Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_6Sf-11-2023.pdf
PDF · 95.94 KB
Case nature
Subarea
6Sf/11/2023
Uznesenie
Správny v Košiciach v právnej veci žalobcu: LYNX s. r. o., so sídlom Jelačičova 8A, 821 08 Bratislava - Ružinov, IČO: 00 692 069, právne zast.: ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA JUDr. Gabriela Čechová, s.r.o., so sídlom Murgašova 3, 040 01 Košice, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42 499 500, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.101794731/2023 zo dňa 17.07.2023, o návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, takto
rozhodol:
Návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe z a m i e t a.
odôvodnenie:
1. Správnou žalobou doručenou dňa 18.09.2023 Správnemu súdu v Košiciach sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101794731/2023 zo dňa 17.07.2023, ktorým žalovaný potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Košice číslo 100112961/2023 zo dňa 11.01.2023, ktorým bol podľa § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov žalobcovi vyrubený rozdiel dane v sume 10.800,- eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie marec 2018.
2. Súčasťou správnej žaloby bol aj návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe z dôvodu podľa § 185 písm. a) Správneho súdneho poriadku (SSP) dôvodiac, že okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia žalovaného mu hrozí značná hospodárska a finančná škoda a iný závažný nenapraviteľný následok, nakoľko správnou žalobou napadnuté rozhodnutie v spojení s ostatnými rozhodnutiami žalovaného má za následok vylúčenie žalobcu z trhovej súťaže v oblasti IT a z možnosti zúčastňovať sa verejných obstarávaní. Dôvodnosť priznania odkladného účinku vidí v tom, že zamestnáva dlhodobo vždy viac ako 100 zamestnancov a zodpovedne pristupuje k plneniu svojich zákonných povinností, pričom za rok 2022 zaplatil na dani z príjmov PO sumu 927.044,- eur a súčasne mesačne platí preddavky na daň z príjmov PO vo výške 77.253,68 eur. Žalobca dosiahol hospodárky výsledok za rok 2022 vo výške 3.339.993,- eur. Súčasne uviedol, že výška jeho priemerných mesačných nákladov je 916.000,- eur na realizáciu/zhotovenie/dokončovanie projektov/ investícií na rok 2022, pričom celková výška nákladov na uvedené predstavuje sumu 11.000.000,- eur. Priemerný objem finančných prostriedkov z hľadiska „cash flow“ potrebných na mesačný chod, fungovanie a prevádzku spoločnosti LYNX s. r. o. predstavuje sumu cca 500.000,- eur. Žalobca uviedol, že pôsobí na trhu informačných technológií ako stabilný obchodný partner a dodávateľ špičkových služieb už od roku 1991. Za túto dobu sa vyprofiloval na poskytovateľa komplexných IT riešení na vysokej úrovni s pridanou hodnotou pre svojich zákazníkov. Popri podnikateľskej činnosti svoju pozornosť a činnosť zameriava aj na podporu talentov, regionálny rozvoj, vzdelávanie, podporu športu a kultúry, ako aj sociálne aktivity a charitatívnu činnosť, čo detailne popísal v prílohách k žalobe. Medzi hlavných odberateľov tovarov a služieb patrí práve Slovenská republika prostredníctvom štátnych orgánov a rôznych verejných inštitúcií / Ministerstvo obrany SR, Centrum výcviku Lešť, Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR, Finančné riaditeľstvo SR, Ministerstvo vnútra SR, Ministerstvo zdravotníctva SR,
Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR, Národná agentúra pre sieťové a elektronické služby, Národné centrum zdravotníckych informácií, Slovenský hydrometeorologický ústav, Ústavný súd SR, Národný bezpečnostný úrad SR, Národná banka Slovenska/. Poskytovanie služieb pre uvedené štátne subjekty je v rozhodnej miere naviazané na tzv. bezpečnostnú previerku podnikateľa podľa § 45 ods. 4 zákona č. 215/2004 Z. z. o ochrane utajovaných skutočností, o ktorej rozhoduje Národný bezpečnostný úrad. Žalobca disponoval platným certifikátom o priemyselnej bezpečnosti č. SP-OBP-1294-2/2016-C vydaným 09.11.2016, platným do 09.11.2021, na oboznamovanie sa s utajovanou skutočnosťou stupeň utajenia Tajné, na postúpenie utajovanej skutočnosti na stupeň utajenia Tajné a na vytváranie utajovanej skutočnosti na stupeň utajenia Dôverné. Žalobca disponoval aj platným certifikátom o priemyselnej bezpečnosti na oboznamovanie sa s utajovanými skutočnosťami NATO, č. SP-OBP-1294-1/2016-DBS- C vydaným 21.12.2016, stupeň oprávnenia NATO SECRET, platným do 09.11.2021. Dňa 02.12.2020 začal Národný bezpečnostný úrad novú bezpečnostnú previerku a to na základe žiadosti žalobcu o vydanie potvrdenia o priemyselnej bezpečnosti, na oboznamovanie sa s utajovanou skutočnosťou stupňa utajenia Tajné bez jej postúpenia v materiálnej podobe alebo elektronickej podobe, na oboznamovanie sa s utajovanou skutočnosťou stupňa utajenia Tajné postúpenej v materiálnej podobe a jej uchovávanie vo vlastných podmienkach, na oboznamovanie sa s utajovanou skutočnosťou stupňa utajenia Dôverné postúpenej v elektronickej podobe a jej uchovávanie vo vlastných podmienkach, na vytváranie utajovanej skutočnosti stupňa utajenia Tajné bez využitia technického prostriedku a na vytváranie utajovanej skutočnosti stupňa utajenia Dôverné a technickom prostriedku ktorú žalobca podal z dôvodu uplynutia doby platnosti Potvrdenia o priemyselnej bezpečnosti podnikateľa dňa 08.11.2021. Národný bezpečnostný úrad rozhodnutím zo dňa 04.11.2021, č. SP-OBP-1727-76/2021-A takto rozhodol: I. Podľa § 46 písm. c) v spojení s § 49 ods. 1 a ods. 2 písm. a) zákona č. 215/2004 Z. z. sa podnikateľ nepovažuje za bezpečnostne spoľahlivého preto, že u neho bolo zistené bezpečnostné riziko, a to konanie proti záujmom Slovenskej republiky v oblasti hospodárskych záujmov štátu. II. Podľa § 50 ods. 5 zákona č. 215/2004 Z. z. úrad ruší platnosť potvrdenia o priemyselnej bezpečnosti č. SP-OBP-1294-2/2016-C z 09.11.2016, na oboznamovanie sa s utajovanou skutočnosťou na stupeň utajenia Tajné, na postúpenie utajovanej skutočnosti na stupeň utajenia Tajné a na vytváranie utajovanej skutočnosti na stupeň utajenia Dôverné, pretože podnikateľ prestal spĺňať podmienku priemyselnej bezpečnosti podľa § 46 písm. c) v spojení s § 49 ods. 1 a ods. 2 písm. a) zákona č. 215/2004 Z. z. III. Podľa § 50 ods. 5 zákona č. 215/2004 Z. z. úrad ruší platnosť certifikátu o priemyselnej bezpečnosti č. SP-OBP-1294-1/2016-DBS-C z 21.12.2016 na oboznamovanie sa s utajovanými skutočnosťami NATO, stupeň oprávnenia NATO SECRET, pretože podnikateľ prestal spĺňať podmienku priemyselnej bezpečnosti podľa § 46 písm. c) v spojení s § 49 ods. 1 a ods. 2 písm. a) zákona č. 215/2004 Z. z. IV. Podľa § 50 ods. 2 a ods. 6 zákona č. 215/2004 Z. z. úrad ukončuje bezpečnostnú previerku podnikateľa. Z uvedeného vyplýva, že Národný bezpečnostný úrad bezpečnostnou previerkou dospel k záveru, že žalobcu nemožno považovať podľa § 46 písm. c) zákona č. 215/2004 Z. z. za bezpečnostne spoľahlivého, lebo bolo u neho zistené bezpečnostné riziko podľa § 49 ods. 1 