Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

19Cb/202/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred samosudkyňou JUDr. Martinou Brniakovou v právnej veci žalobcu: STANDING SLOVAKIA, s.r.o., so sídlom Tajovského 3, 010 01 Žilina, IČO: 44 130 741, proti žalovanému: L. E., nar. X.X.XXXX, trvale pobytom G. XXXX/X F., XXX XX Ž. (k 1.4.2015 ukončil vo všetkých predmetoch podnikania uvedených na dokladoch o živnostenskom oprávnení podnikateľskú činnosť ako podnikateľ fyzická osoba: L. E., miesto podnikania: XXX XX Ž., G. XXXX/XA, R.: XX XXX XXX), právne zastúpenému: V4 Legal, s.r.o., so sídlom Tvrdého 783/4, 010 01 Žilina, IČO: 36 858 820, o zaplatenie peňažnej pohľadávky v sume 5.320,- EUR s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Súd žalobu z a m i e t a .

Žalovaný m á voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

odôvodnenie:

1.Žalobou, ktorá bola Okresnému súdu Banská Bystrica, ako upomínaciemu súdu, doručená dňa 22.5.2017 /č.l. 3/ žalobca navrhol v znení podania, ktorým žalobca reagoval na výzvu upomínacieho súdu zo dňa 27.6.2017 /č.l. 40/, aby súd žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 5.320,- EUR spolu s 5,25 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 2.620,- EUR od 26.2.2014 do zaplatenia, s 5,05 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 700,- EUR od 10.11.2014 do zaplatenia a s 5,05 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 2.000,- EUR od 25.9.2014 do zaplatenia, ako aj náhradu trov konania. Na odôvodnenie žalobou uplatneného práva uviedol, že v období roku 2014 nadobudol dva byty v hodnote 340.000,- EUR na ul. G., v Ž., ktoré boli kúpené ako dlhodobý majetok firmy za účelom ďalšieho prenájmu. Už v období kúpy existovali nájomníci v daných objektoch, dôkazom čoho je i Nájomná zmluva medzi R. a S. na byt F. a Nájomná zmluva medzi X. B. a S. na byt F.. V tomto období predaj zabezpečovala firma M. Z. v zastúpení p. W., ktorý potvrdil nasledovné: On a jeho spoločnosť byty v roku 2014 predávala (aj s nájomníkom), prípadne zabezpečovala popredajový servis vo forme odstránenia zjavných vád skonštatovaných v protokole. Pri obhliadkach sa žalobcovi stále do pozornosti tlačil žalovaný p. L. E., ktorý bol partnerom p. J.Á., ktorá dávno predtým predávala tieto byty, ale v období roku 2014 bola na materskej dovolenke. Uviedol žalobcu do omylu, a to nasledovným spôsobom: po 1/ že má oprávnenie predávajúceho zastupovať a sprostredkovať prenájmy v tom období, IČO jeho firmy XX XXX XXX, DIČ: XXXXXXXXXX zapísaný v živnostenskom registri, aktuálne živnosť ukončená v roku 2015, po 2/ že je zodpovedná osoba za odstránenie vád po predaji. Žalobca žalovanému zaplatil tri faktúry vystavené v roku 2014 na sprostredkovanie predaja bytu F. a F. po 2.000,- EUR, za vykonané opravy 700,- EUR a za sprostredkovanie prenájmu bytov F. a F. sumu 2.620,- EUR. Žalovaný nemal oprávnenie na sprostredkovanie predaja a prenájmov, a to ani v predmete činnosti (keďže nemá na to licenciu ani živnosť) a ani nedisponoval poverením, prípadne nezastupoval predávajúceho, pretože v takom

prípade by mu províziu vyplácal predávajúci. Žalobca má dôkaz, že jediným sprostredkovateľom bola firma p. W. M., ktorej bolo právoplatne sprostredkovateľské vyplatené od predávajúceho, čo potvrdili obe strany a sú ochotné svedčiť. Žalovaný nemal dôvod fakturovať sprostredkovanie prenájmu už len z dôvodu, že v obidvoch bytoch existovali predchádzajúci nájomníci tak, ako je uvedené vyššie a žalobca vystupoval len ako nový vlastník. Odstránenie porúch vždy platilo S. a nie žalovaný, ktorý si znovu neoprávnene fakturoval nejaké opravy odstránené na účet S.. Na základe týchto skutočností došlo k neoprávnenému obohateniu sa žalovaného, i keď jeho činnosť bola ukončená, zodpovedá naďalej celým svojím majetkom za spôsobené škody a neoprávnené obohatenie. Zistenie daných skutočností trvalo žalobcovi viac ako tri roky, pretože žalovaný odmietal predložiť splnomocnenie, prípadne zmluvu, na základe ktorej by zastupoval predávajúceho a mohol si fakturovať od kupujúceho sprostredkovateľské.

2. Upomínací súd vyhovel žalobe v celom rozsahu vydaním platobného rozkazu, proti ktorému podal v zákonom stanovenej lehote žalovaný odpor s vecným odôvodnením. Na odôvodnenie odporu žalovaný uviedol, že nesúhlasí s tvrdeniami žalobcu, ktoré sú uvedené v návrhu na vydanie platobného rozkazu. Nárok na províziu v časti 2.620,- EUR žalovanému vznikol na základe sprostredkovania podnájmu do bytov č. XX-F. a č. XX-F. nachádzajúcich sa v komplexe F.. V čase dohodnutia si podmienok podnájomného vzťahu žalovaným na podnájom uvedeného bytu bola vlastníkom bytu ešte spoločnosť EURO HOME STAR, a.s., so sídlom Bratislava (ďalej EURO HOME STAR), pre ktorú vykonávala sprostredkovateľskú činnosť spoločnosť Sothebysrealty, s.r.o., so sídlom Hurbanovo a na základe ústnej dohody potvrdzovanej obchodnou praxou aj práve žalovaný ako fyzická osoba podnikateľ, ktorý podnikal pod obchodným menom L. E., s miestom podnikania F.. Z. XXXX/XX, Ž., R.: XX XXX XXX. Pretože bezprostredne po sprostredkovaní podnájmu žalovaným došlo dňa X.X.XXXX (byt č. XX-F.) a dňa 27.3.2014 (byt č. XX-F.) ku zmene vlastníka bytu č. XX-F. z EURO HOME STAR na žalobcu, došlo medzi zainteresovanými subjektmi ku dohode, že províziu žalovanému za sprostredkovanie uvedeného podnájomného vzťahu nevyplatí pôvodný vlastník, teda EURO HOME STAR, ale nový vlastník, ktorým sa na základe Kúpnych zmlúv zo dňa 4.3.2014, resp. 27.3.2014 stal žalobca. Túto ústnu dohodu o tom, že sprostredkovateľskú províziu vyplatí žalovanému žalobca a nie EURO HOME STAR, potvrdzuje aj elektronická komunikácia medzi žalobcom a p. Y. G. konajúcou za subjekt EURO HOME STAR zo dňa 8.9.2015, podľa obsahu ktorej konateľka žalobcu p. F. N. - Z. žiada vrátenie „sprostredkovateľského poplatku“ za sprostredkovanie podnájmu v byte č. XX-F., ktoré poskytla žalovanému na základe dohody s EURO HOME STAR. Rovnako existenciu dohody medzi EURO HOME STAR a žalobcom potvrdzuje aj list žalobcu adresovaný spoločnosti EURO HOME STAR zo dňa 21.8.2015, v ktorom žalobca okrem iného v bode 3 tvrdí, že v období kúpy sa angažoval a garantoval zaplatenie sprostredkovateľského poplatku na základe kúpno-predajnej zmluvy. Nárok na províziu vo výške 2.000,- EUR vznikol žalovanému z titulu sprostredkovania predaja predmetných bytov č. XX-F. a XX-F. žalobcovi. Obdobne ako v prípade sprostredkovania podnájomníkov do týchto bytov, aj v prípade sprostredkovania samotného predaja bytov bola provízia prináležiaca žalovanému vyplatená žalobcom namiesto spoločnosti EURO HOME STAR na základe ich vzájomnej dohody. Samotnú skutočnosť, že predaj bytov XX-F. a XX-F. sprostredkoval žalovaný, preukazuje e- mailová komunikácia medzi žalobcom a žalovaným z januára 2014. Vo vzťahu ku vyplácaniu provízie žalovanému priamo žalobcom žalovaný poukázal na to, že o tejto skutočnosti bol žalobca informovaný okrem iného aj v bode 3 cenovej ponuky na kúpu bytov v komplexe F., ktorá bola zaslaná W.. B. W. zo spoločnosti Sothebysrealty, s.r.o., ktorá vykonávala sprostredkovanie predaja bytov v komplexe spoločne so žalovaným. Posledná časť istiny, ktorá je žalobcom nárokovaná v tomto konaní vo výške 700,- EUR, bola vyúčtovaná za opravy vykonávané na základe požiadavky žalobcu na opravu vád bytu č. XX-F., ktoré boli riadne odkomunikované a vykonané žalovaným. Tieto, ako aj iné opravy bytov v komplexe F. zabezpečoval žalovaný dlhodobo, a to či už osobne alebo v prípade zložitejších opráv prostredníctvom špecializovaných osôb. O tejto skutočnosti svedčí jednak komunikácia medzi žalobcom a žalovaným ohľadom nedostatkov v byte a tiež vyššie uvedené konštatovanie žalobcu v liste z 21.8.2015, ktoré bolo adresované spoločnosti EURO HOME STAR, v ktorom žalobca konštatuje v jeho bode 3, že v období kúpy sa angažoval a garantoval zaplatenie sprostredkovateľského poplatku na základe kúpno-predajnej zmluvy pod podmienkou, že p. Q.. J. a p. E. sa postarajú o všetky vzniknuté závady. Ďalej žalovaný reaguje na tvrdenia žalobcu o absencii podnikateľského oprávnenia žalobcu na výkon sprostredkovania predaja alebo prenájmu a tiež absenciu poverenia predávajúceho pre žalovaného na takúto činnosť. Tieto tvrdenia žalobcu sú podľa názoru žalovaného nepodložené, pretože v rozhodnom čase vykonával žalovaný sprostredkovanie ako podnikateľ fyzická osoba podnikajúca pod menom L. E., s miestom podnikania F.. Z.N. XXXXX/XX, Ž., R.: XX XXX XXX, pričom podnikal okrem iného

