Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

19C/5/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I v konaní pred sudcom Mgr. Martinom Jenisom spore žalobcu: O. F., narodený XX.X.XXXX, trvale pobytom N. XX, Bratislava, proti žalovanému: C. O. Z. Bratislava, so sídlom A. D.. X, Bratislava, o zaplatenie 3.803,52 € s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 3.803,52 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 3.803,52 € od 9.9.2015 do zaplatenia a to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Vo zvyšku súd žalobu zamieta.

III. Žalobca má nárok náhradu trov konania v pomere 100 %.

odôvodnenie:

1. Žalobou doručenou súdu dňa 9.9.2015 v znení neskorších zmien sa žalobca domáhal náhrady škody vo výške 3.8052 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % od 22.2.2005, titulom náhrady za užívanie pozemku žalobcu zo strany žalovaného.

2. Žalobca tvrdí, že je spoluvlastník pozemkov - parc. č. XXXX/X a XXXX/X v katastrálnom území S. vo výmere 4.427 m2 zapísaných na LV č. XXXX, na ktorých bola bez jeho súhlasu vybudovaná cesta č. XXX a doposiaľ mu nebola za zabraný pozemok poskytnutá žiadna náhrada. V roku 2007 uzatvoril žalobca a ostatní spoluvlastníci nájomnú zmluvu s žalovaným na dobu určitú od 1.8.2004 do 31.12.2007. Žalobca následne opakovane žiadal žalovaného o uzatvorenie novej nájomnej zmluvy alebo poskytnutie náhradného pozemku. So žalovaným sa nevedeli dohodnúť na výške nájmu. Žalovaný nechal vypracovať znalecký posudok na určenie výšky nájomného, ktorý však sám nerešpektoval. V súvislosti s pripravovanou výstavbou diaľnice D4 bol vypracovaný znalecký posudok spoločnosťou Ú.

- G., V..Z.., ktorý stanovil cenu nájmu za predmetný pozemok vo výške 5,5155 €/m2/rok, podľa čoho pripadá na podiel žalobcu na pozemku (1/18 - 245,9,44m2) nárok na 1.267,84 €/rok. Žalobca preto žiada sumu 3.803,52 €, čo predstavuje nájom za tri roky - od 10.9.2012 do 9.9.2015, keďže uznáva premlčanie za obdobie od 1.1.2008 do 9.9.2012. Žalobca opätovne žiadal žalovaného o zaplatenie nájmu listami zo dňa 30.1.2010, 11.10.2010, 10.4.2011, 18.11.2013 a 2.9.2015, na ktoré však žalovaný nereagoval, preto si žalobca svoje nároky uplatnil na súde.

3. Žalobca súdu predložil: čiastočný výpis LV: č XXXX, žiadosť o pridelenie náhradného pozemku a zaplatenie nájmu za roky 2013 až 2015, znalecký posudok Ú. - G., V..Z.. - Č.. XX/XXXX, nájomnú zmluvu a zmluvu o budúcej zmluve o zriadení vecného bremena č. XXXXX/NzaZoVB-XXX/XXXX-S..

4. Žalovaný nespochybňoval vlastníctvo podielu na pozemku žalobcom a so žalobcom o tejto záležitosti komunikoval. Žalovaný sa stal vlastníkom komunikácie na pozemku žalobcu na základe o majetku obcí. Následne s účinnosťou od 1.7.2009 došlo k zriadeniu zákonného vecného bremena vo verejnom záujme na pozemku žalobcu v prospech vlastníka komunikácie - žalovaného. Žalovaný ponúkol žalobcovi náhradu v zmysle uznesenia O. R. Č.. XXX/ XXXX zo dňa 28.6.2001, vo výške 0,33 €/m2/rok, resp. ich odkúpenie za cenu 1,16 €/m2, avšak žalobca na toto nepristúpil.

5. Žalovaný súdu predložil uznesenie O. R. C. O. Z. N. Č.. XXX/XXXX z 28.1.2001 a list adresovaný žalobcovi zo dňa 24.11.2015.

