletou L. k starej matke do Zvolena, resp. starému otcovi do Detvy. Rovnako otec súdu prvej inštancie vysvetlil, že výdavky, ktoré používa na úhradu úveru predstavujú finančné prostriedky, ktorých časť využíval na opravu predmetného motorového vozidla, refinancovanie pôžičiek, ktoré vznikli ešte počas spolužitia s matkou maloletého dieťaťa.
18. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k podanému odvolaniu otcom maloletého dieťaťa uviedol, že kolízny opatrovník akceptuje rozhodnutie okresného súdu a dôvody, na základe ktorých súd rozhodol, považuje za správne.
19. K podanému odvolaniu otca maloletého dieťaťa matka maloletého dieťaťa vo vyjadrení navrhla, aby odvolací súd potvrdil odvolaním napadnutý rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým súd prvej inštancie rozhodol, že otec dieťaťa je povinný prispievať na výživu maloletej L. sumou 150,- Eur mesačne, a zároveň aby rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania. Matka maloletého dieťaťa podané odvolanie otca považuje len za účelové, nakoľko v ňom nie sú uvedené žiadne právne ani skutkovo relevantné skutočnosti, ktoré by odôvodňovali jeho podanie. Uviedla tiež, že ona nepodala odvolanie, nakoľko chce ponechať priestor otcovi, aby dokázal pravdivosť
svojich tvrdení, a to že pokiaľ ho matka bude informovať o zvýšených výdavkoch, bude sa na nich podieľať. K námietkam otca týkajúcich sa výdavkov za mesiac september a október 2019 uviedla, že vyčíslili a zdokladovali len reálne výdavky matky na maloletú. Spolu tak výdavky predstavujú cca sumu 327,- Eur. Vo výdavkoch uviedli len najzákladnejšie potreby, nie je tam napríklad uvedené položka ako občasné výdavky, výdavky spojené s návštevou lekárov (očne, ortopédia). Výdavky na dcéru sú teda podstatne vyššie, ako si myslí otec maloletej. Prvý mesiac september je ten mesiac, kedy boli zvýšené výdavky na dieťa, pretože maloletá nastúpila do škôlky, mení sa tiež ročné obdobie, takže logicky sa mení aj oblečenie a obuv a v tomto prípade ešte nenastala potreba riešiť ortopedický problém dieťaťa, s čím sú tiež spojené zvýšené výdavky. Podľa názoru matky súd prvej inštancie správne vychádzal z priemerného mesačného príjmu otca vo výške 1.100,- Eur dokladovaného od zamestnávateľa, pretože v zmysle koncepcie Zákona o rodine sa na strane povinného rodiča skúmajú jeho celkové zárobkové a majetkové pomery a nielen základná zložka mzdy 850,- Eur, ako argumentuje otec. Súd prvej inštancie teda správne vychádzal z príjmov oboch rodičov, ktoré im boli za posledných 12 mesiacov vyplatené, a teda jednoznačne bolo v konaní preukázané, že otec dosahuje o cca 300,- Eur vyšší príjem ako matka, čo súd správne zhodnotil ako jeden z aspektov pri určovaní výšky výživného. Podľa zaužívanej súdnej praxe platí, že výživné, ktoré hradí povinný rodič na všetky deti, ku ktorým má vyživovaciu povinnosť, by malo predstavovať 20 - 30 % jeho čistého príjmu, samozrejme s prihliadnutím na individuálne okolnosti každého konkrétneho prípadu. Súd zaviazal otca na platenie výživného v sume 150,- Eur, čo nie je ani spodná hranica odzrkadľujúca zaužívanú súdnu prax a otec sa aj napriek tomu odvolal. Matka maloletého dieťaťa má za to, že za účelom neplatenia výživného chcel otec na začiatku prvostupňového konania zneužiť aj inštitút striedavej osobnej starostlivosti. Na záver matka maloletého dieťaťa zaujala stanovisko, že je v schopnostiach a možnostiach otca platiť dcére výživné v sume 150,- Eur, ktorú určil prvostupňový súd na základe vykonaného dokazovania.
20. Na vyjadrenie kolízneho opatrovníka a vyjadrenie matky maloletého dieťaťa k podanému odvolaniu otca reagoval otec maloletého dieťaťa odvolacou replikou, v ktorej opätovne spochybnil výdavky vyčíslené matkou maloletého dieťaťa najmä za mesiace september 2019 a október 2019 a uviedol, že sa jedná o umelo nadsadené a účelové výdavky. Opätovne namietal, že súd prvej inštancie vychádzal z toho, že otec u aktuálneho zamestnávateľa dosahuje príjem 1100,- Eur mesačne, pričom však nezohľadnil a nijako nevyhodnotil, že čistý príjem otca v zmysle pracovnej zmluvy je 850,- Eur. Opätovne uviedol, že súd prvej inštancie pri zistení príjmov rodičov maloletého dieťaťa vychádzal z príjmov, ktoré boli dosahované za neporovnateľných okolností a teda na jednej strane bol príjem otca vyšší, a na druhej strane príjem matky nižší.
