Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_6To-61-2019.pdf
PDF · 90.22 KB
Case nature
Area
Subarea
6To/61/2019
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Batisovej a sudcov JUDr. Jozefa Piknu a Mgr. Pavla Macháča, v trestnej veci obžalovaného Ing. O. V., nar. XX.XX.XXXX v S., trvale bytom D. XXXX/XX, S. - S., pre zločin porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku podľa § 237 ods. 1, ods. 3 písm. a) Trestného zákona a iné, o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Galanta zo dňa 21.12.2018, č. k. 31T/91/2018-637, na verejnom zasadnutí konanom dňa 15.10.2019 v Trnave, takto
rozhodol:
Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolanie obžalovaného Ing. O. V. zamieta.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom bol obžalovaný Ing. O. V. uznaný za vinného v bode 1 zo zločinu porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku podľa § 237 ods. 1, ods. 3 písm. a) Trestného zákona a v bode 2 z prečinu porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku podľa § 237 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona na tom skutkovom základe, že
v bode 1/
ako predávajúci, konateľ podnikateľského subjektu RAC spol. s r.o., IČO: 36 600 245, sídlo P. Pazmáňa č. 49/3, Šaľa, v mene tejto spoločnosti odpredal v Šali dňa 25.01.2012 kúpnou zmluvou za zjavne nevýhodných podmienok majetok spoločnosti RAC spol. s r.o. spolu v hodnote 101 300 €, a to nehnuteľnosť byt č. XX nachádzajúci sa na 4. p. vo vchode č. XX/A bytového domu súpisného č. XXX, postavenom pozemku parcely „C" KN parc. č. 87 vrátane spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach tohto bytového domu vo výške podielu 5113/184289, zapísaných na LV č. XXXX, k. ú. C., vrátane spoluvlastníckeho podielu na pozemku parcely „C" KN, parc. č. 87 o výmere 554 m2, na ktorom je bytový dom postavený vo výške podielu 5113/184289, zapísaný na LV č. XXXX, k. ú. C. a byt č. XX nachádzajúci sa na 4. p. vo vchode č. XX/A bytového domu súpisné č. XXX, postavenom na pozemku parcely „C" KN, parc. č. 87 vrátane spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach tohto bytového domu vo výške podielu 5399/184289, zapísaných na LV č. XXXX k. ú. C., vrátane spoluvlastníckeho podielu na pozemku parcely „C" KN parc. č 87 o výmere 554 m2, na ktorom je bytový dom postavený vo výške podielu 5399/184289, zapísaný na LV č. XXXX, k. ú. C., a to Ing. O. V., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom S., D. č. XXXX/XX a Mgr. O. V., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom S., M. č. XXXX/XX spolu za obe nehnuteľnosti za sumu 10 000 €, čím porušením všeobecne záväzným právnym predpisom ustanovenú povinnosť konateľov podľa § 135a zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka spravovať cudzí majetok v súlade so záujmami všetkých jej spoločníkov a uprednostnením svojich záujmov pred záujmami spoločnosti RAC spol. s r.o., IČO: 36 600 245, sídlo P. Pazmáňa č. 49/3, Šaľa, jej spôsobil škodu spolu vo výške 91 300 €,
v bode 2/
ako predávajúci, konateľ podnikateľského subjektu RAC spol. s r.o., IČO: 36 600 245, sídlo P. Pazmáňa č. 49/3, Šaľa, v mene tejto spoločnosti odpredal na presne nezistenom mieste v presne nezistený čas
do 15.10.2014 za zjavne nevýhodných podmienok majetok spoločnosti RAC spol. s r.o. v hodnote 5 690 €, a to motorové vozidlo zn. ŠKODA OCTAVIA, EČ: SA-369BP. VIN: TMBBS21Z878029124, rok výroby 2007, Ing. V. G., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt M. XXXX/XX, S., za sumu 4 700 €, a taktiež v mene tejto spoločnosti odpredal na presne nezistenom mieste v presne nezistený čas do 24.10.2014 za zjavne nevýhodných podmienok majetok spoločnosti RAC spol. s r.o. v hodnote 17 582 €, a to motorové vozidlo zn. AUDI Q7, EČ: SA-004BY, VIN: WAUZZZ4L78D008281, rok výroby: 2007, Ing. O. V., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt D. XXXX/XX, S., za sumu 8 000 €, čím porušením všeobecne záväzným právnym predpisom ustanovenú povinnosť konateľov podľa § 135a Zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka spravovať cudzí majetok v súlade so záujmami všetkých jej spoločníkov a uprednostnením svojich záujmov pred záujmami spoločnosti RAC spol. s r.o., IČO: 36 600 245, sídlo P. Pazmáňa č. 49/3, Šaľa, jej spôsobil škodu spolu vo výške 10 572 €.
