Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Rozsudok_25Co-250-2018.pdf
PDF · 92.63 KB
Case nature
Area
Subarea
25Co/250/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sone Vackovej a členiek senátu JUDr. Márie Malíkovej a JUDr. Lenky Halmešovej v právnej veci žalobcu: Advokátska kancelária VIS LEGIS s.r.o., so sídlom Panenská 7, 811 03 Bratislava - Staré Mesto, IČO: 47 728 949, zastúpeného: Kanisová & Kanis Advokátska kancelária s.r.o., so sídlom Ďumbierska 3F, 831 01 Bratislava, IČO: 36 836 460, proti žalovanému: J. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX Y. XX, zastúpenému: JUDr. Kamil Beresecký, advokát, so sídlom Farská 33, 949 01 Nitra, o zaplatenie sumy 725,88 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa 11. júla 2018 č.k. 12Csp/203/2017-139, takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.
Žalobca má nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému v rozsahu 100 %, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1.1. Súd prvej inštancie rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 725,88 eura s 5,05 % úrokom z omeškania ročne od 04.09.2015 do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Žalobcovi priznal voči žalovanému náhradu trov konania v plnej výške, o ktorej bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením. Svoje rozhodnutie právne zdôvodnil ustanoveniami § 1 ods. 2, § 2 ods. 2, § 3 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách advokátov za poskytovanie právnych služieb, § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Zb. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka. 1.2. Mal preukázané, že medzi žalobcom a žalovaným bola ústne uzatvorená Dohoda o poskytnutí právnej služby, ktorú vyhodnotil ako platnú, keďže zákon nevyžaduje písomnú formu. Konštatoval, že žalobca splnil svoju povinnosť podľa dohody a poskytol žalovanému právne služby tak, ako bolo dojednané. Zistil, že riadne, platne a v súlade s vyhláškou č. 655/2004 Z.z. bola dojednaná aj odmena žalobcu (advokáta), ako hodinová odmena vo výške 50 eur na hodinu, nakoľko táto suma bola žalovanému oznámená, vedel akú odmenu si žalobca bude uplatňoval a akceptoval ju. 1.3. Konštatoval, že odmena sa určuje na základe dohody medzi advokátom a jeho klientom, pričom zákon písomnú formu nevyžaduje. Existenciu dohody o tomto spôsobe odmeňovania odvodil nepriamo zo skutočnosti, že medzi stranami sporu bola uzavretá ústna zmluva o poskytovaní právnych služieb, súčasťou ktorej bolo dojednanie o tom, že žalobcovi patrí odmena vo výške 50 eur na hodinu. Žalovaný o odmene vedel, súhlasil s ňou a januári 2015 zaplatil zálohu vo výške 100 eur, vo februári 2015 udelil žalobcovi plnomocenstvo a v apríli 2015 zaplatil aj prvú faktúru vystavenú na sumu 500 eur. 1.4. Nestotožnil s tvrdením žalovaného, že nedošlo k dohode o odmene za poskytovanie právnych služieb. Skutočnosť, že žalovaný nezaslal žalobcovi mail, kde by výslovne uviedol, že s odmenou súhlasí nepovažoval za rozhodnú. Vyhodnotil, že žalovaný dal súhlas s odmenou konkludentne, svojim
konaním, zaplatením zálohy, aj prvej faktúry. Uviedol, že ak by k dohode o odmene nedošlo, žiadnu zálohu by žalovaný nezaplatil, ani by nepokračoval v komunikácii so žalobcom, nezúčastnil by sa stretnutia so žalobcom, neudelil by mu plnú moc a nezaplatil by prvú faktúru. S poukazom na ustanovenie § 35 ods. 1 Občianskeho zákonníka uviedol, že prejav vôle sa môže urobiť aj konaním a žalovaný tak aj urobil spôsobom, ktorý nevzbudzuje pochybnosti o tom, že chcel prejaviť svoju vôľu, aby mu žalobca poskytol právnu službu za odmenu, ktorú si žalobca uplatnil vo výške 50 eur na hodinu. Konanie žalovaného považoval za účelové, robené v snahe vyhnúť sa plneniu, pretože na vystavenú faktúru, ktorá je predmetom tohto konania reagoval mailom z júna 2016 tak, že ju uhradí. 