Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

46Csp/4/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina, v konaní pred sudkyňou JUDr. Mgr. Michaelou Priesolovou, v právnej veci žalobcu: E. Š., Z.. XX.X.XXXX, K. B. E. XXXX/XX, Ž., Š. H. Q., právne zastúpený: JUDr. Kristínou Jošthovou, advokátkou so sídlom Nám. M. R. Štefánika 10, Žilina, proti žalovaným v rade X/: D.. P. A., Z.. XX.XX.XXXX, K. B. K. XXXX/XG, Ž., Š. H. Q., V. J. X/ STAREA, s.r.o., IČO: 36422265, so sídlom Tajovského 8540/3G, Žilina, obaja právne zastúpení: Advokátskou kanceláriou ADVOKÁTI Műller & Dikoš, s.r.o., IČO: 36864455, so sídlom Závodská cesta 3911/24, Žilina, o zaplatenie 5.000,- Eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Žalovaní v rade 1/ a 2/ sú p o v i n n í spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 5.000,- Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 5.000,- Eur od 09.08.2018 do zaplatenia, a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Vo zvyšnej časti žalobu z a m i e t a .

III. Žalobca m á voči žalovaným v rade 1/ a 2/ právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

O d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 10.1.2019 domáhal voči žalovaným v rade 1/ a 2/ zaplatenia sumy 5:000,- Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne z uvedenej sumy od 21.7.2017 až do zaplatenia a náhrady trov konania.

2. Žalobca žalobu skutkovo odôvodnil tým, že žalovaný v rade 1/ je jediným konateľom a spoločníkom žalovaného v rade 2/ - spoločnosti STAREA, s.r.o.. Medzi predmet spoločnosti patrí najmä sprostredkovanie predaja, prenájmu a kúpy nehnuteľnosti (realitná činnosť). Dňa 06.07.2017 žalovaný v rade 2/ vystavil rezerváciu, ktorou potvrdil, že žalobca vložil na účet č. 2611150568/1100 sumu 5.000,- € ako rezerváciu na kúpu nehnuteľnosti - 3 izbový byt č. 11, 6 poschodie, vchod č. 6, bytový dom súp. číslo 3421, nachádzajúci sa na parcele č. 1472/226 o výmere 313 m2 - zastavané plochy a nádvoria, okres Žilina, obec Žilina, k. územie Závodie, zapísaný na LV č. 1894 v dohodnutej predajnej cene 132.000,- €, ktorého vlastníkom je Ing. Ivan Lepeň a manželka Daniela, rod. Šeclová. Tento účet mu bol oznámený žalovanou v rade 1/ v deň vloženia finančných prostriedkov na účet, t.j. dňa 06.07.2018. V rezervácii je uvedené, že rezervácia bola prijatá na obdobie 4 týždňov, t.j. do 06.08.2017. V podaní sa nachádza ustanovenie: „pán Ladislav Šujanský berie na vedomie a svojím podpisom potvrdzuje, že v prípade, ak sa z jeho strany ako záujemcu do dátumu 06.08.2017 neuskutoční podpis kúpnej zmluvy na kúpu horeuvedenej nehnuteľnosti, záloha na rezerváciu v hodnote 5.000,- sa má za pokutu a je

nevratná.“ Žalovaní v rade 1/ ako aj v rade 2/ boli upozornení a vyzvaní na to, aby uvedenú sumu vo výške 5.000,- € vrátili, nakoľko ustanovenie upravujúce zmluvnú pokutu, na ktoré sa odvolávajú, je podľa neho neplatné. Uvedenú zmluvu považuje žalobca za zmluvu spotrebiteľskú, nakoľko on vystupoval v pozícii spotrebiteľa a žalovaný v rade 2/ ako obchodná spoločnosť zaoberajúca sa sprostredkovaním predaja nehnuteľnosti, čo je jej obchodnou činnosťou. Žalobca považuje ustanovenie o zmluvnej pokute za absolútne neplatné z dôvodu obsahu neprijateľných podmienok, ktoré sú v rozpore s právami spotrebiteľa, nakoľko pred podpisom uvedeného dokumentu nemal možnosť sa s ním dopredu oboznámiť ani vyjadriť svoje požiadavky na úpravu dokumentu a nemal možnosť ovplyvniť jeho znenie. Žalobca sa následne dozvedel, že účet na ktorý uhradil sumu 5.000,- € ako rezervačnú zálohu nepatril žalovanému v rade 2/ ako účastníkovi rezervačnej zmluvy, ktorý mal zabezpečiť sprostredkovanie predaja predmetného bytu, ale jednalo sa o súkromný účet žalovanej v rade 1/ ako súkromnej osoby, ktorá vystupovala v uvedenom vzťahu ako konateľ žalovaného v rade 2/, s ktorou ako so súkromnou osobou nebol žalobca v žiadnom obchodno-záväzkovom ani obdobnom vzťahu. Na výzvu žalobcu zo dňa 21.07.2017 adresovanú žalovanému v rade 2/ na vrátenie rezervačnej zálohy, žalovaný v rade 2/ dňa 24.07.2017 prostredníctvom žalovanej v rade 1/ ako konateľky zaslala žalobcovi podanie „pokuta za rezerváciu bytu“ v ktorom uviedol, že z dôvodu nedodržania podmienok zo strany žalobcu mu účtuje zmluvnú pokutu vo výške rezervačnej zálohy 5.000,- €. Podaním zo dňa 31.07.2017 žalobca vyzval opätovne žalovaného v rade 2/ na vrátenie sumy 5.000,- €, nakoľko podmienky na uzavretie kúpnej zmluvy neboli z jeho strany dodržané, a tak podľa názoru žalobcu neboli splnené podmienky na vznik nároku na zmluvnú pokutu. Dňa 10.08.2017 žalobca mailovou komunikáciou vyzval opätovne žalovaného v rade 2/ na vrátenie zálohy vo výške 5.000,- € s tým, že nárok na účtovanú zmluvnú pokutu mu nevznikol a ani mu nebola doručená faktúra na údajnú zmluvnú pokutu na sumu 5.000,- €, ktorú si žalovaný v rade 2/, resp. žalovaná v rade 1/ ponechali vo svojej dispozícii. Dňa 10.08.2017, po uvedenom maily žalovaný v rade 2/ vystavil faktúru č. 20170014 na sumu 5.000,- € s dátumom dodania 08.08.2017 a dátumom splatnosti 24.08.2017. Žalobca má za to, že žalovaný vystavil faktúru na úhradu sumy 5.000,- € bez toho, aby započítal zaplatenú zálohu vo výške 5.000,- €, ktorá bola vložená na účet žalovanej v rade 1/ ešte dňa 06.07.2017. Na faktúre je uvedené číslo účtu SK 28 1100 0000 0026 2682 3147, ktorý sa odlišuje od účtu, na ktorý uhradil rezervačnú zálohu. Ako už žalobca uviedol, v tento deň sa dozvedel, že účet, na ktorý vložil finančnú rezerváciu patrí ako súkromný účet žalovanej v rade 1/ ako konateľke žalovaného v rade 2/. Z uvedeného žalobcovi vyplýva, že si voči nemu žalobca v rade 2/ uplatňuje ďalšiu pohľadávku vo výške 5.000,- € z titulu zmluvnej pokuty. Žalovaný v rade 2/, v mene ktorého koná žalovaná v rade 1/ ako konateľ na podanie odpovedala tým, že záloha bola zaúčtovaná ako zmluvná pokuta za údajné porušenie zmluvných podmienok zo strany žalobcu a uviedla, že sa bude na súde domáhať žalobou ochrany osobnosti, nakoľko ju má konanie žalobcu obťažovať a spôsobovať ujmu na jej osobných právach. Vzhľadom na to, že žalovaný v rade 1/ nevrátil sumu 5.000,- € a neexistuje medzi žalobcom a žalovaným v rade 1/ žiadny obchodno - záväzkový vzťah, a svojím konaním pri vystavovaní potvrdenia o rezervácii zo dňa 06.07.2017 uviedla žalobcu do omylu, čo sa týka čísla účtu, na ktorý žalobca poukázal sumu vo výške 5.000,- €, a preto má žalobca právo na vydanie bezdôvodného obohatenia z titulu plnenia bez právneho dôvodu v zmysle . Žalobca tvrdil, že ak by si bol v čase úhrady žalobca vedomý skutočnosti, že účet nepatrí žalobcovi v rade 2/, ale že sa jedná o súkromný účet žalovanej, uvedené finančné prostriedky by na účet nevložil a nepokračoval by v jednaní so žalovaným v rade 2/ na uzatvorenie kúpnej zmluvy. Zistením uvedenej skutočnosti stratil dôveru v konanie žalovanej v rade 1/ ako konateľky žalovaného v rade 2/, a v takomto prípade nemohol predsa uhradiť celú kúpnu cenu, ktorá predstavovala sumu 130.000,- € len tak na nejaký účet, bez akejkoľvek záruky, bez toho, aby bola ochotná žalovaná v rade 1/ odovzdať aspoň kľúče od bytu, resp. podala návrh na vklad na zápis vlastníckeho práva, a najmä potom, ako žalovaná v rade 1/ uviedla namiesto účtu žalovaného v rade 2/ v mene ktorého vystupovala ako konateľka svoj účet. Toto boli dôvody prečo nepristúpil k uzavretiu zmluvy, nakoľko zo strany žalovanej v rade 1/ ako konateľky žalovaného v rade 2/ mal žalobca podozrenie, že sa jedná o podvod a takto by prišiel o veľkú časť finančných prostriedkov. Vo vzťahu k žalovanému v rade 1/ si nárok uplatňuje titulom bezdôvodného obohatenia a vo vzťahu k žalovanému v rade 2/ žiada o vrátenie sumy 5.000,- € z dôvodu, že zmluvnú pokutu, ktorú si voči žalobcovi uplatnil považuje za neplatné z dôvodu neprijateľných zmluvných podmienok.