a ods. 2 písm. a) zákona č. 215/2004 Z. z., a to konanie proti záujmom Slovenskej republiky v oblasti hospodárskych záujmov štátu, úrad ukončil bezpečnostnú previerku vydaním vyššie citovaného rozhodnutia. Žalobca voči rozhodnutiu Národného bezpečnostného úradu zo dňa 04.11.2021 využil opravné prostriedky, čo následne viedlo Národný bezpečnostný úrad k tomu, že rozhodnutím zo dňa 13.12.2021, č. SP-OBP-1727-84/2021-A vyhovel odvolaniu žalobcu a zrušil svoje rozhodnutie zo dňa 04.11.2021. Národný bezpečnostný úrad vo vydanom rozhodnutí obmedzil platnosť bezpečnostnej previerky žalobcu len na päť štátnych subjektov a to len na dobu určitú do 30.06.2023 za účelom finalizácie neskončených projektov, resp. plnenie existujúcich zmlúv u žalobcu, ktorých dokončenie si vyžadovalo bezpečnostnú previerku. Počnúc dňom 30.06.2023 však žalobca už bezpečnostnou previerkou a ani príslušnými potvrdeniami nedisponuje a žiadne nové projekty, ktoré by boli podmienené bezpečnostnou previerkou už uskutočňovať nemôže, nemôže sa prihlasovať ani do nových verejných obstarávaní. Žalobca berúc na vedomie dátum 30.06.2023 ako koniec platnosti bezpečnostnej previerky, ešte dňa 24.11.2022 požiadal o vydanie novej bezpečnostnej previerky a udelenie potrebných potvrdení, avšak Národný bezpečnostný úrad dňa 22.06.2023 pod č. SP-OBP-1935-55/2023-A oznámil Žalobcovi, že: „V súlade s § 45 ods. 6 zákona č. 215/2004 Z. z. o ochrane utajovaných skutočností a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov bezpečnostnú previerku podnikateľa p r e r u š u j e m z dôvodu prebiehajúceho konania, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre ukončenie bezpečnostnej previerky, a to až do ukončenia tohto konania.“
V súvislosti s týmto rozhodnutím má žalobca za to, že Národný bezpečnostný úrad prerušil bezpečnostnú previerku žalobcu z dôvodu prebiehajúceho daňového konania, v ktorom bolo vydané rozhodnutie žalovaného napadnuté správnou žalobou v tomto konaní. V prípade, že správny súd nevyhovie návrhu žalobcu a neprizná podanej správnej žalobe odkladný účinok, správne rozhodnutia, ktoré sú predmetom tohto konania vytvoria prekážku, pre ktorú nebude žalobcovi udelená bezpečnostná previerka. Bez bezpečnostnej previerky a príslušných bezpečnostných potvrdí dôjde k vylúčeniu žalobcu z hospodárskej súťaže a pôsobenie žalobcu bude na trhu IT služieb degradované na minimum, keďže rozhodujúca časť jeho podnikateľskej činnosti je zameraná práve na verejné obstarávania a poskytovanie služieb štátu na jednotlivých štátnych inštitúciách, čo si vyžaduje bezpečnostnú previerku spolu s príslušnými bezpečnostnými potvrdeniami. Žalobca uvádza, že z uvedených dôvodov je zrejmé, že mu reálne hrozí závažná ujma spojená s hospodárskou a finančnou škodou, ako aj iným vážnym nenapraviteľným následkom v podobe možného ukončenia podnikateľskej činnosti, čo by zasiahlo viac než 100 jeho zamestnancov a ich rodiny. Cieľom návrhu na priznanie odkladného účinku podanej správnej žalobe je vytvorenie podmienok na odvrátenie negatívnych právno-ekonomických následkov spojených s porušením práv žalobcu zo strany žalovaného vydaním napádaných rozhodnutí v prípade, ak bude správnej žalobe vyhovené. Inak by sa aj následná ochrana poskytnutá žalobcovi zo strany správneho súdu, v konečnom dôsledku minula účinku, nakoľko do času rozhodnutia o podanej správnej žalobe sa prejavia vyššie opísané dôsledky vydaných rozhodnutí. Žalobca poukázal na to, že podľa judikatúry