1.5. Tvrdenie žalovaného, že žalobca nevykonal pre neho nič nepovažoval za pravdivé, keďže žalobca preukázateľne vypracoval žalobu a podal ju na súd. Žalovaný potvrdil nejaké telefonáty s advokátskou kanceláriou, hoci sa nevedel vyjadriť ako to bolo s podaním žaloby na súd, tvrdil, že nechcel podávať žalobu, uviedol, že na súd išiel, lebo dostal zo súdu predvolanie. Tieto tvrdenia nepovažoval za pravdivé, keďže z pripojeného spisu Okresného súdu Nitra sp.zn. 25C/247/2015 zistil, že predvolanie bolo doručované advokátskej kancelárii, ktorá svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnila zo zdravotných dôvodov, žalovanému predvolanie doručované nebolo. Keďže sa na pojednávanie dostavil, mohol sa o ňom dozvedieť len od žalobcu ako svojho právneho zástupcu. 1.6. Uviedol že úkony vykonané žalobcom žalovaný nenamietal ani v podanom odpore, ani v písomnom vyjadrení k veci. Z mailu zo dňa 01.06.2016 vyplýva, že žalovaný si faktúru podrobne prečítal a ubezpečil žalobcu, že ju v plnej výške uhradí. To znamená, že bol oboznámený s tým, akú sumu má zaplatiť a prečo, pričom žiadne úkony nenamietal. Až na pojednávaní dňa 23.05.2018 právny zástupca žalovaného uviedol, že spochybňuje rozsah poskytnutých právnych služieb, konkrétne sa k tomu viac nevyjadril. Na pojednávaní dňa 11.07.2018 v záverečnej reči namietal úkon - prípravu žaloby dňa 29.04.2015 s poukazom na to, že na žalobe bol uvedený dátum jej vyhotovenia 28.04.2015, spochybňoval čas 5 hodín na vypracovanie žaloby. Tieto tvrdenia považoval za nepreukázané. Uviedol, že žaloba bola podaná osobne na súde dňa 30.04.2015 a nie v deň vyhotovenia. Okrem toho žalobca dňa 29.04.2015 nielen dopracoval žalobu, ale vykonal aj ďalšie činnosti ako príprava na podanie osobne, e-mailová komunikácia so žalovaným, príprava podrobného e-mailového upozornenia pre žalovaného vo veci možnosti jeho úspechu, neúspechu v konaní. Rovnako aj spochybňovanie štúdia aktuálnej judikatúry v rozsahu dvoch hodín považoval za irelevantné, ničím nezdôvodnené a uvádzané až v závere konania, dovtedy zo strany žalovaného nespochybňované. 1.7. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 725,88 eura s úrokom z omeškania 5,05% ročne od 04.09.2015 (odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti faktúry č. 2015091 vystavenej na sumu 725,88 eura splatná dňa 03.09.2015) do zaplatenia. Výška úroku z omeškania bola určená v súlade s nariadením vlády č. 87/1995 Zb. ako výška úrokovej sadzby určená ECB v čase omeškania (0,05 %) zvýšená o 5 percentuálnych bodov. 1.8. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, pretože žalobca mal vo veci plný úspech, keďže žalobe bolo v celom rozsahu vyhovené, pričom dôvody hodné osobitného zreteľa s poukazom na ustanovenie § 257 CSP nevzhliadol a z obsahu spisu nevyplývali. Uviedol, že o výške náhrady trov konania rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).
2.1. Žalovaný podal v zákonnej lehote odvolanie a navrhoval, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil a žalobu zamietol. Žiadal priznať právo na náhradu trov konania. 2.2. Tvrdil, že ako jednoduchý človek, ktorý sa venuje poľnohospodárstvu, nevedel, čo má namietať a kedy. S postupom žalobcu nesúhlasil, čo bolo zrejmé aj z toho, že podal sťažnosť na Slovenskú advokátsku komoru a na Slovenskú obchodnú inšpekciu. Až na prvom pojednávaní, zastúpený advokátom, pochopil, že pokiaľ požadovanú sumu nepovažuje za primeranú, musí niečo robiť. 2.3. Namietal, že uzatvorenie písomnej dohody o hodinovej sadzbe nebolo preukázané, keďže mail žalobcu, v ktorom navrhoval hodinovú odmenu vo výške 50 eur nepotvrdil, hoci bol o to žiadaný za účelom vyjadrenia súhlasu. Tvrdil, že pre prípad ústnej dohody o poskytnutí právnych služieb žalobca nepreukázal rozsah poskytnutých právnych služieb. Tvrdil, že žalobcom vyčíslený počet hodín za vypravovanie a dopracovanie žaloby bol neprimerane vysoký. Rovnako žalobca nepreukázal štúdium judikatúry v rozsahu 2 hodín dňa 24.04.2015. Tvrdil, že žalobca jednoznačne nepreukázal uzatvorenie dohody o výške hodinovej sadzby, mala by mu patriť odmena v zmysle advokátskej tarify za dva úkony právnej služby prevzatie a príprava a spísanie žaloby. 2.4. Namietal voči výroku o trovách konania. Tvrdil, že nebolo korektné, aby sa žalobca, ktorý je právnickou osobou poskytujúcou právne služby, nechal zastupovať inými advokátom.