3. Dňa 19.3.2019 doručili žalovaní v rade 1/ a 2/ vyjadrenie k žalobe (č.l. 64), v ktorom konštatovali, že nárok žalobcu považujú v celom rozsahu za nedôvodný a neopodstatnený, nakoľko žalovaná v rade 2/ postupovala v súlade zo zákonom a na prijatie plnenia jej vznikol právny dôvod, a to z titulu zmluvnej pokuty za porušenie zmluvnej povinnosti vyplývajúcej zo záväzku medzi žalobcom a žalovanou v rade 2/.

Okrem toho namietali pasívnu legitimáciu žalovanej v rade 1/, ktorá so žalovaným nevstúpila do žiadneho záväzkového vzťahu, a pri komunikácií a akomkoľvek plnení záväzkových povinnosti vystupovala len ako konateľka spoločnosti STAREA, s.r.o., a teda v mene žalovaného v rade 2/. Žalovaná v rade 2/ nikdy nepoprela, že finančné prostriedky od žalobcu prijala a že tieto prostriedky boli prijaté na jej účet, preto domáhanie sa vydania nároku zo strany žalovanej v rade 1/ je neopodstatnené a neodôvodnené, a to aj vtedy keď suma 5.000,- EUR bola nedopatrením vložená na účet žalovanej v rade 1/. Žalovaná v rade 1/ však prijatú sumu okamžite preposlala na účet žalovanej v rade 2/, žalovaná v rade 2/ sumu riadne zaúčtovala vo svojej evidencií a nikdy nespochybňovala prijatie peňažných prostriedkov od žalobcu. K opisu skutkového deja žalovaní uviedli, že dňa 05.07.2017 žalobca po dohode so žalovanou v rade 2/ uskutočnil obhliadku bytu č. 11, nachádzajúceho sa na 6. poschodí bytového domu súpisné číslo 3421, vchod č. 6, stojaceho na parcele č. 1472/226 o výmere 313 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, zapísaný na liste vlastníctva č. 1894, k. ú. Závodie, patriaceho do výlučného vlastníctva Ing. Ivana Lepeňa a Ing. Daniely Lepeňovej (ďalej len „Predmet prevodu“). Nakoľko žalobca o predmetný byt prejavil záujem, rozhodol sa zložiť peňažnú rezerváciu, ktorej účelom bolo, že byt ďalej nebude ponúkaný na predaj, a to po dobu 4 týždňov. Z tohto dôvodu bolo žalobcovi ponúknuté číslo účtu, na ktorý v prípade záujmu môže zložiť predmetnú sumu a bol mu vysvetlený ďalší postup, najmä skutočnosť, načo slúži rezervačný poplatok, a čo je jeho účelom. Dňa 06.07.2017 do kancelárie žalovanej, kde bola spísaná listina označená ako „Rezervácia“, v ktorej bolo individuálne uvedené meno, priezvisko a osobné údaje žalobcu, identifikácia nehnuteľnosti, ku ktorej sa rezervácia viaže a dohoda o zmluvnej pokute, pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti, a to podpísať kúpnu zmluvu o prevode bytu, na ktorú bola rezervácia zložená do 06.08.2017. Uvedenú listinu žalobca v kancelárií žalovanej podpísal po tom, čo si ju prečítal a potvrdil správnosť údajov uvedených v jej obsahu. Na základe uvedené žalovaní považovali námietku a právnu argumentáciu žalobcu o neprijateľnosti zmluvnej podmienky v spotrebiteľskej zmluve za nedôvodnú, nakoľko žalobca si listinu mal možnosť prezrieť, oboznámiť sa s jej obsahom a namietať jej obsah, z obsahu listiny vyplýva, že skutočnosť, že rezervačný poplatok mu môže byť účtovaný ako zmluvná pokuta, vzal na vedomie a svojim podpisom potvrdil, avšak svoje právo ovplyvniť jej obsah prípadne namietať formuláciu neuplatnil, pretože z jej obsahom súhlasil. Len pre doplnenie uvádzame, že text týkajúci sa zmluvnej pokuty je rovnako veľkým písmom ako iný zvyšný text a je formulovaný určito a zrozumiteľne, tak aby nevyvolával žiadne pochybnosti. Prijatie rezervačného poplatku, ktorý sa neskôr započíta na kúpnu cenu ako záloha a s ním spojené právne účinky sú v odbore predaja nehnuteľnosti bežne zaužívané a účel ako aj právne dôsledky, ktoré sa s ním spájajú sú všeobecne známe a preto takéto dojednanie, kde sa práve za účelom zabezpečenia predmetu kúpy dojedná rezervačný poplatok nemožno v žiadnom prípade považovať za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Z potvrdenia zo dňa 06.07.2017 označeného ako „Rezervácia“ vyplýva, že zmluvná pokuta medzi žalobcom a žalovaným v rade 2/ bola dojednaná písomne, z jej obsahu je zrejmá jej výška a povinnosť, ktorá sa ňou zabezpečuje. Vzhľadom na uvedené teda máme zato, že dohoda o zmluvnej pokute bola uzatvorená platne. Okrajom poukazujeme na špekulatívne správanie žalobcu, ktorý v konaní k žalobe úmyselne predložil nepodpísanú listinu zo dňa 06.07.2017 označenú ako „Rezervácia“ a rovnako na zavádzajúce tvrdenia obsiahnuté vo Výzve na splnenie povinnosti zo dňa 30.07.2018, kde právny zástupca žalobcu v odseku 6. uvádza, že táto listina jej klientom nebola podpísaná. Žalovaná v rade 2/ žalobcovi účtovala zmluvnú pokutu z dôvodu, že porušil zmluvnú povinnosť uzatvoriť v dohodnutej dobe, a to do 06.08.2017 Kúpnu zmluvu o prevode nehnuteľnosti, ktorá bola zabezpečená zmluvnou pokutou. Žalovaný svojim konaním zavinil porušenie zmluvnej povinnosti, a preto mu suma 5.000,- Eur nebola vrátená a bola započítaná na zmluvnú pokutu. Žalovaná postupovala obvyklým spôsobom a vyvíjala všetku aktivitu k tomu, aby vyhovela požiadavkám predávajúcich a požiadavkám kupujúceho, pričom jej cieľom bolo sprostredkovať medzi predávajúcimi a kupujúcimi uzatvorenie zmluvy o prevode nehnuteľnosti. Skutočnosť, že žalovaná v rade 2/ neporušila pri sprostredkovaní predaja svoje povinnosti potvrdzuje aj to, že žalovaná v rade 2/ postupovala podľa pokynov a požiadaviek žalobcu, ktorý žiadal pripraviť Kúpnu zmluvu na jeho deti, čo pripravila, kupujúci žiadal o zníženie kúpnej ceny, čo sprostredkovala, kupujúci žiadal o notársku úschovu, čo do zmluvy zakotvila a vytvorila podmienky pre zloženie kúpnej ceny do notárskej úschovy. Preto námietky žalobcu, že práve konanie žalovanej malo viesť k zmareniu uzatvorenia zmluvy považujeme za zavádzajúce a špekulatívne, nakoľko žalovaná vytvorila všetky podmienky pre riadne uzatvorenie zmluvy, a to aj tým, že sa v dohodnutom čase spolu s predávajúcimi ustanovila k notárovi, za účelom podpísania zmluvy a zloženia kúpnej ceny do notárskej úschovy, a to až dva krát, avšak kupujúci sa nedostavil. Žalovaní tiež poukázali na list žalobcu zo dňa 21.07.2017, v ktorom uvádza, že jeho požiadavke podať návrh na vklad do katastra nehnuteľnosti pred zaplatením kúpnej ceny alebo vydať kľúče od predmetu prevodu, aby sa mohol presťahovať do bytu, pred podpisom kúpnej zmluvy a zaplatením kúpnej ceny sú neštandardné a žalovaná v rade 2/ im