Ústavného súdu právo na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do súkromnej sféry jednotlivca zahŕňa nielen negatívnu povinnosť štátu zdržať sa mocenského zásahu, ale aj jeho pozitívny záväzok prijať účinné opatrenia na zabezpečenie jeho efektívnej ochrany. (Napr. Uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 29. apríla 2015, PL. ÚS 10/2014-29; Uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 9. septembra 2015, PL. ÚS 40/2015-20). Poukazujúc na rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 6S/162/2016 zo dňa 8.8.2016 žiadal, aby súd rozhodol o odkladnom účinku správnej žaloby bez vyjadrenia žalovaného. Zároveň uviedol, že priznanie odkladného účinku správnej žalobe napĺňa eurokonformný výklad a aplikáciu Smernice Rady 2006/112/ES o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty a zabezpečuje požadovanú a zamýšľanú daňovú neutralitu upravenú a aproximovanú Smernicou Rady 2006/112/ES, zároveň nepriznanie odkladného účinku môže byť v rozpore s daňovou neutralitou dane z pridanej hodnoty a v rozpore so smernicou upraveným a harmonizovaným spoločným systémom dane z pridanej hodnoty. Je dôvodný predpoklad, že nepriznanie práva na odkladný účinok správnej žaloby by viedol k porušeniu práva EÚ a tým aj záväzkov Slovenskej republiky. Žalobca čo do vecného a materiálneho naplnenia a splnenia podmienok pre priznanie odkladného účinku správnej žaloby odkazuje na v prílohe priložené ekonomicko-finančné podklady, kde je detailne rozobraný zisk, celkové tržby, celkový počet zamestnancov či náklady na mzdy odvody a preddavky na dane zamestnávaných zamestnancov, či žalobcom doteraz platené dane (daň z príjmov právnických osôb, či DPH), či celkový dopad na cash flow žalobcu celkovou uloženým dorubom dane v napádanom rozhodnutí v kontexte ďalších negatívnych rozhodnutí žalovaného napádaných žalobcom v ďalších správnych žalobách, čo činí ku dňu podania tejto správnej žaloby sumu 106.400,- eur a to bez príslušenstva, ktorého výška nebude v žiadnom prípade zanedbateľná. Žalobca spolu s návrhom doručil súdu Rozhodnutie Finančného riaditeľstva SR zo dňa 17.07.2023, č. 101794731/2023; Rozhodnutie Daňového úradu Košice zo dňa 11.01.2023, č.: 100112961/2023; Oznámenie Daňového úradu Košice zo dňa 20.03.2023, č.: 100830876/2022; Oznámenie o indexe daňovej spoľahlivosti; Rozhodnutie Národného bezpečnostného úradu zo dňa 04.11.2021; Rozhodnutie Národného bezpečnostného úradu zo dňa 13.12.2021; Žiadosť o vydanie potvrdenia o priemyselnej bezpečnosti zo dňa 24.11.2022; Rozhodnutie Národného bezpečnostného úradu zo dňa 22.06.2023; Daňové priznania za roky 2020 až 2022; Účtovné závierky za roky 2020 až 2022; Správy audítora za roky 2020 až 2022; Výročné správy za roky 2020 a 2021; Profil spoločnosti; Prehľad tržieb do 30.06.2023; Ekonomické prehľady spoločnosti.
3. Žalovaný vo svojom vyjadrení, ktoré bolo doručené súdu dňa 09.01.2024 uviedol, že návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku nepovažuje za opodstatnený, keďže z dôvodov uvedených žalobcom nevyplýva, že postupom správcu dane by hrozila žalobcovi závažná ujma, značná hospodárska a nevyčísliteľná finančná škoda, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok, na základe ktorých je v zmysle ustanovenia § 185 písm. a) Správneho súdneho poriadku možné priznať správnej žalobe odkladný účinok. Zároveň uviedol, že z informačného systému finančnej správy zistil, že žalobca vyrubený rozdiel dane v plnej výške uhradil.