6. V ďalšom priebehu konania súd umožnil stranám vyjadriť sa k vzájomnej argumentácii. Na prejednanie veci súd nariadil pojednávanie. Vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu, a oboznámením sa s predloženými listinnými dôkazmi, ako boli uvedené v odseku 3 a 5, ako aj ďalšími: listom žalobcu zo dňa 12.4.2016, 17.12.2015, zmluvou o nájme pozemku a o budúcej zmluve o zriadení vecného bremena č. XX-XX-XXXX-XX-XX R. XX/XXXX, odpis uznesenia O. R.Z. C. O. Z. N. Č.. XXX/XXXX z 26.9.2016, zmluva o nájme pozemku č. XXXXXXXXXXXX, znalecký posudok L.. O. Č.. XX/XXXX.

7. Žalobca zotrval na svojej argumentácii. Či už ide o bezdôvodné obohatenie alebo o zákonné vecné bremeno, žalobca je toho názoru, že táto situácia nás vracia do čias socializmu. Lehotu na uplatnenie si nároku z vecného bremena stihlo možno jedno percento ľudí. Opakovane žiadal o náhradný pozemok, chcel som riešiť veci pričom mesto sa správa ako oligarcha. Pýtal sa, či dali niekomu niekedy náhradný pozemok a nedali. Je toho názoru, že nie je možné, aby pozemok žalobcu, ak vôbec ešte je jeho vlastníkom využíval iný subjekt bez náhrady a ešte za to musel platiť dane. Rozumie, že vo vzťahu k žalovanému ide o danajský dar, ale za to nemôže niesť zodpovednosť žalobca. Trvá na tom, že ide o opakované plnenie, ako inak určiť odplatu keď nikto nevie dokedy bude tento stav pretrvávať.

8. Žalovaný nenamietal vlastnícke právo žalobcu k dotknutým pozemkom a nenamietal ani výšku odplaty stanovenej znaleckým posudkom. Pre prípad, že súd zaujme právny názor, že ide o bezdôvodné obohatenie, namietal premlčanie tohto nároku. Je však toho názoru, že právny vzťah k pozemku je upravený účinným od 1.7.2009. Ide o jednorazovú platbu za vecné bremeno, ktorá sa premlčuje v trojročnej lehote a preto namieta premlčanie aj v tomto prípade.

9. Skutkové okolnosti neboli medzi stranami sporné, otázkou v konaní bolo právne posúdenie nároku žalobcu a v nadväznosti na to posúdenie otázky premlčania.

10. Podľa (ďalej len ""), vecné bremená obmedzujú vlastníka nehnuteľnej veci v prospech niekoho iného tak, že je povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať. Práva zodpovedajúce vecným bremenám sú spojené buď s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti, alebo patria určitej osobe.

11. Podľa , vecné bremená vznikajú písomnou zmluvou, na základe závetu v spojení s výsledkami konania o dedičstve, schválenou dohodou dedičov, rozhodnutím príslušného orgánu alebo zo zákona. Právo zodpovedajúce vecnému bremenu možno nadobudnúť tiež výkonom práva (vydržaním); ustanovenia tu platia obdobne. Na nadobudnutie práva zodpovedajúceho vecným bremenám je potrebný vklad do katastra nehnuteľností.

12. Podľa o niektorých opatreniach pri majetkovoprávnom usporiadaní pozemkov pod stavbami, ktoré prešli z vlastníctva štátu na obce a vyššie územné celky a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tento zákon upravuje usporiadanie vlastníckych vzťahov k pozemkom pod stavbami vo vlastníctve obce alebo vyššieho územného celku, ktoré prešli do vlastníctva obce alebo vyššieho územného celku podľa osobitných predpisov, 1) vrátane priľahlej plochy, ktorá svojím umiestnením a využitím tvorí neoddeliteľný celok so stavbou (ďalej len "pozemok pod stavbou").