nemohla vyhovieť, pretože žalobca nedal žalovanej žiadnu záruku, že kúpnu cenu za predmet prevodu uhradí. Žalovaní v rade 1/ a 2/ žiadali žalobu zamietnuť a žalovaným priznať náhradu trov konania.

4. Dňa 23.4.2019 doručil žalobca vyjadrenie k vyjadreniu žalovaných (č.l. 97), v ktorom poukázala na tvrdenie žalovanej v rade 1/, ktorá konala ako konateľka žalovaného v rade 1/ a nedopatrením prijala peniaze od žalobcu na súkromný účet. Práve toto konanie vzbudilo v žalobcovi podozrenie, že sa jedná o nekalo konanie. Okrem toho žalovaní nepreukázali, že došlo k nimi tvrdenému prevodu finančných prostriedkov prijatých od žalobcu a následnému preúčtovaniu v prospech žalovaného v rade 2/. Navyše, uvedené začala žalovaná v rade 1/ tvrdiť až po podaní trestného oznámenia, kde ani pred vyšetrovateľom nepredložila žiaden doklad. Okrem toho žalobca sa o plnení na súkromný účet žalovanej v rade 1/ dozvedel až z faktúry č. 20170014 na sumu 5.000,- Eur, ktorou mu žalovaný v rade 2/ vyúčtoval zmluvnú pokutu, pričom na faktúre nie je odpočítaná záloha vo výške 5.000,- Eur, a tak žalobca nadobudol dojem, že ide o ďalšiu pohľadávku. Vo vzťahu k opisu deja dňa 21.7.2017, kedy sa potenciálni predávajúci dostavili na notársky úrad JUDr. Jonekovej za účasti žalovaného v rade 2/, žalobca uviedol, že toto stretnutie žiadal u žalovaného v rade 2/ osobne dňa 21.7.2017 zrealizovať, pričom o jeho termíne nebol upovedomený. Rovnako poukázal na správanie žalovanej v rade 1/, ktorá v uvedený deň nesúhlasila so zložením kúpnej ceny do notárskej úschovy, napriek tomu mu dňa 24.7.2017 poslala kúpne zmluvy so zapracovaným uhradením kúpnej ceny do notárskej úschovy. Konanie žalovanej v rade 1/ považoval iba za spôsob ako sa zbaviť zodpovednosti, že samotné porušenie povinnosti sama zapríčinila. Zároveň žalovaná v rade 1/ uplatnila zmluvnú pokutu predčasne, t.j. pred tým ako nastalo samotné porušenie povinnosti. Faktúra nekorešponduje s listinne uplatnenou pokutou, pričom lehota uplynula 6.8.2017 a žalovaný v rade 2/ si nárok na zmluvnú pokutu uplatnil už 24.7.2017.