4. Podľa § 184 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) „Podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.“
5. Podľa § 185 písm. a) SSP „Správny súd môže, ak osobitný predpis neustanovuje inak, na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok (a) ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom.“
6. Podľa § 186 ods. 1 SSP „Nastúpením odkladného účinku zo zákona alebo jeho priznaním na základe rozhodnutia správneho súdu podľa § 185 sa pozastavujú účinky napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie alebo opatrenie nemôže byť podkladom na vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí orgánov verejnej správy alebo opatrení orgánov verejnej správy.“
7. Podľa § 188 SSP „Ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.“
8. V prvom rade je nevyhnutné poznamenať, že účelom priznania odkladného účinku správnej žalobe, ktorou sa žalobca domáha súdneho prieskumu rozhodnutia orgánu verejnej správy, je poskytnúť ochranu tomu, voči komu toto rozhodnutie orgánu verejnej správy smeruje (žalobca), avšak priznanie odkladného účinku správnej žalobe je rozhodnutím výnimočným, pretože jeho následkom je prelomenie právnych účinkov právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy a je tak zabezpečovacím procesným prostriedkom. Jedná sa teda o mimoriadny inštitút, ktorý má ešte vo fáze pred uskutočnením súdneho prieskumu napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy zabrániť stavu, kedy by v dôsledku okamžitého výkonu právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v priamej príčinnej súvislosti s jeho inými právnymi následkami hrozila závažná ujma, značná hospodárska, či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok.
9. Existenciu, resp. hrozbu nastolenia uvedených negatívnych dôsledkov, ktoré by mohli pre žalobcu reálne nastať v dôsledku okamžitého výkonu právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy, ktorého prieskumu sa žalobca domáha, je v konaní o návrhu na vydanie tohto mimoriadneho procesného inštitútu povinný nie len tvrdiť, ale predovšetkým predloženými konkrétnymi dôkazmi aj osvedčiť predkladateľ tohto návrhu, t.j. dôkazné bremeno nesie žalobca. Pre vyhovenie návrhu je však v tomto smere nepostačujúce len nepodložené tvrdenie o hrozbe závažnej ujmy, značnej škody, či inom vážnom nenapraviteľnom následku pre žalobcu, ale táto hrozba musí vyplývať z konkrétnych tvrdení žalobcu, osvedčených ním predloženými konkrétnymi dôkazmi, ktoré by správny súd mohol na tento účel vykonať a vyhodnotiť.
10. V uvedených súvislostiach je nevyhnutné mať taktiež na zreteli, že správny súd pri rozhodovaní vo veci priznania odkladného účinku správnej žalobe nepreskúmava zákonnosť správnou žalobou napadnutého rozhodnutia, ale posudzuje výhradne účinky výkonu takéhoto rozhodnutia na status žalobcu, ktorý sa jeho vydania domáha. Preto sa správny súd pri tomto rozhodovaní musí obmedziť iba na dôvody súvisiace s možnými účinkami žalobou napadnutého rozhodnutia na žalobcu, bez toho aby prejudikoval rozhodnutie vo veci samej. Súčasne správny súd môže buď iba správnej žalobe odkladný účinok priznať alebo takýto návrh zamietnuť, avšak nie je oprávneným autoritatívne nahradiť svojim rozhodnutím rozhodnutie orgánu verejnej správy, ktoré oprávnenie správny súd nemá ani pri rozhodovaní vo veci samej.
11. V danom prípade žalobca navrhol priznať správnej žalobe odkladný účinok podľa cit. § 185 písm. a) SSP, ktoré predikuje (predpokladá) na vyhovenie takémuto návrhu štyri kumulatívne podmienky a to dve procesného charakteru [t.j. vyžaduje sa podanie návrhu na priznanie odkladného účinku žalobcom a prebiehajúce konanie o správnej žalobe] a dve podmienky sú hmotnoprávneho charakteru [t.j. existencia hrozby závažnej ujmy alebo značnej hospodárskej škody alebo finančnej škody alebo závažnej ujmy na životnom prostredí alebo iného vážneho nenapraviteľného následku a absencia rozporu odkladného účinku s verejným záujmom]. Vzhľadom na kumulatívny charakter týchto zákonných podmienok, tak nesplnenie ktorejkoľvek z nich vedie (bez nutnosti zaoberať sa v takom prípade ešte splnením ostatných) k nemožnosti vyhovenia návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku žalobe.
