Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10Co/116/2023

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Erika Vargu a členov senátu - sudcov JUDr. Martiny Mochnáčovej (sudca – spravodajca) a JUDr. Róberta Urbana, v spore žalobcu: Mantelco s. r. o., so sídlom Martin, Sučianska 2107/31, IČO: 53 186 362, právne zastúpený JUDr. Danielou Gavorníkovou, advokátkou so sídlom A., B. C. D. XX/XX, proti žalovanému: E. F., nar. XX. XX. XXXX, bytom A., E. XXXX/XX, právne zastúpený JUDr. Ivetou Ďurčaťovou, advokátkou so sídlom A., G. XX, o zaplatenie 1 164,90 eur s príslušenstvom, na základe odvolania žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Martin č. k. -75 zo dňa 26. 07. 2023, takto

rozhodol:

Uznesenie súdu prvej inštancie o s t á v a nedotknuté vo výroku I. o zastavení konania.

Uznesenie súdu prvej inštancie mení vo výroku II. o trovách konania tak, že žalovanému nárok na náhradu trov prvoinštančného konania nepriznáva.

Žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Okresný súd (ďalej v texte aj ako súd prvej inštancie) napadnutým uznesením zastavil konanie postupom podľa a (výrok I.). Zároveň týmto uznesením priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 77,10 %, pričom o konkrétnej výške (zodpovedajúcej priznanému pomeru) rozhodne súd prvej inštancie následne samostatným uznesením (výrok II.). 2. V dôvodoch svojho rozhodnutia okresný súd konštatoval, že žalobca vzal žalobu späť v celom rozsahu, v dôsledku čoho bolo opodstatnené konanie zastaviť. Podotkol, že k späťvzatiu žaloby došlo skôr, ako sa začalo predbežné prejednanie sporu alebo pojednávanie, preto nebol potrebný súhlas žalovaného so späťvzatím, resp. jeho prípadný nesúhlas by bol právne neúčinný. Ďalej argumentoval, že žalobca vzal žalobu späť z dôvodu, že poisťovňa žalovaného uhradila sumu 1 031,57 eur (žalobou sa domáhal zaplatenia sumy 1 164,90 eur). 3. Procesné zavinenie za zastavenie konania v časti o zaplatenie sumy 1 031,57 eur je tak podľa súdu prvej inštancie potrebné pričítať žalovanému (čo činí 88,55 %). Na základe jeho správania poisťovňa ukončila šetrenie poistnej udalosti a pristúpila k úhrade poistného plnenia. Vo zvyšnej časti uplatneného nároku (11,45 %) zavinenie na zastavení konania nemôže zaťažovať žalovaného, ale žalobcu. Žalobca sa totiž voči žalovanému domáhal zaplatenia sumy aj vrátane DPH, pričom skutočnosť, že poisťovňa pri priznaní poistného plnenia odpočítala DPH, nemôže ísť na ťarchu žalovaného. Zavinenie za zastavenie konania nemožno podľa okresného súdu posudzovať podľa hmotného práva, v opačnom prípade by išlo o posúdenie dôvodnosti uplatneného nároku vo veci samej. Čistý úspech žalobcu tak predstavuje 77,10 %.

4. Proti uzneseniu okresného súdu podal odvolanie žalovaný, ktorý sa domáhal zmeny napadnutého uznesenia vo výroku o trovách konania tak, že bude rozhodnuté, že žalobca nemá nárok na ich náhradu.

5. Mal za to, že žiadnym spôsobom nezavinil ani začatie, a ani zastavenie súdneho konania. Už v podanom odpore bolo poukázané na skutočnosť, že svojej poisťovni poskytol všetku potrebnú súčinnosť, ktorá bola v jeho možnostiach. Naopak, žalobca odmietol poisťovni poskytnúť akúkoľvek súčinnosť za účelom ukončenia šetrenia poistnej udalosti a vyplatenia poistného plnenia, a to aj napriek tomu, že v jeho záujme bolo ukončenie likvidácie. Zároveň bolo preukázané, že poisťovňa žalovaného v mesiacoch máj až jún 2022 viackrát vyzvala žalobcu na písomné vysvetlenie uplatneného nároku. Na tieto písomné podania žalobca nereagoval napriek tomu, že bol upozornený na to, že bez predloženia dokladov nie je možné ukončiť likvidáciu. Žalovaný nemal vedomosť o nesúčinnosti zo strany žalobcu, a to až do septembra 2022, kedy ho žalobca vyzval na úhradu, a to bez toho, aby mu predložil doklady preukazujúce výšku škody. Následne prebiehala komunikácia už medzi zástupcami sporových strán. Na základe žiadosti zástupcu žalovaného zástupkyňa žalobcu postupne zasielala potrebné doklady, ktoré žalovaný bez zbytočného odkladu predkladal poisťovni. Všetky relevantné doklady týkajúce sa škodovej udalosti boli žalovaným poisťovni predložené ešte pred podaním žaloby v mesiacoch november a december 2022. Žalovanému ako poistenému z povinného zmluvného poistenia vznikol nárok na to, aby jeho poisťovňa za neho poskytla plnenie, t. j. uhradila škodu poškodenému (žalobcovi). Poisťovňa však žalobcovi nahradila škodu až po tom, ako jej bolo doručené „Oznámenie o spore a výzva na vstup do konania ako intervenient“. Žalovaný poukázal na skutočnosť, že komunikácia zástupcov strán pred podaním žaloby neobsahuje žiadne relevantné skutočnosti a dôležitými boli len doklady, ktoré boli poisťovni predložené ešte v roku 2022 a ktoré sa týkali škodovej udalosti. 6. Podľa odvolateľa nie je spravodlivé od neho požadovať, aby bol povinný žalobcovi uhradiť trovy konania, keďže súdny spor nezavinil. Zastavenie konania zavinil žalobca, ktorý vzal žalobu späť a poisťovňa, ktorá po doručení výzvy na vstup do konania uhradila žalobcovi škodu. Skutočnosť, že poisťovňa plnila až po podaní žaloby, nemožno vyhodnotiť v neprospech žalovaného. Nedal príčinu na podanie žaloby a sú tu naplnené dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré nemožno žalobcovi priznať nárok na náhradu trov konania.