5. Žalovaní v rade 1/ a 2/ doručili súdu vyjadrenie k vyjadreniu žalobcu dňa 3.6.2019 (č.l. 125). Z obsahu podania vyplýva, že žalobu považujú za nedôvodnú, čo odôvodnili tým, že práve žalobca svojim konaním zavinil porušenie zmluvnej povinnosti uzatvoriť v dohodnutej dobe, a to do 06.08.2017, Kúpnu zmluvu o prevode nehnuteľnosti, ktorá bola zabezpečená zmluvnou pokutou. Práve žalobca zavinil porušenie zmluvnej povinnosti, na ktorú bola zmluvná pokuta viazaná a ním uvádzané skutočnosti, ktoré majú preukázať, že porušenie povinnosti nezavinil neobstoja, nakoľko je zrejmé, že nič nebránilo uzatvoreniu zmluvy o kúpe bytu. Predmetný byt bol v čase od zloženia rezervačnej sumy a až do dohodnutej doby, dňa 06.08.2017 stiahnutý z ponuky, bol voľný a bol pripravený na predaj, žalovaná urobila všetky nevyhnutné kroky k tomu, aby došlo k uzatvoreniu kúpnej zmluvy, a táto nebola uzatvorená len z dôvodu, že kupujúci stratil záujem o predmetný byt. Pri zložení rezervácie za byt bol žalobca oboznámený s účelom a následkami jej zloženia a v prípade, že sa žalobca rozhodol pre takýto postup, musí niesť aj s tým súvisiace právne následky. Jedným z dôvodov, pre ktoré žalobca mal porušiť povinnosť uzatvoriť kúpnu zmluvu mal byť ten, že žalovaná v rade 1/ prijala finančné prostriedky na svoj súkromný účet, hoci mali byť poukázané na účet žalovanej v rade 2/. K uvedenému žalovaní poznamenali, že žalovaná v rade 1/ je konateľkou žalovanej v rade 2/ a teda bez ohľadu nato, na aký účet boli finančné prostriedky zložené, ich účel a prevzatie sú nesporné. Žalovaná v rade 2/ nespochybňovala, že sumu 5.000,- Eur prijala, a teda táto námietka nemá právnu relevanciu, a to aj vo väzbe na tú skutočnosť, že žalobca vo svojom vyjadrení uvádza, že o skutočnosti, že sumu 5.000,- EUR poukázal na osobný účet žalovanej v rade 1/ sa dozvedel až z faktúry č. 20170014 s dátumom vystavenia 10.08.2017. Byt bol na základe rezervácie rezervovaný do dňa 06.08.2017, a teda k porušeniu zmluvnej povinnosti uzatvoriť kúpnu zmluvu došlo ešte pred tým, ako sa žalobca dozvedel o tom, že peňažná suma 5.000,- EUR bola zložená na súkromný účet žalovanej v rade 1/, a teda táto skutočnosť nemohla byť dôvodom, pre ktorý nedošlo k uzatvoreniu kúpnej zmluvy, nakoľko žalobca o tejto skutočnosti do 06.08.2017 nevedel. Uvedené tvrdenie o strate dôvery v žalovanú sú teda len účelové a z hľadiska časového nemohli mať vplyv na rozhodnutie žalobcu uzatvoriť kúpnu zmluvu. Z hľadiska námietky, že žalovaná doposiaľ nepreukázala preúčtovanie finančných prostriedkov žalobcovi, tvrdili, že nakoľko nikdy žalovaná nespochybňovala, že uvedenú sumu prijala, túto povinnosť voči žalobcovi ani nemala. Pre úplnosť uviedli, že žalovaná v rade 2/ eviduje faktúru č. 20170014 zo dňa 10.08.2019 na sumu 5.000,- EUR vo svojom účtovníctve. Podotýkame, že žalovaná si od žalobcu nikdy sumu 5.000,- EUR neuplatňovala duplicitne.

6. Súd vo veci nariadil pojednávanie na 16.10.2019, na ktorom vec prejednal a rozhodol za účasti žalobcu, právnych zástupcov strán sporu a v neprítomnosti žalovaných. Právna zástupkyňa žalobcu zotrvala na podanej žalobe a argumentácii v nej uvedenej, osobitne poukázala na viaceré nezrovnalosti v tvrdeniach žalovaných a rozpory v predložených listinných dôkazov. Opätovne tvrdila, že žalovaní nepreukázali, že došlo k preúčtovaniu finančných prostriedkov zo súkromného účtu žalovanej v rade 1/

na účet žalovaného v rade 2/. Tvrdila, že žalobca neporušil žiadnu zmluvnú povinnosť, naopak, žalovaný v rade 2/ mu neposkytol dostatočnú súčinnosť pri obstarávaní obchodu, čo považovala za konanie v rozpore s poctivým obchodným stykom. Nárok odôvodnila ako nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia. Právna zástupkyňa žalovaných v rade 1/ a 2/ uviedla, že žalovaní preukázali preúčtovaní spornej sumy rezervačnej zálohy na podnikateľský účet žalovaného, čo upresnila tým, že žalovaná v rade 1/ vybrala peniaze v hotovosti a následne ich vložila na podnikateľský účet žalovaného v rade 2/. Táto skutočnosť mala vyplynúť z listinného dôkazu - príjmového pokladničného dokladu na sumu 5.000,- Eur (č.l. 124). Zotrvala na tom, že žalobca jednoznačne porušil zmluvné povinnosti, keď neuzatvoril kúpnu zmluvu k bytu v Závodí, na ktorého predaj vynaložila žalovaná v rade 2/ dostatočne úsilie. Spochybnila úmysel kúpnu zmluvu uzavrieť a tvrdila, že žalobca vedel, že rezervačná zmluva bude mať charakter zmluvnej pokuty pre prípad porušenia povinnosti. Súd na pojednávaní vypočul žalobcu, z ktorého výpovede vyplynul priebeh skutkového deja. Rozpor medzi vlastným tvrdením žalobcu vznikol pri opise plánovaného podpisu zmluvy, ktorý sa mal uskutočniť dňa 21.7.2017, a to v tom, že spočiatku tvrdil, že mal námietky vo vzťahu k návrhu kúpnej zmluvy, a to v spôsobe úhrady kúpnej ceny aj spôsobe nadobudnutia vlastníckeho práva, resp. užívania bytu. Na otázku právnej zástupkyne žalovaných tvrdil, že výhrady nemal. Súd následne odstrániť rozpor v tvrdeniach žalobcu, ktorý zotrval na tom, že v predmetný deň - 21.7.2017 bol v sídle žalovaného v rade 2/, kde sa nedostavili kúpujúci a žalovaná v rade 1/ ako konateľka žalovaného v rade 2/ mu odmietla do zmluvy zapracovať jeho výhrady, a to zloženie peňazí do notárskej úschovy a spôsob nadobudnutia bytu do užívania. Súd zamietol návrhy na výsluch manželov Lepeňovcov, nakoľko ich považoval za neúčelné a nehospodárne a dodatočný návrh právnej zástupkyne žalovaných v rade 2/ po podaní predbežného právneho posúdenia, vo vzťahu k návrhu na výsluch žalovaných. Súd tento návrh na dokazovanie zamietol z dôvodu zachovania koncentračnej zásady a dostatočného priestoru na odstránenie spornosti prevodu finančných prostriedkov z účtu žalovanej v rade 1/ na účet žalovaného v rade 2/. Súd následne na pojednávaní vykonal dokazovanie oboznámením s listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v spise a vec posúdil podľa nižšie citovaných zákonných ustanovení:

7. Podľa (ďalej iba ) ) právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.

8. Podľa neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

9. Podľa (ďalej iba „OZ“) účastníci môžu uzavrieť i takú zmluvu, ktorá nie je osobitne upravená; zmluva však nesmie odporovať obsahu alebo účelu tohto zákona.

10. Podľa a : 1) Kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. 2) Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

11. Podľa predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

12. Podľa ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.

13. Podľa , musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada.

14. Podľa každý z účastníkov si môže vymieniť odstúpenie od zmluvy a dojednať pre ten prípad odstupné. Kto zmluvu splní aspoň sčasti alebo prijme hoci len čiastočné plnenie, nemôže už od zmluvy odstúpiť, ani keď poskytne odstupné.

15. Podľa ust. a :

(1) Dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení. (2) Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

16. Podľa až 3 , (1) Ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. (2) Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia. (3) Ustanovenia o zmluvnej pokute sa použijú aj na pokutu určenú pre porušenie zmluvnej povinnosti právnym predpisom (penále).

17. Podľa až 3 : (1) Ak z dojednania o zmluvnej pokute nevyplýva niečo iné, je dlžník zaviazaný plniť povinnosť, ktorej splnenie bolo zabezpečené zmluvnou pokutou, aj po jej zaplatení. (2) Veriteľ nie je oprávnený požadovať náhradu škody spôsobenej porušením povinnosti, na ktorú sa vzťahuje zmluvná pokuta, ak z dojednania účastníkov o zmluvnej pokute nevyplýva niečo iné. Veriteľ je oprávnený domáhať sa náhrady škody presahujúcej zmluvnú pokutu, len keď je to medzi účastníkmi dohodnuté. (3) Ak z dohody nevyplýva niečo iné, nie je dlžník povinný zmluvnú pokutu zaplatiť, ak porušenie povinnosti nezavinil.

17. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané a nesporné, že dňa 6.7.2017 strany sporu uzavreli nepomenovanú zmluvu (č.l. 59), ktorú súd vyhodnotil podľa označenú ako „rezervácia“, v zmysle ktorej žalobca zložil za účelom kúpy nehnuteľnosti - 3-izbového bytu Ing. Ivana Lepeňa a manželky Ing. Daniely Lepeňovej, sumu 5.000,- Eur na účet vedený v Tatrabanke, a.s., číslo účtu: 2611150568/1100 sumu 5.000,- €. V zmysle uvedenej zmluvy bola nehnuteľnosť rezervovaná na 4 týždne, t.j. do 6.8.2017. Do tejto doby sa malo uskutočniť uzatvorenie kúpnej zmluvy, pričom v prípade, že ku kúpe nehnuteľnosti nedôjde, rezervácia je nevratná a má sa za pokutu. V prípade uzatvorenia kúpnej zmluvy bude odpočítaná z kúpnej ceny.

18. Listom zo dňa 21.7.2017 (č.l. 6) požiadal žalobca žalovaného v rade 2/ zastúpeného žalovanou v rade 1/ o vrátenie sumy 4.000,- Eur zo zloženej sumy 5.000,- Eur, pričom 1.000,- Eur si žalovaný v rade 2/ mohol započítať na úhradu svojich nákladov. V uvedenom liste žalobca vytýkal žalovanému v rade 2/ nedostatok súčinnosti pri realizácii kúpy nehnuteľnosti.

19. Listom zo dňa 31.7.2017 (č.l. 7) požiadal žalobca žalovaného v rade 2/ o vrátenie celej sumy rezervácie na jeho účet do 6.8.2017. Uvedené podanie spolu s podaním zo dňa 21.7.2017 je podľa obsahu možné považovať za odstúpenie od zmluvy, čo potvrdil aj samotný žalobca vo svojej výpovedi na pojednávaní. Túto listinu doručoval žalobca žalovanému v rade 2/ a zároveň aj budúcim predávajúcim, Ing. Ivanovi Lepeňovi, ktorému sa zásielka nedoručila z dôvodu neznámej adresy (č.l. 167 - 168). Doručenie žalovanému v rade 2/ žalobca nepreukázal.

20. Z faktúry č. 20170014 (č.l. 8) mal súd za preukázané, že dňa 10.8.2017 bola vystavená faktúra na sumu 5.000,- Eur s dátumom dodania 8.8.2017 a dátumom splatnosti 24.8.2017, v zmysle ktorej žalovaný v rade 2/ účtoval žalobcovi zmluvnú pokutu vo výške 5.000,,- Eur za neuskutočnenie kúpy nehnuteľnosti.

21. Listom zo dňa 24.7.2017 (č.l. 9) žalovaný v rade 2/ oznámil žalobcovi, že mu účtuje pokutu v sume 5.000,- Eur za porušenie rezervácie. Z odôvodnenia vyplýva, že dôvodom je skutočnosť, že dňa 21.7.2017 sa predávajúci ustanovili k notárke - JUDr. Ľubici Jonekovej a žalobca sa nedostavil a nemal dohodnutú úschovu u žiadneho notára, preto sa nemohol uskutočniť podpis zmluvy.

22. Podľa listín predložených žalovanými mal súd za preukázané, že listom zo dňa 24.7.2017 (č.l. 60), žalovaný v rade 2/ vyzval žalobcu na podpis kúpnej zmluvy a zriadenie notárskej úschovy o notára podľa jeho výberu. Listom zo dňa 10.8.2017 žalobcovi uložil pokutu v sume 5.000,- Eur (č.l. 61). Uvedený list je obsahovo totožný s listom zo dňa 24.7.2017 (č.l. 9).

23. Právna zástupkyňa žalobcu listom zo dňa 30.7.2018 vyzvala žalovaného na úhradu sumy 5.000,- Eur do 8.8.2019 (č.l. 62). Uvedený listinný dôkaz predložili žalovaní, a tak mu súd jeho doručenie za nesporné. V liste zo dňa 10.8.2018 (č.l. 10) oznamuje žalovaný v rade 2/ právnej zástupkyni žalobcu dôvody uloženia pokuty s poukazom na list zo dňa 24.7.2017.

24. Z vyjadrení strán sporu a listiny označenej ako „rezervácia“ má súd za nesporné, že žalovaný v zmysle uvedenej zmluvy zložil dňa 6.7.2017 na účet žalovanej v rade 1/ sumu 5.000,- Eur, pričom išlo o rezervačnú zálohu zloženú na základe záväzkovo-právneho vzťahu medzi žalobcom a žalovaným v rade 2/. Uvedená listina má charakter nepomenovanej zmluvy v zmysle . Ďalej má súd za nesporné, že k uzatvoreniu kúpnej zmluvy k vyššie uvedeným nehnuteľnostiam nedošlo. Dôvody, pre ktoré nedošlo k uzatvoreniu kúpnej zmluvy sú medzi stranami sporné.

25. Ďalej mal súd za preukázané, že listom zo dňa 24.7.2017 (č.l. 9) žalovaný v rade 2/ oznámil žalobcovi, že mu účtuje pokutu v sume 5.000,- Eur za porušenie rezervácie, t.j. žalovaný v rade 2/ účtoval žalobcovi pokutu pred uplynutím doby dohodnutej v rezervácii. Z listiny s totožným obsahom datovanej dňa 10.8.2017 (č.l. 61) má súd za preukázané, že žalovaný v rade 2/ ukladá žalobcovi pokutu v sume 5.000,- Eur. Zo samotnej faktúry vystavenej žalovaným v rade 2/ mal súd za preukázané, že bola vystavená dňa 10.8.2017 a splatná dňa 24.8.2017 na sumu 5.000,- Eur, pričom z jej obsahu nie je zrejmé, že si žalovaný v rade 2/ započítal sumu rezervácie na pokutu. V zmysle „rezervácie“ však nárok na zmluvnú pokutu vzniká až po 4 týždňoch, t.j. po 6.8.2017. Až po námietkach žalobcu žalovaný v rade 2/ súdu doložil príjmový pokladničný doklad zo dňa 10.8.2017 na sumu 5.000,- Eur, ktorý mal preukázať započítanie rezervácie na vyfaktúrovanú zmluvnú pokutu (č.l. 124). Z predmetného príjmového pokladničného dokladu vyplýva, že ide o platbu v sume 5.000,- Eur prijatú od Ladislava Šujanského dňa 10.8.2017, pričom účel je označené ako „úhrada fa.č. 20170014. Na otázku sudkyne na pojednávaní právna zástupkyňa žalovaných uviedol, že týmto pokladničným dokladom žalovaní preukazujú prevod zloženej rezervačnej zálohy v sume 5.000,- Eur z účtu žalovanej v rade 1/ na účet žalovaného v rade 2/. Súd má však za preukázané, že takýto prevod žalovaní v konaní nepreukázali, čím neuniesli vo vzťahu k tejto nimi tvrdenej skutočnosti dôkazné bremeno. Z predmetného pokladničného dokladu vyplýva zaúčtovanie zmluvnej pokuty uloženej žalovaným v rade 2/ žalobcovi a vyúčtovanej faktúrou č. 20170014 zo dňa 8.8.2017 (č.l. 8). Samotný prevod finančných prostriedkov zo súkromného účtu žalovanej v rade 1/ na účet žalovaného v rade 2/ som v konaní preukázaný nemal, a to ani napriek tomu, že na uvedené poukazoval žalobca v žalobe aj vo vyjadrení k žalobe.