21. Na odvolaciu repliku otca maloletého dieťaťa reagovala matka maloletého dieťaťa odvolacou duplikou, v ktorej zopakovala svoj názor, že súd prvej inštancie správne vychádzal z príjmov oboch rodičov, ktoré im boli za posledných 12 mesiacov vyplatené a teda jednoznačne bolo v konaní preukázané, že otec dosahuje cca o 300,- Eur vyšší príjem ako matka. Matka maloletého dieťaťa poukázala na to, že otec maloletého dieťaťa mal už pred zoznámením sa s matkou problémy s hazardom a dlhy. Účelovo klame. Tieto skutočnosti neuviedla pred prvostupňovým súdom, nakoľko mala za to, že otec sám dobre vie, ako žil a ako žije a nebude potrebné na neho vyťahovať tieto fakty. Faktom ostáva, že otec maloletej na úvery a pôžičky mesačne vynakladá sumu 397,54 Eur, ktoré vôbec hodnoverne nedokladoval na čo slúžia a preto tieto výdavky by mali byť zohľadnené ako neprimerané majetkové riziká v súlade s § 75 ods. 1 Zákona o rodine. Matka maloletého dieťaťa tiež uviedla, že súd správne vychádzal z akruálnych príjmov a výdavkov rodičov, ako aj z odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa. Otec v odvolaní ani vo vyjadrení k vyjadreniu matky neuviedol žiadne nové skutočnosti dôležité pre rozhodnutie vo veci samej, ktoré by prvoinštančný súd riadne nevyhodnotil a ktoré by nebral do úvahy pri svojom rozhodnutí a ktoré by zároveň preukazovali opodstatnenosť zníženia výživného na otcom navrhovanú sumu 120,- Eur. Matka maloletého dieťaťa naďalej zastáva názor, že je v schopnostiach a možnostiach otca platiť dcére výživné v sume 150,- Eur mesačne.
22. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), vec preskúmal v rozsahu určenom ustanoveniami § 65 a § 66 CMP bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario a rozsudok súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutom výroku, ktorým súd uložil otcovi maloletého dieťaťa povinnosť prispievať na výživu maloletej L. sumou 150,- Eur mesačne, počnúc dňom právoplatnosti rozhodnutia, vždy do 20. dňa v mesiaci vopred k rukám matky maloletého dieťaťa (druhý výrok rozsudku) a v závislom výroku o trovách konania (siedmi výrok rozsudku), podľa § 387 ods. 1,2 CSP ako vecne správne potvrdil.
23. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
24. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
25. Po oboznámení sa s obsahom spisu a s odôvodnením napadnutého rozhodnutia prvostupňového súdu odvolací súd konštatuje, že napadnuté rozhodnutie je v odvolaním napadnutom výroku vecne správne.
26. Odvolací súd (v súlade s vyššie citovaným ustanovením § 387 ods. 2 CSP) sa v celom rozsahu stotožňuje i s odôvodnením jeho rozhodnutia, ktoré je nielen dostatočne podrobné, ale je i jasné, zrozumiteľné, presvedčivé a logickým spôsobom sa vysporiadava so všetkými relevantnými skutkovými i právnymi otázkami a aspektmi, a teda spĺňa zákonné kritéria odôvodnenia uvedené v ust. § 220 ods. 2 CSP.
27. Odvolací súd konštatuje, že otec maloletého dieťaťa v odvolaní neuviedol žiadne skutočnosti, okolnosti, alebo argumenty, ktoré by neboli predmetom skúmania prvostupňového súdu a s ktorými by sa prvostupňový súd pri rozhodovaní a pri jeho odôvodnení nevysporiadal.
28. Odvolací súd na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia (v súlade s citovaným § 387 ods. 2 CSP), preto preukazuje len na určité najzásadnejšie aspekty, ktorými reaguje na argumenty otca maloletého dieťaťa uvedené v odvolaní.
29. Podľa § 62 ods. 1, 2, 4 veta prvá, ods. 5 Zákon o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné sa samé živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopnosti, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
30. Podľa § 75 ods. 1, veta prvá Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.
31. Cieľom právnej úpravy vyživovacej povinnosti rodičov voči deťom je zabezpečiť výživu ekonomicky najslabšej skupine osôb spoločnosti - deťom. Konkrétna výška výživného je ovplyvňovaná faktormi jednak na strane dieťaťa, jednak na strane povinného rodiča. Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom je založená na princípe solidarity, teda zdieľania rovnakej životnej úrovne oprávneného (dieťaťa) a výživou povinného (rodiča). Preto má dieťa právo podieľať sa na životnej úrovni svojho rodiča (§ 62 ods. 2 veta druhá Zákona o rodine). V konaní o výživnom sa potom miera životnej úrovne objektívne zisťuje prostredníctvom vykonávania dôkazov. Základnými zákonnými kritériami pre určenie výšky výživného sú (na strane povinnej osoby) miera schopností, možností a majetkových pomerov rodiča a (na strane oprávnenej osoby) odôvodnené potreby dieťaťa.