aj v relevantnom predmete činnosti, a to sprostredkovanie obchodu, služieb a výroby. Rovnako mal oprávnenie okrem iného aj na všetky úkony potrebné k realizácii prenájmu bytov a nebytových priestorov, vrátane prenájmu parkovacích miest v bytovom dome EURO HOME STAR v Žiline, zabezpečovanie administratívy spojené s uzatváraním zmlúv o nájme/podnájme, vydávaním čestných prehlásení klientov, s komunikáciou a jednaním s potenciálnymi partnermi - záujemcami o prenájom alebo podnájom bytov a nebytových priestorov a tiež na ďalšie úkony podľa požiadavky EURO HOME STAR, a.s., ako to vyplýva zo Zmluvy o poskytovaní služieb uzatvorenej dňa 16.9.2013 medzi EURO HOME STAR ako objednávateľom a žalovaným ako poskytovateľom. I napriek tomu ani prípadná opačná situácia vo vzťahu k oprávneniu žalovaného vykonávať sprostredkovateľskú činnosť v predmetnej oblasti by nemala vplyv na platnosť zmluvných dojednaní o sprostredkovaní medzi žalobcom a žalovaným či už v ústnej alebo v písomnej forme. Vzťahy medzi žalobcom a žalovaným vo veci sprostredkovania prenájmu a neskôr predaja predmetných bytov č. XX-F., XX-F. boli založené ústnou zmluvou o sprostredkovaní podľa a nasledujúce . Na tento právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným sa na základe úpravy použijú výhradne ustanovenia a podľa tých sa za podstatné náležitosti zmluvy o sprostredkovaní považuje určenie faktickej činnosti, ktorú má sprostredkovateľ vykonávať na základe tejto zmluvy, ktorou sa v prejednávanej veci rozumie sprostredkovanie osôb so záujmom o vstup do nájomného alebo podnájomného vzťahu a neskôr osôb so záujmom o samotnú kúpu predmetných bytov XX-F., XX-F.. Medzi žalobcom a žalovaným teda došlo k ústnej dohode o podstatných náležitostiach ústnej zmluvy o sprostredkovaní a existencia tejto zmluvy bola potvrdzovaná aj obchodnou praxou medzi žalobcom a žalovaným, o čom svedčí bohatá elektronická komunikácia, ktorú žalovaný pripojil ako prílohu podania odporu. Činnosť v oblasti riešenia vád bytov a iných reklamácií vykonával žalovaný najmä, avšak nie výlučne, na základe Zmluvy o poskytovaní služieb uzatvorenej zo dňa 16.9.2013 medzi objednávateľom EURO HOME STAR a poskytovateľom - žalovaným. Je teda irelevantné tvrdenie žalobcu o neoprávnenosti prijatia sumy 700,- EUR za opravy vykonané v byte XX-F.. Žalobca predmetné faktúry zaplatil a tým potvrdil v čase ich platby skutočnosť, že mu bola zrejmá ich opodstatnenosť tak čo do predmetu, vzniku, výšky, aj dodanej služby. To, že so značným časovým odstupom, teda takmer po troch rokoch od vystavenia faktúr, začal žalobca namietať vzniknuté neoprávnené obohatenie v dôsledku realizácie platby faktúr, je premietnutím osobného konfliktu medzi žalobcom a žalovaným, konkrétne medzi konateľkou žalobcu a žalovaným, ktorého dôvody žalovanému nie sú jasné.

3. Na vznesenú procesnú obranu reagoval žalobca podaním adresovaným ešte upomínaciemu Okresnému súdu Banská Bystrica /č.l. 86/. Uviedol, že žalovaný nepreukázal žiadnu zmluvu, v ktorej by žalobca súhlasil s tým, aby ho zastupoval pri predaji ako sprostredkovateľ a z toho mu vznikla provízia z predaja, že nájmy zabezpečil on len pre byt F.-XX, ale pre byt F.-XX už nájomník existoval od roku 2013, a teda nebol dôvod na vyplatenie provízie, služby, ktoré sľúbil, nezabezpečil v plnom rozsahu ako sľúbil, a preto mu nevznikol nárok na províziu alebo len v časti, ktorá bola urobená. Podpísaná zmluva s Eurohomestar bola len zmluva o sprostredkovaní služieb, za ktoré mu daná firma vyplatí všimné, ale táto zmluva nedokazuje, že bol v tom čase sprostredkovateľom predaja a prenájmu na F.. V tom období bol exluzívny predajca M. B.. W., ktorý preposlal ponuku aj cenu. Keďže žalovaný neustále niečo nárokoval a jeho nároky firma S. neuspokojila a rovnako tak neboli uspokojené firmou M., začal presviedčať žalobcu, že je sprostredkovateľ a uviedol žalobcu do omylu, i keď skutočné sprostredkovateľské z dvoch predajov bolo vyplatené M.. Žalovaný nemal oprávnenie na sprostredkovanie na prenájom nehnuteľností vo svojom predmete podnikania a z toho dôvodu nemá ani právo fakturovať alebo takéto služby písomne alebo ústne sľubovať.

4. Žalovaný reagoval podaním z 23.1.2018 /č.l. 104/. Zdôraznil obsah odporu, ktorý podal proti platobnému rozkazu vydanému v tejto veci a v ktorom uviedol, že služby spočívajúce v opravách vád bytov v komplexe F. boli vždy riadne odkomunikované a vykonané žalovaným, čo preukazuje aj predložená e-mailová komunikácia medzi žalobcom a žalovaným. Opätovne žalovaný poukázal na existenciu dojednaní o vyplácaní provízií v texte listu adresovaného žalobcom spoločnosti S. K. M., F..M.. zo dňa 21.8.2015, v ktorom žalobca výslovne uvádza, že garantoval zaplatenie sprostredkovateľského poplatku. Taktiež v tejto časti žalobca poukázal na obsah predloženej e-mailovej komunikácie medzi žalobcom, a to konkrétne jeho konateľkou a žalovaným, ako aj na cenovú ponuku zaslanú žalobcovi zo strany p. W., v rámci ktorej je výslovne uvedené v bode 3, že províziu vypláca žalovanému práve žalobca. Žalovaný zdôraznil, že v minulosti nebolo vedené žiadne správne konanie vo veci posudzovania oprávnenosti živnostenského podnikania žalovaného, ktoré by bolo ukončené uložením sankcie za prípadné porušovanie právnych predpisov v oblasti živnostenského podnikania. Rovnako

takéto správne konanie a ani iné obdobné konanie nie je vedené voči žalovanému ani aktuálne. Žalovaný poukázal na obsah podania vysvetlenia zo dňa 27.10.2017 pred Obvodným oddelením Policajného zboru vo veci sp.zn. Č.:T.-XXXX-E.-E.-XXXX, vo vzťahu ku ktorému predložil ako prílohu uvedeného podania zápisnicu o podaní vysvetlenia. Žalovaný zdôraznil, že trestné oznámenie v označenej veci bolo odmietnuté. Rovnako bola ako nedôvodná zamietnutá i sťažnosť konateľa žalobcu podaná voči odmietnutiu trestného oznámenia.