26. Súd pri posudzovaní žalobného nároku sa prednostne zaoberal námietkou nedostatku pasívnej legitimácie žalovanej v rade 1/, nakoľko žalobca od žalovanej v rade 1/ požadoval úhradu dlžnej sumy titulom bezdôvodného obohatenia, pretože plnil v prospech súkromného účtu žalovanej v rade 1/, avšak záväzkovo-právny vzťah titulom poukázanej sumy 5.000,- Eur vznikol medzi žalobcom a žalovaným v rade 2/. Pod vecnou legitimáciou, či už aktívnou alebo pasívnou sa vo všeobecnosti v občianskom súdnom konaní rozumie oprávnenie alebo povinnosť účastníkov vyplývajúce z hmotného práva. Vecnú legitimáciu má ten z účastníkov, komu svedčí stav z hmotného práva, teda kto je nositeľom subjektívneho práva (aktívna vecná legitimácia) alebo nositeľom subjektívnej povinnosti vyplývajúcej z hmotného práva (pasívna vecná legitimácia), o ktorých sa v konaní rozhoduje. V posudzovanom prípade súd zisťoval, či je žalovaná v rade 1/ pasívne legitimovaná, t.j. či je nositeľom subjektívnej povinnosti vyplývajúcej z hmotného práva. Žalovaná v rade 1/ nepoprela, že „nedopatrením“ uviedla žalobcovi svoj súkromný účet, no následne finančné prostriedky preúčtovala na účet žalovaného v rade 2/. Súd skutočnosť, že žalovaná v rade 1/ ako konateľka žalovaného v rade 2/ oznámila žalobcovi pri uzatváraní nepomenovanej zmluvy o rezervácii svoj súkromný účet považoval za nespornú. Rovnako nesporné bolo, že žalobca poukázal na súkromný účet žalovanej v rade 1/ sumu 5.000,- Eur ako rezervačnú zálohu. Sporné a v konaní nepreukázané však bolo preúčtovanie peňazí zo súkromného účtu žalovanej v rade 1/ na podnikateľský účet žalovaného v rade 2/. Na základe uvedeného tak námietka nedostatku pasívnej legitimácie žalovanej v rade 1/ neobstojí, pretože tá nepreukázala, že prijaté finančné prostriedky preúčtovala na účet žalovaného v rade 2/. Preto súd uvedené plnenie vyhodnotil ako plnenie bez právneho dôvodu, čím sa žalovaná v rade 1/ bezdôvodne obohatila. Žalovaný v rade 2/ však tvrdil, že

uvedenú sumu má evidovanú vo svojom účtovníctve, čo však nepreukázal. Preukázal iba zaúčtovanie sumy 5.000,- Eur titulom vyrubenej zmluvnej pokuty na základe faktúry č. 20170014. V konaní však žalovaný v rade 2/ netvrdil a ani nepreukázal, že uvedený príjmový pokladničný doklad, ktorým túto platbu v účtovníctve zaevidoval dal aj do dispozície žalobcu. Naopak, ten na pojednávaní tvrdil, že tento listinný dôkaz vidí prvýkrát ako prílohu k vyjadreniu žalovaných k vyjadreniu žalobcu doručenú súdu dňa 3.6.2019. Preto ostalo naďalej sporné, či žalovaná v rade 1/ alebo žalovaný v rade 2/ majú sumu 5.000,- Eur titulom zloženej rezervačnej zálohy vo svojej dispozícii. Preto súd konštatuje, že pasívna legitimácia oboch žalovaných je daná.

27. Následne sa súd zaoberal samotným žalobným nárokom, ktorým je vrátenie sumy 5.000,- Eur zloženej žalobcom titulom „rezervácie“. Ako súd konštatoval vyššie, listinu označenú ako „rezervácia“ súd vyhodnotil ako nepomenovanú zmluvu. Žalovaný v rade 2/ v rámci procesnej obrany tvrdil, že suma rezervácie (poplatok za rezerváciu nehnuteľnosti) bola pre porušenie povinnosti žalobcu započítaná na zmluvnú pokutu vyúčtovanú žalovaným v rade 2/. Súd v prvom rade konštatuje, že žalovaný v rade 2/ vyúčtoval žalobcovi pokutu vo výške uhradenej rezervácie a neoznámil mu jej započítanie, pričom k uloženiu pokuty došlo v liste už zo dňa 24.7.2017, t.j. pred uplynutím doby určenej v zmluve o rezervácii, podľa ktorej mal žalobca uzavrieť kúpnu zmluvu do 6.8.2017, až následne sa má za to, že suma rezervácie sa započíta na zmluvnú pokutu a je nevratná. Z listín predložených žalovanými však vyplýva, že žalovaný v rade 2/ uložil zmluvnú pokutu v sume 5.000,- Eur aj v liste zo dňa 10.8.2017. Z vyjadrenia právnej zástupkyne žalovaných na pojednávaní vyplynulo, že oba listy, t.j. zo dňa 24.7.2017 aj zo dňa 10.8.2017, sú len výzvami v zmysle výstrahy, s tým, že sa žalovaný v rade 2/ ešte snažil urobiť všetko preto, aby k uzatvoreniu tej kúpnej zmluvy. Teda 24.7.2017 vyzval žalobcu, aby uzatvoril kúpnu zmluvu, no s ohľadom ďalšie právne úkony, si ju ešte neuplatňoval, preto neposlal ešte faktúru, ani ju nezaúčtoval. Vyúčtoval si ju až faktúrou zo dňa 10.8.2017. Uvedená argumentácia žalovaných neobstojí, nakoľko z obsahu oboch listov vyplýva, že žalovaný v rade 2/ ukladá zmluvnú pokutu, pričom nejde iba o výzvu na uzavretie kúpnej zmluvy a prípadne poučenie o následkoch neuzavretia kúpnej zmluvy. Uvedená skutočnosť však nič nemení na tom, že žalovaný v rade 2/ si sumu 5.000,- Eur ako rezervačný poplatok (fakticky uhradený na účet žalovanej v rade 1/) započítal na zmluvnú pokutu, a tak sa súd zaoberal tým, či zmluvná pokuta uložená žalovaným v rade 2/ spĺňa náležitosti ustanovené zákonom.

