Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_21CoKR-6-2017.pdf
PDF · 112.06 KB
Case nature
Area
Subarea
21CoKR/6/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Boženy Husárovej a sudcov JUDr. Róberta Foltána a Mgr. Michala Novotného v sporovej veci žalobcu: JUDr. Erik Bilský, IČO: 40 046 966, Pekárska 11, Trnava, správca úpadcu: RAC spol. s r.o., v konkurze, IČO: 36 600 245, P. Pázmáňa 49/3, Šaľa, proti žalovaným: 1/. Ing. Y. E., nar. XX. W. XXXX, W. XXXX/XX, U., 2./ Mgr. Y. E., nar. XX. Y. XXXX, R. XXXX/XX, U., zastúpeným JAVOR - TOKÁR advokátskou kanceláriou, s.r.o., so sídlom v Bratislave, o odporovanie (neúčinnosť) právneho úkonu a o 98.000 eur, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trnava č. k. 25 Cbi 9/2016-115 z 10. mája 2017 takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnutý rozsudok mení tak, že určuje, že kúpna zmluva uzavretá 25. januára 2012 medzi úpadcom ako predávajúcim a žalovanými 1./ a 2./ ako kupujúcimi, ktorej predmetom bol predaj bytu č. XX a bytu č. XX vo vchode 16/A bytového domu súp. č. XXX v k. ú. Q., ako aj prislúchajúceho podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach a podielu na pozemku, je neúčinná voči veriteľom úpadcu, žalovaní sú povinní do troch dní od právoplatnosti spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi do všeobecnej podstaty úpadcu 98.000 eur. Úpadcovi súd priznáva voči žalovaným 1./ a 2./ ako spoločne a nerozdielne zaviazaným nárok na náhradu 100 % trov konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal určenia, že kúpna zmluva vymedzená vo výroku je neúčinná voči veriteľom, ako aj zaviazania žalovaných zaplatiť spoločne a nerozdielne do všeobecnej podstaty úpadcu 98.000 €.
2. Rozhodol tak na základe zistenia, že kúpnou zmluvou z 25. januára 2012 úpadca ako predávajúci previedol do vlastníctva žalovaného v 1. rade ako konateľa úpadcu a žalovanej v 2. rade ako jeho manželky dva dvojizbové byty č. XX a XX v bytovom dome č. XXX v k. ú. Q. spolu s spoluvlastníckym podielom na spoločných častiach a spoločných zariadeniach za celkovú cenu 10.000 € (po 5.000 € za každý byt); vlastnícke právo v prospech žalovaných bolo do katastra nehnuteľností vložené 1. februára 2012. Obdobné byty sa pritom tretím osobám v danom čase predávali za cenu približne 54.000 €. Uznesením Okresného súdu Trnava z 28. júla 2015 bol s účinnosťou k 6. augustu 2015 vyhlásený na majetok úpadcu konkurz a žalobca bol neskôr ustanovený do funkcie jeho správcu. Súd prvej inštancie nepovažoval za dokázané, že sa v dôsledku tejto kúpnej zmluvy znížila možnosť uspokojenia pohľadávok veriteľov úpadcu. Nepovažoval na tento účel za relevantné zistenie, že úpadca v účtovnej závierke k 31. decembru 2011 vykazoval záväzky v celkovej výške 414.178 € a majetok len vo výške 343.660 €. Rovnako nepovažoval za podstatné to, že v konkurze sú nateraz prihlásené pohľadávky v celkovej výške 416.574,17 €, ale do súpisu všeobecnej podstaty je zapísaný majetok v súpisovej hodnote 44.586,37 €. K 25. januáru 2012 (deň urobenia napadnutého úkonu) bola veriteľom úpadcu aj spoločnosť BTS Nitra, s.r.o., ktorej splatná pohľadávka k tomuto dňu bola 288 €, ktorá bola aj prihlásená
do konkurzu, v ktorom sa považuje za zistenú. Žalobca totiž nedokázal, že majetok úpadcu, ktorý mu zostal po uvedenej kúpnej zmluve, by nepostačoval na uspokojenie prihlásených pohľadávok, a tak by došlo k ukráteniu ich uspokojenia.