Za to obžalovanému okresný súd uložil podľa § 237 ods. 3 Trestného zákona, s použitím § 41 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona a s poukazom § 38 ods. 3 Trestného zákona, § 36 písm. l) Trestného zákona úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 3 roky. Podľa § 51 ods. 1 s poukazom na § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona mu okresný súd výkon uloženého trestu podmienečne odložil a podľa § 51 ods. 2 Trestného zákona určil skúšobnú dobu podmienečného odsúdenia s probačným dohľadom v trvaní 4 roky. Podľa § 51 ods. 4 písm. c) Trestného zákona mu okresný súd ukladá povinnosť spočívajúcu v príkaze nahradiť v skúšobnej dobe spôsobenú škodu. Podľa § 61 ods. 2 Trestného zákona mu bol uložený aj trest zákazu činnosti vykonávania funkcie štatutára v obchodnej spoločnosti v trvaní 3 roky. Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku obžalovanému bola uložená povinnosť nahradiť poškodenému RAC spol. s r.o. škodu vo výške 990 €. A podľa § 288 ods. 2 Trestného poriadku súd odkázal poškodeného RAC spol. s r.o. so zvyškom jeho nároku na náhradu škody na civilný proces.
Okresný súd prijal vyhlásenie obžalovaného, že je vinný zo spáchania skutkov uvedených v obžalobe a vykonal dokazovanie ohľadne výroku o treste a náhrady škody.
Okresný súd mohol obžalovanému uložiť trest odňatia slobody v zákonnej sadzbe od 3 do 10 rokov, pričom u neho zistil 1 poľahčujúcu okolnosti - priznal sa k spáchaniu trestného činu a úprimne ho oľutoval, a žiadnu priťažujúcu okolnosť. Okolnosť, že spáchal viac trestných činov, neposúdil súd ako priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. h) Trestného zákona, ale ako okolnosť podmieňujúcu použitie vyššej trestnej sadzby podľa § 41 ods. 2 Trestného zákona. Pri prevahe poľahčujúcich okolností sa horná hranica trestnej sadzby znížila na 7 rokov a 8 mesiacov. Následne súd vykonal zvýšenie hornej hranice trestnej sadzby v zmysle § 41 ods. 2 Trestného zákona o jednu tretinu, čiže na 10 rokov, 2 mesiace a 20 dní. Okresný súd preto mohol po úprave trestnej sadzby uložiť obžalovanému úhrnný trest odňatia slobody za spáchanie jedného prečinu a jedného zločinu v rozpätí od 3 rokov do 10 rokov, 2 mesiacov a 20 dní. Pri určení výmery trestu okresný súd prihliadol aj na to, že následky trestných činov sa podarilo právnymi nástrojmi ako aj konaním obžalovaného zmierniť, keď motorové vozidlo AUDI Q7 vydal dobrovoľne a na úhradu sumy, o ktorú ukrátil majetok úpadcu predajom bytov, bol zaviazaný súdnym rozhodnutím. V takomto prípade by nepodmienečný trest odňatia slobody podľa názoru okresného súdu podstatne sťažil možnosť náhrady škody a preto uložil trest odňatia slobody na dolnej hranici trestnej sadzby v trvaní 3 rokov s podmienečným odkladom, ktorý umožní obžalovanému aktívne pracovať na náhrade spôsobenej škody. Vzhľadom na značnú výšku škody mu okresný súd ale určil skúšobnú dobu na 4 roky s povinnosťou zaplatiť zvyšok spôsobenej škody 990 €, o ktorej doteraz nebolo rozhodnuté v súdnom konaní. Zároveň mu uložil trest zákazu činnosti vykonávať funkciu štatutára v obchodnej spoločnosti na 3 roky, pretože sa trestného činu dopustil v súvislosti s touto činnosťou.
