Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11Co/60/2024

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Topoľančíka a členov senátu JUDr. Evy Malíkovej a JUDr. Romana Tichého, v spore žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D.. E. XXX/X, F., právne zastúpeného JUDr. Marcelom Šmehýlom, advokátom, so sídlom D. Dlabača 978/2, Žilina, IČO: 42 218 969, proti žalovanému: A. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XXX, právne zastúpeného spoločnosťou Advokátska kancelária JUDr. Tomáš Zboja, advokát s.r.o., so sídlom Kuzmányho 4, Martin, IČO: 55 732 453, o zaplatenie 100.000,- eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Martin č. k. -71 zo dňa 06.03.2024, takto

rozhodol:

Uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku II. mení tak, že žalovanému sa voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

Výrok I. uznesenia súdu prvej inštancie ponecháva nedotknutý.

Žiadnej zo strán sporu sa nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Odvolaním napadnutým uznesením Okresný súd Martin (ďalej aj „súd prvej inštancie, prípadne „okresný súd“) konanie zastavil (výrok I. napadnutého uznesenia) a žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, o výške ktorej rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením (výrok II. napadnutého uznesenia).

1.1 V dôvodoch svojho rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že konanie bolo zastavené pre späťvzatie žaloby, pričom žalobca zobral žalobu späť z dôvodu, že po podaní žaloby a vydaní platobného rozkazu žalovaný predostrel novú skutočnosť, ktorou je uplatnenie relatívnej neplatnosti právneho úkonu jeho manželkou, v dôsledku čoho došlo k zneplatneniu Kúpnej zmluvy zo dňa 02.02.2023 a zániku povinnosti žalovaného zaplatiť kúpnu cenu. Súčasne poukázal na to, že žalobca žiadal, aby bol priznaný nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

1.2 Súd prvej inštancie uviedol, že právna teória a súdna prax sú zajedno v tom, že procesné zavinenie za zastavení konania podľa (ďalej aj „“), rovnako ako pojem zavinenie za zastavenie konania podľa účinného do 30. júna 2016, je potrebné hodnotiť výlučne z procesného hľadiska, čo znamená, že rozhodujúcimi skutočnosťami pre posúdenie zodpovednosti za zastavenie konania sú tie, ktoré vznikli po začatí konania a majú procesný základ, t.j. že do úvahy sa berie procesné hľadisko, nie vecná správnosť, či opodstatnenosť žaloby, s tým, že súčasne platí, že zavinenie je možné interpretovať v zmysle príčinnej súvislosti, v ktorej príčinou je správanie sa strany sporu a následkom ukončenie konania zastavujúcim uznesením. Uviedol, že ak dôjde k zastaveniu sporového konania v dôsledku späťvzatia

žaloby, je povinnosťou súdu pri rozhodovaní o trovách konania skúmať procesnú zodpovednosť za daný výsledok sporu na oboch procesných stranách, teda na strane žalobcu, ako aj na strane žalovaného, pričom rozhodujúcou z hľadiska procesného zavinenia zastavenia konania pri späťvzatí žaloby je len skutočnosť, že/či žalovaný plnil to, čoho sa žalobca domáhal, a že len z toho dôvodu vzal žalobca žalobu späť (upriamil pozornosť na záveru právnej vedy, por. Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. . Komentár. Praha: C. H. Beck, 2016, s. 933).

1.3 Vo vzťahu k okolnostiam prejednávanej veci poukázal na to, že žalovaný od počiatku nesúhlasil s uplatneným nárokom a aktívne sa proti nemu bránil, pričom svoj dlh popieral, neuhradil ho a trval na tom, že mu povinnosť na jeho zaplatenie nevznikla/zanikla. Zdôraznil, že k späťvzatiu žaloby teda nedošlo z dôvodu úhrady pohľadávky žalovaným a z dôvodu, že určujúcim je práve procesné zavinenie na zastavení konania, dospel k záveru, že žalovaného nemožno brať na zodpovednosť za zastavenie konania. Konštatoval, že uplatnenie relatívnej neplatnosti, ktorou žalobca odôvodňoval späťvzatie žaloby, nie je relevantné z pohľadu procesnej zodpovednosti za výsledok tohto konania, keď žalovaný uvedené nezavinil. V tejto súvislosti poukázal na uznesenie Krajského súdu v Žiline zo dňa 31.01.2024, č. k. -126.