3. Z takto zisteného skutkového stavu súd prvej inštancie právne uzavrel, že všeobecnou podmienkou odporovateľnosti právneho úkonu podľa § 57 a nasl. zák. č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii je ukrátenie uspokojenia veriteľov, teda že v dôsledku daného právneho úkonu dlžníka nebude pohľadávka veriteľa pre nedostatok majetku uspokojená vôbec alebo len čiastočne. Ak majetok dlžníka, ktorý zostal, postačuje na uspokojenie pohľadávky, potom týmto úkonom nedošlo k ukráteniu tejto pohľadávky a nie je dôvod na vyslovenie neúčinnosti tohto právneho úkonu. Podľa súdu prvej inštancie to znamenalo, že žalobca bol povinný dokázať, že hodnota majetku, ktorý zostal úpadcovi po účinnosti odporovanej kúpnej zmluvy z 25. januára 2012, bola nižšia ako hodnota zistených pohľadávok prihlásených do konkurzného konania existujúcich v čase vykonania právneho úkonu úpadcu dlžníka. Ďalej súd prvej inštancie dospel k záveru, že pri posudzovaní znížením miery uspokojenia je rozhodujúca hodnota iba takého majetku zapísaného do súpisu, ktorý existoval a zostal úpadcovi bezprostredne po vykonaní napadnutého právneho úkonu. Preto nie je rozhodujúci stav hodnoty všetkých zistených pohľadávok prihlásených do konkurzného konania, ale len tých, čo existovali v momente účinnosti napadnutého právneho úkonu (1. februára 2012). Žalobca mal k tomuto dňu iba jedného takého veriteľa, a to spol. BTS Nitra, s.r.o., s pohľadávkou vo výške 288 €. Iného veriteľa, ktorý by si zároveň pohľadávku prihlásil do konkurzného konania, úpadca v tom čase nemal. Žalobca preto mal preukázať, že úpadcovi zostal po účinnosti napadnutého právneho úkonu majetok menší ako 288 €, teda majetok, ktorý by nepostačoval na uspokojenie prihlásenej pohľadávky v tejto výške. Úpadcovi však zostal majetok vo výške 343.660 €, teda majetok dostatočný na uspokojenie uvedenej pohľadávky. Preto nie je naplnená požiadavka § 57 ods. 4 a § 60 ods. 1 zák. č. 7/2005 Z. z. na odporovanie tomuto právneho úkonu. V dôsledku toho sa súd prvej inštancie nezaoberal ani ďalšími podmienkami odporovateľnosti, ani argumentáciou strán v tomto smere.
4. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca s návrhom zmeniť ho tak, že sa žalobe vyhovie v celom rozsahu. Namietol, že súd prvej inštancie nesprávne vyložil ustanovenie § 60 ods. 1 zák. č. 7/2005 Z. z. Podľa aplikačnej praxe sa musí pri posudzovaní podmienky odporovania porovnať hodnota majetku úpadcu pred a po vykonaní odporovaného právneho úkonu vo vzťahu k všetkým pohľadávkam veriteľa úpadcu, ktoré v tom čase existovali (v tomto smere žalobca odkázal na názory doktríny, vyjadrené v komentároch k cit. zákonu). Následne sa musí zistiť, či sa po vykonaní odporovaného právneho úkonu zmenila hodnota majetku dlžníka, teda či tento bude postačovať na úplné uspokojenie pohľadávok veriteľov, k čomu žalobca odkázal na judikatúru krajských súdov. Zároveň namietol, že dôkazmi pripojenými k žalobe bolo jasne preukázané, že už pri uzatvorení spornej kúpnej zmluvy z 25. januára 2012 bol úpadca v úpadku, pretože evidoval podľa účtovej závierky ku koncu predošlého roka (31. decembra 2011) záväzky v celkovej výške 414.178 € a majetok vo výške 343,660 €. Na 100 %- né uspokojenie jeho záväzkov teda chýbalo krytie majetkom v hodnote 70.518 €, no napriek tomu bola zavretá sporná kúpna zmluva na oba byty, v dôsledku ktorej sa opäť zmenšil majetok úpadcu o rozdiel medzi ich trhovou hodnotou 108.000 € a protihodnotou získanou úpadcom 10.000 €, teda o 98.000 €. Tým došlo k ukráteniu všetkých veriteľovi úpadcu, medzi nimi aj spoločnosti BTS Nitra, s.r.o., prihlásenej do konkurzu.
5. Žalovaní sa k podanému odvolaniu doručenému im do vlastných rúk 21. júna 2017 nevyjadrili.
6. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu (§ 379 C. s. p.), ako aj predchádzajúce konanie pred súdom prvej inštancie bez nariadenia pojednávania, keďže nebolo potrebné opakovať ani dopĺňať dokazovanie a nevyžaduje to ani verejný záujem (§ 385 ods. 1 C. s. p. a contrario). Po jeho preskúmaní v medziach odvolacích dôvodov a vád, na ktoré je potrebné prihliadať z úradnej povinnosti (§ 380 C. s. p.) dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné.
7. Súdom prvej inštancie bol zistený a pre odvolací súd je podľa § 383 C. s. p. záväzný skutkový stav reprodukovaný v odseku 2 tohto rozsudku. Skutkový stav takto zistený súdom prvej inštancie aj podľa názoru odvolacieho súdu vyplýva z vykonaných dôkazov hodnotených vo vzájomnej súvislosti v súlade s § 191 C. s. p. Jednotlivé skutkové zistenia sú v podstate len reprodukciami listín, voči ktorým strany nemali námietky, a medzi stranami v podstate ani nebol sporný. Žalovaní počas celého konania vôbec nepopreli skutkové tvrdenia žalobcu, že k 25. januáru aj 1. februáru 2012 boli manželmi, ani skutkové
tvrdenie, že trhová hodnota sporných bytov je 108.000 €. V dôsledku toho sa tieto skutkové zistenia považujú podľa § 151 ods. 1 C. s. p. za nesporné aj v odvolacom konaní a odvolací súd z nich musí vychádzať, pretože popretie skutkových tvrdení protistrany je jedným z prostriedkov procesnej obrany v zmysle § 149 C. s. p., vzťahuje sa na naň zákonná koncentrácia konania podľa § 154 C. s. p. Žalovaní ho tak mohli poprieť len do vyhlásenia uznesenia o skončení dokazovania, čo neurobili. Podľa § 366 C. s. p. potom prostriedky procesného útoku a obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno uplatniť len v odvolaní, resp. podľa § 373 ods. 4 C. s. p. ešte v lehote na vyjadrenie k odvolaniu. Na prostriedky procesného útoku a obrany uplatnené po uplynutí týchto lehôt nemožno vôbec prihliadať. V prerokúvanej veci bolo odvolanie žalovaným riadne doručené s výzvou na vyjadrenie v lehote 10 dní, ani v tejto lehote žiadne ďalšie prostriedky procesnej obrany (napr. popretie tvrdenej hodnoty oboch bytov) neuplatnili.
8. V prerokúvanej veci žalobca ako správca odporuje právnemu úkonu úpadcu - kúpnej zmluve z 25. januára 2012 so žalovanými ako kupujúcimi, pričom svoju žalobu zakladá na § 60 ods. 1 zák. č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii (v znení účinnom do 31. decembra 2015, keďže konkurz bol vyhlásený v roku 2015, porov. § 206c cit. zák.). Podľa § 60 ods. 1 cit. zák. možno odporovať tiež každému právnemu úkonu, ktorým dlžník ukrátil svojich veriteľov (ukracujúci právny úkon), ak bol urobený s úmyslom dlžníka ukrátiť svojich veriteľov a tento úmysel bol alebo musel byť druhej strane známy. Zároveň podľa § 57 ods. 4 cit. zák. platí, že odporovať možno len tomu právnemu úkonu dlžníka, ktorý ukracuje uspokojenie prihlásenej pohľadávky niektorého z veriteľov dlžníka. Súd prvej inštancie založil svoj zamietajúci rozsudok v podstate na právnej úvahe, že predpokladom odporovateľnosti podľa § 57 ods. 4 a § 60 ods. 1 cit. Zák. je to, aby celková hodnota majetku úpadcu po vykonaní odporovaného právneho úkonu bola nižšia ako (zrejme) súčet pohľadávok existujúcich v čase tohto úkonu a zároveň prihlásených následne do konkurzu. Podľa odvolacieho súdu však už tento výklad citovaných ustanovení zák. č. 7/2005 Z. z. nie je v súlade s existujúcou judikatúrou a už preto nie je správny.