Okresný súd v rámci adhézneho konania rozhodoval o riadne a včas uplatnenom nároku poškodeného na náhradu spôsobenej škody. Poškodený RAC spol. s r.o. prostredníctvom svojho opatrovníka v trestnom konaní a zároveň správcu konkurznej podstaty úpadcu poškodeného JUDr. I. N. sa s nárokom na náhradu škody pripojili k trestnému konaniu pri svojom výsluchu v prípravnom konaní a žiadal náhradu spôsobenej škody 91 300 € za predaj nehnuteľností , 9 582 € za predaj AUDI Q7 a 990 € za predaj Škody Octavia. Vykonaným dokazovaním mal okresný súd dostatočne preukázané, že o škode za predaj nehnuteľnosti bolo už rozhodnuté v civilnom konaní (Okresný súd Trnava sp. zn. 25Cbi/9/2016 a Krajský súd v Trnave sp. zn. 21CoKR/6/2017) a AUDI Q7 vydal obžalovaný dobrovoľne do konkurzného konania (Okresný súd Trnava sp. zn. 23Cbi/10/2016), preto v tejto časti nepriznal náhradu škody a odkázal poškodeného na civilný proces. Na druhej strane škoda spôsobená predajom Škody Octavia vo výške
990 € nebola v civilnom konaní uplatnená a okresný súd mal dostatočne preukázané, že táto škoda vznikla a zavinil ju obžalovaný.
Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie obžalovaný, čo do výroku o treste ako i pre podstatné chyby konania, ktoré napadnutým výrokom rozsudku predchádzali.
V písomných dôvodoch odvolania obžalovaný prostredníctvom svojho obhajcu uviedol, že s trestom nesúhlasí a považuje ho za neprimerane prísny, pričom okresný súd uloženie tohto trestu ako aj jeho výšku nezdôvodnil. V prvom rade uviedol, že jeho trestné stíhanie bolo iniciované konkrétnymi osobami. Preto má pochybnosti o nestrannom a nezaujatom prístupe k jeho osobe zo strany orgánov činných v trestnom konaní. Namietal, že súd prvého stupňa mu mechanicky nepriznal poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 psím. j) Trestného zákona len preto, že sa dopustil spáchania priestupkov v cestnej premávke, pričom nezohľadnil, že žije v riadnom manželskom zväzku usporiadaným spôsobom života a spolu s manželkou vychovávajú dve školopovinné deti a z miesta bydliska je hodnotený kladne. Uviedol aj svoju pohnútku pri spáchaní trestného činu a to zabezpečiť financovanie záväzkov práve poškodenej spoločnosti RAC spol. s r.o. a to čerpaním americkej hypotéky. Skutočnosť, že v hotovosti za spoločnosť uhrádzal záväzky potvrdila svedkyňa G.. Aj pri ďalšom záväzku spoločnosti bol pristupujúcim dlžníkom na základe exekučného titulu - notárskej zápisnice. Dojednaná kúpna cena za byty ako za osobné motorové vozidlo bola uhradená. Jeho pohnútkou bolo zabezpečiť financovanie záväzkov poškodenej spoločnosti. Má za to, že súd prijal jeho vyhlásenie a má za to, že mal mu priznať poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. n) Trestného zákona, resp. za použitia § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Trestného zákona per analogiam mohol pristúpiť k mimoriadnemu zníženiu trestu odňatia slobody pod dolnú hranicu. Podľa jeho názoru okresný súd mal prihliadať aj na skutočnosť, že od spáchania skutkov uplynul pomerne dlhý čas, po ktorý viedol riadny život. Vzhľadom aj na tento čas podľa neho trest zákazu činnosti nemôže naplniť účel trestu a naopak bezdôvodne bude postihovať jeho rodinu a jemu blízke osoby a rovnako mu sťaží odstránenie škodlivého následku - náhrady škody. Navrhol napadnutý rozsudok podľa § 321 ods. 1 písm. b), d), e), ods. 2 Trestného poriadku vo výroku o treste zrušiť a aby odvolací súd podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku vo veci sám rozhodol.