2. Voči výroku II. uznesenia podal žalobca odvolanie. Nestotožnil sa so záverom súdu prvej inštancie, ktorým žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania, a to z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci, keď má za to, že otázku procesného zavinenia zastavenia konania je potrebné hodnotiť v súvislosti s konaním a vyjadreniami žalovaného, ktoré od počiatku vykazovali znaky špekulatívnosti a snahy zbaviť sa povinnosti zaplatiť kúpnu cenu. V tejto súvislosti poukázal na to, že žalovaný v odpore podanom proti platobnému rozkazu poukazoval na odstúpenie od zmluvy, v dôsledku ktorého malo dôjsť k zániku kúpnej zmluvy, keď žalobca má za to, že pofidérnosť žalovaným uvádzaného argumentu je zrejmá. Podľa žalobcu je špekulatívnosť konania žalovaného preukázaná i ďalším argumentom, v ktorom žalovaný poukazoval na údajnú administratívnu chybu, v dôsledku ktorej sa do predmetu kúpy nedostali pozemky. Zdôraznil, že odstúpením od zmluvy mala zmluva zaniknúť ex tunc, pričom žalovaný v pokračujúcej snahe zbaviť sa záväzku využil svoju manželku, ktorá sa dovolala relatívnej neplatnosti právneho úkonu, čím sa predmetná zmluva zrušila. Uviedol, že hoci oficiálne sa neplatnosti právneho úkonu dovolala manželka žalovaného, tak s ohľadom na manželský vzťah a skutočnosť, že žalovaný konal všetko pre to, aby nemusel zaplatiť, je dôvodné sa domnievať, že i za námietkou manželky stojí samotný žalovaný. Podľa žalobcu si žalovaný bol vedomý nedôvodnosti predchádzajúcich argumentov, tak vo svojom poslednom podaní už ďalej nepoukazuje na odstúpenie od zmluvy, ktoré mal realizovať listom zo dňa 01.08.2003, t. j. pred dovolaním sa relatívnej neplatnosti jeho manželkou.

2.1 Žalobca súčasne uviedol, že on inicioval žalobu z dôvodu, že žalovaný nezaplatil kúpnu cenu, pričom on v dôsledku prísľubu žalovaného, že k zaplateniu dôjde, dokonca previedol vlastnícke právo na žalovaného skôr, ako došlo k úhrade. Následné konanie žalovaného preto považuje za nepoctivé a v rozpore s dobrými mravmi. Zdôraznil špecifiká prejednávaného sporu spočívajúce v tom, že žalovaný prostredníctvom svojej manželky napadol právny úkon, hoci jeho záväzok v čase podania žaloby platne existoval a splnený nebol. Má za to, že o existencii záväzku zaplatiť kúpnu cenu svedčí skutočnosť, že hoci mal žalovaný od zmluvy odstúpiť podaním zo dňa 09.02.2024, za zánik záväzku považuje moment dovolania sa relatívnej neplatnosti s tým, že pokiaľ by k odstúpeniu od zmluvy skutočne došlo a sám žalovaný by odstúpenie od zmluvy považoval za platné, nebol by z jeho strany dôvod poukazovať na dovolanie sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu. Žalobca sa preto domnieva, že bol to práve žalovaný, kto zadal príčinu zastavenia konania a žalobcovi vznikol nárok na náhradu trov konania.

2.2 Žalobca navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zmenil a priznal mu nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu s tým, že v prípade, ak sa odvolací súd nestotožní s uvedenou argumentáciou, alternatívne navrhol, aby súd rozhodol s poukazom na a žalovanému náhradu trov konania nepriznal.

3. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu považoval rozsudok (poznámka odvolacieho súdu: správne malo byť uvedené „uznesenie“) za vecne správne, zákonné a dostatočne odôvodnené. Vo vyjadrení upriamil pozornosť na pojem procesné zavinenie použitý v , ktorý sa posudzuje výlučne z procesného hľadiska, pričom zavinenie nie je možné interpretovať v doslovnom jazykovom zmysle, ale vo vzťahu k príčinnej súvislosti, ktorou príčinou je správanie sa strany sporu, teda aj prejav vôle spočívajúci

v späťvzatí žaloby a dôsledkom je vznik trov protistrany. Má za to, že späťvzatie žaloby nemožno pripočítať na ťarchu toho, kto sa iba bránil, pričom zásada procesnej zodpovednosti za zavinenie sa uplatňuje pre každé konanie bez ohľadu na to, z akého dôvodu bolo zastavené, ak už vznikol procesnoprávny vzťah medzi súdom a stranami sporu a stranami sporu navzájom.