3. Žalobca sa k odvolaniu písomne nevyjadril.
4. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané stranou sporu v zákonom stanovenej lehote na podanie odvolania (§ 359, 362 ods. 1 CSP) a zistení, že spĺňa náležitosti § 363 CSP, viazaný dôvodmi a rozsahom odvolania (§ 379, § 380 CSP), viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP), vec prejednal s verejným vyhlásením rozhodnutia (§ 219 ods. 3 CSP). Dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné, preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
5. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
6.1. V danej veci sa žalobca domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 725,88 eura a úrokov z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 725,88 eura od 04.09.2015 do zaplatenia. V žalobe tvrdil, že medzi ním a žalovaným bola uzatvorená zmluva o poskytnutí právnych služieb, na základe ktorej poskytol žalovanému právne služby a vystavil faktúru, ktorú žalovaný nezaplatil. 6.2. Žalovaný v podanom odpore voči platobnému rozkazu namietal, že so žalobcom, ako advokátskou kanceláriou nemá dobré skúsenosti. Tvrdil, že už v advokátskej kancelárii platil. Pýtal sa žalobcu na nejasnosti ohľadne postupu, pričom mu odpísal, že mu nedal žiadne ďalšie pokyny. Po piatich mesiacoch mu vrátili zápisnicu, ktorú prevzali nepodpísanú. Pojednávania pred vypovedaním plnej moci sa žalobca nezúčastnil. 6.3. Z obsahu spisu vyplýva, že žalovaný zaplatil žalobcovi dňa 30.01.2015 sumu 100 eur ako zálohu na 2 hodiny právnej pomoci a dňa 29.04.2015 sumu 500 eur bez uvedenia účelu. Žalovaný udelil dňa 27.02.2015 žalobcovi plnomocenstvo na zastupovanie vo veciach týkajúcich sa členstva žalovaného v Poľovníckom združení A. alebo vo veciach súvisiacich s poľovníctvom a výkonom práva poľovníctva, vrátene zastupovania žalovaného v disciplinárnom konaní vedenom disciplinárnym orgánom PZ A. a zastupovania pred akýmikoľvek tretími osobami a/alebo orgánmi verejnej moci týkajúcich sa poľovníctva a výkonu práva poľovníctva, vrátane konaní pred súdmi. Žalobca podal dňa 30.04.2015 na Okresný súd Nitra v mene žalovaného žalobu voči Poľovníckemu združeniu A. o preskúmanie rozhodnutia členskej schôdze a o určenie neplatnosti uznesení. Žalobca vyúčtoval žalovanému poskytnuté právne služby faktúrou č. 201591 vystavenou dňa na sumu 725,88 eura splatnou dňa 03.09.2015. Žalovaný vyúčtovanú odmenu nezaplatil. Žalobca dňa 25.11.2015 vypovedal plnomocenstvo, udelené žalovaným dňa 27.02.2015.
7. Podľa § 1 ods. 2 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách advokátov za poskytovanie právnych služieb, odmena advokáta sa určuje na základe dohody medzi advokátom a jeho klientom (ďalej len "zmluvná odmena"); ak nedôjde k dohode, na určenie odmeny advokáta sa použijú ustanovenia tejto vyhlášky o tarifnej odmene (§ 9 až 14).
8. Podľa § 2 ods. 2 písm. a) vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách advokátov za poskytovanie právnych služieb, zmluvná odmena sa určuje a) podľa počtu hodín účelne vynaložených na vybavenie veci (hodinová odmena).