28. Záväzok z dohody o zmluvnej pokute má akcesorickú povahu - jeho existencia a dôsledky sa viažu na existenciu hlavného záväzkového vzťahu medzi dlžníkom a veriteľom. Ak ku vzniku hlavného záväzku z akéhokoľvek dôvodu nedôjde, nemôžu nastať ani účinky akcesorického záväzku, ktorý mal zabezpečovať plnenie zmluvnej povinnosti. Zmluvná pokuta môže byť, pokiaľ ide o dôvod, obmedzená len na porušenie určitej povinnosti. Ak takéto obmedzenie nevyplýva zo zmluvy, treba predpokladať, že nárok na zmluvnú pokutu vzniká pri akomkoľvek porušení zmluvy. Pokiaľ ide o funkcie zmluvnej pokuty, zmluvná pokuta v prvom rade plní prevenčnú (zabezpečovaciu) funkciu (čelí porušeniu povinnosti), ďalej plní reparačnú (uhradzovaciu) funkciu a konečne sankčnú funkciu (predstavuje sankciu pre toho, kto porušil povinnosť). Zabezpečovaciu funkciu plní zmluvná pokuta len tým, že hrozba majetkovej sankcie popoháňa dlžníka, aby včas a riadne splnil zmluvnú povinnosť. Dohoda o zmluvnej pokute má povahu dohody o paušalizovanej náhrade škody (veriteľ nemusí preukazovať, či mu škoda vznikla, ani to, že vznikla v určitej výške). Zmluvná pokuta má napokon povahu pokuty (penále), ak bola dohovorená pre prípad nedodržania času alebo miesta splnenia, lebo ju možno požadovať aj vedľa zmluvného plnenia ( ). Záväzok z dohody o zmluvnej pokute je akcesorickým záväzkom, a preto sa jeho existencia a dôsledky viažu na hlavný záväzok. Vzťah medzi hlavným a vedľajším záväzkom je charakteristický jednak obsahovou podmienenosťou (hlavný záväzok podmieňuje vedľajší záväzok) a jednak časovou podmienenosťou (vedľajší záväzok čo do svojho trvania závisí od trvania hlavného záväzku). Zmluvná pokuta predpokladá riadne uzavretú hlavnú zmluvu, ktorá bola platne uzavretá. V prípade neplatnej zmluvy nemá dohovor o zmluvnej pokute žiadne právne účinky. Pokiaľ ide o formu, dohoda o zmluvnej pokute musí byť uzavretá písomne, pričom nezáleží na tom, akú formu má zmluva zabezpečená zmluvnou pokutou. Ak samotná zmluva bola uzavretá ústne, zmluvnú pokutu možno dojednať len osobitne, a to v písomnej forme. V dohode o zmluvnej pokute musí byť ďalej jednoznačne špecifikovaná zmluvná povinnosť, na porušenie ktorej sa zmluvná pokuta vzťahuje. Nesplnenie zmluvnej povinnosti môže spočívať buď v tom, že sa táto nesplní vôbec, alebo sa nesplní včas, alebo sa nesplní riadne. Porušenie povinnosti môže byť spôsobené tak konaním, ako aj opomenutím. Zmluvná pokuta sa môže týkať nesplnenia povinnosti včas splniť určitý peňažný záväzok (napr. zaplatiť včas cenu za dodané dielo) alebo splnenia iných povinností týkajúcich sa predmetu záväzku alebo spôsobu jeho splnenia (napr. zmluvná pokuta za odovzdanie neúplného diela, dodanie tovaru na iné miesto, ako bolo

dohodnuté a pod.) (pozri Rc 6/2000). Predmet zmluvnej pokuty musí byť stanovený samostatne; nesmie to byť samotná modifikácia hlavného plnenia zo zmluvy. V dohode o zmluvnej pokute musí byť určená zmluvná pokuta. Zmluvná pokuta je pokuta peňažná. Vyplýva to zo znenia , v ktorom sa hovorí o „zaplatení“ pokuty, ale aj z toho, že termín pokuta je zaužívaný pre peňažný postih. Nevyhnutnou náležitosťou zmluvného dojednania o zmluvnej pokute je uvedenie výšky zmluvnej pokuty alebo aspoň spôsob jej určenia ( ).

29. Vo vzťahu k nároku žalobcu a procesnej obrane žalovaného v rade 2/ súd dáva do pozornosti právny názor Najvyššieho súdu SR vyjadrený v rozsudku sp.zn. , v zmysle ktorého „inštitút zmluvnej pokuty je jedným z právnych prostriedkov slúžiacich k zabezpečeniu záväzkov. Základná úprava zmluvnej pokuty je obsiahnutá v ustanoveniach a 545 . Zmluvná pokuta je peňažná suma, ktorú je dlžník povinný zaplatiť veriteľovi v prípade, že nesplní svoju zmluvnú povinnosť. Je teda sankciou za nesplnenie zmluvnej povinnosti. Možno ju dohodnúť pre prípad nesplnenia vôbec, ako aj pre prípad nesplnenia akejkoľvek inej zmluvnej povinnosti. Nemožno ju však dohodnúť pre prípad odstúpenia od zmluvy. Odstúpenie od zmluvy nie je totiž porušením zmluvnej povinnosti, ale výkonom práva, ktoré vyplýva buď zo zákona, alebo zo zmluvy. Pokiaľ v prejednávanej veci bola medzi účastníkmi zmluvy o budúcej zmluve dohodnutá zmluvná pokuta pre prípad odstúpenia od zmluvy, je zmluva v tejto časti pre rozpor so zákonom neplatná. .. Zmluvnú pokutu nemožno zamieňať s odstupným, ktoré je záväzkom zaplatiť určitú sumu alebo poskytnúť aj iné než peňažné plnenie v prípade odstúpenia od zmluvy. Odstupné predpokladá platné odstúpenie od zmluvy a plní funkciu akéhosi odškodnenia druhého účastníka zmluvy za to, že k plneniu alebo prijatiu plnenia nedošlo.“

30. Súd prioritne konštatuje, že uvedený právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným v rade 2/ považuje za vzťah spotrebiteľský, nakoľko žalovaný v rade 2/ vystupoval v záväzkovom vzťahu ako právnická osoba - dodávateľ a žalobca ako spotrebiteľ, t.j. príjemca služieb poskytovaných žalovaným v rade 2/ pri vykonaní jeho podnikateľskej činnosti. V preskúmavanej veci žalovaný v rade 2/ žiadal žalobu zamietnuť z dôvodu, že poskytnutý rezervačný poplatok sa stal zmluvnou pokutou, odvolávajúc sa na tú časť zmluvy o rezervácii, v ktorej sa výslovne uvádza zmluvná pokuta ako následok neuzatvorenia kúpnej zmluvy, čo má v podstate charakter odstúpenia od zmluvy. Súd navyše poznamenáva, že z obsahu nepomenovanej zmluvy označenej ako rezervácia vôbec nie je zrejmé konkrétne dojednanie o zmluvnej pokute tak, ako to mieni zákonodarca v . Podľa rozsudku NS SR sp.zn. M Obdo V 4/2003 musí byť výška zmluvnej pokuty alebo spôsob určenia vyjadrená jednoznačne, rovnako ako zmluvná povinnosť, pre prípad porušenia ktorej bola zmluvná pokuta dojednaná, inak je takáto dohoda neplatná. Z obsahu dojednania o zmluvnej pokute je zrejmé, že žalobca berie na vedomie a svojím podpisom potvrdzuje, že v prípade, ak sa z jeho strany ako záujemcu do dátumu 06.08.2017 neuskutoční podpis kúpnej zmluvy na kúpu horeuvedenej nehnuteľnosti, záloha na rezerváciu v hodnote 5.000,- sa má za pokutu a je nevratná. Tvrdenia žalovaného v rade 2/ o započítaní rezervácie na zmluvnú pokutu súd posúdil ako tzv. kompenzačnú námietku, keď tvrdil, že mu vznikol voči žalobcovi nárok na zmluvnú pokutu vo výške 5.000 eur z dôvodu, že k uzavretiu kúpnej zmluvy nedošlo do uplynutia doby rezervácie z dôvodu na strane žalobcu. Za vzájomný návrh sa v zmysle ustanovenia považuje aj uplatnenie tzv. kompenzačnej námietky žalovaným, ktorou za konania započítava voči žalobcom uplatnenej pohľadávke svoju pohľadávku, prevyšujúcu pohľadávku žalobcu, avšak len v tej časti, v ktorej navrhuje, aby mu bolo prisúdené viac, než požaduje žalobca. Inak súd posudzuje taký prejav len ako prostriedok procesnej obrany žalovaného.