5. Žalobca reagoval podaním zo dňa 23.2.2018, ktoré bolo súdu doručené dňa 27.2.2018 /č.l. 118/. Uviedol, že rozhodnutie kúpiť predmetné byty bolo z jeho strany reakciou na veľkú reklamnú kampaň, ktorú realizovala spoločnosť Corpia properties, a.s., so sídlom Bratislava. Uvedenú spoločnosť zastupoval W.. B. W. ako predseda predstavenstva a ten rovnako zastupoval aj na základe osobitných splnomocnení subjekty FLAT GROUP, s.r.o. a EURO HOME STAR, s.r.o.. Jednou z ďalších skutočností, ktoré primäli žalobu predmetné byty kúpiť, bola skutočnosť, že boli poskytované spolu už s existujúcimi nájomníkmi a 24-mesačným pozáručným servisom na vady. Nárok žalovaného na províziu z titulu sprostredkovania nájmu bytov F.-XX a F.-XX nemohol žalovanému voči žalobcovi vzniknúť: po a/ pretože vlastníkmi bytov v období uzavretia pôvodných nájomných zmlúv s existujúcimi nájomníkmi bol EURO HOME STAR, a.s. a FLAT GROUP, a.s., pričom ku zmene vlastníka bytu F.-XX došlo 7.3.2014 a bytu F.-XX 27.3.2014. Po zmene vlastníkov nový majiteľ vypracoval Dodatok č. 1 ku Nájomnej zmluve k bytu č. F.-XX a predchádzajúci vlastník ukončil svoju Nájomnú zmluvu k bytu F.-XX. Žalobca už potom vytvoril obdobnú zmluvu s rovnakými plneniami a rovnakým prenajímateľom / č.l. 118 rub/. Rovnako nemohol nárok na províziu z titulu sprostredkovania nájmov bytov F.-XX a F.- XX žalovanému voči žalobcovi vzniknúť, pretože žalovaný od 16.9.2013 mal uzatvorenú Zmluvu o sprostredkovaní služieb so subjektom EURO HOME STAR, a.s., pričom táto zmluva mala v predmete plnení riešenie reklamačných konaní, spolupráca s účtovným oddelením a iné druhy služieb. Keďže objekt bol dlhodobo bez kupcov, niektoré byty boli dočasne zariadené s minimálnym štandardom, tak aby sa prenajali, čím sa zabránilo znehodnoteniu budovy a zároveň sa podporoval predaj bytov aj s nájomníkmi. Za takto poskytnuté služby bola poskytovaná paušálna odmena žalovanému plus sprostredkovateľské od pôvodného majiteľa. Žalobca zdôraznil obsah výpovede žalovaného na polícii, podľa ktorej uviedol, že bol zamestnancom spoločnosti EURO HOME STAR, ktorá bola v Žiline vlastníkom nehnuteľností. Pracoval pre spoločnosť na základe pracovnej zmluvy, z ktorej mu vyplývala komplexná starostlivosť o bytový komplex a zabezpečovanie prenájmov bytov v komplexe. E-mailová komunikácia a dohody, na ktoré poukazuje žalovaný, sú založené na úmyselne vyvolanom omyle zo strany žalovaného a nie sú relevantné. Ďalej žalobca vyjadril nesúhlas s tvrdeniami žalovaného, že mu vznikol nárok na odmenu za sprostredkovanie predaja. Tento nárok žalovanému voči žalobcovi nevznikol. Zdôraznil, že podnikaním podľa sa rozumie sústavná činnosť vykonávaná samostatne podnikateľom vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť, pričom činnosť radového zamestnanca na bytovom dome nemôže byť kvalifikovaná ako činnosť za účelom uzavretia dohody alebo ako sústavná činnosť vykonávaná samostatne podnikateľom vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť. Keďže ako uviedol sám žalovaný, nevykonával realitnú činnosť, nepropagoval žiaden byt a nie je vlastníkom žiadnej internetovej stránky, ktorá poskytuje predaj alebo prenájom nehnuteľností, jediným spôsobom ako sa klienti k nemu dostali, je jeho kontaktovanie ako zamestnanca EURO HOME STAR a nie ako podnikateľa, ktorý koná vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť. Rovnako o tom svedčí aj fakt, že jeho nárok bol tiež sprostredkovane komunikovaný cez jeho zamestnávateľa. Žalovaný vo svojich vyjadreniach a k nim označených dôkazoch nepreukázal, akú činnosť vyvíjal on osobne (nie H. B.) za účelom uzavretia zmluvy. Kúpne zmluvy, ktoré uzatvoril žalobca na kúpu predmetných bytov, boli uzavreté bez pričinenia žalovaného a ten vystupoval len ako styčná osoba predávajúceho, jeho zamestnanec a ako zamestnanec nemohol v rovnakom čase vykonávať samostatnú podnikateľskú činnosť s identickými klientmi svojho zamestnávateľa. Pokiaľ ide o vyúčtovanie opravy, tak opravy v komplexe zabezpečoval žalovaný dlhodobo, ale poberal za tieto služby paušálnu odmenu od objednávateľa, teda od predávajúceho. Rovnako pozáručný servis bol zabezpečovaný predávajúcim prostredníctvom zamestnanca Zavadila počas obdobia 24 mesiacov, ako to bolo dohodnuté v kúpno- predajných zmluvách. Opravy, ktoré boli vykonávané v predmetných bytoch, boli súčasťou servisu zo strany predávajúceho, čo vylučuje vznik nároku žalovaného. Žalobca poukázal na konanie Okresného úradu Žilina - odbor živnostenského podnikania, ktoré potvrdilo, že žalovaný podnikal neoprávnene v predmete sprostredkovanie predaja, prenájmu a kúpy nehnuteľností (realitná činnosť). Odmietnutie sťažnosti žalobcu na prokuratúru súviselo s faktom, že konanie v danom prípade začalo na základe podania Okresného úradu Žilina, odboru živnostenského

podnikania, ktorý požiadal orgány činné v trestnom konaní o preskúmanie možného spáchania trestného činu neoprávneného podnikania. Žalobca má postavenie poškodeného. Žalobca poukázal na úpravu . Zdôraznil, že základným predpokladom použitia normatívnych dôsledkov uvedených ustanovení je to, že omyl sa týka takej okolnosti, bez ktorej by konajúca osoba právny úkon vôbec neurobila, teda ak by nebolo omylu, nedošlo by k realizácii právneho úkonu, čo znamená, že omyl má kvalitu omylu podstatného. Kumulatívnym predpokladom je subjektívna stránka druhého účastníka právneho úkonu, ktorý musel omyl vyvolať alebo o ňom aspoň vedieť, pričom omyl je možné vyvolať aj z nedbanlivosti alebo z neopatrnosti, ale aj úmyselne. Ak bol omyl vyvolaný úmyselne, právny úkon je neplatný bez ohľadu na to, či je omyl podstatný alebo nepodstatný. V takomto prípade ide o omyl vyvolaný ľsťou. Právnym dôsledkom právneho úkonu realizovaného v omyle je relatívna neplatnosť právneho úkonu, v ktorej časti poukázal žalobca na úpravu . Uviedol, že žalovaný svojimi tvrdeniami a výpoveďou len potvrdil fakt, že bol zamestnancom spoločnosti EURO HOME STAR, a teda viazaný pracovným pomerom, na základe ktorého vykonával komplexnú starostlivosť a zabezpečoval prenájmy bytov v komplexe. V tejto časti poukázal žalobca na zápisnicu o podaní vysvetlenia zo dňa 27.10.2017. Na základe pracovnej zmluvy mal žalovaný vystupovať pred klientmi ako zamestnanec a nie sa prezentovať ako samostatne podnikajúca osoba v oblasti sprostredkovania služieb a takýmto spôsobom zavádzať klientov EURO HOME STAR a uvádzať ich do omylu tak, ako uviedol do omylu aj žalobcu a žiadať si od nich provízie. Ak mu mala nejaká provízia z predaja prenájmu alebo pozáručného servisu vzniknúť, tak mu vznikol jedine nárok voči zamestnávateľovi, v ktorého mene v celom procese vystupoval a v ktorého mene bolo uvedené telefónne číslo na bytovom dome počas obdobia jeho fungovania. Rovnako fungoval aj pod mailovou adresou zamestnávateľa. Žalobca poukázal na úpravu a uviedol, že preukázal vznik bezdôvodného obohatenia objektívne merateľného v peňažných jednotkách na strane žalovaného na úkor žalobcu. V nadväznosti na uvedené sa domáha vydania bezdôvodného obohatenia vo výške 5.320,- EUR s príslušenstvom.