3.1 Pokiaľ žalobca v odvolaní poukazoval na to, že je možné sa domnievať, že za námietkou relatívnej neplatnosti právneho úkonu, ktorej sa dovolala manželka žalovaného s ohľadom na manželský vzťah, stojí samotný žalovaný, tak žalovaný má za to, že uvedené tvrdenie žalobcu predstavuje iba určitú domnienku s tým, že faktom je, že relatívnej neplatnosti kúpnej zmluvy sa dovolala jeho manželka, čo bolo preukázané listinnými dôkazmi. Zdôraznil, že späťvzatie žaloby po uplatnení relatívnej neplatnosti kúpnej zmluvy (t.j. bez toho, aby súd vo veci meritórne rozhodol) bolo slobodným prejavom vôle žalobcu, ktorý on ako žalovaný nijakým spôsobom neovplyvnil. Má za to, že opačná situácia by nastala v prípade, ak by zobral žalobca žalobu späť z dôvodu, že by on ako žalovaný istinu uhradil a len v takomto prípade by bolo možné konštatovať, že to bol práve on, ktorý procesne zavinil zastavenie konania. Súčasne žalovaný namietal tvrdenia žalobcu, že by on prostredníctvom svojej manželky napadol právny úkon, keď tieto tvrdenia považuje za nepodložené a nepreukázané.

3.2 Žalovaný poukázal na rozhodnutie publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod R 49/1993, podľa ktorého, ak žalobca žalobu vzal späť bez udania dôvodu alebo bez toho, aby išlo o reakciu na správanie žalovaného, znáša (nahradí) trovy žalovaného zásadne žalobca. V tejto súvislosti zdôraznil, že žalobca v predmetnom konaní nezobral žalobu späť ako reakciu na správanie žalovaného z dôvodu uplatnenia relatívnej neplatnosti kúpnej zmluvy subjektom odlišným od žalovaného. Žalovaný má za to, že samotná skutočnosť, že jeho manželka uplatnila relatívnu neplatnosť kúpnej zmluvy, nemôže mu byť pripísaná ako procesné zavinenie zastavenia konania.

3.3 Na základe uvedeného navrhol, aby odvolací súd v zmysle ust. uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil a priznal mu náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

4. Žalobca sa k vyjadreniu žalovaného nevyjadril a ani jedna zo strán sporu ďalšie podania v odvolacom konaní neprodukovala.

5. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací ( ), preskúmal napadnuté uznesenie a na základe podaného odvolania žalobcu v rozsahu vyplývajúcom z ust. a a bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario) napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku o nároku na náhradu trov konania (výrok II.) podľa ust. , keď neboli splnené podmienky na jeho potvrdenie ani na jeho zrušenie, zmenil tak, že žiadnej zo strán sporu nárok na náhradu trov konania nepriznal s tým, že vo zvyšnej časti, t. j. vo výroku I. ponechal uznesenie súdu prvej inštancie nedotknuté.

6. Primárne odvolací súd poukazuje na to, že ako rozhodujúce východisko pri náhrade trov konania stanovuje princíp úspechu, ktorý môže byť buď úplný alebo čiastočný. Zákonným vyjadrením tohto princípu je ust. a , pričom pri plnom úspechu sa úspešnej strane má priznať plná náhrada trov konania a pri čiastočnom úspechu sa má náhrada trov konania rozdeliť, alebo je možné rozhodnúť tak, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania. Uvedená základná zásada (tzv. zásada úspechu vo veci) je doplnená zásadou procesnej zodpovednosti za zavinenie. Zásada procesnej zodpovednosti za zavinenie bola transformovaná do podoby vyjadrenej v a znamená, že trovy je povinná nahradiť tá zo strán, ktorá zavinila, že vznikli. Vo vzťahu k zastaveniu konania (t. j. skončenia konania bez meritórneho rozhodnutia) platí, že ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane. Pojem procesné zavinenie použitý v ust. sa posudzuje výlučne z procesného hľadiska. Zásada zodpovednosti za zavinenie je inštitútom procesného práva, a preto rozhodujúcou skutočnosťou na posúdenie tejto zodpovednosti je tá, ktorá vznikla po začatí konania. Prvkom zavinenia môže byť aj náhoda, napríklad odpadnutie predmetu sporu, pretože nič z toho nie je možné pripočítať na ťarchu toho, kto sa iba bránil. V prípade, ak jedna procesná strana zaviní, že konanie muselo byť zastavené, a teda vo veci nemôže byť meritórne rozhodnuté (v konečnom dôsledku zistené, či bola žaloba podaná dôvodne), vzniká jej zásadne povinnosť nahradiť druhej procesnej strane trovy konania. Osobitné prípady upravuje ust. , podľa ktorého súd

výnimočne nepostupuje podľa vyššie uvedených zásad, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. Zákonná dikcia uvedeného ustanovenia vyžaduje pre aplikáciu moderačného oprávnenia súdu splnenie dvoch podmienok, a to musí ísť v danom prípade o dôvody hodné osobitného zreteľa a súbežne musí ísť o výnimočnosť okolností, ktoré odôvodňujú opodstatnenosť použitia tohto zákonného ustanovenia. Dôvody hodné osobitného zreteľa môžu spočívať v charaktere určitého druhu konania, alebo môžu byť dané charakterom určitej procesnej situácie, prípadne sa môžu týkať celkom špecifických skutkových či sociálnych aspektov strán sporu. V zásade však je nutné zdôrazniť, že aplikácia moderačného oprávnenia súdu v zmysle ust. by mala mať charakter ojedinelosti a výnimočnosti.