9. Problematika predpokladov odporovateľnosti podľa § 57 ods. 4 cit. zák. bola riešená okrem iného v publikovanom judikáte R 33/2016. V tomto rozhodnutí bol (inak krajským súdom) vyslovený názor, že pre úspešnosť odporovacej žaloby musí správca preukázať, že odporovaným úkonom došlo k ukráteniu pohľadávok dlžníka, ktorí majú voči dlžníkovi pohľadávky v čase účinnosti napadnutého právneho úkonu. Predpokladom odporovateľnosti je zníženie uspokojenia pohľadávok veriteľov dlžníka, čo predpokladá také zmenšenie hodnoty jeho majetku, že po účinnosti odporovaného právneho úkonu sa zníži uspokojenie pohľadávok veriteľov. K tomu dochádza jedine vtedy, keď dlžník nemal ani pred vykonaním odporovaného úkonu dostatok majetku na úplné uspokojenie pohľadávok veriteľov, ako aj vtedy, keď dôjde k odporovaným právnym úkonom, k zníženiu hodnoty majetku dlžníka tak, že zostávajúci majetok dlžníka nepostačí na uspokojenie pohľadávok veriteľov dlžníka. V uvedenom rozhodnutí sa vyslovene upozorňuje na to, že správca mal v žalobe uviesť hodnotu majetku dlžníka pred účinnosťou spornej zmluvy a sumu pohľadávok veriteľov, ktoré by sa mohli z tohto majetku dlžníka uspokojovať. Majetkové pomery úpadcu a jeho záväzky po vyhlásení konkurzu súd z tohto pohľadu je irelevantné, keďže po účinnosti odporovaného právneho úkonu sa majetkové pomery dlžníka mohli do vyhlásenia konkurzu rôznym spôsobom meniť, rovnako ako aj výška jeho záväzkov.
10. Podľa názoru odvolacieho súdu už tento judikát preukazuje nesprávnosť právnych úvah súdu prvej inštancie. Súd prvej inštancie totiž odmietol skúmať celkovú výšku záväzkov dlžníka ku dňu účinnosti odporovaného právneho úkonu (t. j. k 1. februáru 2012) a posudzovať mieru zníženia možnosti uspokojenia všetkých týchto záväzkov dlžníka, ale zameral sa len na otázku, či by z majetku dlžníka bolo možné uspokojiť jednu konkrétnu pohľadávku v sume 288 €. Pri posudzovaní ukrátenia veriteľov podľa zák. č. 7/2005 Z. z. je vždy potrebné skúmať pomer celkového majetku dlžníka pred a po účinnosti napadnutého úkonu a výšku jeho záväzkov pred a po účinnosti tohto úkonu. Ak dlžník už pred vykonaním tohto úkonu nemá dostatok majetku na uspokojenie majetku všetkých svojich veriteľov, predstavuje úkon, ktorým sa uspokojenie veriteľov ešte zmenší, ďalšie ukrátenie ich pohľadávok, a to ukrátenie v takom rozsahu, v akom sa znížením majetku zníži potenciálna kvóta uspokojenia týchto pohľadávok v konkurze. Je nelogické a celkom proti zmyslu inštitútu odporovateľnosti právnym úkonom zaoberať sa tým, či celkový majetok dlžníka postačuje na uspokojenie jednej konkrétnej pohľadávky veriteľa dlžníka. Takáto úvaha by totiž viedla k tomu, že pokiaľ by úpadca mal iba veriteľov s pohľadávkami, ktoré sú každá jednotlivo nižšia než hodnota jeho majetku, nebolo by nikdy možné dospieť k záveru o ukrátení týchto pohľadávok, pretože zostávajúci majetok by vždy stačil na uspokojenie každej z týchto pohľadávok jednotlivo. Zároveň by však bolo celkom zrejmé, že pokiaľ súčet týchto pohľadávok
prevyšuje hodnotu majetku úpadcu, tento majetok jednoducho nepostačuje na ich uspokojenie v celosti. Pokiaľ by sa teda všetci veritelia dlžníka domáhali uspokojenia týchto pohľadávok, nemal by dlžník dostatok majetku uspokojiť pohľadávky ich všetkých, takže minimálne niektorí z nich by zostali celkom alebo sčasti neuspokojení, a to práve v dôsledku takéhoto úkonu dlžníka. Dlžník by bol totiž v takej situácii postavený pred voľbu, či by uspokojil všetkých veriteľov pomerne, čím by zostala neuspokojená časť pohľadávky každého jedného veriteľa, alebo by uspokojil niektorých veriteľov v celosti a niektorých vôbec, čím by zase zostali ukrátené ich pohľadávky. V obidvoch prípadoch by teda dôsledkom úkonu dlžníka bol zníženie miery uspokojenia veriteľov, teda ich ukrátenie. Právna konštrukcia, z ktorej ale vyšiel súd prvej inštancie, by však napriek tomu viedla k celkom nelogickému záveru, že k ich ukráteniu nedošlo.