6. Podľa Článku 8 / - ďalej len /: Strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.

7. Podľa Článku 15 ods. 1, 2 : Dôkazy a tvrdenia strán sporu hodnotí súd podľa svojej úvahy v súlade s princípmi, na ktorých spočíva tento zákon. Žiaden dôkaz nemá predpísanú zákonnú silu.

8. Podľa : Prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.

9. Podľa , : Strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu. Na zistenie podstatných a rozhodujúcich skutočností môže súd strany požiadať o ďalšie skutkové tvrdenia.

10. Podľa : Skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné. Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.

11. Podľa , , : Strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania. Na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu. Ak súd na prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany neprihliadne, uvedie to v odôvodnení rozhodnutia vo veci samej.

12. Podľa : Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany možno uplatniť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí.

13. Podľa , : Dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Vierohodnosť každého vykonaného dôkazu môže byť spochybnená, ak zákon neustanovuje inak.

14. Podľa , : Súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná. Súd môže aj bez návrhu vykonať dôkaz, ktorý vyplýva z verejných registrov a zoznamov, ak tieto registre alebo zoznamy nasvedčujú, že skutkové tvrdenia strán sú v rozpore so skutočnosťou; iné dôkazy bez návrhu nevykoná, ak tento zákon neustanovuje inak.

15. Podľa , : Kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

16. Podľa : Bezdôvodne sa obohatil aj ten, za koho sa plnilo, čo podľa práva mal plniť sám.

17. Podľa : Ak ide o dôvod neplatnosti právneho úkonu podľa ustanovení , 140, , , a , považuje sa právny úkon za platný, pokiaľ sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti právneho úkonu nedovolá. Neplatnosti sa nemôže dovolávať ten, kto ju sám spôsobil. To isté platí, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje dohoda účastníkov ( ). Ak je právny úkon v rozpore so všeobecne záväzným právnym predpisom o cenách, je neplatný iba v rozsahu, v ktorom odporuje tomuto predpisu, ak sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti dovolá.

18. Podľa : Právny úkon je neplatný, ak ho konajúca osoba urobila v omyle vychádzajúcom zo skutočnosti, ktorá je pre jeho uskutočnenie rozhodujúca, a osoba, ktorej bol právny úkon určený, tento omyl vyvolala alebo o ňom musela vedieť. Právny úkon je takisto neplatný, ak omyl táto osoba vyvolala úmyselne. Omyl v pohnútke nerobí právny úkon neplatným.

19. Podľa , : Tento zákon upravuje postavenie podnikateľov, obchodné záväzkové vzťahy, ako aj niektoré iné vzťahy súvisiace s podnikaním. Právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon.

20. Podľa , : Podnikaním sa rozumie sústavná činnosť vykonávaná samostatne podnikateľom vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť za účelom dosiahnutia zisku alebo na účel dosiahnutia merateľného pozitívneho sociálneho vplyvu, ak ide o hospodársku činnosť registrovaného sociálneho podniku podľa osobitného predpisu. Podnikateľom podľa tohto zákona je: a) osoba zapísaná v obchodnom registri, b) osoba, ktorá podniká na základe živnostenského oprávnenia, c) osoba, ktorá podniká na základe iného než živnostenského oprávnenia podľa osobitných predpisov, d) fyzická osoba, ktorá vykonáva poľnohospodársku výrobu a je zapísaná do evidencie podľa osobitného predpisu.

21. Podľa : Účastníci sú povinní dbať, aby sa pri úprave zmluvných vzťahov odstránilo všetko, čo by mohlo viesť k vzniku rozporov.

22. Podľa , : Platnosť právneho úkonu nie je dotknutá tým, že sa určitej osobe zakázalo podnikať alebo že určitá osoba nemá oprávnenie na podnikanie.

Osoba, ktorá bez oprávnenia na podnikanie vykonáva túto činnosť, a osoby, ktoré túto činnosť uskutočňujú v jej mene a na jej účet, zodpovedajú za škodu, ktorú tým spôsobili. Tým nie je dotknutá ich zodpovednosť podľa osobitných predpisov.

23. Podľa O živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon): Fyzickej osobe alebo právnickej osobe, ktorá prevádzkuje bez živnostenského oprávnenia činnosť, ktorá je predmetom remeselnej živnosti alebo viazanej živnosti, živnostenský úrad v sídle kraja uloží pokutu až do 3319 eur.

24. Podľa , : Ustanovenia upravujúce v II hlave tejto časti zákona jednotlivé typy zmlúv sa použijú len na zmluvy, ktorých obsah dohodnutý stranami zahŕňa podstatné časti zmluvy ustanovené v základnom ustanovení pre každú z týchto zmlúv. Účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je upravená ako typ zmluvy. Ak však účastníci dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov, zmluva nie je uzavretá.

25. Podľa : Zmluvou o sprostredkovaní sa sprostredkovateľ zaväzuje, že bude vyvíjať činnosť smerujúcu k tomu, aby záujemca mal príležitosť uzavrieť určitú zmluvu s treťou osobou, a záujemca sa zaväzuje zaplatiť sprostredkovateľovi odplatu (províziu).

26. Podľa : Ak zo zmluvy vyplýva, že sprostredkovateľ je povinný len zaobstarať pre záujemcu príležitosť uzavrieť s treťou osobou zmluvu s určitým obsahom, vzniká sprostredkovateľovi nárok na províziu už zaobstaraním tejto príležitosti.

27. Podľa , : Právo sa premlčí uplynutím premlčacej doby ustanovenej zákonom. Premlčaniu podliehajú všetky práva zo záväzkových vzťahov s výnimkou práva vypovedať zmluvu uzavretú na dobu neurčitú.

28. Podľa : Premlčaním právo na plnenie povinnosti druhej strany nezaniká, nemôže ho však priznať alebo uznať súd, ak povinná osoba namietne premlčanie po uplynutí premlčacej doby.

29. Podľa : Pri právach vymáhateľných na súde začína plynúť premlčacia doba odo dňa, keď sa právo mohlo uplatniť na súde, ak tento zákon neustanovuje niečo iné.

30. Podľa : Ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je premlčacia doba štyri roky.

31. Medzi stranami sporu boli v tomto konaní nesporné nasledovné skutkové okolnosti: Skutočnosť vystavenia daňových dokladov - faktúr s obsahom, ako vyplýva z ich písomného vyhotovenia na č.l. 7, 8 a 9 spisu, skutočnosť realizácie úhrady súm vyúčtovaných faktúrami podľa č.l. 7, 8 a 9 žalobcom žalovanému, existencia a obsah elektronickej komunikácie medzi žalobcom a žalovaným, tak ako je súčasťou spisu na č.l. 58 až 61, 69 až 71, skutočnosť uzatvorenia a obsah nasledovných zmlúv: Zmluvy o poskytovaní služieb zo dňa 16.9.2013 uzatvorenej medzi objednávateľom: EURO HOME STAR, a.s., so sídlom Palisády 29/A, Bratislava, IČO: 36 860 212 a žalovaným ako poskytovateľom pod označením L. E., R.: XX XXX XXX, s miestom podnikania F. Z. XXXX/XX, XXX XX Ž. /č.l. 63 až 66/, Zmluvy o nájme bytu uzatvorenej medzi prenajímateľom - žalobcom a nájomníkom: X. B. F., so sídlom X. zo dňa 1.5.2014 /č.l. 25 až 26/, Dodatku č. 1 k Zmluve o nájme bytu zo dňa 1.5.2013 uzatvoreného medzi prenajímateľom - žalobcom a nájomcom: EURO HOME RENT a.s., so sídlom Bratislava zo dňa 6.3.2014 /č.l. 27 až 29/, Dohody o skončení trvania Zmluvy o podnájme zo dňa 7.3.2014 medzi nájomcom EURO HOME RENT a.s., so sídlom Bratislava a podnájomníkom: INDAI YU, J. Korea zo dňa 7.3.2014 / č.l. 31/, Zmluvy o podnájme bytu uzatvorenej medzi nájomcom EURO HOME RENT a.s., so sídlom Bratislava a podnájomníkom: INDAI YU, J. Korea zo dňa 28.2.2014 /č.l. 32 až 34/, Zmluvy o prevode vlastníckeho práva k bytu č. XX-F. medzi predávajúcim FLAT GROUP, s.r.o., so sídlom Bratislava a kupujúcim - žalobcom zo dňa 4.3.2014 /č.l. 245 až 249/, Zmluvy o prevode vlastníckeho práva k bytu č. XX-F. medzi predávajúcim EURO HOME STAR a.s., so sídlom Bratislava a kupujúcim - žalobcom zo dňa 4.3.2014 /č.l. 250 až 254/, vystavenie plnomocenstiev splnomocniteľov EURO HOME STAR a.s. a FLAT GROUP, s.r.o., so sídlom v Bratislave pre splnomocnenca Corpia Properties, a.s., so sídlom v

Bratislave zo dňa 11.6.2013 a 26.6.2013 /č.l. 132 až 137/, vystavenie a obsah protokolov preberacieho konania, tak ako sú súčasťou spisu na č.l. 243 a 244.