13. Podľa , ak nemá vlastník stavby ku dňu účinnosti tohto zákona k pozemku pod stavbou zmluvne dohodnuté iné právo, vzniká vo verejnom záujme k pozemku pod stavbou užívanému vlastníkom stavby dňom účinnosti tohto zákona v prospech vlastníka stavby právo zodpovedajúce vecnému bremenu, ktorého obsahom je držba a užívanie pozemku pod stavbou, vrátane

práva uskutočniť stavbu alebo zmenu stavby, ak ide o stavbu povolenú podľa platných právnych predpisov, ktorá prešla z vlastníctva štátu na obec alebo vyšší územný celok. Podkladom na vykonanie záznamu o vzniku vecného bremena v katastri nehnuteľností je súpis nehnuteľností, ku ktorým vzniklo v prospech vlastníka stavby právo zodpovedajúce vecnému bremenu.

14. Podľa , vlastník pozemku pod stavbou je povinný strpieť výkon práva zodpovedajúceho vecnému bremenu do vykonania pozemkových úprav v príslušnom katastrálnom území.

15. Podľa , štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci nezákonným rozhodnutím.

16. Podľa , Vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie vlastníckeho práva je možné iba v nevyhnutnej miere a vo verejnom záujme, a to na základe zákona a za primeranú náhradu.

17. Podľa , ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

18. Skutkový stav medzi stranami sporný nebol. Nárok žalobcu po právnej stránke je nárokom na náhradu za zriadenie vecného bremena vo verejnom záujme a to na základe dňom účinnosti zákona, teda dňom 1.7.2009. Sám žalobca požaduje náhradu za obdobie od roku 2012, aj keď pôvodne z iného právneho titulu.

19. S poukazom na , a došlo k obmedzeniu vlastníckeho práva žalobcu vo forme zriadenia zákonného vecného bremena vo verejnom záujme na majetku žalobcu, za čo mu patrí primeraná náhrada.

20. Žalovaný správne namietal, že v prípade odplaty na zákonné vecné bremeno ide o jednorazovú náhradu splatnú dňom zriadenia vecného bremena, pričom toto právo sa ako premlčuje vo všeobecnej trojročnej premlčacej lehote, ktorá ako správne žalovaný uvádza, uplynula.

21. Vznesenie námietky premlčania namietal žalobca s tým, že vzniknutý stav, kedy nebude môcť využívať svoj majetok, nebude mať nárok na primeranú náhradu a bude si ešte musieť plniť daňové povinnosti nemožno akceptovať. Pokiaľ ide o rozpor uplatnenia námietky premlčania s dobrými mravmi, vo všeobecnosti nie je vylúčené, aby vznesenie námietky premlčania odporcom mohlo byť považované za konanie, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi, pretože výkon žiadneho práva nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. O takýto prípad však môže ísť iba výnimočne. V rozpore s dobrými mravmi môže byť však len taký výkon práva účastníkom v občianskom súdnom konaní, ktorý je výrazom zneužitia tohto práva na úkor druhého účastníka konania, pričom vo vzťahu ku vznesenej námietke premlčania môže o takýto prípad ísť len vtedy, ak druhý účastník konania márne uplynutie premlčacej doby nezavinil a voči nemu by za tejto situácie priznanie účinkov premlčania bolo neprimerane tvrdým postihom. Pre posúdenie primeranosti postihu je potrebné vychádzať z konkrétnych okolností prípadu, najmä vziať do úvahy charakter uplatneného práva, jeho rozsah a dôvody, pre ktoré právo nebolo uplatnené pred uplynutím premlčacej doby. V tejto súvislosti je tiež relevantné, či v konaní boli preukázané také dôvody a okolnosti prípadu, pre ktoré by mala byť námietka premlčania v rozpore s dobrými mravmi (). Samotná dôvodnosť vznesenej námietky premlčania však rozpor s dobrými mravmi nezakladá.

22. Súd považuje za potrebné poukázať aj na tú skutočnosť, že náhrada za zákonom zriadené vecné bremeno síce nemá povahu opakujúceho sa plnenia, jej výška je však závislá na dobe, na akú sa takéto vecné bremeno zriaďuje (pozri aj prílohu č. 3. vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. stanovení všeobecnej hodnoty majetku). Podľa je zrejmé, že ide o dočasné zriadenie vecného bremena do vykonania pozemkových úprav v príslušnom katastrálnom území. Možnosti vysporiadania vzťahu podľa citovaného zákona sú mimo dispozície žalobcu ( - zámena pozemku a konanie o pozemkových úpravách).