11. Už vzhľadom na všetky uvedené úvahy teda v prerokúvanej veci možno vychádzať z citovanej judikatúry a ustanovenia § 60 ods. 1 v spojení s § 57 ods. 4 zák. č. 7/2005 Z. z. vykladať tak, že odporovacia žaloba môže byť úspešná vtedy, ak dôsledkom odporovaného právneho úkonu je zníženie miery uspokojenia (ukrátenie) pohľadávok voči úpadcovi existujúcich v čase účinnosti tohto úkonu, a toto ukrátenie sa prejaví aj v konkurze tým, že takáto pohľadávka v ňom zostane neuspokojená minimálne v časti. V tu prerokúvanej veci zo súdom prvej inštancie zisteného skutkového stavu celkom zreteľne vyplýva, že úpadca v účtovnej závierke k 31. decembru 2011 vykazoval záväzky vo výške 414.178 € a majetok v hodnote 343.660 €. Podľa odvolacieho súdu neprekáža, že tieto údaje sú k 31. decembru 2011, pretože žalovaní nedokázali za obdobie do 25. januára 2012 resp. 1. februára 2012 (čas urobenia, resp. účinnosti odporovaného úkonu) také zásadné zmeny v majetkovej situácii úpadcu, že by hodnota majetku bola zrazu vyššia než suma záväzkov. Vzhľadom na to možno podľa odvolacieho súdu vychádzať z toho, že tak výška záväzkov, ako aj hodnota majetku bola približne v rovnakej výške aj ku dňu urobenia resp. účinnosti napadnutého právneho úkonu. Z týchto údajov je preto zrejmé, že už v čase urobenia tohto úkonu postačoval majetok úpadcu len na krytie približne 83 % záväzkov. Zo zisteného skutkového stavu ďalej vyplýva, že 25. januára 2012 úpadca ako predávajúci a žalovaní ako kupujúci uzavreli kúpnu zmluvu, ktorou sa úpadca zbavil ďalšieho svojho majetku v hodnote približne 108.000 € za cenu 10.000 €. Uvedenou operáciou tak došlo k zníženiu majetku úpadcu o 108.000 € (všeobecnú hodnotu predávaných bytov) a zároveň k jeho zvýšeniu o sumu 10.000 €, teda o kúpnu cenu týchto bytov. Celkove teda došlo k zníženiu majetku úpadcu minimálne o 98.000 € na sumu 245.660 €. Pri nezmenenej výške záväzkov 414.178 € by to znamenalo, že miera uspokojenia veriteľov úpadcu klesla na 59,3 %. Je teda zrejmé, že v priamej príčinnej súvislosti s touto kúpnou zmluvou došlo k poklesu miery uspokojenia veriteľov úpadcu o približne (83 - 59 % =) 24 %. Zo zisteného skutkového stavu tiež vyplýva, že v tomto čase bola veriteľom úpadcu spoločnosť BTS Nitra, s.r.o., so splatnou pohľadávkou minimálne vo výške 288 €. Podľa odvolacieho súdu je potom celkom zrejmé, že týmto úkonom došlo aj k zníženiu miery uspokojenia pohľadávky tejto spoločnosti z 83 % na 59 %, takže ani pohľadávka tejto spoločnosti by nebola uspokojená celá, čím je podľa odvolacieho súdu jasne preukázané splnenie podmienky, že odporovaný úkon ukracuje veriteľov úpadcu v zmysle § 60 ods. 1 zák. č. 7/2005 Z. z.