32. Žalobca v prejednávanej veci svojimi skutkovými tvrdeniami uvedenými už v žalobe a rovnako uvádzanými v priebehu ďalšieho konania až do momentu meritórneho rozhodnutia súdu vo veci / č.l. 425/, vymedzoval podstatné skutkové okolnosti, z ktorých jeho žaloba vychádza s vyústením do skutkového záveru, podľa ktorého žalovaná pohľadávka predstavuje bezdôvodné obohatenie žalovaného, ktoré vzniklo na strane žalovaného na úkor žalobcu realizáciou platieb žalobcu v prospech žalovaného v rozsahu súm vyúčtovaných faktúrami podľa č.l. 7, 8 a 9, vystavenými žalovaným na žalobcu. Tieto faktúry mal žalobca podľa tvrdení žalobcu uhradiť v omyle, do ktorého bol žalovaným uvedený. Žalovaný nemal právo na zaplatenie žiadnej zo súm vyúčtovaných týmito faktúrami, z ktorých pozostáva žalovaná pohľadávka (voči žalobcovi žalovanému nesvedčilo právo na zaplatenie fakturovanej provízie za sprostredkovanie predaja bytov F.-XX a F.-XX, ani za sprostredkovanie prenájmu bytov F.-XX a F.-XX a ani za vykonané opravy bytu F.-XX tak, ako tieto pohľadávky žalovaný vyúčtoval faktúrami podľa č.l. 7, 8 a 9 spisu). Vo všeobecnej rovine na tomto mieste odôvodnenia súd zdôrazňuje, že v každom sporovom konaní, akým bolo i predmetné konanie vo veci, súd výsledky vykonaného dokazovania hodnotí pri právnom posúdení žalobou uplatneného práva vychádzajúc z vymedzenia tohto práva, tak ako je učinené žalobcom prostredníctvom ním uvedených skutkových tvrdení, ktorému vymedzeniu korešponduje hypotéza príslušnej hmotno-právnej normy. Uvedené súd zdôrazňuje preto, že v prejednávanej veci žalobca uplatnené právo svojimi skutkovými tvrdeniami uvádzanými v priebehu konania vymedzil ako bezdôvodné obohatenie, ktoré tak ako je už uvedené vyššie, malo vzniknúť na strane žalovaného na úkor žalobcu realizáciou platieb troch faktúr, tak ako sú v spise na č.l. 7, 8 a 9 žalobcom v prospech žalovaného, ktoré platby vykonal žalobca v omyle, do ktorého bol žalovaným uvedený a práve v dôsledku tohto omylu. Pri takomto skutkovom vymedzení žalobou uplatneného práva ťažilo žalobcu, pri nespornosti skutočnosti samotnej realizácie platieb faktúr podľa č.l. 7, 8 a 9 spisu žalobcom v prospech žalovaného, dôkazné bremeno preukázať, že platby zrealizoval žalobca konajúc v omyle, ktorý by bol právne relevantný a v dôsledku ktorého by na strane žalovaného realizáciou týchto platieb žalobcom v prospech žalovaného vzniklo na úkor žalobcu bezdôvodné obohatenie v rozsahu žalovanej istiny. Vo všeobecnej rovine súd inštitútu bezdôvodného obohatenia uvádza, že predpokladom vzniku bezdôvodného obohatenia je vznik objektívne merateľného majetkového prospechu u obohateného, ku ktorému došlo zväčšením jeho majetku v rozpore s právom uznanými dôvodmi. Pre samotný vznik bezdôvodného obohatenia sa nevyžaduje zavinenie obohateného. Predpoklady vzniku bezdôvodného obohatenia v súdnom konaní preukazuje ten, kto sa domáha vydania bezdôvodného obohatenia. Konkrétne skutkové podstaty vzniku bezdôvodného obohatenia obsahuje hmotnoprávna úpravy v a . Vzhľadom na skutkové východiská vyplývajúce z tvrdení žalobcu vo vzťahu k uplatnenému bezdôvodnému obohateniu (ťažiskovo vzhľadom na tvrdenie žalobcu o realizácii predmetných platieb v omyle, do ktorého mal byť žalobca žalovaným uvedený), súd primárne hodnotil, či žalobca, ktorého v tomto smere ťažilo v konaní dôkazné bremeno, preukázal existenciu právne významného omylu žalobcu pri realizácii týchto platieb. Súd zdôrazňuje, že vyriešenie tejto otázky bolo primárne i vo vzťahu k vyhodnoteniu žalovaným vznesenej námietke premlčania vo vzťahu k právu žalobcu dovolávať sa relatívnej neplatnosti žalovaným tvrdenej zmluvy o sprostredkovaní, resp. zmluvného vzťahu medzi žalobcom a žalovaným, na základe ktorého mal žalobca podľa tvrdení žalovaného predmetné platby realizovať (námietka premlčania vznesená žalovaným na pojednávaní dňa 14.5.2019, ako vyplýva z č.l. 333 spisu). Uvedený záver o postupe vyhodnocovania jednotlivých otázok vyplývajúcich z okolností prejednávanej veci je daný skutočnosťou, v zmysle ktorej ku premlčaniu akéhokoľvek práva (za predpokladu, že jeho premlčanie hmotno-právna úprava nevylučuje), môže dôjsť len ak takéto právo vzniklo (existovalo), čo v pomeroch prejednávanej veci znamená, že posudzovanie námietky premlčania vznesenej žalovaným, tak ako je uvedené vyššie, by nastúpilo až po skonštatovaní preukázania, že žalobca skutočne konal pri realizácii predmetných platieb v prospech žalovaného v právne relevantnom omyle, čo však tak ako je odôvodnené nižšie v tomto konaní preukázané nebolo. Uvedený záver nie je v rozpore so závermi o priorite vyhodnocovania v konaní vznesenej námietky premlčania napríklad podľa rozsudku NS SR z 27.augusta 2008 sp zn. , alebo podľa uznesenia NS ČR z 13.decembra 2007 sp. zn. . Rovnako na tomto mieste odôvodnenia súd uvádza k ďalšej námietke vznesenej žalovaným, pokiaľ ide o namietanie premlčania samotného žalobcom uplatneného práva na vydanie bezdôvodného obohatenia (námietka vznesená žalovaným až v záverečnej reči právneho zástupcu žalovaného na pojednávaní dňa 15.10.2019 /č.l. 429/), že súd