7. V nadväznosti na vyššie uvedené možno východiskovo konštatovať, že späťvzatie žaloby by v zásade malo viesť k záveru, že procesné zavinenie na zastavení konania nesie žalobca. V prejednávanom spore však dôvodom späťvzatia žaloby bola „novokonštruovaná“ obrana žalovaného spočívajúca v tom, že po podaní žaloby (po začatí civilného sporového konania) došlo k vzneseniu námietky relatívnej neplatnosti právneho úkonu - kúpnej zmluvy zo dňa 02.02.2023 (t. j. kúpnej zmluvy, na základe ktorej sa žalobca voči žalovanému domáhal zaplatenia kúpnej ceny vo výške žalovanej istiny) zo strany manželky žalovaného H. A. s poukazom na ust. .

8. Z vyššie uvedeného vyplýva, že príčinou späťvzatia žaloby v prejednávanom spore bola práve nová právna skutočnosť (ipso facto vylučujúca dôvodnosť žaloby), na ktorej žalovaný (následne) založil svoju obranu v prejednávanom spore, a to uplatnenie relatívnej neplatnosti právneho úkonu jeho manželkou, a s tým spojená argumentácia žalovaného o neplatnosti predmetnej zmluvy s účinkami ex tunc, ktorú obranu žalobca akceptoval a vykonal procesný úkon späťvzatia žaloby v celom rozsahu. Práve uplatnenie relatívnej neplatnosti právneho úkonu zo strany tretej osoby (manželky žalovaného) po začatí konania viedlo žalobcu k späťvzatiu žaloby. Jednalo sa o úkon tretej osoby, a teda táto skutočnosť bola nezávislá na vôli strán sporu.

8.1 Pokiaľ žalobca tvrdil, že námietka relatívnej neplatnosti vznesená manželkou žalovaného, bola vykonaná za ingerencie samotného žalovaného, uvedené tvrdenie v konaní nebolo preukázané (z listinných dôkazov založených v súdnom spise je zrejmé, že tieto úkony vykonávala samotná manželka žalovaného).

9. Keďže dôvodom späťvzatia žaloby bola obidvoma stranami sporu akceptovaná námietka relatívnej neplatnosti právneho úkonu (žalobca v žalobe vyvodzoval žalovaný nárok práve z kúpnej zmluvy, vo vzťahu ku ktorej v tom čase, t. j. v čase podania žaloby, nebola vznesená námietka relatívnej neplatnosti, a žalovaný sa až do vznesenia námietky relatívnej neplatnosti v spore bránil odstúpením od predmetnej kúpnej zmluvy), dospel odvolací súd k záveru, že práve uvedená skutočnosť, nezávislá od vôle strán sporu, bola dôvodom, pre ktorý došlo k späťvzatiu žaloby, v čom odvolací súd vzhliada osobitnú (špecifickú) situáciu, zakladajúcu dôvod aplikácie , t. j. existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa.

10. Z uvedených dôvodov odvolací súd zmenil uznesenie súdu prvej inštancie tak, že žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznal.

11. Iba na doplnenie odvolací súd uvádza, že pokiaľ súd prvej inštancie poukazoval na závery vyplývajúce z uznesenia Krajského súdu v Žiline č. k. -126 zo dňa 31.01.2024, tak uvedené uznesenie sa týka odlišnej procesnej situácie, a preto uvedený odkaz nemožno považovať za relevantný.

12. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa v spojení s a , keď žiadnej zo strán sporu nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, nakoľko žalobca sa v podanom odvolaní primárne domáhal priznania nároku na náhradu trov konania v prospech seba a žalovaný v odvolacom konaní navrhol potvrdiť uznesenie súdu prvej inštancie, ktorým mu súd prvej inštancie priznal nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu, a teda tým, že odvolací súd zmenil uznesenie súdu prvej inštancie a žalovanému náhradu trov nepriznal, žiadna zo strán sporu nebola v odvolacom konaní úspešná.

13. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. ( )

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n). ( a )

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. ( a )

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. ( )

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. ( a )

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). ( )

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. ( )

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. ( )