Odvolací súd vo veci vykonal verejné zasadnutie, na ktoré sa dostavil prokurátor krajskej prokuratúry, obžalovaný a obhajca obžalovaného. Prokurátor krajskej prokuratúry na verejnom zasadnutí navrhol odvolaciemu súdu odvolanie obžalovaného ako nedôvodné zamietnuť. Obhajca obžalovaného zotrval na odvolacích námietkach a žiadal, aby odvolací súd odvolaniu obžalovaného vyhovel. Obžalovaný spáchanie trestného činu oľutoval a zároveň dodal, že nemal v úmysle nikoho poškodiť.
Krajský súd v Trnave, ako súd odvolací, postupom uvedeným v citovanom ustanovení § 317 ods. 1 Trestného poriadku zistil, že odvolanie proti rozsudku okresného súdu podala procesná strana na to oprávnená, a to proti výroku, proti ktorému odvolanie podať mohla, pričom tak urobila v lehote ustanovenej v zákone a dospel k zisteniu, že odvolanie obžalovaného V. nie je dôvodné.
Po preskúmaní spisového materiálu odvolací súd dospel k záveru, že okresný súd vykonal na hlavnom pojednávaní dostatočné dokazovanie ohľadom výroku o treste, správne vyhodnotil osobu obžalovaného a ďalšie skutočnosti potrebné pre uloženie spravodlivého trestu. Rovnako v dôvodoch napadnutého rozsudku dostatočne vyhodnotil, na základe akých myšlienkových postupov dospel k rozsahu poľahčujúcich a priťažujúcich okolností a správne v tomto smere aplikoval poľahčujúcu okolnosť v súlade s § 36 písm. l) Trestného zákona.
Správne okresný súd v tejto veci neaplikoval poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. j) a písm. n) Trestného zákona. Samotná skutočnosť, že obžalovaný nemá záznam v odpise registra trestov ešte neznamená, že viedol riadny život. Rovnako tak samotné vyhlásenie o vine na hlavnom pojednávaní neznamená, že okresný súd aplikuje automaticky poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. n) Trestného zákona. Zo spisového materiálu je zrejmé, že obžalovaný neviedol pred spáchaním trestného činu riadny život a rovnako tak je zrejmé, že nenapomáhal pri objasňovaní trestnej činnosti. Obžalovaný v prípravnom konaní podal sťažnosť proti uzneseniu o vznesení obvinenia, kde deklaroval, že žiadneho trestného činu sa nedopustil a v jeho prípade ide o účelovú a nedôvodnú kriminalizáciu a dňa 31.05.2017 odmietol pre vyšetrovateľom vypovedať. Rovnako tak obžalovaný má záznamy v registri priestupkov, pričom dvoch trestných činov (dokonca z nich je jeden zločinom) sa dopustil v rokoch 2012 a (do) 2014, t. j. pred spáchaním trestného činu neviedol jednoznačne riadny život.
Odvolací súd ďalej vyhodnotil, že v predmetnej trestnej veci nie je možné postupovať v zmysle stanoviska Najvyššieho súdu Slovenskej republiky R 44/2017 a teda podľa § 39 ods. 2, ods. 4 Trestného zákona per analogiam. Z vyššie uvedeného stanoviska okrem iného vyplýva, že štvrtá právna veta rieši otázku zvýhodnenia páchateľa (procesne ako obžalovaného), ktorý uznal vinu a súd jeho vyhlásenie prijal. Dôvodom použitia analógie je podmienenosť mimoriadneho zníženia trestu oboma procesnými úpravami na rovnakom princípe, ktorý umožňuje obvinenému (obžalovanému) vzdať sa dokazovania na hlavnom pojednávaní. Kým v prípade dohody o vine a treste môže takto obvinený získať mimoriadne znížený trest už na základe samotnej dohody, ktorú v opačnom prípade nemusí uzavrieť (v prípade neschválenia dohody súdom sa obvinený vracia do štandardného režimu dokazovania viny v súdnom konaní), v prípade vyhlásenia o vine a jeho prijatia súdom nastanú účinky v zmysle § 257 ods. 5 a ods. 8 Trestného poriadku. To znamená neodvolateľnosť vyhlásenia, nevykonanie dokazovania v rozsahu uznanej viny a obmedzenie opravného prostriedku v tomto rozsahu na dovolanie pre závažné porušenie práva na obhajobu, čo bude prichádzať do úvahy len výnimočne. Je potom namieste, aby súd po prijatí vyhlásenia obžalovaného o vine (rovnako právne rovnocenného vyhlásenia o nepopretí spáchania činu) mal možnosť (nie povinnosť) pristúpiť na báze analógie k mimoriadnemu zníženiu trestu za rovnakých podmienok, ako pri schválení dohody o vine a treste. Dokonca, keďže ide o uznanie viny bez garancie alebo predpokladu určitého (pre obžalovaného priaznivého) rozhodnutia o treste, možnosť mimoriadne znížiť trest je tu ešte dôvodnejšia (preto sa tretia právna veta zmieňuje o medzere v zákone). Ide o procesnú logiku vzdania sa práva na (kompletné) súdne konanie, v rámci ktorej je vhodné a vecne správne umožniť mimoriadne zmiernenie trestu.