7. Žalobca v písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu uviedol, že žalovaný mal možnosť uhradiť spôsobenú škodu pred podaním žaloby. Nie je zrejmé, prečo sa spoliehal na to, že škodu za neho uhradí poisťovňa, keď mal od žalobcu jednoznačné stanovisko, že tento požaduje úhradu škody od neho. Žalobca žalovanému viackrát uviedol, že s poisťovňou žalovaného nemá žiaden zmluvný vzťah a trvá na tom, aby komunikáciu s poisťovňou zabezpečoval žalovaný. Žalobca predložil žalovanému všetky relevantné dokumenty ešte v roku 2022, pričom k podaniu žaloby došlo až vo februári 2023, pretože do tejto doby škoda nebola uhradená. Poisťovňa žalovaného plnila až po tom, ako od žalovaného dňa 27. 06. 2023 dostala výzvu na vstup do konania, v ktorom sama poisťovňa potvrdila, že k poukázaniu poistného plnenia pristúpila po doručení tohto listu, a to na základe doručených listín a informácií obsiahnutých vo vzájomnej komunikácii právnych zástupcov. Poisťovňa tak potvrdila, že k likvidácii poistnej udalosti a poskytnutiu poistného plnenia nepotrebovala nad rámec dokumentov, ktoré mal žalovaný k dispozícii ešte pred podaním žaloby, žiadne ďalšie, ale stačili dokumenty, ktoré boli zo strany žalobcu žalovanému doručené ešte v roku 2022. Nemôže byť preto na ťarchu žalobcovi, že ani poisťovňa, ani žalovaný neuhradili žalobcovi spôsobenú škodu, hoci mali k dispozícii dokumenty, na základe ktorých nakoniec k poskytnutiu poistného plnenia došlo. Z tohto dôvodu začatie súdneho konania spôsobil žalovaný, resp. jeho poisťovňa. To, že konanie bolo zastavené z dôvodu poskytnutého plnenia zo strany poisťovne, je na ťarchu žalovaného, ktorý si škodu v podobe uhradených trov konania môže vymáhať od poisťovne.

8. Žalovaný v stanovisku k vyjadreniu žalobcu zotrval na dôvodoch svojho odvolania. Opätovne poukázal na skutočnosť, že výšku a rozsah škody uplatnenej žalobcom neuznával, čo vyplýva už z podaného odporu. Odkázal na ustanovenia o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a zdôraznil, že so svojou poisťovňou aktívne komunikoval, poskytoval potrebnú súčinnosť, ktorú mal poskytovať žalobca. Dodal, že sumu 364,90 eur uhradil žalobca až dňa 25. 10. 2022, t. j. viac ako 2 mesiace od vyhotovenia podania Žiadosť o refundáciu nákladov v rámci PÚ – poškodenie brány a viac ako 7 mesiacov po poistnej udalosti (aj samotná faktúra bola vystavená až dňa 01. 10. 2022 a splatná 17. 10. 2022), pričom nebol preukázaný súvis medzi škodovou udalosťou a uvedenou faktúrou – administratívne náklady spojené s PÚ, mzdové náklady správcu a správna réžia, náhrada nákladov za právne služby.

9. Napokon, žalobca v písomnej reakcii zopakoval podstatné body svojej doterajšej argumentácie.

10. Krajský súd, ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolanie podala subjektívne legitimovaná strana sporu ( ), v zákonom stanovenej lehote ( ), preskúmal vec v rozsahu danom v ustanovení (z tohto titulu nedotknutým ponechal odvolaním nenapadnutý a nezávislý výrok o zastavení konania) a bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario) uznesenie súdu prvej inštancie v odvolaním dotknutej časti zmenil podľa tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

11. Právna teória a súdna prax sú zajedno v tom, že procesné zavinenie za zastavenie konania podľa (rovnako ako pojem zavinenie za zastavenie konania podľa účinného do 30. júna 2016) je potrebné hodnotiť výlučne z procesného hľadiska, čo znamená, že rozhodujúcimi skutočnosťami pre posúdenie zodpovednosti za zastavenie konania sú tie, ktoré vznikli po začatí konania a majú procesný základ (do úvahy sa berie procesné hľadisko, nie vecná správnosť, či opodstatnenosť žaloby/návrhu.). Zároveň platí, že zavinenie je možné interpretovať v zmysle príčinnej súvislosti, v ktorej príčinou je správanie sa strany sporu a následkom ukončenie konania zastavujúcim uznesením.