32. Komplexným zhodnotením osobných, zárobkových a majetkových pomerov otca a matky maloletého dieťaťa odvolací súd dospel k záveru, že výživné vo výške 150 Eur mesačne zodpovedá zákonným kritériám pre určenie výšky výživného, a to schopnostiam a možnostiam otca, ako i odôvodneným potrebám maloletej.
33. Odvolací súd ďalej uvádza, že nezistil, že by sa maloletá L. nepodieľala na životnej úrovni svojich rodičov. Výživné tak ako ho určil súd prvej inštancie je zodpovedajúce odôvodneným potrebám maloletej a súčasným možnostiam a schopnostiam povinného rodiča, v tomto konkrétnom prípade otca. Okresný súd teda správne poukázal na ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine, že pri určení výživného sa prihliada na odôvodnené potreby oprávneného (maloletého dieťaťa) ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného (otca dieťaťa). Okresný súd správne skúmal na strane oprávneného jeho skutočne odôvodnené potreby (vzhľadom na spotrebný charakter výživného) s ohľadom na zákonnú
mieru povinnosti podľa druhu vyživovacej povinnosti, na jej primeranosť, životnú úroveň dieťaťa, nevyhnutnosť nákladov. Výživné na maloleté dieťa musí byť primerané veku maloletého dieťaťa, ako aj jeho odôvodneným potrebám. Vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu majú obidvaja rodičia, preto výška výživného nemôže byť určená v takom rozsahu, aby pokryla všetky výdavky dieťaťa. Okresný súd správne poukázal na schopnosti a možnosti oboch rodičov, aj s prihliadnutím na ich mesačný príjem a majetkové pomery každého rodiča osobitne. Z tohto hľadiska preto rozhodnutie okresného súdu je potrebné považovať za vecne správne.
34. K odvolacej námietke otca, že súd prvej inštancie pri určovaní výšky výživného nezohľadnil a nijako nevyhodnotil, že čistý príjem otca v zmysle pracovnej zmluvy je 850,- Eur a rozdiel medzi mzdou podľa pracovnej zmluvy a dosahovanou mzdou vzniká výplatou osobného príplatku v nepravidelnej mesačnej výške v dôsledku nepravidelnej a nenárokovateľnej práce na zmeny, ako i z dôvodu výplaty 13. a 14. platu, odvolací súd dodáva, že rovnako ako súd prvej inštancie zastáva názor, že majetkové pomery otca, jeho schopnosti a možnosti sú v takom rozsahu, že je schopný platiť výživné vo výške učenej súdom prvej inštancie. Vykonaným dokazovaním pred súdom prvej inštancie bolo preukázané, že otec maloletej dosahuje priemerný príjem 1.100,- Eur mesačne, ako vyplýva z potvrdenie od príjme od zamestnávateľa otca maloletého dieťaťa (č. l. 89 spisu), podľa ktorého predstavuje čistý mesačný priemerný príjem otca za obdobie 8/2018 -7/2019 sumu 1.135,23 Eur. Preskúmaním veci teda odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie vykonal vo veci dostatočné dokazovanie, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktoré aplikoval správne ustanovenie právneho predpisu a súčasne vec správne právne posúdil. Časť príjmu dosiahnutého v dôsledku práce na zmeny a výplaty osobného príplatku a tiež 13. a 14. platu, nemožno vylučovať zo základu rozhodného pre určenie výživného (k tomu porovnaj napr. R 15/1968).
35. Vzhľadom na uvedené odvolací súd dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny, a preto ho v odvolaním napadnutom výroku, ktorým súd uložil otcovi maloletého dieťaťa povinnosť prispievať na výživu maloletej L. sumou 150,- Eur mesačne, počnúc dňom právoplatnosti rozhodnutia, vždy do 20. dňa v mesiaci vopred k rukám matky maloletého dieťaťa (druhý výrok rozsudku) a v závislom výroku o trovách konania (siedmi výrok rozsudku), podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil majúc za to, že dôvody uvedené v odvolaní otca maloletého dieťaťa neovplyvnili správnosť záverov súdu prvej inštancie založených na náležitom zistení skutkového stavu a správnom vyhodnotení vykonaného dokazovania.
36. Pri rozhodovaní o trovách odvolacieho konania vychádzal odvolací súd z ust. § 52 CMP a preto rozhodol, že žiaden z účastníkov konania nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
37. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho, pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( § 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. (§ 127 ods. 1 CSP)
Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).