23. Z predložených listinných dôkazov - vzájomnej korešpondencie, má súd za preukázané, že žalobca mal záujem o vysporiadanie daného vzťahu. Pôvodne bol vzťah k pozemku upravený nájomnou zmluvou č. XXXXXXXXXXXX (v prípade, že by tento vzťah trval do účinnosti bola situácia zásadne odlišná). Je zrejmé, že nárok žalobcu zo strany žalovaného nebol popieraný, avšak ako vyplýva minimálne z listu zo dňa 24.11.2015, žalobcovi bola ponúknutá náhrada 0,33 €/m2/rok, prípadne kúpna cena 1,16 €/m2, ktorá bola pre žalobcu neakceptovateľná. Otázku náhrady za zriadenie vecného bremena možno upraviť aj zmluvne, avšak v predmetnej veci k takejto úprave vzťahov nedošlo, najmä z dôvodu rozporu vo výške náhrady. Tu poukazuje súd na nájomné zmluvy č. XX-XX-XXXX-XX-XX R. XX/XXXX a č. XXXXX/NzaZoVB-XXX/XXXX -S.. Ide o zmluvy uzatvorené stranami sporu s Národnou diaľničnou spoločnosťou, a.s., ktorých predmetom je úprava vzťahov k pozemkom z dôvodu výstavby komunikácie, kde je akceptovaná cena 5,155€/m2/rok, pričom ide o pozemky rovnakého charakteru a v rovnakej lokalite. Súd poukazuje aj na uznesenie O. R. C. O. Z. N. Č.. XXX/XXXX R. XX.X.XXXX, v ktorom je akceptovaná cena nájmu pozemkov žalovaného 5,155€/m2/rok (s poukazom na ) pre Národnú diaľničnú spoločnosť, a.s., s tým, že odplata za zriadenie vecného bremena bude určená znaleckým posudkom.

24. Za situácie, kedy žalobca aktívne prejavoval snahu vyriešiť otázku náhrady za zriadenie vecného bremena, časť nároku si výslovne neuplatnil (z dôvodu premlčania), keď jediným sporným bodom bola výška náhrady za vecné bremeno zriadeného vo verejnom záujme (ktorú však žalovaný na rozdiel od vzťahu so žalobcom akceptoval v iných vzťahoch, ak išlo o jeho pozemky), pričom výška náhrady je v zmysle platných predpisov (keďže nedošlo k dohode) závislá od doby obmedzenia vlastníckeho práva, ktorá je ďalej vzhľadom na možnosti dané primárne v dispozícii žalovaného, dospel súd k záveru, že na námietku premlčania vznesenú žalovaným v tomto konkrétnom prípade nemožno prihliadnuť, nakoľko by toto viedlo k neprimerane tvrdým postihom žalobcu.

25. Vzhľadom na vyššie uvedené súd žalobe v časti istiny vyhovel, keďže žalovanej sumy výška nebola namietaná. V časti úrokov z omeškania súd vyhovel v časti a to odo dňa podania žaloby. Žalobcom uplatnené omeškanie nemalo oporu v skutkových okolnostiach. Z vyššie uvedenej argumentácie je zrejmé, že náhrada bola splatná zriadením vecného bremena, teda aj napriek tomu, že samotná výška náhrady sa nedá za súčasného stavu určiť do budúcnosti, je zrejmé, že žalovaný bol v čase podania žaloby v omeškaní, pričom požadovaná sadzba úrokov z omeškania predstavuje minimálnu zákonnú sadzbu, preto súd vyhovel v časti úrokov z omeškania len od 9.9.2015 a vo zvyšku žalobu zamietol. Uvedené usporiadanie vzťahov medzi stranami sporu súd považuje za spravodlivé.

26. Podľa , O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

27. Podľa , Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

28. Podľa , O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

29. Súd vzhľadom na výsledok konania, kedy bol žalobca neúspešný iba v nepatrnej časti, o nároku na náhradu trov konania s poukazom na rozhodol tak, že mu priznal nárok na náhradu konania v pomere 100%.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku. Exekúciu možno vykonať len na návrh oprávneného alebo na návrh toho, kto preukáže, že naňho prešlo právo z rozhodnutia