12. Rozvinúc opísané, ak dôjde k zastaveniu sporového konania v dôsledku späťvzatia žaloby, je povinnosťou súdu pri rozhodovaní o trovách konania skúmať procesnú zodpovednosť za daný výsledok sporu na oboch procesných stranách, teda na strane žalobcu, ako aj na strane žalovaného. Rozhodujúcou z hľadiska procesného zavinenia zastavenia konania pri späťvzatí žaloby je pritom len skutočnosť, že/či žalovaný plnil to, čoho sa žalobca domáhal a že len z toho dôvodu vzal žalobca žalobu späť (por. Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. . Komentár. Praha: C.H.Beck, 2016, s. 933). Ak žalobca žalobu vzal späť bez udania dôvodu alebo bez toho, aby išlo o reakciu na správanie žalovaného, znáša (nahradí) trovy žalovaného zásadne žalobca (napríklad rozhodnutie publikované v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod R 49/1993). Pokiaľ však žalobca žalobu musel vziať späť pre správanie žalovaného, potom je potrebné konštatovať, že žalovaný procesne zavinil zastavenie konania.

13. V posudzovanej veci z odôvodnenia napadnutého uznesenia vyplýva, že súd prvej inštancie pri rozhodovaní o trovách konania nevychádzal z uvedených zásad. 14. Žalovaný totiž od počiatku nesúhlasil s uplatneným nárokom a aktívne sa proti nemu bránil. Svoj dlh popieral, neuhradil ho a trval na tom, že mu povinnosť na jeho zaplatenie nevznikla. Následne došlo k čiastočnej úhrade pohľadávky žalobcu, avšak nie žalovaným, ale jeho poisťovňou, s ktorou je v zmluvnom vzťahu na základe povinného zmluvného poistenia. 15. K späťvzatiu žaloby teda nedošlo z dôvodu úhrady pohľadávky žalovaným, preto z určujúceho hľadiska, ktorým je (práve a len) procesné zavinenie, nemožno žalovaného (ani) brať na zodpovednosť za zastavenie konania. 16. Bol to totiž žalobca, ktorý si zvolil, voči komu v spore uplatní svoj nárok – voči žalovanému či voči jeho poisťovni postupom podľa o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, prípadne spoločne voči obom týmto subjektom. Ak sa rozhodol žalovať žalovaného ako škodcu a následne vzal späť žalobu z dôvodu úhrady dlhu poisťovňou, potom zjavne absentuje príčinná súvislosť medzi správaním žalovaného (nie on sa totiž v relevantnom rozsahu zachoval v zmysle hmotnoprávnej požiadavky) a následkom v podobe zastavenia konania. Nadväzne je predmetná absencia vzťahu príčinnosti dôvodom pre vylúčenie procesnej zodpovednosti žalovaného za výsledok konania. 17. Poisťovňu síce zaťažovala (zmluvná) povinnosť uhradiť škodu za žalovaného, táto prepojenosť daných subjektov majúca svoj základ v hmotnom práve ( ) však nie je relevantná z pohľadu procesnej zodpovednosti za výsledok tohto konania. Inak povedané, postup okresného súdu, ktorý stotožnil správanie iného subjektu – poisťovne, s procesnou zodpovednosťou žalovaného, odporuje v právnej teórii a súdnej praxi všeobecne akceptovaným postulátom (viď vyššie) týkajúcim sa hodnotenia procesného zavinenia.

18. Možno preto uzavrieť, že subjektom zodpovedným za zastavenie konania je žalobca, ktorý fakticky „výberom“ žalovaného subjektu sám spôsobil, že túto následne musel vziať späť. Bolo jeho voľbou, či uplatní nárok voči žalovanému alebo voči poisťovni; následok, ktorý nastal v aktuálnej veci preto zaťažuje (procesnú) jeho, keďže k späťvzatiu žaloby nedošlo pre správanie žalovaného (spočívajúce v plnení/ akceptovaní žalobného nároku). Nadväzne však žalovaný, ktorému by tak/teda patril nárok na náhradu

trov prvoinštančného konania, tieto v zmysle odvolania nežiadal, preto mu krajský súd týmto uznesením (o zmene prvoištančného rozhodnutia o trovách konania) ich náhradu nepriznal.

19. O trovách odvolacieho konania rozhodol krajský súd podľa , a , pričom vychádzal z plného úspechu žalovaného v odvolacom konaní. O výške trov konania rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku súdny úradník súdu prvej inštancie.

20. Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním senátu pomerom hlasov 2 : 1.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné dovolanie z dôvodov vymedzených v a . Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané, v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom a dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Táto povinnosť neplatí v prípadoch vymedzených v .