31. Na účely posúdenia dôvodnosti žaloby a argumentácie strán sporu, súd prednostne skúmal samotnú listinu označenú ako „rezervácia“. Podľa dohody strán v zmluve o rezervácii má žalovaný v rade 2/ oprávnenie započítať si zálohu na rezerváciu ako zmluvnú pokutu. Citované dojednanie je dohodou o zmluvnej pokute, pretože je ním dohodnutá majetková sankcia pre prípad, že medzi žalobcom a treťou osobou nebude uzatvorená kúpna zmluva. Žalobca ako záujemca o nehnuteľnosť sa voči žalovanému v rade 2/ zaviazal zložiť rezervačnú zálohu vo výške 5.000 eur, ktorá bude následne určená ako záloha na zaplatenie kúpnej ceny nehnuteľnosti a súhlasil s tým, že v prípade, že nedôjde do uplynutia doby rezervácie k uzatvoreniu kúpnej zmluvy, má rezervačná záloha charakter pokuty a patrí žalovanému v rade 2/. Súd konštatuje, že táto nepomenovaná zmluva zo dňa 6.7.2017 neobsahuje žiaden vynutiteľný záväzok, ktorého danosť pre platný vznik vedľajšieho zabezpečovacieho záväzku (zmluvná pokuta) je potrebný. Okrem toho je nutné poznamenať, že z tejto zmluvy nevyplývajú pre žalovaného v rade 2/ ako druhú zmluvnú stranu žiadne povinnosti, nakoľko z textu nevyplýva žiadna činnosť žalovaného v rade 2/ smerujúca k uzavretiu kúpnej zmluvy a na základe ktorých záujemca

uzatvorí zmluvu s vlastníkmi nehnuteľnosti, na základe ktorej dôjde k prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti). Taktiež z nej nevyplýva záväzok žalobcu uzavrieť kúpnu zmluvu s treťou osobou. V texte zmluvy je iba uvedené, že má byť uzavretá zmluva k vyššie špecifikovanej nehnuteľnosti s označením vlastníka iba menom a priezviskom. Subjekt predávajúceho, resp. predávajúcich v uvedenej rezervačnej zmluve nie je nezameniteľne identifikovaný a navyše zmluvou, ktorej nebol ani účastníkom nie je viazaný. Záväzok žalobcu uzavrieť kúpnu zmluvu danej nehnuteľnosti v určenej lehote by mohol byť hlavným záväzkom k zabezpečovaciemu záväzku zaplatiť zmluvnú pokutu len v prípade jeho vymáhateľnosti a táto podmienka v prejednávanej veci nebola splnená. Nepomenovaná zmluva „rezervácia“ totiž nedefinuje zrozumiteľne a jasne práva a povinnosti zmluvných strán. Odkazuje na uzavretie bližšie nešpecifikovanej kúpnej zmluvy so subjektami, ktoré nie sú definované nezameniteľne (osoby predávajúcich sú definované iba menom a priezviskom). Okolnosti, pre ktoré nebola kúpna zmluva uzavretá, podľa názoru súdu, nemajú za tejto právnej situácie význam. V danom prípade, ak nevznikol záväzok, ktorého splnenie má byť zabezpečené zmluvnou pokutou, nezakladá preto ani dôvod, aby si žalovaný v rade 2/ prijatú rezervačnú zálohu ponechal a nemohol poskytnutú zálohu započítať na zmluvnú pokutu. Súd je toho názoru, že zmluva je v časti dojednania zmluvnej pokuty neplatná v zmysle a 39 pre jej neurčitosť, a tak žalobcovi vznikol nárok na vrátenie sumy rezervácie. Uvedený nárok je nárokom z bezdôvodného obohatenia.

32. Nad rámec súd konštatuje, že z vykonaného dokazovania nevyplynulo porušenie zmluvnej povinnosti žalobcom. Sporné stretnutie dňa 21.7.2017, na ktoré sa žalobca podľa vyjadrenia žalovaných nedostavil, však vyplýva z listu žalobcu zo dňa 21.7.2017, v ktorom uvádza, že dňa 10:30 hod. bol u žalovaného v rade 2/. Zároveň súd podľa obsahu listu žalobcu zo dňa 31.7.2017 (č.l. 5) poukazuje na skutočnosť, že žalobca nemal záujem o ďalšie trvanie dohody, t.j. de facto od zmluvy odstúpil, pričom odstúpenie doručoval aj potenciálnym predávajúcim (č.l. 166-168).

33. Na základe vyššie uvedených skutočností súd žalobný nárok považoval vo vzťahu k obom žalovaným za dôvodný, a preto ich zaviazal, aby spoločne a nerozdielne zaplatili žalobcovi sumy 5.000,- Eur. Súd k solidárnej povinnosti zaviazal žalovaných v rade 1/ a 2/ z toho dôvodu, že v konaní nebolo jednoznačne preukázané, v koho dispozícii reálne zložená rezervačná záloha je, a tak súd zaviazal oboch žalovaných, pričom plnením jedného z nich, zaniká povinnosť druhého.

34. Žalobca si zároveň uplatnil nárok na úrok z omeškania vo výške 5% ročne z tejto sumy od 21.7.2017 do zaplatenia. Výška úrokovej sadzby v čase omeškania predstavuje 5 % ročne (uvedené je súdu známe z jeho činnosti). Sporný je nárok na zaplatenie od 21.7.2017, ak žalobca vyzval žalovaného na vrátenie rezervačného poplatku listom zo dňa 21.7.2017, v ktorom žiadal vrátenie sumy 4.000,- Eur bez určenia doby splatnosti a listom zo dňa 31.7.2017 sa domáhal celej sumy 5.000,- Eur do 6.8.2017. Žalobca nepreukázal doručenie ani jednej z týchto výziev žalovanému v rade 2/. Súd tak má za to, že žalovaní sa dostali do omeškania dňom nasledujúcim po dni uvedenom vo výzve právnej zástupkyne žalobcu zo dňa 30.7.2018 (č.l. 12 a č.l. 62), v ktorej bola lehota na plnenie určená do 8.8.2018. t.j. 9.8.2018 a od tohto dňa do zaplatenia priznal nárok na úrok z omeškania z dlžnej sumy. Z vyjadrenia žalovaných a jeho príloh doručených súdu dňa 19.3.2019 vyplýva, že uvedená výzva sa dostala do dispozície žalovaného v rade 2/, a tak sa nasledujúcim dňom dostal do omeškania. Vo zvyšnej časti uplatneného úroku z omeškania súd žalobu zamietol.

35. Súd ešte na záver uvádza, že nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny (k tomu ÚS SR sp. zn. , , II.ÚS 200/09).základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami sporu. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku strany sporu, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty.

37. Podľa , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

38. Podľa , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

39. Súd o nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa , teda podľa zásady úspešnosti žalobcu v konaní. Nakoľko súd žalobe vyhovel v celom rozsahu (okrem

v časti nepriznaného úroku z omeškania), úspešnou stranou sporu je žalobca, ktorému súd priznal voči žalovaným v rade 1/ a 2/ právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina.

Podľa ustanovenia odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.

Podľa ustanovenia podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva.

Podľa ustanovenia odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Podľa ustanovenia v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa ustanovenia odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa ustanovenia prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.