na túto námietku neprihliadal, aplikujúc pritom postup podľa úpravy , a , teda na základe zohľadnenia časového momentu vznesenia tejto námietky žalovaným až po nastúpení účinkov sudcovskej koncentrácie konania. Ďalej sa súd zaoberal vyhodnocovaním tvrdení žalobcu o jeho omyle pri realizácii platieb podľa faktúr, ktoré sú na č.l. 7, 8, 9 spisu. Vo všeobecnej rovine súd k inštitútu omylu uvádza, že ide o nesúlad medzi právnymi následkami, ktoré účastník právneho úkonu zamýšľal vyvolať na jednej strane a následkami, ktoré skutočne vyvolal na druhej strane. Zo skutkových okolností prejednávanej veci, a to ťažiskovo v nadväznosti na obsah tvrdení žalobcu, sa omyl žalobcu mal týkať dvojstranného právneho úkonu žalobcu a žalovaného a žalovaný sa mal podieľať na vzniku omylu žalobcu tým, že ho vyvolal. Právne relevantným (a teda právne dôsledky podľa zakladajúcim) je omyl, ktorý je podstatný ( teda taký, ktorý bol pre samotnú realizáciu právneho úkonu rozhodujúci) a skrytý (teda taký, že o ňom konajúca osoba v momente vykonania právneho úkonu nevedela). Osoba, ktorá mala konať v omyle sa môže dovolávať podstatného omylu vyvolaného osobou, ktorej bol právny úkon určený, len ak ide o omyl ospravedlniteľný. Takým je omyl, ku ktorému došlo aj keď konajúca osoba (mýliaca sa osoba) postupovala s obvyklou mierou opatrnosti a vyvinula obvyklú starostlivosť, ktorú je možné so zreteľom na okolnosti veci od nej požadovať na to, aby sa omylu vyhla. V tejto časti poukazuje súd na závery podľa odôvodnenia rozsudku Krajského súdu Žilina sp. zn. zo dňa 17.6.2015, podľa ktorých: Zanedbanie požiadavky okolnostiam primeranej starostlivosti konajúcej osoby zabezpečiť si zodpovedajúce objektívne informácie potrebné pre posúdenie predpokladov, ktoré sú z hľadiska uvažovaného právneho úkonu významné rsp. rozhodné, je preto spôsobilé spochybniť možnosť účinne sa v zmysle dovolať týmto konaním ovplyvneného omylu. O ospravedlniteľný omyl vo všeobecnosti nemôže ísť v prípade, ak sa jedná o omyl konajúcej osoby zavinený jej nedbanlivosťou pri využití možnosti overiť si skutočnosti rozhodné pre uskutočnenie zamýšľaného právneho úkonu. O ospravedlniteľnom omyle tak nie je možné hovoriť vtedy, ak konajúca osoba (neskôr sa dovolávajúca omylu) mala možnosť sa takému omylu vyhnúť vlastnou starostlivosťou pri oboznámení sa so skutočnosťami rozhodujúcimi pre uskutočnenie právneho úkonu. Nie je možné dovolávať sa neplatnosti pre omyl, ak dovolávajúca sa osoba nevyužila objektívne existujúcu možnosť presvedčiť sa o skutočnom stave veci a nechala sa prípadne mylne ovplyvniť inými úvahami o predmete zamýšľaného právneho úkonu. O ospravedlniteľný omyl tak môže ísť výlučne v prípade, ak mýliaca sa konajúca osoba nemohla rozpoznať skutočný stav veci, teda zistiť existenciu omylu ani po tom, čo vyvinula obvyklú mieru starostlivosti, ktorú možno od nej požadovať. O ospravedlniteľný omyl sa nebude jednať ani vtedy, ak osoba dovolávajúca sa omylu mala možnosť vyhnúť sa omylu vlastnou starostlivosťou pri oboznámení sa s rozhodujúcimi skutočnosťami. Rovnako v tejto časti poukazuje súd na záver podľa rozsudku NS ČR sp. zn. , podľa ktorého: O ospravedlniteľný omyl nejde, ak mýliaca sa osoba z nedbanlivosti nevyužila možnosť overiť si skutočnosti rozhodné pre uskutočnenie zamýšľaného právneho úkonu, teda mala možnosť sa takémuto omylu vyhnúť. Pokiaľ by omyl jedného účastníka bol vyvolaný druhým účastníkom úmyselne, teda lsťou spočívajúcou v predstieraní niečoho čo neexistuje alebo v zastieraní niečoho čo existuje, podmienka relevantnosti omylu spočívajúca v tom, že ide o myl podstatný odpadá.

33. Pri vyhodnocovaní otázky existencie omylu v zmysle tvrdení žalobu pri realizácii platieb podľa faktúr z č.l. 7, 8 a 9 spisu súd primárne a ťažiskovo zohľadnil statusy subjektov žalobcu a žalovaného ako podnikateľov podľa , b (žalobca bol v relevantnej dobe podnikateľom vo forme obchodnej spoločnosti a žalovaný vo forme podnikateľa fyzickej osoby

- živnostníka), všetko v čase realizácie komunikácie medzi žalobcom a žalovaným, ako vyplýva z výňatkov z elektronickej komunikácie na č.l. 58 až 61, 69 až 71, ako aj v čase následne zrealizovaných platieb súm podľa faktúr z č.l. 7, 8 a 9 vykonaným žalobcom v prospech žalovaného. Vo všeobecnej rovine súd zdôrazňuje, že každý podnikateľ (nezávisle na tom, akou formou podnikateľskú činnosť vykonáva), nesie pri podnikaní tzv. podnikateľské riziko, ktoré zahŕňa i jeho zodpovednosť za prípadný neúspech v podnikaní vrátane zodpovednosti za prípadnú stratu alebo škodu vzniknutú v dôsledku tohto neúspechu. Podnikateľ vykonáva podnikateľskú činnosť na vlastnú zodpovednosť vtedy, keď za jeho podnikanie nezodpovedá nikto iný. Vlastná zodpovednosť podnikateľa je logickým dôsledkom toho, že podnikateľská činnosť je vykonávaná samostatne a pod vlastným menom podnikateľa. To znamená, že konanie podnikateľa zaväzuje jeho samého, a preto podnikateľ musí niesť aj vlastnú zodpovednosť za porušenie povinností, ktoré na seba prevzal. Vlastná zodpovednosť pri podnikateľskej činnosti je úzko spojená s podnikateľským rizikom. V záujme predídenia nepriaznivým dôsledkom podnikateľského rizika v podobe neúspechu v podnikaní alebo v podobe straty, či vzniku škody je potrebné pri podnikateľskej činnosti vrátane realizácie podnikateľskej činnosti prostredníctvom

vstupovania do zmluvných vzťahov, aby podnikatelia zachovávali obvyklú mieru náležitej opatrnosti a starostlivosti, pri vyhodnocovaní prípadných rizík vyplývajúcich zo zmluvných vzťahov, do ktorých vstupujú vrátane požiadavky dojednávať taký obsah zmluvných vzťahov pri vymedzení práv a povinností zmluvných strán tvoriacich obsah týchto zmluvných vzťahov a s takými obchodnými partnermi, že sa vylúči, resp. aspoň minimalizuje vznik prípadných rozporov, a teda postupovať v súlade s hmotno- právnou požiadavkou vyplývajúcou z úpravy , podľa ktorej: Účastníci sú povinní dbať, aby sa pri úprave zmluvných vzťahov odstránilo všetko, čo by mohlo viesť k vzniku rozporov. Súd zdôrazňuje, že uvedené ustanovenie nedopadá len na obsah zmluvných vzťahov, ale na úpravu zmluvných vzťahov ako takých, vrátane vymedzenie okruhu jeho subjektov. Práve z dôvodu existencie zodpovednosti akéhokoľvek podnikateľského subjektu za podnikateľské riziko, a teda za dôsledky nezachovania obvyklej miery náležitej opatrnosti a starostlivosti pri výkone podnikania, je na mieste požiadavka zvýšenej miery aktivity podnikateľských subjektov pri vyhodnocovaní možných zdrojov podnikateľského rizika i v rámci ich kontraktačných aktivít. V nadväznosti na uvedené pokiaľ žalobca v konaní tvrdil existenciu omylu na jeho strane vyvolaného žalovaným, v dôsledku ktorého omylu žalobca zaplatil žalovanému platby podľa faktúr, ktoré sú v písomnom vyhotovení na č.l. 7, 8 a 9, hoci žalovaný nebol oprávnený v zmysle registrovaného predmetu podnikateľskej činnosti realizovať sprostredkovanie prenájmu a predaja nehnuteľností a takéto sprostredkovanie a ani realizáciu opráv jedného z predmetných bytov pre žalobcu ani reálne neuskutočnil, je nevyhnutné v prvom rade poukázať na možnosť žalobcu nadobudnúť vedomosť o rozsahu registrovaného predmetu podnikania žalovaného v relevantnom čase z verejne dostupného živnostenského registra. Absencia registrácie predmetu podnikateľskej činnosti žalovaného - sprostredkovania prenájmu a predaja nehnuteľností rsp. realitnej činnosti, v podnikateľskom oprávnení žalovaného v relevantnej dobe, ako vyplýva táto skutočnosť i zo záverov Okresného úradu Žilina, odboru živnostenského podnikania zo dňa 19.6.2017 a z odôvodnenia uznesenia Okresného riaditeľstva policajného zboru v Ž., Obvodného oddelenia Policajného zboru Ž.R. - O. ČVS: T.-XXXX/ZV-E.-XXXX zo dňa 6.11.2017, pri súčasnom platnom živnostenskom oprávnení žalovaného v relevantnej dobe zahŕňajúceho i registrovaný predmet jeho podnikateľskej činnosti - sprostredkovanie obchodu, služieb a výroby, ako vyplýva z výpisu zo živnostenského registra žalovaného u Okresného úradu Žilina v čase od 1.11.1998 do 1.4.2015, vylučuje záver o existencii skrytého omylu žalobcu pri realizácii platieb podľa faktúr z č.l. 7, 8 a 9 v prospech žalovaného z dôvodu absencie podnikateľského oprávnenia žalovaného v predmete činnosti sprostredkovanie prenájmu a predaja nehnuteľností. Faktická realizácia úkonov žalovaného ako podnikateľského subjektu - podnikateľa fyzickej osoby v rozsahu činnosti mimo registrovaného predmetu podnikateľskej činnosti vyplývajúceho v relevantnej dobe z jeho živnostenského oprávnenia, zakladá priestor pre uplatnenie zodpovednostných nárokov vyplývajúcich z úpravy podľa , ktoré zodpovednostné nároky však vzhľadom na obsah skutkových tvrdení žalobcu, ktorými tento vymedzoval uplatnené právo ako bezdôvodné obohatenie, neboli predmetom konania. Pokiaľ v dôvodoch samotnej žaloby žalobca tvrdil, že žalovaný zodpovedá za všetky spôsobené škody, a to celým svojím majetkom, bol hmotno-právny inštitút škody žalobcom uvádzaný len vo vzťahu k uplatnenému rozsahu zodpovednosti žalovaného, bez uvedenia konkrétnych tvrdení vymedzujúcich uplatnené právo ako právo na náhradu škody presnou identifikáciou jednotlivých zložiek tohto práva (teda najmä identifikovaním porušenej zmluvnej povinnosti alebo povinnosti vyplývajúcej z alebo akejkoľvek inej právnej povinnosti, ďalej tvrdením vzniku škody a tvrdením príčinnej súvislosti medzi porušením právnej povinnosti a vznikom škody). Taktiež súd podotýka, že uzatvorenie zmluvného vzťahu medzi žalobcom a žalovaným, pri ktorom žalovaný konal mimo registrovaného predmetu činnosti, neodôvodňuje vyhodnocovanie tohto vzťahu ako občiansko-právneho záväzkového vzťahu a nevyníma tento záväzkovo-právny vzťah pri zohľadnení statusu zmluvných strán ako podnikateľov z úpravy . Konštatované porušenie zákona podľa záverov Okresného úradu Ž., odboru živnostenského podnikania zo dňa 19.6.2017 a konštatované porušenie Živnostenského zákona podľa odôvodnenia uznesenia Okresného riaditeľstva policajného zboru v Ž., Obvodného oddelenia Policajného zboru Ž. - O. ČVS: T.-XXXX/ZV-E.-XXXX zo dňa 6.11.2017, konkrétne nadväzuje na úpravu podľa veta druhá a taktiež nemá v pomeroch prejednávanej veci pri rešpektovaní vymedzenia základných skutkových východísk žaloby podľa skutkových tvrdení žalobcu právnu relevanciu. Vo vecnej rovine súd v nadväznosti na výsledky vykonaného dokazovania, konkrétne oboznámením e-mailovej komunikácie podľa č.l. 58 až 61, 69 až 71, medzi žalobcom a žalovaným, podľa č.l. 62 medzi žalobcom a svedkyňou p. Y. G., ďalej listu žalobcu adresovaného subjektu EURO HOME STAR a.s. z 21.8.2015 na č.l. 67, cenovej ponuky podľa č.l. 72 v bode 3, v spojení s obsahom svedeckej výpovede svedka p. B. W. v rozsahu, kde tento popísal systém zapájania sa tretích subjektov akým bol