9.1. Odvolací súd posudzujúc napadnutý rozsudok z hľadiska zisteného skutkového stavu a citovaných zákonných ustanovení dospel k záveru, že súd prvej inštancie vykonal vo veci v dostatočnom rozsahu dokazovanie potrebné pre zistenie rozhodujúcich skutočností, pričom z vykonaného dokazovania vyvodil i správny právny záver. Súd prvej inštancie považoval za rozhodujúce skutkové zistenie, že medzi žalobcom a žalovaným bola platne uzatvorená ústna dohoda o poskytnutí právnych služieb, žalobca splnil svoju povinnosť podľa dohody a poskytol žalovanému právne služby, za ktoré vyúčtoval dohodnutú odmenu, ktorú žalovaný nezaplatil. Rozsah poskytnutých právnych služieb mal preukázaný faktúrou vystavenou žalobcom a vyplýval aj zo spisu 25C/247/2015. Ustálil, že strany sporu konkludentne uzatvorili aj dohodu o zmluvnej odmene vo výške 50 eur za hodinu, keďže žalovaný zaplatil žalobcovi zálohu 100 eur za 2 hodiny právnej služby, a vyplatil aj predchádzajúcu faktúru. Na základe uvedených skutkových zistení dospel k záveru, že žalovaný svoju povinnosť zaplatiť žalobcovi za poskytnuté právne služby dohodnutú odmenu riadne a včas nesplnil. Odvolací súd sa s uvedeným záverom stotožnil, preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil. Zároveň odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie svoj rozsudok v dostatočnej miere po právnej aj skutkovej stránke odôvodnil, keď
uviedol svoje úvahy, ktorými sa pri rozhodovaní riadil a danú vec správne právne posúdil a preto na správnosť dôvodov napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie ďalej iba poukazuje (§ 387 ods. 2 CSP). 9.2. Odvolací súd považoval za vecne správne aj rozhodnutie súdu prvej inštancie v časti týkajúcej sa trov konania. Keďže žalobca bol v konaní plne úspešný správne mu súd prvej inštancie priznal nárok na náhradu trov konania v plnej výške.
10. Odvolací súd v zmysle § 387 ods. 3 CSP sa pri posudzovaní danej veci zaoberal podstatnými námietkami žalovaného uvedenými v odvolaní. Tvrdenie, že s postupom žalobcu nesúhlasil bolo v rozpore s obsahom spisu, z ktorého vplýva, že predmetom konania sú právne služby súvisiace s podaním žaloby na súd (č.l. 24 až 26). Keďže žalovaný udelil žalobcovi plnú moc na zastupovanie vo veciach týkajúcich sa jeho členstva v Poľovníckom združení A., alebo vo veciach súvisiacich s poľovníctvom a výkonom práva poľovníctva, vrátane zastupovania žalovaného, okrem iného, v konaní pred súdmi (č.l. 9 pripojeného spisu 25C/247/2015) a prejavil vôľu, aby v jeho prípade rozhodol súd (č.l. 102), jeho tvrdenie, že s postupom žalobcu nesúhlasil odvolací súd vyhodnotil ako nepravdivé. S námietkou, že uzatvorenie písomnej dohody o hodinovej sadzbe nebolo preukázané, keďže mail žalobcu, v ktorom navrhoval hodinovú odmenu vo výške 50 eur nepotvrdil, hoci bol o to žiadaný za účelom vyjadrenia súhlasu, sa dostatočne vyporiadal súd prvej inštancie v bode 8 rozsudku. S tvrdením žalovaného, že pre prípad ústnej dohody o poskytnutí právnych služieb žalobca nepreukázal rozsah poskytnutých právnych služieb, sa odvolací súd nestotožnil, keď vyúčtovaný počet hodín za vypravovanie a dopracovanie žaloby a štúdium judikatúry považoval za primeraný obťažnosti zastupovanej veci. Odvolací súd nepovažoval za dôvodnú ani námietku žalovaného voči výroku o trovách konania spočívajúcu v tvrdení, že žalobca postupoval nekorektne, keď sa dal zastupovať iným advokátom, hoci sám je právnickou osobou poskytujúcou právne služby. Právo zvoliť si zástupcu na zastupovanie v súdnom konaní je súčasťou práva na súdnu ochranu zaručeného okrem iného článkom 46 Ústavy Slovenskej republiky. Toto právo nemožno odňať ani strane sporu, ktorou je právnická osoba poskytujúca právne služby. Podľa uznesenia Najvyššieho súdu SR zo 17. 10. 2013, sp.zn. 3 MCdo 30/2012 „Aj advokát, ktorý sa v súdnom konaní domáha svojho nároku vyplývajúceho ako z jeho podnikateľskej činnosti, tak i zo súkromnoprávneho vzťahu, resp. ktorý vystupuje v takýchto vzťahoch na strane žalovanej, má právo dať sa v konaní zástupcom (advokátom), ktorého si zvolí.“.
11. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
12. O náhrade trov konania odvolací súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 v spojení s ustanovením § 396 ods. 1 CSP a podľa § 255 ods. 1 CSP priznal žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému v rozsahu 100 % z dôvodu, že žalobca bol v odvolacom konaní úspešný. O výške trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením vydaným vyšším súdnym úradníkom podľa § 262 ods. 2 CSP.
Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Nitre v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
: Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).