12. Takisto zo zisteného skutkového stavu vyplýva, že pohľadávka tejto spoločnosti nikdy v medziobdobí od 25. januára 2012 až do vyhlásenia konkurzu uspokojená nebola a táto spoločnosť si ju práve kvôli tomu do konkurzu prihlásila. V tomto konkurze sú podľa zisteného skutkového stavu nateraz evidované pohľadávky vo výške 416.574,17 € a do súpisu všeobecnej podstaty je zapísaný majetok v hodnote 44.586,37 €. Je teda takisto zrejmé, že aj pokiaľ by sa podarilo speňažiť majetok vo všeobecnej podstate za jeho súpisovú hodnotu, predstavovala by konkurzná kvóta (miera uspokojenia veriteľov všeobecnej podstaty bez zohľadnenia protipodstatových pohľadávok) len (44568,37 : 416574,17 =) 10,7 %, takže aj prihlásená pohľadávka spoločnosti BTS Nitra, s.r.o., by mohla byť uspokojená len v tejto kvóte. Pokiaľ by úpadca neurobil odporovaný právny úkon, mohla by byť hodnota majetku vo všeobecnej podstate vyššia o sumu 98.000 €, teda o rozdiel medzi trhovou hodnotou a kúpnou cenou dvoch sporných bytov. Vychádzajúc zo súpisových hodnôt zvyšného majetku by v takom prípade celková hodnota majetku vo všeobecnej podstate predstavovala (44586,37 + 98000 =) 142.586,37 €, čo by pri nezmenenej výške prihlásených pohľadávok znamenalo konkurznú kvótu (142586,37 : 416574,17 =) 34,2 %. Je teda zrejmé, že ak by nebolo došlo k napadnutému právnemu úkonu, zvýšila by sa miera uspokojenia všetkých prihlásených pohľadávok o 14 percentuálnych bodov, čo by znamenalo, že rovnako by sa zvýšila miera uspokojenia pohľadávky spoločnosti BTS Nitra, s.r.o. Na základe uvedeného tak podľa odvolacieho súdu celkom zjavne možno uzavrieť, že kúpnou zmluvou z 25.januára 2012 došlo k ukráteniu uspokojenia pohľadávky prihláseného veriteľa - spoločnosti BTS Nitra, s.r.o., čím je naplnená aj podmienka tzv. konkrétneho ukrátenia podľa § 57 ods. 4 zák. č. 7/2005 Z. z. Táto pohľadávka pritom
existovala už v čase účinnosti odporovaného právneho úkonu; už v tomto čase bola spoločnosť BTS Nitra, s.r.o., ukrátená na tejto pohľadávke práve preto, že ani v tom čase majetok úpadcu nepostačoval na uspokojenie všetkých pohľadávok úpadcu, teda ani tejto pohľadávky.
13. Na základe uvedeného tak odvolací súd dospel k záveru, že napadnutý rozsudok spočíva na nesprávnom právnom posúdení predpokladu ukrátenia veriteľov v zmysle § 60 ods. 1 zák. č. 7/2005 Z. z., ako aj ukrátenia uspokojenia prihláseného veriteľa v zmysle § 57 ods. 4 cit. zák. Podľa odvolacieho súdu sú totiž obe cit. podmienky ukrátenia v prerokúvanej veci splnené, ako bolo odôvodnené vyššie. Z ustanovenia § 60 ods. 1 cit. zák. však vyplýva ďalšia podmienka odporovateľnosti, a to úmysel úpadcu ukrátiť svojich veriteľov a vedomosť druhej strany o tomto úmysle. Podľa § 60 ods. 2 cit. zák. sa však taký úmysel, ako aj vedomosť druhej strany predpokladá, ak ide o právny úkon urobený v prospech osoby spriaznenej s dlžníkom (úpadcom). V prerokúvanej veci je úpadcom spoločnosť s ručením obmedzeným, teda právnická osoba (§ 56 ods. 1 Obchodného zákonníka). Podľa § 9 ods. 1 písm. a) zákona č. 7/2005 Z. z. je spriaznenou osobou právnickej osoby jej štatutárny orgán a podľa písm. d) tohto odseku aj blízka osoba tohto štatutárneho orgánu, teda medzi iným aj jej manžel (§ 116 časť vety pred bodkočiarkou Občianskeho zákonníka). V prerokúvanej veci zo zisteného skutkového stavu vyplýva, že žalovaný v 1./ bol k 25. januáru 2012 konateľom úpadcu, teda jeho štatutárnym orgánom (§ 133 Obchodného zákonníka), a žalovaná 2./ bola manželkou žalovaného 1./, teda blízkou osobou štatutárneho orgánu úpadcu. Žalovaní tak boli v danom čase v zmysle cit. ustanovení § 9 zák. č. 7/2005 Z. z. spriaznenými osobami úpadcu, takže úmysel úpadcu ukrátiť svojich veriteľov pri uzatvorení spornej kúpnej zmluvy z 25. januára 2012, ako aj vedomosť oboch žalovaných o tomto úmysle sa prepokladala. Podľa § 192 C. s. p. sa potom táto skutočnosť (úmysel úpadcu a vedomosť žalovaných) považovala v konaní za preukázanú, ak nevyšiel najavo opak. Opak však podľa zisteného skutkového stavu najavo nevyšiel a žalovaní počas celého konania netvrdili žiadne skutočnosti, ktoré by túto domnienku vyvracali, ani nepodopreli svoje tvrdenia dôkazmi, hoci im takáto povinnosť výslovne vyplývala z čl. 8 základných princípov C. s. p.