12. Po oboznámení sa so správnou žalobou žalobcu, ktorej dôvody je nutné vnímať v jednotnom kontexte aj s jeho návrhom na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, správny súd ustálil, že žalobca v tomto prípade nepochybne splnil dve vyššie zmienené zákonné procesné podmienky. Správny súd pristúpil k preskúmaniu splnenia aj hmotnoprávnych podmienok na priznanie odkladného účinku správnej žalobe.
13. V danom konkrétnom prípade je predmetom konania o správnej žalobe zákonnosť žalobcom vydaného rozhodnutia zo dňa 17.07.2023, ktorým potvrdil rozhodnutie správcu dane – Daňového úradu Košice, ktorým bol žalobcovi vyrubený rozdiel dane v sume 10.800,- eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie marec 2018. Žalobca návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe odôvodnil tým, že mu reálne hrozí závažná ujma spojená s hospodárskou a finančnou škodou, ako aj iným vážnym nenapraviteľným následkom v podobe možného ukončenia podnikateľskej činnosti. Svoje tvrdenia odôvodnil tým, že Národný bezpečnostný úrad dňa 22.06.2023 prerušil konanie o udelenie bezpečnostnej previerky žalobcovi z dôvodu prebiehajúceho daňového konania, v ktorom bolo vydané práve rozhodnutie žalovaného, ktoré je predmetom tohto konania. Žalobca aktuálne nedisponuje bezpečnostnou previerkou, v dôsledku čoho nie je schopný vykonávať svoju podnikateľskú činnosť v rovnakom rozsahu ako doposiaľ, čím prichádza o značnú časť zisku a nemôže sa zároveň uchádzať o nové zákazky, pri ktorých zadávateľ vyžaduje bezpečnostné previerky. Z obsahu podaného návrhu na priznanie odkladného účinku vyplýva, že žalobca ako nosný argument na priznanie odkladného účinku správnej žalobe uvádza práve ujmu, ktorá mu hrozí v prípade neudelenie bezpečnostnej previerky zo strany Národného bezpečnostného úradu. V tomto bode je nevyhnutné konštatovať, že tu úplne absentuje priama príčinná súvislosť medzi značnou hospodárskou ujmou, ktorá má hroziť žalobcovi a vykonateľnosťou rozhodnutia správneho orgánu, ktoré je predmetom tohto konania. A contrario (povedané opakom), ak by aj teoreticky bol priznaný žalobe odkladný účinok, dôsledkom takéhoto rozhodnutia súdu by bolo, že žalobca nie je až do právoplatného rozhodnutia o správnej žalobe povinný uhradiť rozdiel dane v sume 10.800,- eur na dani z pridanej hodnoty. Uvedené by nemalo priamy vplyv na udelenie bezpečnostnej previerky v konaní pred NBÚ, a teda ani vplyv na hospodárske postavenie žalobcu. Záverom je nevyhnutné zdôrazniť podstatnú skutkovú okolnosť plynúcu z vyjadrenia žalovaného ktorý súdu oznámil, že žalobca vyrubený rozdiel dane uhradil v plnej výške. V kontexte tohto oznámenia má súd za to, že argumentácia žalobcu týkajúca sa hroziacej značnej hospodárskej ujmy až ukončenia podnikateľskej činnosti v prípade nepriznania odkladného účinku jeho správnej žalobe neobstojí.
14. Z dôvodu nepreukázania dôvodnosti prvej z hmotnoprávnych podmienok na priznanie odkladného účinku žalobe v tomto konaní, správny súd už nemal za potrebné skúmať splnenie druhej hmotnoprávnej podmienky a to, či by priznanie odkladného účinku žalobe bolo alebo nebolo v rozpore s verejným záujmom.
15. Na základe uvedených dôvodov, správny súd uzavrel, že návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe nie je možné vyhovieť, preto tento návrh postupom podľa cit. § 188 SSP zamietol.
16. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Správneho súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu kasačná sťažnosť nie je prípustná (§ 439 ods. 2 písm. e/ SSP).