i žalovaný do procesu sprostredkovania predaja bytov v predmetnom bytovom dome a rovnako obsah svedeckej výpovede svedkyne p. Y. G. v časti, kde táto svedkyňa opísala zapájanie sa i konkrétne žalovaného v procese sprostredkovania predaja bytov v predmetnom bytovom dome, po vyhodnotení týchto dôkazov podľa a pri ťažiskovom zohľadnení nespornej skutočnosti realizácie samotnej úhrady faktúr podľa č.l. 7, 8 a 9, tak ako sú v spise (faktúry vystavené žalovaným ako podnikateľom fyzickou osobou s uvedením jeho identifikačných údajov viažucich sa k takémuto jeho statusu, čo súd zdôrazňuje) žalobcom žalovanému, súd konštatuje záver, podľa ktorého je vylúčená existencia omylu tvrdeného žalobcom, ktorý by mal kvalitu podstatného, skrytého a ospravedlniteľného omylu, a teda by bol právne relevantný. Úmysel žalovaného uviesť žalobcu do omylu v zmysle tvrdení žalobcu, ktorého v tomto smere ťažilo v konaní dôkazné bremeno, žalobca v konaní nepreukázal. Uvedené dôkazy svedčia o komunikácii medzi žalobcom a žalovaným ako podnikateľskými subjektmi, ktorá vyústila do fakturácie žalovaného, tak ako je v písomnom vyhotovení na č.l. 7, 8 a 9 a následného správania sa žalobcu - úhrady týchto faktúr žalobcom v prospech žalovaného. V tejto súvislosti súd zdôrazňuje, že v konaní žalobca účinne, teda v súlade s úpravou podľa , nepoprel tvrdenie žalovaného o tom, že v konaní žalobca za plnenie spočívajúce v sprostredkovaní prenájmu a v realizácii úkonov pri sprostredkovaní kúpy predmetných bytov F.-XX a F.-XX a opravy bytu F.-XX, platil výlučne žalovanému a nie inému konkrétnemu tretiemu subjektu. Súhrnne k obsahu svedeckých výpovedí svedkov p. B. W. a p. Y. G. súd uvádza, že tieto vzhľadom na zákonné poučenie, ktoré týmto svedkom bolo pred ich svedeckými výpoveďami dané, ich súd hodnotí ako vierohodné, avšak nepreukazujúce tvrdenia žalobcu a zároveň jednoznačne a spoľahlivo nevyvracajúce súdom skonštatovaný záver o preukázaní existencie práva žalovaného voči žalobcovi na zaplatenie žalovanej pohľadávky, založeného dokazovaním preukázaným záväzkovým právnym vzťahom medzi žalobcom a žalovaným, ako medzi dvoma samostatnými podnikateľskými subjektmi. Obaja títo svedkovia zhodne vo svojich svedeckých výpovediach potvrdili vedomosť o aktivitách žalovaného pre žalobcu, avšak bez ich bližšej a podrobnejšej vedomosti o obsahu právneho vzťahu medzi žalobcom a žalovaným. Práve vo svetle tejto skutkovej vedomosti (absencie znalosti obsahu dojednaní medzi žalobcom a žalovaným na strane svedka p. B. W.), súd hodnotí vyjadrenie svedka p. B. W. sa o tom, že za sprostredkovanie predaja predmetných bytov F. XX a F. XX žalovanému nárok na províziu nevznikol, pretože žalobca sa o kúpu týchto bytov zaujímal na základe kampane. V tejto časti svedok p. B. W. vyjadril len svoj subjektívny názor, bez súčasnej vedomosti tohto svedka o skutočnom obsahu dojednaní medzi žalobcom a žalovaným ako podnikateľmi, pričom súd zároveň vo väzbe na hodnotenie tejto časti vyjadrenia sa svedka p. B. W. vzal do úvahy ťažiskovo skutočnosť úhrady vyúčtovaných sprostredkovateľských provízií žalobcom žalovanému práve na základe faktúr vytavených žalovaným ako podnikateľom - fyzickou osobou a skutočnosť komunikácie okrem iného aj o kúpnopredajnej a nájomnej zmluve podľa obsahu elektronickej komunikácie medzi žalobcom a žalovaným na č.l.59 (mail zo dňa 19.1.2014). Záver súdu uvedený vyššie o nepreukázaní právne relevantného omylu na strane žalobcu pri realizácii platieb podľa faktúr na č.l. 7, 8 a 9 nevylučuje ani výpoveď svedka p. B. W., podľa obsahu ktorej svedok uviedol, že nárok na províziu za predaj bytov žalovanému voči žalobcovi nevznikol, pretože žalobca sa o kúpe bytov dozvedel na základe kampane, resp. reagoval na kampaň. Uvedená časť svedeckej výpovede naviac nekorešponduje obsahu listinného dôkazu - cenovej ponuke podľa č.l. 72, kde z bodu 3 vyplýva vyjadrenie sa uvedeného svedka, potvrdzujúce existenciu priestoru pre komunikáciu o prípadnej provízii žalovaného medzi žalobcom a žalovaným. Táto skutočnosť bola súdom vnímaná pri hodnotení svedeckej výpovede uvedeného svedka, ako skutočnosť znižujúca jej hodnovernosť. Súhrnne k svedeckým výpovediam svedka p. B. W. a svedkyne p. Y. G., v rozsahu popisu systému predaja bytov v predmetnom bytovom komplexe súd uvádza, že obsah týchto svedeckých výpovedí nevylučuje existenciu samostatného zmluvného vzťahu medzi žalobcom a žalovaným ako medzi samostatnými podnikateľmi, v rámci ktorého realizoval žalovaný pre žalobcu úkony pri sprostredkovaní kúpy a predaja bytov, prenájmu bytov a realizáciu opráv bytov, všetko vo vzťahu k bytom F. XX a F. XX bytového komplexu F. O. Ž.. Vyššie vymenované dôkazy (e-mailová komunikácia podľa č.l. 58 až 62, 69 až 71, ďalej list z 21.8.2015 na č.l. 67, cenová ponuka podľa bodu č. 3 na č.l. 72, v spojení s obsahom svedeckých výpovedí svedka p. B. W. a svedkyne p. Y. G. v rozsahu, kde títo popísali systém zapájania sa tretích subjektov akým bol i žalovaný do procesov sprostredkovania kúpy a predaja bytov v predmetnom bytovom komplexe), zároveň svedčia o faktickej realizácii predmetného plnenia žalovaného pre žalobcu. V tejto súvislosti súd zdôrazňuje úpravu podľa , teda hmotnoprávnu úpravu atypickej obchodnej zmluvy (pre vznik ktorej postačuje dostatočne určitá dohoda o predmete zmluvných záväzkov zmluvných strán) a úpravu §, 645 , teda hmotnoprávnu úpravu zmluvného typu - zmluvy o sprostredkovaní,