14. Odvolací súd na základe uvedeného konštatuje, že všetky zákonné podmienky podľa § 60 ods. 1 a 2, ako aj podľa § 57 ods. 4 zák. č. 7/2005 Z. z. boli splnené, keď konkurzné konanie bolo voči úpadcovi začaté s účinkami k 24. júlu 2015 a odporovaná zmluva bola podpísaná 25. januára 2012, je splnená aj podmienka, že odporovaný úkon musel byť urobený počas piatich rokov pred začatím konkurzného konania (teda najskôr 24. júla 2010). Podobne nie je sporné, že konkurz bol vyhlásený s účinkami podľa § 23 ods. 1 zák. č. 7/2005 Z. z. k 6. augustu 2015 a odporovacia žaloba bola na súde podaná 31. mája 2016, teda celkom zjavne v jednoročnej prepadnej lehote podľa § 57 ods. 2 cit. zák. Pretože odporovaná kúpna zmluva bola urobená so žalovanými ako kupujúcimi, sú podľa § 62 ods. 1 cit. zák. pasívne legitimovaní v konaní o odporovacej žalobe. Z uvedených dôvodov sú tak naplnené všetky zákonné podmienky pre uplatnenie odporovacieho práva žalobcu ako správcu podstaty úpadcu, v dôsledku čoho je sporný právny úkon v konkurze neúčinný voči veriteľom podľa § 57 ods. 1 zák. č. 7/2005 Z. z. Podľa § 63 ods. 1 cit. zák. sú potom žalovaní povinní spoločne a nerozdielne poskytnúť do dotknutej podstaty náhradu za oba byty vo výške rozdielu medzi cenou, ktorú za ne zaplatili, a ich trhovou hodnotou, teda cenou, ktorú by boli zaplatili na to, aby túto kúpnu zmluvu nebolo možné považovať za ukracujúci právny úkon; žalobca totiž nevyužil právo domáhať sa od nich vydania oboch bytov. Podľa zisteného skutkového stavu je trhová hodnota oboch týchto bytov celkovo 108.000 €, žalovaní však zaplatili úpadcovi len cenu 10.000 €, takže sú povinní doplatiť za ne peňažnú náhradu vo výške 98.000 €.
15. Zo všetkých uvedených dôvodov tak odvolací súd dospel k záveru, že žaloba je opodstatnená tak v časti určenia neúčinnosti uvedenej kúpnej zmluvy, ako aj v časti zaviazania žalovaných na zaplatenie 98.000 €. Súd prvej inštancie nerozhodol vecne správne, ak žalobu zamietol, a tak nie sú splnené podmienky § 387 C. s. p. na potvrdenie jeho rozsudku, ale ani podmienky § 389 C. s. p. na zrušenie jeho rozsudku a odvolací súd tak podľa § 388 C. s. p. napadnutý vecne nesprávny rozsudok zmenil a žalobe v celom rozsahu vyhovel.
16. Zmenou napadnutého rozsudku vznikla odvolaciemu súdu podľa § 396 ods. 2 C. s. p. povinnosť rozhodnúť o trovách nielen odvolacieho ale aj prvoinštančného konania. Žalobca bol v konaní na oboch inštanciach úspešný, preto mu odvolací súd podľa § 255 ods. 1 C. s. p. priznal nárok na náhradu všetkých trov proti neúspešným žalovaným, ktorých pomer určil zodpovedajúco k ich pomeru na žalovanom plnení (spoločne a nerozdielne).
17. Senátom odvolacieho súdu bolo toto rozhodnutie prijaté pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je dovolanie prípustné ak to zákon pripúšťa. Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.). Dovolanie je podľa § 421 C. s. p. prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C. s. p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C. s. p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C. s. p. nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C. s. p. ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 420 C.s.p. možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 421 C.s.p. možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.).