Treba tu však zdôrazniť, že ide o možnosť a nie povinnosť pristúpiť analogicky k mimoriadnemu zníženiu trestu za rovnakých podmienok ako je tomu pri schválení dohody o vine a treste. Len samotné priznanie a oľutovanie nie je dôvodom na aplikáciu tohto ustanovenia. Podľa právneho názoru odvolacieho súdu pokiaľ má okresný súd využiť možnosť a aplikovať ustanovenie § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Trestného zákona, t. j. mimoriadne zníži trest obžalovanému, musí si túto aplikáciu aj dostatočne odôvodniť. Aj pri schválení dohody o vine a treste je úlohou súdu prvého stupňa, aby sa zaoberal primeranosťou trestu a schválil ju (okrem iného) iba vtedy, ak trest považuje za primeraný. Okresný súd nemôže mimoriadne znížiť trest obžalovanému len preto, že sa tento k spáchaniu skutku priznal. V takomto prípade treba zvažovať či práve trest kratšieho trvania, teda trest uložený obžalovanému pod dolnú hranicu trestnej sadzby ustanovenej trestným zákonom bude zákonný, dôvodný, primeraný, spravodlivý a zodpovedajúci tak požiadavke individuálnej a generálnej prevencie. V tomto prípade odvolací súd práve vzhľadom na ustanovenie § 34 ods. 4 Trestného zákona nepovažuje trest kratšieho trvania ako trest vo výmere 3 roky za zákonný.
Rovnako tak vzhľadom na spôsob spáchania trestného činu obžalovaným a jeho pohnútku, ktorú odvolací súd nepovažoval tak ako sám obžalovaný za výhodu pri ukladaní trestu, bolo potrebné obžalovanému uložiť aj trest zákazu činnosti vykonávať funkciu štatutára v obchodnej spoločnosti, pričom výmeru troch rokov odvolací súd považuje za naopak trest mierny, avšak pre absenciu odvolania prokurátora, uložiť obžalovanému tento trest vo vyššej výmere odvolací súd nemohol.
Pokiaľ obžalovaný žiadal prihliadnuť na dĺžku času k tomu odvolací súd uvádza, že obvinenie bolo obžalovanému vznesené dňa 20.04.2017, pričom okresný súd meritórne rozhodol už dňa 21.12.2018, keď vyhlásil rozsudok, pričom zdôvodnené odvolanie obhajca obžalovaného na okresný súd doručil až dňa 04.04.2019. Dĺžka trestného konania v tomto prípade nie je podľa názoru odvolacieho súdu vôbec neprimeraná.
Majúc teda na zreteli účel trestu a jednotlivé hľadiská ukladania trestu, dospel krajský súd k záveru, že trest uložený súdom I. stupňa je zákonný, spravodlivý a spĺňa i požiadavky individuálnej, ako aj generálnej prevencie (s výnimkou trestu zákazu činnosti, ktorý mal byť uložený vo vyššej výmere).
S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti krajský súd odvolanie obžalovaného Ing. O. V. podľa § 319 Trestného poriadku ako nedôvodné zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.