pri vymedzení minimálneho rozsahu záväzku sprostredkovateľa, spočívajúceho v jeho záväzku len obstarať samotnú príležitosť pre záujemcu uzavrieť zmluvu s treťou osobou, kedy nárok na províziu vzniká už sprostredkovaním tejto samotnej príležitosti. Rovnako v tejto časti súd zdôrazňuje i vyššie odôvodnené zohľadnenie podnikateľského statusu žalobcu a s tým spojené dôsledky, tak ako sú opísané vyššie čo do znášania podnikateľského rizika a jeho dôsledkov podnikateľskými subjektmi. Vyššie uvedené závery sa v celom rozsahu uplatnia vo vzťahu k platbám provízií za sprostredkovanie. Osobitne k prenájmu bytov súd uvádza, že existencia nájomných vzťahov v predmetných bytoch nevylučuje realizáciu sprostredkovateľských aktivít žalovaného pre žalobcu v relevantnej dobe v súvislosti s nájmom bytov v nadväznosti práve na zmenu vlastníka predmetných bytov, ku ktorej došlo na základe zmlúv o prevode vlastníctva bytov F.-XX, F.-XX zo dňa 4.3.2014 /č.l. 245 až 254/. Osobitne vo vzťahu k provízii za predaj bytov súd zdôrazňuje obsah listinného dôkazu - cenovej ponuky, a to jej bodu 3 podľa č.l. 72, z ktorého listinného dôkazu vyplýva, a to i v spojení obsahom svedeckej výpovede svedka W. v časti, v ktorej sa tento vyjadroval práve k tomuto listinnému dôkazu, že žalovaný pre žalobcu vyvíjal aktivitu v smere sprostredkovania uzatvorenia kúpnopredajnej zmluvy ohľadom predmetných bytov. Vyjadrenie sa svedka p. B. W. o tom, že žalovanému nárok na províziu za sprostredkovanie predaja predmetných bytov voči žalobcovi nesvedčí, hodnotí súd v kontexte zohľadnenia celého obsahu jeho svedeckej výpovede, kde svedok zároveň uviedol, že medzi žalobcom a žalovaným existoval istý vzťah, obsah ktorého však svedok nepoznal a zároveň vo svojej svedeckej výpovedi uviedol svoj subjektívny názor o tom, že žalovanému nevzniklo právo na províziu za sprostredkovanie predaja predmetných bytov voči žalobcovi, pretože sa žalobca o byty zaujímal na základe kampane. Osobitne vo vzťahu k úhrade opráv bytu č. F.-XX súd zdôrazňuje obsah e-mailovej komunikácie podľa č.l. 71 rub a ťažiskovo list žalobcu zo dňa 21.8.2015 /č.l. 67/ adresovaný subjektu EURO HOME STAR a.s., a to bod 3. veta druhá, ktorý listinný dôkaz preukazuje samotný základ, a teda právny dôvod platby žalobcu podľa faktúry č.23/2014 v sume 700,-EUR. Súhrnne vo vzťahu ku všetkým trom častiam žalovanej pohľadávky súd opätovne zdôrazňuje samotnú nespornú skutočnosť realizovanej úhrady súm vyúčtovaných týmito faktúrami žalobcom v prospech žalovaného. Vyššie uvedené závery súdu nevylučujú ani listinné dôkazy - vyjadrenia sa subjektov EURO HOME STAR a.s. /č.l. 368/, FLAT GROUP, s.r.o. /č.l. 373/ a EURO HOME RENT a.s. / č.l. 375/ na výzvu súdu a ani obsah preberacích protokolov podľa č.l. 243 a 244. Pokiaľ sa označené dožiadané subjekty vyjadrovali k otázke koho považovali za sprostredkovateľa predaja predmetných bytov tak, že ním bol subjekt CORPIA PROPERTIES a.s a tomuto bola vyplatená i provízia /č.l. 368, 373/, nevyvracajú tieto vyjadrenia vyššie konštatované závery súdu na základe vykonaného dokazovania, o preukázaní existencie samostatných zmluvných vzťahov medzi žalobcom a žalovaným ako medzi samostatnými podnikateľmi, ktoré vzťahy odôvodňovali realizáciu platieb podľa faktúr z č.l. 7, 8. Rovnaký záver súd konštatuje i vo vzťahu k vyjadreniam uvedených dožiadaných subjektov vymedzujúcim subjekty, ktoré mali vykonávať opravy predmetných bytov. Ťažiskovo pri zohľadnení realizácie samotnej úhrady faktúr podľa č.l. 7, 8 a 9 žalobcom v prospech žalovaného nevylučujú vyjadrenia sa subjektov EURO HOME STAR a.s. /č.l. 368/, FLAT GROUP, s.r.o. /č.l. 373/ a EURO HOME RENT a.s. /č.l. 375/ závery súdu o existencii samostatného platného zmluvného vzťahu dojednaného medzi žalobcom a žalovaným na sprostredkovanie kúpnopredajných zmlúv a prenájmu predmetných bytov, ako aj na realizáciu opráv bytu F.-XX ako medzi dvoma samostatnými podnikateľskými subjektmi. Taktiež tento záver súdu nevylučuje ani existencia zmluvného vzťahu medzi žalovaným a subjektom EURO HOME STAR a.s. o poskytovaní služieb zo dňa 16.9.2013, ani listinný dôkaz: Pracovná náplň zo dňa 16.9.2013 (č.l. 63 až 66 rub) a ani skutočnosť identifikácie žalovaného v rámci elektronickej komunikácie podľa č.l.58 až 61, 69 až 71. Pri vyššie skonštatovanom závere o nepreukázaní právne relevantného omylu žalobcu pri realizácii platieb pohľadávok žalovaného vyúčtovaných podľa faktúr, ktoré sú v spise na č.l. 7, 8 a 9 žalobcom v prospech žalovaného, tak ako bol tento omyl v konaní tvrdený žalobcom, nie je možno skonštatovať neplatnosť Zmluvy o sprostredkovaní uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným a ani akéhokoľvek iného záväzkového zmluvného vzťahu medzi nimi ako medzi dvoma samostatnými podnikateľskými subjektmi, na základe ktorého zrealizoval žalovaný pre žalobcu plnenia, za ktoré mu žalobca následne i dôvodne zaplatil. V dôsledku týchto platieb potom nemohlo vzniknúť na strane žalovaného na úkor žalobcu žalobcom tvrdené a v tomto konaní žalobcom uplatnené bezdôvodné obohatenie (a to ani v podobe plnenia z neplatného právneho úkonu ani v podobe plnenia bez právneho dôvodu). Pri vedených záveroch o nepreukázaní právne relevantného omylu žalobcu pri realizácii predmetných platieb, nevzhliadol súd dôvod na vyhodnocovanie žalovaným vznesenej námietky premlčania práva na uplatnenie relatívnej neplatnosti právneho úkonu zmluvy o sprostredkovaní uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným pre omyl žalobcu.

34. Podľa : Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

35. Podľa , : O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

36. Žaloba bola v celom rozsahu zamietnutá, a preto je stranou sporu v tomto konaní úspešnou žalovaný, ktorému súd priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % podľa . O konkrétnej výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie podľa , po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie na súde končí.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie je prípustné do 15 dní odo dňa doručenia písomného vyhotovenia rozsudku, prostredníctvom Okresného súdu Žilina ku Krajskému súdu v Žiline.

Odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.

Odvolanie urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva.

Odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).